Pripomienky k návrhu zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny poriadok).
- zásadná pripomienka – všeobecná.
Návrh zákona je v priamom rozpore s právom Európskej únie s poukazom na doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie, v ktorej predkladateľ uvádza, že „problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve EÚ. Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné sa vyjadrovať k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.“ Uvedené je v priamom rozpore s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Návrh právneho predpisu porušuje záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie.Je tým porušená Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie a Charta základných práv Európskej únie (Charta).
Dôvody.
Článok 2 Zmluvy o Európskej únii znie: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ Podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, „Podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie. Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.“ Článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii stanovuje, že „Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv. Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.“
Hlava VI Charty s názvom „Spravodlivosť“ zahŕňa najmä článok 47 s názvom „Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces“, podľa ktorého „Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. …“ Podľa článku 51 Charty, nazvaného „Rozsah pôsobnosti“: „1. Ustanovenia tejto Charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami. 2. Táto charta nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, ani nezakladá žiadnu novú právomoc ani úlohu pre Úniu, ani nemení právomoci a úlohy vymedzené v zmluvách.“ Článok 52 ods. 3 Charty uvádza: „V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd [podpísanom v Ríme 4. novembra 1950], zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.“ Vysvetlivky k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) v súvislosti s článkom 47 druhým odsekom Charty spresňujú, že toto ustanovenie zodpovedá článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.
- Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 2. marca 2021, vo veci C-824/18, A.B. a i. proti Krajowa Rada Sądownictwa, ECLI:EU:C:2021:153:
Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, zásada účinnej súdnej ochrany práv jednotlivcov vyplývajúcich z práva Únie, na ktoré sa odvoláva článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vychádza z ústavných tradícií spoločných členským štátom, bola zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a v súčasnosti je potvrdená v článku 47 Charty [rozsudok z 5. novembra 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť všeobecných súdov), C‑192/18, EU:C:2019:924, bod 100 a citovaná judikatúra]. – bod 110 rozsudku. Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, treba pripomenúť, že toto ustanovenie sa týka „oblastí, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, bez ohľadu na okolnosti, za akých členské štáty uplatňujú toto právo v zmysle článku 51 ods. 1 Charty [rozsudok z 5. novembra 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť všeobecných súdov), C‑192/18, EU:C:2019:924, bod 101 a citovaná judikatúra]. – bod 111 rozsudku. Podľa ustálenej judikatúry záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadované podľa práva Únie stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, menovanie, funkčné obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre zaujatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti účastníkov konania, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom. – bod 117 rozsudku. V súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená najmä nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci. – bod 118 rozsudku. V tejto súvislosti je dôležité, aby sudcovia boli chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť. Pravidlá uvedené v bode 117 tohto rozsudku musia predovšetkým umožniť vylúčiť nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj formy vplyvu, ktoré sú viac nepriame a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutia dotknutých sudcov. – bod 119 rozsudku. Súdny dvor rovnako uviedol, že zostáva nevyhnutné zabezpečiť, aby hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o vymenovaní, boli také, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemôžu po vymenovaní dotknutých osôb vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú, a že na tento účel je dôležité najmä to, aby boli uvedené podmienky a postupy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky uvedené v bode 119 tohto rozsudku. – bod 123 rozsudku. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ totiž ukladá všetkým členským štátom povinnosť stanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany, najmä v zmysle článku 47 Charty (rozsudok A. K. a i., bod 168, ako aj citovaná judikatúra), takže toto posledné uvedené ustanovenie sa musí náležite zohľadniť na účely výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ (uznesenie zo 6. októbra 2020, Prokuratura Rejonowa w Słubicach, C‑623/18, neuverejnené, EU:C:2020:800, bod 28) – bod 143 rozsudku. Ako však už bolo pripomenuté v bode 115 tohto rozsudku, článok 47 druhý odsek Charty medzi požiadavkami spojenými so základným právom na účinný prostriedok nápravy výslovne zmieňuje prístup k „nezávislému“ súdu. – bod 144 rozsudku. Súdny dvor tým, že v tejto súvislosti rozhodol, že článok 47 Charty je sám osebe postačujúci a nemusí byť spresnený ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátnym právom na to, aby bolo jednotlivcom priznané samostatne uplatniteľné právo (rozsudky zo 17. apríla 2018, Egenberger, C‑414/16, EU:C:2018:257, bod 78, a z 29. júla 2019, Torubarov, C‑556/17, EU:C:2019:626, bod 56), osobitne v rozsahu, v akom toto ustanovenie vyžaduje, aby orgán, ktorý má rozhodovať o prostriedku nápravy založenom na práve Únie, spĺňal požiadavku nezávislosti uloženú týmto ustanovením (pozri v tomto zmysle rozsudok A. K. a i., bod 166), najmä uznal, že táto požiadavka je jasná, presná a bezpodmienečná, takže tento článok môže vyvolávať priamy účinok – bod 145 Charty. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ teda ukladá členským štátom jasnú a presnú povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorá nie je spojená so žiadnou podmienkou, pokiaľ ide o nezávislosť charakteristickú pre súdy, ktoré majú vykladať a uplatňovať právo Únie – bod 146 rozsudku. Na druhej strane treba v každom prípade zdôrazniť, že účinky spojené so zásadou prednosti práva Únie sú záväzné pre všetky orgány členského štátu najmä bez toho, aby tomu mohli brániť vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa rozdelenia súdnych právomocí, vrátane tých ústavných. V súlade s ustálenou judikatúrou totiž nemožno pripustiť, aby pravidlá vnútroštátneho práva, hoci aj ústavnej povahy, ohrozovali jednotu a účinnosť práva Únie (rozsudky z 15. januára 2013, Križan a i., C‑416/10, EU:C:2013:8, bod 70 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. decembra 2018, Minister for Justice and Equality a Commissioner of An Garda Síochána, C‑378/17, EU:C:2018:979, bod 49 a citovaná judikatúra) – bod 148 rozsudku.
- Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 19. novembra 2019, v spojených veciach C-585/18, C-624/18 a C-625/18, AK. proti Krajowa Rada Sądownictwa, a CP, DO proti Sąd Najwyższy, ECLI:EU:C:2019:982:
Hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov, stále platí, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie [rozsudok z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 52 a citovaná judikatúra].- bod 75 rozsudku. V súlade s ustálenou judikatúrou v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti platí, že hoci je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany individuálnych práv vyplývajúcich z právneho poriadku Únie, členské štáty sú pritom v každom prípade zodpovedné za zabezpečenie dodržania práva na účinnú súdnu ochranu uvedených práv, ako je zakotvené v článku 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. októbra 1998, IN CO. GE.’90 a i., C‑10/97 až C‑22/97, EU:C:1998:498, bod 14 a citovanú judikatúru; z 15. apríla 2008, Impact, C‑268/06, EU:C:2008:223, body 44 a 45, ako aj z 19. marca 2015, E.ON Földgáz Trade, C‑510/13, EU:C:2015:189, body 49 a 50, ako aj citovanú judikatúru). – bod 115 rozsudku. Okrem iného treba pripomenúť, že článok 52 ods. 3 Charty spresňuje, že v rozsahu, v akom táto Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v EDĽP, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v tomto dohovore. – bod 116 rozsudku. Ako vyplýva z vysvetliviek k článku 47 Charty, ktoré sa podľa článku 6 ods. 1 tretieho pododseku ZEÚ a článku 52 ods. 7 Charty musia zohľadniť pri jej výklade, prvý a druhý odsek tohto článku 47 zodpovedá článku 6 ods. 1 a článku 13 EDĽP (rozsudok z 30. júna 2016, Toma a Biroul Executorului Judecătoresc Horațiu‑Vasile Cruduleci, C‑205/15, EU:C:2016:499, bod 40 a citovaná judikatúra). – bod 117 rozsudku. Súdny dvor preto musí dbať na to, aby výklad článku 47 druhého odseku Charty, ktorý poskytuje, zabezpečil takú úroveň ochrany, ktorá neporušuje úroveň zaručenú článkom 6 EDĽP, tak ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva (rozsudok z 29. júla 2019, Gambino a Hyka, C‑38/18, EU:C:2019:628, bod 39). – bod 118 rozsudku. Pokiaľ ide o obsah tohto článku 47 druhého odseku, zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že základné právo na účinný prostriedok nápravy, ktoré zakotvuje, zahŕňa najmä právo každého na to, aby jeho vec bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom. – bod 119 rozsudku. Táto požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je neoddeliteľne spojená s poslaním súdnictva, vychádza z podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktorá má zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a záruka zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu [rozsudok z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 58 a citovaná judikatúra]. – bod 120 rozsudku. Podľa ustálenej judikatúry má uvedená požiadavka nezávislosti dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy úplne samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal alebo nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia [rozsudky z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 63 a citovaná judikatúra, ako aj z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 72]. – bod 121 rozsudku. Druhé, vnútorné hľadisko súvisí s pojmom nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Toto hľadisko vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu [rozsudky z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 65 a citovaná judikatúra, ako aj z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 73]. – bod 122 rozsudku. Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, menovanie, funkčné obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre zaujatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu vonkajšími činiteľmi a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [rozsudky z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 66 a citovaná judikatúra, ako aj z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 74]. – bod 123 rozsudku. Navyše v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2016, Poltorak, C‑452/16 PPU, EU:C:2016:858, bod 35). – bod 124 rozsudku. V tejto súvislosti je dôležité, aby sudcovia boli chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť. Pravidlá uvedené v bode 123 tohto rozsudku musia predovšetkým umožniť vylúčiť nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj formy vplyvu, ktoré sú viac nepriame a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutia dotknutých sudcov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 112 a citovanú