pero

Prepis a postrehy zo zasadnutia súdnej rady 04/2023-TIS

172 prečítaní

Dobrý večer kolegovia, 

tým, ktorí si ešte nevypočuli zvukový záznam z posledného zasadnutia súdnej rady, posielam sľúbený prepis bodu programu, ktorý navrhli šiesti členovia súdnej rady (Farkaš, Kunay, Bebej, Kosová, Jelinková a ja) – Hodnotenie sudcov mimovládnou organizáciou Transparency International Slovensko.

Pár dní pred zasadnutím súdnej rady navrhol dr. Majerník, aby boli na zasadnutie pozvaní zástupcovia tejto mimovládnej organizácie, v mailovej korešpondencii medzi členmi súdnej rady sme vyjadrili zásadný nesúhlas (Kosová, Jelinková a ja) s ich prítomnosťou aj z dôvodu, že pokiaľ má byť niekto pozvaný, tak to majú byť sudcovia, ktorí výsledok hodnotenia namietali. Neprešlo nám to. 

Na zasadnutí v prvý deň (18. 04) sa najprv hlasovalo o tom, či budú zástupcovia TIS pozvaní a hlasovanie dopadlo takto: 

ZA ich pozvanie bolo 12 členov súdnej rady – Bebej, Berdisová, Berthotýová, Bradáč, Farkaš, Gandžala, Javorčíková, Majerník, Mazák, Mészároš, Mišíková, Svetlovská

PROTI boli: Jelinková, Kosová, Kunay, Pramuková, Príbelská a ja

Za TIS prišiel riaditeľ Mgr. Michal Piško, Samuel Spáč, predseda správnej rady TIS a Ján Vančík – právny expert TIS, ktorý počas troch hodín neprehovoril ani raz. 

Nech sa páči:

Predseda súdnej rady predtým, ako boli na zasadnutie pozvaní traja predstavitelia TIS, na úvod informoval o jeho stretnutí spolu s podpredsedom súdnej rady so Samuelom Spáčom, Michalom Piškom. Uviedol, že na stretnutí otvoril 4 otázky, ktoré mali doložiť opodstatnenosť  listu, ktorý spolu s podpredsedom adresovali TIS. Prvá výhrada voči materiálu TIS bola tá, že v žiadnom členskom štáte EÚ neexistuje tento systém hodnotenia sudcov s tým, že dané tvrdenie si spoľahlivo overil, avšak bolo to zbytočné, pretože všetci traja zástupcovia TIS korektne uznali, že takýto spôsob hodnotenia nie je nikdy zavedený, či už oficiálne alebo neoficiálne, či už mimovládnou organizáciou alebo nejakými analytickými útvarmi, keď v žiadnom členskom štáte nie je verejne dostupné také množstvo informácii o sudcoch a sudkyniach, ako v SR. Druhá vec, ktorú vytkli bolo, že materiál bolo vhodnejšie nazvať nie hodnotenie sudcov, ale skôr analytickým prehľadom výkonnosti sudcov (predseda súdnej rady dodržiava gender korektnosť a vždy hovorí o sudcoch a sudkyniach, ja si však myslím, že nebudem nekorektná, ak budem hovoriť iba o sudcoch, pod označením ktorým si každý logicky predstaví male aj female), ďalej upozornili na to, že boli hodnotení iba sudcovia okresných súdov, ale aj z tých bolo vyše dvesto vypustených. Poukázal na čl. 12 Ústavy a položil rečnícku otázku, že aké je to hodnotenie, keď vypustíte z dôvodov, ktoré podľa  zvolenej metodiky relevanciu síce má, ale potom o aké hodnotenie ide, keď z 900 sudcov, nie je 200 hodnotených a opýtal sa, kde a v akom priestore sa títo nehodnotení sudcovia nachádzajú. Poukázal na to, že z vyjadrení, ktoré zozbierali od sudcov vyplýva, že sú tam chyby, nejasnosti a nepresnosti, ktoré podľa ich názoru devalvujú celý materiál a zbytočne. Uviedol, že toto si vyjasňovali a na záver zotrvali na tom, čo napísali v liste, ktorý adresovali TIS a ktorým odporučili tejto organizácii, aby materiál stiahli. Zdôraznil, že Ústava SR zabezpečuje slobodu vedeckého bádania a mrzí ho to, čo písali médiá, keďže oni navrhovali materiál stiahnuť a objektivizovať a nie nepublikovať. Uviedol, že ide skôr o metodiku, nie metodológiu, keďže to nie je typický vedecký projekt, ale skôr odborný. Povedal, že táto diskusia má viesť k tomu, aby sme zauvažovali nad tým, či sa ozaj nedá využiť takáto aktivita pre účely výkonu kompetencií najmä súdnej rady (!!!!), lebo toto by bolo veľmi dobré, a preto si osobne myslí, že celé toto stretnutie by nemalo vyústiť do žiadneho uznesenia, ale do otvorenia diskusie, v ktorej by sme ladili stanoviská a požiadavky, ale samozrejme by sme nezľavili z tých výhrad, ktoré už boli prednesené, pretože nevidí dôvod, aby sme z nich zľavili. Uviedol, že takáto aktivita, ako sa mu podarilo preveriť v členských štátoch EÚ je vítaná, ale je komunikovaná viac-menej interným, nie externým spôsobom (tak toto je dosť podstatné, však?).

Predseda súdnej rady následne privítal zástupcov TIS, poďakoval im, že si v tak krátkej dobe našli čas a prišli a ocenil, že napriek výhradám zo strany sudcov SR existuje možnosť korektného dialógu. Následne udelil slovo Marcele Kosovej, ktorá predniesla nami navrhnutý bod programu a uviedla dôvody tohto návrhu:

Marcela Kosová povedala, že podnetom 6-tich členov súdnej rady zaradiť tento bod do programu zasadnutia bolo tzv. hodnotenie TIS zverejnené na ich stránke dňa 09. 03. 2023 pod názvom: „Ak sa už súdiť, tak radšej v Rimavskej Sobote, než v Čadci (hodnotenie sudcov)“. Uviedla, že hneď v úvode tohto článku, prezentácie alebo sumáru je uvedené, že keď v roku 2018 naposledy vydali rebríček, tak na jeho chvoste sa ocitla aj kontroverzná sudkyňa OS BA I Miriam Repáková, ktorá im následne poslala list a vyjadrila pobúrenie, vyhrážala sa TIS žalobou a TIS v článku poukázala na to, že pred pár dňami uzavrela dohodu o vine a treste, v ktorej sa priznala, že na súde pomáhala ľuďom okolo Mariána Kočnera pri snahe ovládnuť Technopol. Poukázala na to, že TIS hneď v druhom odseku článku uviedli, že zďaleka nejde o jedinú sudkyňu, ktorej sa podarilo podkopať už tak vetchú dôveru verejnosti v justíciu a uviedli, že medzi obvinenými figuruje aj Otília Doláková, Denisa Cviková z OS BA I, exsudkyňa OS BA V Zuzana Maruniaková, či bývalý predseda OS BA III David Lindtner podozrivý z korupcie a zo zasahovania do nezávislosti súdu zmenil profesiu na advokáta a spolu s Róbertom Kaliňákom, je jedným z troch spoločníkov spoločnosti KALLAN Legal s.r.o., sídliacej na rovnakej adrese ako politická strana SMER. Poukázala na to, že TIS v článku ďalej hovorí o tom, že merať výkonnosť má zmysel, hovoria o záveroch analýzy, koho hodnotia, ako hodnotia a čo hodnotia, o upravenej metodológii, ktorá vychádza z troch indikátorov, kvality, efektivity a produktivity. Pripomenula, že na nás aj na TIS, čo bolo aj verejne komunikované, sa obrátili alebo celé kolektívy viacerých súdov, alebo jednotlivci, ktorí kritizovali toto tzv. hodnotenie. Poukázala na to, že žiadna pobočka TIS v inom členskom štáte EÚ, alebo žiadne občianske združenie nerobí takéto hodnotenie sudcov, ktoré by sa prezentovalo takým spôsobom, akým to bolo prezentované u nás. Poukázala na vyjadrenia sudcov, že TIS kritizuje a hodnotí a vraj nastavuje zrkadlo justícii, ale sama táto organizácia nie je schopná prijať žiadnu kritiku od nikoho a tých, ktorí sa ozvali (napr. sudcovia OS Čadca a ďalší) ironizuje a podprahovo uráža. Uviedla, že je síce pravdou, že TIS je označovaná aj ako watchdogová organizácia, teda ako strážny pes demokracie s tým, že uvádzajú, že ich cieľom je realizovať právo občianskej spoločnosti na kontrolu veci verejných a zlepšovať vymožiteľnosť princípov právneho štátu a ich význam v praxi potvrdil viackrát vo svojich rozhodnutiach nielen ÚS, ale aj ESĽP s tým, že aj podľa jej názoru majú takéto organizácie v akejkoľvek vyspelej demokratickej spoločnosti svoje miesto a dôležitý význam, a preto ju prekvapilo, že takáto organizácia, ktorá má jeden zo základných znakov svojej činnosti nezávislosť od štátu, od štátnych organizácii, tak jej na hodnotenie kvality, efektivity a kvantity práce sudcov a pod takým titulkom, stačili iba štatistické listy od MS SR, ako zásadnej súčasti vlády. Uviedla, že keď sa už pustili do hodnotenia ako prvá lastovička v Európe, tak očakávala, že povedia, ale vážení, my to nevieme urobiť, pretože ak chceme hodnotiť sudcov, kritizovať ich alebo pochváliť, tak vy tam nič nemáte. Zdôraznila, že problémom nie je iba to, že dvesto sudcov z ich hodnotenia vypadlo, alebo uviedli meno osoby, ktorá sudkyňa ani nie je,  ale aj to, že napr. hodnotili sudkyňu OS Čadca, ktorá do výkonu nastúpila v novembri alebo v decembri 2021 a je hodnotená ako jedna z najhorších. Uviedla, že ak sa má robiť vedecká činnosť, malo by to byť na inej úrovni, nakoľko urobiť iba grafy zo štatistiky, z ktorej sa nedá zistiť, kde a komu boli spisy prerozdeľované po odchádzajúcich sudcoch, ktorí už rozhodli, ale následne, ak odvolacie súdy tieto rozhodnutia zrušili, tak sú už pripísané sudcom, ktorým boli tieto spisy prerozdelené, napriek tomu, že s tým nič nemajú, ale má to vplyv v zmysle tzv. hodnotenia na ich výkonnosť. K tvrdeniu TIS, že nejde o rebríček, i keď fakticky o rebríček ide, ale ide o produktivitu uviedla, že vo všetkých reakciách aj v pôvodnom materiály je hodnotený komponent kvalita a ten sa skladá z jedného indikátora, a to je potvrdenie rozhodnutia vyšším súdom, alebo zrušenie alebo zmena rozhodnutia a ten, kto aspoň trošku zabŕdol do justície, do spôsobu rozhodovania, tak vie, že štatistický list neodhalí, ak napr. okres rozhodol, kraj mu to zrušil, okresný súd trval na svojom, kraj mu to opäť zrušil a následne bol ústavným súdom potvrdený právny názor okresného súdu, nakoľko na to je potrebná komunikácia alebo so sudcovskými radami, so súdnou radou, so ZSS, v ktorom je zastúpenie každého kraja a komunikovať vie, ak je naozaj úprimný záujem nastaviť zrkadlo a odhaliť tieto nepresnosti. Povedala, že ju osobne mrzí a poukazovala na to aj vo svojom článku na Právnych listoch, že ak TIS tvrdí, že používa aj váhu vecí a pri tom projekte bol prítomný aj pán Spáč, tak rezignovali na to nasadenie aj zo strany súdnej rady a vtedy analytického centra, keď sa tam jasne definovalo, čo všetko nemáme na to, aby sme vedeli určiť počet sudcov, hodnotiť ich kvalitu a efektivitu, že nepoukázali na to, že na Slovensku nie je dostatok dát, ktoré sme mohli mať, ak by bol tento projekt dokončený. Zdôraznila, že podstatou jej článku nebola bezbrehá kritika TIS, ale to, čo všetko chýba, aby mohli byť sudcovia hodnotení čo najobjektívnejšie, pretože objektívne to nikdy nebude. Súhlasila s reakciami sudcov, ktorí tvrdili, že v rekciách TIS na ich výhrady bolo cítiť osobnú urazenosť predstaviteľov TIS a vyplýva to aj z niektorých reakcií pána Spáča s tým, že nemá osobnú animozitu voči žiadnemu z reprezentantov TIS a ani k organizácii ako takej, ale odkázať jej, že je zbytočné otvárať s ňou otázku metodológie alebo metódy, lebo vysvetleniu pána Spáča nemôže rozumieť, pretože je sudkyňa s tým, že ak teda tomu nerozumie ona, tak Doc. PhDr. Jozef Piaček, CSc. (slovenský filozof a univerzitný docent) tomu snáď rozumie a odcitovala jeho definíciu metódy a metodológie: „metóda je ľudská cieľavedomá činnosť tvorená konečnou postupnosťou krokov po ceste od východiska k cieľu a môže sa vykonávať aj v myšlienkovej oblasti a metodológia je vedecké skúmanie metód, je to osobitná vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá tvorbou a ich metódami a patrí do filozofie vedy. Pod vplyvom angličtiny sa slovo používa niekedy aj pre metodiku alebo použitý postup pre metódu, tým sa však stráca dôležitý rozdiel medzi metódami, ako nástrojom bádania a metodológiou ako vednou disciplínou“. K argumentácii TIS, že roky kontrolujú kvalitu sudcov a kontrolujú validitu výsledkov s tým, že nech už merajú čokoľvek, tak to robia dobre, pretože sa nestretávajú s výhradami Marcela Kosová uviedla, že netvrdí, že zmerali zle, ale celý čas hovorí o tom, rovnako ako výhrady sudcov, že štatistika má nulovú výpovednú hodnotu a na jej základe sa nedá urobiť hodnotenie kvality, kvantity a efektivity sudcov, nakoľko nehovorí nič o tom, či je sudca rýchly, lenivý, či má zlé alebo lepšie podmienky, či má alebo nemá VSÚ. Poukázala na to, že je nutné pochopiť aj sudcov v Čadci, pretože po takom titulku, aký dalo TIS, si sadnúť do talára a pojednávať nie je žiadna sranda (povedala, že v Čadci nikdy nebola, ale sľúbila kolegom, že raz tam pôjde), dostávať sťažnosti od účastníkov konania „veď vy aj tak robíte pomaly“, a preto ich námietka, že nemajú žiadnu právomoc alebo zmocnenie je nutné čítať aj v kontexte toho, že sú určité zákonné spôsoby ako hodnotiť kvalitu aj efektivitu sudcov, ktoré hovoria o tom, čo všetko sa má zohľadňovať pri ich hodnotení a nielen nejaký štatistický list s tým, že sudcovia v Čadci tým nemysleli, že nemajú právo hodnotiť. Povedala, že sa jej nezdá korektné použitie výrazu TIS na ich námietky, že „sudcovia vyrukovali“ najmä, ak stále komunikovali, že nejde o rebríček. Poukázala na to, že ak si občan SR prečíta ich článok, ktorý je v úvode zameraný na sudcov obvinených z korupcie a následne vidí rebríček a stále počuje, že nejde o kvalitu, tak máloktorý občan si klikne na podrobnú metodiku, pretože jemu stačí prečítať si, že v Čadci sú najpomalší sudcovia, pričom dodatočné vysvetľovanie už nezmaže prvý dojem, ktorý bol u občanov ten, že sa potvrdzuje, že sudcovia na Slovensku nie sú bohviečo. Poukázala na to, čoho prvého sa po zverejnení hodnotenia TIS a reakcií súdov a sudcov chytila poslankyňa Kolíková, ktorá povedala, že justícia na Slovensku potrebuje takéto zrkadlo, aké nastavila TIS, obzvlášť dnes, keď sú viacerí sudcovia stíhaní a odsúdení za korupciu, čiže okamžite premostila na korupciu a vôbec nepotrebovala ísť do hĺbky, čo hodnotili a o čo tu ide. Poukázala na úplne opačnú reakciu súčasného ministra spravodlivosti Karasa, ktorý komunikoval s analytickým centrom, ktoré mimochodom fyzicky obiehalo pri príprave váhy vecí súdy (ktorú ako vieme stopla pani Kolíková s tým, že sa dokončí po súdnej mape!!!!!),  a tvrdilo, že nemá dostatočné podklady na to, aby určilo, kde koľko sudcov treba alebo netreba, a teraz Kolíková povie, že tie analytické dáta boli dostatočné na to, aby sa vytvorila nová súdna mapa a rozmiestnenie súdov po Slovensku, čo nedáva základnú logiku, a preto aj súčasný minister s tým istým obsadením (zamestnanci prijatí Kolíkovou, moja pozn.) hovorí o tom, že tie nastavenia procesov, ktorými sa kvázi hodnotilo, nereflektujú ani na štandardy v Európe, ktoré sa odvíjajú naozaj od váhy vecí, nech ju kto chce ako chce bagatelizuje. K stretnutiu TIS so ZOJ uviedla, že sme k tomu síce dostali výstup, ale aj keď boli výhrady ZOJ k tomu kvázi hodnoteniu, tak riaditeľ TIS povedal, že i keď štatistické listy poskytujú limitované dáta, v TIS sú presvedčení, že ich kvantitatívna analýza poskytuje justícii cennú spätnú väzbu a verejnosti užitočné informácie. Namietla, že stále tvrdia, že toto je nejaký relevantný výstup, ale nie je, lebo tie dáta nie sú relevantné a nech sú akokoľvek korektne spracované, tak ak je zlý vstup, nemôže byť dobrý ani výstup. Uviedla, že bola prekvapená, keď sa jej donieslo, že dokonca v januári 2018 hodnotili kandidáta na predsedu jedného okresného súdu, kde memorandom vstúpili do tohto výberového konania tak, že výberovej komisii povedali, že hodnotia dvoch konkrétnych kandidátov na predsedu súdu a tento je lepší a tento je horší a majú za to, že takéto informácie by mala výberová komisia mať. 

