spravny

KOMPONENT 15: Reforma justície

608 prečítaní

1.                 Popis komponentu

Reforma justície

Oblasť politiky: účinnosť justičného systému, boj proti korupcii, posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva.

Cieľ: Hlavným zámerom reformy súdnej mapy je zavedenie špecializácie sudcov a tým vytvorenie priestoru pre kvalitnejšie a rýchlejšie rozhodnutia súdov. Investíciami do elektronizácie a digitalizácie súdnych procesov sa zlepšia služby pre občanov a firmy. Reforma zníži priestor pre korupčné praktiky a väzby posilnením náhodného prideľovania spisov sudcom. Zefektívnenia sa existujúce a vytvoria nové nástroje zamerané na posilnenie sudcovskej integrity a nezávislosti.

Digitálna a zelená transformácia:

Elektronizácia súdnych konaní a služieb súdov prispeje k lepším službám verejnej správy občanom a firmám. Zelená transformácia bude na druhej strane prioritou pri obnove a modernizácii budov a priestorov súdov, ktoré budú upravené a rekonštruované tak, aby spĺňali moderné ekologické štandardy. Priestor pre lepšiu ekologickú udržateľnosť bude vytvárať aj tlak na elektronizáciu procesov.

Pracovné miesta a rast:

Transparentné a nekorupčné prostredie vplýva pozitívne na hospodársky rast cez kľúčové faktory, akými sú verejné a súkromné investície, rozvoj ľudského kapitálu a ekonomická stabilita. Reformami a investíciami sa podporí zvýšenie dôveryhodnosti v súdny systém a vytvorí sa priestor na posilňovanie právnej istoty pre občanov aj podnikateľské prostredie.

Sociálna odolnosť:

Sociálna odolnosť je primárne spojená s legislatívou a opatreniami štátu spojenými s ochranou a zabezpečením právnej istoty obyvateľov a podnikateľov v krajine. Efektívnejší, transparentnejší a dôveryhodnejší súdny systém zvyšuje právnu istotu a napomáha pri vyrovnávaní sa aj s nečakanými krízami.

Reformy a investície

Zavedenie špecializácie sudcov a vytvorenie priestoru pre zefektívnenie súdneho systému vrátane poskytovanie lepších služieb cez elektronizáciu a digitalizáciu si vyžaduje okrem reformy aj prislúchajúce investície. Tento komponent spája reformy s investíciami, ktoré sú plne alebo čiastočne financované z RRF.

Reformy:      

Reforma 1: Reforma súdnej mapy

Reforma súdnej mapy bude spočívať v niekoľkých fázach prekresľovania a zväčšovania plochy súdnych obvodov, znižovania ich počtu a s tým spojeným „zväčšovaním kapacít súdov“. Redukciou počtu súdov a sústredením ľudských kapacít vznikne priestor pre špecializáciu sudcov, čo potenciálne skvalitní a zrýchli ich rozhodovaciu činnosť. Z hľadiska dodržiavania deľby moci bude zmenami tiež docielené, aby sa odstránila situácia, kedy súd a prokuratúra zdieľajú jednu budovu. Reorganizáciou súdnych obvodov prispeje reforma aj k pretrhnutiu často problematických personálnych väzieb, ktoré zvyšujú vnímané riziko korupcie.

Reforma 2: Boj proti korupcii a posilňovanie integrity a nezávislosti súdnictva

Za účelom boja proti korupcii a posilňovania integrity a nezávislosti súdnictva sa predpokladá realizácia viacerých legislatívnych zmien. Posilnia sa právomoci a kompetencie sudcovského stavu pre svoju vnútornú kontrolu (napr. reforma kreovania a kompetencií Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu, zavedenie nových trestných činov), zavedú sa poistky posilňujúce deľbu moci (rotačný princíp pri voľbe ústavných sudcov, prirodzená obmena sudcovského stavu), ale zároveň sa značne stransparentnia procesy justície širokej verejnosti. Zefektívni sa zaisťovanie majetku a jeho a správa, vrátane vytvorenia samostatnej inštitúcie, ktorá sa touto agendou bude zaoberať.

Investície:

Investície vyvolané reformou súdnej mapy majú dve hlavné dimenzie. Prvá spočíva v investíciách na modernizáciu existujúcich, či prípadne výstavbu alebo obstaranie nových moderných priestorov pre kľúčové súdy v novej súdnej mape. Druhá dimenzia predstavuje investície do analytických kapacít, digitálnych technológií a elektronizácie súdnych procesov, ktoré prispejú ku kvalitnejším a rýchlejším službám občanom a zvýšenej transparentnosti procesov.

Investícia 1: Investície do budov a reorganizácie súdov (reforma súdnej mapy)

Reforma súdnej mapy prekreslí sieť existujúcich súdov s potrebou rekonštrukcie existujúcich súdov vo väčšej miere a obstarania/výstavby nových budov pre súdy v menšej miere. V prípade rekonštrukcie budov budú splnené najvyššie štandardy pre energeticky úsporné budovy.

Investícia 2: Podporné nástroje reformy súdnej mapy – digitalizácia nástrojov, modernizácia IT vybavenia a analytické kapacity

Ako podpora reorganizácie súdneho systému sa vyvinú nové centrálne informačné systémy súdnictva pre digitalizácie procesov (Obchodný register a Centralizovaný systém súdneho riadenia). Pre možnosť elektronizácie súdnych spisov a iných dokumentov sa zriadi Centrálne digitalizačné stredisko pre súdy. Pre zefektívnenie práce sudcov a súdnych zamestnancov sa zmodernizuje hardwarové a softwarové vybavenie súdov vrátane techniky pre online komunikáciu. Vytvorí sa podporná analytická platforma pre sprístupňovanie judikatúry (praktickej aplikácie práva v súdnych rozhodnutiach) na súdoch.

Flagships:

Modernizujme (modernise):

Komponent reflektuje na jeden z vlajkových princípov EÚ – elektronizáciou a digitalizáciou procesov v súdnictve sa prispeje k zlepšeniu verejných služieb pre občanov a firmy. Digitalizáciou procesov sa zlepšia dátové možnosti pre monitoring politík v oblasti súdnictva.

Opatrenia v tomto komponente reagujú na odporúčania Rady EÚ pre Slovensko zamerané na boj proti korupcii, zlepšovanie účinnosti súdneho systému a posilnenie jeho integrity a nezávislosti, a to aj pri menovaní sudcov (CSR.2019.4 a CSR.2020.4).

Odhadované náklady: 244mil. eur z RRF + priebežné financovanie zo štátneho rozpočtu vo výške 24,5 mil. eur prvé dva roky (2021 a 2022) pri implementácii novej súdnej mapy a 16,6 mil. eur každoročne po spustení súdnej mapy.

 

2.                 Hlavné výzvy a ciele

  1. Hlavné výzvy
  2. V indikátore vnímania korupcie za rok 2020 je Slovensko šieste najhoršie v EÚ (60. miesto zo 180 hodnotených krajín[1]). Podiel korupcie v bežných životných situáciách klesá, problémom je predovšetkým veľká, do politického systému prerastajúca korupcia (state capture). Korupcia predstavuje na Slovensku podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti výraznú prekážku podnikania.
  3. (Ne)dôvera verejnosti v súdnictvo patrí medzi najnižšie v krajinách EÚ[2]. Verejnosťou vnímanú korupciu v súdnictve potvrdzujú aktuálne medializované prípady a orgány činné v trestnom konaní ju odhaľujú. Medializované kauzy dôveru v justíciu neposilňujú, skôr naopak. Preto sú potrebné zásadné a systémové zmeny vo vnútri súdnictva. Predpokladom dôvery v súdnictvo je rýchla a istá spravodlivosť (swift and sure justice), vymožiteľnosť práva, sudcovská etika, vnútorné kontrolné systémy a otvorenosť procesov v súdnom systéme pre verejnosť.
  4. V efektivite súdnictva zohráva zásadnú rolu dĺžka súdnych konaní. Slovenské súdnictvo do roku 2016 zaostávalo za najlepšími krajinami hlavne v dĺžke súdnych konaní a v miere vybavenosti prípadov. Výrazne zlepšenie v poslednom hodnotiacom kole CEPEJ (2018 až 2020)[3] je predovšetkým vďaka zmene metodiky vykazovania údajov, nie nutne vďaka zlepšeniu efektívnosti súdov. Problémom slovenských súdov sú najmä zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhý čas a dĺžka súdnych konaní v obchodných sporoch, ktorá naďalej rastie.  
  5. Zefektívnenie boja proti korupcii a posilňovanie integrity a nezávislosti justičného systému predstavujú dlhodobé výzvy Slovenska identifikované v špecifických odporúčaniach Rady EÚ.
  6. Ciele
  7. Zabezpečenie špecializácie sudcov vytvorí priestor pre sprehľadnenie zaťaženosti a výkonnosti sudcov v danej agende naprieč súdnou sústavou.
  8. So súbežne prebiehajúcou elektronizáciou súdneho konania bude veľmi jednoduché zistiť pre občana (vzdialeným prístupom do spisu) aktuálny stav konania a pre verejnosť porovnanie sudcov a sudkýň rovnomerne zaťažených v jednej agende v ich výkonnosti (verejne dostupné štatistiky).
  9. Špecializácia predpokladá minimálne 3 špecializovaných sudcov v agende. Zabezpečí sa tak transparentnosť náhodného výberu, skutočný náhodný výber z väčšieho množstva sudcov, ktorý je dnes najmä na menších súdoch často iluzórny.
  10. Modernizáciou v oblasti digitalizácie (cez vývoj a nasadzovanie nových moderných informačných systémov) umožní taktiež lepšie vyhodnocovať výkonnosť súdnej sústavy na základe dátovej analýzy. Sudca (ako každý človek), ktorý vie, že jeho práca je sledovateľná a porovnateľná s väčším množstvom kolegov v rovnakej situácii, sa správa zodpovednejšie bez nutnosti hneď hľadať kontrolné a disciplinárne mechanizmy.
  11. Zmenou súdnych obvodov (prvostupňových a odvolacích) a v niektorých prípadoch aj ich sídel prispeje reforma nepriamo aj k zníženiu rizika existencie väzieb potenciálne zvýhodňujúcich niektorú zo strán konania. Zmena vychádza z predpokladu, že sa zväčší „náhodnosť“ pri prideľovaní spisov jednotlivým sudcom a tiež, že vo väčších kolektívoch bude vytvorený tlak na profesionálnejšie prostredie.
  12. Zefektívnenie súdneho systému, posilnenie jeho integrity a boj proti korupcii sú jednými z hlavných odporúčaní Rady EÚ pre Slovensko (CSR.2019.4 a CSR.2020.4).
  13. Spolu s legislatívnymi zmenami v súdnictve z roku 2020 posilní reforma súdnej mapy aj protikorupčné smerovanie zmien v justícií. Legislatívne úpravy smerom k súdnym orgánom a sudcom ako verejným činiteľom by mali priniesť zníženie rizika korupcie v súdnom systéme a vytvoriť možnosti na jej odhalenie cez kontrolu majetkových priznaní a disciplinárnych konaní. Zavedená legislatíva umožní postihovať rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade so zákonom (tzv. ohýbanie práva). Zároveň bude možné postihovať prijatie a poskytovanie nepriamych úplatkov (tzv. prikrmovanie).
  • Kontext v národnej stratégii
  • Viaceré konkrétne odporúčania, možnosti a oblasti zlepšenia slovenského súdnictva sú podrobne obsiahnuté v Správe k stavu súdnictva z dielne Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) pri Rade Európy z roku 2017[4].
  • Dôležitosť a vnímanie týchto odporúčaní a navrhovaných krokov reflektuje Programové vyhlásenie vlády na obdobie rokov 2020 až 2024. Kladie sa dôraz na obnovu dôvery v právny štát, boj proti korupcii a zefektívňovanie súdneho systému prostredníctvom reformy justície a nastavenia novej súdnej mapy.
  • Plánované opatrenia a iniciatívy boli prezentované aj v Národnom programe reforiem SR na rok 2020.

3.      Popis investícií a reforiem v tomto komponente

 

  1. Reformy

 

Reforma 1: Reforma súdnej mapy

Výzvy:

  • Okrem nízkej dôveryhodnosti súdnictva zo strany verejnosti je všeobecne známym problémom súdnictva najmä vysoká rozdrobenosť súdneho systému, ktorá neprispieva k jeho efektívnemu fungovaniu. Na Slovensku existuje v rámci všeobecného súdnictva až 54 okresných a 8 krajských súdov, ktoré sú doplnené Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom SR.
  • Tento relatívne vysoký počet súdov je spôsobený okrem iného aj existenciou množstva malých súdov, resp. koncentráciou viacerých separátnych súdov vo väčších mestách (5+1 v Bratislave a 3+1 v Košiciach).
  • Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať aj do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov.
  • Navyše, spomedzi okresných – prvostupňových – súdov tak na aktuálnej súdnej mape možno nájsť súdy, ktoré majú v plnom obsadení len 6 sudcov, až po súdy, ktoré ich majú 46.
  • Takáto heterogenita robí sústavu súdov náročnejšou na centrálne manažovanie, vytvára netransparentný systém, spôsobuje problémy súdom, a najmä občanom už pri menších personálnych výpadkoch.
  • Takto rozdrobený systém neumožňuje systému poskytnúť priestor na dostatočnú špecializáciu sudcov s minimálnym počtom 3 sudcov v hlavných súdnych agendách (občianskoprávna, rodinnoprávna, trestná a obchodná). Pri pohľade na dáta zo súčasných obvodov prvostupňových súdov (okresných) je vidno, že problém existuje prakticky vo všetkých agendách a vo veľkej časti existujúcich súdnych obvodov.
  • Podobnú situáciu vidieť aj pri odvolacích súdoch, kde 8 existujúcich odvolacích súdov nedokáže zabezpečiť špecializáciu na úrovni počtu minimálne 3 špecializovaných senátov na každú z hlavných súdnych agend (občianskoprávna, rodinnoprávna, trestná, obchodná a správna).

Ciele:

Kľúčovou reformou v oblasti justície sa stane reforma a prekreslenie tzv. súdnej mapy – rozloženie a reorganizácia súdnej sústavy na Slovensku[5]:

  • Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkonnosť a kvalitu a súčasne poskytnúť pre jej aktérov (sudcov a zamestnancov) lepšie podmienky na dosiahnutie týchto cieľov.
  • Reforma súdnej mapy sa zameria na zefektívnenie systému súdov, namiesto doterajších 54 okresných súdov bude na Slovensku pôsobiť 30 prvostupňových súdov (vrátane 2 mestských súdov). Vytvoria sa tým podmienky na špecializáciu sudcov, ktorá sa nedá v slovenských podmienkach uskutočniť bez zväčšovania územia súdnych obvodov, a teda znižovania počtu súdov.
  • Okrem zvýšenia efektivity prerozdelenia finančných zdrojov prinesie reforma v rámci systému najmä skvalitnenie služieb justície občanom zrýchlením súdnych konaní a zvýšením miery vybavenosti súdnych konaní. Špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Z dlhodobého hľadiska možno od novej súdnej mapy očakávať aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí.
  • Špecializácia sudcov je jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy podľa odporúčania Správy k stavu justície (CEPEJ, 2017). Po uskutočnení reformy budú na súdoch pôsobiť štyri hlavné skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných) s osobitnou časťou správnej agendy v samostatnom správnom súdnictve.
  • Zavedú sa nástroje na spoľahlivý systém zberu a vyhodnocovania údajov, ktoré sú nevyhnutné na nastavenie štandardov pre výkonnosť súdov, resp. vyhodnotenie úspešnosti reformy súdnej mapy. Vo výkone sudcov môžu byť rozdiely, ktoré by sa mali riešiť na úrovni súdu. V prípade porovnávania sa plánuje zohľadňovať výkonnosť súdov na tej istej úrovni príslušnosti alebo špecializácie.
  • Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie:
  • primeraná dostupnosť – nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre chudobnejšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.
  • rýchlejšie konania – špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhý čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.
  • kvalita rozhodnutí – s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.
  • transparentnosť – na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať lepší prehľad občania, riadiace orgány súdnictva, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.
  • efektívnosť – špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.

