Vyjadrenie k novej súdnej mape
Uvedeným názorom (stanoviskom) nemienime spochybniť dobrý a erudovaný úmysel Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, týkajúci sa špecializácie sudcov, ďalšieho odborného aparátu súdov a vytvorenia nového Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Je však odôvodnený ľudským, ale predovšetkým odborným náhľadom na problematiku zavedenia súdnej mapy v zmysle právnej úpravy de lege ferenda pri zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky sa počíta s vytvorením 30 prvoinštančných (resp. prvostupňových) všeobecných súdov, 3 odvolacích súdov (Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove), 3 správnych súdov (Správneho súdu v Nitre, Správneho súdu v Žiline a Správneho súdu v Košiciach), Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v Bratislave, Mestského súdu v Bratislave a Mestského súdu v Košiciach.
Takto navrhovaná súdna mapa nebude v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi predovšetkým postup súdu a strán sporu (účastníkov konania, strán v trestnom konaní) pri prejednávaní a rozhodovaní vecí na jednotlivých úsekoch súdu, tzn. nemá procesnú legitimitu (vo vzťahu k Trestnému poriadku, Civilnému sporovému poriadku, Civilnému mimosporovému poriadku a Správnemu súdnemu poriadku). Pozitívne však možno uvítať snahu o špecializáciu sudcov, prípadne aj na jeden druh agendy pri malých okresných súdoch, špecializáciu sudcov na krajských súdoch, ako aj znižovanie počtu okresných súdov, ktoré je nevyhnutné riešiť prostredníctvom detašovaných pracovísk súčasných okresných súdov s tým, aby sa špecializovali na určitý typ právnej agendy (trestnej, civilnej, obchodnej, rodinnej). Vytvorením detašovaných pracovísk bude zároveň zohľadnené zachovanie budov jednotlivých súdov a zároveň sa zvýši odbornosť aj podporného aparátu vykonávateľov súdnej moci (sudcov). Zachová sa tým aj zamestnanosť ľudí, ktorí v justícii pracujú dlhé roky, a ktorých náhly odchod z tejto zložky moci spojený s ich nahradením novými (ešte nezaučenými) ľuďmi bezpochyby nebude viesť k zvyšovaniu kvality súdnych rozhodnutí a samotnému zrýchleniu súdnych konaní, čo chce nová súdna mapa dosiahnuť. Súčasne je nevyhnutné samotnú špecializáciu sudcov na okresných súdoch a na krajských súdoch vecne komunikovať s predsedami týchto súdov, nakoľko samotné zaradenie sudcov do špecializovaných súdnych oddelení zákon ani samotná nová súdna mapa nevyrieši a môže vychádzať len z konštruktívnej komunikácie predsedov dotknutých súdov so sudcami týchto súdov a v konečnom dôsledku vyústi do zmien rozvrhov práce. Na stredných a väčších súdoch je špecializácia zväčša zachovaná zaradením sudcov do príslušných grémií, pričom na krajských súdoch sú zriadené príslušné kolégiá. Je na odbornú diskusiu, či by bolo vhodné vytvoriť na súdoch (okresných a krajských) aj iné grémiá a kolégiá (špecializujúce sa napr. na agendu rodinnú, pracovnú, spadajúcu do režimu Civilného mimosporového poriadku a pod.). Tu rovnako záleží na komunikácií predsedov súdov so sudcami príslušných grémií na okresných súdoch (resp. kolégií na krajských súdoch). Špecializácia sudcov a prípadné vytváranie nových (špecializovaných) grémií a kolégií sa určite bude lepšie koordinovať predsedom ôsmich (8) krajských súdov ako predsedom troch (3) krajských súdov, čo tiež platí pre správny úsek.
