Organizácia: | OS Žilina (Okresný súd Žilina) |
Pripomienka k: | Čl. IV, bod. 12 „LP.2021.327“ |
Dátum vytvorenia: | 19.06.2021 |
Zásadná: | Nie |
Stav: | Nespracovaná |
Pripomienka: | Nestotožňujem sa s názorom predkladateľa, že je navrhované rozšírenie skutkových podstát disciplinárnych previnení sudcov preberá doterajšie znenie § 138 zákona o sudcoch a prísediacich. Doterajšie ust. § 138 predstavovalo krajnú možnosť, aby v prípade tak závažného konania sudcu, ktoré bolo právoplatne posúdené ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, bola daná možnosť odvolať sudcu z funkcie, pretože jeho konanie bolo nezlučiteľné s funkciou sudcu. Nejednalo sa o disciplinárny delikt a zbavenie funkcie sudcu nemalo následky odvolania z funkcie sudcu pre závažné disciplinárne previnenie (aj keď obdobné konanie sa v iných funkciách, napr. špeciálny prokurátor, toleruje). Šlo najmä o prípady, kedy by bol sudca odsúdený na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený, avšak závažnosť činu je nezlučiteľná s funkciou sudcu, alebo ak súdna rada nepodala návrh na odvolanie z funkcie pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody. Navrhované znenie znamená dvojité potrestanie v tej istej veci, nie len uložením trestu v trestnom konaní, ale aj následne v disciplinárnom konaní, dokonca pre závažné disciplinárne previnenie. Výslovne dochádza k porušeniu zásady Ne bis in idem. Tiež je si potrebné uvedomiť, že pri nulovej tolerancii by zbavením funkcie na základe disciplinárneho trestu pre závažné disciplinárne previnenie bola vytvorená aj prekážka pre prípadné uplatnenie sa v inom povolaní, napr. pri výkone advokácie a pod. (§ 5 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z., § 3 ods. 1 písm. h zák. č. 586/2003 Z.z.). Zároveň opakovane navrhujem vytvoriť možnosť, aby sa sudca mohol vzdať funkcie a vznikol (nezanikol) mu nárok na odchodné pred nárokom na starobný dôchodok aj z iných dôvodov ako § 18 ods. 2 (zdravotná nespôsobilosť) a zároveň mu nezanikol nárok na príplatok k dôchodku po vzniku nároku. Takto je z ekonomického hľadiska sudca nútený zotrvať vo funkcii, pretože dobrovoľným vzdaním sa funkcie z iných dôvodov ako podľa § 18 ods. 2 zákona o sudcoch, by stratil nárok na odchodné podľa § 21 cit. zák. a príplatok za výkon funkcie k dôchodku podľa § 95 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z.. Situácia sudcu, ktorý by sa vzdal funkcie pred vznikom nároku na starobný dôchodok (napr. aj preto, že spáchal neúmyselný trestný čin, vyhorenie ..) je ďaleko zložitejšia ako situácia poslanca NR SR, ktorému zanikne mandát a ktorý má nárok na odchodné. Možnosť takéhoto sudcu uplatniť sa na trhu práce nie je jednoduchá. Sudca sa nemá ako vrátiť k „pôvodnému povolaniu“, výkonom funkcie stratil kontakty pre možné vytvorenie klientely v advokácii (najmä ak spĺňal požiadavky kladené na sudcu strániť sa) …… Hoci sa navrhuje možnosť disciplinárneho stíhania sudcu, ktorý už je raz za ten istý čin potrestaný, stále absentujú podmienky pre „normálny“ a slušný odchod sudcu z funkcie pred dovŕšením dôchodkového veku, teda by napríklad sudca po dvadsiatich rokoch vo funkcii dostal pomerné odchodné a bol zachovaný budúci príplatok k dôchodku, ktorý by mal, ak by sa funkcie vzdal pre vznik nároku na starobný dôchodok. |
Latest from Články
I. ÚS 326/2024 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej
III. ÚS 715/2022 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku
Súd: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Spisová značka: 5Stk/10/2023 Identifikačné číslo spisu: 5022200355 Dátum vydania rozhodnutia:
IV. ÚS 442/2024 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša