Pravidla

Vystúpenie prezidenta ZSS na HZ 7.4.2022

53 prečítaní

Ctení hostia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, drahí priatelia,

v prvom rade sa chcem nielen v mojom mene, ale i v mene všetkých členov ZSS poďakovať za prednesené priania a slová podpory, ktoré sú veľkým povzbudením v našom úsilí pri presadzovaní nezávislosti slovenskej justície.

Nielen počet členov ZSS, ktorí sú tu dnes prítomní, ale i významní domáci a zahraniční hostia, ktorí prijali naše pozvanie, dokazuje, že po dvoch rokoch určitej izolácie prežíva ZSS renesanciu, nabralo druhý (možno ďalší) dych a je pripravené byť nielen počuté ale aj vypočuté.

Na tomto mieste som pôvodne chcel osobitne oceniť prítomnosť pani ministerky spravodlivosti a vysloviť presvedčenie, že je to skutočný krok k obnoveniu reálneho dialógu medzi ZSS a ministerstvom spravodlivosti, keďže mi nedá v tejto súvislosti nespomenúť, že na môj list z augusta minulého roka, ktorým som po zvolení do tejto funkcie požiadal pani ministerku o osobné stretnutie, a to práve v snahe čo najviac zapojiť ZSS do prípravy legislatívy týkajúcej sa reformy justície, som dodnes nedostal odpoveď. Žiaľ, pani ministerka naše rokovanie opustila bez toho, aby si nás vypočula.

Bez skutočne nezávislej justície nemožno hovoriť o právnom štáte. Dôsledné dodržiavanie princípov demokratického a právneho štátu na vnútroštátnej úrovni je zároveň základným predpokladom ich dodržiavania a rešpektovania aj na medzinárodnej úrovni. Bezprostrednými svedkami toho, čo sa môže stať, ak sa tak nedeje, sme už niekoľko týždňov.

Áno, ZSS stojí pred viacerými výzvami. Na jednej strane sa stále musí vysporiadať s už niekoľkokrát zmieňovaným korupčným škandálom, ktorý sa dotýka aj viacerých sudcov, a v rámci sebareflexie prispieť k účinnému boju proti korupcii.

Na druhej strane musí byť ale bdelé a adekvátne reagovať na každý pokus zákonodarnej a hlavne výkonnej moci v mene boja proti korupcii obmedzovať a miestami až likvidovať doteraz existujúce záruky nezávislosti slovenskej justície. Hlavne na tomto poli je pre nás veľmi cenná rozvíjajúca sa spolupráca s našimi partnerskými stavovskými organizáciami a vzájomné zdieľanie poznatkov a skúseností. Som veľmi rád, že zástupcovia nám – nielen geograficky – najbližších asociácií prijali naše pozvanie. Nesmiernym prínosom je v tomto smere aj činnosť EAJ ako regionálnej skupiny IAJ. A aj na tomto mieste sa chcem EAJ a jej členom poďakovať za podporu vo forme Rezolúcie z 2. septembra 2021, týkajúcej sa legislatívnych zmien na Slovensku v oblasti justície. A práve od záverov tejto rezolúcie sa odvíja ďalšia časť môjho vystúpenia.

Súdna rada Slovenskej republiky

S účinnosťou od 1.januára 2021 je súdna rada priamo v ústave definovaná ako ústavný orgán sudcovskej legitimity, bez toho, aby jej bol výslovne priznaný atribút nezávislosti.

Nemám ambíciu otvoriť na tomto fóre debatu o tom, ako by mala byť definovaná súdna rada. Avšak aktuálny prístup ministerstva spravodlivosti, ktorý je zrejmý z dôvodovej správy k predmetnému ústavnému zákonu, ktorá popisuje súdnu radu ako autonómny orgán realizujúci justičnú politiku vlády a parlamentu, a ktorý žiaľ napriek početným výhradám plne akceptoval aj ústavodarca, sa podľa môjho názoru jednoznačne odkláňa od európskych štandardov týkajúcich s postavenia a úloh súdnych rád.