Predseda súdnej rady následne povedal: „Dávam slovo našim váženým a milým hosťom a požiadal ich, aby ich stanovisko nepresiahlo 20 minút“.

Riaditeľ TIS (od roku 2021) Michal Piško (vygooglila som si a zistila, že po absolvovaní Vysokej školy múzických umení sa zamestnal v roku 2003 v Denníku SME, kde pôsobil ako redaktor domáceho spravodajstva 11 rokov a od roku 2015 pôsobí v Transparency International Slovensko, kde má na starosti projekty o samospráve a štátnych firmách, rebríčky transparentnosti, ako aj výskum korupcie v týchto oblastiach), na úvod povedal, že sa hodnoteniu sudcov venujú od roku 2014 (vtedy ešte nebol v TIS, moja pozn.), ocenil možnosť diskutovať o tejto téme, pretože to určite ďalej posúva aj ich uvažovanie o tejto téme a vyjadril presvedčenie, že toto stretnutie nebude vedené a chápané ako nejaké pojednávanie, na ktorom by sa oni museli obhajovať, ale ako konštruktívna diskusia, v ktorej si môžeme vysvetliť rozličné názory, prípadne trecie plochy trošku zjemniť. Potešilo ho, že ku komunikácii došlo už pred ich účasťou na zasadnutí súdnej rady, keďže mali možnosť hovoriť so ZOJ a s vedením súdnej rady, pričom tieto stretnutia boli pre nich veľmi zaujímavé a takýto konštruktívny prístup si veľmi cenia. K výhradám niektorých sudcov povedal, že niektoré ich prekvapili a snažili sa reagovať už iba preto, lebo niektoré argumenty vyznievali ako keby išlo o nový produkt, ktorý niečo nové meria a meria to možno zle, napriek tomu, že išlo o už tretiu takúto analýzu, ktorú robia od roku 2014 a tentokrát po mnohých debatách, pristúpili k niektorým zmenám práve v prospech toho, čo sudcovia namietali, napr. zakomponovali tam komponent produktivity, aby sa tam aj to váženie nejakým spôsobom odrazilo (akým, keď projekt váženia prípadov nebol dokončený, resp. stopla to pani Kolíková???) s tým, že práve ten rebríčkový formát odstránili, keďže niektorým sudcom prekážal, že prečo by mal byť niekto 713 – ty a niekto 712 – ty, lebo tie dáta nevedia tie nuansy odlíšiť, a preto sa nedá hovoriť, že je to rebríček, ktorý zostavuje poradie sudcov a oni to ani rebríčkom nevolajú. Povedal, že aj preto sú možno prekvapení takými trošku emotívnymi vyjadreniami, (ja som zachytila iba faktické argumenty dotknutých súdov a sudcov, žiadne emócie), ktoré sa objavili, pretože nejde o nejakú novú analýzu, ale na druhej strane kvantitatívna diskusia im umožnila dať túto ich analýzu viac do povedomia verejnosti. Povedal, že sa snažili všetky výhrady poctivo preskúmať a reagovať na ne s tým, že je zjavné, že niektorí sudcovia s ich argumentmi súhlasiť nebudú, ale určite sa s výhradami snažili vyrovnať a všetky argumenty zverejniť, pričom sa mu občas zdalo, že sa naráža na jeden zásadný problém, ktorým sú odlišné očakávania od takéhoto typu analýzy, pretože časť sudcov sa dovolávala akéhosi komplexnejšieho hodnotenia a kritizovali najmä to, že kvantitatívna analýza štatistických dát sama o sebe neposkytuje verný obraz (presne tak, moja pozn.), ale podľa nich poskytuje, pričom súhlasí s tým, že tá analýza by mohla byť komplexnejšia a mohli by ísť oveľa hlbšie, alebo keby to robil priamo štát a bola by to kombinácia nejakých kvantitatívnych dát a kvalitatívnych výstupov a možno aj nejakej spätnej väzby zo strany účastníkov konania (?????), čo je však v podmienkach ich malej mimovládnej organizácie absolútne nerealistické a zjavne aj v podobe štátu, ktorý má omnoho väčší aparát a nič takéto nedokáže zatiaľ robiť. Povedal, že to, čo na konci citovala Marcela, tak na tom naozaj trvajú a majú dojem, že napriek limitom dát, ktoré sú a ktoré od začiatku aj uznávali a uznávajú aj tú metodológiu, tak tie dáta nie sú natoľko nevýpovedné, aby s nimi watchdogová organizácia typu Transparency International Slovensko, nemohla pracovať a myslia si, že to prináša cennú spätnú väzbu justícii, aj vzhľadom na mnohé reakcie, ktoré dostali, pričom sa ukazuje, že v niektorých prípadoch to hodnotenie povedzme môže niektorým sudcom viacej ako keby zohľadňovať veci, ktoré nevedia až tak veľmi ovplyvniť (tak tomuto som naozaj neporozumela), čiže je to taká kombinácia možno nejakých subjektívnejších výkonov, alebo subjektívnejšieho výkonu sudcu s nejakými objektívnejšími systémovejšími problémami, alebo so zlým vykazovaním štatistík a pod. a to práve táto ich analýza oveľa lepšie dáva možnosť o tom diskutovať, v čom sú tie systémové problémy. Povedal, že práve tí zástupcovia justície, predsedovia súdov a pod., môžu oveľa ľahšie reagovať na to, že ak niekto v takomto ich hodnotení vyjde veeeľmi ďaleko od toho mediánu, od tých priemerných dát, tak sa môže zamýšľať nad tým, či je to naozaj výkonom toho sudcu, či niečo nefunguje alebo sú tam nejaké systémové problémy, ktoré treba riešiť, ale vďaka tejto analýze túto informáciu predseda súdu má  (čo robili predsedovia súdov do roku 2014, kým im TIS nezačalo poskytovať ich analýzu? Zjavne sa podľa názoru TIS až  vďaka ich analýze predseda súdu dozvedel, ktorý sudca na jeho súde nedosahuje výkonnostný priemer) a môže sa nad tým zamýšľať, čo si myslí, že je naozaj cenná spätná väzba a nakoľko sú watchdogová organizácia, ich hlavný zámer a úplne legitímny je poskytovať informácie verejnosti a o to im aj do veľkej miery išlo poskytovať verejnosti informáciu, že ak sa už dostane pred nejakého sudcu na nejakom súde jeho prípad, tak čo tá verejnosť môže od toho očakávať, bez ohľadu na to, aké tam môžu byť rôzne dôvody, subjektívne alebo objektívne, ako dlho môže takýto prípad trvať, aká je tam šanca, ak príde k odvolaniu, že bude potvrdené rozhodnutie a pod. a toto sú informácie, ktoré verejnosť z ich analýzy dostane a sú legitímne. Zarazilo ho tvrdenie, že toto ich hodnotenie môže nejakým spôsobom nahlodávať dôveru v justíciu alebo v konkrétnych sudcov, nakoľko oni sa v TIS venujú justícii naozaj dlhé roky, je to určite cez 15 rokov a analyzujú mnohé iné veci, nielen tieto, robia analýzu korupčných rozsudkov (opäť pre mňa nový pojem, keďže som nevedela, že sú korupčné a nekorupčné rozsudky), ktoré sa každý rok prejednávajú na ŠTS, podieľali sa na diskusiách o mnohých reformách, ktoré zvyšovali transparentnosť súdnictva, čiže aj tie korupčné rozsudky a aj ich závery ukazujú, že ak sa už dostane korupčná kauza pred súd, kde viac ako 90 % takýchto prípadov skončí odsúdením páchateľov, tak aj ich záver je taký, že hlavný problém z hľadiska korupcie asi nebude na súdoch. Poukázal na to, že majú mnoho takýchto analýz, ktoré zvýrazňujú aj tie pozitívne stránky toho, čo sa v súdnictve darí a kam sa súdnictvo posúva a aj táto analýza tieto pozitívne stránky zdôrazňovala a položil otázku, že ak teda niekto hovorí, že tá oveľa menšia časť sudcov, ktorí vyšli v tom hodnotení ďaleko od toho priemeru, tak že to môže naštrbovať dôveryhodnosť, tak by ho potom zaujímalo, či potom uznávame to, že tá väčšina sudcov, ktorí vychádzajú nadpriemerne, či toto ich hodnotenie nemôže zvyšovať dôveryhodnosť, ak už teda takýto argument používame, pretože by to malo asi platiť aj opačne. Povedal, že analýza poskytuje tak pozitívne aj negatívne stránky, ktoré prinášajú spätnú väzbu a čo ho fakt prekvapilo, bol ten argument nízkej transparentnosti, pretože na transparentnosti si naozaj veľmi zakladajú a zverejnili nielen ten text, kde to novinárskym spôsobom opisujú, aké sú závery tej ich analýzy s tým, že to by sme im mohli uznať, že ako watchdogová organizácia novinárskym spôsobom uchopili aj túto tému, ale okrem toho zverejnili aj samotný dátový set, ktorý obsahuje úplne všetky čísla, s ktorými pracovali, zverejnili podrobnú metodiku, samotný kód, kde si vieme pozrieť výpočet toho, čo bolo pri hodnotení použité a keď sa skontaktujeme s niekým, kto vie so štatistickými nástrojmi pracovať, tak každý si to vie zbehnúť a posúdiť, či oni do tých dát nejako vstupovali alebo ich nejakým spôsobom ohýbali a nič také sa tam určite neobjaví. Zopakoval, že rovnako všetky výhrady sudcov, ktoré prišli zverejnili a reagovali na ne, a preto si nevie predstaviť väčšiu mieru transparentnosti, k akej v tomto prípade pristúpili.

Samuel Spáč, predseda správnej rady TIS povedal, že sa hodnotenia sudcov zúčastňuje od roku 2014, (budem citovať zo zvukového záznamu): 

