PL. ÚS 3/2024
Odlišné stanovisko sudcu Roberta Šorla
k uzneseniu sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024
- Ústavný súd druhým výrokom uznesenia pozastavil účinnosť čl. I, čl. II bodu 39, čl. II
bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a čl. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“). Nesúhlasím s výrokom
o pozastavení účinnosti čl. I a čl. XVII zákona. Naopak, súhlasím s výrokom o pozastavení
účinnosti dvoch bodov čl. II zákona. - K pozastaveniu účinnosti novelizácie Trestného zákona (čl. I) a novelizácie zákona
o trestnej zodpovednosti právnických osôb (čl. XVII) mal ústavný súd pristúpiť rovnako ako
k pozastaveniu účinnosti len niektorých novelizačných bodov Trestného poriadku (čl. II).
Je tomu tak preto, že množstvo, ba až väčšina novelizačných bodov Trestného zákona zjavne
nie je v rozpore s ústavou. Pritom odhliadam od námietky rozporu zákona s ústavou
pre nedostatky legislatívneho procesu. Nesúhlas so záverom o rozpore zákona s ústavou
pre nedostatky legislatívneho procesu som vyjadril už v odlišnom stanovisku k nálezu
ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 13/2022. - V rozhodnutí o návrhu na pozastavenie účinnosti zákona sa mal ústavný súd pokúsiť, hoc
aj pod zrejmým časovým tlakom, o rozlíšenie novelizačných bodov. Na strane jednej tých,
ktoré nijak nesignalizujú rozpor s ústavou (zníženie trestných sadzieb pri množstve trestných
činov, úprava detencie či trestu prepadnutia majetku, ktorá je reakciou na nález ústavného
súdu z minulého roka a pod.). V konečnom dôsledku k množstvu novelizačných bodov ani
nesmeruje vecná argumentácia navrhovateľov. Na strane druhej sa mal ústavný súd zamerať
na tie novelizačné body, ktorých rozpor s ústavou vecne akcentujú navrhovatelia a ktoré môžu
vzbudzovať pochybnosti o ich súlade s ústavou. - Rozumiem komplexnosti novely Trestného zákona a tomu zodpovedajúcej zložitosti tohto
rozlišovania. Táto úloha však pred ústavným súdom zostane a nevyhnutne bude musieť byť
riešená tak, aby sa národnej rade nebránilo v jej ďalšej snahe o reformu trestného práva. Zdá
sa, že táto reforma prijatím namietaného novelizačného zákona len začala. Rovnako sa javí,
že môže mať viacero nedostatkov, o ktorých už prebieha odborná diskusia. Treba uznať, že
tieto nedostatky môžu byť aj výsledkom uponáhľaného legislatívneho procesu. Podstatné však
je, že len pri časti novelizačných bodov možno uvažovať o vecnom rozpore s ústavou. Hoc
ich identifikácia môže byť zložitá, práve na tieto novelizačné body sa mala zamerať
pozornosť druhého výroku uznesenia, s ktorým čiastočne nesúhlasím.
V Košiciach 28. februára 2024
Robert Šorl
sudca
Berdisová: ÚS postupoval štandardne a v súlade s predošlou judikatúrou
ÚS pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov.
Bratislava 1. marca (TASR) – Východiská, ktoré Ústavný súd (ÚS) SR použil pri rozhodovaní o pozastavovaní účinnosti novely Trestného zákona, sú štandardné a v súlade s jeho predošlou judikatúrou. Myslí si to Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV). Diskutovať sa dá podľa nej o tom, či nemal ÚS „viac triediť a rozlišovať“ v časti novely Trestného zákona medzi jednotlivými ustanoveniami, keďže u nej pozastavil účinnosť celú.
