Prepisy a postrehy zo zasadnutia Súdnej rady 11/2022

Vážené kolegyne, kolegovia

dovolím si Vás oboznámiť s podstatnými bodmi, ktoré boli prerokované na zasadnutí súdnej rady v dňoch 15. a 16. novembra 2022.

Prvý rokovací deň (15. 11. 2022) bolo podľa môjho názoru podstatné nasledovné:

1. Do programu nebol zaradený z posledného zasadnutia odročený bod – „Vyhlásenie EAJ k zmenám súdnej mapy na Slovensku“ s tým, že na otázku dr. Jelinkovej predseda súdnej rady povedal, že vzhľadom na „odloženie súdnej mapy“ je prerokovanie neaktuálne, bude zaradené na decembrové zasadnutie, keďže na tomto zasadnutí už nebol dostatočný časový priestor na zaradenie do programu.
2. Zaujímavo prebehla voľba kandidátov na členov hodnotiacich komisií do databázy (išlo o JUDr. Evu Fulcovú a JUDr. Ivanu Dančovú) a jedného člena do databázy a zároveň do hodnotiacej komisie č. 2, JUDr. Ľuboslavu Mruškovičovú.

Kandidátky si vyžrebovali poradie, v akom sa predstavili.

Prvou kandidátkou bola JUDr. Ivana Dančová (navrhnutá sudcovskou radou OS BA II) a interesantnú rozpravu vyvolala otázka dr. Berdisovej, či existujú interpretačné techniky sudcu, ktoré môže použiť a môžu byť problematické v tom zmysle, že môžu byť v hodnotení vytknuté, t. j. že môžu urobiť presvedčivosť rozhodnutia problematickým, následne doplnila, že aké parametre by sledovala pri hodnotení presvedčivosti rozhodnutia.

Predseda súdnej rady sa opýtal, či by preskúmavala presvedčivosť odôvodnení a chápe, že ide o abstraktnú otázku.

Dr. Jelinková uviedla, že by chcela pochopiť otázku, že si nemyslí, že hodnotiace komisie sú od toho, aby hodnotili presvedčivosť právoplatného rozhodnutia a aby to bol mimoriadny orgán, ktorý by vstupoval do právnej istoty usporiadania vzťahov, nakoľko, ak bolo rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom, tak sa s tým vysporiadal odvolací súd, ak nebolo, tak nebolo. Vyjadrila prekvapenie nad tým, že hodnotiaca komisia by mohla subjektívne hodnotiť presvedčivosť rozhodnutia.

Dr. Gandžala podporil úvahu dr. Jelinkovej s tým, že tiež nie úplne chápe otázku, nakoľko ak bolo rozhodnutie napadnuté odvolaním, prejde testom presvedčivosti na odvolacom alebo dovolacom súde. Ak nebolo, tak presvedčilo neúspešnú stranu, a preto nevidí legitimitu na to, aby to hodnotiaca komisia riešila.

Predseda súdnej rady poukázal na to, žeje potrebné rešpektovať zákon, ktorý v § 27d ods. 1 písm. b) uvádza, že hodnotiaca komisia vyhodnocuje včasnosť a presvedčivosť rozhodnutia, takže sa diskusia dostáva do slepého uhla.

Dr. Jelinková žiadala ujasniť, ako sa má uvedené ustanovenie vykladať, nakoľko ak je rozhodnutie presvedčivé pre účastníka natoľko, že sa neodvolá, a ak je presvedčivé pre odvolací súd tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdí, tak nechceme tvrdiť, že nebude presvedčivé pre hodnotiacu komisiu, pretože ak to máme takto vykladať, tak je potom otázne, či máme nejakú právnu istotu a predvídateľnosť ohľadom výkonu funkcie sudcu. Uviedla, že dúfa, že sa neuvažuje smerom, že citované ustanovenie zákona sa má vykladať extenzívne tak, že mimoprávny subjekt (hodnotiaca komisia), mimo odvolacích prostriedkov môže skonštatovať, že napriek tomu, že napr. odvolací súd rozhodnutie potvrdil, alebo strana sporu odvolanie nepodala, tak hodnotiaca komisia môže dospieť k záveru, že ju odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčilo.

Na tento príspevok dr. Jelinkovej v rozprave nikto nereagoval, takže odpoveď kolegovia nepoznáme.

Dr. Mészároš sa kandidátky opýtal, či má predstavu, ako by mohli byť kontrolovaní sudcovia, ktorí sú zaradení do hodnotiacich komisií, konštatujúc, ženielen sudcovia majú moc, ale aj hodnotiaci sudcovia majú moc.

Dr. Dančová odpovedala, že možno prostredníctvom počtu námietok, ktoré hodnotení sudcovia vzniesli.

Ako druhá vystúpila JUDr. Ľuboslava Mruškovičová (navrhnutá členkou súdnej rady dr. Javorčíkovou), ktorá uviedla (aj vo svojom motivačnom liste), že sa do databázy prihlásila z dôvodu, že sa cíti byť po 20 – tich rokoch pôsobenia na prvoinštančnom súde (KS Prešov, správne kolégium) „vyhoretá“. Uviedla, že s kandidatúrou súhlasila, pretože pociťuje únavu, preťaženosť a vyčerpanosť z práce a potrebuje zmenu a doplnila, že pokorou by vedela svoje skúsenosti využiť pri práci v hodnotiacej komisii. Uviedla, že aj keď je personálna situácia na správku vážna, nikto ho nechce robiť, je to ťažká agenda, jej kandidatúra nemôže personálne ovplyvniť kreovanie nového správneho súdu v Košiciach.

Dr. Javorčíková, ako navrhovateľka tejto kandidátky uviedla, že je na základe jej materiálov presvedčená, že je vhodná osoba, spĺňajúca všetky požadované kritéria a opýtala sa, prečo neuvažuje o prechode na nový správny súd a ak by neprešla do databázy členov hodnotiacich komisií, aká je jej predstava o ďalšom pôsobení.

JUDr. Ľuboslava Mruškovičová uviedla, že pociťuje únavu z práce na správnom úseku a tým, že bol dlhodobo poddimenzovaný, nemá energiu na prechod na nový správny súd, nakoľko každý mesiac vážne rieši otázku odchodu do predčasného dôchodku, a ak by nebola zvolená do databázy, tak uvažuje o odchode do predčasného dôchodku od 01. 01. 2023.

JUDr. Peter Farkaš poukázal na to, že predsedníčka KS Prešov navrhovala, ak, tak zaradiť kandidátku do databázy, alebo následne do hodnotiacej komisie č. 2 až od 01. 06. 2023.

Dr. Jelinková sa opýtala, či táto kandidátka je tá, o ktorej na predchádzajúcom zasadnutí hovorila v súvislosti so zaradením JUDr. Kozlíka do hodnotiacej komisie č. 2, dr. Javorčíková (pripomeniem), že „nevadí, ak teraz dr. Kozlík neprejde, dievčatá už majú kandidátku – civilistku vybratú“, dr. Mruškovičová potvrdila, že ide o ňu s tým, že ak by mohla byť prospešná, bola by rada a nemá problém sa prispôsobiť inému termínu, napr. od 01. 06. 2023.

Dr. Javorčíková uviedla, že ak nebude komisia č. 2 doplnená a bude touto jedinou kandidátkou, ktorá prichádza do tejto komisie do úvahy až od 01. 06. 2023, tak komisia bude pol roka nefunkčná.

Dr. Majerník ocenil jejúprimnosť a poukázal na to, členovia súdnej rady pri personálnych voľbách zvažujú osobnú motiváciu a opýtal sa, ako jej únava lícuje s tým, že členovia hodnotiacich komisii musia zaberať na plné obrátky, či by to teda bola pre ňu živá voda.

Kandidátka uviedla, že by to bola pre ňu zmena s tým, že by vedela svoje skúsenosti zúročiť v hodnotiacej komisii, avšak môže sa stať, že to nedá ale má pocit, že to dá.

Dr. Berdisová sa otázkou vrátila k presvedčivosti rozhodnutí a zaujímalo ju, že na čo by sa kandidátka zamerala pri hodnotení presvedčivosti rozhodnutia.

Kandidátka uviedla, že presvedčivé rozhodnutie je také, ktorému rozumie predovšetkým účastník konania, pre ktorého to robí, tzn., že musí byť zrozumiteľné aj pre laika. Považovala za potrebné reagovať vecne, stručne a výstižne.

Dr. Príbeľská poukázala na to, že rieši dilemu, pretože to chápe ako útek z preťaženosti, čomu rozumie, avšak podľa nej by mala mať prednosť rozhodovacia činnosť súdu pred členkou hodnotiacej komisie, nakoľko ak by sa po nej momentálne prerozdeľovali spisy, mohol by na KS Prešov nastať ešte väčší chaos, i keď chápe, že zmena by jej mohla pomôcť.

Mgr. Kosová uviedla, že si myslí presný opak toho, čo povedala dr. Príbeľská, nakoľko tí, ktorí sú v justícii desiatky rokov vedia, že únava je síce na mieste, ale to nie je dôvod na zvolenie do hodnotiacej komisie, a preto s tým má osobne veľký problém. Odmietla argument dr. Javorčíkovej, že ak ju teraz nezvolíme, tak hodnotiaca komisia č. 2 bude nefunkčná, nakoľko ak nebude zvolená, tak ju nemôže dať do inej komisie, pretože za dôležitý považovala výber, a nie apel na potreby tej – ktorej komisie.

Kandidátke položila otázku, ako by ako členka hodnotiacej komisie vyriešila dilemu spočívajúcu v tom, že ona by rozhodnutie za presvedčivé nepovažovala, avšak prešlo by už odvolacím súdom, ktorý ho potvrdil, t. j. za nepresvedčivé ho nepovažoval.

Kandidátka povedala, že túto otázku nevie zodpovedať.

Ja som poukázala na to, že kandidátka na jednej strane uviedla, že ak jej hodnotiaca komisia nevyjde, zvažuje odchod do dôchodku od 01. 01. 2023, a preto som sa opýtala, či je s tým oboznámená aj jej predsedníčka súdu, nakoľko táto info je dôležitá z hľadiska prípravy rozvrhu práce na ďalší rok a je polovica novembra, a zároveň, či pri únave, vyhoretosti, ktorá sa dá pochopiť je presvedčená, že ak by bola zvolená, bude schopná takého nasadenia, aké pred súdnou radou prezentovali na septembrovom zasadnutí členky hodnotiacich komisií. Nerozumela som totiž tomu, že na jednej strane kandidátka pripúšťa od januára 2023 odchod do dôchodku z dôvodu vyčerpania a na strane druhej zvažuje novú pozíciu, teda stať sa členkou hodnotiacej komisie.

Kandidátka odpovedala, že je to všetko v štádiu zrenia, jej pomôže, že nemusí pojednávať a chodiť od jedného do druhého senátu, nakoľko ju tento kolobeh oberá o sily.

Predseda súdnej rady uviedol, že nemáme pri voľbe členov hodnotiacich komisii vnášať komponent ako únava a vyhoretie, pretože v zákone je uvedené, že členstvo v komisii je výkon funkcie sudcu, a preto riešiť problémy tým, že sa stane členom komisie, nepovažuje za správne.

Dr. Gandžala sa opýtal, kto a kedy ju oslovil, aby sa stala členkou hodnotiacej komisie, nakoľko na predchádzajúcom zasadnutí pri sudcovi Kozlíkovi mal pocit, že bol vopred inštruovaný, aby sa nedal zvoliť do hodnotiacej komisie č. 2, pretože je tam už pripravená práve dr. Mruškovičová.

Kandidátka odpovedala, že ju oslovila dr. Ilčinová, avšak kedy, uviesť nevedela.

Treťou kandidátkou bola JUDr. Eva Fulcová (navrhnutá sudcovskou radou KS BA).

Dr. Javorčíková skonštatovala, že nepochybuje o tom, že jej doterajšia prax sudcu ju predurčuje na to, aby mohla byť aj členkou hodnotiacej komisie, ale pre ňu je podstatné aj pochopenie jej hodnotového nastavenia ako  kandidátky aj z hľadiska etiky sudcu a bez toho, aby to brala ako nejakú invektívu z jej strany alebo pokus o jej diskreditáciu, položila kandidátke nasledovné otázky:

Kandidátky sa opýtala, že nakoľko v rokoch 2012 až 2017 bola členkou súdnej rady a zúčastnila sa aj voľby dr. Harabina v roku 2014 za predsedu NS a zároveň predsedu súdnej rady, ktorého podporila, či nemala žiadne výhrady a či bola stotožnená s tým, ako bola vedená justícia do roku 2014.

Dr. Fulcová odpovedala, že ako členka súdnej rady bola zástupkyňou sudcov a nakoľko jeho voľbu podporilo svojim podpisom asi 80 – 90 sudcov NS, ktorí ho za predsedu NS navrhli, tak hlasovala zaňho. Zdôraznila, že sama dala návrh na odloženie voľby z dôvodu, aby sa voľba predsedu NS a súdnej rady oddelila.

Dr. Javorčíková reagovala takto: „ale vy ste mu pri tej voľbe dala hlas, ja sa pýtam na váš názor, môžu mi sudcovia povedať, že by sme ho chceli, ale vždy rozhoduje aj môj názor, bola ste spokojná ako bola vedená justícia do roku 2014“?

Kandidátka povedala, že sa nikdy nestretla s jeho konaním, ktoré by bolo v rozpore, nič sa jej osobne nedotklo, neprišla s ním nikdy do konfliktu, nemá takéto poznatky s tým, že je nepochybné, že je to odborník. V tom čase nebol disciplinárne postihovaný alebo stíhaný za to, že by niečo spôsobil.

Dr. Javorčíková sa ďalej opýtala na prideľovanie spisov na OS BA I, keďže v roku 2014 bola medializovaná informácia, že na OS BA I, kde bola vtedy kandidátka predsedníčkou súdu, sa prideľovali spisy mimo elektronickej podateľne.

Dr. Fulcová túto z médií prevzatú informáciu dr. Javorčíkovou poprela, povedala, že to bolo predmetom rokovania aj s vtedajším ministrom a išlo o to, že ak sudca odišiel z nejakých dôvodov, jeho oddelenie ostalo neobsadené a veci boli pridelené novým sudcom, ktorí boli na súd pridelení, čo sa deje na súdoch bežne, t. j. spisy neboli prideľované mimo elektronickej podateľne.

Dr. Javorčíková sa následne ešte opýtala, či teda s týmto nemala nikdy problém, lebo to bolo zverejnené a či si kandidátka podala diskriminačnú žalobu a s akým výsledkom.

Kandidátka odpovedala, že nikdy nemala problém s tým, ako boli pridelené spisy po sudcovi, ktorý odišiel zo súdu. Uviedla, že si síce túto žalobu podala, avšak konanie bolo zastavené, asi pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dr. Jelinková uviedla, že si myslela, že tu zachovávame nejakú štábnu kultúru a že tu nejdeme riešiť nejaké bulvárne veci a poukázala na to, že zachovala určitú mieru úcty a dôstojnosti k dr. Mruškovičovej a apelovala na rovnakú mieru úcty a dôstojnosti aj ku kandidátke, ktorú navrhla sudcovská rada KS BA s tým, že tiež mohla iným spôsobom viesť vypočutie jej nominantky a neurobila to. Zdôraznila, že dr. Fulcová je rešpektovaná sudkyňa na KS BA nielen pre rozhodovaciu činnosť, ale aj pre jej osobnostnú výbavu a odvahu vysloviť názory, ktoré sa niekomu ťažšie počúvajú, čo si na nej veľmi váži. Opýtala sa, ako dopadlo jej hodnotenie sudcov v čase, keď bola predsedníčkou na OS BA I a či má poznatky, ktoré by ako členka hodnotiacej komisie vedela zužitkovať, kandidátka odpovedala, že musela riešiť aj problémy, ktoré na tom súde dlhodobo boli, najmä na treste, musela robiť previerky a podávať disciplinárne návrhy asi na 7 sudcov, z toho 3 alebo 4 na odvolanie sudcu z funkcie, a keďže ich poznala, nebolo to ľahké, ale bolo to nevyhnutné, (napr. kvôli prieťahom prepustení z väzby členovia bankomatovej mafie, z dôvodu premlčania zastavených asi 100 trestných konaní, sudca bol aj trestne stíhaný a odsúdený, vzdal sa funkcie sudcu, neskoré rozhodovanie o väzbe, prepustený odsúdený a pod.), musela chodiť na hospitácie jednej civilnej sudkyne, pretože mala dlhé roky problémy s odbornosťou, bolo to neúnosné a neprejavila sa u nej falošná kolegialita, naopak, snažila sa pomôcť súdu aspoň tým, že niektorí títo sudcovia sa napokon vzdali funkcie sudcu. Poukázala na to, že na OS I sa nedali robiť žiadne zázraky, keďže vládna aj zákonodarná moc problémy tohto súdu ignoruje dlhodobo, a ak to chce niekto interpretovať tak, že bola predsedníčkou súdu kvôli nejakej straníckosti, tak OS BA I nie je za odmenu ale skôr za trest, avšak ako sudkyňa začínala na OS BA I, a preto chcela pomôcť s tým niečo urobiť, ale keď vláda a ministerstvo nedá finančné prostriedky na budovu, na sudcov, tak sa žiadne zázraky konať nebudú. Uviedla, že sa pokúsila aspoň skvalitniť obsadenie súdu tým, že podávala na rozdiel od iných, disciplinárne návrhy na sudcov, ktorých pôsobenie v justícii bolo neúnosné.

Ja som uviedla, že som nesmierne prekvapená z otázok položených dr. Javorčíkovou ktorá na jednej strane navrhla do hodnotiacej komisie sudkyňu, ktorá je vyhoretá a urobí to práve ona,  ktorá ešte nedávno sedela v senáte na KS BA, kde každý mesiac vypisovala predsedovi súdu a upozorňovala ho na neúmernú zaťaženosť práve z dôvodu, že jedna členka z jej senátu bola vyhoretá a nič nerobila, a dokonca žiadala doplniť jej 3 členný senát o dva zdravé a výkonné kusy (vytvoriť na odvolacom súde 5 členný senát!), a dnes nemá problém navrhnúť sudkyňu, ktorá je sama vyhoretá. Uviedla som, že jej otázky považujem za škandalózne, pretože tí, čo sme z bratislavských súdov vieme, ako dr. Fulcová pracovala, že na ňu nebol nikdy podaný disciplinárny návrh, nikdy sa na rozdiel od dr. Javorčíkovej (ktorej senát v roku 2008 začínal na KS BA s ČISTÝM STOLOM, čítate správne kolegovia!) nesťažovala na neúmernú zaťaženosť, a absurdne nežiadala zaradiť do svojho senátu ďalších dvoch zdravých a výkonných sudcov ako dr. Javorčíková opakovane, a to, že sa podujala viesť OS BA I, vieme, že bolo ako skočiť do jamy levovej, keďže tam sa žiadny výsledok vzhľadom na dlhodobú ignoráciu vlády a zákonodarnej moci, nedá dosiahnuť. Poukázala som na to, že tam pracujú rovnako vyhoretí sudcovia ako kolegyňa Mruškovičová, nikto tomuto súdu však nemá snahu pomôcť a to, že to robila dr. Fulcová 3 roky a že nebola kolegiálna a snažila sa vyriešiť situáciu aspoň podaním disciplinárok na niektorých sudcov, považujem za prejav jej osobnej odvahy, nakoľko sa stala nepriateľom takto dotknutých a trestaných sudcov. 

Dr. Javorčíková reagovala, že jej členka senátu Dr. Szabová bola vyhoretá a dlhodobo PN, na čo som ešte reagovala, že som mala na mysli dr. Bartekovú, nie Szabovú, ktorá bola PN raz za čas.

Dr. Mészaroš sa opýtal, či odborné hodnotenie sudcov nezasahuje do nezávislosti sudcov. 

Dr. Fulcová uviedla, že nejaké hodnotenie musí byť a niekto ho musí vykonávať, pričom je  upravené aj v zákone, a je potrebné ho vykonávať v súvislosti s výberovými konaniami, hodnoteniami sudcov po 5 rokoch a pod.

Hlasovanie dopadlo nasledovne:

JUDr. Dančová bola zvolená do databázy členov hodnotiacich komisií 17 hlasmi z 18 prítomných členov súdnej rady, 1 sa zdržal.

JUDr. Ľuboslava Mruškovičová bola zvolená do databázy získaním 13 hlasov, 2 boli proti, zdržali sa 3.

Následne sa hlasovalo o zaradení tejto kandidátky do hodnotiacej komisie č. 2 od 01. 06. 2023, za jej zaradenie do tejto komisie hlasovalo 12 členov, proti boli 3, zdržali sa dvaja.

Dr. Fulcová bola zvolená do databázy členov hodnotiacich komisií 11 hlasmi z 18 prítomných členov súdnej rady, proti boli dvaja, zdržali sa 5 členovia.

P. S. dr. Javorčíková svojej kolegyni dr. Kuchtovej, ktorá už je členkou hodnotiacej komisie na vypočutí pred súdnou radou otázku, či si podala diskriminačnú žalobu voči štátu, nepoložila. Dr. Kuchtová si však túto žalobu tiež podala, v jej prípade však dôvod na riešenie etickej dilemy, dr. Javorčíková nevzhliadla.

Predmetom ôsmeho bodu bolo vykonanie dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti úspešnej uchádzačky o funkciu predsedníčky súdu (Správneho v BA) JUDr. Evy Behranovej.

Tento bod je zrejme zaujímavý najmä pre bratislavských správkarov, keďže uchádzačka mala šéfovať novovytvorenému Správnemu súdu v BA.

Hneď v úvode nás predseda súdnej rady oboznámil s tým, že minister spravodlivosti zrušil dr. Behranovej poverenie na riadenie tohto ešte neexistujúceho súdu, ktoré jej udelila dnes už poslankyňa Kolíková.

Predseda súdnej rady sa uchádzačky opýtal, či má nejaké výhrady k stanovisku Kontrolnej komisie č. 4 (Dr. Mazák a dr. Svetlovská hlasovali ZA a dr. Jelinková sa zdržala), že spĺňa všetky predpoklady sudcovskej spôsobilosti sudcu, že dáva záruku, že bude funkciu sudcu vykonávať riadne. 

Dr. Behranová povedala, že sa oboznámila so zápisnicou aj s podkladmi a po prečítaní zápisnice nadobudla dojem, ako keby bola spochybnená jej sudcovská integrita z dôvodu, že sa viacnásobne uchádzala o funkciu predsedu súdu vo viacerých odvetviach práva. Uviedla, že celkom dobre neporozumela, ako súvisí uchádzanie sa o výkon verejnej funkcie s jej sudcovskou integritou, keď prístup k verejnej funkcii je ústavným právom a pokiaľ teda mala záujem toto svoje právo naplniť, nevie, akým spôsobom to mohlo ovplyvniť jej sudcovskú integritu v negatívnom zmysle slova.

V rozprave vystúpila ako prvá dr. Jelinková, ktorá uviedla, žemala v úmysle vysvetliť dôvod, pre ktorý sa pri hlasovaní v kontrolnej komisii zdržala. Zdôraznila, že jej zdržanie sa pri hlasovaní neznamená, že by si myslela, že integritu nemá, ale keď si pozrela jej históriu za posledné 4 roky, tak si chcela niektoré veci overiť, či naozaj vie, čo chce.

Uchádzačka potvrdila, že bola od 2017 do 2019 na stáži na MS (v životopise to neuviedla), potvrdila, že počas stáže v roku 2018 požiadala o preloženie na civil na KS BA (dr. Behranová je civilnou sudkyňou KS TT, moja pozn.), potom žiadosť zobrala späť, potom neúspešne kandidovala na predsedu KS BA, potom bola podpredsedníčkou KS TT, 15. 12. 2021 bola úspešná na post predsedu Okresného súdu Bratislava I, vtedy s výhľadom, že to bude Mestský súd v Bratislave (prvá verzia súdnej mapy – zlúčenie piatich okresných bratislavských súdov do súdneho molochu s názvom Mestský súd v Bratislave), a keďže sa to následne pretransformovalo na Mestský súd BA 1 – teda trestný súd, informovala p. Kolíkovú, že o post predsedu trestného súdu záujem nemá, jej poslednou kandidatúrou bola účasť vo výberovom konaní na predsedu Správneho súdu v BA.  

Dr. Jelinková sa opýtala na jej motiváciu, pretože nevidí profesijnú zanietenosť, ktorá sa viaže k mestu v Bratislava, alebo k čomu sa viaže, nakoľko má k dispozícii jej tri skoro rovnaké motivačné listy na rôzne riadiace posty.

Dr. Behranová uviedla, že jej uchádzanie sa, či už o post predsedu KS BA, OS BA I alebo naposledy o post predsedu Správneho súdu v BA je prejavom práve jej profesijnej zanietenosti, ktorá vychádzala z toho, že od kedy je v justícii (pani uchádzačka odslabikovala rok 1 9 9 1) sa snažila povzniesť aspoň to, čo bolo v jej silách a aký priestor mala a vylepšiť… (ospravedlňujem sa, zvukový záznam nezachytil zvyšok vety, tak nebudem fabulovať), počnúc etickým kódexom, končiac stážou na MS, pretože si myslí, že za tie roky, ktoré prežila v justícii, má toľko skúseností, keďže okrem stáže na MS bola aj na stáži v zahraničí, v rámci ZSS bola jedným zo zakladajúcich členov a podieľala sa na príprave rôznych materiálov, ktoré mali zlepšiť fungovanie justície, vnímanie justície v očiach verejnosti, a preto správne dr. Jelinková vyčlenila obdobie 4 rokov, pretože pokiaľ tieto skúsenosti má a získala ich na základe rozhovorov s rôznymi expertmi európskymi aj mimoeurópskymi, tak sudca má najväčší priestor urobiť zmenu na poste predsedu súdu. Uviedla, že aj keď sa to môže javiť, že sa uchádzala o post predsedu rôznych súdov, tak motív bol stále ten istý, aplikovať tie poznatky, ktoré nadobudla a tie skúsenosti a zručnosti  v pozícii predsedu súdu tak, aby sa zmenila, pokiaľ by to išlo, organizácia práce na súdoch, či už práca sudcu alebo administratívy, s čím ruka v ruka ide vnímanie verejnosti. Povedala, že v tom nie je nič iné ako snaha zlepšiť stav justície v možnostiach, ktoré by jej ako predsedovi súdu boli dané.

Dr. Jelinková sa opýtala, čo si myslí o výberovom konaní, ktoré spĺňa vrchol netransparentnosti, keďže neexistuje zvukový záznam a zápisnica neobsahuje ani kompletné výsledky hlasovania. Povedala, že je to hanba MS, alebo toho, kto to organizoval, keď v 21. storočí pri transparentnej justícii a na taký post, akým je predseda novokreovaného súdu, lebo ak by neboli prítomní novinári, tak by sme nemali šancu vedieť, ako dopadlo hlasovanie a ako sa prezentovala. Uchádzačky sa preto opýtala, aký mala zo seba pocit vo výberovom konaní, keď si to spätne rekapitulovala, či to bola „ona“, či jej prejav zodpovedal tomu, ako to plánovala.

Dr. Behranová povedala, že otázke celkom dobre nerozumie, ale pokiaľ má na mysli výberovú komisiu na funkciu predsedu Správneho súdu v Bratislave, tak jej členmi boli aj členovia súdnej rady a mala pocit, že jej zloženie je veľmi reprezentatívne, bol tam predseda a podpredseda NSS, predseda Súdnej rady, dr. Berthótyová, súčasný minister spravodlivosti. Nesledovala vyhotovenie zvukového záznamu, nebolo to pre ňu dôležité, sústreďovala sa na kladené otázky a jej pocit bol, že to bolo veľmi náročné výberové konanie, otázky tiež ťažké, ale zodpovedala ich tak, ako bolo v jej možnostiach a schopnostiach s tým, že bola jedinou kandidátkou a hlasovanie dopadlo 3 : 2, takže bola úspešnou kandidátkou. Uviedla, že jedinou bola asi preto, lebo si nikto nechcel zobrať na seba zodpovednosť za chystaný projekt, pričom nikto nemôže povedať, že bola zvýhodnená.

Dr. Jelinková uviedla, že jej konštatovanie o netransparentnosti výberového konania  nemalo žiadny súvis s členmi výberovej komisie. Opýtala sa,ako vyhodnotila nespokojnosť dvoch členov, ktorí jej hlas nedali.

Dr. Behranová povedala, že si myslí, že každý člen výberovej komisie má svoju predstavu o tom, aký by mal byť predseda súdu s tým, že hlasy od dvoch síce nedostala, ale bolo by skôr podozrivé, keby dostala hlas od každého.

Dr. Jelinková poukázala na to, že dr. Behranová sa vo výberovom konaní vyjadrila, že síce sama nerozumie správnemu právu, ale že ju to teda nediskvalifikuje, pretože bude obložená nejakým odborným tímom a poradcami a v motivačnom liste poukázala na projekt, ktorý chcela predstaviť, avšak z toho vypočutia vo výberku (vďaka médiám) žiadny projekt nezachytila, tak sa opýtala, aký je a aký bol, a aký odborný tím má okolo seba zabezpečený, keďže uviedla, že sa obklopí ľuďmi, ktorí jej budú radiť, zároveň ju zaujímalo, aké organizačno-manažérske kroky urobila, aby týmto svojim slovám dala aj reálny efekt. 

Uchádzačka odpovedala, že nepovedala presne, že správku nerozumie, ale skôr, že nikdy nevybavovala správnu agendu, ale ako sudca odvolacieho súdu v občianskoprávnej agende sa domnieva, že civil so správkom, ktoré je prvoinštančné, majú celkom blízko, pretože tak ako sa na odvolačke preskúmavajú prvoinštančné rozhodnutia, tak aj v správku sa preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, preto tam nevidí veľký handicap, síce tam je, ale nie neprekonateľný. K projektu, na ktorý sa dr. Jelinková opýtala, dr. Behranová uviedla, že nevie, či tu teraz nahrádzame výberové konanie, ktoré už prebehlo s tým, že keď bola ministerkou poverená na zriadenie súdu, tak si začala tím budovať, čo nie je úplne jednoduché v situácii, keď sa súdna mapa menila za pochodu, takže ten tím začala budovať, ale keďže jej dnes minister poverenie odobral, funkciu povereného predsedu vykonávať nebude. Uviedla, že vzhľadom na to, akým spôsobom sa schvaľovala súdna mapa, resp. k akej zmene došlo, tak nie je stále obstaraná budova, nie je tam tím, ktorý by mal plniť nejaké úlohy, a preto je ťažké hovoriť o nejakom budovaní s tým, že intenzívnejšie sa začalo pracovať v septembri, potom ako keby sa prešľapovalo na mieste.

Dr. Jelinková sa uchádzačky opýtala, ako hodnotí naplnenie sloganov súdnej reformy o  špecializácii, keď ona ako civilná sudkyňa povie, že v podstate sa skutočne cíti na funkciu predsedu vysokošpecializovaného správneho súdu, pričom nehovorí o 4 sudcoch a agende, ktorú na KS TT vykonávajú, ale agende, o ktorej podľa nej uchádzačka vedomosť nemôže mať, lebo BA súd (správko) je špecifický. Uviedla, že tomu nerozumie, lebo sme v dvoch oblastiach práva – súkromné a verejné a či toto bola myšlienka špecializácie, aby ako sudkyňa z oblasti súkromného práva vlastne povedala, že od určitého momentu bude garantom pre sudcov z oblasti verejného práva, a či to takto mysleli s pani ministerkou, keď to dávali dokopy, lebo ona si špecializáciu predstavuje inak.

Uchádzačka odpovedala, že ona sa uchádzala o funkciu predsedu súdu a to je v prvom rade manažérska funkcia a svoje skúsenosti vie pretaviť do manažovania, pretože bola aj na pozícii predsedu aj podpredsedu súdu a má predstavu o tom, aké schopnosti má mať predseda súdu. Skonštatovala, že výkon súdnictva majú vykonávať sudcovia, ktorí sú špecializovaní, a preto nerozumie tomu spájaniu, je to prvoinštančný súd, myslí si, že sudca dostane spis, zoberie ho, naštuduje ho a ak ide o senátnu vec, tak spis preberie a zrekurzuje so senátom. Uviedla, že nakoľko je v slovenských podmienkach je bežné, že jeden deň je sudca civilný, o mesiac obchodný, tak mu nič iné neostáva, ako naštudovať spis, a preto si trúfa povedať, že by to zvládla aj so spisom zo správka.

Dr. Jelinková sa opýtala, či aj v prípade, ak ide o zaistenie cudzinca, ktorého je nutné do 7 dní odpojednávať, zistiť, či bol zaistený správne alebo nesprávne a rozhodnúť?