Implementácia:

  • Hlavnou legislatívou, ktorou sa zavedie reforma súdnej mapy, bude prijatie zákona o sídlach a obvodoch súdov[6]. Schválenie legislatívy sa predpokladá v druhom kvartáli roka 2021.
  • Implementácia reformy začne prípravnými fázami ešte pred schválením potrebnej legislatívy a bude sa riadiť implementačným plánom[7]. Predpokladá sa, že ešte pred začatím plného výkonu súdnictva na súdoch v nových obvodoch prejdú tieto modernizáciou a rozšírením kapacít tak, aby mohli plnohodnotne a kvalitne napĺňať svoje poslanie.
  • Výsledkom reformy súdnej mapy by podľa predbežného východiskového návrhu mali byť 2 nové mestské súdy, 3 rozšírené a zmodernizované prvostupňové všeobecné súdy v sídle odvolacieho súdu, 25 zmodernizovaných, príp. rozšírených prvostupňových všeobecných súdov, rozšírené a zmodernizované priestory 3 odvolacích súdov a 3 nové prvostupňové správne súdy. Ide o smerodajné usporiadanie, nie finálne záväzné.
  • Komplementárnou aktivitou k týmto zmenám je tiež priestorové riešenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a modernizácia priestorov Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
  • Počíta sa s určitou flexibilitou pri definovaní nových obvodov a modernizácii súdov s prípadným zahrnutím aj budov detašovaných pracovísk.
  • Popri tom bude intenzívne riešená tiež IT infraštruktúra novej siete súdov. Zmodernizuje sa technické vybavenie súdov a ich zamestnancov. Predpokladá sa vývoj nových centrálnych IT systémov, ktoré prinesú digitalizáciu niektorých procesov v súdnom systému.

Cieľová skupina:

  • Adresátom budú všetky fyzické a právnické osoby ako účastníci konaní pred súdmi na Slovensku. Prakticky tak má táto reforma dopad na celú populáciu, a to ako na bežných obyvateľov, tak na podnikateľské subjekty.

Časový rozvrh:

  • Cieľom je schváliť legislatívny rámec v druhom kvartáli 2021 s účinnosťou od augusta 2021.
  • Potrebný legislatívny rámec pre reformu bol predložený ako návrh v decembri 2020. Do konca februára 2021 prebiehalo medzirezortné pripomienkové konanie.
  • Následne sa v priebehu roka 2022 plánuje začiatok výkonu súdnictva najprv na nových správnych a neskôr nových všeobecných súdoch. Táto fáza bude spojená s modernizáciou a zvyšovaním kapacít priestorov súdov a nastavovaním materiálnej a technickej infraštruktúry (väčšina týchto krokov sa udeje v rámci investičného komponentu tejto reformy).
  • Cieľom je, aby následne od júla 2022 prešiel výkon súdnictva zo všeobecných súdov na modernizované nástupnícke súdy, na ktorých bude zabezpečená dostatočná špecializácia sudcov a bude tak vytvorený priestor pre napĺňanie cieľov stanovených touto reformou.

Reforma 2: Boj proti korupcii a posilňovanie integrity a nezávislosti súdnictva

Výzvy:

  • Vnímanie korupcie je úzko späté s (ne)dôverou v súdnictvo kvôli jej nedostatočnému odhaľovaniu a postihovaniu. Podiel korupcie síce v bežných životných situáciách klesá, problémom je však predovšetkým veľká, do politického systému prerastajúca korupcia.
  • Medializované prípady ukazujú previazanie jednotlivcov v súdnom systéme na korupciu a trestnú činnosť. Doterajšie systémové mechanizmy nedokázali takýmto javom predchádzať alebo ich efektívne riešiť.
  • Doteraz neexistovali efektívne možnosti na stíhanie korupcie, nielen v súdnictve, ale ani s prepojením na finančné vyšetrovanie (reflektované v rámci reforiem a investícií v Komponente 16).

Ciele:

  • Posilniť nezávislosť a stabilitu sudcovského stavu (pravidlá voľby, rotačný systém voľby).
  • Posilniť samosprávne orgány súdnictva a vybaviť ich novými právomocami pre vysporiadanie sa so zlyhaniami vnútri systému prostredníctvom preverovania majetkových pomerov a spôsobilostí sudcov, disciplinárnych konaní.
  • Zavedenie nástrojov na efektívnejšie stíhanie korupcie a prania špinavých peňazí (nové trestné činy ohýbania práva a prikrmovania, Úrad pre správu zaisteného majetku).

Implementácia:

  • Posilnenie kompetencií Súdnej rady SR v oblasti preverovania majetkových pomerov a sudcovských spôsobilostí sudcov a zvýšenie transparentnosti pri jej vytváraní (Ústavný zákon v oblasti justície; nový zákon v súvislosti s reformou súdnictva):
    • Súdna rada SR, ako ústavný orgán sudcovskej legitimity, bude posilnená kompetenčne (Súdna rada získala nové právomoci pri preverovaní majetkových pomerov a sudcovských spôsobilostí – preverované budú okrem pravidelných ročných majetkových priznaní podmienky aj počas kariérneho postupu sudcov) aj kapacitne (vyčlenené financie na odborné ľudské zdroje – 20 zamestnancov, ktorí budú tvoriť podporný personál členom Súdnej rady pri príprave podkladov a preverovania dokumentácie sudcov) na vykonávanie preverovania majetkových pomerov a sudcovskej spôsobilosti sudcov.
    • S cieľom väčšej reprezentatívnosti sa nominanti sudcov v Súdnej rade SR (polovica všetkých členov) bude voliť na základe regionálneho princípu, aby boli zastúpení sudcovia z viacerých regiónov.
    • Zvýši sa taktiež verejná kontrola Súdnej rady SR prostredníctvom zavedenia pravidla, že nominanti vlády, parlamentu a prezidentky budú musieť byť z nesudcovského prostredia.
    • Náklady na Súdnu radu SR predstavujú kapacity na preverovanie majetkových pomerov sudcov a administratívne kapacity v počte 21 ľudí. S technickým vybavením predstavujú celkové náklady 1,1 mil. eur v roku 2021, 0,97 mil. eur od roku 2022. Posilnenie Súdnej rady SR bude financované zo štátneho rozpočtu.
  • Zvýšenie transparentnosti pri tvorbe zloženia Ústavného súdu, vrátane zavedenie poistiek voči nečinnosti parlamentu a koncentrácie moci (Ústavný zákon v oblasti justície; nový zákon v súvislosti s reformou súdnictva)
    • Zmena pravidiel voľby ústavných sudcov, ako reakcia na problémy vzniknuté v rámci ostatnej voľby, zavádza poistku proti pasivite parlamentu. To má zabezpečiť fungovanie Ústavného súdu aj v prípade, že parlament nebude v budúcnosti schopný zvoliť kandidátov pre prezidentku/prezidentku na vymenovanie.
    • Zaviedol sa rotačný systém voľby ústavných sudcov, ktorý má napomôcť zníženiu rizika koncentrácie počtu obsadzovaných miest ústavných sudcov jednou politickou reprezentáciou (rotačný princíp voľby).
    • Zaviedli sa verejné vypočutia pred parlamentným výberom za účelom verejnej kontroly voľby.
  • Zavedenie transparentnosti do výberových procesov v súdnictve a prokuratúre (Ústavný zákon v oblasti justície; novela zákona o prokuratúre):
  • Zavedenie verejných vypočutí ako procesu voľby na kľúčové posty – sudcovia Ústavného súdu, generálny prokurátor, špeciálny prokurátor.
    • Posilnenie prvku verejnej kontroly pri obsadzovaní týchto kľúčových pozícií.
  • Upravenie pravidiel pre vykonávanie sudcovského povolania (Ústavný zákon v oblasti justície; nový zákon v súvislosti s reformou súdnictva)
  • Spresnenia pravidiel pre kariérny rast sudcu.
  • Zavedenia možnosti verejne komentovať svoje rozhodnutia.
  • Posilnenie prirodzenej obmeny sudcovského stavuzavedením vekového cenzu 67 rokov pri sudcoch a 72 rokov pri ústavných sudcoch.
  • Posilnenie kompetencie a kapacít (Ústavný zákon v oblasti justície; nový zákon v súvislosti s reformou súdnictva):
    • Zriadi sa Najvyšší správny súd SR ako najvyššia súdna inštancia pre oblasť správneho súdnictva. Bude tiež plniť funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov, prokurátorov, exekútorov, notárov, správcov, prípadne aj pre iné právnické profesie.
    • Náklady na zriadenie inštitúcie sa predpokladajú od roku 2021 vo výške 7,9 mil. eur (vrátane technického vybavenia), od roku 2022 sa predpokladajú výdavky vo výške 5,5 mil. eur (prevažne osobné a prevádzkové náklady).
    • Pre potreby efektívneho napĺňania disciplinárnych právomocí bude v roku 2021 tiež prijatý Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho súdu SR pre disciplinárne konania v slovenskom súdnom systéme.
    • Po zavedení legislatívy by mala reálna činnosť začať v druhej polovici roka 2021.
  • Zavedenie trestných činov ohýbania práva a prikrmovania pre efektívnejšie odhaľovanie a stíhanie korupcie (novelizácia Trestného zákona):
    • Trestný čin ohýbania práva – predstavuje ochranu pred svojvoľným (mimozákonným) rozhodnutím autorít s rozhodovacou právomocou.
    • Trestný čin prikrmovania – rozširuje konceptualizáciu korupcie aj na čerpanie neoprávnených výhod a služieb za účelom dosiahnutia výhodnejšieho rozhodnutia pre ich poskytovateľa zo strany verejného činiteľa.          
  • Zefektívnenie zaisťovania majetku a jeho správy pri vyšetrovaní trestných činov s cieľom posilnenia nástrojov na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí (prepojenie na Komponent 16):
    • Vytvorenie novej legislatívy upravujúcej zaistenie a správu zaisteného majetku s presahom na iné inštitúcie (Ministerstvo vnútra SR – finančné vyšetrovanie, Finančná správa SR).
    • Zefektívnenie nástrojov pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní (zmena Trestného zákona a Trestného poriadku) – doplnenie špecifických zaisťovacích inštitútov vo vzťahu k zaisteniu nehnuteľnosti, zaisteniu obchodného podielu, zaisteniu inej majetkovej hodnoty, či zaisteniu náhradnej hodnoty.
    • Vytvorenie samostatnej inštitúcie pre správu zaisteného majetku (Úrad pre správu zaisteného majetku) – personálne kapacity úradu dosiahnu 21 zamestnancov. Spolu s technickým vybavením sa plánuje financovanie zo štátneho rozpočtu v sume 0,98 mil. eur v roku 2021 a 1,4 mil. eur od roku 2022.

