justicia

Reforma justície podľa návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

296 prečítaní


JUDr. Da­na Je­lin­ko­vá Du­dzí­ko­vá

sud­ky­ňa Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I.

Re­for­ma jus­tí­cie pod­ľa návr­hu zá­ko­na o súd­nej ochra­ne vo ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní

V uda­los­tiach pos­led­né­ho ob­do­bia re­zo­nu­jú na ve­rej­nos­ti via­ce­ré le­gis­la­tív­ne návr­hy, je­den z di­el­ne Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky tý­ka­jú­ci sa re­for­my jus­tí­cie a no­vej súd­nej ma­py, a dru­hým je návrh no­vé­ho zne­nia zá­ko­na o ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní pred­kla­da­te­ľa Šte­fa­na Ho­lé­ho, vice­pre­mié­ra pre le­gis­la­tí­vu.

V rám­ci de­bát o vy­ššie uve­de­ných návr­hoch zá­ko­nov po­zor­nos­ti ve­rej­nos­ti uni­kol návrh zá­ko­na o súd­nej ochra­ne vo ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní, ku kto­ré­mu je mož­né po­dať pri­po­mien­ky do 1.2.2021. O tom­to návr­hu zá­ko­na sa ne­vied­la žiad­na od­bor­ná  ani ve­rej­ná dis­ku­sia. Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky v ňom navr­hu­je, aby Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky zvo­li­la do fun­kcie prí­se­dia­ce­ho sud­cu na ob­do­bie pia­tich ro­kov to­ho, kto má ukon­če­né vy­so­koš­kol­ské práv­nic­ké vzde­la­nie dru­hé­ho stup­ňa a naj­me­nej päť­roč­nú prax vo ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní. Za prí­se­dia­ce­ho mož­no zvo­liť aj za­mes­tnan­ca Úra­du pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie, ak spĺňa uve­de­né pod­mien­ky. Voľ­ba má pod­ľa návr­hu zá­ko­na pre­beh­núť do 31.7.2021. Tak­to zvo­le­né oso­by by sa sta­li auto­ma­tic­ky, bez spl­ne­nia ďal­ších pod­mie­nok, sú­čas­ťou se­ná­tov sú­dov správ­ne­ho súd­nic­tva, kto­ré bu­dú roz­ho­do­vať o otáz­kach ve­rej­né­ho ob­sta­rá­va­nia, či­že  o čer­pa­ní na­šich pe­ňa­zí, a aj o čer­pa­ní  euro­fon­dov.

Náš práv­ny po­ria­dok poz­ná in­šti­tút prí­se­dia­ce­ho sud­cu  v tres­tnom ko­na­ní, v kto­rom  sa jed­ná o tzv. sud­cov z ľu­du, pre­zen­tu­jú­cich hlas ľu­du. No­vý in­šti­tút prí­se­dia­ce­ho sud­cu pod­ľa navr­ho­va­nej práv­nej úp­ra­vy má byť hla­som parla­men­tu a po­li­tic­kých strán v ňom za­stú­pe­ných. Zá­ko­no­dar­ná moc tak svo­jim roz­hod­nu­tím ov­plyv­ní per­so­nál­ne ob­sa­de­nie súd­nej mo­ci. V ma­te­riá­loch pril­ože­ných k návr­hu zá­ko­na sa pí­še, že vo ve­ciach ve­rej­né­ho ob­sta­rá­va­nia bu­de roz­ho­do­vať ne­zá­vis­lý súd, a te­da ten­to návrh zá­ko­na má byť pl­ne zlu­či­teľ­ný s prá­vom Európ­skej únie. V tom­to bo­de je pot­reb­né sa pris­ta­viť a po­lo­žiť si zo­pár otá­zok. Jed­ná sa o ne­zá­vis­lé­ho sud­cu, kto­ré­ho zvo­lí zá­ko­no­dar­ná moc a bez spl­ne­nia ďal­ších pod­mie­nok­mu parla­ment ob­le­čie ta­lár? Je ne­zá­vis­lým sud­com za­mes­tna­nec Úra­du pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie (ús­tred­né­ho or­gá­nu štát­nej sprá­vy), kto­rý v rám­ci svoj­ho pra­cov­né­ho po­me­ru po­dlie­ha zo zá­ko­na po­ky­nom svoj­ho za­mes­tná­va­te­ľa? Je ne­zá­vis­lým sud­com za­mes­tna­nec Úra­du pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie, po­kiaľ má roz­ho­do­vať v otáz­kach sú­vi­sia­cich s ko­na­ním pred Úra­dom pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie?

K otáz­ke ne­zá­vis­los­ti  sú­dov sa opa­ko­va­ne vy­jad­ro­val aj Súd­ny dvor Európ­skej únie, kto­rý de­fi­no­val dva as­pek­ty ne­zá­vis­los­ti – von­kaj­ší as­pekt, ten vy­ža­du­je, aby dot­knu­tý or­gán vy­ko­ná­val svo­je úlo­hy sa­mos­tat­ne, ni­ko­mu hie­rar­chic­ky ne­po­dlie­hal ani ne­bol po­dria­de­ný a od ni­ko­ho nep­ri­jí­mal prí­ka­zy ale­bo inštruk­cie, bez oh­ľa­du na ich pô­vod, čím sa do­cie­li je­ho ochra­na pred von­kaj­ší­mi zá­sah­mi ale­bo tlak­mi, kto­ré by moh­li oh­ro­ziť ne­zá­vis­losť roz­ho­do­va­nia je­ho čle­nov a ov­plyv­niť ich roz­hod­nu­tia. Dru­hý, vnú­tor­ný as­pekt, sú­vi­sí s poj­mom nes­tran­nosť a tý­ka sa rov­na­ké­ho od­stu­pu od účas­tní­kov ko­na­nia a ich prís­luš­ných zá­uj­mov vo vzťa­hu k pred­me­tu spo­ru. Ten­to as­pekt si vy­ža­du­je reš­pek­to­va­nie ob­jek­tív­nos­ti a neexis­ten­ciu aké­ho­koľ­vek zá­uj­mu na vy­rie­še­ní spo­ru mi­mo strik­tné­ho up­lat­ne­nia práv­ne­ho pred­pi­su.

Uve­de­ný návrh zá­ko­na o súd­nej ochra­ne vo ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní je sú­čas­ťou re­for­my súd­nic­tva a no­vej súd­nej ma­py, o kto­rom je pot­reb­né in­for­mo­vať ob­ča­nov, po­ten­cio­nál­nych účas­tní­kov ko­na­nia a od­bor­nú ve­rej­nosť. Pre­to­že re­for­ma jus­tí­cie sa ne­tý­ka len sud­cov.

Kaž­dá re­for­ma jus­tí­cie mu­sí ctiť na pr­vom mies­te  prá­vo účas­tní­ka ko­na­nia na prís­tup k spra­vod­li­vos­ti a prá­vo účas­tní­ka ko­na­nia  na ne­zá­vis­lé­ho  sud­cu, kto­rý je­ho vec pre­jed­ná. Je to vec ve­rej­ná a tý­ka sa nás všet­kých.

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Veľa otáznikov v justícii

Ďalší článok

Je Ján Mazák tým správnym človekom na čele Súdnej rady SR?

Latest from Články

Rímsky unikát Bratislava

Patrik Števík, sudca Okresného súdu Bratislava II. Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí rozhodol, že do