Za nevhodné považujeme tiež rušenie súčasných krajských súdov, ktoré sú nielen súdmi odvolacími vo vzťahu k okresným súdom v obvode týchto krajských súdov, ale sú súčasne aj súdmi správnymi. Takýto zásah do agendy súčasných krajských súdov výrazne naruší nielen ústavné právo na súdnu ochranu, ale aj samotný prístup k súdu tým, ktorí sú tými najzraniteľnejšími, a ktorým sa má poskytnúť zvýšená ochrana, nakoľko podľa čl. 6 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Zároveň sa naruší kauzálna príslušnosť dotknutých okresných súdov (§ 22 a nasl. CSP), čo si bude vyžadovať zmenu aj tohto „mladého“ procesného predpisu predovšetkým pokiaľ ide o príslušnosť v zmenkových sporoch a šekových sporoch, v pracovnoprávnych sporoch a príslušnosť na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie. Uvedenú problematiku kauzálnej príslušnosti sčasti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zrejme plánuje riešiť spájaním súdov, ktoré túto agendu riešia. Nestotožňujeme sa ani s argumentom ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej v súčasnosti žiaden súd nie je nastavený na to, aby mohol napĺňať ciele navrhovanej súdnej mapy. Na Krajskom súde v Trenčíne predsa fungujú kolégiá, a to občianskoprávne, trestnoprávne a správne, ktoré odborne a vecne komunikujú skutkové a právne problémy, čím zjednocujú judikatúru súdov prvej inštancie (prvého stupňa) v obvode tohto krajského súdu. Okrem toho pôsobia v rámci týchto kolégií súdne oddelenia, čím je bezpochyby umožnené dôsledné náhodné a plynulé prideľovanie napadnutých vecí nielen medzi viaceré senáty občianskoprávneho, trestnoprávneho a správneho úseku (agenda S), ale podľa § 23 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok aj medzi sudcov na správnom úseku (agenda Sa).
Jedným z dôvodov neakceptovateľnosti novej súdnej mapy je skutočnosť, že Krajský súd v Trenčíne ako jediný v rámci všetkých krajských súdov nemá zachovanú vo svojej pôsobnosti žiadnu z agend, či už správnu, občianskoprávnu, civilnú, resp. trestnú. Pritom je potrebné uviesť, že práve Trenčiansky kraj má ako jediný kraj zo všetkých ostatných krajov vo svojej pôsobnosti a príslušnosti na konanie 3 väznice a 2 otvorené pracoviská (ÚVTOS a ÚVV Ilava, ÚVTOS Dubnica nad Váhom, NOO a ÚVTOS Trenčín a pracoviská v Opatovciach a Omšení). Taktiež sa tu opomenul fakt, že v zmysle § 16 ods. 2 písm. a), b) Trestného poriadku, pokiaľ o veci nerozhoduje Špecializovaný trestný súd, rozhoduje o odvolaniach v tomto ustanovení uvedených trestných činoch Krajský súd v Trenčíne. Toto je veľmi zásadná skutočnosť na prehodnotenie zrušenia Krajského súdu v Trenčíne. Taktiež možno argumentovať v tejto súvislosti aj tým, že už v minulosti túto agendu vykonával súčasný Krajský súd v Trenčíne, ktorý bol v tom čase Vyšším vojenským súdom (ako jediným odvolacím súdom pre agendu vojenského súdnictva pre celé územie Slovenskej republiky). Rovnako je nezanedbateľný fakt, že podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku, okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva v prvom stupni konanie o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou. Citované ustanovenie tak v súčasnosti zveruje kompetenciu rozhodovať o uvedených závažnejších trestných činoch ôsmim (8) okresným súdom v sídle krajských súdov. Pokiaľ by sa zaviedli len tri odvolacie súdy a v prvom stupni by menší počet okresných súdov vykonával trestné konanie pre uvedené trestné činy pre celé územie Slovenskej republiky, došlo by tak k nutnosti zvýšenia personálneho obsadenia týchto súdov, zároveň by si prevoz obvinených (po nariadení hlavného pojednávania obžalovaných) vyžiadal zvýšené finančné výdavky. Zároveň by agenda po podaní odvolania napadla len trom (3) odvolacím súdom, a to pre celé územie Slovenskej republiky.
