sudsvidnik

Pripomienky Okresného súdu Svidník

285 prečítaní

OKRESNÝ  SÚD  SVIDNÍK

Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01  Svidník

Pripomienky a návrhy k reforme súdnej mapy

Vo Svidníku, dňa 30. novembra 2020                                  Kolektív Okresného súdu Svidník

Začiatkom mesiaca november 2020 mali zamestnanci justície možnosť oboznámiť sa s novým návrhom tzv. „Reforma súdnej mapy“. Vedenie Ministerstva spravodlivosti SR verejne (prostredníctvom médií) uviedlo, že sa bude veľmi seriózne pripomienkami a návrhmi súdov zaoberať, ak také pripomienky budú predložené. Vzhľadom na uvedené si kolektív Okresného súdu Svidník  (ďalej len „OS SK“) dovoľuje vyjadriť sa k návrhu súdnej mapy (ďalej  aj  „SM“).

            Z obsahu SM je zrejmé, že by k avizovaným zmenám v justícii malo dôjsť z nasledovných  (zrejme súčasných) dôvodov:

  1. Zrušenie rozhodnutí vlády Vladimíra Mečiara z r. 1997 o zdvojnásobení počtu súdov, resp. navrhuje sa návrat do stavu v r. 1996;
  2. Nízka  dôvera obyvateľov v súdnictvo a s tým súvisiaca korupcia v justícii;
  3. Nízka kvalita súdnictva a súdnych rozhodnutí, netransparentné súdnictvo;
  4. Sudcovia nie sú špecializovaní, preto terajšie rozhodovanie sudcov nie je efektívne;
  5. Rozdrobené súdy nie sú odolné k miestnym väzbám;
  6. Pomalé súdne konania;
  7. Nefunkčný náhodný výber sudcov.

Tieto nedostatky majú byť v zmysle SM odstránené  tým, že sa zväčšia obvody súdov z terajších 54 na 30 prvostupňových súdov, zníži sa počet odvolacích súdov z 8 na 3 a sudcovia sa budú špecializovať na určitú právnu oblasť (civilná, rodinná, trestná agenda). Takisto majú byť zriadené mestské súdy v Bratislave a Košiciach a správne súdy.

História a súčasnosť Okresného súdu Svidník – stručne

            Kráľovský okresný súd Vyšný Svidník vznikol v zmysle zák. čl. XXXII/1871 a nariadenia kráľovského ministerstva č. 9225/1871 IME z 10.7.1871 s účinnosťou od 1.1.1872, jeho obvod patril do obvodu Kráľovskej súdnej stolice v Prešov (sedrie), existoval aj po súdnej reforme vykonanej zák. čl. XXIX/1890. Banským súdom pre jeho obvod po roku 1890 bola Kráľovská súdna stolica v Levoči, finančným Kráľovská súdna stolica v Košiciach. Aj po roku 1890 patril do obvodu Kráľovskej súdnej stolice v Prešove, ktorá patrila do obvodu Kráľovskej súdnej tabule Košice.  V časoch 1. ČSR, kedy mesto Svidník ešte ani nemalo štatút mesta, ale obce s názvom „Vyšný Svidník“, datujeme zriadenie tunajšieho súdu do v r. 1923 (viď obr. 1) a bolo to gesto mladej rodiacej demokracie nového štátu, ktorým sa snažil priblížiť štátnu správu občanom. Vo vtedy agrárnom chudobnom a zaostalom kraji bolo zriadenie súdu významným krokom v budovaní novej štátnej správy, čo sa odzrkadlilo v postupnom rozvoji regiónu. V r. 1944 po zlúčení obcí Nižný Svidník a Vyšný Svidník do jednej obce, tu sídliaci súd bol premenovaný na Okresný súd vo Svidníku (vyhl. ministra pravosúdia č. 119/1944 Úr. v.). 

Obr. 1

Pre zaujímavosť, v roku 1890 do obvodu Kráľovskej súdnej stolice v Prešove patrili Kráľovské okresné súdy v Prešove, Bardejove, Giraltovciach, Sabinove, Lemešanoch a Svidníku. Kráľovské okresné súdy v Humennom, Michalovciach, Vranove,Stropkove, Sečovciach patrili do obvodu Kráľovskej súdnej stolice v Šatoraljaujhely. Za 1. ČSR bol vytvorený okrem iných (nar. vl. č. 55/1926 Sb. zák. a nar.) Okresný súd v Medzilaborciach (počiatok činnosti 1.10.1929 stanovený vyhl.č.122/1929 Sb. zák. a nař.). VStropkovebol okresný súd existujúci od 1872 zrušený v roku  1923, znovuzriadený bol potom zák. č. 70/1938 s počiatkom činnosti od 1.1.1940 (vyhl. č. 291/1939 Sl. zák.).

Pre úplnosť dodávame, že vo Svidníku sídlil súd už aj v období rakúskej dočasnej súdnej organizácie (1850 – 1854) ako Okresný súd II. triedy patriaci do obvodu Krajského súdu v Prešove, ktorý patril do obvodu Dištriktuálneho hlavného súdu v Prešove. K 1.5.1851 v obvode Krajského súdu v Prešove mali sídlo Okresný súd I. triedy Prešov, Okresný súd I. triedy Bardejov, Okresný súd I. triedy Sabinov, Okresný súd II. triedy Lemešany, Okresný súd II. triedy Široké, Okresný súd II. triedy Raslavice, Okresný súd II. triedy Giraltovce, Okresný súd II. triedy Svidník.

Pre okres Svidník podľa § 1 a 4 ods. 1 zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 105/1968 Zb. o niektorých opatreniach v odbore súdnictva a štátnych notárstiev, vtedajší minister spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, zriadil Opatrením č. 9/1969 Zb. z 21.1.1969, Okresný súd vo Svidníku a Štátne notárstvo vo Svidníku, ktorých začatie činnosti ustanovil dňom 1. februára 1969. 

Okresný súd Svidník je teda tradičným a historicky etablovaným orgánom a funguje už desaťročia bez toho, aby sa na neho vzťahovali zmeny v súdnych mapách uvedených v dokumente „Reforma súdnej mapy“ (r. 1997, r. 2008), a to aj pre tunajšie, veľmi špecifické, podmienky (dopravná infraštruktúra, zamestnanosť, jazykové, kultúrne a iné špecifiká) opísané nižšie. Pre tunajší súd teda nie je relevantné tvrdenie, že novou SM sa sleduje návrat do r. 1996, nakoľko súd vo Svidníku funguje už roky bez prestávky, bez ohľadu na rozhodnutia vlády Vladimíra Mečiara a ďalších.

Okresný súd Svidník v súčasnosti vykonáva svoju činnosť v pôsobnosti dvoch okresov, a to okresu Svidník a okresu Stropkov.

Okres Svidník má rozlohu 549,78 km², žije tu 32 484 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 59 obyvateľov na km² (štatistické údaje k 31.12.2019[1]). Je špecifický najmä tým, že sa nachádza na severovýchode Slovenska, v slovensko-poľskom pohraničí a v súčasnosti ho tvorí 68 obcí, z toho 2 so štatútom mesta – Svidník a Giraltovce a 66 vidieckych obcí: Belejovce, Beňadikovce, Bodružal, Cernina, Cigľa, Dlhoňa, Dobroslava, Dubová, Dukovce, Fijaš, Havranec, Hrabovčík, Hunkovce, Jurkova Voľa, Kalnište, Kapišová, Kečkovce, Kobylnice, Korejovce, Kračúnovce, Krajná Bystrá, Krajná Poľana, Krajná Porúbka, Krajné Čierno, Kružlová, Kuková, Kurimka, Ladomirová, Lúčka, Lužany pri Topli, Matovce, Medvedie, Mestisko, Mičakovce, Miroľa, Mlynárovce, Nižná Jedľová, Nižná Pisaná, Nižný Komárnik, Nižný Mirošov, Nižný Orlík, Nová Polianka, Okrúhle, Príkra, Pstriná, Radoma, Rakovčík, Rovné, Roztoky, Soboš, Stročín, Svidnička, Šarbov, Šarišský Štiavnik, Šemetkovce, Štefurov, Vagrinec, Valkovce, Vápeník, Vyšná Jedľová, Vyšná Pisaná, Vyšný Komárnik, Vyšný Mirošov, Vyšný Orlík, Železník a Želmanovce.

Okres Stropkov má rozlohu 388,98 km², žije tu 20 637 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 53 obyvateľov na km² (štatistické údaje k 31.12.2019[2]). Okres Stropkov tvorí mesto Stropkov a k nemu priľahlých 42 obcí, a to: Baňa, Breznica, Breznička, Brusnica, Bukovce, Bystrá, Bžany, Duplín, Gribov, Havaj, Chotča, Jakušovce, Kolbovce, Korunková, Kožuchovce, Krišľovce, Kručov, Krušinec, Lomné, Makovce, Malá Poľana, Miková, Miňovce, Mrázovce, Nižná Olšava, Oľšavka, Potoky, Potôčky, Soľník, Staškovce, Šandal, Tisinec, Tokajík, Turany nad Ondavou, Varechovce, Veľkrop, Vislava, Vladiča, Vojtovce, Vyškovce, Vyšná Olšava a Vyšný Hrabovec.

Ako je z uvedeného zrejmé, v pôsobnosti Okresného súdu Svidník  sú 3 mestá a dovedna 108 vidieckych obcí, nachádzajúcich sa na rozlohe o výmere 937,76 km², kde žije 53 121 obyvateľov. Reálne, s prihliadnutím na kvalitu verejnej dopravy a ciest v tejto oblasti sa z hľadiska príslušnosti súdu, jedná o veľmi rozsiahlu spádovú oblasť. Napriek stále relatívne vysokému nápadu, kolektív 42 zamestnancov súdu veľmi efektívne a plynule zabezpečuje výkon justície (viď štatistiky zverejnené na webovej stránke: justice.gov.sk), čo svedčí o tom, že zachovanie existencie tohto súdu je nevyhnutné a žiaduce.

Okresný súd Svidník na základe záverov štúdie CEPEJ-COOP (2017)14 z novembra 2017 má 42 zamestnancov, a to 9 sudcov (z toho predseda a podpredseda tunajšieho súdu), 7 vyšších súdnych úradníkov, 6 tajomníkov senátu, 9 asistentov senátu, 1 dozorný úradník, 2 tajomníci informačného centra, 1 elektronická podateľňa, 1 riaditeľ správy súdu, 1 personalista, 1 účtovník, 1 správca majetku, 1 zamestnanec podateľne, 1 súdny doručovateľ a 1 vodič.

Budova Okresného súdu Svidník sa nachádza na ul. Sovietskych hrdinov č. 200/35 – v tzv. budove „AB“ – administratívnej budove a je evidovaná na LV č. 2143, C KN č.  57 pre obec Svidník, okres Svidník, katastrálne územie Svidník, pričom okresný súd je iba spoluvlastníkom tejto rozsiahlej budovy. Budova AB je strategicky umiestnená v centre mesta Svidník tak, že umožňuje ľahkú dostupnosť širokej verejnosti s bezbariérovým prístupom. V tejto budove má svoje sídlo i OR PZ, OO PZ, okresná prokuratúra, mestský úrad s jeho odbormi a iné organizácie – napr. mestská polícia, advokáti, notári, exekútori atď. Toho času teda budova spĺňa účel, na ktorý bola postavená, a slúži občanom zjednodušiť proces vybavovania ich záležitostí tak, že väčšinu vecí vybavia len v rámci samotnej budovy AB, a teda nie sú zbytočne zaťažení cestovaním a premiestňovaním sa medzi rôznymi budovami. Zároveň však každá inštitúcia vykonáva svoju pôsobnosť osobitne a nezávisle od iných inštitúcií, pretože jednotlivé úrady sa nachádzajú na samostatných poschodiach (poschodí), ktoré sú oddelené od iných, každý úrad má svoju formu ostrahy a ochrany, svoje výťahy a svoje vstupy na pracovisko s čipovými kartami a pod. V prípade Okresného súdu Svidník ide o ZVJS, kamerový, dochádzkový systém, elektronický systém požiarnej signalizácie a elektronický zabezpečovací systém. Vnútorné usporiadanie budovy AB je teda určené pre rýchle a efektívne poskytovanie služieb občanom, v prípade okresného súdu aj pre riadny výkon justície v danej oblasti. V blízkosti budovy AB sa nachádza parkovisko a autobusová stanica vzdialená len 12 min. pešo. Napriek tomu, i toho času pozorujeme občasné ťažkosti občanov spočívajúce v dopravení sa do Svidníka, čo je zapríčinené rozsiahlosťou územia, v ktorom absentujú kvalitné cestné komunikácie, v obciach značne prevládajú cesty III. triedy a miestne komunikácie[3], následkom čoho sú aj nedostatočné autobusové spojenia, čo predstavuje problém dostupnosti vôbec, a to najmä v zimnom období. V neposlednom rade, nie každý občan má možnosť dopraviť sa vlastným motorovým vozidlom, dokonca mnohé obce ani nemajú pripojenia na internet a nie je v nich dostupná ani mobilná sieť (viď napr. obec Mlynárovce – dostupný jediný mobilný operátor T-mobile, nedostupní všetci ostatní operátori). Obyvatelia okresu Svidník a Stropkov preto podľa možnosti preferujú osobný kontakt so súdom. Tunajšie informačné centrum súdu je preťažené žiadosťami o nahliadnutie do spisu, a teda vedenie spisu v listinnej podobe je nevyhnutné. Ako z uvedeného vyplýva, Okresný súd Svidník prihliadnuc na tunajšie špecifické pomery vychádza v maximálnej možnej miere, v medziach zákona, občanom v ústrety, čím im zabezpečuje právo na spravodlivý súdny proces. Napriek trendom ako sú napr. elektronizácia justície, aktuálne ešte vždy nemožno 100 % elektronizáciu realizovať rovnomerne všade, je totiž potrebné pamätať aj na oblasti, ako je táto a na ľudí tu žijúcich, ktorí ani nemajú osobný počítač alebo mobilný telefón.

