Autor: Jelinkova Dudzíková, D.
Rada by som poukázala na doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie k návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, prístupnú z https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2020-587, z ktorej citujem – predkladateľ Ministerstvo spravodlivosti SR k návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza:
Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné sa vyjadrovať k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.
Poukazujem na vybrané časti z viacerých rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (najmä vo veciach C-192/18, C-585/18, C‑624/18 a C‑625/18, C-619/18, C-64/16), ktoré nadväzujú aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Právny základ je nasledovný – článok 2 Zmluvy o Európskej únii:
Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.
V článku 19 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.
Charta základných práv EU s názvom „Spravodlivosť“ obsahuje článok 47 s názvom Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktorý stanovuje:
Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.
Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.
Článok 51 Charty základných práv EU:
1. Ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.
2. Táto charta nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, ani nezakladá žiadnu novú právomoc ani úlohu pre Úniu, ani nemení právomoci a úlohy vymedzené v zmluvách.
Právne posúdenie Súdnym dvorom Európskej únie – vyberám:
- Súdny dvor už rozhodol, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov,stále platí, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, a najmä z článku 19 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o Európskej únii,
- článok 19 Zmluvy o Európskej únii, ktorý konkretizuje hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, zveruje vnútroštátnym súdom a Súdnemu dvoru úlohu zaručovať plné uplatňovanie práva Únie vo všetkých členských štátoch, ako aj súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci z tohto práva vyplývajú,
- požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je inherentnou súčasťou výkonu úlohy rozhodovať ako súd, patrí do podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktoré má zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, najmä hodnoty právneho štátu,
- záruky nezávislosti a nestrannosti si vyžadujú existenciu pravidiel, osobitne pokiaľ ide o zloženie orgánu, menovanie, funkčné obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre predpojatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom,
- v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci.
Navyše, v práve Európskej únie je výslovne upravená otázka týkajúca sa príslušnosti súdov, napr. v článku 25 nariadenia č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, podľa ktorého sú členské štáty povinné oznámiť Komisii, ktoré súdy alebo tribunály sú príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj to, či je podľa ich procesného práva v súlade s článkom 17 možné podať opravný prostriedok a na ktorý súd alebo tribunál ho možno podať. Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek ďalšie zmeny týchto informácií. Komisia uverejní oznámené informácie v Úradnom vestníku Európskej úniea akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami.
Článok 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze ustanovuje povinnosť členským štátom oznámiť Komisii, ktoré súdy majú právomoc vydať európsky platobný rozkaz, ako aj príslušné súdy na účely uplatňovania článku 20. Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek ďalšie zmeny týchto informácií. Komisia uverejní oznámené informácie v Úradnom vestníku Európskej únie a akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami.
Pokiaľ predkladateľ návrhu zákona vychádza zo záveru, že keďže organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do vnútroštátnej právomoci týchto štátov,nie je povinnosť pri výkone tejto právomoci dodržiavať povinnosti, ktoré vyplývajú Slovenskej republiky z práva Európskej únie, takýto záver je v priamom rozpore s právnym názorom Súdneho dvora Európskej únie, pričom ním dochádza k popieraniu záväzkov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie.
Za daného stavu je nevyhnutné vyššie uvedené skutočnosti namietnuť v pripomienkach k návrhu zákona, a rovnako tak upozorniť na ne inštitúcie Európskej únie.
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
sudkyňa Okresného súdu Bratislava I.