Cieľová skupina:

  • Reformy v súdnictve majú dopad na sudcovské povolanie cez zvýšenie integrity a nezávislosti súdneho systému.
  • Vďaka efektívnejšiemu odhaľovaniu a postihovaniu korupcie a prania špinavých peňazí môže z reforiem a nástrojov benefitovať celá populácia vrátane podnikateľského prostredia.


Časový rozvrh:

Odporúčania CSR (2018-2020)Opatrenia v rámci reforiemLegislatívne míľniky:
Posilniť nezávislosť a integritu justičného systému, najmä zaistením nezávislosti menovania sudcov.

Reforma zloženia Súdnej rady SR v podobe zavedenia regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť;Posilnenie kompetencií Súdnej rady SR v oblasti preverovania majetkových pomerov a sudcovských spôsobilostí sudcov; Zavedenie pravidla, že zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami, a zákonodarná moc až po ich riadnom vypočutí v príslušnom výbore;Vysporiadanie sa s rozhodnutiami Ústavného súdu SR vo veciach odvolávania členov Súdnej rady SR;Zavedenie povinnosti pre Súdnu radu SR vykonať v novom zložení previerky majetkových pomerov všetkých sudcov, vrátane majetkových prírastkov ich rodinných príslušníkov, vrátane vykonania previerok všeobecnej spoľahlivosti u tých sudcov, ktorých majetkové preverenie zanechalo u členov súdnej rady dôvodné pochybnosti o legálnom nadobudnutí sledovaného majetku;Reforma zloženia Ústavného súdu SR s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj s brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie, aby nebola väčšina ústavných sudcov volená jednou politickou garnitúrou (rotačný princíp);Zrušenie súhlasu Ústavného súdu SR ako podmienky na vzatie sudcu a generálneho prokurátora do väzby, zruší sa rozhodovacia imunita sudcov;Zákony upravujúce status sudcu vrátane spresnenia pravidiel pre kariérny rast sudcu a zavedenia možnosti verejne komentovať svoje rozhodnutia;Posilnenie prirodzenej obmeny sudcovského stavu cez zavedenie vekového cenzu (67 rokov pri sudcoch a 72 rokov pri ústavných sudcov);Zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov, prokurátorov, exekútorov, notárov, správcov, prípadne aj pre iné právnické profesie a v súvislosti s jeho zriadením možné odbremenenie Ústavného súdu SR;Zavedenie verejných vypočutí ako súčasť procesu voľby na kľúčové posty – sudcovia Ústavného súdu, generálny prokurátor a špeciálny prokurátor.„Veľká“ reforma súdnictva (Novela Ústavy Slovenskej republiky, Zákon v súvislosti s reformou súdnictva): schválenie v decembri 2020účinnosť od januára 2021zmeny v Súdnej rade SR s rozširovaním kapacít od januára 2021sfunkčnenie Najvyššieho správneho súdu od augusta 2021 Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho súdu SR: účinnosť zákona je plánovaná v nadväznosti na termín začatia výkonu súdnictva na Najvyššom správnom súde v auguste 2021 Novela zákona o prokuratúre: schválenie v októbri 2020účinnosť dňom vyhláseniavoľba generálneho prokurátora (december 2020) a špeciálneho prokurátora (február 2021)    
Zabezpečiť účinný dohľad nad rámcom boja proti praniu špinavých peňazí a jeho presadzovanie  Nová legislatíva zavádzajúca nové mechanizmy pre efektívnejšie zaisťovanie a správu zaisteného majetku.Vznik novej inštitúcie na správu zaisteného majetku (Úrad pre správu zaisteného majetku). Pre efektívnejší boj s korupciou zavedenie nových skutkových podstát trestných činov – trestný čin zneužitia práva (ohýbanie práva) a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (prikrmovanie).  Návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku („zaisťovanie majetku“): schválenie v októbri 2020účinnosť od januára 2021spustenie výberového procesu na riaditeľa Úradu pre správu zaisteného majetku sfunkčnenie Úradu pre správu zaisteného majetku od augusta 2021 Novelizácia Trestného zákona: schválenie v októbri 2020účinnosť od januára 2021
  • Investície

Investície vyvolané reformou súdnej mapy majú dve hlavné dimenzie:

  • investície na rozširovanie kapacít, resp. modernizáciu existujúcich, či prípadne výstavbu alebo obstaranie nových moderných a zeleným štandardom vyhovujúcich priestorov pre kľúčové súdy v novej súdnej mape.
  • investície do digitálnych technológií a digitalizácie a elektronizácie súdnych procesov, ktoré okrem zníženia environmentálnej záťaže a digitálneho rozvoja, taktiež prispejú ku kvalitnejším a rýchlejším službám občanom a zvýšenej transparentnosti procesov.

Investícia 1: Investície do budov a reorganizácie súdov (reforma súdnej mapy)

Výzvy:

  • Reorganizácia súdnej mapy so sebou prinesie výhľadovo nutnosť nielen organizačnej zmeny, ale taktiež modernizáciu a výstavbu nových budov súdov tak, aby vedeli poskytovať občanom aj ich personálu dôstojne a vhodne uspôsobené podmienky.
  • Množstvo dnes existujúcich súdnych budov vyžaduje dôkladné rekonštrukcie, resp. uspôsobenie na zmeny, ktoré vyplývajú z novej súdnej mapy.

Ciele:

  • Vytvorenie materiálno-technických podmienok pre výkon súdnictva v objektoch, ktoré budú tvoriť sústavu súdov po zavedení súdnej mapy.
  • Reorganizácia súdov umožní znižovanie ekologickej záťaže existujúcich budov. Pri plánovaní aj stanovení cien jednotlivých aktivít bude braný ohľad na dosiahnutie najvyššej možnej energetickej úspory.

Implementácia:

  • Implementácia reformy začne svojimi prípravnými fázami ešte pred schválením potrebnej legislatívy a bude sa riadiť implementačným plánom. Predpokladá sa, že ešte pred začatím plného výkonu súdnictva súdy v nových obvodoch prejdú modernizáciou a rozšírením kapacít tak, aby mohli plnohodnotne a kvalitne napĺňať svoje poslanie.
  • Ako kľúčová sa v tomto kontexte javí najmä rekonštrukcia existujúcich súdnych priestorov a výstavba/zaobstaranie budov najmä nových súdov v najväčších mestách krajiny. Predbežný východiskový návrh pre súdnu mapu predpokladá tieto kroky:
  • výstavba 2 nových moderných mestských súdov v Bratislave a Košiciach
  • výstavba, resp. úprava priestorov pre 3 nové prvostupňové správne súdy, 3 nové odvolacie súdy a 3 prvostupňové súdy v sídle kraja
  • modernizácia, resp. prestavba priestorov Špecializovaného trestného súdu
  • výstavba, úprava, resp. zabezpečenie priestorov Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR.
  • Oprávnenými projektmi v rámci Plánu obnovy budú len tie obnovy verejných budov pri ktorý sa preukáže úspora primárnej energie na úrovni aspoň 30 %. Každá obnovená verejná budova bude spĺňať základnú požiadavku na úsporu primárnej energie, zároveň obnova verejnej budovy bude zahŕňať prvky zlepšovania bezpečnosti a prístupnosti týchto budov (debarierizačné opatrenia pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie).
  • Tam kde je to technicky a ekonomicky možné, je vhodné aplikovať opatrenia na zvýšenie odolnosti proti možným negatívnym klimatickým vplyvom, ako napr. zachytávanie dažďovej vody, realizácia vegetačných striech a iné.
  • Časť prostriedkov na obnovu verejných budov je žiadúce využiť pomocou finančných nástrojov[8]. Finančné nástroje budú aplikované cez Slovak Investment Holding, a.s. formou garantovaných energetických služieb.
  • V zmysle zákona č. 555/2005 je vlastník budovy povinný každú novú budovu a významne obnovovanú existujúcu budovu vybaviť nabíjacími stanicami elektrických vozidiel a infraštruktúrou vedenia podľa §8a.

Cieľová skupina:

  • Reforma súdnej mapy bude mať dopad na všetkých obyvateľov krajiny, resp. všetky fyzické a právnické osoby, ktoré budú účastníkmi konaní pred súdmi. Prakticky tak má táto reforma dopad na celú populáciu, a to ako na bežných obyvateľov, tak na podnikateľské subjekty.
  • Prislúchajúce investície spojené s reformou súdnou mapy takisto zlepšia pracovné podmienky sudcov a zamestnancov súdov.

Časový rozvrh:

  • Legislatíva súvisiaca s posilnením nezávislosti a integrity súdnictva počíta so zriadením Najvyššieho správneho súdu SR od januára 2021, pričom by mal byť plne funkčný od augusta 2021.
  • Od augusta 2021 predpokladá účinnosť zákona, ktorým sa zriadi nová súdna mapa.
  • Následne sa v priebehu roka 2022 plánuje začiatok výkonu súdnictva najprv na nových správnych a neskôr nových všeobecných súdoch.
  • V príslušných dátumoch budú musieť byť už zrealizované alebo prebiehať úpravy týkajúce sa výstavby, rekonštrukcií, či zaobstarania vhodných priestorov pre súdy.
    • Rekonštrukcia všetkých súdov sa predpokladá ukončiť do konca roka 2024.
    • Výstavba alebo obstaranie všetkých nových budov sa predpokladá do konca roka 2024.

Investícia 2: Podporné nástroje reformy súdnej mapy – digitalizácia nástrojov, modernizácia IT vybavenia a analytické kapacity

Zmeny vyvolané reorganizáciou súdnej mapy budú dopĺňané vývojom v oblasti digitalizácie a elektronizácie súdnych konaní, modernizácie hardwarového a softwarového vybavenia a budovaním analytických platforiem v rámci súdnictva.

Výzvy:

  • Slovenské súdnictvo zaostáva v oblasti digitalizácie a elektronizácie súdnictva a jeho procesov. Zastarané a dnes už všetky nároky nepokrývajúce centrálne informačné systémy komplikujú prácu vo vnútri systému súdnictva, ako aj navonok smerom k občanom a podnikateľom. Súčasné riešenia neponúkajú možnosť získavania správnych informácii v aktuálnom čase, chýbajú informácie o efektivite práce a podpora pre manažérske rozhodovanie na súdoch.
  • Aktuálna materiálno-technická úroveň vybavenia súdov hardwarovým a softwarovým vybavením nevytvára podmienky pre efektívnu prácu sudcov a zamestnancov súdov. Sudcovia nemajú k dispozícii adekvátnu analytickú podporu pri študovaní súdnych rozhodnutí.
  • V súčasnosti prebieha digitalizácia papierových dokumentov na súdoch skenovaním a rozpoznávaním písma iba pre niektoré agendy. Na súdoch je podľa centrálnej databázy súdneho manažmentu evidovaných takmer 20 miliónov spisov. Ku konca roka 2020 je evidovaných zdigitalizovaných len takmer 4,5 milióna spisov.

Ciele:

  • Zefektívni sa práca súdov a poskytnú sa kvalitné dáta pre analytické vyhodnocovanie efektívnosti súdnej sústavy.
  • Moderné informačné systémy napomôžu väčšiemu komfortu, zefektívneniu a skvalitneniu služieb pre podnikateľov prostredníctvom zavedenia nového elektronického obchodného registra a služieb pre občanov zavedením nového Centrálneho informačného systému súdneho riadenia.
  • Cieľom je aj odbremenenie súdov od manažmentu s papierovými dokumentmi a prechod na plne elektronické vedenie dokumentov spisov. Benefitom je sprístupnenie dokumentov súdneho spisu elektronicky pre všetky agendy, zníženie ceny za prenájom priestorov pre archívy súdov, či zníženie papierovej dokumentácie.
  • Plán obnovy výpočtovej techniky a sieťovej infraštruktúry rezortu spravodlivosti vychádza z novo pripravovanej súdnej mapy. Okrem modernizácie súčasného IT vybavenia sa bude klásť dôraz na zvyšovanie využitia tele-konferenčných technológií. To umožní efektívne fungovanie súdneho systému aj počas pandemických alebo iných mimoriadnych situácií.
  • Analytická platforma súdov predpokladá vytvorenie podporného nástroja pre sprístupňovanie judikatúry (praktickej aplikácia práva) na súdoch umožňujúcej sudcom využívať databázu judikatúr. Cieľom je zrýchliť proces naštudovávanie spisov a uvoľniť tak kapacity sudcov pre rozhodovaciu činnosť.

Implementácia:

  1. Vývoj centrálnych informačných systémov (Obchodný register a Centralizovaný systém súdneho riadenia):

Samotný vývoj bude prebiehať v gescií novozriadenej a na tento účel špecializovanej Sekcie vývoja informačných systémov a prebiehať bude v nasledujúcich etapách:

  • V prvej etape do konca tretieho kvartálu 2023 sa interné IT pracovisko rezortu bude zaoberať vývojom a spustením nového informačného systému obchodného registra a súvisiacich služieb.
  • V druhej etape by sa riešil vývoj Centralizovaného systému súdneho riadenia s nasadením do konca prvého kvartálu 2025.
  • Pracovisko bude vybavené programovacími nástrojmi, ktoré programátorom uľahčujú vývoj programov, taktiež nástrojov na riešenie špeciálnych úloh napr. automatické generovanie kódu a pod.
  • Hardwarová a softwarová modernizácia justície

Hardwarová a softwarová modernizácia je taktiež jedným z kľúčových bodov modernizácie vybavenia justície:

  • Rezort spravodlivosti pre účely modernizácie vybavenia aj v súvislosti s plánovanou reformou súdnej mapy pripravil samostatnú koncepciu obnovy výpočtovej techniky a sieťovej infraštruktúry.
  • Pre výpočet predpokladaného množstva a jeho alokáciu na jednotlivé súdy boli brané do úvahy nasledujúce skutočnosti:
  • aktuálne personálne obsadenie súdov vrátane rezervy pre budúcich zamestnancov a pojednávanie miestnosti, ktoré si vyžadujú špecifické technológie
  • vybavenosť súdov výpočtovou technikou a sieťovou infraštruktúrou
  • možnosti upgrade-u vybraných zariadení, pri ktorých nie je ich výmena nevyhnutná (napr. navýšenie kapacity RAM, výmena pomalých HDD za SSD disky a pod.)
  • Počas dvoch kôl kompletného vybavenie personálov súdov sa predpokladá obstarať približne 6 300 zostáv pre zamestnancov justície (notebooky, dokovanie stanice, monitory a telefóny).
  • Priebežne budú modernizované aj ostatné komponenty pre komunikáciu a ukladanie dát – obnova sieťovej infraštruktúry, realizácia rezortnej Wi-Fi, obnova video-konferenčnej technológie na súdoch (hardware aj software), hardwarová obnova datacentier rezortu.
  • Centrálne digitalizačné stredisko

Pre úspešné implementovanie projektu budú vykonané nasledujúce kroky:

  • Definovanie všetkých vstupných miest vrátane archívov, v ktorých prevzatie fyzických dokumentov prebieha alebo bude prebiehať a zmapovanie rozsahu dokumentov.
  • Popis jednotlivých typov dokumentov a definovanie ich workflow a procesov:
  • Ďalšie spracovanie dokumentov a typy potrebných údajov
    • Archivácia dokumentov
  • Definovanie technických prostriedkov potrebných pre projekt
    • Definovanie materiálneho a priestorového zabezpečenia
    • Definovanie hardwaru potrebného na prechod do digitálnej formy
    • Definovanie softwaru potrebného na prechod, spracovanie, vyťažovanie dát a uchovávanie dokumentov v digitálnej forme.
    • Zmapovanie existujúcej infraštruktúry, ktorá môže byť použitá pre projekt.
  • Popis procesu likvidácie dokumentov prípadne archivácie po ich prechode do digitálnej formy.
  • Vytvorenie podpornej analytickej platformy pre sprístupňovanie judikatúry na súdoch
  • Cieľom projektu je vytvorenie podpornej analytickej platformy pre sprístupňovanie judikatúry (praktickej aplikácie práva) na súdoch umožňujúcej sudcom využívať databázu judikatúr s cieľom zrýchliť proces naštudovania spisov. Projekt súvisí s reorganizáciou súdov a reformou súdnej mapy.
  • Od roku 2018 funguje pri Najvyššom súde projekt zameraný na budovanie analytických kapacít Najvyššieho súdu SR. Toto analytické oddelenie prispieva svojou činnosťou k zvýšeniu odbornej kvality podkladov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu a slúži na podporu zjednocovacej činnosti. Napomáha tak pri zefektívnení práce sudcov, hlavne pri skrátení dĺžky konania a zvýšení kvality súdnych rozhodnutí.
  • Postupným budovaním analytických kapacít Najvyšší súd zlepšil rozsah kvantitatívnych a kvalitatívnych výstupov analytikov. Zároveň sa analytická činnosť doplnila o nové projektové aktivity. Okrem prípravy rešerší a právnych analýz sa posilnila dokumentačná činnosť rozhodnutí, monitoring rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a zvýšil sa aj potenciál členstva v medzinárodných sieťach.

Cieľová skupina:

  • Investície do digitálnej infraštruktúry a do zlepšenia analytických nástrojov zlepšia pracovné podmienky sudcov a zamestnancov súdov.
  • Adresátom investícií budú aj všetci obyvatelia, resp. všetky fyzické a právnické osoby, ktoré budú účastníkmi konaní pred súdmi.

Časový rozvrh:

  • Vývojové centrum justície by bolo budované v troch etapách rozdelených v rokoch 2021 až 2023. Hlavnú časť svojich činností (vývoj Obchodného registra a Centralizovaného systému súdneho riadenia) bude realizovať do konca roku 2024.
  • Harmonogram hardwarovej a softwarovej obnovy bude realizovaný podľa koncepcie, ktorá je vypracovaná na obdobie desiatich rokov a realizovaná bude priebežne od roku 2021 do roku 2026, pričom harmonogram obnovy na jednotlivých súdoch bude prihliadať na novú súdnu mapu (finálne sídla súdov).
  • Konkrétny harmonogram pre investície do digitalizačného centra bude dopracovaný podľa zvoleného variantu riešenia. Harmonogram bude kopírovať nábeh novej súdnej mapy – implementácia do konca roku 2023.
  • Harmonogram vytvorenia analytickej platformy pre súdy je naviazaný na harmonogram reformy súdnej mapy. Keďže výkon súdnictva na nových súdoch sa predpokladá v druhej polovici roka 2022, práce na vytvorení tejto platformy pre podporu a podľa požiadaviek nových súdov sa predpokladajú do konca tretieho kvartálu 2024.
  • Otvorená strategická autonómia a otázky bezpečnosti

Investičné projekty v tomto komponente spĺňajú národnú legislatívu v otázkach informačnej a kybernetickej bezpečnosti, ktorá je v súlade s legislatívou EÚ.

  • Cezhraničné a multi-národné projekty

Komponent neobsahuje konkrétne investície do cezhraničných alebo multi-národných projektov. Digitálne investície do Obchodného registra a Centralizácie systému súdneho riadenia vytvárajú možnosti na lepšie poskytovanie údajov, ktoré môže rezort využiť v medzinárodnom porovnaní v rámci spolupráce s CEPEJ[9].

  • Zelený rozmer komponentu

Zelený komponent v rámci reformy súdnej mapy bude spočívať najmä v prísnej aplikácii ekologických štandardov pri rekonštrukciách budov vyvolaných potrebou úprav a rozšírení jednotlivých súdov v rámci reformy súdnej mapy. Oprávnenými projektmi v rámci plánu obnovy budú len tie obnovy verejných budov, pri ktorých sa preukáže úspora primárnej energie na úrovni 30 %.

Dopad na zelenú tranzíciu sa predpokladá nepriamo aj prostredníctvom redukcie neelektronickej komunikácie a úkonov v súvislosti s cieľmi reformy súdnej mapy zefektívniť procesy v súdnom systéme a poskytovať lepšie služby verejnosti.

  • Digitálny rozmer komponentu

Silný dôraz na digitálnu tranzíciu bude spočívať v tlaku na prechod justície do digitálneho priestoru s cieľom zvýšenia efektívnosti a kvality služieb klientom. Podpora využívania digitálnych technológií a prechod do elektronického priestoru budú podporené zvýšeným využívaním elektronickej komunikácie súdov s klientmi a rozvojom nástrojov informačných systémov rezortu – vývoj nových centrálnych informačných systémov ako Obchodný register či Centralizovaný systém súdneho riadenia. Predpokladajú sa taktiež investície do technológií umožňujúcich pojednávania online na diaľku, či zvýšenie bezpečnosti elektronickej komunikácie.

Tab. 2. Zelený alebo digitálny dopad

Excel

  • Uplatňovanie zásady „výrazne nenarušiť“

Reforma 1: Reforma súdnej mapy

Uveďte, ktoré z týchto environmentálnych cieľov si vyžadujú vecné posúdenie opatrenia z hľadiska dodržiavania zásady „výrazne nenarušiť“ÁnoNieAk ste zvolili možnosť „nie“, uveďte odôvodnenie
Zmiernenie zmeny klímy xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Adaptácia na zmenu klímy xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Prevencia a kontrola znečisťovania ovzdušia, vody alebo pôdy xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.

Reforma 2: Boj proti korupcii a posilňovanie integrity a nezávislosti súdnictva

Uveďte, ktoré z týchto environmentálnych cieľov si vyžadujú vecné posúdenie opatrenia z hľadiska dodržiavania zásady „výrazne nenarušiť“ÁnoNieAk ste zvolili možnosť „nie“, uveďte odôvodnenie
Zmiernenie zmeny klímy xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Adaptácia na zmenu klímy xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Prevencia a kontrola znečisťovania ovzdušia, vody alebo pôdy xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.
Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov xLegislatívne úpravy pri navrhovanej reforme nemajú priamy ani nepriamy vplyv na dosiahnutie uvedeného environmentálneho cieľa.


Investícia 1: Investície do budov a reorganizácie súdov (reforma súdnej mapy)

Uveďte, ktoré z týchto environmentálnych cieľov si vyžadujú vecné posúdenie opatrenia z hľadiska dodržiavania zásady „výrazne nenarušiť“ÁnoNieAk ste zvolili možnosť „nie“, uveďte odôvodnenie
Zmiernenie zmeny klímy xInvestície týkajúce sa rekonštrukcie súdov budú realizované v súlade s intervenčným kritériom 026bis, ktoré počíta s úsporou energií pri vykurovaní budov minimálne vo výške 30 %.
Adaptácia na zmenu klímy xInvestície týkajúce sa rekonštrukcie súdov budú realizované v súlade s intervenčným kritériom 026bis, ktoré počíta s úsporou energií pri vykurovaní budov minimálne vo výške 30 %.
Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na tento environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu.
Obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie xVďaka schváleniu navrhovanej zmeny stavebného zákona ktorým sa bude vykonávať lepšia prevencia vzniku stavebného odpadu ako aj využívanie kvalitnejších a environmentálne vhodnejších materiálov (investície na výstavbu a rekonštrukciu súdov).
Prevencia a kontrola znečisťovania ovzdušia, vody alebo pôdy xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na tento environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu.
Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na tento environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu

Investícia 2: Podporné nástroje reformy súdnej mapy – digitalizácia nástrojov, modernizácia IT vybavenia a analytické kapacity

Uveďte, ktoré z týchto environmentálnych cieľov si vyžadujú vecné posúdenie opatrenia z hľadiska dodržiavania zásady „výrazne nenarušiť“ÁnoNieAk ste zvolili možnosť „nie“, uveďte odôvodnenie
Zmiernenie zmeny klímy xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na tento environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu. V prípade investícií do technického vybavenia súdnictva opatrenie dodržiava kritériá zeleného verejného obstarávania. Pre túto investíciu by sa jednalo aj o plnenie podmienok zeleného verejného obstarávania  pri produktových skupinách Počítače a monitory:https://ec.europa.eu/environment/gpp/pdf/toolkit/computers%20and%20monitors/SK.pdf.
Adaptácia na zmenu klímy xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na tento environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu. V prípade investícií do technického vybavenia súdnictva opatrenie dodržiava kritériá zeleného verejného obstarávania. Pre túto investíciu by sa jednalo aj o plnenie podmienok zeleného verejného obstarávania  pri produktových skupinách Počítače a monitory:https://ec.europa.eu/environment/gpp/pdf/toolkit/computers%20and%20monitors/SK.pdf
Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na tento environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu.
Obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na uvedený environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu. V prípade technického vybavenia súdnictva sa spracovanie odpadu bude riadiť podľa platnej SR legislatívy, vyhlášky č. 371/2015 Z. z.
Prevencia a kontrola znečisťovania ovzdušia, vody alebo pôdy xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na tento environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu.
Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov xČinnosť podporovaná opatrením má zanedbateľný predpokladaný vplyv na tento environmentálny cieľ, pričom sa zohľadňujú priame aj primárne nepriame účinky počas celého životného cyklu.
  • Míľniky, ciele a časový rozvrh

a)                  Reformy

Reforma 1: Reforma súdnej mapy – prebieha v 2 fázach:

  • Fáza 1 – vytvorenie legislatívneho rámca pre výkon súdnictva v novozriadených obvodoch a sídlach súdov – v priebehu rokov 2020 a 2021
  • Január 2021 – účinnosť právnej úpravy
  • Reformný ústavný zákon v oblasti justície – ústavný zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov – ktorým sa okrem iného zriaďuje Najvyšší správny súd SR
  • Zákon o reforme súdnictva – vykonávací zákon k navrhovaným ústavným zmenám, ktorý ukotvuje Najvyšší správny súd SR (NSS SR) v sústave súdov, určenie sídla a obvodu, úprava vnútornej organizácie, pôsobnosti a správy, personálne otázky o obsadzovaní a výberu sudcov a ich odmeňovania, atď.
  • August 2021– účinnosť právnej úpravy
  • Zákon o obvodoch a sídlach súdov – po ústavnej reforme súdnej moci vykonanej ústavným zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zákonom o reforme súdnictva ide o druhý krok, na ktorý budú nadväzovať zmeny procesných predpisov o konaní pred súdmi plánované v roku 2021. Pôjde o zriadenie nových obvodov a sídiel súdov všeobecného súdnictva a správneho súdnictva.
  • 3 prvostupňové správne súdy a ich obvody
  • 30 prvostupňových súdov (vrátane 2 mestských súdov a prvostupňových súdov v sídle odvolacieho súdu) a ich obvody
  • 3 odvolacie súdy
  • 2021 – účinnosť právnej úpravy
  • Zmena 28 právnych predpisov v nadväznosti na ústavné zmeny zriaďujúce NSS SR
  • Zmena procesných predpisov o konaní pred súdmi
  • Fáza 2 – implementácia súdnej mapy v dvoch fázach:
  • prechodné obdobie – od účinnosti legislatívneho rámca – po plnú funkčnosť v praxi
  • plná funkčnosť novozriadených súdov – prechod výkonu súdnictva na novozriadené súdy a ich súdne obvody
    • August 2021začiatok výkonu súdnictva – plná funkčnosť v praxi po prechodnom období
  • Najvyšší správny súd
    • Apríl 2022 začiatok výkonu súdnictva plná funkčnosť v praxi po prechodnom období
  • 3 prvostupňové správne súdy
    • Júl 2022začiatok výkonu súdnictva plná funkčnosť v praxi po prechodnom období
  • 30 prvostupňových všeobecných súdov (vrátane 2 mestských súdov a 3 prvostupňových súdov v sídle odvolacieho súdu)
  • 3 odvolacie všeobecné súdy

Reforma 2: Boj proti korupcii a posilňovanie integrity a nezávislosti súdnictva

Prijatá legislatíva

  • Zákon č. 312/2020 – Zákon z 21. októbra 2020 o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 422/2020 – Ústavný zákon z 9. decembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb. – Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 423/2020 – Zákon z 9. decembra 2020 o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva

Plánovaná legislatíva

  • Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu (účinnosť zákona je plánovaná v nadväznosti na termín začatia výkonu súdnictva na Najvyššom správnom súde v auguste 2021)

b)                 Investície

Investícia 1: Investície do budov a reorganizácie súdov (reforma súdnej mapy)

  • Vzhľadom na plánované časové rámce spustenia plného výkonu súdnictva na modernizovaných súdoch, budú musieť tieto tri fázy, rozdelené podľa priority, postupovať miestami súbežne.
  • Najvyššiu prioritu v prvej fáze majú 3 prvostupňové správne súdy, 2 mestské súdy, 3 odvolacie súdy. Pri 3 prvostupňových súdoch sa totiž očakáva začiatok výkonu súdnictva už od apríla 2022. Súbežne však budú realizované procesy vytvorenia priestorov pre 2 mestské súdy a 3 odvolacie súdy.
  • V druhej fáze sa bude pracovať na zabezpečení priestorov pre ostávajúcich 25 prvostupňových súdov, keďže v tejto fáze sa počíta najmä s úpravami resp. rekonštrukciami existujúcich budov. Predpoklad začiatku výkonu súdnictva na týchto súdoch je júl 2022.
  • Tretia fáza predpokladá riešenie priestorov pre Najvyšší súd, Najvyšší správny súd a Špecializovaný trestný súd. Hoci sa predpokladá, že na Najvyššom správnom súde začne výkon súdnictva už v auguste 2021, je možné realizovať samostatné priestorové riešenie pre tento súd prípadne až po realizácii prioritnejších fáz. Možnosť neskoršej realizácie je aj pri Najvyššom súde a Špecializovanom trestnom súde.


Investícia 2: Podporné nástroje reformy súdnej mapy – digitalizácia nástrojov, modernizácia IT vybavenia a analytické kapacity

V rámci tejto skupiny investícií je odhadovaný časový rozvrh investícii nasledovný:

Vývoj centrálnych informačných systémov

  • Harmonogram vývoja centrálnych informačných systémov kopíruje harmonogram vybudovania vývojovej jednotky rezortu spravodlivosti. Táto bola formálne zriadená vo februári 2021 a následne bude počas troch rokov personálne posilňovaná.
  • Počas svojej existencie bude pracovať na vývoji informačných systémov rezortu, najmä nového IT riešenia pre Obchodný register a na Centralizovanom systéme súdneho riadenia:
  • nasadenie nového Obchodného registra sa predpokladá do konca tretieho kvartálu 2023
  • nasadenie Centralizovaného systému súdneho riadenia do konca prvého kvartálu 2025

Hardwarová a softwarová modernizácia justície

  • Harmonogram hardwarovej a softwarovej obnovy bude realizovaný podľa koncepcie, ktorá je vypracovaná na obdobie desiatich rokov a realizovaná bude priebežne od roku 2021 do roku 2026.
  • Predpokladá sa vybavenie modernými technológiami pre 6 300 sudcov a súdnych zamestnancov.
  • Predbežný harmonogram realizácie v zmysle stratégie je nasledovný:
  • Obnova služobného vybavenia pracovníkov justície (notebooky, dokovacie stanice, monitory, telefóny atď.) – 2021 a 2026
  • Obnova sieťovej infraštruktúry – 2022, 2023 a 2025
  • Realizácia rezortnej Wi-Fi – 2022
  • Obnova video-konferenčnej technológie na súdoch (hardware aj software) – 2022-2023
  • HW obnova datacentier rezortu – priebežne

Centrálne digitalizačné stredisko

  • Spustenie Centrálneho digitalizačného strediska bude kopírovať nábeh novej súdnej mapy – implementácia do konca roku 2023.

Vytvorenie podpornej analytickej platformy pre sprístupňovanie judikatúry na súdoch

  • Harmonogram vytvorenia analytickej platformy pre súdy je naviazaný na harmonogram reformy súdnej mapy. Práce na vytvorení tejto platformy pre podporu a podľa požiadaviek nových súdov sa predpokladajú do konca druhého kvartálu 2026.
  • Cieľom je nárast počtu analytikov pre súdy z 12 na 37 miest a ich distribúcia na nové odvolacie súdy, Najvyšší správny súd a Najvyšší súd.

Tab. 1. Míľniky a ciele

Excel

  1. Financovanie a náklady

Náklady z Fondu obnovy predstavujú 244 mil. eur + priebežné financovanie zo štátneho rozpočtu vo výške 24,5 mil. eur počas prvých dvoch rokov (2021 a 2022) pri implementácii novej súdnej mapy a 16,6 mil. eur každoročne po spustení súdnej mapy.

Investície však budú vyvolané jej aplikovaním do praxe a to v dvoch dimenziách:

  • Prvá spočíva v nákladoch a investíciách na rozširovanie kapacít, resp. modernizáciu existujúcich, či prípadne výstavbu alebo obstaranie nových moderných a zeleným štandardom vyhovujúcich priestorov pre kľúčové súdy v novej súdnej mape.
  • Druhá predstavuje investície do digitálnych technológií a elektronizácie súdnych procesov, ktoré prispejú ku kvalitnejším a rýchlejším službám občanom a zvýšenej transparentnosti procesov.

Investícia 1: Investície do budov a reorganizácie súdov (reforma súdnej mapy)

  • V rámci plnej implementácie súdnej mapy je ocenenie nákladov v celkovej výške 244 mil. eur, z ktorých sa v rámci RRF požaduje pokrytie investícií do budov vo výške 202 mil. eur.
  • Novú súdnu sieť budú tvoriť 2 nové mestské súdy, 3 rozšírené a zmodernizované prvostupňové všeobecné súdy v sídle odvolacieho súdu, 25 zmodernizovaných, príp. rozšírených prvostupňových všeobecných súdov, rozšírené a zmodernizované priestory 3 odvolacích súdov a 3 nové prvostupňové správne súdy. Komplementárnou aktivitou k týmto zmenám je tiež priestorové riešenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a modernizácia priestorov Špecializovaného trestného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.
  • Hlavná časť investícií by mala byť realizovaná medzi rokmi 2021 až 2024 na základe zhodnotenia aktuálnych stavov a možností budov, ktoré budú na základe finálneho textu prijatej legislatívy definované ako sídla nových obvodov.
  • Na základe pasportizácie budov rezortu spravodlivosti sa predbežne odhaduje alokovanie 70 miliónov eur (približne 34 %) na rekonštrukcie priestorov súdov, ktorými aktuálne súdna sústava disponuje. Samotná rekonštrukcia bude vychádzať z nákladov pre podobný typ rekonštrukcie okresného súdu v Michalovciach (stanovený benchmark).
  • Alokovanie 132 miliónov (približne 66 %) sa predpokladá na zabezpečenie nových priestorov tam, kde kapacitné, alebo iné podmienky neumožnia rozšírenie kapacít existujúcich budov (najmä vo väčších populačných centrách). Kvantifikácia bude vychádzať z cenových ponúk realitných kancelárii na obstaranie administratívnej budovy. Budú sa brať do úvahy regionálne rozdiely v cenách za m2.
  • Súčasťou nákladov je aj projektová dokumentácia.

Investícia 2: Podporné nástroje reformy súdnej mapy – digitalizácia nástrojov, modernizácia IT vybavenia a analytické kapacity

Implementácia súdnej mapy, zefektívňovanie systému súdnictva a skvalitňovanie služieb občanom sa nezaobíde bez príslušnej modernizácie v oblasti digitalizácie a rozvoja informačných systémov (42 mil. eur):

Vývoj centrálnych informačných systémov (9,2 mil. eur)

  • Centrálne informačné systémy budú vyvíjané v rámci interných kapacít v rámci Sekcie vývoja informačných systémov justície (SVIS), čo umožní ich flexibilnejšiu tvorbu, nastavenie priamo podľa požiadaviek odberateľov (súdy aj ministerstvo), zamedzí sa tak budúcemu vendor lockinu a vytvorí potenciál pre vývoj na mieru šitého moderného a funkčného systému, ktorý bude slúžiť tak súdom na efektívnejšiu prácu, ako aj Ministerstvu spravodlivosti SR na efektívny dohľad.
  • Budovanie kapacít SVIS a naplnenia jeho hlavných cieľov je rámcované štyrmi, čiastočne sa prekrývajúcimi, etapami. Nižšie uvedený prehľad predstavuje odhad nákladov na jednotlivé fázy budovania, pokrývajúce investície do zamestnancov a investície do materiálneho a technického vybavenia tejto jednotky. Cieľom zriadenia SVIS je realizovať dve hlavné úlohy a to vývoj systémov Obchodného registra a Centralizovaného systému súdneho riadenia.

Hardwarová a softwarová modernizácia justície (21,8 mil. eur)

  • Harmonogram hardwarovej a softwarovej obnovy bude realizovaný podľa koncepcie, ktorá je vypracovaná na obdobie desiatich rokov a realizovaná bude priebežne od roku 2021 do roku 2026, pričom bude prihliadať na novú súdnu mapu.
  • Detail požadovaných komponentov a harmonogram ich výmeny je súčasťou koncepcie. Investície do vybavenia budú rozpustené do jednotlivých rokov tak, aby tieto zdroje zabezpečili funkčnosť a aktuálnosť obstaraných technológií do roku 2030.

Centrálne digitalizačné stredisko (6 mil. eur)

Odhadované kapitálové náklady pre Centrálne digitalizačné stredisko sú 6 mil. eur, v rámci ktorých je potrebné vybudovať:

  • Centrálne digitalizačné stredisko
  • Priestorové zabezpečenie a technické zabezpečenie (skenery)
  • Softvérové zabezpečenie
  • OCR
  • Vyťažovanie textu
  • Transformácie
  • Úložisko skenov
  • Orchestrácia

Vytvorenie podpornej analytickej platformy pre sprístupňovanie judikatúry na súdoch (5 mil. eur)

Odhad nákladov vo výške 5 mil. eur na vytvorenie platformy je postavený na obdobných projektoch, ktoré boli realizované na viacerých ústredných orgánoch štátnej správy, vrátane Ministerstva spravodlivosti a Najvyššieho súdu SR

Tab. 2. Odhadované náklady

Excel


[1] https://www.transparency.org/en/cpi/2020/index/svk

[2] Eurobarometer 93 (Júl/August 2020)

[3] https://www.coe.int/en/web/cepej/cepej-work/evaluation-of-judicial-systems

[4] Správa k stave súdnictva (CEPEJ, November 2017).

[5] FAQ k Súdnej mape s implementačným plánom rezortu spravodlivosti (východiskový návrh pre reformu súdnej mapy).

[6] Návrh legislatívy k súdnej mape bol od decembra 2020 do konca februára 2021 vo fáze medzirezortného pripomienkového konania.

[7] FAQ k Súdnej mape s implementačným plánom rezortu spravodlivosti (východiskový návrh pre reformu súdnej mapy).

[8] Finančné nástroje

[9] https://www.coe.int/en/web/cepej/about-cepej

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Tlačové komuniké č. 31/21

Ďalší článok

Zásadné pripomienky sudcov Správneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici

Latest from Články

Tlačové vyhlásenie

Kolíkovej rozhodnutie čelí žalobe  pre netransparentnosť Sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková podala dňa 11.11.2022 správnu žalobu proti