pero

Prepis zo zasadnutia súdnej rady 12/2023 o lustrácii sudcu predsedom súdu

22 prečítaní

Autor: Ayše Pružinec Eren, členka Súdnej rady SR

Vážení kolegovia,

po dlhej dobe posielam prepis zo zasadnutia súdnej rady. Dôvod, pre ktorý som neprepisovala je ten, že som sa spoliehala na to, že nakoľko sú zasadnutia už streamované, ak máte čas, pozeráte zasadnutia live.

V decembri bol však predvianočný zhon, čas príliš vzácny, a preto predpokladám, že jeho nedostatok vám viacerým nedovolil vypočuť si niektoré body, ktoré okrem odvolávania predsedu súdnej rady, boli zaujímavé tiež.

Rozhodla som sa tento bod prepísať z dôvodu, že jeho prejednanie a prijaté uznesenie, bolo podkladom pre návrh na odvolanie predsedu súdnej rady Jána Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady SR, ktorého argumenty sú veľmi zaujímavé práve v kontexte jeho odvolania z funkcie dňa 16. 04. 2024.

Dana Jelinková, Peter Šamko, Marcela Kosová a ja sme navrhli bod programu:

Stanovisko súdnej rady k postupu predsedu ŠTS Jána Hrubalu.

6 hod. 31 min. zvukového záznamu do 9 hod. 49 min. 52 sek.

Podnetom pre tento návrh bolo odlišné stanovisko sudcu NSS JUDr. Mariána Fečíka k rozsudku NSS, sp. zn. 32D/15/2021, ktorým bol uznaný vinným JUDr. Michal Truban z disciplinárneho previnenia a bol mu uložený trest zrážky z platu na dobu 6 mesiacov.

Návrh predniesol Peter Šamko a odôvodnil ho § 3a písm. a) zákona o súdnej rade, ktorý hovorí, že Súdna rada sa podieľa na riadení a správe súdov Slovenskej republiky s tým, že podľa zákona o súdoch, riadenie a správu súdu zabezpečuje predseda súdu. Uviedol, že so svojim otcom, ktorý bol tiež dlhoročný súdny funkcionár kedysi rozoberali kompetencie, ktoré z ust. § 3a písm. a) zákona o súdnej rade vyplývajú, a najmä, čo sa pod tým myslí a dospeli k záveru, že sa tým zrejme myslí to, že súdna rada by v podstate tým, že sa podieľa aj na alebo má sa podieľať na riadení a správe súdov, mohla by do určitej miery aj zovšeobecňovať alebo nejako usmerňovať predsedov súdov ako postupovať pri niektorých situáciách, ktoré vyplývajú z ich povinností. Uviedol, že v podstate ideme hľadať mantinely toho, čo môže súdna rada urobiť v rámci plnenia tejto svojej kompetencie, že sa má podieľať na riadení a správe súdov a jeho vízia je taká, že by mohla prijať nejaké zovšeobecňujúce stanovisko na podklade konkrétneho prípadu, ale zovšeobecňujúce vo vzťahu ku všetkým predsedom súdov ako postupovať alebo prípadne nepostupovať v nejakých situáciách. Poukázal na to, že návodom na tento bod programu bol vlastne disent sudcu NSS dr. Fečíka vo veci disciplinárne stíhaného dr. Michala Trubana, na základe návrhu predsedu súdnej rady Mazáka a predsedu ŠTS Hrubalu, ktorý bol zaujímavý práve tým, že okrem iného v podstate komentoval aj postup predsedu súdu, ktorý predtým ako podá návrh na disciplinárne konanie alebo predtým, ako sa rozhodne, či ho podá alebo nepodá, keď postup nie je upravený a predostrel svoju predstavu, ako by predseda súdu mohol alebo nemohol postupovať v prípade, ak zhromažďuje materiály na to, aby zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že keď bol sám podpredsedom súdu, tak dostávali rôzne podnety a zamýšľali sa nad tým, ako môže ako podpredseda alebo predseda súdu overovať to, čo v podnete je, koho môže osloviť, koho môže vypočuť alebo či vôbec niekoho a mali s tým problém. Poukázal na ustanovenie § 42 odsek 3 zákona o súdoch, ktoré okrem iného hovorí, že predseda súdu je povinný dohliadať nad dodržiavaním zákonnosti a v prípade podozrenia z porušenia je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu s tým, že o tom aj písal dr. Fečík v disente. Poukázal na to, že našou víziou bolo zistiť, a preto sme to zaradili na rokovanie Súdnej rady, že čo to je, tie opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, ktoré je povinný vykonať, čo by to mohlo byť, alebo čo by to respektíve nemohlo byť a v tom vidíme odraz tej kompetencie Súdnej rady v ust. § 3a písm. a), že sa má podieľať na riadení a správe súdov. Uviedol, že JUDr. Fečík v disente v podstate uvažoval týmto spôsobom, a preto sme navrhli tento bod, nakoľko ide o neprebádanú problematiku a je dobré, aby sme sa porozprávali v podstate o tom, ako vykladať, alebo ako definovať ust. § 42 ods. 3 v tom smere, čo má predseda súdu alebo ako, alebo čo môže použiť predtým, než dospeje k názoru, či podať alebo nepodať návrh na disciplinárne stíhanie a ako tie podozrenia a podnety preverovať. Povedal, že disent JUDr. Fečíka ho zaujal aj z dôvodu, že u nás sa postupu, ktorý predchádza podaniu disciplinárneho návrhu nevenuje žiadna pozornosť a poukázal na to, že v Českej republike mali v roku 2018 veľkú konferenciu o disciplinárnych konaniach, ale aj o tomto, kde boli sudcovia Najvyššieho správneho súdu, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ale aj z prokuratúr, a diskutovali práve o kompetenciach predsedov súdov, resp. vedúcich štátnych zastupiteľstiev z dôvodu, že to nie podrobnejšie upravené, a boli tam veľmi zaujímavé podnety, ktoré sa dajú stiahnuť aj na nás. Poukázal na to, že v Českej republike dospeli k záveru a to aj u nás, že neexistuje nejaké disciplinárne prípravné konanie, teda niečo, čo smeruje k návrhu na disciplinárne konanie alebo na odloženie podnetu. Uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti ČR sa aj pokúšalo navrhnúť, aby sa zaviedlo akési mini disciplinárne prípravné konanie, v ktorom mohol do podkladov nahliadnuť napríklad aj podozrivý sudca ešte predtým, ako sa dospeje k nejakému záveru s tým, že na tej konferencii bola veľká kritika zo strany sudcov aj sudcov Najvyššieho správneho súdu, ktorí namietali, že toto cesta nie je a že treba k tomu pristupovať kazuisticky. Peter Šamko uviedol, že aj pre nás je podstatné, že v Čechách už odmietli, aby mal predseda súdu možnosť pri zadovažovaní podkladov vychádzať z princípov Trestného poriadku s tým, že u nás je právna úprava taká, že sa v disciplinárnom konaní Trestný poriadok podporne použiť dá, ale nakoľko sa disciplinárne konanie začína až na návrh, predseda súdu ho nemôže použiť predtým, ako sa rozhodne podať disciplinárny návrh, t. j. možnosť pri zadovažovaní podkladov postupovať podľa Trestného poriadku, ale až vtedy, aj to iba podporne, ak sa rozhodne podať disciplinárny návrh (§ 42 ods. 3) a predtým vykonať opatrenia potrebné na zistenie skutkového stavu. Navrhol venovať sa tejto problematike a prijať prípadne aj negatívne stanovisko a skonštatovať, čo už je mimo kompetencií predsedu súdu v konaní predtým, ako sa rozhodne, či podá alebo nepodá disciplinárny návrh, lebo faktom je, že to prípravné disciplinárne konanie neexistuje, nebolo zavedené a predseda súdu ostal osamotený so všeobecným konštatovaním tej povinnosti. Zdôraznil, že ak dôsledne vykladáme ten zákon, že kedy začína/nezačína disciplinárne konanie a v situácii, keď sa Trestný poriadok použiť nedá, mali by sme dospieť k záveru, podľa čoho by mal alebo ako by mal postupovať predseda súdu, aby si nejakým spôsobom zabezpečil potrebné informácie. Uviedol, že v Čechách mali aktuálne problémy, že predseda súdu žiadal políciu o kamerové záznamy z mesta, kde sa mal pohybovať sudca v čase covidu a problém bol, že či vôbec v rámci preverovania toho, čo povedať alebo nepovedať môže žiadať kamerové záznamy, viedol výsluchy rôznych osôb v podstate ako keby robil spis ako prokurátor, kde zadovažoval nejaké listinné dôkazy, kamerové záznamy, zvukové záznamy a bolo to tiež podrobené dosť veľkej kritike z dôvodu, že toto všetko môže robiť v podstate Najvyšší správny súd, na druhej strane zase predsedovia súdov sa logicky bránia, že ak by teda nemohli robiť nič, museli by podať návrh tak, ako je v podnete a nech sa s tým vysporiada Najvyšší správny súd. Uviedol, že preto sme (navrhovatelia) naformulovali také zovšeobecňujúce uznesenie a neposielali sme ho preto, lebo sa to môže vyvinúť, podľa debaty. Poukázal na to, že podstatou bodu je definícia toho, čo sú opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu pred tým, ako príde k tomu, či môže napríklad alebo nemôže postupovať predseda súdu podľa Trestného poriadku podporne, či môže úkolovať políciu (disent dr. Fečíka), alebo žiadať o súčinnosť políciu v rámci preverovania. Poukázal na názor niektorých sudcov NSS v Čechách, ktorí boli proti tomu, aby predseda súdu v podstate spolupracoval alebo poskytoval súčinnosť polícii, nakoľko oni ako disciplinárny súd v podstate rozhodujú špeciálne „pracovnoprávne spory“  a ako by to vyzeralo, keby napríklad zamestnávateľ chcel žalovať zamestnanca o náhradu škody a predtým, ako podá žalobu, by žiadal nejaké informácie od polície a navrhol venovať sa tejto veci aj z tohto pohľadu, t. j. či pri tých opatreniach nevyhnutných na zistenie skutkového stavu, môže predseda súdu oslovovať políciu, prípadne v akých prípadoch, to je jedna vec a ak by sme dospeli k záveru, že áno, tak potom, či je adekvátne, aby predseda súdu plnením si povinnosti podľa § 42 ods. 3 dokonca žiadal operatívne informácie od polície, keď ich hodnota je vyslovene sporná. Povedal, že jeho osobný názor je taký, že pritom ako objasňovať skutkový stav veci môže predseda súdu pred tým, ako podá alebo nepodá návrh, ísť samozrejme len podľa zákona a keďže sa Trestný poriadok použiť podľa neho nedá, tak si vie len vo výnimočných prípadoch predstaviť, že by predseda súdu mal žiadať podklady alebo úkolovať, resp. žiadať súčinnosť od polície, keďže je mimo disciplinárneho konania, je mimo trestného konania, je mimo nejakého iného konania, takže aj zo strany polície to, že vôbec niečo predloží do spisu, by mohlo byť v podstate porušenie zákona aj zo strany polície. K operatívnym záznamom, ktoré v tomto konkrétnom prípade žiadal JUDr. Hrubala na JUDr. Trubana uviedol, že to je úplne vylúčené, pretože ako bývalý prokurátor vie, akú majú operatívne záznamy polície informačnú hodnotu a aj ako sa tvoria a na čo slúžia, a preto je aj aplikačná prax taká, že vytrvalo odmieta používať napríklad v trestnom konaní operatívne záznamy, s výnimkou prípadu, ak je tam nejaká relevantná informácia, ktorá však musí byť preverená dôkaznými prostriedkami ako výsluchy atď.

Následne udelil pán Mazák slovo JUDr. Hrubalovi, ktorého budem citovať:

Ďakujem za slovo, pán predseda, vážené členky a členovia Súdnej rady, pán doktor Šamko aj v tomto prípade robí to často je v rámci publikačnej svojej činnosti, ktorú sledujem, kladie legitímne otázky. Ja som na ne pán predseda, vážení členovia a členky Súdnej rady, odpovedal vo svojom stanovisku. Ospravedlňujem sa za to, že bolo doručené v časy, kedy bolo bolo doručené, ale ja som bol naozaj na mieste, kde som ani technicky nemal možnosť sa tým zaoberať a ja som tú situáciu vyriešil súlade s mojím najlepším svedomím, vedomím v súlade s výkladom všetkých tých ustanovení v trestnoprávnych a súdno právnych noriem, ktorý ktoré spomínal pán Šamko, myslím si, že ani pán sudca Fečík ma nepodozrieva z nejakých malígnych zákerných úmyslov. V tom svojom stanovisku som podčiarkol, myslím, že 2 slovné formulácie, chcem vedieť viac je podčiarknuté, mám pocit a môj právny názor, ktorý je mimochodom zrejme v súlade so 4 členmi toho disciplinárneho senátu, ktorý vo veci rozhodoval, ktorý z hľadiska právnej kvalifikácie mi dali za pravdu a nedisentovali to, čo je v disente kolegu Fečíka, naozaj so záujmom som si to prečítal, toto som si pán kolega vypočul so záujmom. Kladiete legitímne legitímne legitímna otázky, môj právny názor je ten, ktorý som formuloval v návrhu a môj právny názor aj po prečítaní a preštudovaní okrem iného aj vašej publikačnej činnosti aj ohľadne operatívnych záznamov je ten, ktorý som formuloval ako predseda súdu, ktorý musí mať páky, musím mať to slovo nerád používam, musí mať nástroje na skúmanie integrity. Ja si tiež uvedomujem, informačnú hodnotu operatívnych záznamov, i keď som s týmto pracoval, priznám sa, že ma to veľmi prekvapilo, čo tam bolo napísané, tie vysvetlenia, keby boli v súlade, keby boli prezentované spôsobom, ktorý situáciu nezahmlieva, dovoľte mi domnievať sa naďalej, že vysvetlenia kolegu neboli pre mňa dostačujúce, boli zahmlievajúce, tak ja ten disciplinárny návrh naozaj nepodám. Nie som osoba, vy ma viacerí poznáte a dúfam, že ma poznáte ako osobu, ktorá vie konštruktívne diskutovať, neiironizujem v diskusiách, nenapádam názorových oponentov, vážim si ich názor, ale veď som vyriešil v súlade s názorom 4 členov disciplinárneho senátu,, alebo teda troch, lebo to bolo 3:2 a som toho názoru, nebudem to opakovať ani čítať, ja vás nechcem zaťažovať, samozrejme budem odpovedať na otázky, ak mi budete klásť, ale dal som to do svojho stanoviska. Len úplne na margo, dokonca aj strana v konaní, teda kompletný operatívny spis, som to ani tam neprečítal (na pojednávaní pred disciplinárnym súdom, moja pozn.) a neprečítam to ani teraz, čo je obsahom toho úradného záznamu, ale vy ste si to prečítať mohli, prečítať ste si mohli aj zápisnice z rokovania osobitnej komisie a prečítať ste si mohli aj výsledky, kľudne to nazvem, ale berte to v dobrom, nie morbídnej mojej investigatívnej činnosti. Ak by predseda súdu, to je fakt záver, nemal možnosť takýmto spôsobom skúmať skutkový stav, respektíve rozptyľovať alebo potvrdzovať podozrenia, ktoré má, tak potom aj pri riešení prípadov ďalších kolegov, spomeniem kolegyňu Záleskú, ktorá bola podozrivá z toho, že zanedbala svoje povinnosti pri umožnení poskytnutia zdravotnej starostlivosti obžalovaného neviem, som toho názoru, že predseda súdu má právo urobiť úradný záznam z rozhovoru so ZVJS, má právo žiadať policajné orgány a aj orgány ďalšie orgány, ktoré sú od toho, aby zabezpečovali poriadok, veľké zjednodušenie, uvedomujem si právo sa ich pýtať a pracovať s ich závermi spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom a všetkými etickými štandardmi a potom pretaví do svojho disciplinárneho návrhu. Nič viac a nič menej som neurobil a áno som si vedomý toho, čo som spravil, stojím si za tým, nie je nič za tým.

Po menšom intermezze medzi predsedom súdnej rady a Petrom Šamkom, či môže alebo nemôže pokračovať, dr. Hrubala doplnil: „Viete, ja som skončil z dôvodu, že mali ste čas si to prečítať a ja si myslím, že som tam všetko, všetko vysvetlil a dokonca ja nie som človek, ktorý o sebe, ktorý má patent na rozum a tvrdím, že mám patent na rozum, ja som človek, ktorý uzná, ak pochybil, len v tomto prípade som nič neurobil v zlom úmysle.

Pán Mazák pokračoval (citujem zo zvukového záznamu):

Ďakujem pekne, otváram rozpravu, v rozprave chcem vystúpiť ja ako prvý a vystúpim veľmi krátko a viacej už nevystúpim v tejto rozprave. Mňa vyrušuje na tom všetkom iba jediná vec, a to je vec kompetenčne vo všetkých konaniach, ktoré predchádzajú podaniu ústavnej sťažnosti, správnej žaloby, obžaloby, disciplinárneho návrhu, všetky tie postupy, ktoré predchádzajú podaniu takýchto návrhov na súdy, sú povinné a oprávnené preskúmať výlučne súdy Slovenskej republiky, Ústavný súd, Najvyšší správny súd, trestné  súdy a tak ďalej. Je vylúčené, aby Súdna rada Slovenskej republiky modelovala princípy, akým spôsobom má postupovať a konať disciplinárny orgán pred podaním disciplinárneho návrhu, to musí a je povinný a oprávnený preskúmať len Najvyšší správny súd. Táto kompetenčná vec naráža na článok 2 odsek 2, a to je veľmi významné nielen z toho hľadiska, čo som teraz uviedol, ale viete si predstaviť, že je to významné aj z toho hľadiska, že asi si treba vziať do úvahy, kto má disciplinárnu právomoc. Takéto v nejakej všeobecne formulované vo vzťahu k predsedom súdov nemá žiadnu relevanciu pre ministra spravodlivosti, predsedu Súdnej rady, verejného ochrancu práv a tak by som mohol pokračovať, čiže tu by sme vytvorili situáciu, keď by sme predsedov súdov, ktorých mimochodom neriadi Súdna rada Slovenskej republiky, výlučne minister spravodlivosti Slovenskej republiky, by sme povedali nejaké všeobecné, všeobecné limity. Obávam sa, že takéto takéto prístupy by veľmi narušili kompetencie našich súdov, ktoré som vlastne vymenoval. Ďakujem za pozornosť, ja ako som povedal v rozprave nevystúpim.

Mgr. Kosová:

Reagovala na to, čo povedal predseda súdnej rady citovaním § 3a písm. a) zákona o súdnej rade: „Pri výkone pôsobnosti podľa článku 141a ods. 5 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, Súdna rada sa podieľa v rozsahu ustanovenom zákonom na riadení a správe súdov Slovenskej republiky. Riadenie a správa súdov je v kompetencii predsedov súdov.” Uviedla, že nerozumie, prečo predseda súdnej rady hovorí o nejakej disciplinárnej právomoci, nakoľko tento paragraf ani nechodil okolo disciplinárnej právomoci, a ani náš návrh nechodil okolo disciplinárneho podnetu alebo akéhokoľvek riešenia nejakého disciplinárneho alebo preskúmavania konania dr. Hrubalu, ako predsedu súdu. Namietla, že v kontexte nášho návrhu bodu programu ide o absolútne nezmyselné konštrukcie, o ktorých sa včera dozvedela, že náš návrh bodu programu smeruje k snahe nejako potrestať, alebo dokonca vyzliecť z talára, resp. odstrániť dr. Hrubalu z postu predsedu Špecializovaného trestného súdu, keďže vôbec nejde ani o správne konanie, ani disciplinárne konanie, a ani trestné konanie. Zdôraznila, že o tom sa tu vôbec nebavíme a nebavíme sa ani o tom konkrétnom disciplinárnom konaní, ktoré dr. Hrubala inicioval spolu s predsedom súdnej rady (navrhovatelia disciplinárneho návrhu na JUDr. Michala Trubana). Poukázala na to, že niekoľko stanovísk sme dávali napríklad aj vo vzťahu k sudcovským radám, takže vôbec nezachádzame do nikoho kompetencie, plníme si našu kompetenciu v zmysle citovaného ustanovenia zákona o Súdnej rade.

Dr. Šamko:

Uviedol, že chcel povedať presne to isté s tým, že naschvál vo svojom úvodnom vstupe zdôraznil § 3a písm. a) asi tri krát, pretože je z neho absolútne jasné, že na riadení a správe súdov sa podieľa Súdna rada. Opäť poukázal na § 42 ods. 3 zákona o súdoch, ktorý uvádza, čo sú tie nevyhnutné opatrenia, a preto nerozumel, ako by toto malo znamenať prekročenie kompetencie. Uviedol, že ak by sme sa nemohli baviť o tom, či predsedovia súdov, Súdna rada nemôže prijať nejaké zovšeobecňujúce usmernenie vo vzťahu k predsedom súdov v rámci tejto svojej kompetencie, pretože my sa tu nebavíme o tom, či bol alebo nebol disciplinárny návrh podaný dôvodne, alebo prečo bol podaný, ale čo môže a odkiaľ získavať predseda súdu informácie predtým, ako podá disciplinárny návrh. Poukázal na to, že ho zároveň zaujalo, že ani v jednej žiadosti, či už predsedu súdnej rady alebo predsedu ŠTS, nebol odkaz na žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého úkolovali políciu.

Predseda súdnej rady (citujem zo zvukového záznamu):

Ja som dal právo vyjadriť sa k faktickým poznámkam, tak vám chcem povedať, že hovoríte polovičné vety. Súdna rada sa zúčastňuje na správe a riadení súdov v zákonom určenom rozsahu. Ukážte mi zákonné ustanovenie, ktoré dovoľuje Súdnej rade, aby vstupovala do toho, čo robí predseda súdu, ktorýkoľvek pred tým, než podá disciplinárny návrh. Toto, že je v rozsahu určenom zákonom, je veľmi významné, pretože vy musíte mať konkrétne zákonné splnomocnenie pre Súdnu radu, aby do toho vstúpila, čiže to nie je také jednoduché len povedať prvú časť vety a druhej časti sa nevenovať, a samozrejme je jasné, že ja som nemienil toto zvýrazniť, lebo základná problematika je, že nemáme dostatok kompetencie a že jednoducho sa pokúšame vyrovnať, vytvoriť nerovnaké prostredie pred máme zatiaľ predsedov súdov Slovenskej republiky a ostatnými oprávnenými navrhovateľmi, ktorí takéto limity, ktoré by sme si tu mohli stanoviť, vôbec nemusí, nemusí akceptovať, ale Súdna rada je ani dokonca podľa všetkého nemôže ani odporučiť takéto niečo. Dobre, takže tomu, aby sme boli ja, aby sme vedeli v akom legislatívnom prostredí sa pohybujeme pri tomto citovaní, ale súhlasím aj ja s predsedom Špecializovaného trestného súdu aj s vami, že otázka je sama o sebe zaujímavá, my sme ju nemali uchopiť týmto spôsobom a potom by sa dalo o tom oveľa viac hovoriť.

Mgr. Berdisová (citujem zo zvukového záznamu):

Ďakujem veľmi pekne, aj som o vlastne s mnohým z toho, čo bolo povedané, súhlasím, čiže budem v istom zmysle dopĺňať. Tiež som chcela dať akcent na to, že tá veta, tá právomoc a § 3a písm. a) hovorí nie všeobecne o podieľaní sa na riadení a správe súdov, ale o podieľaní sa v rozsahu ustanovenom zákonom a tiež ho dlhodobo čítam tak, že je to aj systematicky, aj keď sa tým legislatívne tým ustanovením alebo tým paragrafom sa zaoberali kedysi dávnejšie, že to je ustanovenie v istom zmysle ako keby doplňujúce, ale aj klasifikujúce právomoci. Čiže, tak ako § 3a vysvetľuje tú ústavnú klauzulku zabezpečovanie verejnej kontroly súdnictva, ktorá je použitá v ústave, tak zákon hovorí, ktoré z ich právomoci spadajú pod verejnú kontrolu súdnictva a tá prvá je klasifikačná na to, že ktoré sa zaraďujú pod riadenie a správu, ale to nie je dané, to nie je dané samostatná nová právomoc, to je klasifikačná, čiže triedenie už existujúcej právomoci, čiže aj keď otázka znie, že čo je to napríklad podieľania sa na správe súdu, však Súdna rada kedysi bola celá vnímaná, hej ako samosprávny orgán, potom sa to posúvalo, ale, ale čiže a sú právomoci, ktoré viete vymedziť, že je správa súdov, tak to bolo aj v teórii definované, že podieľanie sa na disciplinárnej právomoci spadá pod správu súdov napríklad tým, že súdna rada kedysi nominovala členov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže skutočne sa domnievam, že to je klasifikačná právomoc, tak ako je to potom v § 3b, že čo patrí pod tú pôsobnosť ďalšiu a tak ďalej a tak ďalej, čiže ak to má mať nejaký právny základ, podľa mňa to, čo o čom sa bavíme dnes, keďže uznávam, že je to praktická, veď to nemožno neuznať, že to je veľká otázka na diskusiu, či a aké teda aké aké prostriedky môžu byť používané, lebo zjavne tá diskusia vznikla existuje aj keď bola podávaná, boli podávané disciplinárne návrhy tuto v rámci Súdnej rady, tak bola otázka, či navrhovať, lebo je zvláštne dávať návrh navrhovať dôkaz, ktorého vy obsah vlastne nepoznáte hej, čiže ho chcete vykonať a teraz, na ktoré právomoc máte zistiť aký obsah a tak ďalej a tak ďalej, čiže ako to robiť efektívne. Zákon má nejakú všeobecnejšiu klauzulu, aj širšiu, ako už bolo spomenuté, ale to teraz nie je dôležité, či že ne len tie opatrenia neviem na zistenie skutkového stavu ešte dalo sa to definuje, ale to teraz nie je kľúčové, že ak máme vnímať nejaký podklad, že sa o tomto bavíme, tak podľa mňa je to § 4 ods. 1 písm. c), to čo sme tu už niekoľkokrát robili, čiže predkladať ministrovi spravodlivosti podnety na prijatie zákonov, ktoré sa týkajú súdnictva, čiže zjednoduším tie 3 škatuľky, ktoré tam sú, čiže ak tak to má byť podľa mňa nejaký návrh na doplnenie právnej úpravy, ak vôbec si myslíme, že tá právna úprava má byť doplnená, čiže prvá otázka, o ktorej sa máme baviť je, že či je zmysluplné dopĺňať tú právnu úpravu, či problém je v prílišnej vágnosti tej právnej úpravy a potom, či teda existuje spôsob, na ktorom my vieme diskutovať a sa zhodnúť, ale to si skutočne myslím, že to nie je na tu a teraz, či dopĺňať právnu úpravu. Mňa v tomto zmysle, ja som bola úprimne aj zmätená, že o čom tento bod bude, pretože tým, že nebolo dané uznesenie a mne sa zdalo, že to vedie niekam inak, keďže v tej predkladacej správe bolo to, že na prejednanie tohto bodu sa navrhuje zabezpečiť aj tie listiny, úradný záznam a sprievodný list ministerstva, lebo to akože nepotrebujeme, keď sa chceme baviť abstraktne alebo dávať nejaké smerovania ministrom a ja sa snažím a fakt sa snažím pri výkone verejnej moci a podľa mňa každý sa má snažiť v nejakom type, aby sa mu nedostali do rúk veci, ktoré nepotrebuje, ale čiže ja z toho z toho, že tam boli toto navrhnuté, ja som si myslela, že to ide úplne iným smerom vážne a nevedela som akým, ale nie na všeobecné nejaké stanovisko a nie je a mrzí ma to, lebo by to ako inak vyzeralo, keby keby sme to stanovisko mali v rukách. Takže ešte raz zhrniem to, otázka je legitímna, nemyslím si, že ju môžeme riešiť podľa právneho základu § 3a písm. a), ak môžeme ju riešiť, čo sa týka právneho základu § 4 ods. 1 písm. c), a aj o tom by mala byť diskusia, či je to takto zmysluplné.

Dr. Jelinková:

Uviedla, že bude stručná, nebude sa opakovať, pretože táto téma je výživná a tešila sa na ňu špeciálne, práve kvôli právnemu hľadisku. Poukázala na to, že pôvodne sme návrh tohto bodu, resp. návrh na prijatie stanoviska Súdnou radou podali podľa § 3a písm. c), opatrenia na zvýšenie dôveryhodnosti justície, nakoľko podľa jej právneho názoru,  je v danej veci potrebné sa vyjadriť k tomu, či výkon kompetencií predsedu súdu, ktorý ako keby kopíroval prípravné konanie v rámci trestného konania je v poriadku, či je to v intenciách zákona, pretože ak nie, tak to môže znížiť dôveryhodnosť justície a tým pádom sa rozprávame aj vo všeobecnej, aj v konkrétnej rovine, s ohľadom na tento prípad. Uviedla, že si skutočne nemyslí a odmieta prijať fakt, aby disciplinárny navrhovatelia akýkoľvek, či už predseda Súdnej rady alebo minister spravodlivosti, si mohli uzurpovať právo nahrádzať vyšetrovací orgán, t. j., ani predseda Súdnej rady a ani minister spravodlivosti nemá právo žiadať zo živého trestného spisu informácie. Uviedla, že si síce nevie spomenúť na spisovú značku, ale vie, že ministerka spravodlivosti týmto spôsobom realizovala svoju návrhovú disciplinárnu právomoc voči sudcovi (ak si dobre pamätá, išlo o sudcu zo Žiliny), kde si vyžiadalo jej Oddelenie dohľadu nad sudcami prepisy z nejakých odposluchov a keďže išlo samozrejme o nezákonne získaný dôkaz, nebol pripustený v disciplinárnom konaní a pokiaľ vie, tak odposluchy, prepisy alebo nejaké smsky neboli pripustené, ale teraz otázka znie, že či vôbec práva znalé osoby v tejto republike ako predseda súdu, predseda Súdnej rady, minister spravodlivosti si môže dovoliť urobiť takú vec, že požiada o vykonanie dôkazu, ktorý nebol získaný legálne. Uviedla, že podľa jej názoru, ak policajti túto súčinnosť poskytujú, tak porušujú povinnosť. Zdôraznila, že na predseda súdu je orgán správy súdov, musia sa na neho vzťahovať princípy dobrej správy vecí verejných, pričom organizácia súdnictva má aj presah práva Európskej únie, to znamená, že by sa mal podporne analogicky vlastne aplikovať na tieto vzťahy, ktoré predseda súdu realizuje voči sudcom, pretože v zmysle aj uznesenia Najvyššieho súdu, sp. zn. 21Cdo/450/ 2023 je vzťah sudcu alebo výkon funkcie sudcu je ako keby zdvojený, má verejnoprávny charakter aj súkromnoprávny charakter, a ide ako keby o obdobu pracovného vzťahu sudcu, z čoho vyplýva, že predseda súdu pri realizovaní týchto svojich právomocí v tom ako keby súkromno- právnom charaktere musí rešpektovať princíp dobrej správy vecí verejných, ktorý je daný v podstate podporne, aj nielen teda softlo a tým odporúčaním, ale aj s presahom na právo EÚ, čiže európsky kódex dobrej správnej praxe a tam sú základné zásady, ako je transparentnosť, právo na vypočutie a tak ďalej. Uviedla, že sudcovská rada nie je odnož predsedu súdu a preto jej spolusúčinnosť dňa 04. 08. 2020 nepochopila, keď prejednávala nejaký list predsedu Súdnej rady a boli prijaté nejaké opatrenia bez toho, aby sa mohol k tomu niekto vyjadriť, a preto je v rozpore s princípom dobrej správy vecí verejných, realizovanie právomoci predsedom súdu tak, ako bola realizovaná v tomto prípade. Poznamenala, že predseda súdu by mal vedieť, že predbežne či ten dôkaz, ktorý sa snaží zabezpečiť, je prijateľný v trestnom alebo disciplinárnom konaní alebo nie a poukázala na § 25 ods. 1 disciplinárneho poriadku, ktorý upravuje možnosť predbežného objasnenia skutočností, čiže jediný, kto môže toto urobiť, čo sa udialo v tej ako keby prípravnej fáze, je disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu. Uviedla, že podľa jej názoru by o tomto nemala byť absolútne žiadna pochybnosť a pokiaľ je, mala by byť rozptýlená uznesením Súdnej rady, a preto ak disciplinárne obvinený navrhoval cestou Najvyššieho správneho súdu disciplinárneho senátu vyžiadať si celý spis, tak to je predsa iná situácia a je na rozhodnutí toho disciplinárneho súdu, že či je to potrebné, alebo či to potrebné nie je. Poukázala na to, že nezávislosť sudcov je predsa základná zásada aj podľa práva Európskej únie, a realizácia kompetencie predsedu súdu naráža aj na nejakú ochranu vonkajších tlakov s tým, že v tomto prípade nežiadal predseda súdu dr. Hrubala operatívne informácie len na sudcu, ale aj na rodinného príslušníka s tým, že máme dosť rozsiahlu judikatúru kedy, ktorá by tiež mala byť známa osobám znalým práva na takýchto vysokých postoch, a preto by mal predseda súdu k disciplinárnemu návrhu pristupovať so zreteľom na ustálenú judikatúru či už ESĽP, alebo teda našich najvyšších súdnych autorít o tom, kedy sa dá trestný dôkaz posunúť do administratívneho disciplinárneho konania. Uviedla, že predmetom tohto bodu nie je disciplinárne odsúdenie a ani spochybňovanie rozsudku Najvyššieho správneho súdu, ale to, aby sme uzavreli, akým spôsobom môže predseda súdu realizovať svoje právomoci a keď ich realizuje, či mu policajti mohli poskytnúť súčinnosť poskytnúť mohli, pretože pokiaľ ju poskytli, tak si myslí, že došlo aj k porušeniu povinností na ich strane. K názoru, že predsedov súdov riadi ministerstvo spravodlivosti uviedla, že dúfa, že to tak nie je. Zopakovala, že preto sme podali návrh tohto uznesenia v znení:

Súdna rada Slovenskej republiky plnia si svoju zákonnú kompetenciu podľa § 3a písm. a), c)  zák. č. 185/2002 o Súdnej rade a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k predsedom súdov, ktorí zabezpečujú riadenie súdov konštatuje, že je neprípustné, aby súčasťou opatrení predsedu súdu na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 42 ods. 3 zák. č. 757/ 2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo aj získavanie informácií od orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko na konanie predsedu súdu sa nevzťahuje trestný poriadok a to ani podporne, pretože nejde o postup trestnom alebo disciplinárnom konaní.

Predseda súdu preto pri plnení povinnosti podľa § 42 ods. 3 zákona o súdoch nemôže vyžadovať od orgánov činných v trestnom konaní súčinnosť.