„V prvom rade, čo sa týka tej kvality dát, my o tom naozaj že po prvé na to, o tom hovoríme, keď čokoľvek píšeme, že kde sú limity tých dát, ktoré používame, čo sa mi zdá dôležité povedať, že nechce sa mi veriť a som presvedčený, že to úplne nezaznelo, že by analytické centrum povedalo, že tie dáta nie sú výpovedné, lebo vie, že analytické centrum niektoré z tých dát používa a vie aj, čo v nich vidia (odkiaľ?), ale to je otázka, že by sme sa bavili o tom, kto povedal, čo povedal, kto počul, čo počul, úplne to nemá zmysel a k tej kvalite dát, keď sme s tým začínali, tak tiež sme mali otázku, že do akej miery tie dáta zodpovedajú tomu, čo chceme merať. V skratke iba poviem ako vyzeral ten proces, keď to celé vznikalo, lebo ja som sa stretával so sudcami, advokátmi, ľuďmi zo systému o tom, aby sme sa rozprávali o tom, že čo je podľa nich dobrý sudca, tú istú debatu som potom mal mnohokrát v zahraničí, kdekoľvek, kde ma jednoducho zaujímalo, že podľa čoho sa ľudia pozerajú na to, že čo je jednoducho dobrý sudca, tie veci, ktoré tam vychádzali bolo to, že dobrý sudca píše presvedčivo, píše vyargumentovane a vyššie súdy na to zvyknú reagovať, tam bola zhoda, pre iných je dobrý sudca rýchly, to, čo som ešte pozoroval a zdá sa mi to dôležité povedať, že na tom, čo je dobrý sudca úplne nemáme na Slovensku podľa mňa zhodu, to sa týka akože výberového procesu, pretože niekde sa hľadajú sudcovia, ktorí sú, povedzme, že je tam nejaký trade off medzi rýchlosťou a kvalitou a niekde sa kladie väčší dôraz na rýchlosť a inde na kvalitu a je to úplne zrozumiteľné a pochopiteľné. Samozrejme zaznievali ešte iné veci, že sudca má byť uveriteľný, slušný, rozhodný, to sú veci, ktoré táto metodika nevie merať, nemeria ich ani to hodnotenie, ktoré sa robí oficiálne. Má to všetko, toto má oporu okrem tých rozhovorov aj v tom, že to sú indikátory, ktoré sa niekde v zahraničí alebo v literatúre už používali, čo sa týka tej kvality, tej potvrdenosti, tak tie sa napríklad používajú aj na predikciu toho, či niekto postúpi na vyšší súd, boli také analýzy v Nemecku, v USA aj inde, tie indikátory, ktoré sú pri efektivite sú úplne tradičné indikátory, ktoré používa CEPEJ a ktoré sa používajú naprieč svetom na meranie efektivity súdnych systémov ako celku, v princípe akýchkoľvek systémov, ktoré fungujú alebo majú podobný princíp fungovania ako má súdnictvo, čiže niečo prichádza, niečo odchádza a skúma sa tam ako rýchlo a aká je tam kapacita. Čiže tie dáta, a to, ako s tým pracujeme je veľmi zrozumiteľné a nemali sme tú istotu, že akým spôsobom teda, že že čo nám tie dáta povedia, preto, keď sme to robili prvý krát, tak sa robil taký validitíček, čiže kontrola validity tým, že sme sa opäť stretávali so sudcami, advokátmi o tom, že či podľa nich tie dáta správnym spôsobom roztrieďujú a hľadajú nejaké vzorce u tých pozorovaných sudcoch a na základe toho sme to zverejnili prvý krát, potom sme zapracovávali, na začiatku to začalo, v roku 2014 bolo osem indikátorov, na koniec, v roku 2018 sme to zúžili na tri, pretože sa nám zdalo, že tie niektoré zvyšné indikátory merali ako keby veľmi marginálne kvality alebo neboli úplne presné a nevedeli sme úplne presne povedať, čo merajú, teraz sme tam pridali produktivitu, ktorá tam bola pridaná na základe toho, že sa sudcovia sťažovali, podľa mňa zmysluplne, že to, čo je merané v efektivite nie úplne prihliada na to, koľko toho spravia za nejaké časové obdobie oni. Či môžu mať, aj ten výsledok je taký, že veď všetci viete, že to, že keď je komukoľvek pridelený nejaký sudca, že to, či bude rozhodnuté rýchlo alebo pomaly nie je nevyhnutne závislé len od neho, ale je to aj od podmienkami a tým, ako pracuje ten sudca. Čiže prihliadali sme aj na to, rozmýšľam, na ktoré z tých častí v tom limitovanom priestore ešte reagovať, poviem teda to, to sa mi zdá strašne dôležité, že pani Kosová povedala, že to má nulovú výpovednú hodnotu, to naozaj že zjavne nemá, pretože ja viem, že vy ste dostali veľa negatívnych reakcií, ale keď sme sa rozprávali s mnohými advokátmi, sudcami, predsedami súdov, ktorí poznajú tie súdy dovnútra, tak hovorili, že v rámci tých súdov to dáva pomerne dobrý obraz o tom, kto pracuje lepšie, kto pracuje horšie, ešte aj v čom sú dobrí a v čom sú horší. Každý sudca má nejaké kvality, možno v niečom inom je horší, lenže keby mňa niekto skúmal ako akademika, tiež by videl v nejakých trade-och medzi kvalitou a efektivitou. Zdá sa mi to pomerne normálne a príde mi to prirodzené a tak to jednoducho funguje všade. Čo sa týka tej validity, že ktoré z tých, ešte sa mi zdá dôležité povedať, že zaznievalo tu, že je to neobjektívne, alebo aj v tých listoch bolo, že to je neobjektívne, kvantitatívne metódy sa spájajú jednoducho s objektivistickými ontologickými východiskami, to kvalitatívne metódy nemajú. Čiže, to hodnotenie, ktoré sa robí, je subjektívne, to nie je jeho chybou, samozrejme, že do toho prinášajú svoj vklad hodnotiace komisie, to je jedna vec, to hodnotenie je omnoho subjektívnejšie ako naše, pretože u nás sa tá metodika aplikuje úplne rovnako na všetkých sudcov so všetkými tými limitmi, ktoré tam sú a druhá otázka je otázka tej validity. Ľudia žijúci v okresoch poznajú sudcov, ktorí súdia na danom okresnom súde. Som absolútne presvedčený, že z hľadiska validity a to čo to povie o rozdieloch medzi sudcami a medzi súdmi, je naša metodika omnoho presnejšia ako to hodnotenie, ktoré sa robí oficiálne, kde jednoducho vychádzajú všetci sudcovia ako výborní. Vy všetci ste boli súčasťou nejakých kolektívov, vy všetci viete, že v akomkoľvek kolektíve sú ľudia, ktorí robia svoju prácu lepšie a ktorí robia svoju prácu horšie a mne sa absolútne nezdá problematické o tomto sa rozprávať a toto verejne komunikovať. Za mňa je, že aj keď sa bavíme o dôveryhodnosti súdnictva, a to akým spôsobom vplýva hodnotenie Transparency na dôveryhodnosť súdnictva, v prvom rade hodnotenie Transparency je jednou z mála aktivít v slovenskom priestore, ktoré hovorí o tom, čo funguje, čo nefunguje a nie je to založené na nejakých anekdotálnych príspevkoch. Toto, ak teda sa to  nemôže robiť takýmto spôsobom, kto a ako potom môže písať a komunikovať o súdnictve, to je naozaj že pre mňa otázka, ktorá ma strašne zaujíma a druhá vec je, trochu taká komplexnejšia, že slovenské súdnictvo má tretiu najnižšiu dôveryhodnosť alebo ten rozdiel medzi dôverou a nedôverou v EÚ má tretie najvyššie vnímanie korupcie a nemyslíme si, že to nevyhnutne niečo odráža, ale čo nám to hovorí je, že verejnosť nemá v tomto momente úplne dobrú mienku o súdnictve a my sme presvedčení o tom, že veľa vecí v súdnictve funguje. Práve toto sa snažíme tým našim hodnotením robiť a sme aj presvedčení o tom, že každý stav, ktokoľvek, kto vykonáva nejakú prácu, tak konštruktívna kritika a diskusia založená na v ideálnom prípade ideálnych dátach, ale ktorá má aj nejaké validné pozorovania, je pre zvyšovanie dôveryhodnosti justície omnoho užitočnejšia ako odmietanie akejkoľvek kritiky. Jednoducho slovenské súdnictvo v tomto momente dôveryhodnosť mu neprivráti to, ak sa bude, ak sa budú, ak jednoducho bude komunikácia príliš uzavretá alebo sa bude komunikovať len to, že sa chráni nejaký sudcovský záujem a tak to nie je niečo, čo pomáha tomu, ako je súdnictvo vnímané. Súdnictvo ako akýkoľvek iný, iná časť štátu vrátane univerzitného prostredia, v ktorom pôsobím ja, benefituje z toho, ak dostáva spätnú väzbu a je schopné poukázať na chyby, ktoré sa v súdnictve stali, je schopné o nich konštruktívne diskutovať a je schopné povedať, že toto, táto vec nám nefunguje dobre a poďme sa pozrieť na to, čo na tom môžeme zlepšiť, lebo ak nám vyjde v tom hodnotení niekto ako zlý sudca, tak to môže byť spôsobené aj objektívnymi dôvodmi, pre nás je to spôsob ako týchto ľudí identifikovať a zistiť, či sa im dá nejakým spôsobom pomôcť (tak toto Vás nemohlo nepobaviť kolegovia, občianske združenie ide pomáhať sudcom s čím prosím?), kde vznikajú (do toho druhý krát vstúpil predseda súdnej rady, nakoľko pánovi Spáčovi zostal čas na prednes v rozsahu 9 min., ktoré prekročil a oslovil pána Spáča: Samo..), ktorý zareagoval, že už končí.

Predseda súdnej rady doplnil, že nie sme na vedeckej konferencii s tým, že vzhľadom na neobvyklý formát nášho zasadnutia, otvorí rozpravu a navrhol, aby sa v nej neopakovali veci, ktoré sú napísané a povedané a po druhé, že síce nemôže obmedziť v rozprave člena súdnej rady, ale poprosil, aby bolo také sebaobmedzenie, maximálne 5 minút a po týchto jednotlivých príspevkoch v rozprave, po každom jednotlivom, by sme dali priestor na vyjadrenie našim hosťom. 

Keďže sme nemali zapnuté mikrofóny, na zvukovom zázname nie je počuť, ako sme sa  nahlas ohradili voči tomuto nápadu, tak iba odcitujem reakciu predsedu súdnej rady: „a čím je to nerovnaké? Prečo mi skáčete do reči, kým to nedopoviem? Však ja to v prospech toho, aby sme sa tu neopakovali, úvodné slovo bolo 20 minút, tých 5 minút je dosť veľký priestor, to, že hosťom dáme priestor na vyjadrenie po každom vystúpení je samozrejmé (vôbec to nie je samozrejmé!) a samozrejme faktické poznámky majú byť obmedzené na dve minúty. Mne je to úplne jedno, ale potom tu môžeme sedieť a opakovať, opakovať, opakovať, opakovať to isté, my sa chceme dostať k niečomu, čo by malo zmysel pre budúcnosť, pre diskusiu a pre záverečnú úvahu, či odmietame takéto analýzy alebo sme ochotní ich akceptovať, ak sa budú približovať k našim predstavám o tom, ako sa to má robiť, takže tá formácia je neobvyklá, nemáme to nikdy takto, ja vám hovorím otvorene, ja nemôžem obmedziť, ale ja vás prosím a odporúčam vystúpenie 5 minút, čo je neuveriteľne dlhá doba na to, ak chceme niečo povedať k veci a opakovanie, tak čo je na tom, a že dáme našim hosťom priestor, čo je na tom? Už sa ja opakujem.

Marcela Kosová povedala, že si myslí, že toto bolo nešťastné s poukazom na to, že chceme tu byť transparentní a čo najobjektívnejší, a preto nesúhlasila s návrhom predsedu, že tu bude nejaká špeciálna procedúra, nakoľko rokovací poriadok je jasný a nemá to nič spoločné s prítomnými osobami, ale keď tu sedí sudca, tiež nemôže reagovať na našu rozpravu po každom vystúpení člena súdnej rady. Zdôraznila, že rokovací poriadok je jasný a oni sú tu ako hostia v rámci debaty k tomuto bodu, a preto nesúhlasila s tým, aby sme sa my vnútorne obmedzovali na päťminútový výstup a ak tu aj budeme do 17 hod. (zasadali sme tretí deň), tak to nebude na škodu veci. 

Predseda súdnej rady reagoval (zvukový záznam 11 hod., 56 min. 46 sekunda), že treba počúvať čo hovorí, nakoľko povedal, že nemá právo obmedziť, ale odporúča a pokiaľ som, tá arogancia je zbytočná, reaguješ na to, ja som povedal, že to nie je porušenie rokovacieho poriadku, ak odporúčam a je to neobvyklý formát, lebo chceme diskutovať a diskutovať nemôžeme, ak bude 10 príspevkov do rozpravy z našej strany, potom faktické poznámky a dve hodiny sa budú naši hostia vracať k tomu. Je to formát, ktorý sa bežne uplatňuje všade v civilizovanom svete.

Dr. Majerník povedal, že je z toho trošku nešťastný, lebo to navrhol naozaj s dobrým úmyslom (pozvať zástupcov TIS na zasadnutie) a jeho predstava bola trochu iná ako predsedu a nechce, aby tu boli obmedzení členovia súdnej rady, ktorí sa chcú vyjadriť v rozprave a nech sa aj vyjadrujú dlho. Jeho návrh bol taký, že sa na konkrétne otázky a výhrady vyjadrí mimovládna organizácia, preto ak sa člen alebo členka súdnej rady obráti so svojim príspevkom a vyjadrí sa všeobecne a nie adresne na hostí, tak to nevidí ako efektívny nápad dávať im vždy priestor na vyjadrenie sa. 

Predseda súdnej rady povedal, že bude príspevok do rozpravy a spýtame sa, či chcú reagovať (zase nová verzia, moja pozn.), nepovedal, že musia reagovať. Povedal, že nechápe, keďže nevedie prvýkrát takéto stretnutie v živote a so zreteľom na to, že ide o veľmi zložitú tému (pre koho zložitú?), tak ju netreba zahltiť opakovaním toho, čo už bolo povedané.

Ja som pripomenula, že tento bod programu sme navrhli my tri, opravila som sa, šiesti, pripojili sme k tomu bodu to, čo sme pripojili, k nášmu bodu sa následne vyjadrili postupne ďalší členovia súdnej rady, bol zverejnený výstup ZOJ zo stretnutia s TIS, vyjadrenie predsedu s podpredsedom, následne bol prednesený ďalší návrh, aby boli zástupcovia pozvaní na zasadnutie a nakoľko ide stále o zasadnutie a nie o konferenciu, alebo o diskusiu, ktorú sme nenavrhli a dokonca sme s ich pozvaním na zasadnutie ani nesúhlasili, tak som povedala, že si neželám a vyprosím si, aby mi boli upierané moje práva rozprávať to, čo chcem a pokiaľ chce dať hosťom, ktorých zavolali priestor, tak ho dostali 20 minútový. Poukázala som na to, že vo svojom prvom vstupe predseda skonštatoval, že my máme 5 minút a potom dostanú hostia priestor a nepovedal, že budú mať možnosť reagovať na príspevok každého člena súdnej rady. Uviedla som, že by som bola rada, aby zasadnutie súdnej rady aj pri tomto bode programu prebiehalo štandardným spôsobom, napriek tomu, že sú tu hostia, s ktorými už oni debatovali, aj dr. Javorčíková ako zástupkyňa (správne hovorkyňa) ZOJ si s nimi porozprávala, a preto by som bola rada, aby nám, ktorí sme tento bod programu navrhli, bol daný normálny časový priestor na to, aby sme k tomuto bodu mohli povedať to, čo povedať chceme. 

Predseda súdnej rady reagoval, že právny základ nášho stretnutia je uznesenie, nie rokovací poriadok, ale to je už zbytočné, lebo Andrej (Majerník) navrhol niečo, čo nie je v súlade so zákonom a rokovacím poriadkom, ale my sme to schválili uznesením, čiže právnym základom tohto stretnutia je výlučne uznesenie súdnej rady Slovenskej republiky. Uviedol, že chcel racionalizovať toto stretnutie a je mu to takisto jedno, on odporučil a opýtal sa, čo tu hľadáme za tým niečo iné ako racionalizáciu takého zasadnutia.

Dr. Jelinková povedala, že tiež hlasovala proti pozvaniu zástupcov TIS na zasadnutie a nakoľko tu vykonáva svoj mandát, nebude si sledovať časomieru. Nesúhlasila s tým, aby tu bol vytvorený špeciálny režim, pretože ak tu mal byť niekto pozvaný, tak to mali byť zástupcovia dotknutých súdov a sudcov. Uviedla, že ak je tu vytvorený špeciálny režim, tak ho nevyužije a pôjde podľa režimu, ktorý považuje za zákonný a primeraný. Povedala, že v prvom rade si musíme ujasniť charakter formátu, ktorý tu bol prezentovaný, a preto nebude hovoriť k hosťom a nebude im klásť otázky, nakoľko na jednej strane počúvame, že je to vedecký výstup, na druhej strane tu odznel aj odkaz na nejakú novinársku licenciu a voľný spôsob prezentácie nejakých faktov, alebo nejaká provokácia, alebo nejaký príspevok do diskusie, a poukázala na to, čo tu odznelo aj v súvislosti s Branislavom Harabinom, že novinári majú mieru slobody provokovať, a preto by potrebovala vedieť, či ide o výstup krytý nejakou novinárskou licenciou alebo nejakými vedeckými poznatkami, pretože buď je to vedecký výstup a tým pádom sa musí pristupovať v plnej miere zodpovednosti k jeho výsledkom alebo je to výstup novinársky, ktorý mal nejakým spôsobom provokovať alebo otvoriť verejnú diskusiu. Poukázala na to, že verejnosti to bolo prezentované ako vedecký výstup. Povedala, že to, že reakcia sudcov bola adekvátna a dôvodná sa ukázalo aj v nadväznosti na to, že sme sa dozvedeli, že ide o výnimočné hodnotenie, ktoré nemá obdobu v ostatných členských štátoch EÚ alebo v okolitých štátoch a nakoľko to odznelo na začiatku, berie to ako fakt. Uviedla, že nakoľko ide o výnimočný prieskum, má aj výnimočné postavenie a aj výnimočný dosah na fungovanie súdnictva. Povedala, že si myslí, že tá situácia, ktorá tu vznikla je následkom aj toho, že sa k slovenským sudcom pristupuje s predsudkami s tým, že je iné, keď hodnotiaci úsudok vo vzťahu k fungovaniu súdnictva a sudcov vysloví novinár, iné je, ak vedec a osobitne, ak sa rozprávame, že súdnictvo je jednou zo zložiek moci v našom štáte, ktoré trpí nedostatkom dôvery, tak o to s väčšou zodpovednosťou by sa malo pristupovať k takýmto verejným hodnotiacim úsudkom. Uviedla, že to, že sú sudcovia otvorení a transparentní vie zdokladovať na jednoduchých príkladoch, keď nám pred mesiacom jeden náš kolega poslal link na anonymný dotazník dvoch študentov Masarykovej univerzity v Brne a všetkých sudcov poprosil, či by sme dotazník nevyplnili, nakoľko ho poprosili títo študenti v súvislosti s podmienkami našej práce v domácom prostredí počas pandémie a s tým, ako pandémia ovplyvnila efektivitu sudcov a pod., a kto chcel sa zúčastnil, kto nie, tak dotazník nevyplnil a o dva dni nám napísal, že nám v mene autorov tohto vedeckého bádania pekne ďakuje za to, že sa tohto prieskumu dobrovoľne a anonymne zúčastnila veľká časť sudcov. Poukázala na to, že to nebol jediný dotazník, ktorý nám bol doručený, nakoľko ďalší nám doručil minister Viliam Karas po nástupe do funkcie, aby sme sa opäť anonymne vyjadrili k otázkam súvisiacich s praktickými problémami implementácie súdnej mapy s tým, že odpovede nemali byť iba áno/nie, ale mohli sme napísať aj vlastný názor a napokon spomenula dotazník poslaný kolegom z Nitry, čím chcela demonštrovať otvorenosť sudcov a justície v takom smere, aby sa nejaké výskumy alebo nejaké veci, ktoré by mohli pomôcť vykonávali, len je potrebné, ak je dobrá vôľa, aby sa na nich niekto obrátil, čo sa však prípade TIS v súvislosti s ich rebríčkom, nestalo. Poukázala na to, že jedným z donorov TIS je aj CEELI inštitút (nezisková mimovládna organizácia), s ktorým spolupracuje aj ZSS a poverené osoby sa v decembri 2022 a v apríli 2023 zúčastnili na konferencii a komunikovali ochotu spolupracovať a poskytnúť nejaké dáta pri vypracovaní či už nejakých výskumov, hodnotení alebo názorov, teda všetkého, čo by mohlo zvýšiť dôveryhodnosť justície, keďže táto mimovládna organizácia má v popise práce podporiť právny štát a je to projekt na zvýšenie dôveryhodnosti justície zameraný na strednú a východnú Európu. Požiadala, aby sa opustil predsudok, že sudcovia nechcú byť pod drobnohľadom alebo sa pred niečím skrývajú, pretože ide o klišé, ktoré bolo už dávno prekonané. Povedala, že sa jej nepáčil spôsob, akým bola vypracovaná tlačová správa, pretože mohla vyvolať skreslený obraz o fungovaní a relevancii hodnotiacich komisií a o sudcoch samotných, tzn., že pokiaľ tam bolo uvedené, že ide o štátne hodnotiace komisie a opäť tam bolo podsúvaný sudcovský korporativizmus a vyvolávané nálady, že štátne hodnotiace komisie fungujú na princípe zakrývania problémov, tak by sme sa už od tohto mohli odlepiť. Uviedla, že sa jej rovnako nepáčil argument, že všetci sudcovia mohli byť hodnotení „výborne“, s podtónom, že je to nemysliteľné, keďže vždy sú aj zlí, horší a najhorší, lepší a najlepší sudcovia, a upozornila na to, že výberové konania na funkciu sudcu na Slovensku nemajú čo do náročnosti široko ďaleko obdobu a kritéria, ktoré sú kladené na uchádzača o túto funkciu sú tak náročné, že musí obstáť nielen po odbornej, jazykovej, ale najnovšie aj po komunikačnej stránke a poukázala na to, že v stredu sme mali úspešnú uchádzačku z výberka, ktorá si zaplatila kurz, aby vedela dobre komunikovať, napr. aj s verejnosťou. Zdôraznila, že ak samotné MS ako zdroj povie, že dáta, ktoré zbiera bez kooperácie so sudcami, nemôžu byť  brané za základ nejakých hodnotiacich úsudkov, ktoré sú prezentované na verejnosti, a preto je potrebné do toho zapojiť sudcov, tak potom je otázka, aká je výpovedná hodnota rebríčka TIS, zodpovedaná. Vo vzťahu k MS uviedla, že údaj o PN sudcu nemá čo na webe visieť, nakoľko tam má byť iba, koľko bol vo výkone a nie aký bol jeho zdravotný stav, keďže ide o otázku GDPR a osobných údajov. K otázke, kto a ako má hodnotiť povedala, že ak to teda má byť na vedeckej úrovni, tak by oslovila Slovenskú advokátku komoru s dotazníkom, pretože aj tá funguje na nejakom prieskume, keď ešte v období predsedovania súčasného ministra spravodlivosti robili výskum, kto má aké skúsenosti s jednotlivými sudcami, ale bez toho, aby identifikovali sudcov z pohľadu ovplyvniteľnosti a pod. Povedala, že si nevie predstaviť, že by ako sudca rozhodla vec a vyniesla hodnotiaci úsudok bez toho, aby vypočula jednu stranu, t. j. práve tú, ktorej sa ten hodnotiaci úsudok týka, a to, že údaje pochádzajú z databázy MS je síce dobré, ale ide o jeden zdroj, ako ďalší zdroj bola uvedená komunikácia s niektorými sudcami, alebo advokátmi, čo však nebolo špecifikované, čiže k tomuto zdroju informácii sa vyjadriť nedá, ale pokiaľ je justícia pripravená na komunikáciu, tak ju treba iba osloviť. 

Dr. Bebej pozdravil hostí a povedal, že je jediný sudca, ktorý bol TIS hodnotený tri krát a považoval za potrebné kriticky poukázať na viacero chýb, toho čo spracovali, keď hodnotili tri komponenty: kvalitu, efektivitu a produktivitu. K efektivite povedal, že mala byť hodnotená vybavenosť a dispozičný čas, t. j. koľko by malo konanie trvať, teda predpokladaná dĺžka konania a v produktivite, koľko vecí rozhodne sudca, počet reštančných a nevybavených vecí s tým, že by malo ísť skôr o nerozhodnuté veci, keďže sudca neovplyvní čas, za ktorý bude vec vybavená. Meranie produktivity a efektivity vykonané TIS prirovnal k behu, keď je nejaká bežecká dráha, cieľ, ale každý účastník behu štartuje niekde inde, niekto dostane tretry, niekto galoše, niekto kanady, niekto má v bežeckej dráhe prekážky, niekto nie, niekomu tam postavia lezeckú stenu, niekomu priekopu, cez ktorú musí preplávať, ďalší už beží a počas behu mu ešte postavia lezeckú stenu, ale meriame cieľ (toto prirovnanie si zaslúžilo aplauz, ovládla som sa však). Ku kvalite povedal, že problém vidí v tom, že vychádzali zo štatistických listov – potvrdené, zrušené, zmenené s tým, že každý tento pojem niečo vyjadruje, nakoľko napr. aj keď je vec zrušená, neznamená to, že vec bola rozhodnutá zle, a uviedol príklad, rozhodol vec, žalobe vyhovel, KS to zrušil, rozhodol rovnako, KS to zmenil, následne NS zrušil rozhodnutie KS a KS mu na to vec potvrdil, z čoho vyplýva, že v štatistickom liste sa mu ukáže: jedna vec zrušená, jedna zmenená a jedna potvrdená a ktorý z týchto troch potom vypovedá o tom, o čom vypovedá. Poukázal na to, že v konaní podľa CSP zákonne využije sudcovskú koncentráciu konania, účastník sa odvolá a KS to, že vec skoncentroval nevytkne, ale pre náležité zistenie skutkového stavu považuje za potrebné v súlade s tým, čo navrhol odvolateľ, vypočuť toho a toho.., čím padá koncentrácia konania a on sa dostáva do procesnej situácie, že môže opäť konanie skoncentrovať, čo aj urobil a znova rozhodol, a teda to, že mu bolo rozhodnutie zrušené vypovedá o tom, že nebolo kvalitné? Uviedol, že ani tento ukazovateľ preto opäť nemá tú výpovednú hodnotu a to, čo vypracovali má prínos v tom, že sme zistili, že máme dáta, ktoré nie sú presné, čiže vychádza sa z niečoho, z čoho sa nedá merať to, čo merali. Poukázal na problémy aj vo výkazoch súdov, pretože tá metodika na vypĺňanie je taká aká je. Uviedol, že sa málokedy stáva, že jeho rozsudok má dva výroky, keď výrokov môže byť napr. aj šesť a môžu byť rôzne, zamietnuté, zastavené a pod., ale odvolanie ide iba do jedného alebo do troch z nich, KS časť potvrdí, časť zruší, ale on vykáže iba jednu vec a teraz sa takáto vec vykazuje ako? Ten, kto vypĺňa ŠL to môže vykázať podľa sympatií k sudcovi podľa najpriaznivejšieho výroku alebo naopak s tým, že to nevie, nakoľko to nekontroluje, ale môže ísť o ďalšiu vec, ktorá môže výrazne ovplyvniť celkové hodnotenie. K tvrdeniu TIS, že to nie je rebríček povedal, že tak to môžeme nazvať výkonnostný kôš, predtým to bol rebríček, teraz je to 5 nejakých výkonnostných košov, v ktorých bolo vytvorené poradie s tým, že on sám bol v troch košoch, pomaly sa však prepadáva, ale stále je hodnotený ako nadpriemerný, čiže mal by byť spokojný. Ku kolegom v Čadci povedal, že nielen tento súd, ale celé severné Slovensko je špecifické veľkou rozdrobenosťou a obrovským počtom účastníkov konania (40 – 50) a je presvedčený, že OS Čadca má nadpriemerný počet takýchto vecí a riešiť ich je veľmi zložité. Povedal, že pracuje na súde, na ktorom bolo horšie obdobie a keď TIS začal hodnotiť bolo lepšie, čo mu umožňovalo končiť viac vecí ako mu napádalo, a preto bol v tých prvých rebríčkoch veľmi dobrý, potom sa však dostali do stavu, že to síce ide všetko priebežne a počet reštančných vecí klesol, ale zároveň v produktivite a efektivite sa už nedá urobiť žiaden zázrak. Zopakoval, že mu to skutočne pripomína bežeckú dráhu, po ktorej všetci bežia, ale každý je ináč oblečený, má iné prekážky, niekomu dajú prekážku počas behu, sudkyňa odíde na MD, ale napr. niekomu počas behu zoberú prekážku, pretože sa vráti a neskončené veci dostane späť, z čoho vyplýva, že je tu strašne veľa otáznikov a nevie, či sa to dá vôbec zmerať a nevie si predstaviť, ako by to sám urobil. 

Ja som vo faktickej povedala, že príklad dr. Bebeja bol úplne dokonalý a hlavne dal odpoveď na otázku, či závery občianskeho združenia TIS mohli alebo nemohli byť relevantné pre naše hodnotenie. Povedala som, že je úplne jedno ako sa to nazýva, či výkonnostný rebríček alebo hodnotenie, nakoľko tam však sudcovia boli zoradení, jasne z toho vyplýva, že ide o rebríček ich výkonnosti. Poukázala som na svoju osobnú skúsenosť, s ktorou som oboznámila všetkých sudcov mailom po pobúrených reakciach sudcov a súdov po zverejnení výkonnostného rebríčka, že som bola asi pred 10-timi rokmi tiež hodnotená týmto občianskym združením, ktoré mi v ŠL našlo za jeden kalendárny rok, t. j. za 12 mesiacov jeden jediný rozsudok, podľa nich som teda za 12 mesiacov skončila iba jednu vec rozsudkom, ale nebola som na tom najtragickejšie, pretože nemenovaná sudkyňa NS SR, ktorá je už na dôchodku skončila horšie ako ja, keďže tej vykázali nulu. Vysvetlila som, že som sa na nich ihneď obrátila, že čo má toto znamenať, poslala som im výkazy za 12 mesiacov, ktoré dostáva každý sudca na každom slovenskom súde a z ktorých je zrejmé, koľko vecí prevzal, koľko skončil, i keď sa nedá rozlíšiť, čo je rozsudok a čo uznesenie, je tam zároveň uvedený počet nevybavených vecí, počet dní, ktoré som bola v práci, koľko dní som v tom-ktorom mesiaci čerpala dovolenku, aby som im preukázala, že to, čo napísali je nezmysel a ich odpoveďou bolo, že sa mám sama obrátiť na MS, lebo oni s tým nič nemajú, keďže vychádzajú iba z toho, čo im ministerstvo spravodlivosti poskytlo, tak som im opäť odpísala, že MS môže disponovať iba tým, čo im pošle ten-ktorý predseda súdu, a to sú práve tieto výkazy a ŠL, na čo reagovali mailom plným fráz, že mi ďakujú, že som na nich obrátila, ale nič s tým robiť nemienia. 

Marcela Kosová povedala, že tento počin označila za netransparentný z dôvodu, že sme sa doposiaľ nedozvedeli, kto sú tí sudcovia, s ktorými TIS komunikovalo, kto sú tí predsedovia okresných súdov, ktorí potvrdili relevanciu týchto výsledkov, a to, že sú tam podpísaní dvaja alebo traja ľudia, ktorí vystupujú za TIS, nie je transparentné, a preto povedala, že toto hodnotenie je výsledkom netransparentného konania. K tomu, že analytické centrum komunikovalo, že nemalo dostatok dát uviedla, že to nie je otázkou viery, ale otázka faktov, pretože na základe tejto komunikácie, ktorá je zachytená v úvodných podkladoch, na základe ktorých sa začala váha vecí a je tam aj zdôvodnené, prečo je potrebná, tak ako po nej volalo analytické centrum. Povedala, že ak je čo len jeden sudca označený na základe takéhoto postupu ako najmenej efektívny alebo iba jeden súd, na základe takéhoto postupu za najhorší v efektivite a pod., tak je ohrozená justícia a je jej úplne jedno, že tak nie je označených 700 sudcov, a preto ak sa tvrdí, že iba 15 % je označených v tej najhoršej časti, tak ide stále o výsledok tejto činnosti. Uviedla, že ak pripúšťame, tak ako aj TIS pripustila, že berie tú výhradu, že prípady, v ktorých nedošlo k žiadnemu odvolaniu indikujú kvalitu činnosti toho sudcu možno aj viac, ako tie, kde bolo rozhodnutie zrušené, ale v tomto smere to zistiť nevedia, tak to je presne to, o čom celý čas hovorí, že nemôžu aj v pozícii strážneho psa rezignovať na absenciu takýchto podkladov. Poukázala na to, že tieto podklady je nutné zháňať, alebo sa treba obrátiť na tých, ktorí ich vedia poskytnúť, pretože to, čo sa tu teraz vedie, je neskorá debata, keďže ľudia si to už prečítali a akýkoľvek výstup z tohto pôjde, ľudí to už nezaujíma, svoju korisť už dostali. Uviedla, že v Čadci už tí, ktorí svoj spor prehrali, majú informáciu, že tento súd je aj tak neefektívny a je im úplne jedno, či je to kvalita, efektivita alebo kvantita, pretože si prečítali, že súd v Čadci je na konci nejakého hodnotenia a netušia, či existujú nejaké hodnotiace komisie, a pri všetkej úcte, mnohí ani netušia, čo je Transparency International Slovensko, len si prečítali nejaký blog, vypočuli si nejakú reláciu v rozhlase a majú to odfajknuté. Uviedla, že to, že nemáme dostatok dát vieme strašne dlho, hovoríme to MS desiatky rokov, a čo urobilo ministerstvo pod vedením pani magistry Kolíkovej? Namiesto toho, aby ešte pred vytvorením novej súdnej mapy, ktorá bola vytvorená bez toho, aby sme mali zistené základné údaje, v ktorom kraji a aká špecializácia je nutná, a koľko kde chýba sudcov a naopak, tak štatistickým a matematickým vypočítaním plánovanému počtu sudcov, určenému počtu sudcov a skutočnému počtu sudcov sa cez ďalšieho vypočítal optimálny počet sudcov na každom súde, aby sa to ešte viac zamotalo a stále sme sa nikam neposunuli, lebo aj keď vymyslíme ďalšie štyri kategórie sudcov, tak pokiaľ nie je urobená váha vecí, či už na úrovni okresov alebo krajov, tak sa nedozvieme vôbec nič. 