Okresný súd Svidník je aj vlastníkom chaty v rekreačnej oblasti vodnej nádrže Domaša – Valkov a toto účelové zariadenie sa využíva zamestnancami justície už od roku 1973. Táto chata  je čiastočne zrekonštruovaná a je plnohodnotne využívaná zamestnancami justície. Z dôvodu aktuálnej pandemickej situácie vo svete a s tým súvisiacimi obmedzeniami v sociálnych kontaktoch, cestovaní, využívaní verejných stravovacích zariadení atď. len rastie záujem o rekreáciu na Slovensku, preto považujeme za rozumné toto rekreačné zariadenie ponechať, ďalej ho zveľaďovať a poskytovať ho zamestnancom justície na takto vymedzený účel. Sme pritom plne stotožnení s tým, čo obnáša starostlivosť o túto chatu a zabezpečenie jej riadnej prevádzky.

Okres Svidník a Stropkov – špecifiká a nedostatky

Jazyk: Táto severovýchodná pohraničná oblasť okresu Svidník a Stropkov je špecifická národnostnými menšinami, ktoré sú charakterizované svojím nárečím, mentalitou, kultúrou a tradíciou, pričom sa tu hovorí prevažne rusínsky, ukrajinsky a poľsky. Vo Svidníku sa nachádza napríklad aj Slovenské národné múzeum – múzeum ukrajinskej kultúry, čo je najstaršie národnostné špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré uchováva dokumentáciu základných etáp kultúrno-historického a sociálno-ekonomického vývoja Ukrajincov na Slovensku, a to práve preto, že vo Svidníku žije mnoho občanov ukrajinskej národnosti  a ukrajinského pôvodu. Z dôvodu blízkosti hraníc Poľskej republiky je tiež samozrejmé, že dochádzalo a bude dochádzať k uzatváraniu manželstiev osôb rôzneho štátneho občianstva, ktorí sa následne rozhodnú žiť na Slovensku, a teda je nevyhnutné minimálne rozumieť poľskému jazyku. Na tomto súde prebiehajú aj konania s medzinárodným prvkom – práve z dôvodu hraničnej lokácie. V neposlednom rade, historicky najpoužívanejším je tu nárečie rusínske, ktorým sa tu hovorí bežne.

Nezamestnanosť a doprava: Táto oblasť je charakteristická aj vysokou mierou nezamestnanosti, pre okres Svidník bola v októbri 2020 miera evidovanej nezamestnanosti 13,21 % a pre okres Stropkov 11,03 %. Špecifikum tunajšej oblasti spočíva aj v tom, že v okresoch Svidník a Stropkov nikdy nedošlo k postaveniu železničnej trate, ale ani k významnejšiemu postaveniu obchvatu alebo kompletnej rekonštrukcii ciest. Spojenia medzi jednotlivými obcami v rámci okresov Svidník a Stropkov verejnou hromadnou dopravou, ale predovšetkým medzi inými „blízkymi“ okresmi, sú viac ako komplikované (viď nižšie). Pri budovaní novej súdnej mapy je teda nevyhnutné prihliadnuť na regionálne rozdiely Slovenska i v oblasti dopravy, pretože za rovnaký čas možno precestovať diametrálne rozdielny počet kilometrov na západnom a východnom Slovensku.

Takéto skromné životné podmienky v okresoch Svidník a Stropkov sú pre danú oblasť veľmi špecifické, nedajú sa porovnať so životnou úrovňou mesta Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Humenné, ani iného mesta na východe republiky. Uvedené však netreba chápať tak, že naši obyvatelia si nezasluhujú právo na im dostupný súd a právo na prístup k iným inštitúciám verejných orgánov. Naša doterajšia oddaná práca v justícii iba svedčí o tom, že nikomu v pôsobnosti tunajšieho súdu nebolo odopreté právo na spravodlivosť, s čím samozrejme bezprostredne súvisí predovšetkým  možnosť občanov fyzicky sa na súd dostaviť.

SM – navrhované spôsoby riešenia problémov v justícii

Spôsoby, ktorými sa SM majú vyriešiť terajšie, v úvode opísané nedostatky, spočívajú podľa názoru ministerstva v zmene súdnej mapy a zmene systému súdov, a teda:

A/ má sa znížiť celkový počet súdov z terajších 54 na 30, ktoré už nebudú viac viazané pre okresy, ale na obvody s tým, že v SM je „vyriešená“ aj otázka dostupnosti, transparentnosti a rýchlosti súdneho konania. Navrhuje sa zriadenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach a správnych súdov. Počet odvolacích súdov za zmení z doterajších 8 na 3;

B/ zaviesť sa má špecializácia sudcov, čím by sa malo dosiahnuť rýchlejšie a kvalitnejšie (transparentnejšie) rozhodovanie;

C/ v konečnom dôsledku sa takýmto postupom má navrátiť dôvera verejnosti v justíciu s poukazom  najmä na pretrhnutie korupčných väzieb.

Ad A/ Zníženie celkového počtu súdov (spájanie súdov)

So znižovaním počtu súdov súvisí nasledovné:

1/ Reforma SM – účel a súvisiace otázky (SM všeobecne, priestorové a materiálne vybavenie „obvodných“ súdov, primeraná dostupnosť, rýchlejšie, kvalitnejšie a transparentnejšie súdne konanie – Ad A, Ad B, Ad C);

2/ Zrušenie okresných súdov z hľadiska posúdenia vplyvu na občanov toho-ktorého okresu, na zamestnancov justície a tretie, nejustičné orgány a osoby.

1/         Reforma SM – účel a súvisiace otázky

Ad A/ Všeobecne a bližšie so zameraním sa na Okresný súd Svidník k reforme SM

V zmysle § 5 zákona č. 575/2004 Z. z. sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd SR. Patrí sem aj Špecializovaný trestný súd.

Ako z uvedeného jednoznačne vyplýva, súdy sú toho času viazané na existenciu okresov, resp. niekedy pôsobia i v rámci viacerých menších susedných okresov, nakoľko na Slovensku je 79 okresov a len 54 okresných súdov.

Navrhovanými zmenami v SM sa majú jednotlivé okresné súdy spojiť tak, že jednotlivé súdy sa už nebudú nachádzať v takmer každom okrese, ale v stanovenom obvode. V prípade Okresného súdu Svidník by sa malo jednať o spojenie sa s Okresným súdom Vranov nad Topľou, a teda takto novovytvorený obvod by sa mal nazývať „Severozemplínsky“ a mal by slúžiť občanom okresov Vranov nad Topľou, Svidník a Stropkov.