Súdna rada poveruje predsedu Súdnej rady, aby prijaté stanovisko zaslal na vedomie všetkým predsedom súdov, toto platí vo vzťahu k sudcom.

Záverom uviedla, že je absolútne neprípustné, aby predseda súdu vyžadoval operatívne informácie vo vzťahu k rodinným príslušníkom konkrétneho skutku.

Ján Mazák (citujem zo zvukového záznamu):

Ďakujem, moja faktická poznámka, pretože odzneli tu nejaké vecné nesprávnosti. Dovoľte mi, aby som vás upravil som vašu pozornosť na § 27h ods. 5, Súdna rada pri výkone svojej pôsobnosti môže nahliadať do registrov, do spisu orgánu verejnej moci alebo súdneho spisu vrátane spisov v trestnom konaní, robiť si z nich odpisy a výpisy, kópie. Súčasťou toho všetkého, lebo poprosím vás veľmi ťažko sa mi sústreďuje potom, operatívne informácie sú súčasťou trestného spisu do tej miery, že operatívec je súčasťou štátneho orgánu, či jak ja môžem nazerať do spisu orgánu verejnej moci to znamená, že keď ja sa dostanem pri skúmaní, či uplatním moje právo, teraz hovorím, ako predseda Súdnej rady môžem pracovať aj s operatívnymi informáciami a musím len uvážiť načo ich využijem. V tomto konkrétnom prípade bolo to len využité na to, že kolega trval na tom, že nikdy nebol na určitej návšteve, nebudem to rozoberať, ale tento základ, ktorý je v § 27h ods. 5 zas len ukazuje to, že kým súdna rada a ja ako predseda Súdnej rady môžem toto urobiť, tak potom ten predseda súdu je bezmocný, pretože on by vlastne toto nemohol urobiť a jeho príprava na podanie disciplinárneho návrhu by bola veľmi ochudobnená. Samozrejme to neznamená, že by sa rezignovalo na ochranu osobnosti, ochranu osobných údajov rodinných príslušníkov, ale v skutočnosti to nie je tak, že by sme my na Súdnej rade boli bezmocní pokiaľ ide o korektné podklady na podanie disciplinárneho návrhu.

Dr. Jelinková

Reagovala na príspevok predsedu súdnej rady a uviedla, že si nemyslí, že predseda Súdnej rady je Súdnou radou s tým, že pokiaľ on ako predseda z hľadiska svojich kompetencií dôveruje na základe svojej vlastnej vôľovej činnosti, sekcii vyhľadávania informácií, aby oni zháňali operatívne informácie na sudcov, tak ona potom zostane šedivá, pretože si myslí, že zákon predsa stanovuje presný postup, kedy musíme otvoriť previerku sudcovskej spôsobilosti, či už na základe kvalifikovaného podnetu, alebo je podaná žiadosť o preloženie a môžeme to jednoducho vyhodnotiť, ak je to potrebné a vždy v súčinnosti s kontrolnou komisiou alebo súdnou radou, ktorá je kolektívny orgán. Poznamenala, že ak predseda súdnej rady týmto spôsobom realizuje svoju právomoc, tak je v šoku.

Ja:

Uviedla som, že dôvod tohto bodu programu je vysvetľovaný už pol hodinu a to napriek tomu, že je zrejmé, že predseda ŠTS ho pochopil, keďže sa k tomu návrhu vyjadril, a preto ma prekvapilo jeho včerajšie vyjadrenie u redaktorky Prušovej, ktorej na otázku odpovedal, že asi dôvodom, pre ktorý dnes príde pred Súdnu radu je to, že bol úspešný v disciplinárnom konaní voči dr. Trubanovi. Namietla som podsúvanie takýchto dôvodov verejnosti zo strany predsedu ŠTS, pretože dr. Hrubala dobre vedel, že dôvodom jeho prítomnosti na súdnej rade je contra votum dr. Fečíka a nie jeho úspech v disciplinárnom konaní. K jeho tvrdeniu v rozhovore, ktorý predchádzal zasadnutiu súdnej rady, že on nežiadal informácie operatívne informácie na dcéru dr. Trubana som uviedla, že ma to naozaj zarazilo, pretože nám sám predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva pravý opak, nakoľko po liste predsedu súdnej rady, ktorý mu bol adresovaný ešte ako predsedovi sudcovskej rady ŠTS, ihneď požiadal vyšetrovateľa Holopa, aby mu na základe tejto žiadosti predsedu Súdnej rady predložil informácie týkajúce sa doktora Trubana a jeho dcéry. Zdôraznila som, že sa mi nepáči jeho včerajšie zavádzanie verejnosti, a preto som zopakovala, že to bolo úplne ináč. Uviedla som, že ho Ján Mazák, ktorý bol vo funkcii predsedu súdnej rady presne dva týždne, listom zo dňa 17. 07. 2020, ktorý bol JUDr. Hrubalovi doručený dňa 24. 07. 2020 požiadal, aby zabezpečil v súvislosti s prípadným disciplinárnym previnením sudcu Trubana tie a tie informácie s tým, že sudcovská rada ŠTS zasadala dňa 04. 08. 2020 a dospela k takému zvláštnemu záveru, ktorý však vyhodnotil predseda Súdnej rady tak, že vlastne sudcovská rada nereflektovala na jeho podnet, aby voči dr. Trubanovi podali návrh na začatie disciplinárneho stíhania. Vyjadrila som  názor, že dospeli k nejakým floskulám, z ktorých zároveň vyplýva, že nič vážne nezistili. Poukázala som na to, že JUDr. Hrubala bol dňa 10.08.2020 svojou bývalou koncipientkou pani Kolíkovou menovaný do funkcie predsedu ŠTS a hneď o pár dní na to bol predsedom Súdnej rady požiadaný (už ako predseda súdu), aby opäť zvážil začatie konania vo veci disciplinárneho previnenia Trubana, keďže dôvody disciplinárneho previnenia videl, žiadal, aby JUDr. Hrubala skúmal jeho integritu a či neporušil nejaké etické pravidlá. Reakciou na túto výzvu alebo tento list predsedu súdnej rady bola okamžitá iniciatíva JUDr. Hrubalu, ktorý napísal vyšetrovateľovi Holopovi, a požiadal ho o poskytnutie operatívnych informácií na sudcu Trubana a na jeho dcéru. Opýtala som sa preto, že pokiaľ teda mali skúmať integritu sudcu Trubana, respektíve, či neprekročil nejaké etické pravidlá, k čomu mali slúžiť operatívne informácie a zároveň som sa opýtala, čo považuje, keďže to v žiadosti doslovne napísal, za operatívne pravdivé informácie, a či pozná operatívnu pravdivú informáciu? Pokračovala som, že pokiaľ žiadal nejakého vyšetrovateľa o poskytnutie nejakých informácií, tak vo vzťahu k Trubanovi, na ktorého plánoval v tandeme s predsedom Súdnej rady podať návrh na disciplinárku, sa mohol akurát tak opýtať, či voči nemu nie je začaté trestné konanie v nejakej veci alebo či voči nemu nie je začaté trestné stíhanie. Vyjadrila som názor, i keď nie som trestný sudca, že operatívna informácia je obyčajná klebeta, ktorá môže slúžiť v trestnom konaní sudcovi, ale musí sa tam preukázať, že či je pravdivá, pretože som nerozumela, čo má operatívna informácia spoločné s návrhom na disciplinárku nejakého sudcu. Uviedla som, že absolútne súhlasím s disentom alebo zhodnotením konania dr. Hrubalu, disentujúcim sudcom dr. Fečikom, ktorý veľmi opatrne naznačil, že v súvislosti s vyžiadaním si týchto operatívnych informácií prekročil disciplinárny navrhovateľ a zároveň predseda súdu právne a možno aj etické pravidlá a to je dôvod, pre ktorý tu dnes sedí, pre ktorý sme to chceli vysvetliť, lebo predstava, že môj predseda súdu na mňa zháňa od operatívcov akékoľvek informácie bez môjho vedomia a dokonca na moju rodinu, považujem za absolútny nonsens a som presvedčená, že takéto niečo sa v histórii justície nikdy nestalo. Poukázala som na to, že som sa zúčastnila všetkých pojednávaní pred NSS, na ktorých opakovane JUDr. Hrubala hovoril, že toto konanie nemôže nikto považovať za zákerné, za malígne s tým, že dokonca v úvode svojej záverečnej reči, ktorú nám síce predložil ale bez úvodu, sa ospravedlňoval, že mu je hrozne ľúto, v akej situácii sa tu ocitol on a disciplinárne stíhaný sudca, pričom tieto jeho slová som považovala za znak veľkého pokrytectva, nakoľko na jednej strane prejavovať údajnú ľútosť a na strane druhej sa pred disciplinárnym senátom pozerať do očí svojmu bývalému predsedovi súdu, na ktorého vedome zháňal operatívne informácie a aj na jeho dcéru v súvislosti s neoznámením zaujatosti, sa ináč definovať nedá. Súhlasila som s vyjadrením dr. Trubana, ktoré odznelo na pojednávaní pred disciplinárnym súdom, že išlo o politický proces, nakoľko v prípade, ak by nezamietol návrh na vzatie do väzby Ing. Bödöra, tak by sa mu nič nestalo. Dr. Hrubalu som sa opýtala, čo považuje za pravdivú operatívnu informáciu a akým spôsobom ho mohla poskytnutá operatívna informácia nasmerovať k rozhodnutiu podávať na sudcu Trubana návrh na disciplinárku. Druhou otázkou som požiadala dr. Hrubalu o vysvetlenie dôvodu zmeny jeho názoru, keďže ešte dňa 04. 08. 2020 sudcovská rada ŠTS, ktorej bol predsedom reagovala na list Jána Mazáka tak, že dôvod na podanie disciplinárneho návrhu na dr. Trubana nevidela, ale o 6 dní už ako predseda ŠTS kontaktoval vyšetrovateľa a žiadal ho o poskytnutie operatívnych informácií na sudcu Trubana a jeho dcéru.

Ján Mazák (citujem zo zvukového záznamu):

Ďakujem pekne. Faktickú poznámku musím mať k tomu, pretože to je zas sa to týka aj mňa. Viete ono to je tak samozrejme, že operatívna informácia je problém, aj ste použili pani Pružinec, krásny výraz, pravdivá operatívna informácia, nikdy ani predseda Špecializovaného trestného súdu ani ja by sme nepodali žiaden disciplinárny návrh na základe operatívnej informácie. Ona len slúžilana  položenie otázky pánovi sudcovi Trubanovi a pán sudca Truban konečnom dôsledku potvrdil opakované návštevy, ktoré dovtedy veľmi veľmi popieral, potvrdil ich bez toho, aby vedel, že máme k dispozícii operatívnu informáciu čiže, čiže pravde a operatívna informácia už v tomto kontexte, keď on povedal, že áno opakovane ho navštívil a pritom uvádzal dôvody, ktoré sa navzájom rozchádzali, nie jeho slová o jeho priznanie v úvodzovkách a potvrdenie toho, že tam nakoniec slúžili, ale nie operatívna informácia. Ja si myslím, že to treba veľmi rozlišovať a nezavádzať tak, že my sme nejakú, tak ja v tejto v tejto oblasti pracujem tiež veľmi veľmi dlhú dobu a ja som sa dostal k operatívnym informáciám ako predseda Ústavného súdu úplne iného charakteru, nikdy v živote na ústavnom súde nebola taká operatívna informácia, ani preverovaná ani použitá a keby bol pán Truban dokázal, že tam nikdy nebol a ani to nepriznal, tak to samozrejme úplne menilo situáciu, takže nie je to jednoduché a ešte by som chcel poprosiť pán Šamko veľmi kultivovane uviedol tento bod programu, aby sme rozprávali ad hominen a takéto výčitky, úsmevné veci sa k tomu vedú, ale tá problematika je v spoločnosti veľmi zaujímavá.

Ján Hrubala (citujem zo zvukového záznamu):

Neviem, vychádzam z toho, že toto konanie nie je o tom hodnotení disciplinárneho konania. Pán Šamko to povedal a teraz otázky. Niekedy presná citácia je vec problém riešiaca snáď k tomu v tej sudcovskej rade a kompetenciám nemám problém s tým, že Ayše mi vytýka, my sa naozaj poznáme 30 rokov a ja tu citujem stanovisko sudcovskej rady prijaté jednohlasne: “sudcovská rada si je vedomá svojej kompetencie podávať disciplinárne návrhy, dôsledne sa však riadi článkom 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky a má za to, že takáto kompetencie jej prináleží jedine v prípadoch prešetrovania podnetov podľa § 69 zák. č. 757 2004 Z. z. o súdoch, ktoré sa týkajú nevhodného správania sa sudcov, je to zdôraznené mimo súdneho konania. Sudcovská rada, môj právny názor je ten, nemá kompetenciu tieto veci skúmať a my potom pokračujeme, ak mal sudca pochybiť v rámci výkonu svojej služobnej činnosti, je úlohou orgánov štátnej správy súdov, ktorým som sa potom stal neskôr alebo Súdnej rady SR, aby všetky relevantné fakty prešetrili, povedala sudcovská rada a prípadne podali návrh na vyvodenie disciplinárnej, či inej zodpovednosti sudcu. Toľko k tomu, prečo sa zmenil môj názor, respektíve moje postavenie, z ktorého vyplynula zmena kompetencií, ktoré mám, trvám na tom, že mám tie kompetencie, ktoré som učinil. Ďalšia presná citácia z dvoch mojich podaní: “žiadam o poskytnutie ďalších pre vec relevantných informácií, ktoré súvisia okrem iného aj otázkou týkajúcou sa podozrením kúpy bytu dcéry Michala Trubana od podnikateľského subjektu, v rámci ktorého vystupovala aj jedna z podozrivých osôb v prvom prípade JUDr. Ján Gajan. Vy veľmi dobre viete z toho, čo som ďalej poskytol, že po tom, čo mi boli poskytnuté takéto informácie, som s nimi absolútne nepracoval a dcéru doktora Trubana som úplne vynechal z koncipovania skutkovej vety, aj vôbec ďalších návrhov, ktoré sa týkali dokazovania to, že kúpila nejaký byt som nepovažoval za pre vec relevantnú informáciu potom.

 Ja:

Požiadala som, aby predseda ŠTS, keď už cituje, aby odcitoval všetko to, čo je tam napísané, nakoľko citoval zo svojho listu adresovaného Gabrielovi Holopovi zo dňa 17. 08. 2020, a poprosila som dr. Hrubalu, aby odcitoval aj celý druhý odsek a nevytrhával z kontextu, keďže práve predseda súdnej rady v úvode žiadal, aby sme hovorili všetko presne a nehovorili polovičaté vety.

Ján Mazák:

Pani Pružinec vás chcem poprosiť aj ostatných, nechajme odpovedať toho, čo odpovedá, potom samozrejme sa môže k tomu vyjadriť. Viete, je to problematické, lebo sa chceme, aby aj verejnosť z toho niečo mala, odpovie pán predseda a potom sa môžete, môžete sa vyjadriť. No a niekto som povedal že predsedu ŠTS nemôžeme nútiť aby hovoril to čo si my želáme my ho môžeme za to skritizovať.

Ja: Povedala som, že nechcem, aby niečo hovoril, ale iba aby odcitoval – prečítal druhý odsek listu.

Ján Hrubala:

Ďakujem, aj meno tej redaktorky máte to k dispozícii ja sa snažím šetriť váš čas. Druhá vec, ktorá ktorá sa potom udiala a reagujem na to, čo povedala pani kolegyňa Dudzíková, Jelinková Dudzíková, transparentnosť toho konania, no už neviem čo transparentnejšie som mal učiniť, keď som vás oboznámil s absolútne celou komunikáciou, ktorá súvisí s týmto prípadom, nespochybňujem a naozaj nechcem zachádzať, keď ma budete k tomu nútiť, tak to možno urobím, ale áno, mne nerobí ten dobre tento typ komunikácie, kedy už sa vyjadrujem o kolegoch spôsobom, ktorý nie úplne vo všetkých smeroch pozitívny, môžeš to vidieť ako pokrytectvo, ja to vidím ako svoju osobnostnú danosť a charakteristiku. Ja naozaj nie som bezchybný človek, to som už niekoľkokrát povedal, takže pre vec relevantných informácií a potom ešte posledná vec nespochybňujem, že v tejto súvislosti došlo aj k osobným stretnutiam a osobnej komunikácii. V rámci tej komunikácie mi boli poskytnuté informácie, ktoré som ani nespomenul v disciplinárnom návrhu a boli tlmočené ústne a nebudem ich hovoriť ani teraz, preto som po tom, čo mi to bolo ukázané a povedané požiadal, aby zoficiálnili túto komunikáciu. Prečítam celý odsek: „ak disponujete informáciami súvisiacimi s vyššie uvedeným, zdvorile žiadam nielen o informácie dokumentované dôkaznými prostriedkami v zmysle trestného poriadku, ale aj o primerane a pravdivo spracované informácie operatívneho charakteru“, tie mi boli aj predložené. Polícia nevyužila to právo, že mi nepredkladá, lebo ma nepovažuje za orgán podľa § 3 Trestného poriadku. Ja sa naďalej považujem, dovoľte mi, aby mi to bolo dovolené za orgán, ktorý je povinný a oprávnený, ale aj povinný skúmať integritu sudcu všetkými zákonnými prostriedkami. Operatívny záznam polície nie je úkon ultra vires, nie orgán mimo zákona operatívny, keďže sa bavíme o transparentnosti, operatívny záznam polície bol daný sudcovi Trubanovi k dispozícii v rámci nie málo hodín venovania sa tomuto, tomuto prípadu a vysporiadal som sa s vecami, tak ako je to uvedené v návrhu, ako je to uvedené v mojom stanovisku, opakujem nič zlé som neurobil.