Dr. Javorčíková povedala, že nebude opakovať to, čo na stretnutí s TIS riešili a ktorého sa zúčastnila ako zástupkyňa ZOJ, keďže každý to dostal. Zdôraznila, že pre tieto veci, ktoré sa robia pre verejnú kontrolu a TIS to robí pre verejnú kontrolu, je vždy kľúčový zdroj s tým, že oni identifikovali, že ich kľúčový zdroj bola práve súdna štatistika a na ich spoločnom stretnutí identifikovali limity, v čom je tá štatistika skresľovaná a že ten zdroj nie je správny. Povedala, že toto nie je ich problém (TIS), ale súdov a ich riadenia, a preto chceli tieto zistenia dotiahnuť a napísali pánovi ministrovi, poslali mu tieto podklady a pán minister jej na druhý deň zavolal a poďakoval jej za túto činnosť (citujem zo zvukového záznamu): „ktorú považuje, že je to vždycky v záujme súdnictva, ak sa identifikujú problémy a snažia sa riešiť a povedal mi aj to, že dal, teda vydal opatrenie, aby sa nariadil audit na kontrolu výkazníctva, ako sa vedie, či sa vedie jednotne a aj to, čo sme mu tam teda napísali, aby sa to preverilo a súčasne aj vo vzťahu, potom je to následne aj vo vzťahu k tým štatistickým ročným výkazom sudcov, ktoré vlastne tvoria základ tohto výskumu. Tuto je troška aj čierny Peter na strane sudcov, pretože faktom je, že tieto výkazy sú dávané sudcom a mali by oni byť nejako viac pozorní k tomu, keď odsúhlasujú, pretože potom sa vlastne, z toho tvoria tie výstupy nielen za celý súd, ale hlavne za nich a potom vlastne aj tá verejná kontrola nie je správna, keďže ten samotný výkaz je nepresný. Čiže toto je na strane súdnictva. Vo vzťahu k Vám, ako k tomu subjektu, ktorý je vykonávateľom verejnej kontroly (vo vzťahu k hodnoteniu sudcov samozvaným a jediným v celej Európe, moja pozn.) vnímam tieto naše stretnutia (členom súdnej rady bolo oznámené iba jedno stretnutie zoskupenia ZOJ s TIS, moja pozn.) ako partnerský nejaký ako komunikáciu v záujme toho, aby tá verejná kontrola bola relevantná a správna a aby dávala reálny obraz o sudcoch a súdnictve. Ja som to povedala osobne, pán riaditeľ s vami sme to teda hlavne rozoberali, že ja chápem, že z toho hodnotenia sa musí urobiť nejaký rebríček, pretože tie kvantitatívne ukazovatele ukazujú, že ktorí sudcovia teda sú na tom lepšie a ktorí horšie, ale že vnímam ako, to je prvý krát, čo sa stalo pri tomto vašom prieskume sa k tým menám sudcom dali taký, také základné hodnotiace prívlastky, teda slabé, priemerné, podpriemerné, vynikajúce, čiže vy to hovoríte, že je to označenie ich výsledkov, ale že neoznačujete toho sudcu, len verejnosť to takto nevníma. Verejnosť si proste rozklikne tú tabuľku, vidí tam mená sudcov a pozrie si aha tento slabý. Ale neberie to tak, že slabý či nie je preto, že je teda na preťaženom súde, že možno neodrobil toľko dní alebo nevníma tie objektívne ukazovatele, ktoré teda tento výsledok ovplyvňujú, ale udrie mu do očí práve ten hodnotiaci prívlastok, ktorý sa priraďuje k tomuto sudcovi. Čiže je veľmi citlivé, aby jednak sa nepodsúvalo dopredu verejnosti nejaké takéto hodnotenie, pretože je to stále len kvantitatívny ukazovateľ a tá kvalita sa vôbec nedá kvantitatívnymi ukazovateľmi postihnúť v celosti, práve toto robia hlavne tie, tie hodnotiace komisie, že idú do tých spisov a práve tú kvalitu vedia oveľa lepšie identifikovať. Čiže moje odporučenie je v rámci tejto diskusie, že či neprehodnotiť, aby sa práve tieto hodnotiace prívlastky odstránili z toho vyhodnotenia celkového, keďže ide vlastne o vyhodnotenie analytických dát a potom mi tam ako kľúčové chýba práve zohľadniť počet pracovných dní v sledovanom období, ktoré boli odpracované, pretože to je skutočne, tie námietky boli veľmi dôvodné, kde, ktoré sa aj tu spomenuli, že kolegovia boli nielen pre práceneschopnosť, ale z rôznych iných dôvodov dlhodobejšie mimo výkon a vlastne sú porovnávaní ako za rovnaký čas odpracovaný ako tí ostatní kolegovia a potom vnímam ako kľúčové aj to, keď vykonáva sudca výkon funkcie vo verejnej správe súdov alebo vo výkone verejnej moci, pretože aj to veľmi ovplyvňuje jeho možnosť súdiť naplno a vyrovnať sa teda tým pádom kolegom, ktorí majú len rozhodovaciu činnosť. 

Dr. Jelinková reagovala na poznámku dr. Javorčíkovej, že sudca si má dávať pozor na to, čo podpisuje (ročný štatistický výkaz) tak, že pokiaľ ideme do centrálneho registra zmlúv a vidíme aké analytické centrá alebo akým spôsobom zabezpečila aj pani magisterka Mária Kolíková elektronizáciu, digitalizáciu justície a potom má vo finále štatistika slovenského súdnictva stáť na tom, že my si máme teraz pozerať podľa kalendára koľko sme odpojednávali v tom-ktorom roku, alebo si máme teraz rozklikávať, či ten počet rozsudkov sedí s tým, čo máme v počítači, tak to takto predsa byť nemôže, veď na to máme elektronický systém a na to sú aj eurofondy, ktoré sa aj čerpali, bola tam predsa nejaká výzva na čerpanie 12 miliónov eur, ale nevie, či to bolo zrealizované, a preto to vo finále nemôže závisieť od podpisu sudcu na ŠL, lebo to je to, čo ovplyvňuje celkovú analýzu a obraz súdnictva, nakoľko ona k tomu ŠL tak určite nepristupuje, pretože si tie rozhodnutia nepočíta. 

Marcela Kosová poukázala na to, čo všetko má vplyv na rozhodnutie KS, keď napr. zruší rozhodnutie okresu, ktorý odsúdi obžalovaného za trestný čin zanedbania povinnej výživy, dokazovanie vykoná perfektne a na rozhodnutí nie je čo meniť, ale obžalovaný pred odvolacím súdom deklaruje, že zaplatil dlžné výživné, tak je rozsudok OS zrušený a obžalovaný je oslobodený, z čoho vyplýva, že to nehovorí nič o tom, či je ten sudca okresu kvalitný alebo nekvalitný, pričom takýchto príkladov je oveľa viac a nielen v treste, ale aj v obchode a civile.

Dr. Jelinková uviedla, že nakoľko tu už odznelo všetko, čo sme chceli, aby za našu stranu odznelo, predniesla návrh nami navrhovaného a predloženého uznesenia a navrhla o ňom hlasovať.

Predseda súdnej rady reagoval a povedal, že upozorňuje na to, že po ukončení rozpravy dá slovo našim hosťom, navrhne iné uznesenie a potom uvidíme.

Do rozpravy sa prihlásila dr. Berdisová, ktorá povedala, že už pred rokmi oceňovala to hodnotenie a vnímala jeho limity, lebo tá metodológia bola vždy nejakým spôsobom vysvetľovaná, ale aj teraz v odkaze na metodológiu, i keď je to 7 stranový dokument, sa to dá za ňu prečítať a ide o jej akademický pohľad. Povedala, že ona tam tú významnú výpovednú hodnotu vidí, víta ju a podľa jej názoru z nej a aj z tej práce, ktorá bola odrobená vyplýva, že je potrebné zlepšiť zhromažďovanie údajov verejnou mocou, teda ministerstvom spravodlivosti. Povedala, že rozmýšľa nad tým, ako by sa cítila zo strany sudkyne, keď vidí, že je tam hodnotený nejaký parameter, ktorý je prezentovaný nejakým slovom, ale veľmi ťažko sa jej to robí najmä čo sa týka kvality, nakoľko akademicky zohľadnené jej stále príde, že je to relevantný údaj, relevantne zozbieraný a je podľa jej názoru dôležitá spätná väzba s tým, že možno je potrebné dať do popredia limity tej metódy, metodológie a z toho, čo tu odznelo, ju zaujíma, kde vidíme to, čo metodológia nezachycuje a čo sa z tej spätnej väzby dá reálne zapracovať do tej metodológie, aby veci fungovali lepšie, čo by sme tam teda radi zapracovali alebo čo sa nedá, lebo to nejde. Opýtala sa, aké údaje by mala zhromažďovať verejná moc, aby to fungovalo a čo by sme my vedeli zmeniť.

Na to dal predseda súdnej rady priestor hosťom, prvý sa prihlásil riaditeľ, Mgr. (umenia) Michal Piško

Povedal, že si cení spätnú väzbu a všetko, čo tu zaznelo, pretože je to aj pre nich zaujímavé počuť, ako súdna rada ako najvyšší súdny orgán vníma toto hodnotenie, berú to absolútne s rešpektom a budú rozmýšľať o tom, čo si práve vypočuli. Uviedol, že to určite neberú tak, že my sme si niečo povedali a oni si aj tak urobia svoje. K otázke, ktorá odznela, že ako vlastne vnímať túto ich analýzu, či ako článok alebo vedecký výstup (dr. Jelinková) povedal, že oni to nevolajú článok, ale analýza s tým, že analýzy robia bežne v zdravotníctve, samospráve, a v akýchkoľvek iných témach a komunikačné nástroje sú už potom rôzne. Zber dát, ich vyhodnocovanie a výpočet sú dané vedeckou metodológiou a ako komunikačný nástroj, keďže je to určené verejnosti, je potom blogový článok, je to teda kombinovaný výstup založený na základe analýzy, založenej na vedeckej metodológii a komunikačnom výstupe, ktorý je určený aj pre verejnosť a ten samozrejme nemôže byť napísaný striktne vedecky, pretože by mu verejnosť nerozumela. Povedal, že je veľmi rád, že sú sudcovia otvorení komunikácii (dotazníky, o ktorých hovorila dr. Jelinková), a radi sa s takýmito prácami zoznámia, len je to iná metóda, nakoľko zisťovanie je bežná metóda pre vedecké výstupy a bežnou metódou je aj kvantitatívna analýza, čo sa absolútne bežne vo svete robí (to nikto nepoprel, len nikto neanalyzuje sudcov, resp. žiadne občianske združenie) a kvantitatívna analýza nemusí byť nutne doplnená dotazníkovým zisťovaním, pretože je to iný zber dát a iný spôsob analýzy. K odvolávaniu sa na tlačovú správu ministerstva povedal, že nešlo o tlačovú správu ministerstva, ale bol to nejaký facebookový status, kde nebolo napísané ani koho je to vyjadrenie a nebolo tam napísané ani ich meno a ani meno ministra s tým, že bola tam tá veta, že je potrebné, aby boli zapojení aj sudcovia, pričom aj toto považuje za ich zapojenie, že sa snažia na všetky tie výhrady, ktoré dostali, či už písomne alebo takouto formou reagovať (zjavne pán riaditeľ nerozumel, že sudcov mali zapojiť pred vypracovaním hodnotenia) a samozrejme zohľadniť v tej metodike (po tom, čo už vyhodili svoj rebríček????). Uviedol, že aj na stretnutí so ZOJ padli konkrétne návrhy, ako by sa tá metodika dala ešte viac vylepšiť s tým, že do istej miery mali pocit, že by to mohlo pomôcť, ale musia si to samozrejme ešte zanalyzovať, pretože tá analýza nevzniká päť minút, ale mesiace, a budú tie návrhy vyhodnocovať. Povedal, že na prvé počutie sa im zdalo, že by sa to dalo zapracovať. K argumentu, že my ako sudcovia by sme si nedovolili niekoho hodnotiť bez toho, aby hodnotený dostal priestor zopakoval, že táto analýza je založená na kvantitatívnej analýze a v tej nie je priestor na to, aby do kvantitatívnych dát vstupovali pocity, názory niekoho, čo síce môžu urobiť z výkazov, ak budú k dispozícii, vytiahnuť slovné hodnotenie predsedu súdu a doplniť to do tej tabuľky, aby tam bolo vidno, že predseda súdu hodnotí prácu sudcu. K otázke položenej Marcelou Kosovou, s kým to vlastne konzultovali povedal, že toto je trošku ako keby nepochopenie alebo možno oni tomu dobre nerozumejú, čo tým chcela pani Kosová povedať, pretože autori sú úplne jasní (to áno, o autoroch nikto nehovoril, Kosová reagovala na ich tvrdenie, že hovorili so sudcami, advokátmi a predsedami súdov, ktorých neidentifikovali), sú tam podpísaní traja a to, že tam napísali, že tú analýzu konzultovali s mnohými odborníkmi a sudcami priebežne, tak to je tak ako teraz, po každej jednej analýze a od roku 2014 boli tri, dokonca aj pred prvou analýzou pred rokom 2014, tak ako hovoril Samo, že sa stretol s viac ako 10-mi ľuďmi z justície, vrátane sudcov, keď sa nastavovali tie prvé kritéria a po každom zverejnení analýzy, vrátane tejto poslednej, sa bavili s množstvom ľudí, či už advokátov alebo sudcov, analytikov a zbierali spätnú väzbu a tú sa po každom zverejnenom hodnotení snažia zapracovávať a výsledok je možné vidieť aj na tejto poslednej analýze, keďže tam je nový komponent, keď odstránili rebríčkový element. Povedal, že nie je za tým žiadny tajomný autor, ktorý by tú metodiku spracoval, spracovali ju oni a tí sudcovia, analytici a advokáti sú tí, s ktorými tie výsledky konzultovali. Nesúhlasil s tvrdením, že autori sú uvedení iba formálne (nepostrehla som, že by to niekto tvrdil), pretože to tak nie je. K sudcovi v Čadci uviedol, že tomu tiež rozumie, že to môže byť pre nich… nevyšli všetci najhoršie, je to vlastne priemer, keď sa spriemerujú výsledky tých jednotlivých sudcov, tak vtedy vyšiel ten súd horší ako ostatné s tým, že to porovnávajú k mediánu, k výsledkom ostatných súdov a oni sa aj snažili v tej analýze priamo napísať, že Čadca je v niečom špecifická a má ťažšiu situáciu a presne už v tej prvej analýze (zrejme v roku 2014) spomínali rozdrobené vlastnícke pomery v týchto dedičských konaniach (citované zo zvukového záznamu), čiže to sa samozrejme snažili zohľadniť. Uviedol, že ak sa majú vciťovať do toho, ako sa cítia sudcovia v Čadci, tak  by to mali vedieť zniesť, pretože z tých dát to naozaj tak vyplýva, a naozaj tí sudcovia v Čadci sú na konci toho hodnotenia s tým, že je to určite aj nejakými systémovými problémami, nielen tým, že by tí samotní sudcovia museli byť nutne najhorší, ale to je na analýzu toho rezortu a toho súdu, aby si to vyhodnotili, prečo tie dáta vychádzajú tak, že sú na tom horšie ako ostatní s tým, že to je práve ten príspevok do diskusie, nad ktorým by sa odborná verejnosť aj tí sudcovia mali zamyslieť a nemalo by to skončiť iba pri tom, že sa niekto urazí a potom sa vciťujeme do toho ako sa oni teraz musia cítiť, je to samozrejme legitímne, ale bola by škoda, ak by to bol jediný výsledok. K informácii, že pán Karas povedal dr. Javorčíkovej, že sa budú zlepšovať dáta povedal, že to by bolo skvelé, pretože to oni hovoria od začiatku, že ak jeden z problémov, ktorý identifikovali, že tie dáta nie sú vždy dobre vykazované alebo nie presne vždy ukazujú to, čo by im vedelo lepšie zhodnotiť tú prácu, alebo im dalo nejakú spätnú väzbu tým sudcom a ak sa to nerobí dobre, tak určite by bolo dobré, aby tie štatistiky boli lepšie aj na tej metodologickej úrovni, nielen na úrovni kontroly dát od jednotlivých sudcov a ak toto bude výsledok tejto diskusie a tejto analýzy, tak je to predsa skvelý výsledok. K použitým prívlastkom slabý, nadpriemerný povedal, že ak si pozrieme množstvo analýz po celom svete, tak to je absolútne úplne bežné takto používať, pretože keď máte nejaký medián, tak hodnotíte, kto nad týmto mediánom skončí nadpriemerne, kto podpriemerne, kto je medzi tými dátami, ktoré sa najviac pozitívne vychyľujú  a ktoré negatívne.  Povedal, že sa môžeme baviť o tom, či nepoužiť nejaké slovné spojenia, ktoré budú možno menej vyvolávať nejaké trenie, dá sa o tom určite baviť a nemyslí si, že by to na tomto malo stáť a malo by to byť niečo, čo by malo tú ich analýzu odsudzovať a k takejto debate sú otvorení, lenže na základe tých dát to sedí a tí sudcovia by to mali zvládnuť, ale ak je toto problém, tak tej diskusii sú otvorení. Súhlasil, že ak si napr. niekto otvorí tú ich tabuľku a nevie, že ten-ktorý sudca je zároveň predseda súdu a má teda aj inú náplň práce, bolo by to dobré tam doplniť a vysvetliť, že v ich prípade je situácia trošku špecifická, možno aj tie PN-ky do toho ich vzorca zapracovať, keďže tieto informácie sa dajú získať, takže sú tam veci, ktoré vedia určite vylepšiť, aby to samotné hodnotenie bolo ešte precíznejšie (no mne sa skutočne nechce veriť, že to množstvo sudcov, advokátov a analytikov, s ktorými tak čulo spolupracujú, ich od roku 2014 neupozornilo na to, že ide o zásadné kritériá, ktoré najzásadnejším spôsobom ovplyvňujú napr. počet rozhodnutých vecí za sledované obdobie).

JUDr. Samuel Spáč, autor metodiky povedal, že to, že to bolo označené ako netransparentný počin chápe ako myslíme, lebo nevieme, s kým to bolo konzultované, tak to je z jednoduchého dôvodu. Poukázal na to, že im teraz bola ako kolektívu autorov akceptovaná kniha Cambridge University Press, ktorá je založená na 150-tich rozhovoroch s respondentami, ktorí sa nezverejňujú, a prečo sa to nezverejňuje a anonymizuje je ten, aby sa respondenti cítili slobodne a aby mohli vyjadriť svoj názor, to sa tak prosto robí a ak s tým máme problém, tak máme problém s tým, ako sa robí kvalitatívna analýza vo vede, čo je v poriadku, iba sa to snaží vysvetliť. Tých komentárov, ktoré dostali a ktoré aj boli zapracované uviedol, že to, čo spomínala pani Pružinec Erenová, on si tú situáciu nepamätá, a že od nich zaznelo, že nič s tým nemienia robiť, sa mu zdá veľmi nepravdepodobné, ale nie je to až tak podstatné, a dôvod mohol byť ten, že vtedy sa pozerali na hlavné agendy C, T a Cb a dôvod, pre ktorý sú tam teraz zapracované všetky agendy, boli práve tie komentáre ako môj a takýmto spôsobom sa s tým pracuje. Povedal, že aj to má samozrejme svoje limity, metodika určovania počtu sudcov, či napr. dedičská agenda je sudcovská agenda alebo nie je, nie každý súd k nej pristupuje aj vo vykazovaní rovnako, a je to problém, ktorý im pomáha identifikovať, ako sa k tomu správajú súdy. Za skvelú iniciatívu považoval váhu prípadov, lebo je to veľmi dobré a veľmi prospešné, že sa jej vtedy, keď bola na stole chopila aj súdna rada, resp., že niektorí členovia a členky súdnej rady boli nositeľmi tej témy, pretože je to cenná vec. Uviedol, že sa z toho spravili 2 týždne z pôvodných 6-tich, počas ktorých sa mali zbierať údaje a všetci vieme, prečo to bolo prerušené, z dôvodu covidu (omyl pán Spáč, covid to nestopol, stopla to magisterka Kolíková) a niektoré veci sa mu preto nezdajú korektné a zároveň sa mu nezdá korektné, keďže si to aj preveril, keď 7 rokov spolupracuje s analytickým centrom a naozaj si nemyslí, že by sa z tých dát nedalo nič robiť. Povedal, že je fakt presvedčený, že nikto z analytického centra to nepovedal a zdá sa mu to podstatné to tu povedať, pretože to stavia aj analytické centrum do nejakej pozície, ktorá podľa neho nie je úplne šťastná a verí, že sa v tej veci mohol vyjadriť aj v ich mene. K analýze váženia prípadov povedal, že ona bude že závažným spôsobom pomôže v tom, aby sa vedelo niečo o zaťaženosti súdov a aby sa trochu zreálnilo to, čo v tomto momente rieši jedine tzv. norma, ktorá je nejakým priblížením, ale nevyrieši to úplne. Povedal, že nám to aj písal, a je dôležité, aby sme na to opäť mysleli, lebo to bude vyžadovať ešte viac sudcovskej práce, presvedčiť sudcov, že poďme zbierať dáta a poďme napr. uvažovať o tom, ako rozdeliť register C, pretože tento register tak ako je teraz nastavený a ako sa budú zbierať dáta, podľa neho nezohľadní všetky tie veci, ktoré máme na mysli a ktoré si predstavujeme, že zohľadní a trochu sa obáva, že nebudeme na konci úplne spokojní s tým, ako tie výsledky vyjdú, ale je to ďalší priestor na to, s čím sa dá pracovať, naozaj rozmýšľať o zbere dát, aby sme mali dáta presnejšie a presnejšie a ak niekto povie, že je potrebné zlepšovať dáta, tak vždy je potrebné zlepšovať dáta. Uviedol, že v budúcnosti, ak sa spraví niekedy analýza váženia prípadov, tak tá bude určite zapracovaná, zároveň si treba uvedomiť, že aj tá bude mať limity s tým, že absolútne súhlasia a budú uvažovať nad tým, ako zmysluplne zapracovať údaj, ktorý sa momentálne v ŠL nachádza – odpracované dni, aby mali akoby plastickejší obraz o obzvlášť produktivite jednotlivých sudcov. Za užitočné považoval poznámky dr. Bebeja s tým, že tie reštančné z nevybavených, a to má úplnú pravdu, že by tam malo byť reštančné z nerozhodnutých, pričom nerozhodnuté sa začali zbierať až od roku 2017 a v štatistických výkazoch nie sú a bolo by skvelé, keby tam boli, pretože by to poskytovalo presnejší obraz. Druhá vec je, že keď sa pozerali na to, aký býva pomer medzi nerozhodnutými a nevybavenými na úrovni súdov, tak tam býva relatívne stabilný pomer medzi súdmi, a preto nevidia úplne dôvod predpokladať, že to niekomu systematicky škodí, ale samozrejme sa môže stať taká situácia, že niekto je v nejakom momente znevýhodnený, pretože trebárs zdedil viacero reštančných vecí, ale v princípe naozaj ten podiel medzi reštančnými, resp. nevybavenými a nerozhodnutými bol pomerne stabilný. K odvolaniam povedal, že sú to vynikajúce príklady, ktoré sme uviedli, pričom štatistika s tým počíta tak, že to, čo oni robia, tak oni sa nepozerajú na jedno rozhodnutie, ale pozerajú sa na nejaký vzorec toho, čo vedia pozorovať v tých dátach o jednotlivých sudcoch, čiže, ak je jedno rozhodnutie také, aké sme spomínali, a bolo by ich aj 5, tak zásadným spôsobom neovplyvní náš výsledok a to preto, lebo ovplyvňujú všetkých ostatných, všetci pracujeme v týchto podmienkach a vie si predstaviť, že sa na niektorých súdoch dejú tie veci, ktoré sme spomínali (!!!!! OS BA 1 čítate pozorne???) a druhá vec je, že sa pozerajú na vzorec rozhodovania sudcu, aby bolo možné rozlíšiť tých, ktorí majú 85 % potvrdenosť a tých, ktorí majú 50 % a ak sa nás to dotkne v štyroch rozhodnutiach zo 100, tak to zásadným spôsobom neovplyvní, do ktorej kategórie patríme. Povedal, že dáta zbierajú od roku 2011 a sú čím ďalej tým presnejšie a vyšší súd dáva obraz o tom, ako rozhoduje o nás. Preto si myslia, že sú to relevantné výhrady, ale zároveň si myslia, že to ako s tým pracujú, nás zásadne nezvýhodňuje a keď sa to udeje, tak sa to udeje všetkým (to ma skutočne ukľudnilo!) a zásadne to neovplyvní ten celkový pomer medzi potvrdenými a zmenenými alebo zrušenými  vecami, nakoľko to môže ovplyvniť v jednotkách percent, ale neovplyvní to v desiatkach percent, ale čo oddeľujú, sú tie pozorovania, ktoré sa zásadne odlišujú od priemeru. Poukázal na to, že sme sa všetci stretli s normálnou distribúciou, možno nie všetci vieme, prečo sa s normálnou distribúciou pracuje, a prečo sa normálna distribúcia považuje za niečo, čo normálne pozorujeme v spoločnosti, ale ono nám to nakreslí krivku, kde sa najviac pozorovaní koncentruje v strede a čo oni sami pozerajú je, že ktoré pozorovania sú na okrajoch normálnej distribúcie, kde sa zásadným spôsobom vychyľujú od toho, ako sa správajú alebo čo pozorujú pri ostatných sudcoch (verím, že už je Vám to kolegovia všetko jasné a pri ďalšej analýze TIS, si svoje výhrady odpustíte😊). Povedal, že im to slúži na to, aby videli, že niekto má zásadne viac alebo frekventovanejšie potvrdené rozhodnutia a niekto má zásadne menej frekventovane potvrdené rozhodnutia, čiže takto sa s tým pracuje a tá validita dát a to, čo počúvajú o tom, že keď im niekto povie konkrétny pohľad na nejaký konkrétny súd, tak opäť by ho strašne zaujímalo, ako sa my pozeráme na výsledky nášho súdu a sudcov, ktorých poznáme, ale ani by to od nás nechcel, aby sme to hovorili, lebo je to trochu citlivá téma, ale naozaj ho zaujíma naše pozorovanie toho, ako to poznáme. Budem citovať zo zvukového záznamu, pochopíte prečo: „spomeniem ešte tú produktivitu a efektivitu, že v akej situácii sú tie súdy. Produktivita bola do veľkej miery boli pridané OS Dolný Kubín. OS Dolný Kubín je tam, je súd, o ktorom iné súdy sa sťažujú, je súd, ktorý má ako keby strašne málo nevybavených vecí, aj relatívne nízky nápad, a preto niektorí hovorili, že, že, buď tam akože prosto alebo vedeli sme, že nemôžete vyprodukovať toľko, ako na okresných súdoch v Bratislave, kde v princípe, keby niekto mal strašne produktívny rok, tak má strašne veľa vecí, ktoré mu napadnú, aj ktoré ostanú nevybavené, tak takýmto spôsobom sme sa to snažili kompenzovať. To, čo by sa to malo ukázať, je že sudcovia OS Dolný Kubín budú mať relatívne nižšiu produktivitu, neviem z hlavy, že ako to vyšlo a relatívne vysokú efektivitu práve z toho dôvodu, že budú mať nízky dispozičný čas, čiže je to týmto spôsobom kompenzované, aby to dávalo plastickejší obraz o tom, čo sa deje a aby bolo zaznamenané to, že niektoré súdy, nech by ste sa ako rozkrájali, ako keby nemáte aké ďalšie veci rozhodovať (chápete kolegovia dúfam). To je pre mňa, z toho pohľadu čo samozrejme má pomôcť z dlhodobého hľadiska je ideálne by bolo, keby všetky súdy pracovali samozrejme v čo najpodobnejších podmienkach, tým nemyslím, skladba prípadov bude vždy trochu problematická a keď budú väčšie súdne obvody, tak to bude menej problematické (od koho sme tento istý nezmysel počúvali skoro dva roky?) ako naozaj pri veľkých rozdieloch, ale je to niečo, čo to vie vyriešiť, zazneli tu nejaké komentáre o metodike určovania počtu sudcov, čo vidíme z tej metodiky určovania počtu sudcov je to, že akým spôsobom sa s ňou pracuje, vybavenosť na dotknutých súdoch, súdoch, ktoré majú najväčšie problémy a majú najväčší počet nevybavených alebo nerozhodnutých vecí, ktoré majú ako keby najhoršiu situáciu aj z pohľadu účastníka konania, aj z pohľadu sudcu, ktorý na tom súde je, tak sa to zlepšuje, aj teraz to vidíme, že Okresný súd Bratislava I, sudcovia Okresného súdu Bratislava I dosahovali lepšie výsledky v indikátoroch efektivity ako v minulosti, pretože sú dnes zrejme, nie teraz v tejto konkrétnej situácii, lebo sa udiali veci, ktoré znížili počet sudcov, ale to, čo sme videli, že jednoducho sa, trebárs vybavenosť na Okresnom súde Bratislava I sa zlepšuje z dlhodobého hľadiska, čo vidieť, keď by ste si pozreli tzv. benchboard na stránke MS SR, tak budete vidieť aj to, že odhadovaný dispozičný čas sa na OS BA I zlepšuje a to je z toho dôvodu, že viac ako 100 % vybavenosťou vedia ukrajovať z nevybavených prípadov, čiže OS BA I sa pomaly, samozrejme toto je proces asi na dlho, ale nejakým spôsobom sa približuje tomu, tým podmienkam, v akých pracujú sudcovia na ostatných súdoch. To je len jeden z tých príkladov. Podané odvolanie je podľa mňa že skvelá vec, ktorá tu zaznela a bolo by skvelé, keby sme ju merali, podľa mňa je to vec, ktorá by sa dala zbierať, ktorá by sa dala zahrnúť do ročných štatistických výkazov, tiež by mala nejaké limity, najzásadnejším limitom a popravde by ma zaujímal váš názor, je, že či si myslíte, že súdivosť a tá ochota odvolávať sa, či sa náhodou nelíši medzi krajmi, lebo si myslím, že sa líši, resp., to čo zaznievalo inde pri iných diskusiách, je, že, myslím si, že koho, komu by to opäť v tom hodnotení neprospievalo sú sudcovia z väčších súdov, trebárs sudcovia zo súdov v sídle krajských súdov (sú aj iné súdy?) alebo jednoducho z väčších miest, kde tá miera odvolávania sa môže byť vyššia. Teda treba myslieť aj na to, že keď hovoríte o tom, že by bolo dobré pridať aj takýto indikátor, tak on tiež bude mať svoje limity. Otázka je samozrejme ako sa s tým vysporiadať, možnože, možnože, kebyže sme tie dáta mali, tak by sme videli, že sa ľudia na Slovensku správajú všade rovnako, ale popravde, to nepredpokladám. Na záver, že čo by bolo akože podľa mňa najužitočnejší spôsob hodnotenia práce sudcov (keby ste ich nehodnotili, keďže nikto žiadneho sudcu nehodnotí v žiadnom členskom štáte EÚ, moja pozn.) celkovo, aby som teda zhrnul odpoveď na otázku dr. Berdisovej, že v ideálnom svete by hodnotenie sudcov prebiehalo minimálne tromi spôsobmi (v ideálnom svete žiadne hodnotenie sudcov neprebieha), jeden je kvalitatívny, ktorý je pohľad do spisov, naozaj vidieť, že ako sudca odôvodňuje svoje rozhodnutia, či spravil všetky úkony, ktoré spraviť mal (bez sarkazmu, toto posudzuje politológ a magister umenia) atď., to, čo sa tam robí, kvantitatívne hodnotenie môže pomôcť v tom, že identifikuje prípady, ktoré sa z nejakých dôvodov odlišujú od ostatných, lebo to, prečo sa môže sudca odlišovať, môže byť spôsobené objektívnymi dôvodmi a môže byť spôsobené samozrejme subjektívnymi dôvodmi. Subjektívne dôvody potom nezakladajú dôvod na to, aby bol niekto postihovaný alebo nejakým spôsobom ja neviem jednoducho, aby sa to používalo proti nemu, môže to byť dôvod na to, že vidíme, že niektorí sudcovia majú iné kvality, niektorí jednoducho majú problém zvládať veľký veľké množstvo vecí, viem si predstaviť a myslím si, že to je aj pravdivé, že v nejakom momente, keď je sudca príliš zahltený, keď má príliš veľa vecí, ktoré má rozhodnúť, tak ho to začne z dlhodobého hľadiska frustrovať a spomaľovať, to sú veci, ktoré nám to môže pomôcť identifikovať a môže to v konečnom dôsledku pomôcť aj hodnotiacim komisiám na to, aby keďže sme presvedčení o tom, že väčšina slovenského súdnictva pracuje štandardne, v pohode a tak ako sa od nich očakáva, keby bolo kvantitatívne hodnotenie môže pomôcť identifikovať tých, na ktorých je treba sa pozrieť bližšie, aby sa mohli skúmať dôvody, že prečo sa rozlišujú od ostatných a potom to vyriešiť práve takým spôsobom, pomôcť, či sa dá niečo vyriešiť v otázke managmentu súdu a pod. Tretím spôsobom hodnotenia, ktorý by veľmi pomohol slovenskému súdnictvu a ktorý sa tiež v nejakej miere robí, väčšinou sa teda robí centrálne, sú nejaké dotazníky na súdoch, pretože, nech sudca rozhoduje akokoľvek dobre a jednoducho záleží aj na tom, že aký pocit majú z neho účastníci konania a vo všeobecnosti je to jednoducho užitočná spätná väzba. Opäť môže nám to vytvoriť akože komplexnejší pohľad na prácu sudcu, môže sa zistiť čokoľvek, že je veľmi produktívny, jeho rozhodnutia trebárs nie sú tak kvalitné ako rozhodnutia iných sudcov, na druhej strane dáva stranám sporu ten pocit, že boli vypočutí, že ten sudca má spis a celé pojednávanie pod kontrolou a to celé môže zvyšovať dôveru v súdnictvo a môže to byť samozrejme aj naopak. Čiže, keď by sme mali tieto tri typy hodnotenia, tak by sme mali omnoho komplexnejšie pochopenie toho, v akých podmienkach sudcovia pracujú, omnoho lepšie by sa manažovala súdna sústava ako predsedom súdov, tak aj ministerstvu a jednoducho by to mohlo pôsobiť na to, aby súdnictvo lepšie fungovalo pre účastníkov konania, ale aby fungovalo lepšie aj pre sudcov, pretože vy tiež viete, že keď sa nachádzate v tej situácii, že keď sudca trebárs odchádza do dôchodku alebo podobne, ak to spôsobí to, že to sudcu ako keby demotivuje v tom, aby pracoval tak efektívne ako zvykol, tak to môže spôsobiť to, že to jednoducho spôsobí problémy niektorému z vašich kolegov alebo konkrétne vám. Toto sú veci, ktoré sa s dobrou analýzou dajú identifikovať a môžu pomôcť k tomu, aby bolo súdnictvo manažované efektívnejšie tak, aby ste sa v ňom vy cítili dobre a aby sa vám nestávalo to, že vám pristane na stole zo dňa na deň ja neviem 1200 spisov ako občas zaznieva v tých sťažnostiach (a k tomu nám dopomáhaj TIS!). Toľko za mňa, ja som naozaj rád, že sme mali možnosť si tu vás vypočuť a verím, že to k niečomu užitočnému pôjde. Vďaka“. 

Ja som sa ohradila voči tomu, čo povedal, že si myslí, že to nebolo tak, ako som prezentovala svoju osobnú skúsenosť s hodnotením TIS, resp. aká bola ich odpoveď na moju výhradu tvrdiac, že k omylu mohlo údajne dôjsť kvôli agende, ktorú vybavujem. Dovolila som si pána Spáča upozorniť na to, že 30 rokov robím iba civilnú agendu, t. j. nie je to nesporová ale sporová agenda, 15 rokov som na KS BA, kde som tiež nikdy nerobila nesporovú agendu, iba sporovú s tým, že som sa opäť nedozvedela, ako mi mohol za jeden rok vyjsť výsledok – jeden rozsudok, okrem toho, že spochybnil to, ako moja komunikácia s TIS prebehla s tým, že neviem, či bol pred 10 rokmi v TIS. Povedala som, že som očakávala, že sa z jeho úvodného slova dozviem odpoveď na otázku, prečo sa oni zamerali na hodnotenie sudcov týmto spôsobom, keďže ako na úvod povedal predseda, sú jediné občianske združenie v Európe, ktoré si dovolí hodnotiť sudcov. Uviedla som, že všetky tie atribúty, ktoré pred chvíľou vymenoval, že niekto odíde do dôchodku a frustrovaný sudca dostane po ňom 1000 spisov, sú všetko veci alebo problémy justície, ktoré sú identifikované asi 20 rokov a nie je na súdoch, ale na ministerstve spravodlivosti, na vláde a na ministerstve financií, aby sa postarali o to, aby justícia takto nefungovala a aby akonáhle odíde sudca do dôchodku, bol nahradený novým sudcom a nedošlo k tomu, čo hovoril, pretože na to nepotrebujeme dnes žiadne analýzy, keďže je to zanalyzované už 20 rokov, len sa s tým nič nerobí.

Marcela Kosová povedala, že je to zaujímavá situácia, keď predstaviteľ watchdogovej organizácie (TIS) je hovorca analytického centra MS, ktoré by mal kritizovať. Ohradila sa, že to nebol jej pocit, čo hovorí analytické centrum, pretože si stačí prejsť to, čo hovorili a nie to, čo mu povedala riaditeľka Kovaľová, nakoľko je pochopiteľné, že teraz už nemôže hovoriť inak, keďže už pred súdnou mapou povedala, že váhu vecí netreba dokončiť. Poukázala na to, že s celým tímom aj s analytickým centrom trikrát obišli fyzicky všetkých sudcov na Slovensku, bola tam expertka z Izraela a pánovi Spáčovi poradila, aby sa opýtal sudcov, čo sa hovorilo na tých stretnutiach, prečo ich presviedčali, že je potrebné robiť váhu vecí s tým, že to nie je jej pocit, ale fakt. Namietla, že ona nepovedala, že autor tejto práce je tajomný, naopak povedala, že tí traja, ktorí sú podpísaní sú jasný a ide o reprezentantov TIS. Povedala, že sa s nimi však nemôže nikdy stretnúť, pretože aj v tom článku a aj teraz, reagoval osobne na ňu, nakoľko ak má niekto záujem komunikovať a dospieť k nejakej zhode, tak nehádže rukavicu do ringu spôsobom, že „ak tomu nerozumie, tak nerešpektuje spôsob získavania informácii a rešpektujú 150 anonymných dotazníkov. Poukázala na to, že TIS nepredložil ani anonymne žiadny výsledok komunikácie so žiadnym advokátom, hoc anonymne, so žiadnym sudcom, hoc anonymne a ani so žiadnym predsedom súdu, hoc anonymne s tým, že toto môže definovať ich rétorikou, že to je ich pocit, že to zohľadnili, keďže to nikde uvedené nie je. Nie je tam, že oslovili napr. 15 predsedov súdov, vychádzali z ich pripomienok, návrhov, dotazov, odborníkov v justícii, VSÚ, sudcov okresných súdov s tým, že nespochybňuje, že to urobili, ale keď to definujú ako prácu s odborníkmi, aspoň anonymne to tam mali uviesť. K tomu, ako sa štatisticky vypočíta najvyšší a najnižší výkon, ako sa to filtruje, povedala, že ide o štatistické metodiky, ale nehovorí to nič o kvalite tých sudcov, nakoľko akékoľvek čísla, napr. o podaných odvolaniach, rozhodnutiach o odvolaní, nehovoria nič o kvalite žiadneho sudcu. Povedala, že ak má byť korektné povedať, že sa váha vecí vypĺňala dva týždne bola a bola prerušená kvôli covidu, tak je korektné dodať, že mala pokračovať, ale ministerka povedala, že pokračovať sa bude po tom, ako sa prijme nová súdna mapa (ja som bola na MS na rozporovom k mape v auguste 2021 a tam pani z analytického centra povedala, že sa v projekte bude pokračovať v septembri 2021!!!), a preto to už teraz potrebné nie je a je to zásadná vec, pretože, ak by sa v tom pokračovalo, tak by sme možno zistili, že treba zrušiť 20 okresných súdov, alebo sa má pridať 10, to nevieme, alebo by sa zistilo, že rušiť netreba nič, je iba potrebné pridať 300 VSÚ, ale povedať, že najprv súdna mapa, rozhádžeme sudcov po celom Slovensku a potom urobíme váhu vecí… ? Poukázala na to, že spolu s analytickým centrom a súdnou radou na tom vtedy makali bez jediného centu, grantu a v súčasnej situácii žiadny denník do váhy vecí vypĺňať nebude. Uviedla, že sudcovia sú rozhodení po Slovensku na základe niečoho a ona v tejto fáze nevidí žiaden význam, pretože ak teraz vyplní denník a o pol roka vyjde, že v Dolnom Kubíne nemá byť o 5 sudcov viac, má byť zrušené Námestovo alebo že mestské súdy v Bratislave bola blbosť, je už zbytočné, pretože kto to kedy zmení? Zdôraznila, že ak by nebola urobená tzv. „reforma súdnej mapy“ tak by to zmysel malo, teraz to už však žiadny zmysel nemá. Povedala, že nemala žiadne zázračné očakávania od toho stretnutie, ale vyplýva jej z toho, že oni sú tu na to, aby kritizovali, hoc aj s nedostatkom dát sudcov a akákoľvek spätná kritika v zásade aj tak neprinesie nič nové, lebo sa vychádza zo štatistiky, ktorá je na stránke MS, z tej sa urobí nejaká analýza, konfrontuje sa to asi s nejakými odborníkmi, nevieme s kým (neodpustím si, aj v septembri 2020 povedala poslankyňa Kolíková sudcom v BA, že sudcov, ktorí jej pomáhali s novou súdnou mapou neprezradí, rovnaký modus operandi predstaviteľa výkonnej moci a mimovládnej organizácie je určite iba čisto náhodný) a je to vlastne všetko OK.

Dr. Bebej povedal, že jeho skutočne nemusia riešiť, pretože on naozaj nemá byť prečo nespokojný, ale v tejto situácii dokáže pochopiť kolegov s tým, že ho celkom neuspokojila ich odpoveď, že veď tá situácia, ktorá sa prejavila uňho, sa prejaví aj u iných kolegov, nakoľko nevieme ako u každého, keďže ak máme napr. tri veci zrušené a z takých dôvodov, ako uviedol, iný nemusí mať zrušenú ani jednu vec z tých istých dôvodov, a preto by sa na takúto štatistiku nespoliehal. Uviedol, že si myslí, že vyhodnotiť  dôvod zrušenia rozhodnutia môžu iba vtedy, ak by si tie rozhodnutia prečítali.

Dr. Jelinková poukázala na to, že keď nastúpila ako registrová sudkyňa na OS BA I, dostala vozíček s 1100 spismi a po pol roku k nim pribudlo ďalších 1400 spisov, čiže v jednom období, ako jediná registrová sudkyňa mala 2500 spisov a aby bol dodržaný náhodný výber, tak museli dvaja kolegovia zo sporovej agendy nastúpiť do výkonu do nesporovej agendy s tým, že sa na rebríček nepozerala, ale robila, čo mohla s tým, že v tom období padol Obchodný register v BA na kolená, pretože bola neuvážene pripravená zákonná úprava konečného využívateľa výhod, čo si odniesli podnikatelia ako účastníci konania a potom nabehli VSÚ, ktorí robili nadčasy a za 6 mesiacov sa to podarilo vyčistiť. Povedala, že možno by mohli spomenúť aj túto situáciu, aj keď sa obchodnému registru nevenovali, ale hodnotili aj registrovú sudkyňu v Žiline.