Zákonom č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenska je vymedzené, že obce a vyššie územné celky sú samosprávnymi územnými celkami Slovenskej republiky a je z neho zrejmé, že územný obvod vyššieho územného celku je zhodný len s územným obvodom kraja. Týmto zákonom bolo zriadených aj 8 krajov a 79 okresov Slovenska a z § 9 ods. 9 tohto zákona vyplýva, že mesto, podľa ktorého je okres pomenovaný, je sídlom orgánov štátu, ktoré pôsobia v jeho územnom obvode, ak nie je ustanovené inak.

Faktom je, že terajšie rozmiestnenie jednotlivých okresných súdov má viazanosť na existenciu jednotlivých okresných prokuratúr, okresných riaditeľstiev PZ, jednotlivých notárov a i., no aj opačne. Teda pokiaľ rezort ministerstva spravodlivosti chce predurčovať územné a správne usporiadanie Slovenska tak, aby sa ostatné orgány štátnej správy /verejnej správy/ prispôsobili práve rezortu ministerstva spravodlivosti a svoje inštitúcie reorganizovali obdobným alebo rovnakým spôsobom, domnievame sa, že ministerstvo spravodlivosti tak zásadným spôsobom prekračuje rámec svojej kompetencie. Z hľadiska riadneho fungovania práva je totiž nevyhnutné mať jasne stanovené podmienky a predpisy príslušnosti a právomoci súdov, prokuratúr, polície atď. Preto pokiaľ sú teraz v okresných mestách, v ktorých sa nachádzajú okresné súdy, aj okresné prokuratúry, ktoré však neavizovali totožnú reorganizáciu prokuratúr, máme za to, že akékoľvek zmeny v teraz riadne fungujúcom kvalitnom právnom systéme – t.j. systéme súdov a súvisiacich orgánov, sú nadbytočné.  Prípadná reorganizácia okresných súdov na súdne obvody, ako nám bola predložená v SM, by sa tak zásadným spôsobom vymykala nielen územnému a správnemu usporiadaniu Slovenska, ale svedčila by aj o tom, že jednotlivé ministerstvá, do ktorých kompetenčne tieto iné orgány práva patria, nespolupracujú a nekomunikujú, čo začína javiť známky chaosu.

Vzhľadom na uvedené máme za to, že pre prípad úmyslu skutočne realizovať reformu SM, by takú reformu malo Ministerstvo spravodlivosti SR konzultovať aj s inými rezortmi a inštitúciami (Ministerstvo vnútra SR, Generálna prokuratúra SR) a inými, napr. Slovenskou advokátskou komorou, Notárskou komorou, Komorou exekútorov, Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a v jeho pôsobnosti Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a i.

Vytvorenie samostatnej sústavy nových správnych súdov a s tým súvisiacu aj výstavbu nových budov správnych súdov a ich personálneho, materiálneho a technického vybavenia, kvitujeme. Poznamenávame však, že i toho času správne súdnictvo na Slovensku funguje bez ťažkostí.

Ohľadom vytvorenia mestských súdov – posúdenie potreby ich vzniku, efektívnosti a účelu, prípadnej nadbytočnosti, ponechávame na kolegov z Košíc a Bratislavy. Stručne však uvádzame, že nie všetko, čo má Česká republika a čo sme od nich zopakovali a skopírovali, bolo dobré.

Ohľadne vytvorenia len 3 odvolacích súdov zotrvávame na názore, že odvolacie súdy budú preťažené, preto rýchlosť a efektívnosť konania neprichádza do úvahy. Naviac spojenie personálneho substrátu jednotlivých krajských súdov môže vytvárať ideálne podmienky pre korupčné správanie, najmä pre nepriamu korupciu, pretože doteraz sa všetci zamestnanci súdov nepoznali. Tým, že budú zdieľať spoločné priestory, zoznámia sa.

Priestorové a materiálne vybavenie „obvodných“ súdov:     

Nemožno neuviesť, že aj v prípade reálneho rušenia a spájania niektorých súdov, je pre ich riadny výkon potrebné priestorové a materiálne zabezpečenie. Ak vezmeme do úvahy, že toho času takmer žiaden z dotknutých súdov nemá priestory naviac pre „došlých kolegov“, je nevyhnutné zaoberať sa aj prípadnou výstavbou nových budov súdov, väčších moderných, ktoré budú spĺňať všetky podmienky materiálno-technického vybavenia. Bolo by alibistické tvrdiť, že za účelom reorganizácie súdnej mapy postačí iba dostavba troch správnych súdov a dvoch mestských súdov v Košiciach a Bratislave. Len samotný proces projektovania takýchto rozsiahlych budov, absolvovanie stavebného konania a najmä samotná výstavba súdov môže trvať značný čas – viac  rokov. Pravda, vybudovanie nových budov súdov by bolo značne nehospodárne a máme za to, že ani rozpočet uvedený v SM by na tento účel nepostačoval.

Na margo rozpočtu na SM si dovoľujeme konštatovať, že v súčasnej dobe celosvetového boja s pandémiou, s ktorou súvisí to, že množstvo ľudí prišlo o svoje zamestnanie a svoje živobytie a sú v krízovej etape svojho života, je voči verejnosti vonkoncom nekorektné uviesť, že na reformu SM, ktorá podľa nášho názoru ani nie je nevyhnutná a žiaduca, sa ide investovať viac ako 300 mil. eur.

S prípadnou reformou SM súvisí aj vyriešenie dopravy medzi jednotlivými okresmi („primeraná dostupnosť“):

V predloženom materiáli označenom ako „Reforma súdnej mapy“ z novembra 2020, konkrétne v časti venujúcej sa zrušeniu Okresného súdu Svidník a pričleneniu jeho obvodu k Okresnému súdu Vranov nad Topľou (na str. 27-28 predmetného materiálu) je potrebné uviesť nasledovné:

V predmetnom materiáli sa konštatuje, že „medzi nimi premáva denne 21 spojov (z toho 2 priame) s dĺžkou trvania od 1 hodiny 25 minút, priemerne 1 hodinu 59 minút. Podmienky spojov verejnej dopravy na Slovensku sú celkovo veľmi dobré, preto by sme mohli nájsť len málo obcí, z ktorých a do ktorých by do/z navrhovaného centra nepremávalo počas pracovného dňa menej ako 10 spojov (Mapa 11).“.

Toto tvrdenie považujeme za mierne zavádzajúce, resp. skresľujúce skutočnosť. Z verejne dostupných zdrojov (napr. www.cp.sk) je možné zistiť, že je síce pravdou, že medzi mestami Svidník a Vranov nad Topľou existujú v priebehu dňa 2 priame spojenia, avšak je potrebné uvedomiť si, že pozornosť je potrebné zamerať na spojenia, ktoré môžu byť spojeniami zabezpečujúcimi účasť osôb na úkonoch súdneho konania, resp. aj prípravného konania, keďže reforma by sa zrejme mala dotknúť aj usporiadania sídel orgánov činných v trestnom konaní. Tieto sa spravidla vykonávajú počas pracovnej doby (od rána do poobedňajších hodín), a tak v prípade, že by sa osoba chcela dostať zo Svidníka do Vranova nad Topľou v ranných hodinách (napr. na doobedňajšie pojednávanie), môže využiť len jeden priamy spoj s odchodom zo Svidníka o 06.00 hod. a príchodom do Vranova nad Topľou o 7.35 hod. Druhé priame spojenie Svidník – Vranov nad Topľou  má príchod do Vranova nad Topľou až o 13.00 hod. Po prihliadnutí na ďalšie „nepriame“ spojenia s prestupmi, ak by takáto osoba chcela ísť na úkon so začiatkom o 09.00 hod., okrem spomenutého ranného priameho spojenia s odchodom o 06.00 hod., môže využiť len jedno nepriame spojenie s odchodom zo Svidníka o 06.30 hod. s prestupom v Giraltovciach a príchodom do Vranova nad Topľou o 8.20 hod. Prípadný skorší úkon (napr. so začiatkom o 8.30 hod.) by takáto osoba pri využití uvedeného nepriameho spojenia mohla stihnúť len s ťažkosťami, keďže je potrebné zohľadniť aj presun zo stanice v možnom neznámom prostredí do budovy súdu, ktorý sa nenachádza v bezprostrednej blízkosti stanice.

Oveľa zložitejší je spôsob dopravy do Vranova nad Topľou z obcí nachádzajúcich sa v súčasnom obvode Okresného súdu Svidník, čomu sa predmetný materiál podrobnejšie nevenuje. Je pravdou, že zrejme nie je obec, kde by neexistovalo spojenie s mestom (Svidník, Stropkov, Giraltovce), no frekvencia takejto hromadnej autobusovej dopravy komplikuje dopravu osôb na úkony, ktoré by mali byť vykonávané vo Vranove nad Topľou.

Napr. z obce Šarbov v okr. Svidník je možné sa dostať do Vranova nad Topľou len dvoma spojmi denne, v oboch prípadoch po 2 prestupoch (v druhom prípade po pešom presune asi 7 minút z rázcestia obce Nemcovce do obce Lipníky), pričom druhý spomenutý spoj má príchod do Vranova nad Topľou až o 15.46 hod. Prvé (pre súdne konanie spravidla jediné relevantné) autobusové spojenie má odchod z obce Šarbov o 06.17 hod. ráno, potom nasleduje prestup vo Svidníku, kde sa 17 minút čaká na prípoj do Stropkova, v Stropkove sa 28 minút čaká na prípoj do Vranova nad Topľou, kde je príjazd plánovaný na 09.20 hod.. Na skoršie úkony ako sú úkony so začiatkom od cca 10.00 hod. (po zohľadnení cesty zo stanice na súd) tak spojenie hromadnou dopravou neexistuje žiadne. Celková doba tohto spojenia je 3 hodiny a 3 minúty. Obdobne to platí aj pre ďalšie obce v okr. Svidník a Stropkov, napr. z obce Vyšný Komárnik do Vranova nad Topľou trvajú cesty s prestupmi od 2 hod. 32 min. do 4 hodín (prvý spoj s prestupmi má odchod o 05.48 hod. a príchod o 08.20 hod; nasledujúci má odchod o 06.45 hod. a príchod o 09.20 hod. a posledný doobedňajší má odchod od 09.00 hod a príchod do Vranova nad Topľou o 12.00 hod.), z obce Miroľa do Vranova nad Topľou trvajú cesty s prestupmi od 2 hod. 21 min. do 3 hod. a 1 minúta (prvý spoj s prestupmi má odchod od 05.01 hod. a príchod o 07.25 hod; nasledujúci má odchod od 06.37 hod. a príchod až o 09.20 hod. a nasledujúce majú príchod do Vranova nad Topľou až v popoludňajších hodinách). Ide len o demonštratívne uvedené obce, pričom takýchto obcí je podstatne viac. Nie je pritom podstatné, či ide o periférne obce, pretože do periférnych obcí premávajú spravidla len akési „zberné“ spoje zvážajúce ľudí do okresných miest, ktoré prechádzajú ďalšími obcami, a teda uvedené platí aj pre ďalšie takého obce s rozdielom rádovo len niekoľkých minút.

Z predmetného materiálu vyplýva, že jedným z benefitov uvedenej reformy má byť aj prerušenie väzieb súvisiacich s korupčným prostredím. Nie je ale zrejmé, ako sa takýto cieľ naplní, keď pri tak nízkej frekvencii spojov nie je vylúčené, že zamestnanci súdu cestujúci do práce a z práce budú cestovať v autobuse (resp. čakať na prípoj) spolu s účastníkmi konania.  

Ako je konštatované aj v predmetnom materiáli, medzi okresmi Svidník a Vranov nad Topľou (no platí to aj pre okres Stropkov, ktorý patrí v súčasnosti do obvodu Okresného súdu Svidník) nie je žiadne priame ale ani nepriame vlakové spojenie (okresy Svidník a Stropkov nemajú vybudovanú žiadnu železničnú trať), a preto sa vyššie uvedené týka len spojení autobusových.

Predmetný materiál na str. 18 konštatuje, že „časová dostupnosť najodrezanejšej obce by sa znížila v miere nepomerne menšej: o 38% pri cestovaní hromadnou dopravou (zo 120 minút na 166 minút) a len o 19% pri cestovaní vlastnou dopravou (zo 63 na 75 minút).“  Len vyššie uvedené príklady obcí Vyšný Komárnik, Miroľa a Šarbov, no týka sa to aj drvivej väčšiny ďalších obcí okresu Svidník (vrátane aj obcí priestorovo orientovaných  smerom na Vranov nad Topľou, keďže aj z týchto obcí sú spoje orientované na okresné mesto Svidník a odtiaľ sa vyžaduje prestup na „cezokresný“ spoj) svedčia o tom, že cestovanie za úkonmi súdov sa týmto obyvateľom nepomerne predĺžia (a aj predražia), nehovoriac o potrebe vyhľadať a vyčkať aj na spoje opačným smerom (domov). Kým obyvateľ obce Vyšný Komárnik dnes cestuje na pojednávanie do Svidníka cca 35 minút, obyvateľ obce Šarbov cca 30 min., max. hodinu a obyvateľ obce Miroľa cca 30 minút, do Vranova nad Topľou by cestovali 2 ½ až 4 hodiny (Vyšný Komárnik), vyše 3 hodiny (Šarbov) a 2 ½ až 3 hodiny (Miroľa). Argumentácia skrátenia doby cestovania vlastnou dopravou pritom naráža na to, že v zmysle § 73 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. (Spravovacieho poriadku) osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74 (t.j. ak si to vyžadujú okolnosti prípadu). Podľa nášho názoru, ak sa osoba zúčastní konania (napr. je vypočutá na pojednávaní), pretože si napr. splní svoju zákonnú povinnosť svedčiť, nie je možné od nej spravodlivo žiadať, aby sa pre absenciu spojenia hromadným dopravným prostriedkom (za čo pochopiteľne táto osoba nemôže) dostavila na pojednávanie vlastným motorovým vozidlom (ako naznačuje predmetný materiál) a z vlastných zdrojov hradila (resp. bola majetkovo ukrátená o) rozdiel medzi jej skutočnými výdavkami a priznanými náhradami len vo výške cestovného pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku. Naopak, ak by takéto osoby mali preplácané cestovné v zmysle osobitných predpisov (v zmysle zákona o cestovných náhradách), znamenalo by to podstatné zvýšenie výdavkov štátu a dopad na rozpočet, s ktorým zrejme návrh reformy nepočíta.

Návrh reformy zrejme nepočíta aj s ďalšími dôvodne predpokladanými výdavkami (odhliadnuc od výdavkov, ktoré už sú uvedené v Stanovisku sudcovskej rady Okresného súdu Malacky, s ktorým sa plne stotožňujeme – napr. zvýšenými výdavkami na obhajcov ustanovených ex offo). Už dnes sa bežne stáva, že účastníci konania alebo svedkovia (často z marginalizovaných skupín) nedôjdu na pojednávanie, a tak je potrebné pristúpiť k ich predvedeniu (poriadková pokuta pre zrejmú nevymožiteľnosť nie je účelná) a po predvedení sa zistí, že dôvodom neúčasti bolo to, že „nemali na cestu“. Dokonca sa stáva, že pri odročovaní pojednávaní takýto účastníci žiadajú stanoviť termín pojednávania na týždeň v mesiaci, ktorý pripadá na týždeň po vyplatení sociálnych dávok, kedy „na cestu ešte majú“. Tieto prípady sa bežne stávajú už pri účastníkoch/svedkoch bývajúcich napr. v Stropkove, ktorý je len cca 14 km vzdialený od Svidníka, kde sa pojednávanie koná. V prípade zrušenia Okresného súdu Svidník a vykonávania pojednávaní vo Vranove nad Topľou je možné predpokladať, že takýchto prípadov bude podstatne viac a podstatne sa (vzhľadom na vzdialenosť) zvýšia aj náklady štátu spojené s predvedením, pričom je iluzórne sa domnievať, že tieto náklady budú štátom aj vymožené.  

Omnoho lepšie dopravné spojenia však nie sú ani spoje medzi obcami v okrese Svidník a Stropkov a Bardejov, Prešov, Humenné atď.

Je potrebné pripomenúť, že už pri pohľade na navrhovanú súdnu mapu je evidentné, že prakticky celé severovýchodné Slovensko by nemalo mať žiaden okresný (ev. obvodný) súd (najsevernejším súdom má byť Okresný súd Prešov). Už len z takéhoto bežného pohľadu sú teda evidentné vysoké vzdialenosti z periférnych častí severovýchodného Slovenska do sídel navrhovaných obvodov súdov, čo znemožní účastníkom prístup k súdu. Naopak, v južnejších okresoch Slovenska by malo byť viac „obvodných súdov“ nachádzajúcich sa  relatívne blízko seba.

Očakávaným efektom reformy SM je rýchlejšie, kvalitnejšie a transparentnejšie súdne konanie:

S poukazom na všetky tu uvedené skutočnosti sme presvedčení o tom, že konanie súdu  nebude rýchlejšie, kvalitnejšie ani transparentnejšie.

Rýchlosť súdneho konania totiž nesúvisí s tým, či sudca je alebo nie je špecializovaný. Každé konanie, či už civilné, obchodné alebo trestné, je totiž nutné posudzovať a rozhodovať prísne individuálne. Na striktne formalistické (a formulárové) súdne konania Slovensko ešte nie je pripravené. Vzhľadom na to, že na vznik nášho práva  malo vplyv rímske právo, náš súdny proces tak ani nemôže fungovať striktne formálne a výlučne elektronicky. Rozhodnutie súd vydá, ak sú splnené všetky zákonom požadované podmienky.  Na čas konania má vplyv to, či sa trebárs dostavia svedkovia, bez ktorých výpovedí nemožno vo veci rozhodnúť, či sa konanie zo zákonných dôvodov neprerušilo, o akú náročnú právnu vec ide z hľadiska kvantity, kvality a obťažnosti na jej samotné naštudovanie sudcom a mnoho ďalších faktorov. Veríme, že žiaden zo sudcov svoje povolanie nevykonáva tak, aby úmyselne v právne nenáročných veciach nerozhodoval.

Ani kvalita rozhodovania nie je závislá od špecializácie sudcu, ktorá môže viesť ku stagnácii, ale od jeho odborného rastu. Odôvodňujeme to tým, že za súčasných podmienok na súde sú sudcovia špecializovaní a vyhlasujú a vydávajú veľmi kvalitné rozhodnutia aj bez realizácie SM.

Transparentnosť – v zmysle SM majú na súdoch pôsobiť 4 skupiny rovnomerne zaťažených sudcov. V tomto kontexte sa zdá, že transparentnosť má zlepšiť mechanizmus „náhodného prideľovania vecí“. Tento mechanizmus však riadne funguje aj teraz a pokiaľ účastník nechce takto náhodne vybraného sudcu z dôvodu napr. predpojatosti, v každom konaní môže požiadať o vylúčenie sudcu z titulu predpojatosti, pričom tento spôsob možno aplikovať aj vo vzťahu ku všetkým sudcom  toho-ktorého súdu. Náhodný výber sudcu predsa neznamená, že si účastník konania môže vyberať sudcu pre konanie. Transparentnosť je na tunajšom súde riadne zachovaná aj teraz, bez komplikovaných zmien SM.

Ako je zrejmé, ani jeden z doposiaľ uvedených cieľov reformy SM sa nejaví  ako dôvodný na reformu SM – teda tak invazívny zásah do súčasnej, konečne kvalitnej justície.

            Javí sa, že návrh SM ani nebol vypracovaný v súčinnosti s predstaviteľmi súdov. Pri praktickej predstave pozorujeme, že SM je naklonený advokátom a tomu, že im budú vznikať zvýšené cestovné výdavky, na ktorých náhradu budú mať v prípade úspechu nárok v rámci náhrady trov konania, inak žiadne pozitívne efekty pre justíciu, žiaľ nepozorujeme.

Ad B/ Špecializácia sudcov a súdnych agend

            Navrhuje sa špecializácia na civilnú, rodinnú a trestnú agendu, ktorá by a mala riešiť formou kauzálnej príslušnosti troch prvostupňových súdov. Obchodná agenda by sa mala riešiť formou kauzálnej príslušnosti troch prvostupňových súdov v sídle odvolacieho súdu a časť agendy kauzálnou príslušnosťou Mestského súdu Bratislava. Pre správnu agendu sa navrhuje vytvorenie samostatnej sústavy správnych súdov.

Účelom špecializácie sudcov by sa malo dosiahnuť rýchlejšie a kvalitnejšie (transparentnejšie) rozhodovanie. Domnievame sa, že úzka špecializácia sudcu nie je celkovo prospešná pre samotného sudcu. Mohlo by sa javiť, že na rozhodovanie vecí napríklad len v rodinných veciach bude profesionál, ale v skutočnosti bude iba „odsúdený“ do konca svojej kariéry na jedinú agendu a obmedzí sa mu vedomostné spektrum vedomostí z iných odvetví práva.