„Prístup súdu, ktorý smeruje k tomu, aby bola zachovaná efektivita pozastavenia účinnosti ako mechanizmu ochrany ústavnosti, vnímam pozitívne,“ uviedla pre TASR Berdisová. Použitie tohto prístupu podľa nej súd slušne vyargumentoval a ukázal, že sa týka aj situácií, v ktorých platnosť a účinnosť predpisu nastáva v jeden deň. Berdisová vníma pozitívne, že súd rozhodol ešte pred zverejnením novely v Zbierke zákonov, „keďže sa súd snaží zabezpečiť nielen teoretickú, ale aj praktickú efektivitu inštitútu pozastavenia účinnosti“. Odôvodnenie stojí podľa nej aj na tom, že takémuto postupu nebráni ani Ústava SR ani iné predpisy, hoci by sa tak na prvý pohľad mohlo zdať. „Ústava totiž vylučuje z prieskumu pred ústavným súdom návrh zákona, pričom ústavný súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateliek, že na podpísaný zákon, čakajúci na vyhlásenie, sa dá pozerať ako na zákon, keďže tak o ňom hovorí ústava aj zákon o tvorbe právnych predpisov,“ priblížila.
V praxi rozhodnutie znamená, že novela v časti zmeny Trestného zákona a v niektorých častiach, týkajúcich sa dohôd o vine a treste a nezákonných dôkazov, nenadobudne účinnosť 15. marca. „Neznamená to ale, že napadnutá novela je v týchto ´pozastavených´ častiach protiústavná. O tom ešte bude ústavný súd len rozhodovať a môže to trvať aj dlhší čas,“ pripomenula Berdisová.
Vysvetlila tiež, že ešte pred rozhodnutím o súlade alebo nesúlade s ústavou a medzinárodným a európskym právom, môže ÚS rozhodnúť o zrušení pozastavenia účinnosti, ak dôvody, pre ktoré bola účinnosť pozastavená, pominú.
ÚS pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov. Pozastavenie sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky SR Zuzany Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie.
Bývalý sudca Šváby: Ústavný súd by mal konať a svoje rozhodnutie ešte poistiť
Pokiaľ ide zverejňovanie zákonov a rozhodnutí Ústavného súdu v Zbierke zákonov, vláda od začiatku zahmlieva, hovorí bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie Daniel Šváby. Podľa neho by sa Ústavný súd nemal spoliehať na to, že vláda všetko, čo má, zverejní načas, a mal by konať. Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Toto Ústavný súd robí len výnimočne. Čím bola táto situácia výnimočná?
Výnimočnosť sa začala už tým, ako k tomu pristúpili. Že neprebehlo žiadne ministerské pripomienkovanie, žiadna odborná diskusia, nezatiahli do toho verejnosť. Potom to vláda posunula do parlamentu a ten sa toho tiež chopil veľmi dynamicky, v skrátenom konaní. Pritom je to obsiahla novela. Aj z hľadiska jej filozofie, rozsahu ustanovení, z hľadiska zásahov do systému, napríklad pokiaľ ide o špeciálnu prokuratúru.
A potom bolo mimoriadne aj to, čo sa stalo po schválení. Zdržiavanie, kým to predložili prezidentke. Je to balík takých zásadných problémov pre právny štát, fungovanie bezpečnosti, veľa dotknutých inštitúcií, že Ústavný súd správne rozhodol.
Pamätáte si niekedy z minulosti, že by sa takáto rozsiahla novela trestných kódexov pripravovala takto narýchlo?
Trestné kódexy nie sú oblasť, ktorou som sa zaoberal. Ale napríklad, keď sa prijímali civilné kódexy vrátane zriadenia Najvyššieho správneho súdu, tak na to existovali komisie, analýzy, rozbory, posudzoval sa ľudský faktor. Toto tu teraz nebolo, a preto aj trpí kvalita toho, čo bolo prijaté. Tá kvalita je taká, že to nemusí uspokojiť ani menej náročného právnika.
Verejnosť pre novely protestovala v desaťtisícoch na námestiach. Bola však na to dostatočná odozva zo strany právnickej obce? Majú sa právnici ozvať?
Samozrejme, že sa majú ozvať a musia sa ozvať. „Právnici“ je veľmi široký pojem. Spadá tam napríklad akademická oblasť, tí si to mali všimnúť ako prví a mali začať diskutovať. Katedry, čo sa venujú trestnému alebo aj ústavnému právu. Je to otázka aj pre Najvyšší súd. Veď reforma sa ho dotýka. Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry zostane Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd je jeho odvolací súd.