Ja:

Reagovala som, že som nedostala odpoveď na moju otázku, či pán predseda ŠTS považuje operatívnu informáciu za pravdivú, alebo či pozná operatívnu pravdivú informáciu, nakoľko predseda ŠTS nám neprečítal časť listu zo 17. 08. 2020, keď žiadal plukovníka Holopa ako orgán štátnej správy súdu aj na základe výzvy predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky o toto: „žiadal ho o poskytnutie ďalších pre vec relevantných informácií, ktoré súvisia okrem iného aj s otázkou redaktorky Denníka N Moniky Tódovej, súvisiace s podozrením kúpy bytu dcéry sudcu JUDr. Michala Trubana od podnikateľského subjektu, v rámci ktorého vystupovala aj jedna z podozrivých osôb v celom prípade, JUDr. Ján Gajan“. Uviedla som, že som chcela, aby pán predseda ŠTS odcitoval práve túto pasáž, lebo citoval iba to, čo sa mu z jeho pohľadu hodí v súvislosti s ďalším listom, ktorým opäť kontaktoval vyšetrovateľa Holopa a žiadal ho o poskytnutie ďalších informácií súvisiacich so skúmaním dokumentovania eventuálnych kontaktov, pričom dôležité je toto, že žiadal informáciu, či sudcu JUDr. Michala Trubana alebo jeho dcéry JUDr. Natálii Trubanovej s osobou označenou, či už v poskytnutých výpovediach alebo listinách, ako JUDr. Ján Gajan“. Uviedla som, že nakoľko pán predseda ŠTS nám pred chvíľou z tohto listu citoval druhý odsek, ja som prečítala ten prvý, ktorý bol podľa môjho názoru závažnejší, a preto som chcela opäť vedieť, či pozná vôbec nejakú pravdivú operatívnu informáciu, resp. ak počul niekedy o pravdivej operatívnej informácii, či by mohla viesť k tomu, čo naznačoval v tých žiadostiach, že teda ide o súvis s potenciálnym návrhom na podanie disciplinárky na dr. Trubana súvisiaci s etikou a jeho morálnou integritou.  

Ján Hrubala (citované zo zvukového záznamu):

Kolegyňa Ayše, tento prívlastok, ktorý som dodal si teraz škrtám, ak budem nabudúce riešiť tento typ problémov, tak ten prívlastok tu a tam vynechám a nech mi je odpustené, že som chcel, aby aby mi poskytli operatívne informácie, ktoré som mimochodom videl, lebo mi ich doniesli, ja za to nemôžem, že mi ich doniesli a ukázali a teda a teda uspokojím vašu ambíciu, tak primerane a pravdivo už teraz týchto poznámkach škrtám, je to tam nadbytočné, absolútne neberiem. Ďakujem.

Ja:

Povedala som, že som jeho odpovedi nerozumela a opýtala som sa, či mu niekto priniesol operatívne informácie ešte predtým ako o ne požiadal.

Ján Hrubala:

Rozhodnutie a ja nemôžem za to, že kto mi čo doniesol. Samozrejme, veď som priznal, že o tejto veci som sa aj ústne rozprával. Je to tam napísané, že som zorganizoval vo svojej kancelárii, nie v kaviarni, nie cez Threemu, nie cez Signál stretnutie v mojej kancelárii, na ktorej sa oficiálne dostavil JUDr. Gabriel Holop myslím si neviem, myslím si, že to stretnutie bolo jedno, nevylučujem, že dve a myslím si, že bolo aj s vyšetrovateľom Vittekom. Chcem vedieť viac, chcel som vedieť viac, je to zlé?

Ja:

Opýtala som sa ešte, či od 10. 08. 2020 podal ešte na niektorého sudcu ŠTS návrh na disciplinárku.

 Ján Hrubala:

Podal som na Pamelu Záleskú za oneskorenie, za nepožiadanie buď teda oneskorene vypracovanie rozhodnutia, respektíve za nevyužitie možnosti požiadať o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia.

Ja:

Opýtala som sa, či v súvislosti s podaním návrhu na disciplinárku kolegyne Záleskej, tiež považoval za potrebné v záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností žiadať o nejaké operatívne informácie aj v kontexte jej medializovaného vzťahu s pani Tódovou.

Ján Hrubala (citujem zo zvukového záznamu):

Ak bude bod programu súvisiaci s kolegyňou Pamelou Tódovou (!!!!!), tak donesiem desiatky, myslím, že desiatky strán mojich záznamov, ktoré som vykonával v rámci dohľadu a v rámci ktorých som sa pýtal aj členov ZVJS, ktoré dokumentujú to, že som sa touto vecou zaoberal, ale toto nie je bod programu, takže neviem, že. Ešte som dokončil. Neviem, že či som povinný na to odpovedať, ale ja veľmi rád sa porozprávam aj o mojich motívoch aj o veciach ktoré som učinil a ešte len teda na dôvažok, možno tým odpovedám kolegyni Dudzíkovej na to, že ak teda prijmete takéto všeobecné uznesenie, tak odblokujete všeobecne znejúce uznesenia a ja si naozaj vážim vašu snahu, aj spôsob vašej prezentácie toho, toho problému dúfam, že odpovedám uspokojivo, ale áno, možno pokrytecky možno, možno neuspokojuje niektorých z vás dúfam, že ostatní rozumejú tomu, čo hovorím, potom vy odblokujete predsedov súdov aj o takých jednoduchých veciach, že sa budú nebudú môcť pýtať napríklad na výsledky trestných oznámení súvisiacich s konaním. Vieme, že je disciplinárna právomoc nedisciplinárny  platí a podobne a vieme, že predseda súdu veľmi často potrebuje informácie, v tomto prípade operatívne informácie, už je, ešte raz zopakujem nejde o úkon mimo zákon. Ak je spracovaná operatívna informácia, ale napríklad ja budem hypoteticky uvažovať, pobije sa vám sudca v kuchynke s kolegom, ten kolega na neho podá trestné oznámenie, obávam sa, že keď prijmete uznesenie tohto znenia, tak odblokujete predsedu súdu od možnosti sa opýtať polície, ako dopadlo to trestné oznámenie, ale možno je to len nedostatočné uvedomenie si všetkých súvislostí toho uznesenia, ktoré ste povedali. Vážim si vašu snahu, naozaj ja už nebudem viacej asi hovoriť a pevne verím, že dodržíte aj v ďalšej diskusii slovo a nebude to o kvalite disciplinárneho konania voči Trubanovi, lebo dozvedel som sa, že viete, že je to o niečom inom a áno dovoľte mi, nech mi je umožnené myslieť si o týchto veciach, čo uznám.

Reagovala som, že už v úvode som povedala, že predmet tohto bodu programu nám bol všetkým jasný, a preto som konštatovala v mojom prvom vstupe, že jeho vyjadrenia z predchádzajúceho dňa u pani Prúšovej, ktoré odzneli vo verejnom priestore, že netuší, prečo sem má ísť, zrejme preto, lebo bol úspešný, nevie prečo má vysvetľovať svoj úspech v disciplinárnom konaní, ktorému sa nikto z nás tu nechcel venovať. Zopakovala som, že jediným dôvodom, pre ktorý sme zaradili tento bod programu bola predsa skutočnosť, či predseda súdu neprekračuje nejaké svoje právomoci, keď si žiada operatívne informácie nielen na sudcu, ale dokonca aj na jeho rodinu, a nikto sa tu disciplinárke doktora Trubana už venovať nemieni. Toto je predsa pointa celého tohto bodu.

 Peter Šamko:

Zopakoval, že nie je podstatné, čo je obsahom tohto operatívneho záznamu, ani že či ho niekto potvrdil alebo priznal alebo nepriznal, ale že či vôbec si ho môže predseda súdu vyžiadať alebo nejakú takú informáciu a keď to urobí polícia, že či, ako hovorila dr. Jelinková, že či je zo strany polície ten postup zákonný. K otázke položenej dr. Hrubalom, či urobil niečo zlé uviedol, že to vôbec nehodnotí, pretože ho zaujíma, či urobil niečo nezákonné alebo zákonné, keďže je tá vec sporná evidentne, a aj dr. Fečík sa tomu v disente venoval. Uviedol, že z tohto dôvodu hľadal nejaké zákonné ustanovenia, podľa ktorých by to predseda súdu mohol urobiť, a dospel k záveru v súlade s výsledkom už spomenutej konferencie v Čechách, sa Trestný poriadok sa nedá použiť, pričom nenašiel ustanovenie a žiadne ustanovenie nepoužil ani dr. Hrubala vo svojich žiadostiach, v ktorých o poskytnutie operatívnych informácií žiadal a nie je to ani v jeho vysvetleniach. Zdôraznil, že jeho zaujíma naozaj iba tá forma, preto ja som to tak aj uvádzal, že či to môže urobiť a keď áno na základe čoho, a v Čechách, ako hovorili doktor Mazák, sa tiež hovorilo, že sa ochudobní predseda a aké bude mať páky, ale oni dospeli k záveru, že pokiaľ tá právna úprava nebude nejaká iná alebo nejaká podrobnejšia, prípadne tak ako to má Súdna rada, tak že je to bezbrehé a výsledkom by bolo, že predseda súdu si môže urobiť totálne prípravné konanie, zbierať hocičo na hocikoho z toho súdu a že to teda legálne nie je.

Marcela Kosová:

Uviedla, že máme definované, kto je tu ten dobrý a kto je tu ten zlý, s tým sa pracuje už od včera. Zdôraznila, že sa vôbec nebavíme o disciplinárnom konaní, pretože je operatívne informácie disciplinárny senát vôbec nepovažoval alebo nepoužil ako dôkazy v tom rozhodnutí o sudcovi Michalovi Trubanovi, a nemá to vôbec žiaden súvis s tým, čo sme navrhli a konšpirácia typu, že ja som sa dopočul, že to tu to má byť, lebo tu je nejaká predpríprava na vaše disciplinárne stíhanie alebo ministrom spravodlivosti, lebo teda ten evidentne odvoláva predsedov súdov a je to pre mňa urážkou, pretože nemáte absolútne žiaden podklad, z ničoho ste nemohli vyjsť, lebo ja som sa s nikým o tom nikdy nerozprávala, ani som sa nemala s kým a na základe jedna pani povedala, lebo my sme tí zlí, my sme tie smerácke podržtašky ako sa píše v komentoch na denníku SME, ktoré tieto komenty sa nevymažú, vymažú sa len tie, ktoré kritizujú novinárku, tak to dobre, nech si tam píše, kto chce čo chce, ale že vy poviete, že vy máte informácie, lebo my tu ideme sa snažiť vás pripraviť o stoličku predsedu špeciálu, a požiadala predsedu ŠTS, aby jej neskákal do reči, pretože priestor dostane.

Predseda súdnej rady Marcelu Kosovú „napomenul“, pokračovala takto: Uviedla, že dr. Hrubala má samozrejme právo povedať, čo si myslí, ale pre ňu je cez čiaru uviesť na zasadnutí súdnej rady, že si myslí, že ambíciou tohto bodu bolo postarať sa o jeho odvolanie z funkcie predsedu súdu, skonštatovala, že my sme teda tí zlí a oni sú tí dobrí. Uviedla, že sa radšej ani nejde zamýšľať nad tým, čo povedal predseda súdnej rady, že sudca Truban sa priznal, hoci nevedel, že máte na neho operatívne informácie s tým, že to radšej ani nejde rozoberať, pretože je to absolútne neprípustné: „navodzovať dojem, že my sme vedeli (Hrubala a Mazák) a čakali sme, čo povie (Truban) a povedal, že teda stretával sa s niekým alebo nestretával sa s niekým. Uviedla, že je absolútne bez právneho základu porovnávať kompetencie predsedu súdnej rady a súdna rada s kompetenciami predsedu súdu, pretože predseda súdu má svoje vlastné kompetencie a sú definované v jednotlivých zákonoch, či už zákona o Súdnej rade, o sudcoch, o súdoch a sudcoch a podobne, takže pokiaľ ide o tú osobitnú komisiu, zdôraznila, že žiadna osobitná komisia súdnej rady nikdy neexistovala. Poukázala na to, že v tom čase existovali iba komisie súdnej rady ako útvary, v rámci ktorých pracuje a žiadna komisia nemala osobité alebo osobitné kompetencie, nakoľko to bola štandardná komisia s nejakým názvom a plnila si to, alebo o tom sa niekedy budeme baviť, že viac ako bolo v tom čase potrebné. Uviedla, že pre ňu je podstatné, a povedal to aj Peťo Šamko, keďže sa bavíme o zákonných kompetenciách, ktoré zákonné ustanovenie hovorí, že predseda súdu v rámci prípravy na podanie disciplinárneho návrhu na sudcu tohto súdu môže žiadať, lebo tam je vyslovene povedené: „že žiadate pán predseda Špecializovaného trestného súdu nielen o informácie dokumentované dôkaznými prostriedkami v zmysle trestného poriadku, tu je jasne povedané, hoci ani také by ste podľa mňa nemali, že ide o operatívne informácie ako už povedal Peter Šamko, operatívne informácie majú nulovú výpovednú hodnotu a dokonca ani na základe takejto operatívnej informácie sa nemôže len tak začať trestné stíhanie, pretože tam musí byť preverovanie a v tej odpovedi už neviem, ktorý z tých policajtov aj na to upozornil, že ide o operatívne informácie, nie sú preverené, vec je v štádiu vo veci, že tam nie je nikomu vznesené obvinenie o toto mňa zaujíma. K vyjadreniu dr. Hrubalu k Pamele Záleskej, že bola z niečoho podozrivá uviedla, nebola podozrivá z ničoho. Vysvetlila to, čo vie každý, že na zasadnutie súdnej rady bola zavolaná z dôvodu, že podaného kvalifikovaného podnetu, ktorý súdna rada nedošetrila, lebo sa neuzniesla na tom, aby bolo umožnené získať práve tie informácie, na ktoré právo máme, a to sú informácie zo spisov, pričom súdnou radou nebola odhlasovaná ani žiadosť o súčinnosť. K tvrdeniu dr. Hrubalu, že  pristupuje rovnako a nemá zlý úmysel uviedla, že nevie aký zlý úmysel máme my, prečo sa to takto podsúva, ako aj v tom včerajšom rozhovore (s redaktorkou Denníka N), nakoľko my máme názor, ktorý sme pretavili do návrhu bodu programu, opreli sme ho o nejaké ustanovenie a poďme sa o tom rozprávať. Zdôraznila, že nikto sa nevyjadril, že sa máme baviť o disciplinárnom konaní, keď ani ten návrh bodu programu tak nie je postavený. K tvrdeniu predsedu súdnej rady, že sme súčasťou výkonnej moci sa opýtala, prečo sa teda predseda súdnej rady bráni, aby sme plniaci kompetenciu tej časti výkonnej moci dali stanovisko, ktorým by sme v súlade s judikatúrou v Čechách s tým ako funguje trestný poriadok, s tým ako je nastavené disciplinárne konanie, poslali predsedom súdov, keď to odhlasujeme, čo sme v tom uznesení navrhli? Zopakovala, že to, že si kompetencie vykladáme rôzne neznamená, že my máme zlý úmysel, alebo sme nedostatočne vyhodnotili súvislosti, preto sme to navrhli, aby sme sa bavili vecne o tom a nie o tom, či sme spôsobilí alebo nie sme spôsobilí posúdiť, či môžeme nejaký bod navrhnúť.

Ján Mazák (citujem zo zvukového záznamu):

Tak dovoľte mi zas faktickú poznámku, tak pozrite sa na môj názor je taký a dlhodobo ja som ho vlastne uplatňoval, keď som odmietal podnet na disciplinárne návrhy poukázať na to, že predseda súdu, predseda Súdnej rady nemôže suplovať predsedov súdov pri disciplinárnych veciach 1452 sudcov. Vtedy som dospel v roku 2020 už k záveru, že je to pravda § 42 ods. 3 zákona o súdoch a predseda súdu podľa neho má vyvodzovať disciplinárnu alebo trestnoprávnu zodpovednosť, ešte to sme ani neuviedli, vyvodzovať disciplinárnu, to je právny základ pre to, že predtým či vyvodí alebo nevyvodí zodpovednosť si môže zadovážiť všetky dôkazy, ktoré slúžia na to, aby sa mu vytvoril skutkový stav, ktorý bude viesť k záveru, právnemu záveru, že podá alebo nepodá disciplinárny návrh. Všetky dôkazy, všetky dôkazy, ktoré sú v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a vyjadrujú veľmi špecifické formy disciplinárnych sudkýň a sudcov Slovenskej republiky. Áno operatívna informácia je lege artis, ktorá sa musí, ale nemôže sa použiť spôsobom, že by sa použila operatívna informácia, ale tá môže viesť, ako je to aj presne v tomto konaní k tomu, že sa preverí a potom sa vznesie obvinenie, čiže ten právny základ je úplne úplne jasný a ja neviem prečo sa to spochybňuje, pretože ten právny základ § 42 ods. 3 zákona o súdoch koreluje s § 27a ods. 5 zákona o Súdnej rade, to je tá rovnosť medzi navrhovateľmi, ktorí sú teda majú disciplinárnu kompetenciu. Ja v tom nevidím žiaden problém a toto nejak limitovať, že ktoré dôkazy áno, no tie dôkazy, ktoré nepripúšťa platný právny poriadok Slovenskej republiky. Posledná poznámka k tomu, judikatúra Českej republiky, prosím vás toto ja toto nikdy v živote som ako proste to môže byť inšpirácia, to nemôžeme sa na to odvolávať, ale keby sme boli chceli napríklad operatívnu informáciu v tejto konkrétnej veci preverovať ako bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky som bol chránenou osobou a viem, že úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií má presné záznamy, kde sa chránená osoba nachádzala, kedy, ktorú hodinu, na ktorej ulici, v ktorej miestnosti, čiže bol boli by sme išli ďalej, aj by sme boli preverovali možno takéto veci, nikto k tomu nepristúpil, pretože v konečnom dôsledku kolega jednoznačne potvrdil opakované návštevy a tým sme to považovali za vybavené, aspoň z môjho aspektu a podľa môjho názoru aj predseda ŠTS, ďakujem pekne.

Marcela Kosová:

Povedala, že ak je operatívna informácia dôkaz lege artis, tak sme študovali inú fakultu.

Andrej Majerník:

Povedal, že začne krátkou poznámkou, ktorú by bolo možné pripraviť skôr ako nejaké obiter dictum, že pri všetkom rešpekte k vedeniu rokovania si myslí slovami Vladislava Vančuru, že tento spôsob dramaturgie sa mu zdá trošku nešťastný, kedy je osoba zúčastnená na rokovaní Súdnej rady pozvaná medzi nás a my si tu v podstate ešte len vyjasňujeme medzi sebou napríklad aj právomoc a základ toho, na základe čoho má súdna rada postupovať a potom sa to mieša s tým, ako tá zúčastnená osoba tu má odpovedať, čiže to berte naozaj ako obiter dictum. Uviedol, že možno to malo prebiehať tak, že sme si mali my vydebatovať, že ten právny základ postupu súdnej rady a potom by mala táto zúčastnená osoba zodpovedať na otázky. Poznamenal, že  podobne, tak ako kolegyňa Lucia Berdisová a tiež v podstate celkom nevedel, o čom bude predmet rokovania tohto bodu programu. Vychádzal pôvodne z návrhu a z predkladacej správy, kde sa písalo, že právnym základom, a to právomocou, ktorú tu bude uplatňovať Súdna rada je prijímanie opatrení na zabezpečenie dôveryhodnosti súdnictva, čiže § 3a písm. c), potom ho svojím spôsobom vecne potešilo, že pán doktor Šamko to ako keby zúžil na výklad § 42 ods. 3 zákona o súdoch v podstate na otázku, že či je predseda súdu v rámci plnenia správy a riadenia súdu oprávnený dotazovať sa orgánu Policajného zboru s tým, že chápe túto otázku ako legitímnu a len rovnako tak ako predseda Súdnej rady ako aj kolegyňa Lucia Berdisová si myslí, že nesedí na ako právny základ prijatia takéhoto rozhodnutia a § 3a písm. a) zákona o Súdnej rade, pretože presne tak ako povedali jeho predrečníci, ktorých už spomenul a ten rozsah, v ktorom Súdna rada by mohla byť aktívna, v tejto časti by mal ustanoviť zákon, či už zákon o sudcoch alebo zákon o súdoch, a preto súhlasí s kolegyňou Luciou Berdisovou, že je možné sa o tom baviť prospektívne. Uviedol, že diskusia bola vecná a držala sa až na nejaké výnimky práve tohto problému, že ako v podstate vykladať túto právomoc a predsedu Súdnej rady. To znamená prospektívne smerom k zmene zákona, kde by sa presne určilo zmenou zákona v akých kautelách sa predseda súdu môže pri príprave návrhu na začatie disciplinárneho konania a pri realizácii svojho návrhu oprávnenia pohybovať. Reagoval na kolegyňu Danu Jelinkovú Dudzíkovú, a súhlasil s tým, že § 25 disciplinárneho poriadku môže otvárať dvere takej interpretácii, že predseda súdnej, predseda súdu (Hrubala) pri realizácii tohto návrhového oprávnenia nemusí priamo sa dotazovať orgány alebo políciu alebo žiadať takéto informácie a môže použiť postup prostredníctvom § 25 disciplinárneho poriadku, ale treba si uvedomiť, že disciplinárny poriadok je takto účinný od 01.12.2020 a ten návrh bol podávaný ešte za predchádzajúcej úpravy, čiže je to otázka, o ktorej je možné viesť vecnú debatu. Povedal, že si myslí, že by sme mali skôr postupovať spôsobom takým, ako postupujeme napríklad dnes pri návrhu nejakých legislatívnych opatrení, ktoré sa budú týkať činnosti hodnotiacich komisií, že by to mohlo pôsobiť prospektívne do budúcnosti a mala by sa zmeniť právna úprava.

Ján Mazák (citované zo zvukového záznamu):

Faktická poznámka z mojej strany, lebo boli sme kritizovaní, alebo bol som aj ja. Ja túto kritiku samozrejme úplne prijímam, len chcel by som upozorniť, že bod navrhovaný bod programu som musel zaradiť, nemal, nemohol som nad stretnutím a okrem toho skutočne som trochu bojoval s tým ako to vtesnať alebo vytesniť toto podujatie veci, ktoré nepatria, že nemáme ujasnený právny základ. To, že po čom chceme rozpovedať, chceme dosiahnuť ale to proste sa nepodarilo, takže je to taký by som povedal dôsledok toho, že povinnosť zaradiť tento bod a ako bol zaradený ten bod o bol uvedený už prirodzene viedlo k tomu, čo Andrej Majerník oprávnene kritizuje.

Dana Jelinková:

Uviedla, že § 25 ods. 1 nepoužila vo vzťahu k oprávneniu predsedu súdu ako disciplinárneho navrhovateľa a poukázala na to, že ak má mať niekto oprávnenie vyžadovať tieto operatívne informácie, tak to je výlučne nezávislý súd na účely tohto konania, ktorý už má na to zmocnenie, pretože si myslí, že predseda súdu z povahy veci, keď vykonáva svoju právomoc voči sudcom, je tam výrazná linka od výkonnej moci, keďže v podstate je ako keby na jednej strane sudcom, na druhej strane predsedom súdu, ktorý vykonáva ako keby pracovnoprávne kompetencie, čiže tam vidí trošku, povie to po slovensky, také to pobozkanie výkonnou mocou a to ju tam vyrušuje, aby teda niekto, kto má dôveru výkonnej moci na úpravu riadenia organizačných vecí na súde, vykonával túto kompetenciu spôsobom, že si lustruje sudcu. Poukázala na to, že opakovane v tej našej internej pošte za posledné mesiace viackrát hádzala udičky, aby sme sa venovali tejto téme, teda otázke súkromia sudcu, keď to bola teda magisterka Pamela Záleská, že kde sú tie hranice a očakávala, že to bude zaradené, avšak vedenie súdnej rady tomu pozornosť nevenovalo. 

Marcela Kosová:

Reagovala na dr. Majerníka a uviedla, že ak niekto nerozumel tomu, čo sme navrhli, alebo bolo to ťažko uchopiteľné, tak ani pri najväčšej dávke fantázie alebo ak by chcela byť ešte tvrdšia, ani konšpirátorskom myslení predsa z toho nevyplývalo, že my chceme disciplinárne trestať doktora Hrubalu alebo zabezpečiť jeho disciplinárne trestanie a teda celý tento bod smeruje do budúcna vo vzťahu ku všetkým predsedom súdov. K tomu, že poukázal na hodnotiacej komisie uviedla, že aj tie sme dostali do tejto úrovne my, pretože poukazovala na to ešte keď tu neboli ostatní členovia Súdnej rady, ktorí boli odmenení, že tie zásady, ktoré si hodnotiace komisie prijali, majú čo sa týka obsahu rátio, ale čo sa týka právnej sily je to nezmysel, lebo oni si nemôžu prijať žiadne usmernenia alebo žiadne zásady a poďme do toho. Ignorovalo sa to veľmi dlho, až my sme to dostali do tej úrovne, že ideme do legislatívnych zmien. Toto takisto túto tému sme otvárali, poukazovali sme na to, že teda, čo s tým ideme robiť, lebo operatívne informácie, ale nič sa s tým nedialo a nakoľko tu počúvame, že činnosť súdnej rady organizuje a riadi pán predseda, tak tom mal zorganizovať, takže povedať že ideme sa najskôr o tom baviť vecne a potom zavoláme doktora Hrubalu, na to ona vplyv nemá a povedať, že zaradiť to musel, lebo my sme 3 alebo 4 alebo 5 kedykoľvek navrhli nejaký bod a nemáme ho dobre uchopený a je to ako keby z našej strany domotané, tak to je nefér, lebo to tak nie je.

Andrej Majerník:

Povedal, že má s Marcelou úplnú zhodu, pretože ak máme postupovať rovnakým spôsobom ako pri úprave aj činnosti hodnotiacich komisií, tak postupujme tak, dajme návrh na legislatívnu zmenu, aby sa táto otázka vyjasnila a pokiaľ ide o to, čo hovorila, tak § 25 disciplinárneho poriadku pozná a vie, že to môže urobiť len predseda disciplinárneho senátu alebo ním poverený sudca, avšak hovoril len to, že je to zaujímavá úvaha, že pokiaľ niekto, kto je nadaný návrhovou legitimáciou na podanie disciplinárneho návrhu, musí niečo tvrdiť a musí produkovať na to dôkazy, tak v situácii, v ktorej bol predseda súdu Špecializovaného trestného súdu si to vyložil tak, že požiadal políciu o produkciu nejakých dôkazov a teraz ako keby ten § 25 dáva nejakú možnosť, aby to na návrh alebo podnet disciplinárnych navrhovateľov urobil predseda disciplinárneho senátu, ale či je to šťastné, pretože v takom prípade bude niečo návrhový subjekt tvrdiť naverím boha ako sa hovorí, ale to už ponecháva na úvahu.

Ján Hrubala (zvukový záznam):

Ďakujem, mňa zaujali mnohé časti tejto debaty a mrzí ma, že vás takto zaťažujem, Dúfam, že nehovorím príliš dlho. Pani Marcela Kosová, ja neviem, ja nepatrím a myslím si, že to dokazuje aj moja komunikácia, ja mám svoj právny a hodnotový systém nastavený, aký ho mám. Nepatrím medzi ľudí, ktorí tu delia sudcov a skupiny na nejakých dobrých a zlých, ja nikdy ten, tú terminológiu o podržtaškovstve nepoužívam a myslím si, že na to čo povedal kolega Majerník môžem nadviazať v tom smere a dovoľte mi a berte to kľudne aj ako ospravedlnenie, ja vzhľadom k tomu, že nebolo formulované uznesenie, ja ja som nevedel čo mám vám predostrieť a tak samozrejme chcem hovoriť pravdu a hovorím pravdu, preto som vám predostrel celý príbeh a prepáčte mi hodnotiaci úsudok, nehovorím ani o pokrytectve ani o ničom inom, možno napádate moju odpoveď na kolegyňu Prušovú, ale naozaj nie kvôli tomuto som tu, že či to môže viesť k nejakému disciplinárnemu stíhaniu, nuž tak keď neviem aké vy chcete prijať stanovisko dnes dnes to už viem, ale ja som sa dozvedel asi v priebehu jednej hodiny, tak ako vychádzam z absolútne teoretickej možnosti, že dúfam, že mi dáte za pravdu, že to môže viesť k odporučeniu a tak ďalej a keď mi hovoríte, že nie, tak ja je to len niečo čo s potešením potešením prijímam a záver ja fakt už nebudem hovoriť, lebo ja si myslím, že bolo povedané všetko a nevracajme sa, poprosím vás k tomu tomu disciplinárnemu stíhaniu. Záver je je ten, že kolega Šamko veľmi zrozumiteľným spôsobom nastolil problém, ktorý sa má riešiť a ktorý som ja vyriešil spôsobom, akým som ho vyriešil, mohol som sa odvolávať napríklad na § 42 myslím, že a alebo koľko to je, dohľad, neurobil som to, ale ale ten záver, že to môže dopadnúť akokoľvek tak alebo onak, ten som vyvodzoval z toho, že neviem prečo som volaný, neviem čo mám vysvetľovať, neviem k akému uzneseniu sa mám vyjadriť. Rozumiem tejto debate, myslím si, že má svoju hodnotu v mnohých smeroch je to veľmi veľmi zaujímavé a pokračujte v nej. Môj názor na to, že som nič neporušil sa nemení.

Martin Bezák:

Povedal, že nepochybuje o tom, že Súdna rada má pôsobnosť aj v tejto otázke, to znamená v otázke zaujatia stanoviska k tomu, či predseda súdu môže alebo nemôže alebo akým spôsobom môže predseda vykonávať svoje disciplinárne kompetencie v kompetencii podľa typu návrhy. Uviedol, že podľa neho táto otázka neznie tak, či predseda súdu má možnosť postupovať pred podaním disciplinárneho návrhu tak, že preveruje okolnosti na základe použitia analógie s trestným poriadkom alebo ako uviedol dr. Hrubala, či má mať páky na preverenie týchto okolností. Uviedol, že otázka znie tak, či má predseda súdu oprávnenie proaktívne vyšetrovať okolnosti, ktoré vôbec nevyplývajú z disciplinárneho podnetu a v tomto smere sa v plnom rozsahu stotožňuje s disentom dr. Fečíka, že určite nie a práve teda takýto postup dr. Hrubalu vyplýva z toho, čo bolo predložené Súdnej rade Slovenskej republiky. Konkrétne poukázal na odpoveď majora doktora Miloslava Víteka, vedúceho alebo povereného riadením dočasne neobsadenej riadiacej funkcie pre vyšetrovacie oddelenie, vyšetrovania odboru Bratislava NAKA PZ, z ktorej vyplýva (citoval), že ste ho požiadal o: “poskytnutie ďalších informácií súvisiacich so skúmaním dokumentovania eventuálnych kontaktov, či už sudcu JUDr. Michala Trubana alebo jeho dcéry JUDr. Natálie Trubanovej s tým, že takýto postup predsedu súdu rozhodne nemožno považovať za opatrenie tak podľa § 302 ods. 3, ktoré je nevyhnutné na zistenie skutkového stavu a odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, pretože týmto jeho postupom nedošlo ani k prevereniu, ani vyvráteniu alebo potvrdeniu nejakých informácií, o ktoré ho žiadal predseda Súdnej rady, ale bolo to v podstate proaktívne vyžadovanie ďalších možných informácií o kontaktoch rodiny pána doktora Trubana. Uviedol, že z jeho pohľadu takýto postup určite nemá žiadnu oporu v zákone s tým, že ak sa mýli, poprosil dr. Hrubalu, aby takéto zákonné ustanovenie odcitoval a následne bude zakomponované do navrhovaného uznesenia. Vyjadril názor, že predseda súdu takéto vlastné oprávnenie nemá ani pred predtým, ako je podaný disciplinárny návrh, ale ani po podaní disciplinárneho návrhu nie je oprávnený per analogiam podľa trestného poriadku proaktívne vyšetrovať alebo získavať okolnosti, ktoré teda nie sú okolnosťami vyplývajúcimi z disciplinárneho podnetu. Poukázal na to, že judikatúra najvyšší súdnych autorít je konštantná a ustálená tak, že úradný záznam a operatívne ani spravodajské formáty rozhodne nemôžu byť dôkazom v trestnom konaní ani teda v trestnom konaní, ktorým určite disciplinárne konanie nie je.  

Dana Jelinková:

Uviedla, že hoci žiaden z listov na poskytnutie súčinnosti predsedu Špecializovaného trestného súdu neobsahoval právny dôvod, resp. odkaz na zákonné ustanovenie, keď jediným odkazom bol článok pani Tódovej a list pána predsedu Súdnej rady, tak pochopila z jeho ako keby vysvetlenia alebo obrany, že konal, a je jedno či pred alebo po podaní v zmysle § 42 ods. 3 zákona. Uviedla, že pokiaľ predseda akéhokoľvek súdu na základe tohto paragrafu bez ohľadu na časové hľadisko, či pred podaním alebo po podaní si myslí, že môže konať ako osobitný vyšetrovací orgán a vyťažovať orgány činné v trestnom konaní, tak ono to bolo myslené bez ohľadu na časové hľadisko.

Martin Bezák:

Uviedol, že pointou jeho príspevku bolo, že v akomkoľvek časovom momente nie je predseda súdu oprávnený riešiť okolnosti, ktoré vôbec nie sú predmetom nejakého podnetu alebo nevyplývajú viac menej z toho, čo on má preveriť, a na základe toho sa má rozhodnúť, či podá alebo nepodá návrh na disciplinárny postih. Poukázal na to, že si nevie predstaviť filozoficky ani právne, aby predseda súdu ako orgán riadenia  správy súdov mohol v podstate vstupovať do nejakých vzťahov tretích osôb len z titulu, že teda preverujú nejakého sudcu a požadovať na nich informácie. Uviedol, že ak bol podnietený mediálnymi správami ex offo, alebo nejakým podnetom od nejakej osoby, tak tieto informácie má preveriť a alebo sa potvrdia, alebo sa vyvrátia a až na základe toho sa má rozhodnúť, či podá alebo nepodá disciplinárny návrh, ale on tam žiadny ústavnú ani zákonnú možnosť nevidí.

Ján Hrubala (citácia zo zvukového záznamu):

Myslím, že len stručne, no použili ste slovo podnietený, no podnietený som bol nie mediálnymi správami, ale listom predsedu Súdnej rady, ktorý uvádzal konkrétnych policajtov a keďže chcem vedieť viac, tak som s tými policajtmi komunikoval, keď to predsedom súdu zakážete uznesením, určite to budú akceptovať vrátane mňa, len to spôsobí komplikácie, o ktorých som už hovoril.

Martin Bezák:

Uviedol, že nespochybňuje, že bol podnietený predsedom Súdnej rady, iba hovorí, že z tých podkladov, ktoré boli predložené Súdnej rade vyplýva, že vlastne nejakú odpoveď dostal a ešte na tú odpoveď požadoval ešte ďalšie informácie, ktoré by sa mali týkať ďalších vzťahov. Uviedol, že nechce, aby to bolo vnímané tak, že Súdna rada niekomu niečo zakazuje.

Lajos Mészáros (citácia zo zvukového záznamu):

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som začal tým, že je paradoxné, že my chceme zaujať stanovisko k legálnosti postupu predsedu Špeciálne špecializovaného súdu pri tom, či môže, teda si vyžiadať nejaké dôkazy predtým, čo podal disciplinárny návrh a teda či postupoval legálne, teda v podstate ideme riešiť túto otázku alebo zaujímavé stanovisko k tejto otázke a pritom prvú otázku ešte nemáme celkom vyriešenú, totiž či ten náš postup v tejto veci je legálny, že v rámci v rámci akého postupu, v rámci akého zákona? Ja sa nazdávam a pripájam sa k doktorke Berdisovej a k doktorovi Majerníkovi, že náš § 3a to vôbec neumožňuje a hovorí o správe a my máme zaujať stanovisko k právnej otázke, to dúfam nikto nepopiera, že toto je právna otázka aj v tom odlišnom stanovisku to bolo promované ako právna otázka. Ak by sme mali, nie som proti, však je to pekná právna otázka, tak by sme mohli zaujať stanovisko v rámci § 3c, kde akože prijímame opatrenia, a to opatrenia, to opatrenie bolo to naše stanovisko, ktoré by sme mohli legislatíve teda postúpiť, ale k tomu nepotrebujeme predsedu Špecializovaného trestného súdu, to je abstraktná záležitosť, to je abstraktná to je zaujatie stanoviska a teda v abstraktnej rovine, lebo keď ho takto predvolávame v súvislosti s konkrétnou vecou, tak to skutočne v neutrálnom pozorovateľovi môže evokovať to, že sa tu pripravuje nejaké predpolie na jeho odvolanie, alebo disciplinárne a pod. Ja dúfam, a som presvedčený, že táto súdna rada sa nikdy nezníži k takýmto aktivitám, to je prvá vec. Verím Vám.  Druhá vec je, na základe akého podkladu, o čom hovoríme, aké sú naše východiská. Naše východisko je jedno odlišné stanovisko, musím povedať, že nikdy som nehovoril kto, kde som čo teda robil, ale vám je známe, že odlišné stanoviská sú mi blízke. Odlišné stanoviská sme dávali vždy slobodne, možno som dal najviac odlišných stanovísk na ÚS a možno dal niekto aj viac, o to tu nejde. Ide o to, že dáva slobodu sudcom a je dobre, že sa využíva, aj v tejto veci, myslím si, že je to jedna pekná vec, ale myslí si, že didakticky by sa dalo určovať čo sa týka námietky zaujatosti, je to tak vyšperkované ako my hovoríme, je to tak prepracované, teda z jedného hľadiska, že sa to dá. A som veľmi rád, že je tam to odlišné stanovisko, lebo to dokresľuje, vôbec neznižuje hodnotu toho väčšinového stanoviska, ktoré musíme my rešpektovať a s tým rešpektom, netreba zabudnúť nikdy, že, že tu máme väčšinové stanovisko, ktoré teda potom, chcem teraz hovoriť, aký teda má vzťah k odlišnému stanovisku. Žiaľ musím povedať, že ak som napísal veľmi veľa odlišných stanovísk, tak som často krát prehral, lebo to je vždy prehra. Ide o to, že ste nepresvedčili väčšinu, ale napriek tomu, verím tomu, že niekedy odlišné stanovisko sa stáva väčšinovým, niekedy ESĽP nám dal za pravdu a myslím si, že aj toto odlišné stanovisko minimálne v tom, že podnietilo, inšpirovalo, aby sme sa zaoberali s touto otázkou, aj ten význam to má a splnilo to ten účel. Ale chcem povedať, že to odlišné stanovisko je súčasťou toho rozhodnutia. V Čechách je to inak, aj formálne je to vyjadrené tak, že sa to pripája k väčšinovému rozhodnutiu a zverejňuje sa to a doručuje spolu s rozsudkom. K tomuto odlišnému stanovisku už väčšina zaujala stanovisko a väčšina povedala, že tento problém, ktorý my tu máme na stole, to nie je až taký zásadný problém, s ktorým by sme sa mali zaoberať, povedala väčšina, ale jeden z disentujúcich sudcov, to považoval za problém, ale nemôže to byť východisko k tomu, aby sme my to brali ako bernú mincu, ale túto otázku majú rozhodnúť podľa môjho názoru, a to vyplýva aj z toho odlišného stanoviska, predovšetkým súdy, lebo je to právna otázka. To majú rozhodnúť súdy a nie súdna rada, súdna rada nezjednocuje a nevykladá zákon, súdna rada môže zaujať stanovisko bez toho, že by niekoho konkrétneho zavolala, môže k tomu zaujať stanovisko a potom môže teda dať nejaký návrh legislatíve, poslať to stanovisko legislatíve v tejto veci, ale nemôže vykladať a nemôže to byť záväzné pre predsedov krajských súdov alebo ostatných súdov. Takže ja sa nazdávam, že jednak by bolo potrebné, aby sme si ozrejmili, na základe ktorého ustanovenia, lebo nemôžeme hocičo. Keď som prišiel do súdnej rady, tak som sa pýtal, že prečo tu nemáme „rôzne“, oni mi povedali, lebo nemôžeme hocičo, faktom je, že princíp legality hovorí, že my môžeme to, čo nám zákon dovoľuje, my sami si nemôžeme vytvárať kompetencie, právomoci, teda nemôžeme len vtesnať do niečoho, čo nás … (nezrozumiteľné), ja si teda myslím, že pokiaľ chceme, bez pána predsedu by sme mali mať najprv pracovnú poradu k tomu, vyžiadať si k tomu stanoviská viacerých právnikov alebo odborníkov, ktorých považujeme za skutočne dobrých odborníkov a potom zaujať k tomu stanovisko, ale nie teda týmto spôsobom a nie na základe týchto ustanovení nášho zákona.

Ja:

Uviedla som, že v tomto prípade vôbec neriešime, či si predseda ŠTS vyžadoval od nejakého orgánu nejaké dôkazy, ale on si do slova a do písmena žiadal pravdivé operatívne informácie, tzn. klebety, ktoré on nemohol žiadnym spôsobom preverovať v rámci podnetu na začatie disciplinárneho stíhania. Ohradila som sa voči tvrdeniu p. Mészároša, že z nášho návrhu uznesenia by mohlo vyplývať, že máme záujem podávať nejaký podnet alebo navrhovať začatie disciplinárne konania voči predsedovi ŠTS (my nemáme návrhovú právomoc predsa) a poukázala som na to, čo sa dialo na súdnej rade, keď sa politickí nominanti domáhali zaradiť do programu bod „Števík“, kedy hovorkyňa ZOJ (Javorčíková) a zároveň členka súdnej rady už deň pred zasadnutím na stránke tohto zoskupenia uviedla, že ak súdna rada dospeje v jeho prípade k nejakému záveru, tak to bude nástrel pre toho, kto návrhovú disciplinárnu právomoc má. Uviedla som, že nikto z nás nemá záujem vyriešiť tento problém spôsobom, ktorý predseda ŠTS deň pred zasadnutím v rozhovore poskytnutom pani Prúšovej naznačil (odvolanie z postu predsedu, príp. podanie návrhu na disciplinárku), skôr ma zarazilo, že sa dr. Hrubala vyjadril tak, že predseda ŠTS je bezvýznamná figúra (citácia z jeho rozhovoru), ktorá si plní iba nejaké administratívne poslanie. Vyjadrila som sa, že neviem, či v súvislosti s týmto „poslaním“ nejakej bezvýznamnej figúry, ktorá vedie nejaký súd, je aj zháňanie operatívnych informácií na sudcu. Poukázala som na to, že dr. Fečík vo svojom disente nehovoril iba o možnej právnej otázke, ale ak si prečítame tú vetu do konca, tak hovorí: „že v súvislosti so zháňaním operatívnych informácii na sudcu Trubana a najmä jeho dcéru Natáliu Trubanovú ide o prekročenie právomoci a vyvoláva to vážne právne a etické otázky“. Pripomenula som, že doposiaľ sa predseda ŠTS vôbec nevyjadril k tomu, že pokiaľ plánoval podať návrh na disciplinárku na sudcu Trubana, pretože neoznámil svoju zaujatosť v jednej veci, prečo v súvislosti s takýmto návrhom zháňal operatívne informácie aj na jeho rodinných príslušníkov.

Marcela Kosová:

Ohradila sa voči tvrdeniu dr. Mészároša, že nám verí, že nie je našim úmyslom dopracovať sa k odvolaniu predsedu ŠTS, nakoľko toto tvrdenie je na rovnakej štartovacej dráhe, ako to, čo povedal včera priamo predseda ŠTS, kde síce nepovedal, že sme nejaké podržtašky a všetky tie veci, ktoré o nás píšu aj niektorí novinári, ale keď to počujú osoby, ktoré čítajú tieto denníky, v ktorých sa dookola vystupuje, tak je to presne návod na to, čo si majú o nás akože myslieť a zvulgarizujú to do tých nechutných komentov, ktoré sa tam nachádzajú. Povedala, že nevie, či to robia vedome alebo s úmyslom ukázať, že oni sú tí dobrí a tí ostatní ich nezaujímajú, ale dôležitý je následok a ten si vyprosí, pretože to ju naozaj uráža. K tvrdeniu, na čo máme a nemáme oprávnenie, poukázala na § 3a písm. c) a ako si z toho predseda ŠTS vyvodil, že teoreticky smerujeme k disciplinárke, tak to nechápe. K tomu, či máme/nemáme oprávnenie sa opýtala, že komu vadí, že predseda súdnej rady má takýto text na stránke súdnej rady vo vzťahu k podaniam:

„Predseda súdnej rady je oprávnený stotožniť sa so stanoviskom predsedom príslušného súdu… bod 6: Podanie požadujúce disciplinárny návrh proti sudcovi priamo od predsedu súdnej rady bez toho, aby taký podnet bol podaný predsedovi príslušného súdu alebo sudcovskej rade, bude postúpený tomuto predsedovi, prípadne sudcovskej rade na ďalší postup.“

Opýtala sa, že v akom zákonnom ustanovení je zmocnenie na to, čo práve prečítala. Odpovedala si, že v žiadnom a nikomu to neprekáža, tam sa nehľadáme, ale tu je problém.

Ján Hrubala:

Uviedol, že citácia je niekedy dôležitá, ale v rozhovore pre Denník N povedal aj to, že funkcia predsedu súdu je v tom celom nepodstatná, pokiaľ ide o nejaké súdenie, tzn. nie je bezvýznamná figúra, nevidí v tom rovnítko, ale dobre, bavme sa o citáciách, myslel predsedu súdu, a opýtal sa, že nie je tu kvôli tomu, či? Uviedol, že nepoužil výraz, že predseda súdu je nepodstatná figúra. (ja som si rozhovor nielen vypočula, ale aj prepísala).

Peter Šamko:

Uviedol, že problém je v tom, ako môžu predsedovia a podpredsedovia súdov postupovať predtým ako sa rozhodujú, či podajú alebo nepodajú návrh na disciplinárne stíhanie sudcu. Poukázal na to, čo povedal už v úvode a doplnil, že vždy s tým bol problém, ako bývalý podpredseda súdu sa s týmto problémom stretával, ale keď sa objavil disent dr. Fečíka, tak zistil, že si to všimol aj sudca NSS, ktorý túto problematiku označil ako poznámku k postupu navrhovateľa s tým, že to nie je primárna problematika NSS, pretože tá činnosť predchádzala podaniu disciplinárneho návrhu a tú oni neposudzujú. Poukázal na to, že tento dlhotrvajúci problém sme chceli demonštrovať práve na tomto prípade, keďže si ho všimol aj dr. Fečík. Uviedol, že táto problematika by sa mala upraviť alebo legislatívne alebo prijatím nejakého uznesenia súdnou radou podľa ustanovení, ktoré sme použili, pretože zákon nehovorí iba správe súdu ale sa podieľa aj na riadení súdov. Vysvetlil, že napr. dr. Wagnerová, bývalá sudkyňa Českého ÚS bola zásadne proti tomu, aby mohol predseda súdu spolupracovať s políciou, a vzhľadom na rozdielnosť názorov – dr. Fečík má iný, dr. Hrubala iný, tak vznikla možnosť debatovať o tom. Zotrval na názore, že neexistuje prípravné disciplinárne konanie, a preto sa k tomu NSS ani nevyjadril. Zdôraznil, že podľa jeho názoru predsedu súdu takúto kompetenciu nemá a ani polícia nemá kompetenciu vyhovieť takejto požiadavke predsedu súdu, pretože to nie je upravené ani v TZ, ani v zákone o PZ, a preto pri existujúcej právnej úprave ide o prekročenie právomoci predsedu súdu, ak žiada o súčinnosť políciu, keďže ani pozícia predsedu súdu mu neumožňuje rozhodovať sa od koho a čo bude žiadať na „svojho“ sudcu. Poukázal na to, že v tomto konkrétnom prípade sa predseda súdu obrátil na PZ bez toho, aby vo svojich žiadostiach použil jedno jediné zákonné ustanovenia, o ktoré svoju žiadosť oprel, avšak ani ho použiť nemohol, nakoľko neexistuje ani v zákone o súdoch a ani v zákone o PZ, a pokiaľ to nie je v právnej úprave, tak je také konanie protiprávne.

Ján Mazák:

Povedal, že v tom disciplinárnom konaní sa operatívna informácia neuplatnila, to je jasné, ale dôležitejšie je to, že keby sa uplatnila ako skutkový základ pre podanie disciplinárneho návrhu, tak je výlučne vecou NSS, aby povedal: „vážený navrhovateľ, vy ste použili operatívnu informáciu a náš názor je taký, že operatívna info sa nemôže používať ako dôkazný prostriedok, a vy ste nemali oprávnenie ju vyžiadať a predložiť nám ako súčasť dôkazných prostriedkov a tým by to bolo vyriešené bez akejkoľvek potreby legislatívnej úpravy. Uviedol (citujem zo záznamu): že judikatúra rieši tieto veci, nie súdna rada SR, my nemáme súdnu moc, teda my môžeme povedať hocičo a NSS to môže úplne ináč testovať a dôjsť k iným výsledkom. Povedal, že nemôže počuť taký výraz, či náhodou predseda ŠTS neprekročil svoje oprávnenie, no neprekročil, však to ani neuplatnil v tomto prípade, ale keby to uplatnil, tak my musíme jednoducho zareagovať na to úplne jednoznačne: NSS nech nám povie, či to akceptuje, neakceptuje a či akceptuje to, že to urobil ten, kto má disciplinárne oprávnenie, predseda súdu, minister, predseda súdnej rady, verejný ochranca práv a bolo by to vyriešené. A nie že my sa tu vtláčame do nejakého priestoru, ktorý je veľmi, veľmi citlivý na to, aby sme my zaujali stanovisko. Ja hovorím, že ani legislatívne opatrenie nemá žiadny dôvod, lebo ktorý súd by odobril operatívnu informáciu bez overenia, nikto, operatívna informácia sa ani v trestnom konaní nepredkladá, nikde sa nepredkladajú takým spôsobom, aby sa z nich vychádzalo pri rozhodovaní o vine a treste. No, čiže, toto je niečo, čo skutočne, môj názor je, že vstupujeme do právomoci NSS a zbytočne a nechcem povedať, že na základe jedného odlišného stanoviska, čo je málo na to, aby sme rozvírili takú hladinu.

Ja:

Povedala som, že ak by sa predseda súdnej rady ako spolunavrhovateľ disciplinárneho návrhu na dr. Trubana zúčastnil aspoň jedného z tých troch pojednávaní, tak by zistil, pričom je to uvedené aj v disente dr. Fečíka, ako sme sa my o tomto celom vlastne dozvedeli, že boli zbierané operatívne info na dr. Trubana a jeho dcéru. Ozrejmila som, že prišlo k tomu tak, že predseda ŠTS ako jeden z disciplinárnych navrhovateľov na prvom pojednávaní v decembri 2022, navrhol vykonať dôkaz, ktorým bol Úradný záznam zo dňa 26. 11. 2019, ktorý dokonca priložil k návrhu na začatie disciplinárneho stíhania JUDr. Trubana ako prílohu a nakoľko disciplinárne obvinený dr. Truban vykonanie dôkazu na prvom pojednávaní namietol, dôkaz vykonaný nebol aj so súhlasom predsedu ŠTS. Problém nastal vtedy, keď predseda ŠTS tento nevykonaný dôkaz do svojej záverečnej reči zahrnul a začal naňho poukazovať, pričom predseda senátu NSS dr. Matulník ho nestopol a nenamietol, že nemá hovoriť o dôkazoch, ktorých vykonanie pripustené nebolo, nechal ho dohovoriť a to je aj dôvod, pre ktorý sa dr. Fečík vo svojom disente týmto zaoberá, keďže poukázal na to, že pokiaľ už povolil predseda senátu disciplinárnemu navrhovateľovi odôvodňovať svoju záverečnú reč dôkazom, ktorý v konaní vykonaný nebol, tak sa s touto situáciou mal vysporiadať vo svojom rozhodnutí, čo však neurobil.

Peter Bebej:

Povedal, že keby bol predseda súdu, tak by podal žiadosť, v ktorej by sa odvolal na zákonné ustanovenia, ktoré mu ako predsedovi súdu dávajú zákonnú kompetenciu podať disciplinárny návrh. K úradným záznamom povedal, že môže to byť klebeta, ale môže to byť aj nejaká indícia (zrejme, nezrozumiteľné) a môže osvetľovať napr. aj môj postup, že nehrať sa na nejakého inkvizítora, ale nakoľko mi je tu niečo nejakým orgánom signalizované, tak skúsim preveriť, či to je dôvodné alebo nie a či už potom dám k tomu disciplinárnemu návrhu aj ten úradný záznam, ktorý vysvetľuje, prečo som sa potom dopracoval k nejakému dôkazu, ale nielen ten úradný záznam by bol jediným dôkazom, iba by osvetľoval myšlienkový postup, ktorý viedol k podaniu návrhu na disciplinárne stíhanie.

Dana Jelinková Dudzíková:

K poznámke predsedu súdnej rady, že „ide len o jedno odlišné stanovisko sudcu NSS a nad rámec veci“ poukázala na to, že včera sme mali na zasadnutí debatu o prejavovaní úcty a rešpektu k najvyšším súdnym autoritám a ohradila sa, že je to pán sudca NSS, ktorý otvoril otázku zásadného právneho významu a ktorý prejavil takú mieru odvahy, aby to dokonca hodil na papier. Uviedla, že nevie čo nasledovalo po uverejnení tohto odlišného stanoviska, ale myslí si, že vďaka bohu, že súd bol postavený aj s ľuďmi zvonka a vyjadrila obavu, že ak by to bol dlhoročný kolektív sudcov, tak by to mohlo byť zaťažené nejakými väzbami alebo hrozbou nejakých následkov, kde by sme sa k odlišnému stanovisku v tomto znení nedostali a bolo by to na škodu. Povedala, že je jedno, či to bolo 4:1, alebo 3:2, pretože dôležité je, že odlišné stanovisko bolo naformulované a pokiaľ sme my nemali doteraz potrebu k tomu zaujať stanovisko, napriek tomu, že predseda súdnej rady bol jeden z navrhovateľov a čakalo sa, kým my niečo naformulujeme, tak je dobre, že sme to urobili.

Marcela Kosová:

Povedala, že to, ako to vysvetlil Peter Šamko musel pochopiť asi každý, aj ten, kto doteraz netušil, že existujú nejaké operatívne informácie, keďže úradný záznam hovorí o operatívnych informáciách s tým, že nemôžeme rezignovať na svoju kompetenciu podľa § 3 písm. a), c) aj z dôvodu, že napr. dr. Bebej to označí ako chybičku krásy a ak takto rozmýšľa viac predsedov súdov, že je v poriadku zadovažovať si aktívne operatívne informácie, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu ani len v trestnom konaní, tak sa potom nemôžeme tváriť, že sa tu nič nedeje. K nami navrhovanému uzneseniu uviedla, že v prípade jeho prijatia a v prípade, ak ho niektorý z predsedov súdov rešpektovať nebude, tak to nezakladá žiadnu disciplinárnu právomoc súdnej rady, keďže my ich nejdeme trestať ani im nič prikazovať, nakoľko chceme dať iba návod tým, ktorí v tom majú nejasno, lebo si to nemajú s kým prebrať. Uviedla, že sa síce s takýmto postupom ešte nestretla, ale môže to nastať opäť a v tom je problém.

Peter Šamko:

Reagoval na dr. Bebeja, že úradné záznamy alebo operatívne informácie neslúžia ako podklad na disciplinárne konanie, keď zákonodarca s tým nepočítal a z ničoho to ani nevyplýva, že by mohli byť podkladom nejakého disciplinárneho konania, alebo že si môže predseda súdu vyžiadať čokoľvek, potom si to bude sám preverovať s tým, že úradné záznamy slúžia k niečomu úplne inému ako k disciplinárnemu konaniu. Povedal, že mu nešlo ani o to, čo tie úradné záznamy obsahujú, ale skôr o to, či si ich môže vyžadovať predseda súdu. K tvrdeniu Jána Mazáka, že sa k tomu môže vyjadriť NSS uviedol, že je to síce pravda, ale to nevylučuje, aby sme sa k tomu vyjadrili aj my.

Ján Hrubala:

Povedal, že nie úradný záznam, ale vysvetlenie jeho obsahu slúžilo ako podklad na disciplinárne konanie, pretože ho nepovažoval za dostatočné. Ocenil kultivovanosť debaty, pretože sa tu riešia podstatné problémy s tým, že si uvedomuje ich vážnosť s tým, že nás možno jeho odpovede neuspokojili, ale nevie k tomu viac dodať. Povedal, že si to zrejme vyžaduje dlhšiu diskusiu s tým, že existuje kolégium krajských súdov a sú okresní predsedovia, ktorí by sa možno radi zúčastnili tejto diskusie s tým, že bude akceptovať naše uznesenie.

Dana Jelinková Dudzíková:

Povedala, že už si zvykla na povýšenecký tón zo strany niektorých členov súdnej rady, ktorí sedia oproti a aj na tón, ktorým sa podsúva a dáva našim krokom nejaký zlý úmysel s tým, že to považuje za deficit osoby, ktorá toto realizuje, a preto sa nebude snažiť niekoho, kto má 40 rokov a viac vychovávať. Uviedla, že je jej ľúto, že niekto na dosycovanie svojho vlastného ega potrebuje takýto povýšenecký tón, pretože je to jeho vizitka, nie naša s tým, že máme aj reakcie zvonka presne na takéto správanie. Za podstatné však považovala to, že predseda ŠTS realizoval svoju právomoc bez právneho dôvodu a už to samotné svedčí o tom, že takto by predseda súdu postupovať nemal a nemôže, nakoľko aj keď idete písať nejaké podanie, tak musíte uviesť, na základe akého § žiadate  nejaké informácie, toto však v liste uvedené nie je, je tam iba odkaz na list predsedu súdnej rady a vo vzťahu k dcére dr. Trubana je iba odkaz na článok pani Tódovej. Uviedla, že ak predseda súdu zháňa informácie na základe článku v novinách a na základe listu predsedu súdnej rady bez toho, aby si overil, či koná v zmysle zákonných kompetencií, tak to nie je dobrá správa vecí verejných a už toto samo o sebe signalizuje, že predsedovia súdov by sa mali touto otázkou zaoberať s tým, že policajti nemali na túto žiadosť vôbec reflektovať a už vôbec nie sa dostaviť do budovy súdu a absolvovať nejaký individuálny pohovor v danej veci a je to ďaleko za hranicou právneho štátu, čo ju privádza k myšlienke, že niekto, v danom prípade to môže byť dr. Truban a dúfa, že sa obrátil na ÚS, by mal položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, alebo požiadať o prerušenie konania, aby sa ÚS obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, či je takýto výklad kompetencií predsedu súdu, ako ho realizoval predseda ŠTS v súlade s právom EÚ a či nenarúša princípy, ktoré majú garantovať vonkajšie ale aj vnútorné aspekty nezávislosti sudcov a ak to neurobí on, môže to urobiť hociktorý sudca. Uviedla, že ak by sme prijali výklad, ktorý tu bol predostretý, tak narážame na veľké problémy. Povedala, že pokiaľ druhá strana napáda náš úmysel, ktorý by mal byť iný ako je uvedený, a že súdna rada nemá kompetencie a je to otázka, ktorú by mal upraviť zákonodarca tak si to nemyslí, naopak, ak chce predseda súdu niečo realizovať, tak on musí preukazovať, že konal tak, ako mu zákon dovoľoval a zhadzovať to na to, že to nie je presne špecifikované a mohli vzniknúť otázky, tak tým sa mal zaoberať predtým ako tú žiadosť dával. Uviedla, že to bolo proaktívne v tom období a ona to vnímala tak, že to bol ako keby konkurenčný boj vo vzťahu k ŠTS, vyhodnotila si to tak, že to malo politický aspekt a verila, že to bude dané na pravú mieru a verí, že najneskôr ÚS to na pravú mieru dá. Povedala, že otázka znie, ako môžu práva znalé osoby konať tak, že budú ignorovať aktuálnu judikatúru ESĽP a najvyšších súdnych autorít takým spôsobom, že sa porušuje právomoc použiť nejaké dôkazy, ak sú teda toto dôkazy z trestného konania v disciplinárnom konaní a je pravdou, že toto by mal vyhodnocovať disciplinárny senát a opýtala sa, či toto zbavuje zodpovednosti predsedu súdu alebo predsedu súdnej rady alebo ministra spravodlivosti, že sa to jednoducho odignoruje? Uviedla, že veď to nie sú nejakí poľnohospodári, ale práva znalé osoby, a preto pokiaľ takto koná disciplinárny navrhovateľ v tejto veci, tak ako asi koná v niektorých veciach ako sudca alebo ako predseda súdu dovnútra. Povedala, že ak list predsedu súdnej rady ako podnet na spustenie tohto preverovania nie je fishing expedition, tak potom nevie čo, pretože ak sa tu rozprávalo, že my sme tu mali na základe kvalifikovaného podnetu na Mgr. Záleskú, realizovať voči nej fishing expedition dokonca na základe podnetu, tak potom toto bolo čo, keď poprosím, že žiadam, vlastne ani neviem, čo žiadam, plus – mínus toto a keďže písala pani Tódová, že žiada informácie aj na dcéru dr. Trubana, tak nevie, čo iné by malo byť fishing expedition, ak nie toto. Opýtala sa preto, či nikomu z prítomných nevadí, že predseda súdu realizoval dopytovaciu právomoc bez odkazu na príslušné zákonné ustanovenia a zároveň položila rečnícku otázku, či sa nejednalo o hľadanie operatívnych informácií pre následnú žurnalistiku a investigatívu a následnú dehonestáciu sudcu vo verejnom priestore.

Peter Šamko:

Doplnil, že ak by sme pripustili, že toto je normálne, že predseda súdu môže ísť takto cez operatívne informácie, potom musíme pripustiť, že môže ísť aj ďalej, tzn. ak nie sú operatívne informácie, tak môže požiadať políciu, aby ich zabezpečila, alebo môže požiadať políciu, aby vypočula nejaké osoby, aby mu ich vyťažovala, aby  mu zabezpečila nejaké dôkazy, t. j. môže si urobiť čokoľvek, ak povieme, že toto je normálne. Uviedol, že ak toto pripustíme, tak potom ten predseda súdu si môže urobiť z polície servis a môže cez ju žiadať o čokoľvek, pričom je neprijateľné, aby mal predseda súdu takéto bezbrehé kompetencie, pretože môže aj povedať, že veď zožeňte mi niečo, vytvorte nejaké úradné záznamy, a preto je to podľa neho veľmi nebezpečné. Poukázal na to, že mu v priebehu zasadnutia píšu sudcovia, ktorí to pozerajú a sú šokovaní tým, že v podstate predseda súdu by mal mať takúto kompetenciu, aby operatívne vyťažoval políciu, aby mu niečo dávala zo spisov v rámci predprípravy na to, či dá alebo nedá disciplinárny návrh.

Ján Gandžala:

Uviedol, že si vygeneroval, že podstata tohto bodu bolo vyriešenie otázky, na základe akého zákonného ustanovenia alebo viacerých ustanovení môže predseda akéhokoľvek súdu v rámci potencionálneho disciplinárneho konania žiadať informácie z policajných zdrojov. Povedal, že preňho bola diskusia veľmi podnetná a niektoré aspekty, ktoré tu boli nastolené nevnímal tak komplexne, ako ich vníma po tejto diskusii a vyvodil si záver, že z nej jasne vyplynulo, že neexistuje explicitné zmocnenie alebo jednoznačná právna úprava umožňujúca predsedovi súdu ako potencionálnemu navrhovateľovi žiadať informácie z policajných zdrojov. Uviedol, že je to závažná otázka, ktorú predostrel v disente dr. Fečík a takáto úprava aj s poukazom na rozhodnutia českého NSS, je žiadúca aj z hľadiska právnej istoty a dá sa to vyriešiť implementovaním takýchto ustanovení do zákona o súdoch a sudcoch. Predniesol procesný návrh, ktorým navrhoval odložiť tento bod programu za účelom prejednania koncepčného postupu riešenia problematiky získavania podkladov na podanie disciplinárneho návrhu zo strany štátnej správy súdov (predsedov súdov) od bezpečnostných zložiek štátu, v rámci pracovného stretnutia. Navrhol pracovné stretnutie z dôvodu, že nemá ambíciu tento problém vyriešiť na dnešnom zasadnutí, pretože to zrejme chce trošku odstup na to, aby sme mohli vyhodnotiť, resp. ešte raz si v kľude vypočuť diskusiu a eventuálne s chladnou hlavou vypracovať nejaké návrhy, napr. trestní sudcovia v súdnej rade, kde a akým spôsobom by sme mohli eventuálne smerovať, ako túto problematiku riešiť.

Marcela Kosová:

Povedala, že je to jeho procedurálny návrh s tým, že bude hlasovať proti tomuto návrhu, pretože nám nič nebráni, aby sa ďalej pracovalo na legislatívnych zmenách, ak sa prijme uznesenie, ktoré sme navrhli, pretože nemôžeme ostať vo vákuu a tieto situácie sa dejú. Požiadala, aby si prítomní členovia súdnej rady predstavili, či už advokáti, notári, exekútori, vedci, ako by sa cítili, keby človek, ktorý má právomoc podať na nich návrh na disciplinárku, kontaktoval políciu a vyžiadal by si na nich operatívne informácie, lebo niekto niečo napísal v novinách a potom by sa to vyhodnocovalo a následne by sa zvolil nejaký postup.

Dana Jelinková Dudzíková:

Súhlasila s Marcelou s tým, že by sme mohli zamyslieť aj nad takým aspektom, že či má byť toto oprávnenie viazané na osobu disciplinárneho navrhovateľa, alebo na orgán verejnej správy súdov, pretože sa pokojne môže stať, že vznikne podozrenie na predsedu súdu, že sa mohol niečoho dopustiť, a ak ho zastupuje podpredseda súdu, tak si to máme vysvetliť tak, že podpredseda môže osloviť operatívcov, či majú nejaké informácie na predsedu súdu, aby výsledok mohol následne posunúť disciplinárnemu navrhovateľovi? Uviedla, že nevie, aký výklad sa tu pretláča, že či tieto „právomoci“ patria predsedovi súdu en bloc z titulu, že je disciplinárny navrhovateľ alebo, že je orgán správy súdov? Poukázala na to, že ak z titulu, že je orgán správy súdov, tak týmto vyšleme podpredsedom súdov jasný signál, ak náš návrh nebude schválený, že podpredseda môže kľudne dopytovať NAKA, ak nadobudne pocit, že jeho predseda súdu má alebo nemá integritu s tým, že ak nebude náš návrh schválený, tak by ich v tom chcela podporiť, pretože to budú mať s plným požehnaním súdnej rady.

Martin Bezák:

Povedal, že na jednej strane návrh podpredsedu súdnej rady víta, ale nemyslí si, že je v konflikte s návrhom, ktorý sme podali my a nič nebráni tomu, aby sme o našom návrhu hlasovali, pretože môže tvoriť základ pre prípadnú ďalšiu diskusiu, môže sa vytvoriť nejaká pracovná skupina a súdna rada môže realizovať svoju kompetenciu, ktorá jej vyplýva z § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnej rade. K otázke kompetencii súdnej rady, čo môže a nemôže, poukázal na to, že jej postavenie je zakotvené v Ústave SR a v článku 141a ods. 6, pod ktorý je možné subusmovať aj to, čo práve riešime. Uviedol, že bude hlasovať za uznesenie, ktoré sme my navrhli a nemá problém hlasovať ani za uznesenie, ktoré navrhol Ján Gandžala a ktorým by bol daný priestor na rozpracovanie tejto problematiky.

Ján Gandžala:

Reagoval na faktické poznámky a uviedol, že vo svojom návrhu uviedol aj predsedov súdov.

Ja:

Povedala som, že nesúhlasím s odložením tohto bodu programu a poukázala som na to, že sme tento návrh podali pred mesiacom a až dnes sa „vyskytol“ problém na opačnej strane, aby sme to odložili a išli opäť prejednať na pracovnom stretnutí, keďže nič nebránilo tomu, aby niekto v rámci mailovej komunikácie medzi členmi súdnej rady na nejaký problém poukázal už pred zasadnutím s tým, že sme schopní po tom, čo sme si tu dnes vypočuli hlasovať o oboch návrhoch a uvidí sa, či súdna rada niečo prijme. Uviedla som, že zároveň nič nebránilo predsedovi súdnej rady, po tom, ako sme sa oboznámili s programom zasadnutia, resp. po tom, ako sme tento návrh na jeho zaradenie do programu pred mesiacom podali, aby navrhol zvolať najprv pracovné stretnutie. Nadviazala som na Marcelu, ktorá apelovala, aby si každý člen súdnej rady predstavil sám seba v koži napr. sudcu Trubana a špeciálne som apelovala na dr. Mészároša, ktorý bol aj sudcom ústavného súdu, že ako by sa jemu páčilo, keby predseda ústavného súdu zbieral naňho operatívne informácie v prípade nejakého podnetu, ktorý by bol ÚS doručený. Poukázala som na to, že ak sa človek vžije do kože dotyčnej osoby a prejaví štipku empatie, tak to v ňom nemôže nevyvolať pobúrenie, že predseda ktoréhokoľvek súdu by na ktoréhokoľvek sudcu zháňal. Poukázala som na to, že listu predseda súdnej rady zo dňa 17. 07. 2020 adresovanom predsedovi sudcovskej rady ŠTS Hrubalovi predchádzala asi 45 minútová 13. 04. 2020 TB poslanca Šeligu zo strany Za ľudí, z ktorej vzišla aj bývalá ministerka spravodlivosti Kolíková, na ktorej nakydal na rodinu Trubanovcov, spochybňoval ich majetkové pomery, aj dcéry dr. Trubana, spochybňoval príjmy sudcu Trubana a jeho manželky (tiež sudkyne), ktoré podľa jeho názoru nemohli stačiť na financovanie rekonštrukcie penziónu, vzápätí si na ním položené otázky aj odpovedal, spočítaním príjmu oboch manželov a jeho porovnaním s výškou úveru, ktorý im bol poskytnutý s tým, že v tom čase nerozumela tomu, čo touto TB poslanec Šeliga sleduje, ale odpoveď postupne prichádzala. Pripomenula som, že 06. 07. 2020, deň po tom, ako sudca Truban rozhodol o nevzatí Ing. Bödöra do väzby, si poslanec Šeliga zorganizoval ďalšiu TB na tému „Truban“, na ktorej ho dehonestoval práve za uvedené rozhodnutie, pričom v tom čase už bol predsedom súdnej rady Ján Mazák (od 29. 06. 2020), poradca Andreja Kisku, predsedu strany Za ľudí a dňa 17. 07. 2020 prvý krát poslal výzvu sudcovskej rade ŠTS. Poukázala som na to, že následne bol podaný návrh na disciplinárku s tým, že toto celé považujem za obyčajný komplot zorganizovaný v záujme toho, aby bol dr. Truban vyfaulovaný z výberového konania na predsedu ŠTS, resp. aby boli podklady k tomu, aby nemohol uspieť vo VK, keď predpolie k jeho neúspechu vytvárali od apríla 2020 jeho cielenou diskreditáciou nielen poslanec Šeliga, ale aktívne „spolupracoval“ aj Denník N a pani Tódová, s ktorým bol vtedy ešte predseda ŠTS Truban dokonca v súdnom spore.

Ján Mazák:   

Povedal, že i keď sľúbil, že sa do rozpravy neprihlási, musí, pretože číta podrobne návrh nášho uznesenia a musí sa vyjadriť. Uviedol, že žiadať, aby súdna rada konštatovala, že niečo nie je prípustné, tak si nevie predstaviť, čo je to za výraz „neprípustné“. Upozornil, že keď zákon hovorí (§ 42 ods. 3), že predseda súdu vyvodzuje disciplinárnu alebo trestnú zodpovednosť požiadal, aby sme mu z hľadiska elementárnej logiky povedali, ako je to možné bez toho, aby nevyžadoval súčinnosť OČTK. Veď predsa všetko, čo sa udeje v trestnom konaní od podania trestného oznámenia až po právoplatný a vykonateľný výsledok, je niečo, čo má úzky, ale veľmi úzky súvis s disciplinárnym konaním, výsledkom ktorého môže byť aj návrh na odvolanie z funkcie sudcu. Povedal (citujem zo zvukového záznamu), „že toto nedáva žiaden zmysel, aby sme my bránili predsedovi súdu (vymenoval všetky druhy súdov) súčinnosť s orgánmi, lebo potrebujete tú informáciu, jednoducho máte potrebu získavať tieto informácie, a to je niečo, čo je povinnosť toho predsedu, lebo on keď má vyvodiť disciplinárnu alebo trestnoprávnu zodpovednosť, bez tej súčinnosti sa, či vy vlastne takýmto navrhovaným uznesením, robíte to, že meníte zákon, vstupujete do znenia zákona spôsobom, to nie je výklad, ale jednoducho obmedzujete vecnú pôsobnosť tohto ustanovenia. To je predsa nelogické, že ja ako predseda súdu by som sa nemohol spýtať, aký výsledok trestného oznámenia, ktoré bolo podané na sudcu súdu, ktorý riadim. Alebo prípadne, predstavte si, že sa vznesie obvinenie sudcovi, čo je povinnosť OČTK, aby to oznámili. Ak sa vznesie obvinenie pre ten nešťastný trestný čin ohýbania práva, kde budeme o tom rozhodovať, to je proste, každú vec by som vedel uvážiť, ale toto je zmena zákona, výkladu. To je z hľadiska metodologického, pán Gábriš, je to neprípustný vstup do zákonodarnej iniciatívy, kompetencie národnej rady. Lebo my nemôžeme obmedzovať vecnú pôsobnosť žiadneho ustanovenia v platnom právnom poriadku, my ho môžeme len tak vykladať, ako je vecne a osobne nastavená tá pôsobnosť. Takže ja sa prihováram, aby sme neurobili zase niečo, že prijmeme niečo, za čo trošku by nás mohli teda veľmi pranierovať z hľadiska nielen právnej teórie ale aj praxe, ale keby toto bolo prijaté, tak toto čo hovorím, sformulujem v mojom odlišnom stanovisku, lebo aspoň by som dal takto najavo, že je prípustné uvažovať širokospektrálnejšie, ale nemožno výkladom prelamovať znenie zákona, jeho systematické. A viete čo je na tom najlepšie? Že predseda súdu ako disciplinárny navrhovateľ, v tomto prípade predseda súdu, sa dostane do obrovsky nevýhodnej pozície, voči ministrovi, predsedovi súdnej rady a verejnému ochrancovi práva, lebo ja mám priamo v § 27hh ods. 5 zákona o súdnej rade, možnosť vstupovať do všetkých disciplinárnych spisov. A to je zbytočné o tom hovoriť, lebo som si pozrel teraz dôvodovú správu, áno, patria tam všetky listiny, písomnosti, ktoré slúžili aj na tvorbu trestného spisu, čiže ja to budem môcť urobiť, ja môžem mať súčinnosť s OČTK ako orgán verejnej moci s disciplinárnou kompetenciou, predsedovia súdu SR takúto súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní nebudú mať. Prepáčte mi, dávajme si na to pozor, veď sme tu 18 – ti právnici, ja na to v dobrom upozorňujem, ja nemyslím si, že je správne povedať, že niekoho tu mentorujeme, lebo skôr by som povedal, že keby som tu mal niekoho mentorovať, že používa cudzie výrazy a anglické a v nenáležitých konotáciách, tak by som sa tu musel venovať pomaly len upozorňovaniu. Ale nie je to podstatné. Podstatné je toto, že vás prosím, aby sme neskĺzli na takúto platformu. Ďakujem.“

Marcela Kosová:

K elementárnej logike, ktorou predseda súdnej rady začal uviedla, že sa o tom bavíme celý čas a poukazujeme na to, v čom vidíme problém s tým, že nemusí hlasovať za to uznesenie, čím prejaví svoj názor, pretože na to tu je, aby hlasovaním povedal, s čím súhlasí a s čím nie. Uviedla, že si nevie predstaviť, kto by nás mohol pranierovať, pretože toto je postup na ochranu sudcov, nakoľko existujú zákonné postupy ako sa dopracovať k tomu, aby mohol byť sudca disciplinárne stíhaný. Odcitovala § 42 ods. 3: „v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania (požiadala Jána Mazák, aby jej neskákal do reči, poukázala na to, že on bazíruje na tom, aby mu nikto do reči neskákal a on jej skáče s tým, že ona ho nechala dohovoriť, Ján Mazák požiadal Marcelu Kosovú, aby bola kľudná, reagovala, že je veľmi kľudná, aj včera bola kľudná a aj dnes je veľmi kľudná, pričom jej práve štvrtý krát skočil do reči a vie, že to na tých mikrofónoch nepočuť, lebo si ho nezapol, ale ju to vyhadzuje z konceptu. Ján Mazák sa jej ospravedlnil), a pokiaľ on hovorí, že § 27hh mu umožňuje vstupovať do disciplinárnych spisov, tak poukázala na odsek 2, ktorý aj odcitovala, s tým, že policajti nemali predsedovi Hrubalovi na jeho žiadosť vôbec odpovedať, pretože im to osobitné predpisy v tejto situácii neumožňovali, poskytovať informácie operatívno-pátracej činnosti.

Peter Šamko:

Zdôraznil, že podľa jeho názoru predseda súdu NIKDY nepotrebuje operatívne informácie, keď § 42 ods. 3 predsa nehovorí o tom, že môže žiadať operatívne informácie od policajtov, nehovorí o tom ani Trestný poriadok, ani zákon o PZ, že polícia tie info môže dať predsedovi súdu, a preto ak niekto mení zmysel paragrafového znenia zákona alebo účel, tak to bol profesor Mazák a nie my. Povedal, že sa hľadajú barličky cez zákon o súdnej rade, že predseda súdu bude diskriminovaný a pod. s tým, že sa snažíme iba povedať, čo je § 42 ods. 3 a toto to určite nie je a ak by sme pripustili, že tento § je ten, ktorý to umožňuje, tak potom môže predseda súdu nariadiť aj odposluchy, nariadiť polícii, aby urobila domovú prehliadku, nariadiť polícii zaistenie veci, pretože toto všetko by teda mohol urobiť cez tento paragraf. Uviedol, že ak by toto všetko teda mohol urobiť, tak môže urobiť celé prípravné konanie, vyšetrovanie, aj keď žiadne prípravné disciplinárne konanie nie je a to, ako použil Ján Mazák a Ján Hrubala tento § v praxi, je v rozpore práve s týmto ustanovením (§ 42 ods. 3) s tým, že ak toto pripustíme, tak potom pripustíme použitie všetkých nástrojov, ktoré má polícia, SIS, a predseda súdu to môže zahrnúť do toho „predprípravného“ konania, čo je neprijateľné, aby takto postupoval.

Dana Jelinková Dudzíková:

Ospravedlnila sa, že to, čo povie, sa predsedovi súdnej rady nebude páčiť a požiadala ho, aby si to nebral osobne. Povedala, že si myslí, že je v tejto veci v konflikte záujmov, pretože bol spolunavrhovateľ disciplinárneho konania sudcu Trubana a kontaminovanie toho akože predprípravného procesu by mohlo vrhnúť zlé svetlo aj naňho, i keď predmetom bodu nie je to, do akej miery participovala na celom procese súdna rada, alebo predseda súdnej rady. Uviedla, že my máme nejaký právny názor, ktorý sme si podľa nej obhájili s čistým vedomím a svedomím. K tvrdeniu Jána Mazáka, že on má takúto právomoc povedala, že predstava, že pani Tódová napíše nejaký článok o nej, alebo o Ayše Pružinec Eren, v ktorom spochybní nadobudnutie vlastníctva k nejakému napr. pozemku a následne sa predseda súdnej rady po prečítaní článku na sekciu vyhľadávania a požiada, aby obvolali príslušné NAKA útvary, aby mu zistili, či jeho podozrenie má reálny základ a je dôvodné, tak táto predstava ju skutočne desí.

Ján Mazák (citujem zo zvukového záznamu):

Pán Šamko. Vy ste len potvrdili, že mám pravdu v tých námietkach voči tomuto navrhovanému uzneseniu. Lebo teraz ste povedali vo vašom vystúpení jednu vec. Však to je predsa neprípustné, aby predseda si zadovažoval operatívne informácie. To je neprípustné, aby polícia takéto informácie podávala. Lenže v tom návrhu uznesenia, je vylúčená akákoľvek súčinnosť OČTK, tak ale pán Šamko, to je podstatný rozdiel oproti tomu vášmu náhlemu zúženiu, ktoré mimochodom, ja podporujem, ja vám musím povedať, toto ja podporujem, čo ste povedali, absolútne, lebo toto je veľmi široký záber, to je prepáčte mi za výraz (nerozumela som, čo povedal, aký prirovnanie použil), lebo ak by to znelo takto, že predseda súdu bez toho, že by mal nejaké dôvodné podozrenie, nemôže žiadne operatívne informácie žiadať, prípadne ich využívať, a upozornenie prezidentovi PZ alebo ministrovi vnútra, že takéto informácie by nemala poskytovať, pretože, tak ako povedala pani Pružinec, sú neoverené, a za tým tiež si stojím. To by bolo niečo úplne iné, to ja by som podporil len preto, lebo toto by skutočne mohlo ísť voči sudcom a pán Šamko, skutočne na rozdiel od niektorých, čo sedíte tu, ja som bol 7 rokov predsedom ÚS SR a mal som operatívne informácie na stole každý deň! Nikdy sa žiadna operatívna informácia nepoužila, lebo to je proste v mojom ponímaní v rozpore s ústavou. Čiže, vy ste to veľmi zúžili a keby sme sa dopracovali k takémuto niečomu, tak ja by som váš návrh bez ďalšieho podporil. Len toto nemôžem. Pochopte. A vysvetľovať len tak jednoducho, čo je výklad a čo je nevýklad platného práva, to je, to sa môžeme o tom rozprávať. My rozprávame o účele a účel je ten, keď chceme chrániť sudcov, nemôžeme predsa  blokovať predsedov súdov vo vyvodzovaní disciplinárnej právomoci.

Peter Farkaš:

Povedal, že sčasti rozumie tomu, čo predniesol predseda súdnej rady, a preto dal navrhovateľom na zváženie, či by v tom uznesení nebolo vhodné doplniť:  „nie je získavanie informácií prostriedkami operatívno-pátracej činnosti od orgánov činných v trestnom konaní, nakoľkona konanie predsedu súdu sa nevzťahuje Trestný poriadok“, aby sme to precizovali.

Marcela Kosová:

Podotkla, že by bolo vhodné, aby sme už nepočúvali, „že na rozdiel od Vás som bol predsedom ÚS SR, na rozdiel od Vás, ja mám skúsenosti ako generálny advokát, pretože sme tu všetci rovnocenní, každý z nás sa do súdnej rady dostal zákonným spôsobom a povyšovať sa takýmto spôsobom a dehonestovať názor druhých, keď sa jej donieslo, že predseda súdnej rady vyjadruje aj tak, že tu sedia len nejakí sudcovia KS BA, ktorí predsa nebudú niečoho hovoriť bývalému predsedovi ÚS, tak na to tu nie sme. Poprosila, aby sme už zabudli na to, čo kto v minulosti bol s tým, že operatívne informácie sme v určitej fáze života sme dostávali viacerí, ktorí tu sedia, tak sa snáď nebudeme hádať o tom, čo kto kedy na stôl dostal.

Ján Mazák (citujem zo zvukového záznamu):

Pani Kosová. Všetko je pravda, čo ste povedali, ale ja som nepovedal, na rozdiel od vás. Len som povedal, že mám skúsenosti s operatívnymi informáciami, ktoré som ako predseda ÚS nikdy nevyužil. Keby ste, keby ste mali vnímať, že sa povyšujem, tak sa pozrite, akú mám pred sebou menovku a akú máte vy. Ja som to v živote nepovažoval, proste pre mňa je to, čo som dosiahol v živote, nie je podstatné pri tom, čo robím ako predseda súdnej rady. Nehnevajte sa, toto je niečo, čo nemá ozaj žiadne opodstatnenie. Lebo nikdy v živote som nikomu nič nepovedal z hľadiska toho, čo som v živote dosiahol, nikdy, a nie na rozdiel. Len viete čo, zbytočne, poďme sa sústrediť na vec, ktorú riešime teraz.

Ján Gandžala:  

K návrhu Petra Farkaša doplniť uznesenie povedal, že s tým nemá žiadny problém a je ochotný ho v takom znení akceptovať.

Za uznesenie Jána Gandžalu odložiť tento bod programu sa hlasovalo takto:

ZA bolo 6 členov: Bebej, Gandžala, Hromcová, Mazák, Mészároš, Majerník

PROTI bolo 7 členov: Šamko, Pružinec, Jelinková, Kosová, Farkaš, Kunay, Joanidesová

ZDRŽALI sa 3 členovia: Berdisová, Bezák, Gábriš

Za nami navrhnuté uznesenie v znení: 

UZNESENIE SÚDNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 13. decembra 2023 k stanovisku súdnej rady k postupu predsedu Špecializovaného trestného súdu, Súdna rada Slovenskej republiky plniac si svoju zákonnú kompetenciu podľa § 3a písm. a), § 3a písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k predsedom súdov, ktorí zabezpečujú riadenie súdov,

  • k o n š t a t u j e, že súčasťou opatrení predsedu súdu na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je získavanie informácií prostriedkami operatívno-pátracej činnosti od orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko na konanie predsedu súdu sa nevzťahuje Trestný poriadok, ani zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, a to ani podporne, pretože nejde o postup v trestnom alebo disciplinárnom konaní. Súdna rada Slovenskej republiky poveruje predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, aby prijaté stanovisko zaslal na vedomie všetkým predsedom súdov.

sa hlasovalo takto:

ZA bolo 10 členov súdnej rady: Bezák, Farkaš, Gandžala, Hromcová, Jelinková, Joanidesová, Kosová, Kunay, Pružinec, Šamko

PROTI bol 1 člen: Mazák

ZDRŽALI sa 5 členovia: Mészároš, Majerník, Gábriš, Berdisová a jediný sudcovský nominant Bebej

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

TERAZ TAKTO: „Máme aj inú prácu, než riešiť haló okolo Mazáka,“ hovorí D. Jelinková Dudziková

Ďalší článok

Rozhodnutie Ústavného súdu SR k odvolaniu z postu predsedu súdnej rady