Naviac, ako je zrejmé so správy CEPEJ, v slovenskom súdnom systéme už existuje plnohodnotný špecializovaný súd: Špecializovaný trestný súd a exekučný súd – Okresný súd v Banskej Bystrici, ďalšie špecializácie teda považujeme za nadbytočné.

Ad C/ Dôvera verejnosti v justíciu; pretrhnutie korupčných väzieb

Domnievame sa, že celoslovenská nedôvera v justíciu je problém dlhodobý, jeho počiatky skutočne smerujú do neslávne známych „90-rokov“. Je potrebné si však uvedomiť, že medzitým došlo a vždy dochádza ku generačnej výmene personálu justície. Pre svoje povolanie sa nová generácia rozhodla slobodne, s dobrým úmyslom napomáhať spravodlivosti. Títo mladší zamestnanci justície nezažili bezprostredný vplyv komunizmu a tzv. „politickej justície“  90-tych rokov. Do svojich funkcií sa dostali na základe toho, že boli úspešní v náročných výberových konaniach,  nie pre akékoľvek „stranícke postavenie“ ich rodičov. Už ani počas vysokoškolských štúdií neboli „vychovávaní“ pedagógmi s politickými ideami. Toho času už je pre sudcov a justičných zamestnancov korupcia nemysliteľná, a to najmä v menších mestách, kde skutočne dbáme o to, aby predstavitelia súdu boli akýmisi morálnymi autoritami a justíciu prezentovali (chovaním aj mimo pracoviska) ako inštitúciu, ktorej môže verejnosť plne dôverovať.

Ako je však z medializovaných informácií zrejmé, k istým formám korupcie malo dochádzať na najvyšších miestach justície a toho času je preverovanie týchto skutkov predmetom trestného konania. Za kolektív Okresného súdu Svidník si k uvedenému dovoľujeme uviesť, že prípadnú korupciu v justícii považujeme za veľmi zahanbujúcu a veríme v spravodlivé objasnenie medializovaných káuz. Za prípadné dopúšťanie sa akýchkoľvek foriem korupcie však odmietame niesť kolektívnu zodpovednosť a vinu. Máme totiž za to, že ak ku korupcii v justícii dochádza, je tomu tak jedine z dôvodu slobodného rozhodnutia toho-ktorého zamestnanca konať protizákonne. Je to vždy iba nesprávne a veľmi nešťastné individuálne rozhodnutie jednotlivca.

Vzhľadom na uvedené máme za to, že za účelom eliminácie (ideálne úplného odstránenia) akýchkoľvek foriem korupcie je nevyhnutné realizovať výchovné opatrenia už počas vysokoškolských štúdií právnických fakúlt, resp. i skôr. Už vo výchovno-vzdelávacom procese detí školského a predškolského veku je potrebné zaviesť prevenčné opatrenia, ktorými sa žiada už deti učiť a formovať o neprijateľnosti  niektorých foriem správania, teda nielen v oblasti problematiky korupcie. Javí sa, že je to „beh na dlhé trate“, avšak  cieľ je relatívne ľahko dosiahnuteľný, ktorého efekt sa môže ukázať už v najbližších rokoch.

Demotivujúco a odstrašujúco by pôsobilo aj sprísnenie trestných sadzieb za trestné činy uvedené v § 328 a nasl. Trestného zákona.

V neposlednom rade je veľmi otázne, či by sa „existujúce“ korupčné väzby pretrhli len samotnou reformou SM, konkrétne znížením počtu okresných a krajských súdov. Domnievame sa, že práve naopak. Pokiaľ skutočne v justícii korupcia existuje, ako tvrdí predkladateľ navrhovanej reformy SM, tak realizáciou SM by následkom bolo, že v jednej budove by pracovalo viac zamestnancov, čo by mohlo predstavovať ideálne podmienky pre vytváranie korupčných väzieb, predovšetkým pre prípady nepriamej korupcie. Pre problematiku prípadnej korupcie v justícii je v dobe internetu a vyspelej techniky, jednoznačne potrebné vychádzať zo zásady „kde je vôľa, tam je cesta“. Prioritne je teda potrebné eliminovať „vôľu“ korupčného správania.

Vo vzťahu k dopraveniu sa do zamestnania za Okresný súd Svidník uvádzame, že pokiaľ má byť benefitom súdnej mapy aj prerušenie korupčných väzieb v justícii, je vzhľadom na veľmi nízku frekvenciu spojov (viď vyššie), tento cieľ nesplniteľný, nakoľko nie je vylúčené, že zamestnanci súdu cestujúci do práce a z práce budú cestovať v autobuse (resp. čakať na prípoj) spolu s účastníkmi konania, ich právnymi zástupcami atď.  

Logicky  preto, pokiaľ účelom SM má byť pretrhnutie korupčných väzieb, máme za to, že prípadné spájanie súdov bude mať presne opačný efekt, ako sa očakáva.

2          Zrušenie okresných súdov z hľadiska posúdenia vplyvu na občanov toho-ktorého okresu, na zamestnancov justície a tretie, nejustičné orgány a osoby.

Na reformu SM a jej vplyvy možno nazerať zo širšieho hľadiska, a to:

  1. posúdenie vplyvu na verejnosť – je nepopierateľné, že prípadnou reformou SM tak, ako bola predložená, bude značnej miere obyvateľstva upreté garantované právo na prístup k súdu (čl. 46 ods. 1 ústavy). V oblasti severovýchodného Slovenska totiž pojmy „primeraná dostupnosť“ a „jednoduché cestovanie“ ani nemožno pravdivo použiť v jednej  vete.

Zo skúseností a činnosti Okresného súdu Svidník  vieme, že sa účastníci konaní pojednávaní zúčastňujú. Z hľadiska príslušnej agendy je tu napríklad vedených mnoho majetkových sporov, kde figuruje aj viac účastníkov konania a takéto pojednávania sa uskutočňujú aj 3x za rok. Nemožno preto súhlasiť s názorom, že priemerný občan sa so súdom stretne iba raz za život, lebo tomu tak skutočne nie je.