Tiež je veľmi zvláštne, že práve Trenčiansky kraj je jediným krajom, v rámci ktorého sú v navrhovanej súdnej mape rušené okresné súdy a ich prenesenie do obvodu iných krajských súdov, ako napr. Okresný súd Považská Bystrica do Žiliny, čiže do obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresného súdu Partizánske do Prievidze, tiež do obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici.
V dnešnej dobe sa dlhodobo uplatňuje trend decentralizácie moci, či už štátnej alebo verejnej, avšak návrhom novej súdnej mapy je evidentná centralizácia moci a rozhodovania. Tým sa teda popiera snaha štátnych a verejných orgánov priblížiť sa verejnosti, a tým teda ľahšie sa domôcť svojich práv. S týmto priamo súvisí aj dostupnosť iných orgánov spolupracujúcich s justíciou, ako prokuratúra, polícia, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, a v konečnom dôsledku sú s tým priamo spojené vyššie územné celky. Nová súdna mapa sa bezpochyby dotkne aj týchto inštitúcií a bude súvisieť so zmenou ich obvodov. Treba zdôrazniť, že práve Trenčiansky samosprávny kraj nebude „legitímny“ s novo navrhovanými krajmi, keďže okresy Prievidza, Partizánske, Považská Bystrica a Púchov budú spadať pod Banskobystrický kraj.
V tejto súvislosti je nevyhnutné si uvedomiť a upozorniť, že centralizovanie súdnej moci len na 3 krajské súdy má veľmi negatívny dopad na finančnú stránku nielen zamestnancov zrušených súdov, ale aj na verejnosť, ktorá vzhľadom k domáhaniu sa svojich práv nebude schopná sa dostaviť na „nové súdy“, či už z dôvodu diaľky a nedostupnosti, ale predovšetkým z finančných dôvodov. Je všeobecne dané, že súdne spory sa týkajú hlavne najzraniteľnejších skupín, sociálne slabých a znevýhodnených osôb.
Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Citované zákonné ustanovenie charakterizuje možnosť preniesť príslušnosť na iný súd ako súd, ktorý vec pôvodne rozhodoval (výnimka zo zásady perpetuatio fori). Pokiaľ by však po nesúhlase s prenesením príslušnosti rozhodoval iný krajský súd (odvolací, nadriadený súd), ako ten, ktorý je viac znalý miestnych pomerov, mohla by sa tiež narušiť hospodárnosť konania a s tým by automaticky súviselo aj predĺženie samotného súdneho konania pri tomto procesnom postupe. Rovnako aj konanie o dedičstve je založené na dostupnosti a blízkosti povereného notára (súdneho komisára) pre účastníkov dedičského konania. Aj samotné územné obvody notárov sú založené na princípe obvodov v rámci kraja, ktoré sú tým priamo dotknuté. Zmenou súdnej mapy by muselo dôjsť aj k zmene príslušnosti súdnych komisárov, čím by došlo nielen k nehospodárnosti dedičských konaní, ale predovšetkým k výraznému sťaženiu samotnej dostupnosti pre bežných ľudí (napríklad ak by išlo o dedičské konanie po poručiteľovi z okresu Považská Bystrica, podľa novej súdnej mapy by došlo k situácii, že dedičské konanie by prebiehalo na Okresnom súde Žilina).
Konania vo veciach obchodného registra podľa § 278 a nasl. CMP, vedú v súčasnosti registrové súdy, t. j. okresné súdy v sídlach krajov (§ 279 ods. 2 veta druhá CMP). Je nehospodárne a personálne nemožné, aby tieto konania viedol len jediný súd, a to Okresný súd Žilina. V odvolacích konaniach by z uvedeného dôvodu nestačil len jeden krajský súd pre celé územie Slovenskej republiky. Je nevyhnutné preto nechať túto agendu súčasným okresným súdom v sídle krajov a príslušným odvolacím (krajským) súdom.
Ďalším dôležitým a nezanedbateľným aspektom pre zachovanie súčasných krajských súdov je správna agenda týkajúca sa správnych žalôb v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia a pri správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Tieto konania sa týkajú a dotýkajú najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Ide o konania, kde sa obyvatelia domáhajú poskytnutia právnej pomoci a súčasne o konania, kde sa na podklade preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zohľadňuje aj ich zdravotný stav (napr. dôchodky). Možno skonštatovať, že v súčasnosti majú takéto skupiny obyvateľov lepší prístup k správnemu (krajskému) súdu, nakoľko je de iure zohľadnený nielen ich zdravotný stav, sociálny status (napr. špecifické postavenie osôb v materiálnej núdzi), ale aj blízkosť k správnemu (krajskému) súdu z hľadiska ich bydliska, resp. miesta, kde sa zdržujú.
Ďalším dôležitým faktom je, že sa novou súdnou mapou neriešia veci, ktoré nebudú od účinnosti novej súdnej mapy právoplatne skončené. Ide nielen o konania začaté na okresných súdoch, ale aj o konania, ktoré už boli na základe podaného odvolania prejednávané konkrétnym odvolacím súdom. Za situácie, že odvolací súd rozhodnutie prvoinštačného (prvostupňového) súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vzniká tomuto okresnému súdu povinnosť v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vec znova prejednať a rozhodnúť. V prípade, ak prvoinštačný (prvostupňový) súd opätovne meritórne rozhodne a strana sporu (účastník konania) opätovne napadne rozhodnutie odvolaním, o tomto odvolaní by mal v zmysle Ústavy SR a príslušných procesných predpisov opäť rozhodovať odvolací súd v pôvodnom zložení senátu. V civilnom procese je nerešpektovanie tohto kritéria dovolacím dôvodom (§ 420 písm. e) CSP), zatiaľ čo v správnom súdnom procese je to dôvod na podanie kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. e) SSP). Za situácie, že by o ďalšom (novom) odvolaní proti rozhodnutiu prvoinštačného (prvostupňového) súdu rozhodoval iný odvolací súd, by nepochybne narušilo princíp právnej istoty a zákonného sudcu, čo nie je ústavne konformné. Pokiaľ by aj táto pôvodná (právoplatne neskončená) vec bola pridelená náhodným výberom inému senátu, došlo by k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania, čo by mohlo vyústiť do prieťahov v konaní. Nezanedbateľným faktom je tiež skutočnosť, že pôvodný senát mal pri zrušení prvoinštančného (prvostupňového) rozhodnutia na vec určitý právny názor s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti prípadu. „Nový“ senát však môže mať na vec iný názor, čo môže pri ďalšom rozhodovaní pre stranu sporu (účastníka konania) vyústiť do narušenia princípu právnej istoty, ako aj hospodárnosti a rýchlosti konania. Účelom má byť predsa, aby vec rozhodoval pôvodný senát. Obdobne na tomto princípe je založené aj konanie v trestných veciach. Ak by sa zmenil senát, musí sa trestná vec pojednávať od začiatku, a to aj v prípadoch, ak už predtým došlo k viacerým pojednávaniam v danej veci.
Prvoradým zámerom súdnej mapy a s tým spojenou snahou o špecializáciu súdov a sudcov musí byť záujem na tom, aby zákonný sudca (senát) príslušného súdneho oddelenia, ktorému vec napadala vo veci konal a rozhodol. Účelom je rozhodnúť vec týmto konkrétnym zákonným sudcom (senátom), pokiaľ nenastanú zákonné prekážky na to, aby sa zmenil sudca (sudca spravodajca v senátnych veciach), resp. celý senát. Kritérium prejednania a rozhodnutia veci zákonným sudcom (senátom) nie je možné dosiahnuť pri nedokončených (právoplatne neskončených) veciach, pokiaľ pri zmene súdnej mapy pôvodný sudca (senát) na súde nebude pôsobiť.
Novou súdnou mapou je tiež opomenutá agenda probácie a mediácie. V súčasnosti túto agendu zabezpečujú a vykonávajú probační a mediační úradníci krajského súdu s miestom výkonu na príslušných okresných súdoch v obvode kraja. Ich činnosť a postavenie je definované zákonom č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Činnosť probačných a mediačných úradníkov je špecifická, ide predovšetkým o zabezpečenie výkonu rozhodnutí v trestných veciach, ale osobitne aj v civilných sporoch pri neodkladných opatreniach v zmysle Civilného sporového poriadku (§ 325 ods. 3). Práca probačných a mediačných úradníkov je predovšetkým so špecifickou skupinou ľudí (ide o odsúdených, obvinených a obžalovaných), v mediačných konaniach aj s poškodenými stranami. Je preto prirodzené, že výkon ich práce je v súčasnosti zabezpečovaný na všetkých okresných súdoch, vrátane krajského súdu (vedúci odd. probácie a mediácie), teda možno hovoriť o dostupnosti súdu pre tieto skupiny ľudí, keďže ide väčšinou o ľudí sociálne slabých, bezdomovcov, ľudí so základným vzdelaním, recidivistov, nezamestnaných alebo inak znevýhodnených. Zrušením malých súdov a ich spojenie s väčším súdom, bez možnosti ponechania týchto súdov ako detašovaných pracovísk, bude mať za následok nielen nedostupnosť súdu, ale predovšetkým neschopnosť odsúdených /obvinených plniť si súdom uložené obmedzenia a povinnosti, kde prvoradou z nich je aj povinnosť strpieť kontrolu probačným a mediačným úradníkom, tzn. dostavovať sa v stanovené termíny pred probačného a mediačného úradníka na príslušný súd, čo môže mať za následok neosvedčenie sa odsúdeného v skúšobnej dobe, resp. vzatie obvineného do väzby, alebo marenie výkonu úradného rozhodnutia (pri ochrannom dohľade). V tejto súvislosti bol aj nedávno novelizovaný predmetný zákon, kde § 3 definuje činnosť probačných a mediačných úradníkov, konkrétne ods. 7 hovorí: „Probáciu vykonáva probačný a mediačný úradník pôsobiaci na tom súde, v ktorého obvode má pobyt obvinený alebo odsúdený. Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti probácie možno miestnu príslušnosť založiť v inom obvode, ak o to obvinený alebo odsúdený požiada. Ak má obvinený alebo odsúdený pobyt mimo územia Slovenskej republiky a rozhodnutie, na ktorého základe sa vykonáva probácia nebolo odovzdané na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte Európskej únie podľa osobitného predpisu, miestnu príslušnosť možno založiť v obvode, ktorý je na území Slovenskej republiky vo vzťahu k pobytu obvineného alebo odsúdeného najbližšie; splnenie podmienok podľa druhej vety týmto nie je dotknuté. V neposlednom rade probační a mediační úradníci zabezpečujú aj výkon niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami (tzv. elektronický monitoring) v zmysle zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo sa v súčasnosti realizuje podľa obvyklého pobytu odsúdeného, obvineného, obžalovaného. V praxi to znamená, že predbežné šetrenie pre možnosť uloženia obmedzení a povinností s kontrolou technickými prostriedkami, resp. samotný trest domáceho väzenia, sa vykonáva miestnym zisťovaním v bydlisku obvineného /odsúdeného. V prípade zrušenia niektorých okresných súdov, ako aj odvolacích krajských súdov, bude veľmi komplikované takéto šetrenia zabezpečiť a vykonať, keďže ide väčšinou o šetrenia, ktoré sa musia urobiť vo veľmi krátkej lehote (s poukazom na lehoty v trestných veciach). Samotný výkon probácie a mediácie a výkon kontroly niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami metodicky riadi a usmerňuje probačný a mediačný úradník vo funkcii vedúceho štátneho zamestnanca v obvode krajského súdu. Zrušením krajských súdov a vytvorenie len troch krajských súdov bude mať za následok nemožnosť dôsledne zabezpečovať, koordinovať a metodicky riadiť probačných a mediačných úradníkov v tak veľkých novo vytvorených obvodoch (ako príklad uvádzame, že do pôsobnosti Krajského súdu v Trnave by mali spadať všetky okresné súdy v obvode súčasného Krajského súdu v Bratislave, všetky okresné súdy v obvode súčasného Krajského súdu v Nitre, niektoré okresné súdy v obvode súčasného Krajského súdu v Trenčíne, samozrejmosťou sú všetky okresné súdy v obvode súčasného Krajského súdu v Trnave). Konkrétne vedúca odd. probácie a mediácie na Krajskom súde v Trenčíne, okrem metodického riadenia probačných a mediačných úradníkov, osobne koordinuje a zabezpečuje prácu, predovšetkým v súvislosti s elektronickým monitoringom osôb, taktiež ako jediná (z ďalších siedmich vedúcich PaMÚ), vykonáva aj čiastočne samotnú agendu probácie a mediácie na príslušnom okresnom súde v sídle kraja. Spolupracuje s trestnými sudcami na úrovni krajského súdu, ako aj s trestnými sudcami na jednotlivých okresných súdoch v obvode kraja predovšetkým v súvislosti s ukladaním trestov spojených s elektronickým monitoringom, taktiež úzko spolupracuje so samotnými ústavmi na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby, nemocnicou pre obvinených a odsúdených a ich otvorenými pracoviskami, či už v Ilave, Dubnici nad Váhom a v Trenčíne (ide predovšetkým o výkon a zabezpečenie elektronického monitoringu osôb prepustených z výkonu väzby, resp. z výkonu trestu odňatia slobody, tiež o pravidelnú prednáškovú činnosť).
Nová súdna mapa, tak ako sa to prezentuje verejnosti, nezohľadňuje kritéria dostupnosti a dosažiteľnosti uplatňovania a domáhania svojich práv pred súdom. Taktiež centralizácia súdov znamená nevybavenie vecí v primeraných lehotách, čím v konečnom dôsledku dôjde k prieťahom v súdnych konaniach. Nová súdna mapa taktiež nerieši tzv. očistu justície, nakoľko sudcovia o svoje miesta v zmysle platnej legislatívy neprídu, dotkne sa to iba radových zamestnancov jednotlivých súdov, či už zamestnancov vo výkone, ako aj správy súdov, taktiež aj zamestnancov vo verejnom záujme. Mnohí zamestnanci, ktorých súdy majú byť zrušené, pracujú na týchto súdoch už niekoľko rokov, patria medzi stabilných a odborne erudovaných (v podstate ihneď nenahraditeľných) zamestnancov, ktorí majú aj v súvislosti s miestom výkonu práce zabezpečené svoje existenčné istoty, akým je bývanie, dochádzka do zamestnania, školy pre svojich rodinných príslušníkov, a pod.
Nemožno sa stotožniť s argumentom, že na odvolacích (krajských) súdoch sa nepojednáva a rozhoduje sa len formou verejného vyhlásenia rozsudkov, čo nie je pravidlom. V civilnom sporovom procese sa na konanie na odvolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP), pričom samotné dokazovanie na odvolacom súde je expressis verbis vymedzené ustanovením § 384 CSP. Uvedené následne zohľadňuje § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Na možnosť (resp. povinnosť) vykonania dokazovania nadväzuje aj § 185 ods. 2 a 3 CSP, na základe ktorého súd (prvoinštančný i odvolací) v rámci procesného postupu môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, prípadne na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Za situácie, že procesný postup prvoinštančného súdu a jeho následné rozhodnutie vykazuje takéto vady, vzniká v týchto prípadoch, ak bolo podané odvolanie, odvolaciemu (krajskému) povinnosť nariadiť vo veci pojednávanie. Odhliadnuc od týchto limitov, ktoré sú stanovené pre civilný sporový proces, treba prihliadnuť aj na to, že na odvolacích (krajských) súdoch sa prejednávajú a rozhodujú aj veci, ktoré spadajú do procesného režimu CMP, kde sa uplatní vyšetrovací princíp. Nariadenie pojednávania v mimosporovom konaní je zásadou, nakoľko podľa § 33 CMP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. Uvedená povinnosť nariadiť pojednávanie sa aplikuje aj na odvolací (krajský) súd, ktorý v záujme zistenia skutočného stavu sám iniciatívne (ex offo) zopakuje a doplní dokazovanie, čo je prirodzene spojené aj s nariadením pojednávania vo veci. Krajské súdy sú súčasne aj súdmi správnymi, na ktorých procesný postup sa v zmysle ustanovenia § 25 SSP síce subsidiárne použije aj CSP, SSP má však vlastnú procesnú úpravu, pokiaľ ide o povinnosť nariadiť vo veci samej pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP). Správnemu (krajskému) súdu tým vzniká povinnosť nariadiť pojednávanie vo veci samej okrem iných prípadov aj v situácii, pokiaľ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Tu správny (krajský) súd obligatórne nariadi pojednávanie, pričom nejde len o veci senátne, kde musí byť žalobca povinne zastúpený advokátom (ak žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa), ale aj o veci o ktorých rozhoduje sudca (§ 23 ods. 2 SSP). Nie je možné preto súhlasiť s tým, že mnohé súdne spory sa rozhodujú len od „stola.“ Je predsa na právnom uvážení sudcu, či bude konať od „stola“, alebo či nariadi pojednávanie spojené s vykonaním dokazovania v tom – ktorom spore, či už civilnom, rodinnom, správnom a v neposlednom rade v trestnom. V zákonom (vyššie) stanovených prípadoch mu dokonca vzniká povinnosť nariadiť pojednávanie vo veci samej. Netreba tiež zabúdať na fakt, že pokiaľ by o správnych žalobách v prvej inštancii rozhodovali len tri správne súdy, ktorým by nové veci napadli pre celé územie Slovenskej republiky, nebola by s tým automaticky spojená rýchlosť i hospodárnosť konania a riadny prístup k súdu. Je to odôvodnené dvoma faktormi. Prvý faktor je napadnutie veci na súd (nielen správny) z hľadiska vecného (predmet konania), druhým je zastúpenie advokátom. Miestne príslušným v senátnych veciach v správnom súdnictve je spravidla krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni (s vyňatím napr. situácie, keď je žalobcom právnická osoba, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, kedy sa aplikuje § 18 ods. 2 veta prvá SSP v nadväznosti na § 9 ods. 2 SSP). Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Inak je však miestna príslušnosť upravená v civilnom sporovom procese (§ 13 a nasl. CSP), ako aj v procesnom režime CMP (§ 3). Nemožno teda pripustiť, aby jeden žalobca dochádzal na rozličné súdy v prípadoch, ak sa budú jeho veci prejednávať súbežne v rovnakom časovom období. Reálne nemožno vylúčiť scenár, keď by na rôznych súdoch došlo ku kolízii súdnych pojednávaní, a to opakovane. To sa prirodzene dotýka aj druhého faktora, ktorým je zastúpenie advokátom. Väčšie riziko kolízie pojednávaní by sa vzťahovalo teda aj na advokáta, ktorý bude v rozličných veciach zastupovať žalobcu a nebude sa môcť dostaviť na rozličné súdy z časového hľadiska ani za situácie, že by pojenávania boli nariadené v rozličných časoch, ale v jeden deň. Vo vzťahu k trestnému konaniu sa opomenul tiež fakt, že účastníkmi týchto konaní sú aj poškodené strany, ktoré sa domáhajú svojich práv na prvostupňových súdoch, a ak dôjde k odvolaniu, podľa novej súdnej mapy by sa museli domáhať svojich práv a ich opätovnému vypočúvaniu na im vzdialenostne nedostupných odvolacích súdoch, čím dochádza v podstate k ich sekundárnej viktimizácii.
Taktiež s novou súdnou mapou súvisia zvýšené výdavky spojené s trovami konania ustanovených obhajcov, ktoré v konečnom dôsledku hradí štát. Nie v každom spore je však ustanovený obhajca. V zmysle ústavy má každý človek právo na svojho právneho zástupcu, ktorý ho bude zastupovať v tom – ktorom spore. Aj tu treba poukázať, že by došlo k zvýšeniu trov s takýmto zastupovaním, ale v tomto prípade na účet fyzickej osoby, ktorá si svojho právneho zástupcu vybrala. K zvýšeným výdavkom v tomto smere by došlo tiež z dôvodu vycestovania na vzdialenejší súd, resp. na úplne vzdialený krajský súd.
Nedá sa tiež nereagovať na skutočnosť, že nová súdna mapa je tvorená v zmysle „nejakých obvodov podľa nárečí“. Žijeme predsa v 21. storočí, a Ústava SR hovorí, že na území SR je jediným úradným jazykom slovenský jazyk, nehovorí o žiadnych nárečiach, a už vôbec nie vo vzťahu k sporom na súdoch. Taktiež v novej súdnej mape sú uvádzané vzdialenosti dostupnosti súdov, avšak ani toto nekorešponduje so skutočnosťou (treba pripomenúť, že nie každý človek má vlastný dopravný prostriedok).
Nemožno nepoukázať na skutočnosť, že pri zriaďovaní (zlučovaní súdov) bude nevyhnutné rozširovať kapacity administratívnych budov, resp. kúpu nových, čo si bude vyžadovať nemalý objem finančných prostriedkov. Na druhej strane Krajský súd v Trenčíne v súlade s ustanoveniami uvedenými v § 3 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu pristupoval vždy zodpovedne k starostlivosti o zverený majetok, ktorý bol v jeho správe ako aj v správe okresných súdov. Budovy súdov sú vo veľmi dobrom stave a počas posledných 10 rokov v investičnej oblasti (KV) a na údržbu (BV) nehnuteľného majetku v správe Krajského súdu v Trenčíne a Okresného súdu Partizánske, Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a Okresného súdu Prievidza boli použité finančné prostriedky v rozsahu cca 2.627 000 eur. Minulý rok bola kúpená nová budova pre Okresný súd Považská Bystrica v objeme cca 4.300 000 eur. Ide o modernú budovu s technickými vymoženosťami prispôsobenú priamo na podmienky súdu. Teda aj z hľadiska efektivity a hospodárnosti by bolo vhodné tieto budovy využiť ako detašované pracoviská.
A nakoniec to najdôležitejšie: Ústava SR v čl. 141, ods. 1, ods. 2 hovorí, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, pričom súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. V tomto smere rešpektujeme oprávnenie zákonodarnej moci, ktorá má súdnej moci pomáhať pri vypĺňaní medzier v právnych predpisoch, nestotožňujeme sa však s takými zmenami, ktoré nie sú v prospech občanov, a ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú len predlžovanie súdnych konaní, ale aj znemožňujú samotný aktívny prístup k súdu tým, ktorým má byť poskytnutá ochrana ich ohrozených a porušených práv. Akúkoľvek zmenu, ktorá sa dotýka súdnej moci treba komunikovať s tými, ktorých sa vec týka (Súdnou radou Slovenskej republiky, sudcami, zamestnancami súdov), nakoľko sú znalí úskalí, ktoré z procesného, ale aj ústavnoprávneho hľadiska môže navrhovaná súdna mapa priniesť.
Zamestnanci Krajského súdu v Trenčíne