Uznesenie Súdnej rady SR k akcii NAKA na Okresnom súde Bratislava III

191 prečítaní

Na základe návrhu členiek súdnej rady zvolených do funkcie sudcami – Kosová, Pružinec Eren, Jelinková Dudzíková, k podnetu predsedu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.4.2022, Súdna rada SR  ako ústavný orgán sudcovskej legitimity plniac si úlohy v oblasti ochrany nezávislosti súdnictva, v súvislosti so zásahom NAKA na Okresnom súde Bratislava III v dňoch 25. a 26. apríla 2022, schválila na zasadnutí konanom dňa 14.02.2023 uznesenie č. 36/2023, z ktorého obsahu vyplýva, že:

Súdna rada Slovenskej republiky

 p r i p o m í n a,

 že pravidlá ochrany utajovaných skutočností a manipulácie s utajovanou

skutočnosťou sa musia dodržiavať bez výnimky, a teda aj pri aplikácii jednotlivých

inštitútov Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, a to

v ktoromkoľvek štádiu konania. Neexistuje žiadna výnimka, ktorá by umožňovala

osobe viazanej povinnosťou mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach poskytnúť

informácie orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu bez predchádzajúceho

oslobodenia od tejto povinnosti,

 z d ô r a z ň u j e,

 že v prípade vyšetrovacieho spisu obsahujúceho utajované skutočnosti, možno

umožniť nahliadnutie do spisu iba po splnení podmienok ustanovených v § 35 ods.

2 a § 3 zákona č. 215/2004 Z. z. Keď v prípade danosti utajovanej skutočnosti musí

orgán činný v trestnom konaní zachovať pasivitu v rámci výsluchu, teda v rámci

inštitútu, na ktorý sa zákonodarca v § 89a Trestného poriadku odvoláva, je

potrebné požiadavku pasivity zákonite uplatňovať aj v prípade využívania

zaisťovacieho inštitútu,

 k o n š t a t u j e,

 že postup sudcov a predsedu Okresného súdu Bratislava III, ktorým odmietli

vydať vyšetrovací spis a jeho utajovanú prílohu na základe výzvy na vydanie veci

orgánu činného v trestnom konaní, pričom neboli zbavení mlčanlivosti ani

povinnosti zachovávať utajované skutočnosti v tajnosti, bol plne v súlade so

zákonom.

https://zasadnutia.sudnarada.sk/data/att/12481.pdf

1 Comment

  1. Je žiadúce zdôrazniť, že proti uzneseniu hlasoval predseda Súdnej rady, prof. Mazák. Jeho stanovisko obsahuje šesť závažných dôvodov, z ktorých dva vyberám.
    „Súdna rada však nemá žiadnu právomoc rozhodovať o tom, či postupy sudcov a predsedu okresného súdu voči vyšetrovateľom NAKA boli v súlade so zákonom; osobitne to platí v prípade predsedu okresného súdu, ktorý bol pre svoj postup v prítomnej veci odvolaný z funkcie.“
    „Napokon, mám isté pochybnosti či súdna rada prijatím prvých dvoch časti uznesenia číslo 36/2023 neprekročila svoje kompetencie, medzi ktoré nepatrí výklad zákonov, uvedených v týchto častiach citovaného uznesenia. Navyše, ani samotný výklad nepovažujem z vecného hľadiska za správny, pretože nie je v súlade s ustálenou praxou vyšetrovateľov podľa § 89a Trestného poriadku.“

    DJ

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Prepis a postrehy zo zasadnutia súdnej rady 14.02.-15.02.2023

Ďalší článok

Etická dilema k prestupom medzi mocami

Latest from Články

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA 

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 11. júla 2024 (*) „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek