Pripomienka – K navrhovanému zákonu o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – k § 2 odsek 26
Ide o zásadnú pripomienku.
Navrhovaná zmena: § 2 ods. 26, doplniť odsek 31 v znení (aj súvisiace ustanovenia upravujúce postavenie okresných súdov v sídle krajských súdov)
čl. I
§ 2
(26) Sídlom Okresného súdu Trnava je mesto Trnava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Trnava, Hlohovec.
(31) Sídlom Okresného súdu Pezinok je mesto Pezinok; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Pezinok a Senec
Odôvodnenie:
Obvodom Okresného súdu Trnava so sídlom v Trnave má byť podľa navrhovaného znenia územný obvod okresov Trnava, Hlohovec, Pezinok a Senec. Dôvodová správa nijako bližšie odborne nevysvetľuje (okrem údajnej nárečovej príbuznosti a ľahšej dopravnej dostupnosti do Trnavy ako do Bratislavy), prečo bol do obvodu tunajšieho súdu pričlenený okres Senec (pôvodne pričlenený k obvodu jedného z bratislavských súdov). Práve skutočnosť, že okres Senec bol dlhodobo pričlenený k bratislavským súdom je v rozpore s tvrdenou „nárečovou príbuznosťou“ s Trnavou. Uvedenou zmenou dôjde k „odľahčeniu“ Okresného súdu Bratislava III a k zvýšeniu zaťaženosti tunajšieho súdu bez garancie realizovateľnosti výkonu súdnictva (znalosti konkrétnych prepočtov o koľko sudcov potrebných na vybavovanie tejto novej agendy bude navýšený stav sudcov Okresného súdu Trnava a ako budú zabezpečené materiálne podmienky výkonu súdnictva – pojednávacie miestnosti, kancelárie, nová administratíva na pokrytie novej agendy…). Predložený materiál tak nijako nepočíta so skutočnosťou, že uvedená zmena opätovne zvýši záťaž tunajšieho súdu, k čomu nie je predložený žiaden materiál, ako (počtom nových sudcov, zabezpečením materiálneho vybavenia súdu) sa s tým mieni v budúcnosti ministerstvo vyporiadať.
Na priame negatívne dopady zlúčenia Okresného súdu Pezinok s Okresným súdom Trnava upozorňujeme i vo vzťahu k agende Pu, keď Okresný súd Pezinok má v blízkosti Psychiatrickú nemocnicu P. Pinela, pričom z podstaty konania (Pu – nedobrovoľné hospitalizácie) vyplýva pre sudcu nutnosť dostaviť sa v čo najkratšej lehote (keďže ako rozhodnúť tak aj doručiť rozhodnutie vo veci musí v zákonnej lehote 5 dní – nie pracovných) do ústavu, kde bola hospitalizovaná osoba bez jej súhlasu, za účelom jej obligatórneho výsluchu v zmysle ustanovení CMP. V prípade realizácie legislatívneho návrhu sa iba na túto agendu (ktorú dosiaľ sudcovia Okresného súdu Trnava vedeli vybavovať bez vedľajších nákladov na dopravu – pešia dostupnosť nemocnice a bez väčšej straty pracovného času) bude musieť vynaložiť nepomerne väčšie množstvo pracovného času sudcu (cesta z Trnavy do Pezinka), ako aj finančných prostriedkov (služobné auto, šofér), čo zníži celkovú efektivitu práce tunajšieho súdu. Vzhľadom na veľkosť Psychiatrickej nemocnice v Pezinku ide pritom o väčší počet konaní mesačne, čiže vôbec nie o zanedbateľnú agendu.
Súčasne poukazujeme na nižšie uvedenú pripomienku k bodu 6 – § 173 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku týkajúcu sa pojednávaní sudcov Okresného súdu Trnava na detašovanom pracovisku v Pezinku.
Vzhľadom na uvedené sa nám javí ako najlepšie riešenie s cieľom zvýšenia rýchlosti konaní, zlepšenia dostupnosti súdov pre občanov, pri súčasnom dôraze na umožnenie špecializácie sudcov a minimalizáciu nákladov, aby boli vytvorené Okresný súd Trnava so zachovaním súčasného obvodu a Okresný súd Pezinok, ktorého obvod bude tvoriť i okres Senec, čo zabezpečí odbremenenie Okresného súdu Bratislava III a dôvodovou správou predvídané odčlenenie satelitov Bratislavy, ako aj bude zachovaný predpoklad ľahkej dopravnej dostupnosti Okresného súdu Pezinok pre občanov okresu Senec. Na Okresnom súde Pezinok sú vzhľadom na počet sudcov už teraz predpoklady pre špecializáciu na jednotlivé hlavné agendy, čo pri prípadnom doplnení počtu sudcov vzhľadom na nový obvod okresu Senec bude len posilnené. Súčasne vytvorením územných obvodov súdov nami navrhovaným spôsobom vzniknú dve približne porovnateľné spádové oblasti z hľadiska počtu obyvateľov na súd (okres Trnava spolu s okresom Hlohovec majú cca 175 000 obyvateľov; Okres Pezinok spolu s okresom Senec majú cca 150.000 obyvateľov).
V prípade vytvorenia Okresného súdu Trnava s územným obvodom pozostávajúcim zo štyroch okresov ako je navrhované, by došlo k zásadnej disproporcii veľkostí spádových oblastí súdov v súčasnom obvode Krajského súdu v Trnave, keď napr. spádová oblasť Okresného súdu Galanta bude zahŕňať cca 94.000 obyvateľov, spádová oblasť Okresného súdu Dunajská Streda bude zahŕňať cca 123.000 obyvateľov a spádová oblasť novonavrhovaného Okresného súdu Trnava bude zahŕňať cca 325.000 obyvateľov.
Pripomienka K bodu 3 – § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
Ide o zásadnú pripomienku.
Navrhovaná zmena: § 30 v znení
§ 30
Príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch
Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné
- Mestský súd Bratislava pre obvod Mestského súdu Bratislava,
- Mestský súd Košice pre obvod Mestského súdu Košice,
- Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trnave s výnimkou obvodu Mestského súdu Bratislava,
- Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
- Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove s výnimkou obvodu mestského súdu Košice.
Odôvodnenie:
Ustanovením § 30 písm. c) navrhovanej novelizácie Civilného sporového poriadku má byť opätovne zmenená kauzálna príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch (aktuálne upravená v § 23 CSP, podľa ktorého na tieto spory sú v budúcom obvode Krajského súdu v Trnave kauzálne príslušné aktuálne Okresný súd Piešťany, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Topoľčany). Nová súdna mapa je predkladaná s proklamovaným zámerom zvýšenia kvality rozhodnutí sudcov aj cestou ich špecializácie s možnosťou nadobudnutia hlbokej odbornosti a skúseností daným sudcom vo vybranej oblasti práva. Opätovná zmena kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch na Okresný súd Trnava, ktorý túto agendu už viac ako päť rokov nerieši, je v príkrom rozpore s uvedeným cieľom. Dôvodová správa nedáva odpoveď na otázku potreby zmeny tejto príslušnosti v smere tunajšieho súdu, keď Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, ktorý je dosiaľ kauzálne príslušným zostáva zachovaný, dokonca sa obvodovo zlučuje s Okresným súdom Piešťany, ktorému taktiež aktuálne prislúcha kauzálna príslušnosť na uvedené konania. Navrhované znenie § 30 CSP nie je v súlade ani s Ministerstvom spravodlivosti SR uvádzanou odpoveďou na otázku zachovania súčasnej špecializácie sudcov, kde ministerstvo opakovane uviedlo, že ak situácia v navrhovanom obvode umožní zachovanie špecializácie sudcov nadobudnutej praxou (čo v tomto prípade je možné pri už špecializovanom súde), je to určite preferovaným riešením. Tunajší súd zložením pozostáva prevažne z funkčne mladších sudcov (vo výkone menej ako päť rokov), ktorí s pracovnoprávnou agendou majú minimum/žiadne skúsenosti. Presunutie tejto agendy z dosiaľ kauzálne príslušných súdov (ktoré tak disponujú sudcami s hlbokými odbornými znalosťami z danej oblasti práva, ako aj praktickými skúsenosťami z konaní daného typu) na tunajší súd, nemôže tak s veľkou pravdepodobnosťou viesť k zrýchleniu súdnych konaní daného typu a naplneniu cieľa špecializácie sudcov, resp. pôjde o popretie požiadavky špecializácie. Súd taktiež dodáva, že tunajší súd patrí dlhodobo medzi najzaťaženejšie súdy nielen v kraji, ale i celej SR (v prepočte vecí na sudcu) a ďalšie zaťaženie tohto súdu agendou, ktorá má byť, vzhľadom na charakter, vybavovaná prednostne, môže spôsobiť výrazné problémy aj z dôvodu materiálneho zabezpečenia. Tunajší súd už aktuálne nemá kapacitu (personálnu, či materiálnu – pojednávacie miestnosti, atď.) na vybavovanie agendy nad rozsah aktuálne pridelenej.