Pritom ja osobne považujem debatu o tom, či orgán, ktorého základnou úlohou má byť ochrana nezávislosti súdnictva a sudcov, ktorá je v právnom štáte kľúčová, má byť nezávislý alebo nie, za vo svojej podstate absurdnú. A ako trefne skonštatovala EAJ v už zmienenej rezolúcii, vytváranie obrazu súdnej rady ako nástroja exekutívnej politiky môže viesť k zlyhaniu zachovania riadnej deľby moci medzi legislatívou, vládou a súdnictvom, a to v rozpore s medzinárodnými štandardmi.

Z pohľadu každodenného fungovania súdnej rady je ale podľa môjho názoru omnoho problematickejšou ústavná zmena umožňujúca odvolať jej predsedu, podpredsedu a členov kedykoľvek pred uplynutím ich mandátu a bez uvedenia dôvodov.

Táto zmena totiž v rozpore s európskymi štandardmi vytvára priestor pre priame politické ovplyvňovanie rozhodovania súdnej rady, ktoré môže reálne ohroziť nezávisle fungovanie súdnictva. A aj keby som bol vnútorne presvedčený, že súčasní predstavitelia zákonodarnej a výkonnej moci do rozhodovania nimi nominovaných členov súdnej rady nijak nezasahujú a títo sú voči akémukoľvek prípadnému tlaku, resp. požiadavke odolní a konajú a rozhodujú nezávisle len na základe svojho najlepšieho presvedčenia, treba si položiť otázku, kde je záruka, že tomu tak bude aj v budúcnosti.

Po príklady zneužitia moci v justícii pritom netreba chodiť ďaleko a ak by nestačili príklady z domova, stačí sa pozrieť do Poľska, kde významu rolu zohralo práve personálne ovládnutie ich súdnej rady.

Som preto presvedčený, že táto ústavná zmena otvára dvere každej vládnej garnitúre, ktorá by sa do budúcna chcela touto cestou vybrať.

Ak sa v tejto súvislosti poukazuje na to, že bez uvedenia dôvodu môže byť odvolaný aj člen súdnej rady volený sudcami, treba uviesť, že tento proces je omnoho zložitejší, keď takýto návrh môže podať štvrtina zo všetkých sudcov oprávnených voliť v príslušnom volebnom obvode alebo nadpolovičná väčšina sudcovských rád v takomto obvode, a odvolanie je platné, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina všetkých sudcov v danom volebnom obvode. Nemožno ho teda  porovnávať s odvolaním člena súdnej rady na základe politického rozhodnutia, keď na odvolanie člena voleného parlamentom stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, t. j. aj 39 hlasov zo 150, o vláde a prezidentovi Slovenskej republiky ani nehovoriac.

To, že personálne zloženie súdnej rady a zvlášť osoba jej predsedu, resp. predsedníčky je kľúčová aj v podmienkach Slovenskej republiky, asi najlepšie dokumentuje to, že ihneď prvý krok, ktorý súčasná vládna väčšina vo vzťahu k justícii urobila, bolo najprv faktické odstavenie členov súdnej rady ustanovených predchádzajúcou garnitúrou, na ktoré nadväzovala zmena zákona, ktorá bola prijatá v zrýchlenom legislatívnom konaní ako súčasť proti-pandemických opatrení a ktorej súčasťou bol aj nový veľmi vágny dôvod odvolania predsedu súdnej rady z tejto funkcie (nie z funkcie jej člena).

Garancie nezávislosti členov súdnej rady, ale aj jej personálne zloženie, sú pritom pre jej fungovanie rozhodujúce, a to osobitne so zreteľom na jej nové posilnené kompetencie, ktoré sa týkajú preverovania sudcovskej spôsobilosti a majetkových pomerov sudcov. Ja – a verím, že ani nikto v tejto sále – nespochybňujeme, že nezávislosť súdnej moci musí byť chránená nielen pred pokusmi o jej obmedzenie z vonku ale i zvnútra, a aj v tomto smere musí existovať účinný mechanizmus. Ten však musí byť nastavený a uplatňovaný tak, aby sa nestal prostriedkom nátlaku alebo šikany.

Najmä pre zahraničných hostí považujem za potrebné uviesť, že súdna rada dnes overuje splnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré zahŕňa aj správy bezpečnostných zložiek štátu vrátane spravodajských služieb, nielen u kandidátov na funkciu sudcu, ale i u sudcov vo výkone, a to napríklad vždy pri ich funkčnom postupe.

Určité znepokojenie v tomto smere vyvoláva rozdielna prax súdnej rady pri uplatňovaní tejto kompetencie, keď u niektorých sudcov pri rozhodovaní o ich preložení na súd vyššieho stupňa tieto podklady vyžadované boli a u niektorých nie. Neobstojí pritom podľa mňa argumentácia, že je to dôsledok nedokonalej právnej úpravy, keďže bolo a je povinnosťou súdnej rady uplatňovať akokoľvek nedokonalú právnu úpravu rovnako. V niektorých prípadoch to došlo napr. až tak ďaleko, že návrh na preloženie sudcu bol datovaný 1. októbra a už 14. októbra bol predmetom rokovania súdnej rady so záverom, že dotknutý sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti a prekladá sa na súd vyššieho stupňa, teda očividne žiadne podklady v tak krátkom čase zabezpečené byť nemohli. U iných sudcov však koná súdna rada nezriedka pol roka a viac, a to s odôvodnením, že jej ešte neboli doručené všetky potrebné podklady.

Týmto nechcem v žiadnom prípade spochybniť spôsobilosť takto „urýchlene“ preložených sudcov, ale chcem iba poukázať na neprípustne rozdielny prístup, ktorý je okrem iného aj dôsledkom toho, ako v tomto smere uplatňuje svoju pôsobnosť predseda súdnej rady, ktorý rozhoduje o tom, aké body zaradí na jej rokovanie. Z dokumentov zverejnených na webovej stránke súdnej rady je pritom ľahko zistiteľné, že takýto zrýchlený prístup sa opakovane uplatňuje iba vo vzťahu k určitým súdom. Zároveň som presvedčený, že ak by sa takéhoto konania dopúšťal, ktorýkoľvek jeho predchodca, bolo by to (a dôvodne) minimálne predmetom ostrého aj mediálneho pranierovania, ak nie dôvodom na iniciovanie jeho odvolania.

Okrem toho považujem za potrebné poukázať v tejto súvislosti ešte na jeden – pomerne prehliadaný aspekt, a síce, že podľa neformálnych informácií, keďže tieto aktuálne nie sú nikde dostupné, sa na príprave podkladov pre rozhodovanie súdnej rady o týchto otázkach podieľajú bývalí príslušníci Policajného zboru, vrátane tajnej služby. Aj to podľa môjho názoru vytvára priestor pre možné neprípustné ovplyvňovanie jej rozhodovania o citlivých otázkach týkajúcich sa sudcov, a to subjektmi, ktoré nemajú potrebnú, resp. žiadnu mieru nezávislosti. Spornou pritom nie je situácia, keď je na základe takto získaných poznatkov iniciované disciplinárne stíhanie sudcu, v ktorom je (má byť) garantované jeho právo na spravodlivý proces, ale situácia, keď na základe takýchto podkladov mu je znemožnený jeho kariérny postupu, v podstate bez odôvodnenia.

Faktický vplyv Sekcie vyhľadávania informácií o majetkových pomeroch sudcov a o sudcovskej spôsobilosti, v ktorej majú bývalí príslušníci Policajného zboru a iných bezpečnostných zborov pôsobiť, sa podľa mňa prejavil aj pri posudzovaní minuloročných majetkových priznaní, keď mnohým sudcom boli doručené priam šikanózne výzvy na ich doplnenie, napr. preto, že napriek slovnému vyjadreniu, že ide o výlučné vlastníctvo nebol v majetkovom priznaní uvedený číselný podiel 1/1. Myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že toto zmyslom majetkových priznaní sudcov nie je.

Ako som už uviedol skôr, personálne zloženie súdnej rady je veľmi dôležité, a preto už teraz a tu apelujem na to, aby ste sa na blížiacich voľbách členov Súdnej rady volených sudcami zúčastnili a vyberali starostlivo. Aj to je dôvod, prečo kandidáti navrhnutí ZSS, ale aj ďalší prítomní kandidáti, ktorí prejavili záujem o podporu ZSS, budú mať priestor sa na dnešnom Hlavnom zhromaždení prezentovať.

Obmedzenie funkčnej imunity sudcov všeobecných súdov a zavedenie trestného činu ohýbania práva

Na riziká obmedzenia funkčnej imunity sudcov všeobecných súdov v spojení so zavedením vágne formulovaného trestného činu ohýbania práva výstižne poukázala už EAJ v zmieňovanej rezolúcii zo septembra 2021.  

Zároveň musím konštatovať, že naše obavy z možného zneužitia tejto zmeny ako prostriedku nátlaku na súdne rozhodovanie, resp. prostriedku na zastrašovanie a šikanovanie sudcov, sa začínajú potvrdzovať. Zaznamenali sme už totiž prípady, keď polícia začala konať vo viacerých konkrétnych veciach. Treba pritom uviesť, že najmä v mediálne ostro sledovaných kauzách postupuje veľmi selektívne, keď v skutkovo a právne v podstate rovnakých veciach koná iba vtedy, keď rozhodnutie nespĺňa či už jej alebo všeobecne verejnosťou (médiami) očakávané predstavy. A hoci vzniesť obvinenie sudcovi za tento trestný čin nie je až také jednoduché, polícia aj bez vznesenia obvinenia voči nemu koná ako voči podozrivému. To znamená, že ho napr. vypočúva, a to aj opakovane, zhromažďuje o ňom údaje a pod. Podľa môjho názoru ide v takýchto prípadoch o formu šikany, ktorá je však veľmi nebezpečná, pretože znamená, že ak sa sudca chce takejto šikane vyhnúť, bude rozhodovať tak ako sa očakáva. Môže to však mať aj ďalší dôsledok. Keďže pri každom funkčnom postupe sudcu súdna rada povinne posudzuje sudcovskú spôsobilosť a to aj na základe informácií poskytnutých bezpečnostnými zložkami, ktoré podľa neoficiálnych informácií zhromažďujú pre súdnu radu bývalí príslušníci týchto zložiek, môže takéto vyšetrovanie (aj keď sudca nebude formálne obvinený) do budúcna znemožniť jeho kariérny postup.

O to nebezpečnejší je potom tento aktuálny trend, keď sa vysoko postavení politici, resp. predstavitelia verejnej moci domáhajú vyvodenia trestnej alebo disciplinárnej zodpovednosti sudcov za ich rozhodnutia, čo vytvára priestor na zneužitie a zvyšovanie neprípustného tlaku na sudcov a v konečnom dôsledku môže reálne ohroziť nezávislosť súdnictva, bez ktorej ale niet právneho štátu.

Legislatíva

Tvorba nových právnych predpisov sa stále realizuje vo veľkej miere za zatvorenými dverami, a to aj pokiaľ ide o zásadné zmeny týkajúce sa fungovania súdneho systému alebo jednotlivých procesných kódexov. Zapojenie dotknutých subjektov, včítane ZSS je pritom častokrát iba formálne.

Ako príklad mi nedá neuviesť proces prípravy a následného schvaľovania novej súdnej mapy, keď už jej tretia verzia (do prípravy ktorej rovnako ako v prípade predchádzajúcich dvoch nebolo ZSS nijak zapojené) bola predložená do pripomienkového konania 13. septembra 2021, pripomienky bolo možné uplatniť do 4. októbra 2021, pričom už od 6. októbra do 8. októbra 2021 sa uskutočnili rozporové konania s dotknutými subjektami, ktoré uplatnili desiatky zásadných pripomienok. Do parlamentu bola napokon predložená štvrtá verzia súdnej mapy, ktorá ani zďaleka nereflektovala uplatnené zásadné pripomienky a ku ktorej už nebolo možné sa nijak vyjadriť.

K aktuálnym snahám o „ohnutie“ štandardných zákonom stanovených legislatívnych pravidiel, ktoré bránia parlamentu 6 mesiacov rokovať o rovnakom predmete, ak nebol schválený, a to presadením vládnych návrhov zákonov, týkajúcich sa časti novej súdnej mapy, ktoré neprešli prvým čítaním parlamentu, formou poslaneckých pozmeňujúcich návrhom k iným návrhom zákonov, niet čo dodať. Snáď len otázkú, či je stále v hre efektívna reforma justície alebo ide už len o snahu za každú cenu čerpať finančné prostriedky Európskej únie.

Pretrvávanie tohto neakceptovateľného trendu potvrdzuje postup ministerstva spravodlivosti aj pri príprave novely Trestného zákona. Hoci ide o najväčšiu novelu od roku 2005 (viac ako 250 bodov), ktorá v niektorých smeroch zásadným spôsobom mení Trestný zákon, na jej príprave sa nezúčastnili žiadni trestní sudcovia (včítane sudcov Najvyššieho súdu SR). Konkrétny návrh bol predložený na pripomienkovanie 30. novembra 2021 s tým, že pripomienky bolo možné uplatniť do 21. decembra 2021.

Príprava a výber nových sudcov

Súčasná realita nízkeho stupňa úrovne odbornej pripravenosti výraznej väčšiny uchádzačov na výkon sudcovskej funkcie v hromadnom výberovom konaní je zákonitým následkom podľa nás vrcholne nezodpovedného rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z rokov 2010-2012, kedy napriek zásadnému nesúhlasu súdnej rady, sudcovskej samosprávy i ZSS zrušila inštitút justičného čakateľa. Následne bol síce v obmedzenej podobe obnovený, no aktuálne opäť neexistuje, pričom inštitút stážistu ho v žiadnom prípade nedokáže nahradiť.

Úplne sa pritom ignoruje, že šlo o takmer storočím osvedčenú metódu prípravy kandidátov na sudcovskú funkciu (realizovanú od vzniku Československa), čo potvrdzujú aj súčasné skúsenosti s inštitútom právneho čakateľa prokuratúry, ktorý, na rozdiel od justičného čakateľa, zrušený nebol. Dlhodobá absencia riadnej prípravy a výberu nových sudcov sa pritom začína alarmujúco prejavovať už aj vo výberových konaniach na súdy vyšších stupňov, ktoré je problém reálne doplniť.

Odborný justičný personál

Kvalitné súdne rozhodnutia v primeranej dobe nemožno dosiahnuť bez kvalitného a erudovaného aparátu. Ten, najmä pokiaľ ide o nižší administratívny aparát, ale nemožno získať a udržať pri takom ich platovom ohodnotení, keď bez okamžitého priznania osobného príplatku jeho základná mzda nedosahuje ani mzdu minimálnu.

Na tomto mieste by som chcel tiež osobitne oceniť aktívne zapojenie odborárov do diania okolo novej súdnej mapy.

Mediálne vyhlásenia politikov

ZSS už v priebehu minulého roka opakovane upozorňovalo na to, že neustále sa opakujúce vyjadrenia niektorých politikov – a to z celého politického spektra – ale aj ďalších predstaviteľov verejnej moci k súdnym rozhodnutiam, ktoré neraz nadobúdajú až charakter osobných útokov voči konkrétnym sudcom, prekračujú v rozpore s európskymi štandardmi hranice prípustnej – odbornej a vecnej kritiky rozhodnutí súdov a či už nechtiac alebo zámerne tak podkopávajú ich autoritu a tým aj dôveru verejnosti v justíciu. Nezriedka je tento typ vyhlásení, resp. vyjadrení zároveň prostriedkom neprípustného nátlaku na rozhodovanie súdov.

Zároveň sme sa dôrazne ohradili voči opakovaným verejným vyhláseniam viacerých politikov o tom, že proti legislatívnym návrhom vlády týkajúcim sa novej súdnej mapy broja iba skorumpovaní sudcovia. Žiaľ, tento naratív pri presadzovaní návrhu súdnej mapy opakovane používa aj pani ministerka spravodlivosti. Za nehodné jej postavenia pritom považujem aj vyhlásenia typu, že sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nechali obalamutiť ľuďmi z justície.

Je nevyhnutné, aby sa predstavitelia zákonodarnej a výkonnej moci, aby sa takýchto zovšeobecňujúcich a nepodložených vyjadrení zdržali, keďže tieto sú spôsobilé podkopať dôveru verejnosti v justíciu rovnako ako nevyšetrené podozrenia z korupcie.

Ďakujem za pozornosť.

Štrbské Pleso 7. apríl 2022.

František Mozner

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Sudcovská rada bratislavského krajského súdu vyzýva Mazáka na zdržanlivosť, jeho výroky o sudcoch považuje za nevhodné

Ďalší článok

Streaming zo Súdneho dvora EU

Latest from Články

Tlačové vyhlásenie

Sudnamoc.sk:  Schválená súdna mapa naráža na problémy praktickej implementácie Prvého januára 2023 vstúpia do účinnosti zákony