  • posúdenie vplyvu na zamestnancov justície – ciele obsiahnuté v SM sú len ťažko dosiahnuteľné, keď bude musieť  množstvo zamestnancov cestovať  denne ďaleko do práce. V kolektíve tunajšieho súdu máme aj kolegov z Prešova, Bardejova, ale aj odľahlejších obcí, napr. Kečkovce, Rovné, Bukovce atď. Zamestnanci tunajšieho súdu majú zariadený osobný život v tejto severovýchodnej oblasti Slovenska. Nemožno od nich predsa spravodlivo žiadať, aby po rokoch oddanej práce pre tunajší súd, sa s celými rodinami presťahovali do Vranova nad Topľou. Takéto „riešenia presídľovaním“ sú vo vzťahu k zamestnancom súdu nedôstojné a násilné. Ak to bude nevyhnutné, veľká časť z nás bude nútená ukončiť pracovný pomer, to nielen v danom prípade, ale v prípade mnohých ďalších zrušovaných súdov. Vyplýva z toho dôvodná obava, že justícia by takto smerovala „k zlyhaniu“. Naviac, z koncepcie SM vyplýva, že by sa mali po reforme SM sudcom kompenzovať zvýšené cestovné náhrady, avšak ustanovenie o cestovných náhradách pre ďalších zamestnancov justície SM neobsahuje a nepamätá sa na nich. V konečnom dôsledku, takéto refinancovanie cestovných náhrad ani nie je v súlade so zásadou hospodárnosti.
  • posúdenie vplyvu na nejustičné orgány – ako sme už vyššie uviedli, výkon justície neznamená len „súd“. Pokiaľ by sa SM prispôsobili aj ďalšie ústredné orgány a vo Svidníku by tak bola zrušená napr. okresná prokuratúra alebo OR PZ, malo by to vplyv na celé mesto Svidník a na túto regionálnu oblasť dvoch okresov, pričom by to bolo likvidačné pre miestne reštaurácie, obchody, služby atď.

Záver

Samotná myšlienka zmeny súdnej mapy možno nie je nesprávna, len je aktuálne veľmi nekoncepčne a nelogicky vypracovaná a nám predstavená. Dovoľujeme si tvrdiť, že v niektorých prípadoch by mohlo úplné akceptovanie súčasného znenia SM (bez zmien) byť až nebezpečné pre výkon justície. Veríme teda, že istotne nie je úmyslom ministerstva ohroziť výkon spravodlivosti.  Z návrhu SM vyplýva množstvo praktických nedostatkov, na ktoré SM ani nepamätá. V tomto vyjadrení sme však spomenuli len niekoľko z nich.

S poukazom na zrejme dobrý úmysel komplexného zlepšenia výkonu spravodlivosti, zastávame názor, že ak má k zmene súdnej mapy dôjsť, je potrebné ju prioritne správne odôvodniť a vypracovať tak, aby mala nejakú logiku, systém a nejaké pravidlá, napríklad:

– podmienkou existencie jedného okresného súdu (resp. zrejme obvodného) bude oblasť, v ktorej žije min. 50 tisíc obyvateľov, alebo

– spoja sa tie okresné súdy, medzi ktorými v súčasnosti nie je vzdialenosť viac ako 30 km za podmienky dostatočného priestorového a materiálneho vybavenia tak, aby prípadné spojenie súdov nepredstavovalo neprimerané finančné zaťaženie napríklad na budovanie ďalšej budovy súdu, alebo

– spoja sa tie okresné súdy, medzi ktorými je funkčná železničná sieť, s cestou zo železničnej stanice jedného mesta do železničnej stanice druhého mesta v trvaní najviac 30 min. alebo

– spoja sa tie okresné súdy, ktoré spája diaľnica a cesta na súd takou rýchlostnou komunikáciou nebude trvať viac ako 30 min., atď.

Pre prípad nám doteraz nejasnej „nevyhnutnosti“ realizácie reformy SM spočívajúcej práve v znižovaní počtu okresných (prvostupňových) súdov, navrhujeme zvážiť možnosť reformy SM tak, aby sa systémovo nevymykala teraz zriadeným okresom. Každý okresný súd by tak vo svojej pôsobnosti konal vo veciach, v ktorých je znalý pomerov (lokálnych, regionálnych atď.). Nie je nám totiž zrejmý dôvod, prečo by tunajší súd nemal ostať okresným súdom tak, ako doteraz. Jednoznačne  sme za jeho zachovanie.

Vzhľadom na vyššie opísané preto aktuálne, žiaľ, v SM nevidíme systém a považujeme ho za nadbytočný a v danej dobe boja s koronavírusom až nežiaduci. Široká verejnosť totiž aktuálne upriamuje pozornosť práve na pandémiu, preto verejnosť ani len nezaregistrovala zmeny v súdnych mapách.

            Považujeme za dôležité ešte uviesť, že dôsledným preštudovaním Oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu výboru a Výboru regiónov, Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2017 zo dňa 12.4.2017, Č. dok. Kom.: COM(2017) 167 final (ďalej len „oznámenie“) a Správou k stavu justície CEPEJ, navrhovaná reforma SM ani nie je v súlade s kontextom reformy súdnictva. Takéto reformy by totiž mali byť v súlade so zásadami právneho štátu a s európskymi normami týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva. V tomto oznámení sa konštatuje, že v justičných systémoch členských štátov existuje pomerne stabilná, ale vysoká úroveň zaťaženia, čo poukazuje na pokračovanie v úsilí o zabezpečenie účinnosti justičného systému. Návrh predloženej reformy SM však, skutočne nezodpovedá cieľu – zefektívnenie justície, ale práve naopak, smeruje k jej znefunkčneniu.

Záverom si dovoľujeme uviesť, že k zrušeniu niektorých súdov, vrátane tunajšieho, je skutočne nevyhnutné pristupovať veľmi individuálne. V relácii rádia Expres dňa 27.11.2020 p. ministerka Ministerstva spravodlivosti SR uviedla, že celú mapu chce sfunkčniť do polovice roka 2022 a svoje unáhlenie odôvodnila tým, že jej „funkčné obdobie je iba 4-ročné a rámci tohto obdobia to chce stihnúť“ a potom? S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti si Ministerstvo spravodlivosti SR dovoľujeme požiadať o prehodnotenie celej „nevyhnutnosti“ SM, eventuálne o prehodnotenie nevyhnutnosti SM v takom rozsahu, ako je v návrhu uvedené, pretože táto reforma je zjavne „šitá horúcou ihlou“ a na takto „ušité“ doplatia napokon vždy len ľudia –  verejnosť i zamestnanci. Je totiž ľahko predvídateľné, že takýmito netaktickými postupmi začne justícia čoskoro zlyhávať, a to napríklad aj pre personálne poddimenzovanie. Nepovažujeme teda za šťastné takéto „skúšanie“, či sa nová SM osvedčí alebo nie, ale máme za to, že rozhodnutia v takýchto zásadných otázkach je potrebné maximálne zvážiť a dôsledne  konzultovať s tými, ktorých sa takéto zmeny týkajú, aby skutočne nedošlo k ireverzibilným alebo ťažko odstrániteľným následkom, ktoré sa budú konvalidovať celé roky.

S úctou

                                                                                          Kolektív Okresného súdu Svidník


[1] www.statistics.sk

[2] www.statistics.sk

[3] Viď napr. www.sucpsk.sk

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Reforma súdnej mapy

Ďalší článok

Vyjadrenie Okresného súdu Topoľčany a Združenia obcí

Latest from Články

Tlačová správa

Na ústnom rozporovom konaní konanom dňa 13.10.2021 na Ministerstve spravodlivosti SR neboli odstránené zásadné rozpory uvedené

O súdnej mape trochu inak

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 13.9.2021 predložilo do pripomienkového konania návrh zákona o doplnení niektorých zákonov  v súvislosti