Dr. Behranová odvetila, že nemáme z toho robiť nejaké veľké bubliny, je to vec, ktorá je už judikovaná, tak si nájde príslušné rozhodnutia, judikatúru a vedela by to rozhodnúť s tým, že určite by sa mala aj s kým poradiť, pretože je sudca a pokiaľ prijala funkciu sudcu, tak ju neprijala na trestný, obchodný alebo civilný úsek. Uviedla, že pokiaľ by jej predseda súdu povedal, že zajtra prechádza na trestný úsek, tak by nepovedala ani slovo, ale by si sadla, zobrala by neviem koľko spisov, urobila by si v nich poriadok a začala študovať, pretože toto je práca sudcu, prácou sudcu nie je špekulovať, čo s vecou urobiť. Položila rečnícku otázku: „Sme sudcovia, sme niečo viac alebo menej?“

Dr. Jelinková reagovala, že sme sudcovia a slúžime a mali by sme poznať to, čo vieme verejnosti ponúknuť a opýtala sa, či si myslí, že dobrý manažér počas výberového konania na otázku jedného z členov výberovej komisie odpovie: „neviem, pošepkajte mi“.

Dr. Behranová sa vyjadrila, že presne vie, v akej situácii to povedala, prečo takto odpovedala s tým, že je človek dosť bezprostredný a keď je ťaživá atmosféra, je dobré ju odľahčiť, otázka bola položená v atmosfére, ktorá bola trošku taká zľahčenejšia, bola to síce otázka vážna a aj na ňu odpovedala, ale pokiaľ ten, kto jej ju položil, nebol s jej odpoveďou spokojný a ona odpovedala tak, ako odpovedala, a pýtajúci sa jej odpoveď prijal, tak je to v poriadku.

Dr. Jelinková povedala, že ten, kto jej otázku položil, jej odpoveď neprijal, počula to tak, že predseda súdnej rady…. nedohovorila, pretože jej do reči skočil práve predseda súdnej rady, ktorý povedal, že „prepáčte, vykonávame dohľad nad sudcovskou spôsobilosťou, budem úprimný, je to v rozpore s rokovacím poriadkom, neurobme takéto veci, najprv sa tu tvrdí, že tam nebol záznam, potom sa z neho cituje, ja som tam bol predsedom, ale vráťme sa k predmetu tohto bodu programu, je to vykonanie dohľadu nad sudcovskou spôsobilosťou a je to mravný štandard a integrita, to nemá nič spoločné s tým, aby sme tu analyzovali priebeh výberového konania, na ktorom pani Jelinková nebola a nemohla nijakým spôsobom získať objektívne informácie“. (moja poznámka, dr. Jelinková hneď v úvode povedala, že keby nebolo zvukového záznamu od novinárov, tak by sme nevedeli, ako sa dr. Behranová prezentovala…).

Dr. Jelinková uviedla, že nakoľko si myslí, že je spôsobilá na právne úkony a vie vyhodnotiť, či to, čo sa pýta súvisí so sudcovskou spôsobilosťou alebo nie, poprosila predsedu súdnej rady, aby ju nechal dokončiť, pretože v opačnom prípade sa bude musieť niekde sťažovať, nevie kde.

Pokúsila sa položiť posledné dve otázky uchádzačke, avšak do reči jej opäť skočil predseda súdnej rady a povedal:

„pani sudkyňa, lenže vyhrážať sa predsedovi súdnej rady Slovenskej republiky týmto spôsobom, keď ja uplatňujem rokovací poriadok, a si ho pozrite, že sa nemáte odchyľovať od predmetu, ktorý sa prerokováva, tiež nesvedčí o ničom inom, iba že chcete jednoducho si presadiť svoje. Ja som vás upozornil, že nehovoríte k predmetu tohto bodu, a na to mám právo podľa rokovacieho poriadku. Priebeh výberového konania nemá žiaden súvis, lebo vy ste na ňom neboli. Poprosím, aby ste toto brali do úvahy, pretože vyhrážať sa takto verejne predsedovi súdnej rady, že sa budete naňho sťažovať, to už ako, prepáčte ale trochu idete ďaleko“.

Dr. Jelinková povedala, že si myslí, že predseda súdnej rady ide ďaleko a pokračovala. Opýtala sa dr. Behranovej, prečo doteraz nenavštívila správne kolégium na KS BA?

Dr. Behranová odpovedala,že s predsedom správneho kolégia sa dohodla tak, že kolégium navštívi vtedy, keď bude vedieť podmienky, za ktorých bude Správny súd v Bratislave….. (nastavený?), opäť nezrozumiteľná časť zvukového záznamu, domýšľam si, že povedala, že keď bude vedieť, kde bude budova, čo má veľký vplyv na administratívu s tým, že sa dohodli, že keď bude mať tieto informácie, tak sa stretnú koncom (28. 11.?) novembra, ale nakoľko jej dnes minister poverenie odobral, tak už nie je dôvod. To znamená, že nenavštívila správne kolégium ako také, ale komunikovala s predsedom tohto kolégia.

Dr. Jelinková saohľadom sudcovskej spôsobilosti opýtala, ako rieši, alebo ako pristupuje k riešeniu konfliktov na pracovisku. Ozrejmila, že má na mysli konkrétnu situáciu, kde predseda KS TT (dr. Jaček) riešil nejaké osobné nactiutŕhanie cez sudcovskú radu (sudkyňa KS TT sa ho mala dotknúť na cti, pri „konflikte“ mala byť prítomná práve dr. Behranová) a uchádzačka tam vystupovala ako korunný svedok. Povedala, že nevie, či toto je klasický model správania, keď uchádzačka o sebe povedala alebo napísala, že sa cíti byť nekonfliktná, preto potrebovala vedieť, ako rieši konfliktné situácie, či je to v súlade s tým, čo o sebe tvrdí, pretože zo zápisnice z marca 2022 nebola o tvrdenej nekonfliktnosti celkom presvedčená.

Dr. Behranová odpovedala,žev pohode, konflikty na pracovisku neboli a nevie o akom konkrétnom konflikte hovorí.

Dr. Jelinková vysvetlila, že to, ako sa predseda KS TT snažil vyššie uvedené riešiť cez etiku, potrestanie, si nevie na súde, na ktorom pôsobí predstaviť a nepovažuje to za štandardné a neprišlo jej to ako nekonfliktné, alebo priateľské riešenie konfliktov, preto jej položila túto otázku.

Dr. Behranová uviedla, že asi išlo o pohovor s kolegyňou, ktorá mala nejaký problém.

V otázkach na uchádzačku pokračovala dr. Berthotyová, uviedla, že bude ako členka výberovej komisie reagovať na dr. Jelinkovú, ktorá sa vyjadrila v tom zmysle, že výberové konanie dr. Behranovej bolo netransparentné. Uviedla, že si nemyslí, že nebol zvukový záznam vyhotovený, pretože napriek tomu, že to zákon neukladá, tak všetci členovia VK sa zhodli na tom, že sa zvukový záznam urobí, pričom nevie, prečo nebol poskytnutý a nevie, z akého dôvodu nie sú poskytnuté podrobné zápisnice v rámci tohto výberka. Poukázala na to, že ona uchádzačke nedala hlas, pretože hľadala manažéra s porozumením, a napriek tomu, že nepochybuje, že ide o uchádzačku s dlhoročnými skúsenosťami sudcu a nepochybuje, že veľmi dobré, keďže spolu pôsobili na OS BA I a bola im ako mladším sudcom vždy nápomocná, ju nepresvedčila z dôvodu, že ak by sa napr. zúčastnila diskusnej relácie, nenadobudla presvedčenie, že by zvládla reagovať na odborné témy týkajúce sa správka, teda oblasti s takmer 3 000 právnymi predpismi.

Dr. Príbeľská sa dr. Behranovej opýtala, či sa prihlási na správny súd za sudkyňu, pretože dr. Naď (predseda NSS) túto možnosť využil aj keď nemusel a prihlásil dobrovoľne do výberka pred súdnu radu a bolo to z jeho strany určité gesto.

Dr. Behranová odpovedala, že to stále zvažuje, ešte tú možnosť nevyužila, keď termín požiadať o preloženie je posunutý do konca februára 2023, ale láka ju to a je možné, že túto možnosť využije, pretože v začiatku svojej kariéry ho aj robila a je zaujímavé a ako dlhoročná civilná sudkyňa by s procesom problém nemala a hmotu si myslí, že by si dokázala naštudovať.

Mgr. Kosová podotkla, že už aj predseda opakovane povedal, že pri tomto hodnotení nie sme viazaní výsledkami výberového konania a mnohokrát počúvame otázky na dovysvetľovanie toho, čo sudcovia povedali vo výberovom konaní, preto požiadala o zachovanie rovnakého prístupu, keďže toto vypočutie nie je niečím špeciálne vybočujúce. Poukázala na to, že uchádzačka niekoľkokrát zopakovala, že „stále okolo seba počúva, aké je to správne súdnictvo náročné“, a preto sa jej opýtala, či si myslí, že toto je veta, ktorú má povedať budúci predseda správneho súdu? Uviedla, že to počúva aj ona, ale je to málo na to, aby našla odvahu, alebo si myslela, že je ten správny človek, ktorý sa má prihlásiť do vedenia súdu, a má riešiť niečo, čo nikdy nerobil. Poukázala na to, že trest aj civil majú svoj proces a aj správko má svoj proces, a keď sa kladie taký dôraz na špecializáciu, a počas prijímania mapy to bol svätý grál, či si teda nemyslí, že predsedom správneho súdu by mal byť človek, ktorý má vlastné skúsenosti, najmä, ak vo výberku na predsedu OS BA I, z ktorého sa napokon stal Mestský súd BA I – trestný povedala, že predsedom súdu by mal byť človek, ktorý má skúsenosti s agendou súdu, ktorému šéfuje, a opýtala sa, v čom teda vidí rozdiel, keďže ani správko nerobila.

Dr. Behranová povedala, že si myslí, že základ – správko – civil je veľmi, veľmi podobný, a je pracovitý človek, tak práve preto si myslí, že by to určite zvládla. Uviedla, že trestné právo je pre ňu úplne iný vesmír, to priznala aj vtedy vo výberku, nikdy k nemu vzťah nenadobudla, ale správka sa nebojí.

Na otázku Mgr. Kosovej, od kedy bola poverená riadením Správneho súdu v Ba, dr. Behranová povedala, že od augusta 2022 a dôvod, pre ktorý správkarov v BA doposiaľ nenavštívila už vysvetlila.

Na otázku, či neplánovala svoj tím obohatiť práve o ľudí z BA zo správka odpovedala, že keď sa zriaďuje súd, treba ho zriadiť v prvom rade ako organizáciu a hovorila o tíme, ktorý jej ho pomôže zriadiť, teda riaditeľ správy súdu, personalista a pod. s tým, že k rozvrhu práce sa ešte nedostali (rozvrh bolo nevyhnutné mať pripravený do 15. 11. 2022) a pokiaľ by prišlo k tomu, že sa ide pripravovať rozvrh práce, tak by samozrejme načrela medzi odborníkov, sudcov, ktorí by už boli preložení, pričom jej bola sľúbená aj pomoc z NSS. Uviedla, že z KS BA neoslovila nikoho, aby jej odborne pomohol, ale ak by už išlo o prípravu rozvrhu, tak by sudcov samozrejme oslovila. 

Na otázku, či požiadala o spoluprácu napr. vedenie KS BA alebo personálne oddelenie uviedla, že ako štatutár uzavrela dohodu s NSS.

Dr. Majerník poukázal na to, že už ÚS zdôraznil, že pri preverovaní sudcovskej spôsobilosti je potrebná na súdnej rade diskusia s tým, že sa vráti k tej krátkej výmene názorov a nezaboduje ani u predsedu, ani u Jelinkovej, pretože sa nevie stotožniť s konceptom, ktorý tu naznačila, ale na druhej strane si nemyslí, že to nejako vybočilo od témy a jej otázky boli úplne legitímne a priklonil sa k tomu, že v situácii, keď si súdna rada naozaj hľadá odpovede, kde sú vlastne hranice morálneho štandardu a integrity, je potrebné, aby sme si to tu dlhšie vysvetľovali a mali by sme si dovoliť širšiu mieru úvahy pre každého z nás, a ako to, kto z nás vidí, pretože bohužiaľ, súdna rada je v tomto nepredvídateľná. Povedal, že súdna rada vie byť veľmi nespravodlivá, niekto je grilovaný chvíľu a niekto dlho, ale je to práve kvôli tomu, že aj „my“ sa nejakým spôsobom hľadáme, ako vysvetliť tieto dva neurčité pojmy (morálny štandard a integrita). Myslí si, že v tejto fáze hľadáme odpoveď na otázku, či ten ktorý sudca, ktorý už má oblečený talár dodržiava alebo nedodržiava povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, pričom hlasovanie, ktoré by viedlo k tomu, že by uchádzačka neuspela, by muselo logicky viesť k tomu, že by sme museli hlasovať, že či porušuje, a preto by si súdna rada mala veľmi zvážiť, ako projektujú niektorí členovia do tých neurčitých pojmov, keď neurčitý pojem je aj vzťah s organizovaným zločinom, ale do pojmov morálny štandard a integrita aj nejaké predstavy o fungovaní justície a aj predstavy o tom, čo je vhodné, dobré a adekvátne. Povedal, že si myslí, že je z hľadiska výberu predsedu správneho súdu veľmi dôležité pýtať sa aj na to, že či je správne, aby mal ambíciu byť predsedom súdu aj niekto, kto s tým nemá skúsenosť, ale nemyslí si, že je to niečo, čo by malo ovplyvňovať naše rozhodnutie o tom, či spĺňa alebo nespĺňa alebo či dodržiava alebo nedodržiava predpoklady sudcovskej spôsobilosti, pretože to je iná kategória, ale stále sa v tom hľadáme, pretože niektoré tie veci sa prekrývajú, avšak na rozdiel od dr. Jelinkovej je v inej pozícii a bol by zdržanlivejší v prípade sudcov ako v prípade kandidátov na sudcu.

Dr. Berthotyová pochválila dr. Majerníka, pretože výberové konanie sa skončilo, tam ju uchádzačka nepresvedčila, že bude tým magnetom, za ktorým pôjdu sudcovia, ale teraz sme v rovine sudcovskej spôsobilosti (mravný štandard a integrita pre riadny výkon funkcie sudcu). Uviedla, že si nesmierne váži, že dr. Behranová bola v 90 – tych rokoch iniciátorom prvého etického kódexu, ktorý bol veľmi stručný a kritizovali ho, pretože sa neskôr stal zbraňou v rukách niektorých, ale ona napokon prišla na jednu konferenciu o etike a uchádzačka tam ten etický kódex bránila a ona jej aj veľmi rozumela a s odstupom času musí povedať, že to bolo revolučné prijatie etického kódexu v dobe, kedy krajiny okolo nás žiaden etický kódex nemali. Poukázala na to, že by sme sa kladením otázok nemali vopred vyhraniť ako budeme hlasovať, teda či dáme alebo nedáme hlas. Uviedla, že uchádzačka síce u nej nesplnila podmienky na post predsedu Správneho súdu v BA, ale celým svojim životom v justícii, keďže dlhé roky kráčali pri sebe, sa nedopustila nikdy žiadneho konania, kedy by mohla povedať, že jej mravné vedomie bolo v rozpore s jej konaním. Naopak, bola im príkladom, spomenula, že ako justiční čakatelia chodievali veľmi radi do Steinu (bratislavská piváreň, moja pozn.), a ona prestala chodiť, keď sa stala sudkyňou z dôvodu, že je už zodpovedná a nechcela, aby ju tam nejaký účastník videl. Povedala, že takých príkladov by bolo veľa, ale podstatné je, že nenachádza žiadny negatívny, kedy by mohla povedať, že sa uchádzačka spreneverila etickým zásadám, na ktorých z presvedčenia pracovala, a preto jej hlas dá, keďže spĺňa mravný štandard a integritu sudcu, ale nie predsedníčky Krajského správneho súdu.

Dr. Jelinková uviedla, že práve preto, že BA správkari nepoznajú víziu dr. Behranovej, tak si nepodali žiadosť o preloženie na správny súd v BA. Povedala, že ona si žiadosť o preloženie na tento súd dala, ale ak bude vymenovaná dr. Behranová za predsedníčku tohto súdu, tak jej síce bude srdce krvácať, ale vezme ju späť.