Pripomienka K bodu 3 – § 25 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
Ide o zásadnú pripomienku.
Navrhovaná zmena: § 25 v znení
§ 25
Príslušnosť v sporoch z nekalého súťažného konania
Na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania je príslušný
- Mestský súd Bratislava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
- Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
- Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove.
Odôvodnenie:
Odôvodnenie pripomienky k bodu 3 – § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok z hľadiska potreby zachovania špecializácie platí aj vo vzťahu k navrhovanému ustanoveniu § 25 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania má byť príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave. Predkladateľ zákona argumentuje tým, že v prípade sporov z hospodárskej súťaže (súdny register CbHs) sa mení doterajšia úprava tak, že agenda prechádza z Okresného súdu Bratislava II na nástupnícky súd, ktorým je Mestský súd Bratislava, avšak tento nástupnícky súd nepreberá i súvisiacu agendu v sporoch z nekalého súťažného konania doteraz kauzálne prislúchajúcu Okresnému súdu Bratislava I, na ktorom pôsobia aktuálne sudcovia – špecialisti na danú agendu už viac ako päť rokov a Okresný súd Trnava s uvedenou agendou nemá vôbec žiadne skúsenosti. Presunom agendy na súd, ktorého sudcovia nemajú s jej vybavovaním žiadne skúsenosti a to ani sudcovia funkčne starší (a teda na ktorom neexistuje ani tzv. inštitucionálna pamäť – možnosť učenia sa novošpecializovaných sudcov od sudcov špecialistov) by bola požiadavka špecializácie sudcov výslovne popretá. V rámci zachovania špecializácie sudcov a súdov by bolo žiaduce, aby nástupníckym súdom bol Mestský súd Bratislava aj s poukazom na preberanie agendy hospodárskej súťaže, ktorá s agendou sporov z nekalej súťaže súvisí.
Pripomienka K bodu 6 – § 173 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
Ide o zásadnú pripomienku.
Navrhovaná zmena: ustanovenie navrhujeme vypustiť
Odôvodnenie:
V prípade zachovania pracoviska súdu v budove Okresného súdu Pezinok (čo je výrazne žiaduce práve z dôvodu materiálnej poddimenzovanosti tunajšieho súdu vzhľadom na zamýšľaný rozsah agendy), by sa mali pojednávania v konaniach, kde sú účastníkmi/stranami osoby z blízkosti sídla tohto súdu (Pezinok), uskutočňovať prioritne na danom súde (v danej budove). Uvedené spôsobí zásadný problém s pravidelným zabezpečovaním dopravy sudcov z Okresného súdu Trnava do Pezinka (služobné auto so šoférom), pričom vzhľadom na vysoký počet sudcov na Okresnom súde Trnava (z hľadiska množstva agendy, ktorá bude danému súdu zverená) je možné predpokladať i problém s reálnou možnosťou prideľovania pojednávacích miestností v detašovanom pracovisku v Pezinku. Obdobne vyvstáva otázka, či by so sudcom na pojednávania cestovala aj asistentka (čo spôsobí ďalšie zníženie efektivity – strata času sudcu aj asistentky), ak nie, či administratívnu podporu sudcu na detašovanom pracovisku zabezpečí priamo dané pracovisko, čo však opätovne povedie k spomaleniu priebehu pojednávaní a k zníženiu efektivity vzhľadom na neexistenciu zosúladenia sudcu a asistentky, ktoré sa pri dlhodobej spolupráci v senáte prirodzene vytvára.