judikatúru]. – bod 125 rozsudku. Tento výklad článku 47 Charty je potvrdený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa článku 6 ods. 1 EDĽP, podľa ktorej toto ustanovenie vyžaduje, aby boli súdy nezávislé tak od účastníkov, ako aj od výkonnej moci a normotvorcu (rozsudok ESĽP, 18. mája 1999, Ninn‑Hansen v. Dánsko, CE:ECHR:1999:0518DEC002897295, bod 19 a citovaná judikatúra). – bod 126 rozsudku. Podľa ustálenej judikatúry toho istého súdu treba na zistenie toho, či je súd „nezávislý“ v zmysle uvedeného článku 6 ods. 1, vziať do úvahy najmä spôsob vymenovania a trvanie mandátu jeho členov, existenciu ochrany pred vonkajšími tlakmi a to, či sa dotknutý orgán javí ako nezávislý (rozsudok ESĽP, 6. novembra 2018, Ramos Nunes de Carvalho e Sá v. Portugalsko, CE:ECHR:2018:1106JUD005539113, bod 144 a citovaná judikatúra), pričom v tejto poslednej uvedenej súvislosti platí, že ide o samotnú dôveru, ktorú musí v demokratickej spoločnosti každý súd vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 21. júna 2011, Fruni v. Slovensko, CE:ECHR:2011:0621JUD000801407, bod 141). – bod 127 rozsudku. Pokiaľ ide o podmienku „nestrannosti“ v zmysle toho istého článku 6 ods. 1, môže sa v zmysle rovnako ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva posudzovať rôznymi spôsobmi, a to podľa subjektívneho prístupu, pričom sa zohľadní osobné presvedčenie a správanie súdu, teda skúmaním, či tento súd preukázal predsudok alebo zaujatosť v prejednávanej veci, ako aj podľa objektívneho prístupu, ktorý spočíva v určení, či súd, najmä prostredníctvom svojho zloženia, poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností o svojej nestrannosti. Pokiaľ ide o objektívne posúdenie, spočíva v posúdení otázky, či nezávisle od osobného správania sudcu niektoré overiteľné skutočnosti oprávňujú vysloviť pochybnosti o jeho nestrannosti. V danej oblasti môžu byť dôležité aj dojmy. Znovu ide o dôveru, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti musia vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, počínajúc účastníkmi konania (pozri najmä rozsudok ESĽP, 6. mája 2003, Kleyn a i. v. Holandsko, CE:ECHR:2003:0506JUD003934398, bod 191 a citovanú judikatúru, ako aj 6. novembra 2018, Ramos Nunes de Carvalho e Sá v. Portugalsko, CE:ECHR:2018:1106JUD005539113, body 145, 147 a 149, ako aj citovanú judikatúru). – bod 128 rozsudku. Zostáva však nevyhnutné zabezpečiť, aby hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o vymenovaní, boli také, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemôžu po vymenovaní dotknutých osôb vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú [pozri analogicky rozsudok z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 111]. – bod 134 rozsudku. Vnútroštátny súd teda bude musieť posúdiť, či vzhľadom na prípadné špecifické dôvody alebo ciele, ktoré boli pred ním uvedené s cieľom pokúsiť sa odôvodniť niektoré z dotknutých opatrení, môže kombinácia skutočností uvedených v bodoch 143 až 151 tohto rozsudku a akékoľvek iné riadne preukázané relevantné okolnosti, o ktorých by sa dozvedel, môže vyvolávať legitímne pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť disciplinárneho senátu vonkajšími činiteľmi a predovšetkým priamymi alebo nepriamymi vplyvmi zákonodarnej a výkonnej moci, a pokiaľ ide o jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom, a môže tak viesť k chýbajúcemu dojmu nezávislosti alebo nestrannosti uvedeného orgánu, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti vzbudzovať u uvedených osôb podliehajúcich súdnej právomoci. – bod 153 rozsudku. Zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov (rozsudok z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17, EU:C:2019:530, bod 53 a citovaná judikatúra). – bod 157 rozsudku. Táto zásada preto ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie, pričom právo členských štátov nemôže mať vplyv na účinok priznaný týmto rôznym normám na území uvedených štátov (rozsudok z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17, EU:C:2019:530, bod 54 a citovaná judikatúra). – bod 158 rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým pripomenúť, že zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorej je vnútroštátny súd povinný v čo najväčšej možnej miere vykladať vnútroštátne právo v súlade s požiadavkami práva Únie, je obsiahnutá v systéme Zmlúv, keďže vnútroštátnemu súdu umožňuje v rámci jeho právomocí zaistiť plnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní o sporoch, ktoré mu boli predložené (rozsudok z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17, EU:C:2019:530, bod 55 a citovaná judikatúra). – bod 159 rozsudku.
- Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2019 vo veci C-619/18, Európska komisia proti Poľskej republike, ECLI:EU:C:2019:531:
Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, menovanie, funkčné obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre predpojatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti účastníkov konania, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [rozsudky z 19. septembra 2006, Wilson, C‑506/04, EU:C:2006:587, bod 53 a citovaná judikatúra, ako aj z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 66 a citovaná judikatúra]. – bod 74 rozsudku. Uvedená sloboda, nevyhnutná vzhľadom na možnosť vonkajších zásahov alebo tlakov, vyžaduje určité nevyhnutné záruky ochrany tých osôb, ktorých úlohou je vykonávať súdnictvo, napríklad neodvolateľnosť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 64 a citovanú judikatúru]. – bod 75 rozsudku. Zásada neodvolateľnosti najmä vyžaduje, aby sudcovia mohli zotrvať vo funkcii až do dovŕšenia veku povinného odchodu do dôchodku alebo do skončenia ich funkčného obdobia, ak je toto funkčné obdobie časovo obmedzené. Uvedená zásada môže bez toho, aby mala absolútny charakter, podliehať výnimkám len za predpokladu, že na to existujú oprávnené a presvedčivé dôvody a pri dodržaní zásady proporcionality. Z tohto dôvodu je všeobecne prípustné, že sudcovia môžu byť prostredníctvom príslušných postupov odvolaní, ak nie sú spôsobilí pokračovať v plnení svojich povinností z dôvodu nespôsobilosti alebo vážneho pochybenia. – bod 76 rozsudku. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že požiadavka nezávislosti si vyžaduje, aby pravidlá upravujúce disciplinárny režim, a teda aj prípadné odvolanie tých, ktorí majú za úlohu rozhodovať, poskytovali potrebné záruky s cieľom predísť akémukoľvek riziku toho, že taký režim bude využitý ako systém politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí. Stanovenie pravidiel, ktoré vymedzujú najmä správania predstavujúce disciplinárne previnenia, ako aj konkrétne uplatniteľné sankcie, ktoré predpokladajú zásah nezávislého orgánu v súlade s postupom, ktorý v plnom rozsahu zaručuje práva zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty, najmä práva na obhajobu, a ktoré zakotvujú možnosť napadnúť na súde rozhodnutia disciplinárnych orgánov, predstavuje súbor základných záruk na účely zachovania nezávislosti súdnej moci [rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 67]. – bod 77 rozsudku.
- Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. mája 2021 vo veci C-83/19, C-127/19, C-195/19, C-291/19, C-355/19, C-397/19, Asociaţia „Forumul Judecătorilor Din România“, ECLI:EU:C:2021:393 – bod 196 až 200.
Stanovisko Benátskej komisie k možnosti opravného prostriedku vo veci disciplinárneho postihu sudcov.
Podľa Benátskej komisie Rady Európy, disciplinárny režim sudcom musí splniť požiadavky procesnej spravodlivosti spôsobom spravodlivého súdneho konania a možnosti odvolania.
- zásadná pripomienka.
§ 5 navrhujeme prijať v nasledovnom znení:
§ 5
(1) Prvostupňový disciplinárny senát je trojčlenný. Skladá sa z predsedu disciplinárneho senátu a z dvoch členov disciplinárneho senátu.
(2) Odvolací disciplinárny senát je päťčlenný. Skladá sa z predsedu disciplinárneho senátu, dvoch členov disciplinárneho senátu a dvoch prísediacich disciplinárneho senátu (ďalej len „prísediaci“).
(3) Zákonným sudcom na účely disciplinárneho konania je okrem predsedu disciplinárneho senátu a členov disciplinárneho senátu aj prísediaci odvolacieho disciplinárneho senátu, vybraný do odvolacieho disciplinárneho senátu podľa tohto zákona.
(4) Disciplinárny senát v prvom stupni koná a rozhoduje za stálej prítomnosti predsedu disciplinárneho senátu, všetkých členov disciplinárneho senátu. Odvolací disciplinárny senát koná a rozhoduje za stálej prítomnosti predsedu disciplinárneho senátu, všetkých členov disciplinárneho senátu a prísediacich.
Dôvody.
Navrhované jednoinštančné konanie je v priamom rozpore s právom Európskej únie ako aj Stanoviskom benátskej komisie (podrobnosti viď. dôvody k 1. všeobecnej pripomienke).Navyše,spôsob ustanovenia do funkcie prísediacehopodľa návrhu právneho predpisu vyvoláva riziko politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí, závislosti súdnej moci od výkonnej moci a zákonodarnej moci a môže vyvolávať legitímne pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť disciplinárneho senátu vonkajšími činiteľmi a predovšetkým priamymi alebo nepriamymi vplyvmi zákonodarnej a výkonnej moci, a pokiaľ ide o jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom, a môže tak viesť k chýbajúcemu dojmu nezávislosti alebo nestrannosti uvedeného orgánu, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti vzbudzovať u uvedených osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Uvedené je porušením práva Únie a judikatúry Súdneho dvora uvedenej vo všeobecnej zásadnej pripomienke. Navrhujeme doplnenie zákona o výslovné ustanovenie osôb oprávnených navrhovať kandidátov do databázy prísediacich tak, aby títo navrhovatelia dávali záruky predloženia kandidátov nezávislých od výkonnej a zákonodarnej moci. Preto je navrhovaný okruh navrhovateľov založený na stavovskej príslušnosti k advokátskemu, prokurátorskému, exekútorskému alebo notárskemu povolaniu a k príslušnosti k akademickému prostrediu právnických fakúlt verejných vysokých škôl. Uvedená právna úprava korešponduje s právnou úpravou navrhovateľov v Českej republike. Zároveň navrhujeme zaviesť kľúč pre stanovenie zastúpenia právnických profesií v senáte ako prísediacich s tým, že jeden prísediaci bude prísediaci navrhnutý dekanmi právnických fakúlt verejných vysokých škôl v Slovenskej republike, t.j. doplnenie ustanovenia § 9 v tomto smere.
3. zásadná pripomienka.
§ 6 navrhujeme prijať v nasledovnom znení:
§ 6
(1) Predsedov prvostupňových a odvolacích disciplinárnych senátov, členov týchto senátov a ich zastupovanie určuje na obdobie troch rokov predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v rozvrhu práce najvyššieho správneho súdu. Rozvrh práce disciplinárnych senátov sa tvorí podľa zásad tvorby rozvrhu práce najvyššieho správneho súdu.
(2) Prísediaci do odvolacích disciplinárnych senátov sú vyberaní z databáz podľa § 9 ihneď po doručení odvolania do podateľne, a to pre každé konanie zvlášť.
(3) Ak v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím obdobia podľa odseku 1 alebo uplynutím obdobia podľa § 10 ods. 6 bol disciplinárnemu senátu pridelený disciplinárny návrh, disciplinárne konanie dokončí tento disciplinárny senát v rovnakom zložení.
(4) Ak je disciplinárne obvineným sudca, prísediaci odvolacích senátov sa určujú náhodným výberom z databázy podľa § 9 ods. 1 písm. d).
(5) Ak je disciplinárne obvineným prokurátor, prísediaci odvolacích senátov sa určujú náhodným výberom z databázy podľa § 9 ods. 1 písm. a).
(6) Ak je disciplinárne obvineným súdny exekútor, prísediaci odvolacích senátov sa určujú náhodným výberov z databázy podľa § 9 ods. 1 písm. b).
(7) Ak je disciplinárne obvineným notár, prísediaci odvolacích senátov sa určujú náhodným výberom z databázy podľa § 9 ods. 1 písm. c).
Dôvody.
Navrhované jednoinštančné konanie je v priamom rozpore s právom Európskej únie ako aj Stanoviskom benátskej komisie (podrobnosti viď. dôvody k 1. všeobecnej pripomienke).
4. zásadná pripomienka.
§ 9 navrhujeme prijať v nasledovnom znení:
§ 9
Databáza prísediacich
(1) Na účely vytvárania odvolacích disciplinárnych senátov sa vytvárajú databázy prísediacich z radov
- prokurátorov zvolených Radou prokurátorov Slovenskej republiky,
- súdnych exekútorov zvolených prezídiom Slovenskej komory exekútorov,
- notárov zvolených prezídiom Notárskej komory Slovenskej republiky,
- iných osôb zvolených súdnou radou na základe návrhu predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky, prezídia Slovenskej komory exekútorov, Rady prokurátorov Slovenskej republiky a dekanov právnických fakúlt verejných vysokých škôl v Slovenskej republike.
(2) Do databáz podľa odseku 1 môže byť zvolená len osoba, ktorá spĺňa podmienky na funkciu prísediaceho podľa § 11. Do databázy podľa odseku 1 písm. d) môže byť zvolená len osoba, ktorá nie je sudcom alebo členom súdnej rady.
(3) V každej databáze prísediacich musí byť aspoň 10 prísediacich. Ak nie je databáze potrebný počet prísediacich, predseda najvyššieho správneho súdu bezodkladne požiada orgány podľa odseku 1 o doplňujúcu voľbu prísediacich.
(4) Databázy prísediacich zverejňuje najvyšší správny súd na svojom webovom sídle.
Dôvody.
Predkladateľ návrhu zákona v dôvodovej správy žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by prísediacim v disciplinárnych konaniach nemohol byť prokurátor, notár, súdny exekútor.
Podľa českej právnej úpravy nemôže byť prísediacim len sudca, ostatné právnické povolania nie sú limitované v ich účasti zastávať funkciu prísediaceho.
5. zásadná pripomienka.
§ 10 ods. 4 navrhujeme prijať v nasledovnom znení:
(4) Za prísediaceho podľa § 9 ods. 1 písm. d) môže byť zvolený ten, kto
- v deň zvolenia dosiahol vek aspoň 30 rokov,
- získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike[1] alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
- má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prísediaceho,[2])
- je bezúhonný a spĺňa podmienky podľa § 7 písm. a) a b),
- je občanom Slovenskej republiky a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
- vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov,
- nie je členom súdnej rady,
- súhlasí so zaradením do databázy prísediacich,
ch) nie je členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani nevykonáva aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach. Za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu,
- jeho skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prísediaceho bude riadne vykonávať.
Dôvody.
Ustanovenie navrhujeme doplniť z dôvodu zabezpečenia nezávislosti prísediaceho a zabezpečenia dodržiavania záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z práva Únie a judikatúry Súdneho dvora. Táto právna úprava zodpovedá zákonu č. 7/2002 Sb. o konaní vo veciach sudcov, štátnych zástupcov a súdnych exekútorov v otázke štátneho občianstva v otázkach absencie väzieb na prostredie organizovaného zločinu.
6. zásadná pripomienka.
§ 10 ods. 5 navrhujeme prijať v nasledovnom znení:
(5) Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný alebo nedbanlivostný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.[3]) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona fyzická osoba poskytne svoje majetkové priznanie, čestne vyhlási, že nemá žiadne väzby na organizovaný zločin a poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.[4]) Údaje podľa tretej vety oprávnená osoba bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.
Dôvody.
Predkladateľ zúžil bezúhonnosť prísediaceho na neprípustné limity vo vzťahu k jeho poslaniu a zodpovednosti. V praxi by sa potom mohlo stať, že prísediaci bol v minulosti postihnutý za obdobné konanie, v akom bude rozhodovať v pozícii prísediaceho, čím zníži z hľadiska teórie zdania nestrannosť a nezávislosť disciplinárneho súdu. Na tento aspekt ESĽP dlhodobo poukazuje ako na nežiadúci jav.
7. zásadná pripomienka.
§ 10 ods. 6 navrhujeme prijať v nasledovnom znení:
(6) Funkčné obdobie prísediaceho je trojročné a začína plynúť odo dňa zvolenia prísediaceho do príslušnej databázy. Funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim. Tá istá osoba môže byť zvolená za prísediaceho najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Dôvody.
Navrhovateľ neobmedzil funkčné obdobie prísediacich, z čoho vyplýva, že rovnaké osoby by mohli vykonávať túto funkciu neobmedzený čas. Podľa nášho názoru je práve cyklický prvok v podobe prísediacich vhodným modelom.
8. zásadná pripomienka.
§ 10 ods. 7 navrhujeme prijať v nasledovnom znení:
(7) Na prísediacich sa vzťahuje osobitný predpis o mlčanlivosti sudcov;[5]) prísediaceho zbavuje mlčanlivosti predseda najvyššieho správneho súdu. Prísediaci sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní iba zákonom. Sú povinní ich vykladať len podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a rozhodovať v primeraných lehotách bez prieťahov, nestranne a spravodlivo a na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Nikto nesmie narušovať alebo ohrozovať nezávislosť a nestrannosť prísediacich. Prísediaci je povinný vykonávať svedomite svoju funkciu a pri výkone funkcie a v občianskom živote sa zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojnosť sudcovskej funkcie alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Dôvody.
Podľa navrhovaného znenia uvedeného ustanovenia predkladateľom návrhu zákona prísediaci nemá stanovenú povinnosť byť nezávislý. Uvedené korešponduje s povinnosťami prísediacich uvedených v § 79 a § 80 zákona č. 6/2002 Sb. o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů. Podľa ESĽP, ak nie je čo i len jeden člen disciplinárneho senátu nezávislý, nie je nezávislý celý senát a nemôže spĺňať atribúty nezávislého súdu.
9. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 11 navrhujeme zmeniť a doplniť v súvislosti s potrebou dvojinštančného disciplinárneho konania, a to nasledovne:
§ 11
Zánik funkcie predsedu disciplinárneho senátu, člena disciplinárneho senátu a prísediaceho odvolacieho disciplinárneho senátu.
(1) Funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu zaniká
- ustanovením do funkcie predsedu najvyššieho správneho súdu alebo podpredsedu najvyššieho správneho súdu,
- zvolením za člena súdnej rady,
- právoplatnosťou rozhodnutia disciplinárneho senátu o uložení disciplinárneho opatrenia,
- ak prestane spĺňať podmienky podľa § 7 písm. a) a b) alebo § 8 písm. a) a b),
- preložením na iný súd,
- zánikom funkcie sudcu.
(2) Funkcia prísediaceho odvolacieho disciplinárneho senátu zaniká
- zánikom funkcie prokurátora, notára alebo súdneho exekútora,
- ak prísediaci podľa § 9 ods. 1 písm. a) prestane spĺňať podmienky podľa § 10 ods. 1 písm. a) a b),
- ak prísediaci podľa § 9 ods. 1 písm. b) prestane spĺňať podmienky podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b),
- ak prísediaci podľa § 9 ods. 1 písm. c) prestane spĺňať podmienky podľa § 10 ods. 3,
- ak prísediaci podľa § 9 ods. 1 písm. d) bol ustanovený do funkcie sudcu, prokurátora, notára, súdneho exekútora alebo člena súdnej rady,
- ak prísediaci podľa § 9 ods. 1 písm. d) prestane spĺňať podmienky podľa § 10 ods. 4,
- ustanovením do funkcie podľa § 10 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) alebo ods. 3 písm. b),
- vzdaním sa funkcie prísediaceho,
- uplynutím funkčného obdobia.
Dôvody.
Viď dôvody k 1. zásadnej pripomienke.
10. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 12 ods. 1 navrhujeme zmeniť nasledovne:
§ 12
Prideľovanie vecí disciplinárnym senátom
(1) Disciplinárny návrh, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Ak bude vec prvostupňového disciplinárneho senátu vrátená na ďalšie konanie, bude pridelená tomu disciplinárnemu senátu prvého stupňa, ktorému bola pôvodne pridelená. Každé ďalšie odvolanie podané v disciplinárnom konaní v tej istej veci sa pridelí tomu odvolaciemu senátu, ktorému bolo pridelené prvé odvolaní.
Dôvody.
Viď dôvody k 1. zásadnej pripomienke. Zároveň zmenou ustanovenia sa reaguje na prideľovanie vecí obidvom stupňom disciplinárnym senátom.
11. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 13 ods. 3 navrhujeme zmeniť nasledovne:
(3) Začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné disciplinárne konanie. Ak podajú disciplinárny návrh v tej istej veci viacerí navrhovatelia, disciplinárne previnenie sa prejedná na návrh, ktorý bol podaný ako prvý v poradí; konanie o neskôr podaných návrhoch sa zastaví.
Dôvody.
Zmenou tohto ustanovenia sa reaguje na nelogický postup v rámci konania, ktoré má mať znaky trestného procesu. Pokiaľ je podaný návrh v rovnakej veci na toho istého disciplinárne obvineného, nie je možné konať s viacerými pôvodnými navrhovateľmi.
12. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 19 ods. 3 navrhujeme zmeniť nasledovne:
(3) Ak disciplinárny návrh nemá náležitosti podľa odseku 1 a 2, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
Dôvody.
Navrhovatelia sú všetko vzdelané osoby z justičného prostredia (minister, predseda súdnej rady, generálny prokurátor, predsedovia súdov..), je preto úplne nepochopiteľné, že zákonodarca počíta s tým, že podaný návrh na disciplinárne stíhanie nebude kvalifikovaný a vnáša do disciplinárneho konania prvky civilného procesu, ktorým sa disciplinárne konanie nezmyselne predĺži.
13. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 20 navrhujeme zmeniť nasledovne:
§ 20
Späťvzatie návrhu disciplinárneho návrhu
Disciplinárny návrh možno vziať späť dovtedy, kým sa odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Ten, kto vzal disciplinárny návrh späť, nemôže už v takomto prípade podať nový návrh.
Dôvody.
Ustanovenie je upravené na dvojinštančné konanie. Zároveň nie je zrejmé, prečo zákonodarca požaduje vecné odôvodnenie späťvzatia disciplinárneho návrhu. Takáto požiadavka zasahuje do dispozičnej právomoci navrhovateľa s vlastným podaním.
14. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 24 navrhujeme zmeniť nasledovne:
§ 24
Námietka zaujatosti
(1) Ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu, členov disciplinárneho senátu alebo prísediacich odvolacieho disciplinárneho senátu, môže navrhovateľ, disciplinárne obvinený alebo jeho obhajca, namietať ich zaujatosť.
(2) O námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, člena disciplinárneho senátu alebo prísediaceho odvolacieho disciplinárneho senátu o ich zaujatosti rozhodne trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený na základe rozvrhu práce najvyššieho správneho súdu do sedem dní od predloženia veci.
Dôvody.
Ustanovenie je upravené na dvojinštančné konanie.
15. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 26 navrhujeme zmeniť nasledovne:
§ 26
Zastavenie disciplinárneho konania
(1) Disciplinárny senát aj bez nariadenia ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak
- bol disciplinárny návrh podaný oneskorene alebo vzatý späť,
- disciplinárny návrh neobsahuje náležitosti uvedené v § 19,
- zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,
- disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
- pre ten istý skutok prebehlo skoršie konanie o priestupku alebo inom správnom delikte a toto konanie sa skončilo právoplatným rozhodnutím, alebo bolo právoplatne zastavené a rozhodnutie vydané v skoršom konaní nebolo zrušené,
- uloženie disciplinárneho opatrenia európskemu delegovanému prokurátorovi je podmienené predchádzajúcim súhlasom alebo predchádzajúcou informačnou povinnosťou a súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť alebo informačná povinnosť nebola splnená.
(2) Ak nastane niektorý z dôvodov zastavenia disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a), c), e) a f) po začatí ústneho pojednávania, disciplinárny senát vyzve disciplinárne obvineného, aby sa v lehote troch dní vyjadril, či súhlasí so zastavením disciplinárneho konania. Ak disciplinárne obvinený v uvedenej lehote vyhlási, že trvá na prejednaní veci, disciplinárny senát pokračuje v disciplinárnom konaní. Ak sa disciplinárne obvinený nevyjadrí alebo ak sa vyjadrí, že súhlasí so zastavením disciplinárneho konania, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
(3 Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania môže navrhovateľ podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
Dôvody.
Zmena reaguje na zmenu § 20, ako aj potrebu zavedenia druhé stupňa disciplinárneho konania podrobne odôvodneného v 1. zásadnej pripomienke.
16. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 28 ods. 4 a ods. 5 navrhujeme zmeniť nasledovne:
(4) Disciplinárne obvinený a navrhovateľ sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr na ústnom pojednávaní. Disciplinárny senát môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady od tretích osôb, osoby požiadané o súčinnosť sú povinné poskytnúť požadované doklady bezodplatne a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát. Disciplinárny senát rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
(5) Ak je to potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie, predseda disciplinárneho senátu je oprávnený otvoriť obálku so zápisnicou o hlasovaní; v takom prípade s ňou oboznámi členov disciplinárneho senátu a prísediacich odvolacieho disciplinárneho senátu a túto zápisnicu možno na ústnom pojednávaní použiť ako listinný dôkaz. Po nazretí alebo vykonaní dôkazu podľa predchádzajúcej vety sa táto zápisnica opäť zalepí do obálky a predseda disciplinárneho senátu potvrdí taký úkon svojím podpisom na obálke.
Dôvody.
Pokiaľ ide o určenie lehoty na poskytnutie dokladov od tretích strán, je nadbytočné, aby zákon upravoval jednak sudcovskú lehotu aj lehotu „bezodkladne“. Konanie vedie predseda disciplinárneho senátu, ktorý je najlepšie spôsobilý určiť lehotu, v ktorej majú byť poskytnuté požadované doklady. Odsek 5 bol doplnený o odvolacie disciplinárne senáty. Zároveň je upravená možnosť použitia dôkazov v zmysle zásady ústnosti a bezprostrednosti, teda len tých, ktoré budú vykonané.
17. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 29 ods. 1 a 2 navrhujeme zmeniť nasledovne:
(1) Ústne pojednávanie sa koná v prítomnosti disciplinárne obvineného. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne a včas upovedomený a odmietol sa bez uvedenia dôvodu dostaviť pred disciplinárny senát, alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, alebo ak sa práva účasti na ústnom pojednávaní výslovne vzdal písomným podaním. Ak si disciplinárne obvinený zvolí obhajcu, má obhajca právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní.
(2) Na začiatku ústneho pojednávania prvostupňového disciplinárneho konania navrhovateľ prednesie disciplinárny návrh a odôvodní ho.
Dôvody.
Navrhované znenie odstraňuje nejasnosti ohľadne prítomnosti disciplinárne obvineného na ústnom pojednávaní.
18. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 34 ods. 2 navrhujeme zmeniť nasledovne:
(2) Disciplinárne rozhodnutie treba vyhotoviť písomne do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Okrem výroku musí disciplinárne rozhodnutie obsahovať aj jeho odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku ako aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine a disciplinárnom opatrení.
Dôvody.
Navrhované znenie ustanovuje potrebu poučenia o možnosti odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podrobné dôvody uvedené v 1. zásadnej pripomienke.
19. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 36 navrhujeme zmeniť nasledovne:
§ 36
Opravné prostriedky
Odvolanie
(1) Proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.
Obnova konania.
(2) V lehote troch rokov od právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia môže disciplinárne odsúdený podať návrh na obnovu disciplinárneho konania, mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je prípustný.
Dôvody.
Navrhovaná zmena upravuje existenciu riadneho ako aj mimoriadneho opravného prostriedku. Podrobné dôvody uvedené v 1. zásadnej pripomienke.
20. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 41 navrhujeme zmeniť nasledovne:
§ 41
O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od jeho doručenia. Proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu o dočasnom pozastavení výkone funkcie sudcu je možné podať odvolanie v lehote 5 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, je odvolací disciplinárny senát povinný rozhodnúť v lehote desať pracovných dní odo dňa doručenia odvolania.
Navrhovaná zmena upravuje existenciu riadneho opravného prostriedku pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, lehoty na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Podrobné dôvody uvedené v 1. zásadnej pripomienke.
21. zásadná pripomienka.
Ustanovenie § 46 ods. 2 navrhujeme vypustiť a neprijať.
Dôvody.
Navrhované znenie § 46 ods. 2 z dôvodu zásahu do nezávislosti súdnictva a zásahu do deľby moci v štáte nie je možné prijať. Uvedené ustanovenie porušuje právo Európskej únie a judikatúru Súdneho dvora. Podrobnosti uvedené v pripomienke 1.
22. zásadná pripomienka.
Článok IV. – Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 71/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto….vypustiť body 12 a 13.
Dôvody.
Uvedené zmeny reagujú na neprípustnú zmenu pri disciplinárnom stíhaní sudcu, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Navyše za situácie, keď podľa návrhu predkladateľa môže byť prísediaci disciplinárneho senátu za takýto trestný čin odsúdený.
23. zásadná pripomienka – všeobecná.
Navrhujeme posunúť účinnosť zákona, vzhľadom na nereálnosť časových horizontov a možnosti implementácie, minimálne do 01.01.2022.
v Bratislave,
29.06.2021
Mgr. Marcela Kosová