Dr. Meszároš povedal,že ani pojem manažér s porozumením nie je možné absolutizovať,keďže máme manažérov na poste NS, pretože ak sa nikto iný neprihlásil do súťaže (výberka), tak si vie predstaviť, aj keď to už nie je aktuálne, aj dr. Behranovú. K spôsobilosti byť sudcom uviedol, že ho presvedčila ľudsky aj odborne, keďže má za sebou veľmi bohatú skúsenosť s tým, že keď berieme z advokácie na správne súdnictvo sudcov, tak jej sudcovské skúsenosti nemôžu byť problémom, aby začala vykonávať túto funkciu a drží jej palce, aby sa uchádzala.

Rozprava bola ukončená, za uznesenie, že dr. Behranová dodržiava predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudkyne bude vykonávať riadne, sa hlasovalo takto:

Z prítomných 18 členov súdnej rady bolo ZA 14, proti nebol nikto, 3 sa zdržali a jeden nehlasoval.

Bodom 9 bol dohľad nad úspešným uchádzačom na predsedu Správneho súdu v Banskej Bystrici – JUDr. Petra Molčana, ktorýnemal žiadne výhrady k zápisnici a k podkladom Kontrolnej komisie č. 4.

Dr. Príbeľská povedala, že je rada, že sa dr. Molčan na to dal, pretože osoba lídra správneho súdu (ja si myslím, že každého súdu) je dôležitá a jemu sa podarilo pritiahnuť relatívne veľkú časť sudcov v BB, pričom z troch súdov je na tom Banská Bystrica najlepšie.

Dr. Berthotyová povedala, že aj v prípade dr. Molčana bola členkou výberovej komisie, ktorá sa jednohlasne uzniesla, že práve on bude tým magnetom a manažérom s porozumením, pretože jeho odpovede boli naozaj na vysokej odbornej úrovni, má veľký a silný ľudský potenciál, vie riešiť aj konfliktné situácie a čo ju najviac presvedčilo bolo to, že s kolegami už rozprával, povedal im svoju víziu s tým, že jeho tím v prípade úspechu pôjde za ním. K sudcovskej spôsobilosti povedala, že kandidáta nepozná, ale nikdy naňho nič zlé nepočula, naopak samé dobré zvesti z úst jeho kolegýň, a preto nemá žiadnu disproporciu medzi prvou a druhou časťou.

Dr. Kosová povedala, že mala presne tú istú otázku ako na dr. Behranovú, že či už hovoril so svojimi kolegami zo správka a dozvedela sa od Dr. Berthotyovej, žebol.

Niektorí členovia (na zvukovom zázname to nie je dobre počuť) jej začali skákať do reči, tak povedala, že ona dobre vie, čo je (predseda správneho kolégia) a nič sa ich nepýta, jeho podklady má naštudované a požiadala členov súdnej rady, aby jej dovolili povedať vlastný názor. Poukázala na disproporciu, keď tento kandidát už bol za svojimi kolegami, rozprával sa s nimi a dr. Behranová tiež vie, kde je KS BA a má tam dvere otvorené, a keďže to jej u nej chýbalo, pri hlasovaní sa zdržala. Povedala, že je pre ňu dôležité to, že za dr. Molčanom pôjdu jeho správkarski kolegovia, a aj administratíva a vyjadrila túžbu, že snáď BA dobehne BB, keďže máme mať 44 sudcov.

Dr. Bradáč sa zapojil faktickou poznámkou a uviedol, že si robil súkromný prieskum medzi kolegami aj administratívou na KS BB, keďže ide o jeho materský súd a potvrdil, že v absolútnej väčšine má podporu s tým, že chcel iba sprostredkovať názor tých, ktorí dr. Molčana poznajú.

Dr. Gandžala povedal, že kandidáta pozná osobne ale nie dlho, má však priame informácie o jeho kvalitách, vzťahy na KS BB sú naozaj také, pretože niektorí kolegovia, ktorí aj zvažovali preloženie, sa vyjadrili, „keďže tam ide Peter, nenecháme ho v tom a pôjdeme za ním“. Poukázal na to, že napriek tomu, že patrí k najmladším sudcom správneho kolégia, bol zvolený za predsedu, môže potvrdiť, že sa prejavuje ako manažér, pretože komunikujú aspoň raz do týždňa, vidí zanietenosť, a to, že do výberka je prihlásených 28 ľudí, tiež o niečom svedčí.

Ja som sa poďakovala podpredsedovi dr. Gandžalovi za to, ako zhrnul klady tohto uchádzača, keďže presne o to sa snažila dr. Jelinková pri dr. Behranovej a vystihol to, o čo sa snažila ona, že vďaka dr. Molčanovi sa na novozriadený súd v BB prihlásilo toľko ľudí, lebo chcú ísť za ním a chcú s ním robiť a opačne, na správny súd v BA sa práve kvôli dr. Behranovej prihlásili iba 4 sudcovia zo správneho kolégia, z toho traja sú na MD.

Predseda súdnej rady povedal, že táto situácia prináša pozitívny efekt, ako obsadzovať posty v slovenskom súdnictve, ale keďže s pani Behranovou to bolo ako to bolo a vedeli o tomto probléme, tak on dotlačil celú situáciu do toho, že sa dr. Behranová vyjadrila, že ak si do konca októbra nezíska ľudí na svoju stranu, tak zváži vzdanie sa tejto funkcie, t. j. dostala vlastne odporúčanie výberovej komisie s takou podmienkou, ktorú si sama uložila. Uviedol, že to nechcel rozoberať, pretože toto nie je výberové konanie, lebo ani úspešného vo výberku nemusí minister vymenovať. Uviedol, že justícia je spolok rovný medzi rovnými a je justíciou preto, lebo sú tam sudcovia, nie predsedovia, keď predseda je iba administrátor, a preto je veľmi dôležité, ak sa dostane do pozície predsedu sudca, ktorého ľudia akceptujú. Poukázal na to, že dnes je 16. novembra a pani Behranová ten sľub nedodržala.

Dr. Kosová reagovala, že škoda, že to predseda súdnej rady nepovedal, keď tu bola dr. Behranová, pretože tie otázky smerovali presne k tomu s tým, že ona sa jej jasne pýtala, či už bola na KS BA a keďže členovia výberovej komisie (dr. Mazák a dr. Berthotyová) nepovedali, že jej takúto podmienku dali, škoda sa jej na to neopýtali. Poukázala na vyhýbavú odpoveď dr. Behranovej, ktorá povedala, že najprv potrebuje postaviť súd a pod., avšak jej otázka, aj otázky dr. Jelinkovej smerovali presne k tomu, či má dôveru sudcov, ktorí majú na ten súd prísť, ale dr. Behranová o to nestála. Uviedla, že keď sa teraz dozvedela, že sľúbila, že sa do konca októbra pokúsi na svoju stranu získať ľudí a ona ani na Krajský súd v Bratislave neprišla, tak ju to utvrdzuje v správnom rozhodnutí zdržať sa pri hlasovaní o dr. Behranovej.

Dr. Jelinková povedala, že tento experiment s dr. Behranovou nevíta, pretože má cit pre celospoločenskú zodpovednosť a miluje správne právo a z úcty k týmto dvom princípom si myslí, že by sa to nemalo stávať. Teší sa však z tohto kolegu, že pochopil, že sila sa buduje zo spodu a nie zhora, že je rovnako „postihnutý láskou k tomu odvetviu práva“ a veľmi mu drží palce. Zároveň mu ponúkla z titulu člena súdnej rady, aj keď nie je regionálny zástupca,  poskytnutie akejkoľvek odbornej pomoci, ktorú by potreboval.

Dr. Berdisová povedala, že má také zvláštne rozpaky, keď komentujeme niečo, keď tu už nie je pani Behranová, a ostal v nej veľmi zvláštny pocit z konštatovaní, čo bolo sľúbené a pod. Uchádzača sa opýtala sa, v čom vníma ako dva najdôležitejšie komponenty sudcovskej integrity a v čom by vedel ukázať, že ich spĺňa.

Dr. Molčan odpovedal, že sudcovská integrita je povinnosť, pretože ak ju sudca nespĺňa, tak je tu podozrenie z disciplinárneho previnenia. Medzi komponenty zaradil konzistentnosť v profesionálnom aj osobnom živote. Na ďalšiu otázku dr. Berdisovej povedal, že svoj konzistentný odborný názor by zmenil v prípade odôvodnenej zmeny, pretože sudca by sa mal držať svojich predchádzajúcich rozhodnutí, ak sa nič závažné nezmenilo, alebo právna úprava sa nezmenila a mal by sa držať aj ustálenej rozhodovacej činnosti. Zmeniť názor je to potrebné, keď si to spoločenské okolnosti vyžiadajú, teda ak síce nedôjde k zmene právnej úpravy, ale si to vyžiada posun s tým, že na konkrétny príklad si nespomína. Na otázku zmien názoru v súkromnom živote uviedol, že samozrejme v súkromnom živote k zmene jeho názorov došlo.

Za navrhnuté uznesenie (že dr. Molčan dodržiava predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne), hlasovali všetci prítomní členovia súdnej rady (18 ZA).

—————————————————————————————————————

Pokračujem ďalším bodom programu prvého dňa zasadnutia (15. 11. 2022):

1. Ďalším bodom programu bola voľba sudcu všeobecného súdu Európskej únie.

Mali sme jedného kandidáta Mgr. Andreja Steca

Mgr. Andrej Štec pôsobil od roku 2004 do roku 2009 ako asistent u dr. Švábyho a od 2009 doposiaľ je asistent u dr. Schwarza.

Nebudem vás zaťažovať celým prepisom jeho vypočutia, zhrniem to stručne. Kandidát sa podľa môjho názoru prezentoval veľmi príjemným prejavom, pokorou, pôsobil veľmi sympaticky, čo je však z pohľadu jeho kandidatúry najpodstatnejšie, nakoľko už 18 rokov pôsobí ako asistent dr. Schwarza, ktorý na poste sudcu v Luxemburgu na všeobecnom súde končí, bol v odbornej problematike nielen zorientovaný ale bolo citeľné, že právo a táto práca sú jeho hobby, a preto verím, že sme vybrali adekvátnu náhradu.

S čím sa však musím s Vami nevyhnutne podeliť je spôsob, akým s ním Dana Jelinková Dudzíková absolvovala jeho vypočutie.

Títo dvaja si podebatovali na odborné témy, v ktorých som ja všetko, len nie doma, a preto bol tento ich znamenitý dialóg  pre mňa veľkým prínosom.

Predseda súdnej rady, ktorý do ich dialógu raz zasiahol z dôvodu, že sa stráca, po vysvetlení, že stále debatujú o slobode prejavu sudcu, dovolil Jelinkovej vo vypočúvaní kandidáta pokračovať a následne pri jeho hodnotení skonštatoval, že hovoríme preukázateľne o významnej osobnosti práva a vysvetlil nám, že je pravidelným členom inauguračných habilitačných komisií na univerzite v Brne a kdekade vo svete a výsledky kandidáta zodpovedajú požiadavkám na vysokoškolského profesora v odbore práva európskej únie.

Vo faktickej poznámke Mgr. Kosová uviedla, že podľa jej názoru kandidát nepotrebuje obhajobu predsedu súdnej rady a poďakovala obom diskutujúcim (Stec – Jelinková), nakoľko hearingom sa prejavila úcta aj kandidátovi, pretože mohol ukázať, čo si o mnohých veciach myslí a zároveň dôvody, ktorými svoje názory obhájil.

Mgr. Stec získal hlas každého prítomného člena súdnej rady na zasadnutí (17).

2, Ďalším bodom bola voľba dvoch ad hoc sudcov ESĽP a kandidáti boli tiež dvaja: doc. JUDr. Marián Giba, PhD. (navrhli ho dr. Berdisová a dr. Majerník) a doc. JUDr. Katarína Šmigová, PhD., LL.M (navrhnutá Kosovou, Jelinkovou a mnou).

Obaja boli výborní a obaja dostali plný počet hlasov od prítomných členov.

3, Nasledoval posledný bod programu č. 6:

Návrh podaný členmi súdnej rady: dr. Javorčíková, dr. Mišíková, dr. Berdisová, dr. Mészároš, dr. Majerník, dr. Bradáč, dr. Bebej, a týka sa mediálnych výrokov sudcu OS BA II Patrika Števíka voči prezidentke SR Zuzane Čaputovej vo výzve zverejnenej na web stránke www.sudnamoc.sk dňa 17. 10. 2022.

Návrh predniesla dr. Javorčíková, ktorá tento návrh bodu programu navrhla sama a následne sa k nemu už písomne pripojili vyššie uvedení členovia súdnej rady.

Uviedla, že písomný návrh je vypracovaný dostatočne podrobne, článok Patrika Števíka uviedli ako koncept, v rámci ktorého má byť precizované stanovisko k interpretácii článku III. ods. 1 a 8 Zásad sudcovskej etiky (sudca rešpektuje a presadzuje nezávislosť, bezúhonnosť, morálnu integritu a nestrannosť súdnictva a vyhýba sa nevhodnému správaniu či vystupovaniu vrátane takého, ktoré objektívne vzbudzuje dojem nevhodnosti, sudca vykonáva svoje osobné a mimosúdne aktivity tak, aby bolo minimalizované riziko ich konfliktu s jeho povinnosťami vyplývajúcimi zo sudcovskej funkcie), podrobnejšie rozobraté v uznesení súdnej rady č. 102/2018, ktoré sa týkajú nevhodnosti vystupovania  a limity prejavu sudcov. Poukázala na návrh uznesenia, ktoré žiadajú prijať.

Dr. Jelinková sa opýtala na právny rámec, teda podľa akého zákonného ustanovenia zákona o súdnej rade bol návrh podaný. Či ide o akademickú otázku alebo o potenciálne potrestanie, pretože procesnoprávne to nevie uchopiť, keďže nie je zrejmé, aké ustanovenie sa návrhom realizuje.

Dr. Javorčíková odpovedala, že vychádzajú z čl. V ods. 1 písm. a) Zásad sudcovskej etiky (do pôsobnosti súdnej rady patrí: prijímať stanoviská k interpretácii zásad sudcovskej etiky na návrh sudcu, osoby oprávnenej podať návrh na začatie disciplinárneho konania alebo na návrh disciplinárneho senátu) s tým, že toto nie je konkrétna etická dilema sudcov, ale ide o stanovisko k interpretácii zásad, v kontexte nejakého článku chcú rozšíriť interpretáciu, aké sú limity prejavu sudcov najmä vo vzťahu k iným verejným činiteľom a aj keď z navrhovateľov je iba jeden sudca (dr. Bebej), má za to, že návrh mohli podať podľa čl. V ods. 1 písm. a) Zásad.

Mgr. Kosová poukázala na to, že už v mailoch medzi niektorými členmi súdnej rady dňa 05. 11. 2022 sa pýtala presne na to, od čoho sa chcú odraziť, pretože vychádzať z premisy, že jeden z navrhovateľov tohto bodu programu je člen súdnej rady a zároveň sudcom (dr. Bebej), nezodpovedá zneniu čl. V ods. 1 písm. a) Zásad sudcovskej etiky (že návrh podal sudca). Namietla, že nie je možné zneužiť to, že jeden z navrhovateľov je sudca, nakoľko ak striktne vykladá toto ustanovenie, tak má za to, že zákon to hovorí jasne a nedá sa zneužiť to, že jeden z členov súdnej rady je aktívny sudca, čím sa stáva oprávnenou osobou na podanie návrhu (prijať stanovisko k interpretácii zásad sudcovskej etiky na návrh sudcu). Poukázala na to, že dr. Bebej návrh nepodal, pripojil sa iba k návrhu, ktorý navrhla dr. Javorčíková, a nakoľko tam nie je ani žiadna konkrétna otázka, ktorú treba ako etickú dilemu riešiť, nie je tu prvotný vstupný popud v zmysle zákona. Uviedla, že navrhovatelia navrhli vyriešiť etickú dilemu, vyložiť interpretačné pravidlá napriek tomu, že nemajú prvotný vstupný popud, na základe ktorého to mali urobiť (návrh sudcu).

Predseda súdnej rady uviedol, že ho táto myšlienka o prípustnosti tohto návrhu zaujala z hľadiska procesných predpisov, pretože strávil nejaký ten rok ako procesualista. Uviedol, že stále sa opomína  § 1 OSP (neexistujúci už 6 rokov, moja pozn.), ktorý slúži spravodlivému usporiadaniu veci a proces nemá brániť priechodu spravodlivosti a tomu, aby sme sa niečomu meritórne venovali, a preto tento návrh vnímal tak, ako ho predniesla pani Javorčíková alebo ako ho vnímajú tí, ktorí to navrhli a súčasne si to preformuloval veľmi jednoducho, že podľa zákona má sudca dodržiavať zásady sudcovskej etiky a chápe tú etickú dilemu v skratke ako otázku, či dodržiava etické zásady sudca, ktorý vyzve prezidentku SR takým spôsobom, ako to urobil sudca OS BA II s tým, že toto je preňho etická dilema, pretože on (sudca Števík) je povinný zas dodržiavať zásady sudcovskej etiky, takže si to preformuloval a myslí si, že proces nám tu nemôže brániť zaujať také stanovisko. Etickú dilemu vníma podľa tohto návrhu tak, či dodržiava etické zásady sudca, ktorý vyzve prezidentku republiky spôsobom, akým to urobil konkrétne sudca Patrik Števík, toto je preňho etická dilema, lebo môžeme povedať, že toto je v poriadku alebo môžeme povedať, že toto už nie je v poriadku a vrátime sa k § 30 ods. 1  (v občianskom živote pri výkone funkcie sudcu aj po jej skončení, sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu).

Uviedol, že vie, že by nemal citovať komentátora Denníka N, ale ten to tiež pekne pomenoval a vlastne narazil na to, že tým sa znížila vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu, že sa sudca takto vyjadril.

Predseda súdnej rady ešte povedal, že sám na to názor presne ešte nemá, ale prihovára sa nevenovať nejakému procesnému bloku, pretože tu neexistuje, ale tomu, čo kvári viacej ľudí, lebo to nie je možné, aby sme nepreskúmali, či tento sudca konkrétne ale aj vo všeobecnosti dodržiava zásady sudcovskej etiky, ak sa „oborí“ na prezidentku spôsobom ako to urobil a navrhol, aby sme to odhlasovali a odobrili túto etickú dilemu, pričom absolútne sa nedá prejudikovať výsledok. Doplnil, že by sme sa tomu mali venovať, lebo to vyvolalo ohlas, sčasti pobúrenie, sčasti to mohlo byť prekvapením, ale mohlo to vyvolať aj súhlasné stanoviská.

Dr. Gandžala  vo faktickej poznámke uviedol, že vidí hmotnoprávny základ v § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich. Poukázal na to, že je tu daný podnet členov súdnej rady, kde poukazujú na to, že v prípade tohto konkrétneho sudcu by mohlo dôjsť k porušeniu zásad sudcovskej etiky, ide teda o to, aby sme to dostali do procesu, keď o tom bude rozhodovať orgán, ktorý sme si na to vytvorili, a to je Stála etická komisia a tá pripraví nejaký návrh a my budeme rozhodovať o tom, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, takže my tu máme právny základ na to, aby sme riešili túto situáciu. Uviedol, že trošku asi chápe Marcelku, ktorá chce nájsť explicitné ustanovenie, ktoré súdnej rade umožňuje riešiť aj takýto prípad.

Mgr. Kosová odpovedala, že nepotrebuje explicitné zákonné ustanovenie, ale potrebuje vedieť, na základe akej zákonnej podmienky prišiel tento návrh, pretože reagujúc na predsedu, doplnila, že my sa tu motáme už v prednese v úplne iných dimenziách, pretože súdna rada nemôže povedať o konkrétnom sudcovi, že porušil zásady sudcovskej etiky, keďže máme na to vytvorený aj segment na stránke súdnej rady, kde nám sudcovské rady posielajú ich stanoviská v konkrétnych veciach na konkrétnych sudcov, ak porušili zásady sudcovskej etiky, alebo keď sudcovská rada rozhodla, že neporušil a na základe týchto stanovísk my môžeme vytvoriť alebo zjednotiť jednotlivé interpretačné pravidlá. Namietla, že nie je pravda, že my môžeme konštatovať, že konkrétne Števík porušil zásady sudcovskej etiky, zdôraznila, že presne to povedal predseda súdnej rady, ale návrh nie je takto postavený, konkrétne k Števíkovi, a či sa to členom súdnej rady páči alebo nie, tak stále vidí problém, že nemáme zákonnú podmienku, a ani OSP, ale toto nie je procesný postup, ale zákonná podmienka, na základe ktorej môže súdna rada pristúpiť k vysvetleniu k interpretačného pravidla, ale stále iba vo všeobecnej rovine. Ale to tomu nepredchádzalo.

Predseda súdnej rade odvetil, že rozumie a poprosil Mgr. Kosovú, aby teraz ona porozumela tomu, čo navrhol on. Teda sformulovať na dnešnom zasadnutí etickú dilemu s tým, že nepovedal,  že je potrebné vyvodiť voči niekomu zodpovednosť, keďže súdna rada má právo sformulovať znenie etickej dilemy, ktorá vznikla tým, čo bolo napísané vo Výzve konkrétneho sudcu (bol to Otvorený list prezidentke SR, nie Výzva, moja poznámka). Uviedol, že mu nikto nevyvráti možnosť súdnej rady sformulovať znenie etickej dilemy, na základe konkrétneho prípadu, keďže súdna rada prijíma etický kódex a je za to zodpovedná. Poukázal na stanoviská súdnej rady pre NSS, ktoré sú tiež formulované veľmi opatrne.

Dr. Jelinková uviedla, že sa ospravedlňuje, ale Denník N nečíta a nemá ho predplatený, číta ústavu a právne predpisy, a preto nevie, kto čo komentoval a ako, ale ani ju to v podstate nezaujíma. Zaujíma ju iné, akú ústavnú alebo zákonnú kompetenciu ide súdna rada na základe tohto realizovať a potrebuje mať preukázané, že 5 členov súdnej rady môže toto čo naformulovali takto podať, nakoľko pokiaľ to nie je procesne vyčistené, ani uznesením súdnej rady sa to prelomiť nedá. Zdôraznila, že my si tu nemôžeme robiť čokoľvek, čo sa nám zachce. Diví sa, že my to tu máme otvárať, pretože ak podá navrhovateľ návrh, napíše podľa akého ustanovenia ho podáva a nie, že my tu máme teraz zisťovať, či dané nejaké ustanovenie sedí na tento návrh alebo nie s tým, že dôkazné bremeno je v tomto prípade prehodené opačne.

Dr. Javorčíková povedala, že vieme, že to bolo spontánne, keď naraz podávali návrh na prijatie stanoviska k dr. Filovi a zároveň k dr. Števíkovi.

(Ozrejmím, návrh podala iba dr. Javorčíková a žiadala ho zaradiť na november… zvukový záznam z jej prednesu nie je, ale po tom, ako predniesla návrh, dr. Berdisová, dr. Majerník nahlas povedali, že oni sa k jej návrhu pripájajú, keď návrh podali písomne, tak už tam boli podpísaní aj ostatní).

Základ ich návrhu je v Zásadách sudcovskej etiky, keď ho podávali (opakujem, že návrh podala iba dr. Javorčíková), ešte to nemali uchopené, ale keď sa k tomu vrátili, tak našli právny procesný základ, keď sa k návrhu pripojil aktívny sudca (dr. Bebej) a ona ako emeritný sudca. Nikde v ich návrhu nie je napísané, že chcú odpoveď na otázku, či sudca Števík porušil nejakým spôsobom etiku. To je stanovisko k interpretácii zásad sudcovskej etiky a nakoľko predseda súdnej rady má návrhovú disciplinárnu kompetenciu, aj on môže sám položiť túto otázku Stálej etickej komisii a naznačil, že aj sám môže podať návrh na disciplinárku, ak by dospel k záveru, že sa takéto disciplinárne previnenie stalo. Uviedla, že oni idú druhou cestou, chcú precizovať to, čo bolo v uznesení súdnej rady č. 102/2018 a nemyslí si, že by to nezodpovedalo článku V ods. 1 písm. a) Zásad.

Dr. Majerník povedal, že súdna rada je orgán verejnej kontroly a už sa viackrát stalo, že predmetom rokovania boli body a agenda, ktorá sa nekončila konkrétnym uznesením a samotná rozprava pomáhala k naplneniu kompetencií súdnej rady a možno to bude tak aj teraz. Uviedol, že to tiež nemal formálne procesne uchopené a má to určité úskalia a slabiny, ale z jeho pohľadu je podstatné, že nemá ísť o vyvodenie individuálnej disciplinárnej zodpovednosti, ale je to podnet na to, aby súdna rada dala stanoviská k interpretácii zásad sudcovskej etiky. Uviedol, že sa tu môžeme rozprávať o aktívnej legitimácii navrhovateľov, ale pokiaľ sa dr. Bebej k tomu prihlási a verí, že sa prihlási, tak kľudne ostatných 4 máme brať, ak to tak potrebujeme dostať do škatuliek, ako podnecovateľov a kľudne nemusí  súdna rada ani prijať uznesenie, pretože dr. Bebej ako aktívny sudca podal návrh, aby súdna rada prijala stanovisko v tom duchu, ako ho vypracovali.

Dr. Berthóthyová uviedla, že chce inými slovami povedať to, čo povedal dr. Majerník a odcitovala čl. V Zásad sudcovskej etiky a keďže je medzi navrhovateľmi dr. Bebej, ktorý je sudcom, tak je tu aktívna legitimácia na podanie takéhoto návrhu a pokiaľ dr. Majerník tvrdí, že ich podanie sa má vnímať ako podnet, tak pridaním sa dr. Bebeja považuje podmienku aktívnej legitimácie za splnenú, pretože nemôžeme povedať, že my ako členovia súdnej rady nemôžeme podať návrh na vyriešenie nejakej etickej dilemy, alebo otázky a nemôžeme byť o túto možnosť ukrátení.

Dr. Bebej potvrdil, že tento návrh je aj jeho návrhom, pripojil sa k nemu pretože, keď si prečítal ten článok, tak ho ten text vyrušil. Myslí si, že súdna rada nie je nejaký odborový orgán, ktorý má riešiť iba, ak sa spácha skrivodlivosť na nejakom sudcovi, ale má vystúpiť aj vtedy, ak si myslí, že to, čo bolo urobené, zrejme nie je v poriadku a považuje ten text za prekročenie čiary z hľadiska použitých výrazových prostriedkov, alebo či tam je kritika, ktorá by mala vychádzať z nejakých premís, z nejakých faktov, ale on tam nachádza len súbor nejakých veľmi expresívnych slov, ktoré ho veľmi znepokojili. Poukázal aj na čl. IV ods. 2 (súdna rada vykonáva všeobecný dohľad nad ich aplikáciou, dodržiavaním, pravidelne ich aktualizuje a zjednocuje výklad zásad sudcovskej etiky), a má za to, že presne o to ide v tomto prípade, t. j. ak sú nejaké pochybnosti o tom, či je to v súlade so zásadami sudcovskej etiky, tak sa prednesie táto problematika, aby sa tým zaoberala súdna rada, ktorá má na to vytvorený orgán.

Dr. Kosová uviedla, že zjednocovať  znamená, že máme nejaké názory od sudcovských rád, ktoré zjednotíme a zovšeobecníme, tak je to uvedené v zákone s tým, že sa nesnaží zabrániť  tomu, aby mali nejaký výstup, ale ak prekročíme hranice, ktoré nám hovorí zákon a dospejeme napr. k názoru všeobecným hlasovaním, že sudca Števík urobil to a to, pretože vychádza aj z toho, že na stránke ZOJ je povedané, že skupina členov súdnej rady zaradila do programu súdnej rady prerokovanie tejto výzvy, čiže výzvy Števíka, a je tam dokonca, že podľa výsledku bude následne vecou osôb s disciplinárnou právomocou voči sudcom, či v tomto konkrétnom prípade svoju právomoc uplatnia (podajú návrh na disciplinárku). Poukázala na to, že sa to tu už podsúva, že tu nejde o všeobecnú interpretáciu pravidiel, ale že my počítame s tým, že urobíme návod nejakým osobám, ktoré sa rozhodnú, či podajú alebo nepodajú disciplinárny návrh. Poukázala na to, žesito nevie subsumovať pod čl. V ods. 1 písm. a) Zásad, nakoľko dr. Bebej sa ako člen súdnej rady pripojil k návrhu členky súdnej rady (a je jedno, či je alebo nie je sudca), pričom podľa zákona to číta tak, že my môžeme interpretovať, ak máme nejaký podnet sudcu, pričom dr. Bebej to mohol dať, ale ako sudca. Povedala, že vystríha, že čokoľvek urobíme, a bude sa Števík brániť (predseda súdnej rady povedal: „Čo! Nech sa bráni!), tak bude problém, pretože ak sme to chceli dostať na súdnu radu, nebolo nič ľahšie, ako mať podnet sudcu alebo, aby to dopredu navrhol predseda a my sme mohli na to reflektovať bez toho, aby sme hlasovali a mali by sme to čisté.

Dr. Jelinková povedala, že predkladateľ návrhu si mal riešiť svoju zodpovednosť, ale bude rada, keď sa to dostane do Stálej etickej komisie s tým, že by tam chcela byť spravodajcom a ak nebude, tak si urobí svoj návrh stanoviska práve z dôvodu, že sa tomuto venuje a zaujíma ju, k akému záveru dospeje a aj preto, že bude mať  02. 12. 2022 aktuálne výstupy CCEJ, a aj preto, že sloboda prejavu sudcu je v SR v štádiu prvotnopospolnej spoločnosti, oproti ostatným členským štátom EÚ. Uviedla, že jej stačilo prečítať si správu Benátskej komisie k slobode prejavu sudcov z roku 2015 (na stránke ÚS SR), kde sa dozvedela, že napr. v Nemecku Spolkový správny súd povedal: že štát a spoločnosť by nemali mať záujem o nekritických sudcov a zároveň povedali, že rušivé sú politické aktivity sudcov (v Nemecku môže byť sudca aj členom politickej strany a zúčastniť sa politického boja). Uviedla, že pred 30 rokmi si dovolili nemeckí sudcovia blokovať cestu smerujúcu ku skladisku rakiet na nemeckom území, spravovanom iným štátom, pričom 554 sudcov a prokurátorov podpísalo, že je to neústavné, t. j. tam sa berie lojalita k právnemu poriadku ako základ.

S odkazom aj pre ZOJ doplnila, že v Rakúsku už v roku 1994 povedali, že „Dôvera verejnosti v súdnictvo je narušená, ak sudca/ovia tvrdí, že niektorý sudca je úplatný. Uviedla, že preto bude veľmi rada, ak posunieme Slovenskú republiku a slobodu prejavu sudcu aspoň trochu bližšie k európskym štandardom, pretože doteraz sa vyčítalo, že sudcovia sú ticho a teraz  sa hovorí, že už príliš rozprávajú, alebo prekračujú hranice. Zdôraznila, že sa to tam ale musí dostať zákonnou a ústavnou formou, ale ináč sa teší a ide do toho.

Dr. Majerník vo faktickej poznámke povedal, že sa teší, že sa Jelinková teší, pretože potom nám ide o spoločnú vec a žiadal nehľadať formálne prekážky podaného návrhu.

Dr. Príbeľská povedala,  že to vníma tak, že to podalo 5 navrhovateľov a ide o etickú dilemu, ktorú by mala riešiť Stála etická komisia a chcela by, aby tam nebolo meno konkrétneho sudcu, pretože tak to doteraz vždy robili s tým, že nakoľko je jeden z navrhovateľov sudca (dr. Bebej), tak ten určite má aktívnu legitimáciu.

Dr. Kosová poukázala na to, že presne o to ide, že ani nevedia, či je to etická dilema alebo interpretačné pravidlá, pretože ak je to etická dilema, tak potom sa už dve hodiny nemáme o čom baviť, lebo to nemal byť návrh programu, ale etickú dilemu mal dať Dr. Bebej a posunúť to Stálej etickej komisii, ale ak sa tvárime, že je to návrh 5 – tich členov súdnej rady, tak potom to nie je etická dilema, ktorú dal sudca. Navrhla, aby si to ujasnili, čo vlastne chcú a potom sa rozhodne, čo budeme robiť ďalej.

Ako posledný v rozprave k tomuto bodu vystúpil Dr. Majerník a povedal, že v tom má jasno, preňho to nie je etická dilema, je to stanovisko k čl. III ods. 1 a 8 Zásad sudcovskej etiky.

Návrh uznesenia v znení:

Súdna rada SR Poveruje Stálu etickú komisiu vypracovaním návrhu stanoviska k interpretácii čl. III ods. 1 a 8 Zásad sudcovskej etiky, ktoré by bližšie vymedzilo limity slobody prejavu

sudkýň a sudcov (a hodnoty, ktoré je potrebné vážiť) vo vzťahu k vyjadreniam

priamo adresovaným verejným funkcionárom:

(i) v situáciách, ak sa týkajú otázok justície a ak sa otázok justície netýkajú,

(ii) ak ide o skutkové alebo naopak hodnotiace súdy,

(iii) ak ide o kritiku alebo naopak o ocenenie,

(iv) v kontexte frekvencie vyjadrení, resp. angažovanosti sudkyne alebo sudcu,

(v) v kontexte špecifických požiadaviek na formu (ak také existujú),

(vi) v kontexte dôvodov a motívov takýchto vyjadrení (pričom špecifická pozornosť

bude venovaná interpretácii preváženia slobody prejavu nad povinnosťou

zdržanlivosti, ak je ohrozená demokracia a právny štát – Kedy sa daný dôvod

ústupu zdržanlivosti aktivuje? Možno poskytnúť príklady, kedy sa aktivoval a kedy

sa napriek domáhaniu sa zo strany sudkyne alebo sudcu neaktivoval?).

Hlasovanie dopadlo takto: Prítomných bolo 17 členov

ZA bolo 11 členov, 5 sa zdržalo, 1 bol proti, takže uznesenie bolo schválené.

Moja poznámka k tomuto bodu, každý sudca, s ktorým som sa stretla ja po uverejnení Otvoreného listu Patrika Števíka dňa 17. 10. 2022, s jeho obsahom súhlasil z dôvodu, že verejne definoval aj ich vlastný názor.

—————————————————————————————————————–

Posledným bodom programu druhého dňa zasadnutia súdnej rady, dňa 16. 11. 2022 a tým bolo podanie Advokátskej kancelárie Škubla a partneri zo dňa 26. 09. 2022 a dôvody jeho predloženia členom súdnej rady až dňa 19. 10. 2022.

Navrhovateľmi tohto bodu programu bolo 7 členov súdnej rady volených sudcami: Mgr. Kosová, JUDr. Jelinková Dudzíková, JUDr. Pramuková, JUDr. Príbeľská, JUDr. Peter Farkaš, JUDr. Ľuboš Kunaj, a ja.

Mgr. Kosová tento návrh predniesla a uviedla, že dôvodom jeho podania bola skutočnosť, že uvedená advokátska kancelária podala dňa 26. 09. 2022 podnet predsedovi súdnej rady na podanie návrhu na začatie disciplinárneho stíhania Mgr. Záleskej, ktorý však adresovali nielen predsedovi súdnej rady, ktorý má návrhovú kompetenciu, ale každému členovi súdnej rady na jeho meno do podateľne kancelárie súdnej rady, ktorým však podanie doručené nebolo. Podanie, obsahujúce daný podnet bolo každému členovi súdnej rady predložené až dňa 19. 10. 2022 ráno, pred začiatkom zasadnutia, bez akéhokoľvek vysvetlenia položením materiálov na stôl každého člena súdnej rady.

Uviedla, že takýto postup považujeme za nesúladný s riadnym výkonom mandátu členov súdnej rady, a preto pokladáme za nevyhnutné danú situáciu a postup vysvetliť predsedom súdnej rady, a to verejne na zasadnutí, nielen všetkým členom súdnej rady, ale aj sudcom a verejnosti a nie iba písomnou reakciou danej advokátskej kancelárie poslanej nám emailom na vedomie, nakoľko podstatnou bola aj skutočnosť, že tento podnet bol medzitým vybavený predsedom súdnej rady dňa 05. 10. 2022 (ako nedôvodný).

Mgr. Kosová ďalej poukázala na to, že nevieme o žiadnej kompetencii predsedu súdnej rady, ktorá by mu umožňovala rozhodovať o tom, kedy doručiť adresátovi poštu, ktorú mu niekto adresuje priamo na jeho meno, resp. nie je známa žiadna kompetencia, z ktorej by vyplývalo, že doručovanie pošty adresovanej členom súdnej rady podlieha súhlasu predsedu súdnej rady na doručenie. Uviedla, že predseda súdnej rady v odpovedi na sťažnosť tejto advokátskej kancelárie na prieťahy doručovania členom súdnej rady uviedol, že sídlo súdnej rady nie je adresou na doručovanie členom súdnej rady, napriek tomu, že doposiaľ nebol žiadny problém s doručovaním, a ani s tým, že po doručení akejkoľvek pošty na súdnu radu, ihneď reagovali zamestnanci kancelárie súdnej rady tým, že kontaktovali adresáta a oznámili mu, že dostal nejakú poštu. K tvrdeniu predsedu súdnej rady v jeho odpovedi Advokátskej kancelárii Škubla a partneri, že poštu nedoručujú ale odovzdávajú, keď tak na najbližšom zasadnutí súdnej rady poukázala na skutočnosť, že uvedené podanie nám nebolo doručené na najbližšom zasadnutí súdnej rady dňa 18. 10. 2022 (utorok), ale až na druhý deň (19. 10. 2022) a to až po tom, ako táto advokátska kancelária v noci 18. 10. 2022 doručila členom súdnej rady, ktorých mailové adresy sú verejné, práve sťažnosť na prieťahy doručovania ich podnetu zo dňa 26. 09. 2022.

Zdôraznila, že doručenie akejkoľvek pošty nespadá pod pokyn predsedu súdnej rady, t. j. je mimo dispozíciu predsedu súdnej rady rozhodovať o tom, kedy a čo adresátovi, ktorý je člen súdnej rady doručiť s tým, že nám malo byť doručené všetko a hneď, a preto vyjadrenie predsedu súdnej rady, po tom, ako sme navrhli tento bod programu, že k oneskorenému doručeniu pošty došlo na základe jeho mylného pokynu, je v rozpore s jeho kompetenciami, medzi ktoré nepatrí dávať pokyny kancelárii, kedy to – ktoré podanie doručiť.

Predseda súdnej rady otvoril rozpravu, v ktorej som ja uviedla, že by som očakávala, že sa k tomu vyjadrí, pretože prečítaný návrh smeroval na predsedu, od ktorého preto oprávnene žiadame vysvetlenie. K tvrdeniu predsedu súdnej rady (v odpovedi advokátskej kancelárii na sťažnosť na prieťahy v doručovaní), že nakoľko iba on má návrhovú právomoc (podať návrh na disciplinárku), tak ani okamžité doručenie tohto podnetu všetkým členom súdnej rady by jeho rozhodnutie na Mgr. Záleskú návrh nepodať neovplyvnilo som poukázala na to, že predseda súdnej rady kedysi verejne deklaroval, že aj to, čo spadá iba do jeho kompetencie, prejedná s členmi súdnej rady, čo sa v tomto prípade nestalo, pričom podnet vybavil v priebehu piatich pracovných dní (podnet bol podaný na meno každého člena súdnej rady dňa 26. 09. a predseda ho vybavil 5. 10. 2022).                                

Dr. Príbelská uviedla, že sa pridala k tomuto návrhu z dôvodu, aby sme si vyjasnili, ako majú byť zásielky doručované členom súdnej rady s tým, že by sme mali do budúcna postupovať konzistentne, malo by to byť jasné a domnieva sa, že sídlo súdnej rady je zároveň sídlom doručovania každému členovi súdnej rady. Uviedla, že síce postup, ktorý predseda zvolil, nebol správny, ale v odpovedi, ktorú nám doručil, v podstate uznal svoje pochybenie, aspoň ona to tak čítala, takže sa teraz môžeme baviť, ako to budeme robiť do budúcna s tým, že už navrhovala, aby mal každý člen súdnej rady svoju mailovú schránku a je striktne proti tomu, aby členom súdnej rady bola pošta doručovaná na ich súkromné mailové adresy.

Dr. Kosová reagovala a uviedla, že ak ju dr. Príbelská dobre počúvala a tak aj podpísala návrh, tak nehovorila o chybnom pokyne predsedu súdnej rady, ale naopak o tom, ako môže dávať predseda súdnej rady pokyn, kedy čo doručiť, keďže doručovanie nepodlieha žiadnemu pokynu.

Dr. Jelinková poukázala na to, že oneskorené doručovanie alebo nedoručovanie podkladov, potrebných pre výkon nášho mandátu, sme namietali už na augustovom zasadnutí. Uviedla, že v tom čase sme hovorili, že nám mesiac bola zadržaná pošta, ktorá sa týkala akcie NAKA na OS BA III, kde mala byť poskytnutá súčinnosť a aj bola z OS BA V a my ako členky súdnej rady sme absurdne na vlastnú päsť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám museli zisťovať, či tomu tak bolo, t. j., či OS BA V reagoval na žiadosť súdnej rady. Uviedla, že  takéto fungovanie súdnej rady za normálne nepovažuje, nakoľko pokiaľ informáciami disponovala už kancelária súdnej rady a sekcia vyhľadávania informácii, tak toto nie je normálne fungovanie súdnej rady. Poukázala na to, že vtedy (pri podnete dr. Fitta na postup NAKA) nás odbili (politickí nominanti v súdnej rade) tým, že to nie je opakovane a nebolo to podstatné (!!!), avšak neubehli ani dva mesiace a situácia je rovnaká, ak nie horšia a namietla, ako má vykonávať svoj mandát, pokiaľ nedostáva včas všetky informácie s tým, že iba ona si vyhodnotí, či tie info použije alebo nepoužije. Uviedla, že nepotrebuje žiadne interpretačné pravidlá ako sa to bude robiť do budúcna, keďže jej je to jasné už teraz a zdôraznila, že takýmto spôsobom sa to nerobí a myslí si, že boli porušené povinnosti a je treba vyvodiť zodpovednosť voči niekomu, kto sa k tejto zodpovednosti hlási, pretože toto nie je normálne.

Dr. Bradáč povedal, že nemieni byť súčasťou ani jednej strany sporu (?) a tvrdí, že jeho doručovacie sídlo alebo adresa nie je súdna rada, dnes členom je, zajtra byť nemusí, a ani si nepraje, aby jemu osobne prichádzali nejaké vonkajšie pošty, pretože sa cíti byť súčasťou kolektívneho orgánu a nechápe, prečo by mal kolektívny orgán individuálne prijímať zásielky, a ak nejaká príde, nech je to vec kancelárie súdnej rady, ako sa s tým bude nakladať, a ak mu príde pošta na jeho súkromnú adresu, tak ju predloží kancelárii súdnej rady, nech s tým nakladá podľa zákona.

Dr. Majerník povedal, že podľa jeho názoru je správny postup taký, že ak príde akékoľvek podanie členovi súdnej rady, či v otvorenej  alebo v zalepenej obálke, mala by kancelária súdnej rady bez zbytočného odkladu takéto podanie (poštu) doručiť členovi súdnej rady s prihliadnutím na charakter a rozsah toho podania, a ak je to niečo väčšie, stačí notifikácia, mailová, telefonická, „že prídite si pre to“, s tým, že ak to nebolo samozrejmé doteraz, tak je potrebné to upraviť, pretože takto to má fungovať.

Dr. Berthotyová uviedla, že sa pôvodne nechcela do tejto debaty púšťať, v súdnej rade je funkčne najstaršia, pôsobí tu 8 rokov a bežne sa v minulosti stávalo, že si ráno našli obálku, na meno, zatvorenú, napr. pozvánku na nejaký slávnostný večierok advokátov, ktorého sa mimochodom nikdy nezúčastnila alebo pozdrav od prezidenta alebo prezidentky im trom členom, ktorí boli prezidentom menovaní, dokonca keď bola predsedníčkou osobitnej komisie (na preštrenie sudcov z threemy) všetko jej prichádzalo na adrese súdnej rady, nikdy to nenamietala, nikdy sa nedostala do omeškania, nikdy sa nestalo, že to trvalo mesiac  a mal by v tom byť systém. Uviedla, že je zrejmé, že sa chyba stala, tak sa aj vyjadril predseda, ktorý sa ešte nevyjadril, pričom nechce tu byť sudcom ani rozhodcom, prax to bola, problém to však nikdy nebol, rozumie tomu, že to môže niekto považovať za problém, a navrhla, aby sa to začalo robiť správne na základe nejakého manuálu, na ktorom sa všetci dohodneme.

Mgr. Kosová sa počudovala nad porovnávaním vianočného pozdravu alebo pozvania na advokátsky večierok s takýmto podaním, o ktorom sme mali rozhodovať s tým, že sa nemusíme baviť o účasti alebo neúčasti na večierku, na ktorý ani ona nikdy pozvanie neprijala. Zdôraznila, že ona je členom súdnej rady 5 a pol roka a nikdy doručenie pošty netrvalo mesiac s tým, že pracovné veci neboli nikdy zadržané alebo nedoručené, ak boli súčasťou programu. Opätovne uviedla, že nás to 18. 10. 2022 ani na stole nečakalo, hoci to boli tri týždne od doručenia. K tvrdeniu dr. Berthotyovej, „že rozumie, že niekto to môže považovať za problém“dr. Kosová uviedla, že nie je podstatné, či jej to vadí, nakoľko to je zásadná vec, keďže nemá kto posudzovať, kedy a čo, a kedy nie doručiť, či nedoručiť poštu a ak áno, kedy. Poukázala na to, čo povedala dr. Jelinková, že to nebolo prvý krát s tým, že  na podanie z OS BA V (odpoveď tohto súdu vo veci podnetu dr. Fitta a postupu NAKA na OS BA III), sa vtedy na zasadnutí pýtala 4 x a nikto nereagoval. Následne tri členky súdnej rady boli nútené cez info zákon zisťovať, či OS BA V na žiadosť súdnej rady odpovedala, a po zistení, že odpoveď bola súdnej rade doručená, nám predseda súdnej rady mailom odpovedal, že nám to nebolo doručované, lebo to nebolo považované za potrebné, i keď to bolo na základe uznesenia súdnej rady, kedy sme sa zaviazali, že žiadame správu z OS BA V.

Dr. Jelinková uviedla, že súdna rada má 50 zamestnancov a je často prirovnávaná aj ústami pána predsedu k parlamentu s tým, že včera sme sa dozvedeli, že máme byť ako v britskom parlamente a nerozprávať navzájom na seba, ale iba ústami pána predsedu, tak si vie predstaviť slušný mediálny poprask, ak by nejakému poslancovi, ak sa teda prirovnávame, bola do národnej rady doručená pošta a predseda parlamentu by povedal, že ju dostane až o mesiac. Nesúhlasila so zľahčovaním celej situácie s tým, že sa nebude tváriť, že sa ideme poučiť, pretože tu sa nie je z čoho poučiť, keďže došlo k flagrantnému porušeniu vo vzťahu k výkonu nášho mandátu, a nerozprávame sa o tom, či je pečiatka ružová, biela alebo aká.

Dr. Berthotyová uviedla, že by nebola rada, aby sa to zľahčilo, má za to, že sa toho máme vyvarovať. Opätovne poukázala na to, že sa k tomu ešte nevyjadril predseda súdnej rady, ktorý zareagoval, že sa už vyjadril a nemá viac k tomu čo dodať.

Dr. Majerník povedal, že má rád presnosť, a adresoval faktickú poznámku dr. Kosovej, či naozaj porovnávame jablká s jablkami, t. j., či podania týkajúce sa podnetu na NAKA boli adresované všetkým členom súdnej rady na ich meno?

Dr. Kosová poukázala na to, že to bolo rozhodnutie na základe uznesenia súdnej rady, že potrebujeme na výkon nášho mandátu a posunutia sa v bode OS BA III informáciu z OS BA V, táto odpoveď prišla, a keď sme mali ďalšie zasadnutie súdnej rady pred nasledujúcim zasadnutím súdnej rady v podkladoch k tomuto bodu programu nevidela odpoveď OS BA V, kontaktovala preto predsedníčku tohto súdu, prečo ju neposlali, avšak tá odpovedala, že odpoveď poslali dávno. Uviedla, že to bol dôvod, pre ktorý sa na zasadnutí 4 x pýtala, kde je odpoveď a nikto nereagoval. Cez info zákon sme preto boli nútení sa pýtať na odpoveď, a preto nejde o jablká a hrušky ale dve jablká, t. j. zadržanie podania, na ktoré má nárok ako členka súdnej rady alebo jej (nám) prináleží na základe uznesenia súdnej rady, a v prípade, ak sa nedostala ani k jednému, jej to bráni vykonať svoj mandát.

Ja som uviedla, že som na zasadnutí súdnej rady od júla 2022 5 – ty krát, pričom za toto obdobie prišiel Mgr. Kosovej, ako členke súdnej rady list od odsúdeného, ktorý jej bol doručený na druhý deň zamestnankyňou kancelárie, rovnako bol promptne doručený podnet nejakého nespokojného účastníka Dane Jelinkovej, tiež ako členke súdnej rady, a preto som navrhla pomenovať tieto veci tak ako sú. Poukázala som na rovnaký prípad, keď prišiel podnet iba predsedovi súdnej rady na sudcu Ištóka za chyby v jeho rozsudku, kedy sme podnet prejednávali ihneď na najbližšom zasadnutí súdnej rady po jeho doručení. V prípade podnetu na Mgr. Záleskú, ktorý má obsahovo asi 100 strán a bol adresovaný na meno každého člena súdnej rady, sa teraz krútime okolo niečoho, čo bolo doposiaľ úplne bežnou praxou, t. j., že čokoľvek, čo prišlo každému členovi súdnej rady, bolo mu hneď aj doručené. Poukázala som na to, že preto sme navrhli tento bod programu, pretože sa toto isté stalo v prípade NAKA a podnetu dr. Fitta a teraz sa to stalo v prípade Mgr. Záleskej, na ktorú dala AK podnet na disciplinárku. Žiadala som vysvetliť dôvod, pre ktorý je pošta členom súdnej rady zadržiavaná iba v exponovaných prípadoch (NAKA a Záleská), pretože v iných prípadoch boli zamestnanci automaticky bez akýchkoľvek osobitných pokynov schopní doručiť poštu členovi súdnej rady, ihneď ako sa na jej pôde ocitol a nerozumela som návrhu prijať nejaké pokyny, ktoré majú usmerňovať ich postup pri doručovaní, keďže doručovanie bežne fungovalo.

Dr. Berdisová sa vyjadrila tak, že nie je často vo vzťahu k predsedovi veľkorysá s tým, že tu nie je diskusia či sa chyba stala, lebo sa stala, a v tejto veci si u nej predseda čerpá jej veľkorysosť, tak ako ju čerpal pán Ištók, pretože tu bol urobený krok, ospravedlnenie do budúcnosti.

Dr. Mészároš uviedol, že pošta fungovala rovnako aj predtým (za predsedníčky aj teraz), nebolo to v poriadku ani vtedy ani teraz, niekedy mu zavolali týždeň po tom ako dostal poštu, niekedy po mesiaci dostal tie pozdravy a niekedy zmeškal lehotu, napr. teraz v lete, na správny súd, lebo nedostal včas predvolanie, ale nedramatizoval by to až tak.  Poukázal na prax kolektívnych orgánov, ktoré nezasadajú každý deň, napr. národná rada to má tak, že každý má poštovú schránku, kde sa takéto veci ukladajú, a treba upovedomiť o tom, že máte tu poštu, dá sa to riešiť, dôležité je, aby nedošlo k napáchaniu škôd. Uviedol, že kvôli jednému podaniu nemáme vyvodiť dôsledky, a žiadal neriešiť naše problémy pred súdnou radou s tým, že mali sme to prejednať v pohode na pracovnom stretnutí. Navrhol poštové schránky s tým, že to nebolo v poriadku, podnecovatelia majú pravdu, ale nepovažuje to za  také dramatické.

Dr. Kosová poukázala na to, že ani jeden z prejavov nesmeroval k naznačeniu, že zlyhali zamestnanci kancelárie, nakoľko naopak, kancelária ju vždy kontaktovala, ak jej bola doručená akákoľvek pošta, pričom k jej reálnemu doručeniu došlo po vzájomnej dohode s pracovníkmi kancelárie súdnej rady. Uviedla, že je na maily každý deň aj večer, a preto sa jej za 5 a pol roka nikdy nestalo, že by si nevšimla mail, ktorým jej bolo oznamované, že má poštu na súdnej rade s tým, že chyba síce uznaná bola, avšak v tom zmysle, že bol daný chybný pokyn, ktorý vôbec nemal byť daný, avšak ešte 26. 10. v odpovedi na sťažnosť na prieťahy (sťažnosť na prieťahy doručovania podala AK Škubla a partneri) bolo rozsiahlo vysvetľované a konštatované, že nedoručením ich podnetu zo dňa 26. 09. 2022 sa nič nestalo a je v poriadku, že nám nebolo nič doručené. Uviedla, že práve o tom hovorí, že až keď 7 členov súdnej rady (teda nie iba Kosová, Jelinková a Pružinec), zástupcov sudcov podalo návrh, tak sa povedalo, že išlo o chybný pokyn, z čoho vyplýva, že to malo nejaký vývoj, malo to svoju dynamiku a nemyslí si, že toto patrí na pracovné stretnutie, nakoľko tu nejde o žiadnu odbornú otázku, ktorá patrí na pracovnú poradu a má to byť odkomunikované verejne.

Dr.Gandžala povedal, že takto to funguje v kolektívnych orgánoch, navrhol, aby vznikli priečinky, a ak príde obálka na meno, priezvisko a na sídlo súdnej rady jej členovi, má byť adresát upovedomený (nie iba telefonicky, ale aj mailom) a tým pádom by sa vyriešili pochybnosti s tým, že môžu nastať problémy pre členov, ktorí sú z väčšej vzdialenosti a je na nich, ako to vyhodnotia.

Dr. Berdisová podporila návrh na zriadenie samostatné schránky s tým, že je potrebné dotiahnuť aj technické náležitosti, či volať alebo posielať mail adresátovi.

Dr. Mészároš v reakcii na Mgr. Kosovú uviedol, že netvrdil, že kancelária zlyhala, ale že kancelária postupovala podľa dovtedajších zvyklostí, kým nedošlo k tejto citlivej veci a kým sme my na to dôrazne nepoukázali.

Dr. Jelinková začala apelom na kolegu Majerníka, že keď tak ctí presnosť, škoda, že keď sa podával včera návrh na Patrika Števíka na takej presnosti netrval aj keď sa apelovalo na to, že tu chýba zákonný rámec a ide tu o účel, a všetci pokrčili plecami, tak ak sa tu chce dbať na presnosť, tak na všetky situácie, a je presvedčená, že tento podnet na Mgr. Záleskú je rovnako ako bol podnet na sudcu Ištóka, kvalifikovaný, a preto sme ho mali prejednať na pôde súdnej rady a nemyslí si, že je to vybavené iba listom predsedu. Uviedla, že tu ide o oveľa väčší problém ako o zriadenie 12 alebo 18 priečinkov, pretože tu ide o transparentnosť, a ak sa tu tvárime, že prechádzame nejakou reformou justície a chceme získať dôveru verejnosti, tak sa takéto veci nemôžu stávať. Poukázala na to, že už v auguste uviedla, že rovnaké podnety odmietla bývalá pani ministerka spravodlivosti sprístupniť, za čo ju aj zažalovala, teda za netransparentnosť, za nezákonné rozhodnutie, za nesprístupnenie informácií, na ktoré má zákonný nárok, a je prekvapená, že jej tlačovú správu o podaní žaloby nezverejnil Denník N, SME a podobné médiá, ale rešpektuje, že pokiaľ osoba, ktorá hlása, že ide ozdraviť justíciu a má byť transparentná, že nikoho nezaujíma, že sa tak nespráva, a rovnaká netransparentnosť sa odohráva na pôde súdnej rade, pretože pokiaľ spojíme tieto dve veci do jedného, tak sa tu nerozprávame o 18 – tich priečinkoch, ale o oveľa vážnejších veciach. Poukázala na to, že pokiaľ sa vo vnútri justície formuluje názor, že nie sú transparentné kľúče a nie je preukázaný vzorec hodnotenia správania sa sudcov a je tu skutočne dvojaký meter, tak prepáčte, o akej očiste a o akej reforme rozprávame. Poďakovala, že jej bol bez akéhokoľvek omeškania doručený email od nespokojného občana, ktorý jej napísal, že je polointeligent, nepatrí medzi čestných sudcov a je hanba súdnej rady, pretože to skutočne potrebovala dostať počas zasadnutia a vyjadrila radosť, že ohľadom tohto bola súdna rada transparentná a už vie, že v tomto sa vie spoľahnúť a namietla, že na čo sa tu hráme? Opýtala sa, že súčasťou čoho vlastne sme, akého celku?

Dr. Javorčíková vo faktickej poznámke uviedla, že pociťuje potrebu reagovať na Jelinkovú vo vzťahu k podnetu a k článku Patrika Števíka, pretože jasne formulovali, aký to má právny základ (stačí si vypočuť zvukový záznam) s tým, že by bola rada, keby sme na seba prestali útočiť a riešili to, čo je predmetom tohto bodu. K doručovaniu povedala, že sa chyba stala a súhlasí s tým, čo povedali jej kolegovia a treba sa dohodnúť, ako to do budúcnosti napraviť.

Dr. Príbelská zopakovala, že sa máme do budúcnosti dohodnúť na pravidlách a pripojila sa k nápadu s poštovými schránkami.

Dr. Bebej povedal, že je tu pokyn kancelára súdnej rady a ak dôjde k pochybeniu, tak to už bude prúser.

Dr. Berthotyová povedala, že sa nechcela zapájať do diskusie, ale bude reagovať na Dr. Jelinkovú, myslí si, že nikto nemôže pochybovať o tom, že nám všetkým ide o transparentnosť a férovosť, a preto sa to aj prejednáva verejne (nie, prejednávalo sa to verejne, pretože tento náš návrh bol zaradený ako bod programu zasadnutia a dôvod na neverejné prejednanie neexistoval, moja pozn.), s čím ona nemá žiadny problém. Uviedla, že oni férovo priznali, aj za pána predsedu, že sa chyba stala a jediné, ako sa z toho poučiť je hľadať spôsob, aby sa chyba neopakovala do budúcna s tým, že oni tu férovo ponúkajú riešenie v podobe otvorených schránok na meno člena súdnej rady. Myslí si, že aj ten pokyn, ktorý vydal predseda súdnej rady je akýmsi spôsobom usmernenie, pretože ak to nemáme nikde upravené a sú tu vznesené námietky, tak sa poďme baviť o tom, či je ten pokyn v poriadku, čo nám na ňom vadí a ako by sme si ho predstavovali. 

Ja som vo faktickej uviedla, že celé toto tu skĺzlo do debaty o tom, či tu budeme alebo nebudeme mať nejaké priečinky a vyzerá to tak, že zamestnanci súdnej rady nie sú schopní po doručení akejkoľvek pošty promptne reagovať a členovi súdnej rady oznámiť, že mu pošta prišla s tým, že ma oveľa viac trápi, že tu nikto nereaguje na to, že takýto kvalifikovaný podnet, podaný dňa 26. 09. 2022, nebol prejednaný súdnou radou, ale sa tu teraz hráme na priečinky alebo schránky, kde budú, či hore alebo dole, keď súdna rada nemá peniaze ani na streamovanie, tak ideme budovať poštové schránky, lebo doteraz zamestnanci veselo doručovali, nemali s tým problém a každý člen súdnej rady, keď sa do budovy dostavil, svoju poštu dostal. Zopakovala som, že toto sa stalo 2 x, v prípade podnetu dr. Fitta na postup NAKA a podnetu na disciplinárku na Mgr. Záleskú s tým, že je to zvláštne, pričom presne tam smerovala dr. Jelinková, ktorá poukázala na transparentnosť, resp. netransparentnosť.

Mgr. Kosová (s ospravedlnením, že skĺzne k priečinkom ☺) povedala, že tu môžeme mať priečinky, sklenené, drevené alebo chlieviky, alebo šachtlu, ale pokiaľ nám niekto stopne informáciu, že tu mám nejakú poštu, tak nám je priečinok na dve veci. Uviedla, že jej nevadí, že si nájde poštu na stole, keď to má vykomunikované, ale nie, keď jej je pošta tri týždne zadržaná, a radšej sa nejde pýtať, čo to chcelo byť od dr. Berthotyovej: „že my sme tu priznali chybu“, pretože nejde o ňu a nepotrebuje, aby za niekoho priznávala chybu, pretože ak sa ten problém, ktorý vznikol nepomenuje, tak reálne sa chyba neodstráni. K tvrdeniu dr. Bebeja, o pokyne vedúceho kancelárie súdnej rady uviedla, že týmto pokynom sú viazaní zamestnanci súdnej rady, nie jej členovia.

 Dr. Berthotyová povedala, že priznanie chyby je iba z jej strany a jej chybou je, že 8 rokov nenamietala a rešpektovala spôsob, akým jej bola pošta doručovaná, pretože ona problém s doručovaním nemala. Férovosť podľa jej názoru spočíva v tom, že zubami – nechtami nebránia predsedu súdnej rady, a ak sa nám zdá, že majú oblečené rovnaké tričká, tak to tak nie je, naopak, oni hovoria, chyba sa stala a nikto zatiaľ neobhajoval, že to bolo v poriadku, pretože to nebolo v poriadku s tým, že aj z listu, ktorý nám poslal predseda súdnej rady, sa čuduje, prečo sa nezapojí do debaty, pretože by chcela napr. počuť, prečo to bolo predložené až 19. 10. 2022, a opýtala sa, prečo to tu neodznie verejne a vyzvala predsedu, aby sa zapojil do debaty a išiel do arény, keď nie je zrejmé, prečo majú oni obhajovať chybu.

Dr. Javorčíková považovala za potrebné zdôrazniť, aby nedošlo k omylu, že vôbec nejde o to, aby zamietli kvalifikovaný podnet ako som namietla ja, pretože pokiaľ ona vie (16. 11. 2022), tak tento kvalifikovaný podnet je zaradený na januárové zasadnutie súdnej rady a máme ho na ňom prerokovať. Dôrazne uviedla, že teraz sa bavíme len o doručovaní, preto sa nebudeme baviť o obsahu tohto kvalifikovaného podnetu (pani Katka zvýšila hlas).

Čo mikrofóny nezachytili (pretože ho zapnutý mala iba dr. Javorčíková) bolo, že som vyjadrila obrovské prekvapenie, odkiaľ má dr. Javorčíková v novembri vedomosť o tom, čo bude na programe januárového zasadnutia, keď nám je program doručovaný 5 dní pred zasadnutím, t. j. nikto z nás netuší, čo do programu bude alebo nebude zaradené a dr. Javorčíková povedala (citácia zo zvukového záznamu):  „však nám to oznámil, však nám to oznámil predseda, že to bude zaradené na január, tak ja mám, tak, niekde som to, mám takú informáciu, a predpokladá, že to pán predseda potvrdí. Nie ona si myslela, niekde to počula, túto informáciu, tak ju použila“.

Predseda súdnej rady povedal (citujem zo zvukového záznamu), „že budem úprimný, ide o iný kvalifikovaný podnet, aby sa Katka nemýlila. Elenka ma vyzvala, no viete, ja Vám niečo poviem. Dostal som ten podnet na disciplinárne konanie. V manuáli, v poradcovi, na webovom sídle súdnej rady je napísané, každý podnet na disciplinárne stíhanie sudcu, my okamžite postupujeme podľa § 42 ods. 3 zák. o súdoch, príslušnému predsedovi súdu. Ja nebudem robiť prácu za predsedov súdu, ale keď som volal na ŠTS, pán Hrubala mi povedal, že dostal takýto podnet, hovorím tak to prešetri, on to už aj prešetril, má odpoveď, už ju poslal, poslal ju mne a ja som sa s tým stotožnil. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že ja som dostal ten podnet, to bolo asi, s prílohami možno 1000 strán (max. 100, moja poznámka), a keďže postupujem podľa toho poradcu, ktorý je na webovom sídle, tak som to vybavil  05. 10., ale predtým som vystrčil nos z kancelárie, prepáčte, že to tak hovorím, voľne, a mňa sa pýtal niekto z kancelárie, že čo s tou kopou, to je asi 16 000 strán (šestnásťtisíc), čo prišlo, že čo sú to za podania, že to sú podania členkám a členom súdnej rady, a ako sú označené, označené sú všetky ako podnet na disciplinárne stíhanie Mgr. Pamely Záleskej. Tak ja som v tomto povedal, že viete čo, veď to je obrovské podanie, doručte im to na zasadnutí súdnej rady Slovenskej republiky a zavrel som dvere. Lebo som sa predtým ešte spýtal, bola mi položená otázka, že čo s tým majú robiť, urobte to tak, ako ste to robili predtým, doručovali sme to na zasadnutí súdnej rady, čo potvrdia (myslím, že odznelo nejaké meno, nerozumela som zo zvukového záznamu..), týmto bola vybavená vec, a prepáčte mi, kde v zákone súdnej rady je napísané, že ja zodpovedám za odovzdávanie pošty, to robí kancelária, ja predsa ako vysoký ústavný činiteľ nemôžem zodpovedať za to a ja som vydal ten pokyn, alebo usmernenie len preto, lebo sa ma to spýtali, okrem toho 18. 10. 2022 som bol v Budapešti ako člen Výkonnej rady európskej siete súdnych rád. Ja proste, toto som uznal, že bola chyba, lebo pravdepodobne som im mal povedať, že doručte im to, či odovzdajte im to, lebo my nie sme doručovacie miesto, na zasadnutí súdnej rady a predtým im to notifikujte, no tak to som nepovedal, ale v tom zhone, vás chcem ubezpečiť, že tu je toľko práce, že ja som to vybavoval medzi dverami a už len preto, že sa ma to spýtali, lebo keby sa ma to z kancelárie spýtali, čo s tými 16 tisíc stranami, tak ja by som sa nevyjadril k tomu, všetky tieto veci, ktoré boli doručované, boli doručované mimo mňa, celý čas, a to je celý problém, pretože, že sme to predložili neskoro 19. 10. nemalo žiadny výsledok, alebo dôsledok, lebo ja som sa 5. 10. stotožnil s odložením veci, odložením podnetu predsedom ŠTS, oznámil som to advokátovi, a to bolo všetko. Viete, pri tak zložitej manažérskej pozícii, ako je pozícia predsedu súdnej rady Slovenskej republiky, toto je niečo, čo som nemusel ani uvažovať, pretože skutočne som sa spýtal, ako ste to robili, tak, že sme to dali na zasadnutí, urobte to takisto aj teraz. To bolo všetko. Prepáčte mi, ale ja skutočne nemám za povinnosť odovzdávať poštu členkám a členom súdnej rady. Za to zodpovedá kancelária, výlučne, preto aj pokyn vydal vedúci kancelárie, po tomto všetkom. Neviem o tom, že by mandát členky alebo člena súdnej rady obsahoval právo rozhodovať alebo spolurozhodovať o podnete na disciplinárne stíhanie, nie je to kvalifikovaný podnet, takže o tom je škoda aj hovoriť. To je celý problém.

Mgr. Kosová reagovala, že by to sedelo, ale nesedí to z toho dôvodu, a to sme tu všetci právnici, že podanie sa neposudzuje podľa názvu ale podľa obsahu. Zopakovala, že ako vedel predseda, čo sa v tých podaniach jednotlivým členom súdnej rady nachádza, pretože aj keby bol navrchu podnet na disciplinárku, nemal ako vedieť, čo ktorý z členov súdnej rady má doručené. Uviedla, že ak apeluje na to, že je vysoký ústavný činiteľ a má ťažké manažérske postavenie, tak nie je zrejmé, ako môže v takejto situácii nevedieť, že nemá dávať kancelárii žiadny pokyn, pretože to nie je v jeho kompetencii a majú postupovať tak, ako im káže zákon. Poukázala na to, že keď sa pýtala podpredsedu dňa 19. 10. o 21,30 hod. večer, keď sme končili zasadnutie, že čo to má na stole a kde to doteraz bolo uviedla, že by bola nerada, aby sa to zviezlo na zamestnancov kancelárie, lebo nevedia, čo majú robiť a oni pochybili, tak sme presne tam.

Dr. Majerník povedal, že by chcel pokojne, pretože si myslí, že je to tu veľmi emotívne povedať, že emocionálny bol Paľo Žilinčík na zasadnutí v máji 2020, kedy v súvislosti s preložením jedného sudcu z Krajského súdu na NS SR vyjadril veľké prianie, že sa tu nebudú sudcovia rozdeľovať na našich a vašich a nebudeme sa deliť na oni a vy alebo my a vy, a hovorí to iba kvôli tomu, že kontextu trochu rozumie, prečo bol tento problém nastolený, i keď sa to nepovedalo úplne otvorene, že je tu podozrenie, že iba kvôli obsahu tohto podania, lebo smeruje voči pani doktorke Pamele Záleskej (magistre, moja poznámka), sa s ním nakladalo inak ako s inými podaniami. Povedal, že napriek tomu, že môžeme mať rôzne názory na mnohé veci v justícii, on je ten, ktorý sa bude zasadzovať o to, aby sa postupovalo vždy rovnako. Čierne je čierne a biele je biele, a preto kritizoval ten postup a neskoré doručenie a zdôraznil, že bez ohľadu na to, či to bude zalepené, nezalepené, má to byť bez zbytočného odkladu doručené a poskytnuté členovi súdnej rady. Uviedol, že mu neušlo, že ide o kvalifikovaný podnet na vykonanie dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti a predpokladá, že o tomto podaní bude v kontexte zákona a rokovacieho poriadku ďalej rozhodovať a čaká, kedy bude táto vec takto vybavená.

Predseda súdnej rady povedal, že mal upresniť, že ide o druhé podanie, nie to prvé.

Dr. Majerník povedal, že ešte neskončil a požiadal, aby sme sa všetci ukľudnili. Zdôraznil, že áno, hovorí o druhom podaní zo dňa 19. 10. 2022, nie o podaní zo dňa 26. 09. 2022.

Dr. Jelinková povedala, že je kľudná, má sa pod kontrolou, je emočne stabilná, má na to dva psychologické posudky a pokiaľ má intonáciu alebo tón hlasu v inej rovine, tak ako svoje ospravedlnenie uviedla, že jej otec je z východného Slovenska, tak je možné, že ten temperament je celkom inak, ale nehovoria za ňu emócie alebo vášne. Toto je podnet, o ktorom si myslí, že sme sa dozvedeli vďaka tomu, že nám bol doručený mailom (18. 10. 2022 nám mailom AK oznámila, že podala dňa 26. 09. 2022 podnet na disciplinárku a zároveň podala sťažnosť na prieťahy v doručovaní) a opýtala sa predsedu súdnej rady, či by bol ochotný sprístupniť členom súdnej rady všetky takéto podnety, o ktorých nevieme a ktoré odložil a nepodal disciplinárny návrh, pretože o to isté žiadala v jej info žiadosti p. Kolíkovú, ktorá jej odpovedala, že nakoľko elektronizácia MS nie je nastavená tak, aby tieto podnety mali osobitnú spisovú značku, tak ona nimi de facto nedisponuje a nezaujíma ju záväzná judikatúra ústavného súdu ani NS. Položila otázku, či je rovnaký prístup netransparentnosti aj na pôde súdnej rady, a či je možné vyvrátiť ten oblak dvojakého metra.

Predseda súdnej rady odpovedal, že tento podnet odložil preto, lebo o ňom rozhodol predseda ŠTS. Všetky ostatné podnety, a môže ich poslať každému, kto chce, všetky do jedného postúpil podľa § 42 ods. 3 príslušným predsedom súdov. Žiadny iný podnet neodložil, lebo by tomu musel predchádzať postup predsedu súdu, ktorý by odmietol podať návrh na disciplinárku a on by dospel k opačnému záveru s tým, že ani tento podnet nebol odložený v pravom slova zmysle, len sa stotožnil s názorom dr. Hrubalu, a preto neprijal žiadne opatrenie, teda nepodal disciplinárny návrh, čo je výlučne v jeho kompetencii. Ako príklad uviedol, že mu prišla obhajoba vo veci na NSS, kde obhajca pána Trubana píše, že postupuje rozdielne, lebo nepodal návrh na disciplinárku voči pánovi Klimentovi, lebo mal tiež nález ÚS a ostatné tieto veci (predseda súdnej rady mal ostatnými vecami na mysli zrejme ďalšie 3 nálezy ÚS pána Klimenta za jeho protiústavnú rozhodovaciu činnosť od akcie Búrka, keďže sú všeobecne známe nálezy ÚS v trestných veciach Molnár, Kučerka, Lindtner a Kováčik, ako aj to, že člen jeho senátu dr. Štift má 5 protiústavných rozhodnutí /vyššie uvedení štyria a Kuruc/ a ďalší člen jeho senátu dr. Hatala tiež neobišiel bez nálezov ÚS, a ako je tiež všeobecne známe, pán Truban za svoju rozhodovaciu činnosť od volieb 2020 nemá žiadny nález ÚS, moja pozn.) a pán obhajca by mal vedieť, že aj v tomto prípade postupoval podľa § 42 ods. 3 a doručil podnet predsedovi NS SR dr. Šikutovi, ktorý návrh na disciplinárku nepodal a on ako predseda súdnej rady sa s tým stotožnil. V každom jednom prípade takto postupuje, pričom toto bol prvý prípad, keď išli paralelne dva podnety, jemu aj predsedovi súdu a on sedel nad tým podnetom a naraz sa mu zazdalo, tak sa hneď obrátil na Hrubalu, lebo chcel to urobiť tak, že ho zoberie a postúpi ho Hrubalovi, ale našťastie sa spýtal predsedu ŠTS, ktorý mu povedal, že to má a už to aj rieši. Doručil mu svoje stanovisko, ktoré bolo teraz doručené aj nám všetkým členom súdnej rady. A keďže sa s ním absolútne stotožnil, neprijal žiadne opatrenie a nepodal disciplinárny návrh. Povedal, že všetky takéto podania nám môže notifikovať, nie je to problém, ale je to cca 40 – 50 vecí. Ešte dodal, že predsedovia súdov sa postupne naučili, že ONI musia podávať návrhy, lebo prečo by on mal suplovať kompetenciu predsedov súdov.

Mgr. Kosová poukázala na to, že je postavený na roveň s predsedom súdu, čo sa týka návrhovej právomoci, a

nie je to tak, že najprv má nastúpiť predseda súdu a až potom on ako predseda súdnej rady, ale nerozumie tomu, že ak mu príde podnet na sudcu, on to postúpi predsedovi súdu a keď on tomu návrhu nevyhovie a on sa s tým totožní, tak neurobí nič a keď predseda súdu tomu podnetu nevyhovie a on sa s tým nestotožní, tak podá vlastný návrh. Preto nerozumie, prečo to tak robí, keď aj tak urobí to, čo uzná sám za vhodné bez ohľadu na to, čo urobí predseda súdu. Opýtala sa, prečo teda v prípade dr. Trubana, podal návrh on aj predseda súdu.

Predseda súdnej rady (citujem zo zvukového záznamu): „Doktor Truban bola prvá vec v roku 2020. Doktor Truban tu bol, prišiel doktor Hrubala, najprv rozporoval, že on musí postupovať podľa § 42 ods. 3 zákona o súdoch, potom to uznal, ale povedal mi, áno, keď sa pripojíš ku mne a podporíš ma v tomto návrhu. Bol som začiatočník v tejto dobe, jednoducho som chcel podporiť predsedu ŠTS, ja som viedol za účasti Evičky Mišíkovej a Lajčiho Mészároša vypočutie pána Trubana ako taká osobitná komisia, toto bola výnimka, úplná výnimka, a toto čo ty hovoríš, tak prepáč, ale aby minister a predseda súdnej rady suploval povinnosti predsedov súdov, ktoré sú výslovne zakotvené, tak to nie je tak a ja to neurobím čo svojvoľne, ja keď to postúpim ten podnet a predseda súdu nevyvodí disciplinárnu zodpovednosť, tak buď sa s ním stotožním, alebo prijmem iný záver. A teraz sa dialo to, že v podstate, vždy mi prišla odpoveď, ktorá jednoducho, najmä z okresných súdov v BA, bola taká, že som jednoducho neuplatnil svoju disciplinárnu právomoc ale navyše, keď to bolo na okresnom súde, ja som potom ešte žiadal krajské súdy a v jednom prípade som žiadal sudcovskú radu, ale to je všetko to, že predsa jeden minister a predseda súdnej rady nemá uplatňovať disciplinárnu právomoc tak, aby riešil nepríjemné veci za predsedov okresných a krajských súdov a dajme tomu aj NS. To je prax, ktorá je transparentná, lebo je to na webovom sídle súdnej rady a ja v tej praxi budem postupovať dôsledne, pretože nie je mysliteľné, aby  som to, si predstavte, že v tejto disciplinárnej právomoci mne podlieha vyše 1452 sudcov a predseda okresného súdu má nad 10 – timi, tak ja mám všetkých monitorovať a predseda okresného a krajského súdu bude…. neviem čo, zvukový záznam nezachytil komentáre členky súdnej rady. Chcel som vám vysvetliť, že toto bol ojedinelý prípad, ktorý sme riešili s Hrubalom paralelne a urobili sme to tak, ako sme to urobili.

Dr. Jelinková naformulovala návrh uznesenia, ktoré samozrejme prijaté nebolo:

Súdna rada konštatuje, že riadne a včasné doručovanie písomností členkám a členom súdnej rady doručených súdnej rade, je nevyhnutná podmienka riadneho výkonu mandátu člena súdnej rady.

Súdna rada SR zaväzuje predsedu súdnej rady a kanceláriu súdnej rady, aby na zasadnutí v decembri 2022 informovali členov súdnej rady o prijatých opatreniach v súvislosti s písomnosťami  určenými členom súdnej rady, doručenými na adresu súdnej rady a ich        včasnému odovzdaniu do dispozície členov súdnej rady.

V rozprave k návrhu uznesenia odznelo toto:

Dr. Mészároš namietol všeobecnosť navrhovaného uznesenia, pretože napr. ak mu príde vianočný alebo novoročný pozdrav, tak jeho nedoručenie výkon jeho mandátu neohrozí.

Predseda súdnej rady povedal, že toto sú úplné samozrejmosti, je to vyriešené v pokyne vedúceho kancelárie s tým, že súhlasí s obidvoma odsekmi, ale nebude za to hlasovať, lebo nemá materiálny dopad na to, čo sme sa už dohodli a je uvedené v pokyne vedúceho kancelárie. 

Dr. Príbelská povedala, že považuje odsek 2 za zbytočný, nereflektuje to to, že bol pokyn vyriešený. Pýtala sa, že kto má byť zodpovedný za doručovanie, kancelária alebo predseda súdnej rady?

Predseda súdnej rady povedal, že za distribúciu pošty zodpovedá iba kancelária, ktorá bola na to zriadená.

Ja som poukázala na to, že v sťažnosti, ktorú podala AK Škubla je napísané, že 18. 10. 2022, keď ju podávali, im bolo potvrdené zamestnancami asi podateľne, že už to bolo doručené (podnet na disciplinárku, ktorú podali ešte 26. 09. 2022), všetkým členom. A keďže nevieme uložiť povinnosť kancelárii ani vedúcemu kancelárie, tak teda komu, ak nie predsedovi máme uložiť povinnosť, pretože niekto za to zodpovedať musí.

Dr. Jelinková povedala, že na jednej strane tu bolo deklarované, že poďme si prijať opatrenia a zrazu, že ich vlastne nepotrebujeme, je to nepresné, a preto nevie ohľadom integrity, či niektorí vedia čo chcú a akým spôsobom to chcú dosiahnuť? Pretože, ak majú pocit, že netreba prijať žiadne opatrenia a je všetko v poriadku, tak je to potrebné povedať, v opačnom prípade sa poďme rozprávať o integrite člena súdnej rady. Povedala, že nevidí dobrú vôľu politických nominantov, ani predsedu súdnej rady a nebude bojovať za prijatie uznesenia a suplovať ich.

Mgr. Kosová navrhla hlasovať o navrhnutom uznesení. Povedala, že je jasné, že doručovanie je prácou kancelárie, ale ak dostala pokyn predsedu súdnej rady, vysokého ústavného činiteľa s manažérskymi schopnosťami doručiť o mesiac, tak je zrejmé, že nepôjde proti predsedovi súdnej rady, ale jeho pokyn splní. De iure je to zodpovednosť kancelárie a jej vedúceho a de facto sa nám tu stalo niečo iné, a preto sme navrhli uznesenie v danom znení.

Dr. Berthotyová povedala, že by s prijatím uznesenia problém nemala a žiadala zakomponovať vetu, aby sa pošta týkala iba výkonu funkcie člena súdnej rady. Žiadala zaviazať kanceláriu (následne návrh týkajúci sa uloženia povinnosti kancelárii zobrala späť) a predniesla procedurálny návrh.

Hlasovanie za jej návrh uznesenia dopadlo takto:

ZA bolo 8, PROTI bolo 5, Nehlasoval jeden, zvyšok sa zdržal.

V rozprave vystúpila ešte Mgr. Kosová, dr. Meszároš, dr. Jelinková, predseda súdnej rady, ale považujem za zbytočné Vás prebehnutou debatou zaťažovať.

Hlasovanie za návrh uznesenia, ktorý navrhla dr. Jelinková dopadlo takto:

ZA bolo 8, PROTI bol 1, Zdržalo sa 7.

Ayše Pružinec Eren