kancelaria

Stanovisko zamestnancov Okresného súdu Čadca

411 prečítaní

Vážená paní ministerka,

v  prílohe sme si dovolili vyjadriť sa k argumentácii k Reforme súdnej mapy, predloženej nám zamestnancom Okresného súdu Čadca,

 pod. č. spisu 29616/2020/10 zo dňa 28. 12. 2020

Príloha: Odpovede na otázky k návrhu súdnej mapy

1.  Prečo rušíte OS Čadca, keď j e zrejmé, že zabezpečenie kvalitných služieb v súdnom výkone pre tak
veľký súdny obvod je problematické. Obyvatelia tohto súdneho obvodu budú  neprimerane
znevýhodnení v podmienkach dostupnosti ústavného práva súdiť sa oproti iným.

Hlavným kritériom zmeny súdnych obvodov bola špecializácia sudcov s minimálnym počtom 3 sudcov v hlavných agendách (civilná, rodinná a trestná). Takto definovanú špecializáciu nebolo možné docieliť v obvode, ktorý by bol zložený len z okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto (najmä v agende trestnej a rodinnej). Z hľadiska dostupnosti je možné využiť veľmi dobré vlakové spojenie.

  • Okresný súd Čadca realizuje výkon súdnictva 11 sudcami vo výkone,  plánované 12 miesto sudcu je neobsadené. Na základe uvedeného je zrejme, že v hlavných agendách je súd schopný zabezpečiť špecializáciu počtom 3 sudcov, teda uvedený argument vieme zabezpečiť
  • Okres Čadca a okres Kysucké Nové Mesto má podľa štatistických údajov 123 000 obyvateľov a rozlohu 935 km2. Niektoré novovzniknuté súdne obvody sú z pohľadu uvedených dát na tom približne rovnako ( turčiansky – 112 000 obyvateľov a rozloha 1 127 km2, liptovský – 129 000 obyvateľov a rozloha  1 987 km2, oravský – 139 000 obyvateľov a rozloha 1 659 km2), teda uvedený argument  neobstojí
  • Uvedený argument berie do úvahy a zaoberá sa len dostupnosťou mesta Čadca a mesta Žiliny. Neberie do úvahy ten fakt, že železnica spája úzky okruh obcí a rozhodujúca časť z týchto  je odkázaná na dopravu autobusovú a je limitovaná  prestupovaním v dopravnom uzle,  teda v Čadci. Najoptimistickejšia  varianta dostupnosti Čadce z ¾ územia okresu je časovo definovaná v rozsahu 40 až 50 minút a v rozsahu cca 20 km. Z uvedeného vyplýva, že dostupnosť  Žiliny obyvateľstvom  sa pohybuje v rozsahu  30 – až  100 minút a v prípade cestnej dopravy a kolón  je táto doba minimálne o 30 min. dlhšia.       Nakoľko Žilinský samosprávny kraj leží na významnej dopravnej križovatke, doprava zohráva významnú funkciu pre celkový rozvoj región, ako aj pre zabezpečenie dostupnosti práce a služieb. Hustota cestnej, ale aj železničnej siete ŽSK je mierne pod slovenským priemerom. Hlavným problémom je nedobudovanosť  severo-južných a východo-západných medzinárodných dopravných koridorov na území kraja..

2.  Zrušenie Okresného súdu Čadca (resp. zlúčenie s Okresným súdom Žilina) neznamená zlepšenie,
ale zhoršenie personálnych podmienok pre výkon práce sudcu. Prináša radikálne zníženie počtu
sudcov, VSÚ, administratívy. Z praxe Okresného súdu Čadca (preukázanej štatistickými výkazmi) je
zrejmé, že práve personálne poddimenzovanie (dlhodobé PN, materské dovolenky) spôsobilo nárast
počtu starých, reštančných vecí. Po vyrovnaní počtu sudcov Okresného súdu Čadca sa rapídne znížil
stav reštančných vecí.

Zánikom OS Čadca sa neznižuje počet sudcov v súdnej sústave. Ten ostáva zachovaný, rovnako ako počet justičného personálu viažuceho sa na miesto sudcu.

MS SR uprednostňuje zachovanie budov súdov v zlúčených súdnych obvodoch ako pracovísk súdov mimo navrhovaných sídiel nových súdnych obvodov. Rozhodnutia o spôsobe využitia týchto pracovísk budú uskutočnené v spolupráci s predsedami nových súdnych obvodov. Budú závisieť napríklad od kapacity existujúcich budov a počtov rozdelených sudcov podľa jednotlivých špecializácií. Úlohou predsedov nových súdnych obvodov bude po diskusii so sudcami a justičným personálom vypracovať rozvrh práce a rozdeliť sudcov do špecializácií tak, aby v danom obvode bola situácia stabilizovaná.

Zriadenie takýchto pracovísk súdov mimo sídelných súdov – tam, kde sa to javí efektívne a účelné -bude na prechodné obdobie zachované, aby sa overila účelnosť ich existencie po zavedení špecializácie.

  • Zámer MS SR, aby boli niektoré z budov zachované podľa možnosti kapacity existujúcich budov v sídle obvodu na prechodné obdobie za účelom aby sa overila účelnosť ich existencie je prinajmenšom diskutabilný a kontraproduktívny. Aby mohol byť z časti realizovaný súdny výkon v uvedených budovách, musí byť v nich zabezpečený bezpečnostný, personálny i režijný potenciál. Z hľadiska efektivity a hospodárnosti je to absolútne proti zásadám nárokov štátu na hospodárnosť. Ďalej môže nastať situácia, že takéto umelé rozdelenie stávajúceho súdu sa neosvedčí a je tu otázka čo ďalej. Opäť sa bude súd zlučovať, bude uvedená časť aj s desiatkami tisícami spisov z archívov premiestnená do sídla obvodu, bude mať obvod kde súd sfunkčniť, ako sa to odzrkadli na súdení, nebude naopak efektivita nižšia ako pred reformou?  

3. S regiónom Kysúc je spojený aj iný osobitný charakter súdnych sporov. Ide o pohraničnú oblasť a
veľa sporov má medzinárodný prvok – či už v civilných a trestných konaniach, ale aj konaniach vo
veciach maloletých, napríklad vo vzťahu k určovaniu otcovstva či výživného k občanom ČR alebo PĽR.
Osobité sú aj vlastnícke spory v dôsledku rozdrobenosti pozemkov pr! Kysuciach. Domnievame sa,
že tým je daný základ pre spojenie s Kysuckým Novým Mestom ako regiónom Kysúc na vytvorenie
špecializovaných senátov znalých pomerov skutkových a právnych v danej lokalite Kysúc. A to senátu
civilného, keďže dochádzka veľkého počtu 50 – 100 spoluvlastníkov na Okresný súd Žilina bude
súdne spory predlžovať, predražovať a nie skracovať; senátu P – maloleté deti, keďže ťažko si
predstavi
ť matky, ktoré nemajú finančné prostriedky na výživu, ako si zvyšujú ekonomické náklady
cestovaním na veľké vzdialenosti na Okresný súd Žilina. Takto by sa im prakticky v mnohých
prípadoch odňal prístup ku spravodlivosti z ekonomických dôvodov. V regióne je vysoká miera
nezamestnanosti. Po spojení s regiónom Kysuckého Nového Mesta by trestný senát spĺňal všetky
zákonné podmienky na počet sudcov, anonymný výber sudcov a naviac by išlo o senát znalý
osobitných pomerov v danom regióne, vrátane medzinárodného prvku. Zvážite takéto úpravy?

Menej obvodov môže v niektorých prípadoch znamenať nutnosť dochádzať, a teda aj zvýšenú námahu účastníkov konania. Preto budovy súčasných súdov, ktoré sa reformou navrhujú zlúčiť do väčších obvodov, zostanú – tam, kde sa to javí efektívne a účelné – na prechodné obdobie zachované

pracoviská súdov mimo navrhovaných sídelných súdov. Overí sa tým účelnosť ich existencie po zavedení špecializácie. Reforma súdnej mapy má docieliť rýchlejšie, kvalitnejšie a predvídateľnejšie rozhodnutie súdu pre občana. Dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia je dôležitejšia ako fyzická dostupnosť súdu, ktorý občan navštívi priemerne raz za život. Reforma prihliada aj na zraniteľné skupiny a citlivé agendy, akou je aj rodinná agenda. Okrem zachovania pracovísk súdov mimo navrhovaných sídiel predpokladá aj možnosť „dochádzania súdu za klientom“. Navyše, už súčasná právna úprava zakladá účastníkom konania nárok na preplácanie niektorých výdavkov a nákladov spojených s procesom.

K ostatným aspektom položenej otázky je poskytnuté vyjadrenie vo vyššie uvedených odpovediach.

  • Argument, že občan sa súdi raz za život je opäť diskutabilný. Ako je možné, že súdy sú zavalené tisíckami podaní . Ide o sústavný a naväzujúci stav, teda „niekto“ musí mať stály záujem o riešení svojich problémov prostredníctvom súdov. Okrem toho, je tu nestály nápad podaní u notárov, exekútorov, katastra a  orgánov činných v trestnom konaní. Ako bude pre občana zabezpečená uvedená agenda. Ako budú dedičské konania realizované , ako budú fungovať katastre? Nie je ako uvádzate, overovanie si účelnosti vzniku nových obvodov , príliš veľkým rizikom pre ekonomiku štátu a samotné fungovanie justície?
  • Vo vašej odpovedi  však nie sú uvedené stanoviská k ďalším naším argumentom, ako je historická úloha a miesto Okresného súdu Čadca pre región Kysúc, k veľkosti hornotrenčianského obvodu, k výsledkom súdu, vybaveniu súdu, otázke personálnej.

Ak všeobecne zrekapitulujeme predloženú reformu potom je možné skonštatovať že:

V úvode materiálu k Reforme súdnej mapy sa konštatuje, že dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku dlhodobo v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ na nízkej úrovni a hlavným cieľom reformy je vybudovať právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom  rovní.

V kontexte uvedeného je na mieste otázka, ako prispeje zrušenie cca 25 súdov naprieč SR k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva. Zoberme si modelovú situáciu. V súčasnej dobe je zabezpečovaný súdny výkon na troch okresných súdoch autonómne napr. 60 sudcami – 25 na jednom, 20 na druhom a 15 na treťom . Na základe reformy bude vytvorený jeden obvod so sídlom v jednom meste, kde 35 sudcov prestane vykonávať činnosť v okresných mestách a týchto 35 sudcov bude presunutých do sídla nového obvodu. Teda v sídle obvodu bude vykonávať svoju činnosť 60 sudcov, tých istých ako predtým, len s tým rozdielom, že boli bližšie k občanovi a mali vytvorené podmienky, ktoré pravdepodobne nebudú mať v novom sídle vytvorené v dlhodobom horizonte, kvalita a rýchlosť rozhodovacích procesov bude ohrozená, ale čo je evidentné, sú to tí isti sudcovia ako pred reformou a v rovnakom počte. Sú to sudcovia, ktorí sa v rozhodujúcej miere nebudú sťahovať a teda aj naďalej budú žiť v prostredí ako doteraz a prípadné pretrhanie lokálnych väzieb je otázne.

Ďalším bodom reformy je špecializácia sudcov. Predstavme si opäť modelovo. Z uvedených sudcov 48 zabezpečovalo okrem iných, súdne agendy civilnú a rodinnú. Po reforme by sa špecializovalo 30 sudcov na civilnú a 18 na  rodinnú agendu. Áno, sudcom pravdepodobne ( neviem aká je konkrétna predstava o špecializácii ) by ubudla jedna agenda a mohli by sa viac odborne venovať jednej (zjednodušene), ale napríklad v rodinnej agende by zrazu nápad riešilo iba 18 sudcov oproti 48 predtým a podobne u civilnej agendy. Kvalita rozhodovania by možno sa zvýšila ale, rýchlosť a efektívnosť je otázna.

Ďalším bodom reformy je dostupnosť súdov. Občan SR má ústavné právo súdiť sa. Každý občan má právo mať rovnaké podmienky pri dostupnosti súdov. Reforma vytvára neprimerane veľké súdne obvody ( napr. hornotrenčiansky – 418 000 obyvateľov a cca 2 800 km2), ktoré svojou dostupnosťou popierajú rovnaké podmienky obyvateľov. Elektronizácia  súdnej agendy v súčasnosti, resp. jej dostupnosť v podmienkach SR je nedostatočná, zložitá a občanovi prakticky neumožňuje mať rovnaký prístup k procesom na súdoch.   

Nezodpovedanou otázkou je hospodárnosť a efektívnosť procesu reformy. Zrušenie súdov a stým spojená otázka správy majetku, vybudovanie nových priestorov od pojednávacích miestnosti, archívov, informačných kancelárii si vyžaduje náklady, o ktorých sa v materiáli nepojednáva, materiál nedáva odpoveď na otázku zníženia počtu zamestnancov súdov, na spôsob prechodu práv a povinnosti zo zrušených súdov na nový súdny obvod, nehovorí o postupe pri budovaný zázemie pre sudcov a administratívu.

Ďalšou veľkou neznámou je činnosť orgánov nerozlučne spojená v určitých agendách so súdnym výkonom.  Ako bude fungovať prokuratúra, notári, koluzní opatrovníci, katastre. Ako bude zabezpečená činnosť archívov – presun tisícky spisov do iného sídla je prinajmenšom diskutabilný. Občan stratí možnosť kontaktu s úradmi a agendou nutnou k zabezpečovaniu úloh štátu.

Súdnictvo na Slovensku nie je najhoršie na svete, ako sa to prezentuje v médiách. V rýchlosti súdneho konania patríme k priemeru, rieši sa viac vecí ako na súdy príde, teda sudcovia dokážu riešiť i veci staršie, v dĺžke konania patríme opäť k priemeru. Finančné prostriedky poskytované rezortu spravodlivosti sú nedostatočné a patríme ku krajinám ktoré dávajú do justície najmenej peňazí, iste dôveryhodnosť na úrovni 20% je zlá, ale prezentovaná reforma na zvýšenie dôveryhodnosti nebude mať  rozhodujúci vplyv. Máme zato, že zefektívnenie a urýchlenie súdneho konania je v rozhodujúcej miere podmienené legislatívnym problémom. Navýšenie tzv. kvalifikovaného pomocného personálu vo výkone (VSÚ ) môže sudcov odbremeniť od rozhodovacej činnosti v jednoduchších agendách .

       Zrušením súdov s  tradíciou, vybudovaným zázemím, či už materiálnym ako i pracovnoprávnym je nesystémové. Neprebehla žiadna diskusia s tými, ktorých sa to bytostne týka. Nevieme kto rozhodoval o zásadných otázkach zasahujúcich do osobných , spoločenských a regionálnych pomerov.   Žiadame aby reforma súdnej mapy brala do úvahy i názor tých, ktorých sa to týka predovšetkým.

        Zamestnanci Okresného súdu Čadca

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Námietky – súdna mapa OS Čadca

Ďalší článok

Anketa sudcov k súdnej mape

Latest from Články

Tlačové vyhlásenie

Kolíkovej rozhodnutie čelí žalobe  pre netransparentnosť Sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková podala dňa 11.11.2022 správnu žalobu proti