Pripomienka K čl. II bodu 2 (Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)
Ide o zásadnú pripomienku.
Navrhovaná zmena:vypustiť § 16 (aj súvisiace ustanovenia upravujúce postavenie okresných súdov v sídle krajských súdov)
Odôvodnenie:
1. vzhľadom na proklamovaný zámer špecializácie sudcov a súdov v hlavných oblastiach práva vrátane trestnej agendy, po zväčšení územných obvodov okresných súdov, odpadá dôvod na existenciu kauzálnej príslušnosti vybraných okresných súdov v sídle krajských súdov vo vzťahu k trestným činom špecifikovaným v predmetnom § 16 Trestného poriadku, a vo vzťahu k ich príslušnosti na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní v zmysle § 24 ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku.
Pri zmene právnej úpravy týkajúcej sa obvodov súdov má dôjsť k zmenšeniu počtu okresných súdov a teda logicky k navýšeniu počtu sudcov v novovytvorených súdnych obvodoch. Keďže zámerom novej právnej úpravy je zabezpečiť také množstvo sudcov na každom okresnom súde, aby bola zabezpečená ich špecializácia na hlavné súdne agendy, niet rozumného dôvodu predpokladať, že sudcovia na trestných úsekoch na každom z novovytvorených súdov nebudú v rovnakej miere špecializovaní a odborne pripravení vybavovať trestnú agendu podľa súčasne platného § 16 ods. 1 Trestného poriadku a § 24 ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku, ako trestní sudcovia pôsobiaci na súčasných okresných súdoch v sídle krajských súdov.
2. prijatie § 16 ods. 1 v jeho navrhovanom znení nemá nadväznosť na sídla prokuratúr a ústavov na výkon väzby, čo vo svojich dôsledkoch spôsobí, okrem iného, zvýšenie výdavkov štátu. Nutné presuny väzobne stíhaných obvinených na 5 vybraných súdov (a predovšetkým na Okresný súd Trnava) budú vyžadovať okrem potreby úhrady vyšších nákladov na prevozy obvinených, aj značne zvýšenú časovú a personálnu vyťaženosť ústavov na výkon väzby.
3. prijatie navrhovaného znenia § 16 ods. 1 bude znamenať krajne nerovnomerné zaťaženie trestných sudcov na vybraných súdoch, čo je v príkrom rozpore s ideou novely v podobe dosiahnutia rovnomerného zaťaženia súdov a sudcov.
Čo sa týka Okresného súdu Trnava, podľa navrhovanej novely prevezme súd celú agendu trestných vecí v zmysle § 16 ods. 1 a § 24 ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku z Okresného súdu Trenčín, Okresného súdu Nitra, časť agendy Okresného súdu Bratislava I pre obvod Malaciek a Pezinka a taktiež aj celú trestnú agendu, na ktorú bol doposiaľ miestne príslušný Okresný súd Pezinok. Dôsledkom tohto kroku bude KOLAPS trestného úseku v Trnave!
Okresný súd Trnava nie je personálne a ani materiálne vybavený na zvládnutie vyššie uvedenej agendy.
Ak by sme aj pripustili (i keď predkladateľ k tomu doposiaľ nič neuviedol), že počet sudcov a tomu zodpovedajúci administratívny aparát na trestnom úseku bude minimálne zdvojnásobený, pre týchto sudcov a zamestnancov súdu nie je vytvorená v budove Okresného súdu Trnava reálna kapacita (kancelárie ani pojednávacie miestnosti).
Okresný súd Trnava navyše nedisponuje takými pojednávacími miestnosťami, ktoré sú priestorovo vhodné na pojednávanie skupinových trestných vecí (ako napríklad ŠTS v Pezinku). Už za súčasného stavu pri skupinových trestných veciach bežne vyvstáva problém, že obžalovaných a ich obhajcov nie je kam usadiť. Rovnaké problémy sa týkajú aj tzv. eskortnej miestnosti, ktorej kapacita nezodpovedá už teraz požiadavkám súdu.
Čo sa týka prípravného konania, podľa údajov evidencie došlých vecí Okresného súdu Trnava, v roku 2020 bolo vydaných cca 200 príkazov podľa § 113, § 114, § 115, § 117 Trestného poriadku, cca 40 príkazov podľa § 100 Trestného poriadku a 235 príkazov podľa § 116 Trestného poriadku.
Pokiaľ má Okresný súd Trnava prevziať k vlastnej agende pre prípravné konanie aj celú agendu Okresného súdu Pezinok a naviac aj agendu (podľa § 24 ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku), na ktorú boli doposiaľ vecne príslušní Okresný súd Trenčín (pre celý Trenčiansky kraj), Okresný súd Nitra (pre celý Nitriansky kraj), Okresný súd Bratislava I (pre obvod Malaciek a Pezinka), budú musieť mať naraz služobnú pohotovosť viacerí (minimálne traja) sudcovia pre prípravné konanie.
Nie je teda otázkou, či navrhovaná zmena prispeje k rýchlosti a zvýšeniu kvality rozhodovania, ale či nespôsobí kolaps trestného úseku. Vyššie nastolené problémy totiž nevyrieši žiaden predseda súdu, ale iba značne navýšený počet trestných sudcov a administratívneho aparátu, čomu bude musieť zodpovedať aj priestorové a materiálne zabezpečenie výkonu súdnictva (zrejme v podobe novej a kapacitne vyhovujúcej budovy).
Uvedeným problémom by bolo možné predísť práve vypustením ustanovení Trestného poriadku, ktoré upravujú kauzálnu príslušnosť okresného súdu v sídle krajského súdu, čím sa zabezpečí rovnomerné zaťaženie jednotlivých okresných súdov vybavujúcich trestnú agendu. Obvody mestských súdov v Bratislave a Košiciach zostanú v zmysle pripravovanej novely Trestného poriadku zachované, no súčasne odbremenené od vecí, ktoré museli doteraz vybavovať – napr. Bratislava o okres Malacky a obvod Okresného súdu Pezinok. Plynulosť konania v týchto náročných a prevažne väzobných veciach bude zabezpečená aj tým, že procesné strany a svedkovia budú mať príslušný súd bližšie, budú zmiernené vyššie načrtnuté kapacitné a personálne problémy, a prehĺbená špecializácia všetkých sudcov.
Takto nastavená úprava môže mať do budúcna pozitívny vplyv aj na obsadzovanie miest na krajských súdoch v rámci kariérneho postupu sudcu, nakoľko tento bude mať možnosť už na okresnom súde riešiť celé spektrum trestných vecí, čo ho odborne lepšie pripraví na budúci výkon funkcie krajského sudcu. Aj týmto tak možno lepšie zabezpečiť zamýšľaný cieľ reformy súdnej mapy, ktorým má byť rýchlosť a zvýšenie kvality rozhodovania.
Všeobecné pripomienky sudcovskej rady Okresného súdu Trnava k tzv. „Reforme súdnej mapy“ a zákonu o sídlach a obvodoch súdov vrátane novelizácie súvisiacich právnych predpisov
Pripájame sa k názorom vyjadrujúcim, že v justícií v súčasnom stave sú nevyhnutné zmeny a pozitívne vnímame zámery sledované týmto legislatívnym návrhom.Súc oboznámení s dlhodobými štatistickými ukazovateľmi o výkonnosti a zaťaženosti jednotlivých súdov v obvode Krajského súdu v Trnave vnímame ako prospešné úvahy o zrušení niektorých menších okresných súdov. Taktiež za pozitívne považujeme úplné „osamostatnenie“ správneho súdnictva od všeobecného súdnictva. Sme však presvedčení, že ciele a zámery tejto reformy justície je možné dosiahnuť aj bez výrazných rizík (ktoré pri súčasnom znení legislatívneho návrhu vnímame), s miernejšími dopadmi na súdny systém ako taký, štátny rozpočet, osoby v justícií pôsobiace, ako aj navonok vo vzťahu k občanom či iným právnickým profesiám.
Podľa nášho názoru, na tak závažnú zmenu v systéme a fungovaní súdov v SR s ďalekosiahlymi dôsledkami na celý systém výkonu justície (tak z hľadiska personálneho ako i materiálneho s presahom na iné profesie a dostupnosť spravodlivosti pre samotných účastníkov súdnych konaní) musí prebehnúť odborná a celospoločenská diskusia, ktorá dosiaľ absentuje. Príprava materiálu totiž neprebehla štandardným spôsobom so zapojením širšieho okruhu sudcov (ako vyžaduje výstup Misie CEPEJ). Tunajší súd, ktorý má byť v rámci novej súdnej mapy kauzálne príslušným na viacero agiend pre veľké územné obvody, nemal pri príprave materiálu v znení predkladanom do legislatívneho procesu žiadneho zástupcu.
Vo vzťahu k zmenám týkajúcim sa tunajšieho súdu zdôrazňujeme, že predložený materiál neobsahuje riešenie podstatných otázok potrebných pre riadne fungovanie súdu po naplánovanej účinnosti reformy (t.j. po 01.07.2022), pričom obdobie ani nie 1,5 roka, ktoré zostáva, je priveľmi krátke na tak veľký zásah do systému súdnictva. Neboli napríklad predložené žiadne závery, vychádzajúce zo štatistických údajov o počte sudcov administratívnych pracovníkov, ktorí budú potrební na zvládanie novej agendy na tunajšom súde ako ani zodpovedajúcom materiálnom zabezpečení výkonu súdnictva. (ZVJS, ÚPSVaR) V prípade navrhovanej reformy pritom ide o tak zásadné zmeny, vzhľadom na organizáciu výkonu súdnictva, že pre jej úspech a dosiahnutie zamýšľaných cieľov, majú byť vopred známe všetky relevantné odpovede a riešenia už teraz, inak je pravdepodobné, že sa nenaplnia proklamované ciele reformy a povedie to k zhoršeniu výkonu súdnictva na tunajšom súde oproti terajšiemu stavu, s rizikom predĺženia súdnych konaní i zvýšených nákladov, čo je v neprospech občanov i štátu.
V materiáli „Reforma súdnej mapy“ celkovo chýbajú relevantné štatistické údaje, (predpokladaný počet sudcov a aj predpokladaný nápad vecí po spojení súdov a pod.) Nie sú stanovené jasné, prehľadné pravidlá pre určenie počtu sudcov a personálu na zvládnutie niektorých agend, ani spôsoby vyriešenia neprimeraného a nerovnomerného zaťaženia jednotlivých súdov po zvýšení nápadu, keď na tunajšom súde (ktorý už teraz patrí medzi súdy najzaťaženejšie na území SR), vzhľadom na (novo- „majúcu byť“) pridelenú agendu- registrov „nekalosúťažné konanie“ pre 4 územné obvody súčasných krajských súdov a „Cpr“, „Tk“ a „Cb“, z obvodov 4 súčasných krajských súdov (s výnimkou územného obvodu Mestského súdu Bratislava), úplne nový územný obvod Senec (v súčasnosti patriaci pod OS Ba III, s ktorým sa Okresný súd Trnava nezlučuje, čiže pôjde iba o odobratie územného obvodu jednému súdu a pričlenenia k tunajšiemu súdu) nebude absolútne daná personálna ani materiálna kapacita zvládnuť takýto nový zvýšený nápad za súčasného nastavenia. Na všetky tieto otázky bolo potrebné odpovedať a vyriešiť ich výhľadovo spoločne s materiálom „Reformy súdnej mapy“, pretože práve odpovede na tieto načrtnuté otázky (nerovnomernosť zaťaženia súdov a sudcov, dostatočné administratívne zabezpečenie výkonu justície, funkčná elektronizácia justície, kvalitné materiálne zabezpečenie výkonu justície) predstavujú základný problém súčasného praktického fungovania justície. Tunajší súd má ešte v pamäti zlučovanie s Okresným súdom Piešťany (roky 2005-2007), výsledkom ktorého bolo celkové spomalenie súdnych konaní a zreštančnenie obrovského množstva spisov, ktoré sa nepodarilo dosiaľ odstrániť.
Ako negatívne z hľadiska tunajšieho súdu vnímame, že po poslednej reforme súdnej sústavy sa výkon súdnej spravodlivosti priblížil občanom v želanej miere. Teraz sa od občanov opätovne vzďaľuje, a to bez zásadných benefitov pre občana či fungovanie justície, keď tunajší súd, ako i Okresný súd v Pezinku boli i dosiaľ dostatočne veľkými súdmi z hľadiska možnosti špecializácie sudcov, ktorá má byť základným benefitom reformy. V spojení obvodov súdov do väčších celkov nevidíme ani iný hlbší význam, keď ako ukazuje napr. Okresný súd Bratislava I, riadenie a organizácia väčšieho súdu nevedie k väčšej efektivite. K argumentu, že v prípade väčšieho množstva sudcov na určitom súde sa lepšie zvládne dočasný výpadok niektorého sudcu (PN, materská) uvádzame, že v prípade väčšieho počtu sudcov je prítomné i zodpovedajúce väčšie riziko a pravdepodobnosť výpadku niektorého z nich (z väčšieho množstva sudcov štatisticky častejšie niekto vypadne), čím spomenutý argument stráca na logickom význame, keď zaťaženosť sudcov musí zostať štatisticky na obdobnej úrovni.
Budovaniu súdov s väčšími obvodmi nepraje ani súčasná pandemická situácia v SR, kde práve v prípade menších kolektívov je možné efektívnejšie nastaviť pravidlá a také podmienky, aby sa hrozba šírenia infekčnej choroby mohla minimalizovať a riziko by bolo nepatrné. Ako kontraproduktívne sa javí v danom smere predpokladané zásadné zníženie počtu súdov a tomu prislúchajúca zvýšená mobilita sudcov a personálu.
Aj zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhujeme iné znenie § 2 ods. 26 zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov so zodpovedajúcom personálnym posilnením Okresného súdu Pezinok.
Ako zmysluplné by sme v súčasnom štádiu videli zrušenie malých súdov (s počtom sudcov do 10), prípadne ich špecializáciu (cestou kauzálnej príslušnosti na iba rodinnú / trestnú / inú konkrétnu agendu podľa potreby toho ktorého regiónu a dostupnosť pre občanov).
V prípade rodinnoprávnej agendy vnímame vzďaľovanie sa súdu občanovi ako výrazne nežiaduce, keď práve v tejto agende je typické dlhoročné trvanie viacerých na seba nadväzujúcich súdnych konaní, kde zväčšenie vzdialenosti aj iba o 30 km (okresy Pezinok, Senec) môže mať pre účastníkov negatívny dopad, pričom dochádzanie sudcu pojednávať na prípadnom zachovanom pracovisku nebude efektívne ani v podstatnej miere realizovateľné (bližšie pripomienka k bodu 6). V týchto konaniach vyvstáva tiež otázka zvýšenia nákladov štátu a celkové zhoršenie organizácie výkonu agendy z hľadiska väčšej vzdialenosti pracovísk ÚPSVaR (účasť zamestnancov na pojednávaniach, výkon rozhodnutia vo veciach maloletých detí), pričom benefit spojenia súdov (Okresný súd Trnava a Okresný súd Pezinok) v prípade rodinnoprávnej agendy (obdobne ani v iných agendách) nevidíme žiadny.