Predseda súdnej rady sa následne vyjadril k uzneseniu, ktoré predniesla dr. Jelinková a povedal, že s prvým odsekom nemá žiadny problém, ale v druhom odseku je napísané, že hodnotenie vážne prehlbuje nedôveru verejnosti v súdnictvo a sudcov, a ide o vetu, ktorá nezodpovedá tomu, čo je v hodnotení, pretože 86 % sudcov tam je hodnotených vysoko pozitívne alebo pozitívne, keďže iba 15 % sudcov je takých, ktorí sú hodnotení negatívne, čiže takýto materiál nemôže výraznejšie zasahovať do tej nedôvery verejnosti, ktorá je sama o sebe na úrovni okolo 70 % ešte aj ku dnešnému dňu. Za najviac problémový považoval tretí odsek, pretože je to síce apel, ale my by sme nemali pokúšať ani apelom ako ústavný orgán sudcovskej legitimity obmedzovať slobodu prejavu, keď niekomu kážeme stiahnuť blog a už vôbec nie slobodu vedeckého bádania, pretože je problematické to takto nastaviť. Za podstatné však považoval to, že v tomto okamihu vníma snahu TIS zaoberať sa týmito vážnymi výhradami, s ktorými sa kompletne stotožňuje. Uviedol, že kto nepozná ten vnútorný systém, a je jedno, v akej situácii je slovenské súdnictvo, či je v kríze, či sa čistí, či je vyjadrená nedôvera, ale cíti zo strany TIS (prepisujem viac menej zo zvukového záznamu) veľmi úprimnú snahu venovať sa týmto výhradám a venovať sa aj možno zlepšeniu metodiky, a preto by rád vedel, do akej miery sa posunieme v tom, čo je pre nás užitočné a dobré z tohto všetkého, pretože by sme mohli dôjsť k záveru, že robte si vaše hodnotenia a analýzy, ale my ich neberieme a verejne to vyhlásime, alebo povieme, akceptovali ste naše výhrady a zohľadnili ste ich do miery, ktorá je už znesiteľná, a preto by sme vlastne chceli (súdna rada) využívať ich výsledky, ale nemá to ešte jasné, či je to možné takto verejne vyhlásiť.  

Predseda súdnej rady navrhol prijať uznesenie v tomto znení: 

Súdna rada SR po rozprave k bodu 17 v zmysle schváleného programu 4. zasadnutia súdnej rady SR odkladá rokovanie o bode 17 s tým, že nás ubezpečuje, že tento návrh má materiálny základ. 

Marcela Kosová povedala, že navrhovatelia tohto bodu programu a predkladatelia uznesenia nesúhlasia a žiadame, aby sa prerokoval náš návrh uznesenia, pretože nevidíme dôvod odročovať debatu k tejto téme.   

Dr. Jelinková sa opýtala, či to chce odročiť z dôvodu, aby sme vedeli, či si kolegovia z tohto chcú zobrať nejakú spätnú väzbu, resp. či im dáva priestor na autoremedúru, alebo autokorektúru, pretože nevie, či páni idú tým smerom. Uviedla, že asi to nepochopila, ale myslela si, že priestor na vysvetlenie bol tu a teraz a koniec, pretože ani z vyjadrenia pánov nevyplynulo, že sa k tomu ešte dodatočne vrátime.

Predseda súdnej rady povedal, že to chce odročiť z dôvodu, aby naši partneri dostalo možnosť vyjadriť sa k odzneným výhradám, pretože si potrebuje vyhodnotiť toľko vecí, aby vedel povedať, že stanovisko (TIS) neberie a ich hodnotenie odmietame a už sa k tomu v budúcnosti vracať nebudeme, aj keď budú také hodnotenia produkovať, alebo keď si to prečítame, tak povieme „moment“, ide o kvalitatívny posun z ich strany, a preto sa týmto otázkam budeme venovať pod podmienkou, že dodržia to, čo odznelo v našich opodstatnených výhradách. Povedal, že by si nechcel uzavrieť cestu takýmto spôsobom cestu k spolupráci, pretože TIS je veľmi významná medzinárodná organizácia, nie je to organizácia, ktorá by bola postavená na tom, že niekto chce zasievať nedôveru alebo otvárať nejaké otázky. Povedal, že bol, a o tom hovorili s podpredsedom, dokonca tvrdo odmietnuť celé hodnotenie bez ohľadu na to, či to stiahnu alebo nie, ale oni začali reagovať na každú výhradu, vysvetľovať, objasňovať, ale je všetko zatiaľ na veľmi odbornej báze a my by sme to mali vyhodnotiť, pretože môžeme prispieť k tomu, že MS donútime mať iný prístup k štatistike a nedávali do nej hocičo a hocičo im poskytovali, pretože má voči tomu výhrady. Uzavrieť spoluprácu s nim však v tomto okamihu nepovažuje za možné riešenie, pretože on by možno aj pripustil, že dôjdeme k riešeniu, že spolupráca bude taká, že súdna rada SR bude po skvalitnení ich činnosti a akceptovaní výhrad, podporovať ich aktivity v tomto smere, lebo by mohli aj teoreticky aj prakticky prispievať ku kvalitnejšiemu riadeniu justície v Slovenskej republike. 

Dr. Jelinková povedala, že z výsledkov z toho stretnutia nepochopila, že prestaneme komunikovať, veď naznačila, že aj ZSS aj tuto neformálna iniciatíva (ZOJ) komunikuje s tým, že čo my sa zodpovedáme sudcom a čo im teraz povieme, že to išlo do stratena a uvidíme v roku 2026, že či sa niečo zmenilo? 

Dr. Gandžala povedal, že vzhľadom na poslednú časť diskusie, by bolo asi vhodné, aby sa stručne vyjadrili naši partneri (!!!!!!!!!!!!!!!!) a povedali, či to aj oni tak vnímajú, že eventuálne sú schopní, ochotní, a teda a by sme mali spätnú väzbu, pretože my tu teraz debatujeme a nevieme, akú majú oni predstavu a sú naši partneri v tomto zmysle. 

Marcela Kosová namietla, že podpredseda súdnej rady predbieha, keďže oni môžu reagovať až potom, keď súdna rada niečo odhlasuje. K tvrdeniu predsedu súdnej rady o potrebe pokračovať v spolupráci  TIS povedala, že netušila, že tu prebiehala nejaká spolupráca s týmto občianskym združením a nevie o tom, pri všetkej úcte a bez toho, aby chcela niekoho uraziť, aby boli označovaní ako partneri, keďže boli pozvaní na návrh Andreja Majerníka, a preto nevie o tom, že existuje nejaký inštitút partnerstva kohokoľvek, kto je pozvaný na zasadnutie súdnej rady. Uviedla, že nevidí žiadny dôvod na odročenie, nakoľko toto bol práve ten priestor, a nič z toho, čo tu odznelo, nepočula TIS prvý krát, všetko bolo komunikované sudcami okresných súdov, cez ZSS, cez list, ktorý im poslal predseda a podpredseda, cez ZOJ a na to všetko už bolo reagované a nevidí žiadny zmysel dávať ešte priestor mesiac, dva. Poukázala na to, že oni predsa reagovali na všetky pripomienky a nemala pocit, že idú prekopávať ten konkrétny materiál, ktorý je už skoro dva mesiace vonku. Zopakovala, že 6 členov súdnej rady navrhlo nejaké uznesenie, bola tu produktívna debata, dostali veľký priestor, a preto nevidí žiadny dôvod to posúvať o mesiac alebo o dva ďalej. 

Predseda súdnej rady povedal, že problém je širší a nechápe, o čo tu vlastne ide s tým, že Marcela má pravdu, že môžeme dať o tom hlasovať, ale zároveň zatvárať si dvere, to znamená, že my si odhlasujeme nejaké uznesenie, a ešte sa nikto nevyjadril k tretiemu odseku (tretí odsek navrhovaného uznesenia bol: Súdna rada Slovenskej republiky preto apeluje na Transparency International Slovensko, aby uvedené hodnotenie sudcov stiahla zo svojej webovej stránky, zo sociálnych sietí ako aj z denníka N v časti blogy), ale nemali by sme dávať do našich stanovísk veci, ktoré obmedzujú základné práva a slobody, lebo je to veľmi vážne. Povedal (už citujem zo zvukového záznamu), že ak to my teraz uzavrieme, uzavrieme aj TIS, čo znamená, že o krátky čas, o tri roky, môžeme čakať ďalšie hodnotenie, ale my by sme ich radi motivovali, aby o tie tri roky to hodnotenie reflektovalo na tie naše výhrady, ale keď to dnes odhlasujeme, tak potom to je jednoducho tak, že budeme musieť každé štyri roky, keď ešte tu budem a dúfam, že budem, tak prijmeme uznesenie, že to jednoducho nie je korektné. To je málo. Ten dosah takého hodnotenia je oveľa mocnejší ako dosah nášho uznesenia. A viete, to je práve ten problém, ja by som sa chcel dostať k nejakému rozumnému riešeniu, a toto by možno sudcovia a sudkyne viacej ocenili ako že dnes to ukončíme. Lebo to by sme vlastne dnes ukončili a oni si pôjdu svojou cestou. Ja ich potrebujem presvedčiť, aby reflektovali na naše výhrady.

Dr. Majerník povedal, že mal miestami rozpaky, či to bol dobrý nápad, ale na konci si myslí, že bol, že tu prišli zástupcovia TIS a záležalo len na nás, ako tú možnosť využijeme. Uviedol, že si myslí, že nie je čo odročovať, navrhol hlasovať o návrhu uznesenia s tým, že to určite on nepodporí kvôli druhému a tretiemu odseku, pretože si nevie predstaviť v spoločnosti, ktorá si cení to, že niekto zozbiera peniaze z fondov a supluje niekedy aj rolu štátu pri zlepšovaní justičného systému by sa malo aj mäkkou formou so zmrazujúcim účinkom apelovať na niekoho, aby limitoval svoju slobodu prejavu. Povedal, že sa s prvým odsekom čiastočne stotožňuje, metodika má svoje chyby, je tu nejaká mapa a nie sú tam zohľadnené všetky kritéria, to hodnotenie a práca je neúplná, ale nemyslí si, že nás to oprávňuje nejakým spôsobom apelovali na to, aby to stiahli. 

Predseda súdnej rady na to povedal, že berie svoj procesný návrh späť (odročiť to).

Marcela Kosová reagovala, že keď sa to neodhlasuje, tak sa to neodhlasuje, bude to demokraticky rozhodnuté, že väčšina súdnej rady s tým nesúhlasí s tým, že nemôže hlasovať o uznesení po jednotlivých odsekoch, pretože je to reakcia na to, čo nám písali sudcovia. 

 Dr. Majerník poukázal na svoj obľúbený nález ÚS, ktorý nás definuje ako kolektív významných osobností z oblasti práva, ktorým na justícii záleží, hovorí aj o tom, že naše rozhodovanie je nielen o uzneseniach, ale aj o diskurzívnej podstate, o tom, že tu diskutujeme a bez ohľadu na to, aké tu bude uznesenie a bez ohľadu na to, ako on bude za Dr. Majerník zaňho hlasovať, alebo ktorýkoľvek člen, myslí si, že napriek tomu, že má z toho rozpaky, berie si z toho to dobré a že aj TIS všetky tie výhrady zohľadní a hlavne bude podávať tú analýzu spôsobom, ktorý bude rešpektovať to, že výkony sudcov nie sú častokrát vecou ich subjektívnych vlastností, ale systémových a objektívnych podmienok. 

Dr. Berthotýová povedala, že chcela pôvodne podporiť návrh na odloženie rokovania s tým, že by sme si vypočuli nejaké záverečné slovo TIS, možno v písomnej podobe ako zohľadnia výhrady, ktoré tu odzneli a ktoré boli v mnohom veľmi trefné, keď najlepší príklad asi uviedol Peter Bebej. K návrhu uznesenia, ktoré sme predložili povedala, že s ním nesúhlasí kvôli dvom odsekom, ale nechcela túto tému uzavrieť tak, lebo toto stanovisko je nastavené tak, že ich ideme pokarhať, ale našim cieľom nie je ich pokarhať, ale naším cieľom je, keď nás budú v budúcnosti hodnotiť, aby sa tam tie nedostatky neobjavili. Ku kvantitatívnemu hodnoteniu uviedla, že vo výsledku sa to prejaví v kvalitatívnom výsledku hodnotenia niektorých sudcov, výborný, priemerný, podpriemerný a možno tam je tá disproporcia, ktorá sa sudcu zbytočne dotýka a je v koži sudcu a má pre nich pochopenie, lebo môžu mať pocit, že neboli zohľadnené mnohé tie výhrady, napr. z toho OS Čadca. Veľmi sa však teší, že tu táto diskusia odznela, aj keď nevie s akými pocitmi budú odchádzať, lebo asi sme neukázali tie najlepšie tváre, aj v spôsobe našej komunikácie, čo ju veľmi mrzí. Povedala, že nechce zatvárať dvere pred prípadným využitím ich poznatkov, ktoré majú z analytickej činnosti a v tejto súvislosti sa poďakovala Samuelovi Spáčovi, ktorý nám svojho času ako členom súdnej rady poskytol analýzu vykonaných výberových konaní na kariérny postup, keď analyzoval obdobie rokov 2012 až 2015 a oni vychádzali z týchto dát, ktoré boli naozaj nesmierne pracne zozbierané a tiež nehovorili, čo je dobré a čo je zlé, ale čo im z toho vyskočilo a čo si z toho mohli zobrať. Uviedla, že napokon to nemohli využiť, pretože tá právna úprava dočasného pridelenia sudcov na súdy vyššieho stupňa v podobe, v akej existovala, už bola zrušená. Povedala, že chce s nimi diskutovať, zaujímajú ju ich výsledky a poprosila, aby počúvali aj hlas nás sudcov a snažili sa tieto výhrady do budúcna zapracovať. Uviedla, že si myslí, že tak ako nám, aj im a všetkým tu ide o to, aby dôvera verejnosti v justíciu neutrpela, naopak, aby stúpala a verí tomu, že aj cieľom ich analýzy bolo dosiahnutie takéhoto výsledku. 

Šiesti členovia súdnej rady (Farkaš, Kunay, Bebej, Kosová, Jelinková a ja) navrhli hlasovať o uznesení v tomto znení: 

  1. Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgán sudcovskej legitimity vyjadruje vážne znepokojenie nad publikovaným hodnotením sudcov Transparency International Slovensko v marci 2023, ktorým je verejnosti predkladané nesprávne a nekorektné hodnotenie jednotlivých sudcov a súdov. Hodnotenie Transparency International Slovensko je založené na základných štatistických údajoch, ktoré neodzrkadľujú a neodrážajú kvalitu práce sudcov, avšak napriek tomu je opakovane uvádzané, že sa hodnotí kvalita a efektivita sudcov. 
  • Súdna rada Slovenskej republiky pripomína, že výsledok takéhoto postupu, ktorý je daný navyše celkom mimo kontext do súvisu s potrebou pokračovať v očiste súdov od korupčného a inak nezákonného správania, vážne prehlbuje nedôveru verejnosti v súdnictvo a sudcov, čo je v právnom a demokratickom štáte neprípustné a neakceptovateľné, najmä od organizácie hrdiac sa „transparentnosťou“ už vo svojom názve. 
  • Súdna rada Slovenskej republiky preto apeluje na Transparency International Slovensko, aby uvedené hodnotenie sudcov stiahla zo svojej webovej stránky, zo sociálnych sietí ako aj z denníka N v časti blogy. 

Hlasovanie dopadlo takto:

ZA hlasovalo 7 členov súdnej rady: Bebej, Farkaš, Jelinková, Kosová, Kunay, Pramuková a ja

PROTI bolo týchto 6 členov: Berdisová, Berthotýová Bradáč, Javorčíková, Majerník, Mazák

ZDRŹALI SA traja: Gandžala, Mišíková, Svetlovská

Neprítomní boli: Príbelská a Mészároš

Nami navrhované uznesenie teda nebolo prijaté. 

Exkluzívny prístup k zástupcom TIS pokračoval aj po ukončení zasadnutia, nakoľko nemuseli opustiť zasadačku a bolo im umožnené ešte neformálne diskutovať s členmi súdnej rady. 

Týmto končím tento bod a prajem dobrú noc.

Ayše Pružinec Eren

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 74/23

Ďalší článok

Duševné zdravie sudcov – návrh členiek súdnej rady

Latest from Články

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA 

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 11. júla 2024 (*) „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek