Zásadné pripomienky sudcov Správneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1/ Zásadné pripomienky k § 6 a k § 8 návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Navrhovaným zákonom by malo dôjsť k zmene tzv. súdnej mapy, ktorá sa má významným spôsobom dotknúť sídiel a obvodov okresných a krajských súdov a zriadiť okrem Najvyššieho správneho súdu SR aj prvostupňové správne súdy.
Podľa programového vyhlásenia vlády „Reforma súdnej mapy bude jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívnej justície a pretrhnutie korupčných väzieb v justícii, ako aj na špecializáciu sudcov na hlavné agendy na úrovni okresných aj krajských súdov, na vytvorenie nových súdnych obvodov, vrátane krajských súdov, pri súčasnom znížení počtu súdov, s možnosťou nanovo spustiť výberové konania na predsedov súdov pre nové súdne obvody.“
Podľa dôvodovej správ k návrhu zákona „Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov pre dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov“.
Podľa uvedených cieľov reformy súdnej mapy je jej významnou súčasťou dosiahnutie efektívnej justície a pretrhnutie korupčných väzieb v justícii, ako aj na špecializáciu sudcov na hlavné agendy. Vláda SR v programovom vyhlásení výslovne podporuje zavedenie špecializácie sudcov na hlavné agendy, s čím súvisí efektívna reorganizácia súdnej mapy na úrovni okresných aj krajských súdov.
Primárne poukazujeme na to, že návrh zákona sa nijako nezaoberá personálnou otázkou, t.zn. najmä otázkou, kde vziať zo dňa na deň sudcov s predpokladanými dostatočnými skúsenosťami zo špecializácie na správne súdnictvo, nakoľko len prostredníctvom takého sudcovského aparátu správnych súdov je možné dosiahnuť proklamované zámery reformy súdnej mapy. Nemôže byť v súlade s navrhnutou zásadou efektivity a špecializácie to, že správni sudcovia s odbornosťou na danú problematiku, bez toho, aby chýbala pre nich v danej oblasti na domovskom súde agenda na rozhodovanie v dostatočnom rozsahu pre dva a viac senátov (zabezpečenie náhodného prideľovania vecí), budú presunutí na inú agendu z dôvodu, že správny súd v obvode ich krajského súdu (podľa terajších súdnych obvodov) zriadený nebude. Správne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici je plne obsadené šiestimi skúsenými sudcami s viacročnou praxou v odbore správneho súdnictva a dvoma stážistami z okresných súdov s tým, že zriadených je sedem senátov (jeden sudca, ktorý prešiel na Trestné kolégium dokončuje správnu agendu). Personálny stav bol pred troma, resp. štyrmi rokmi doplnený prokurátormi krajskej prokuratúry, ktorí po splnení kritérií na vymenovanie za sudcu odborne vyplnili uprázdnené miesta sudcov správneho kolégia, nakoľko išlo o prokurátorov dlhoročne pôsobiacich na netrestnom (teda správnom) úseku prokuratúry. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici tak existuje dostatočná a zdôrazňujeme – žiadnymi korupčnými kauzami z minulosti nezaťažená personálna základňa na budovanie i väčšieho sudcovského zboru správneho súdu do budúcnosti. Takýto stav zďaleka nie je na všetkých krajských súdoch, kde senáty správneho kolégia dopĺňajú sudcovia iných kolégií, bez odbornosti v oblasti správneho súdnictva.
Nemôže byť v súlade s požiadavkou na kvalitu rozhodovania, ktorá je signifikantnou súčasťou efektivity a cieľom špecializácie ani to, keď skúsení sudcovia budú nahradení sudcami v odbore správneho súdnictva neskúsenými na novozriadenom správnom súde. V prípade, ak bude správny súd zriadený mimo Banskej Bystrice (Nitra alebo v Žilina), dôjde k naplneniu práve uvedeného scenáru, nakoľko dochádzanie tunajších sudcov na súdy zriadené v iných krajoch je vzhľadom na vzdialenosť a narušenie rodinných väzieb neprijateľné. Bolo by možné namietať, že zlúčený (nový správny) súd bude posilnený o ďalších nových správnych sudcov. Poukazujeme však na skutočnosť, že sudcovia okresných súdov nemajú záujem o to, aby sa uchádzali o miesto na krajskom súde na správnom kolégiu, nemajú v tejto oblasti žiadnu skúsenosť, a nemajú o to záujem ani ľudia z vonkajšieho prostredia. Svedčia o tom neúspešné výberové konania, ktoré boli na našom súde vyhlásené v predchádzajúcom období na obsadenie miesta sudcu na správnom kolégiu. Buď sa nikto neprihlásil, alebo prihlásení neprešli výberovým konaním, keď sa nedostali ani k ústnemu pohovoru. Nič nenasvedčuje tomu, že tento stav sa zmení zriadením správnych súdov.
Odbornosť sudcu založená na dlhodobej skúsenosti v danej oblasti bezpochyby prispieva podstatnou mierou k rýchlosti, efektivite a aj kvalite rozhodovacieho procesu. Sudca je síce odborník na právo, ale prechod z agendy do inej agendy je záležitosť dlhodobejšia, vyžadujúca nadobudnutie potrebných skúseností a zručností typických len pre danú oblasť práva. To sa týka najmä správneho súdnictva, kde sudca pracuje (doslovne) s desiatkami právnych predpisov, posudzuje zákonnosť postupov a správnych aktov vydaných desiatkami orgánov štátnej správy a samosprávy založených na odlišných princípoch a s diametrálne odlišnou pôsobnosťou, postupujúcich podľa rôznych procesných pravidiel. Stabilizácia sudcu a základná orientácia v novej, preňho neznámej agende správneho súdnictva, so zohľadnením jeho špecifík a množstva značných odlišností od iných oblastí práva, predpokladá časové obdobie minimálne troch rokov intenzívneho vzdelávania a každodennej praxe. Prechod sudcu z iného odboru práva na správny súd (sudcov iných kolégií zrušených krajských súdov) by zahŕňalo bezprostredné začatie konania a rozhodovania o jednotlivých typoch správnych žalôb. Tým by bez praxe a potrebných skúsenosti v oblasti správneho práva nevyhnutne dochádzalo k postupom typu pokus/omyl, čo je s dosiahnutím zadaných cieľov zákonnosti, efektívnosti a špecializácie absolútne nezlučiteľné.
Nie je tiež nepodstatné, že sudcovia zrušených krajských súdov z inej odbornosti (obchod, civil, trest) budú musieť prejsť na odbornosť správneho súdnictva a jej prvostupňovú agendu (!) s veľkou pravdepodobnosťou nie dobrovoľne, nakoľko na túto agendu sa dobrovoľne hlásia sudcovia naozaj výnimočne. Tento fakt je vo všeobecnosti nesporný. Logicky je tomu tak z dôvodu, že táto agenda nie je na okresných súdoch a teda chýba predchádzajúca skúsenosť s rozhodovaním vo veciach správneho súdnictva. Aj z tohto dôvodu je minimálne otázne pozitívne prijatie zmien v súdnej mape zo strany sudcov.
Z uvedeného vyplýva, že neexistuje žiadny z dôvodov navrhovanej zmeny, ktorou by mohol byť presun správneho súdnictva mimo súčasného obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici na správny súd v inom kraji, kde správne súdnictvo personálne nie je vybudované v požadovanej miere, t.zn. kde nie je špecializácia sudcov a tým personálna základňa pre výkon správneho súdnictva v zodpovedajúcej kvalite a kvantite. Uvedenou zmenou súdnej mapy tak nemožno dosiahnuť väčšiu špecializáciu a nemožno ním dosiahnuť ani vyššiu efektivitu, naopak efektivita sa z uvedených dôvodov výrazne zníži.
Zriadenie prvostupňových správnych súdov v navrhovaných sídlach spolu s ich navrhovanými územnými obvodmi nebude znamenať ani menej korupcie (navrhovaná reforma súdnej mapy je odôvodnená aj zamedzením korupcii). Primárne je potrebné poukázať na to, že správne súdnictvo nie je vo všeobecnosti odborom, kde by korupcia doteraz prekvitala. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici nebolo doteraz žiadne podozrenie z korupcie alebo iného obdobného porušenia povinností sudcu, ktoré by sa riešilo, a to ani len v disciplinárnom konaní. Z tohto hľadiska by sa teda javilo nanajvýš otázne, ale aj elementárne nespravodlivé, ak by práve čestní a svedomití sudcovia, ktorí navyše majú svoju prácu radi, chcú ju robiť aj naďalej v súlade so zákonom a sudcovskou etikou a sú v nej odborníkmi, mali byť obeťami systému meniaceho sa z dôvodov korupcie, ktorá sa ich nikdy nijako netýkala ani netýka. Navrhnutá zmena túto situáciu nezmení a to ani z pohľadu laickej verejnosti. Eliminácia korupcie je zabezpečená prijatím iných opatrení, ako sú podrobnejšie majetkové priznania sudcov a ich účinné overovanie, najmä však dôsledným uplatňovaním postupu príslušných orgánov podľa trestnoprávnych predpisov, ktoré v dostatočnej miere zabezpečujú ochranu spoločnosti pred korupciou (bez alebo aj s tr. činmi ohýbania práva a prikrmovania). Pokiaľ takéto postupy a konania neboli zo strany polície či prokuratúry v minulosti dostatočne razantne iniciované a vedené, nezakladá to predsa žiadny dôvod meniť (lepšie povedané úplne rozbiť) zákonne fungujúcu, morálne nesprofanovanú a zabehnutú sústavu (prvostupňových) správnych súdov so svojimi obvodmi, ktoré zodpovedajú miere nápadu a dostupnosti správneho súdu pre verejnosť. Bez zrozumiteľného a prijateľného vysvetlenia reálnych dôvodov reformy súdnej mapy v oblasti správneho súdnictva a jej pozitívnych následkov pre účastníkov konania a sudcov, nemôže byť taká reforma pozitívne prijatá nielen sudcami ale ani odbornou a laickou verejnosťou (čoho sme svedkami, pretože sudcom správneho kolégia nie je známi – sudca, prokurátor, advokát, právnik, orgán verejnej správy, samosprávny orgán, verejnosť /proste nikto/, kto by bez výhrad navrhovanú reformu prijal). Ani proklamované pretrhnutie lokálnych väzieb, pokiaľ existujú, nezaručuje nevytvorenie nových v inom súdnom obvode.
Ďalšou podstatnou skutočnosťou pre zachovanie správneho súdnictva v Banskej Bystrici je aj fakt, že Krajský súd v Banskej Bystrici má zaužívanú kauzálnu príslušnosť nielen podľa SSP, ale mal ju aj podľa OSP (ide teda o rokmi zaužívanú príslušnosť, k vykonávaniu ktorej neboli žiadne výhrady!), pre preskúmanie rozhodnutí a postupov Úradu priemyselného vlastníctva, čo je agenda, s ktorou sa žiadny iný krajský súd doteraz nezaoberal a nestretol. Ďalej má miestnu príslušnosť pre celé Slovensko na spory, ktoré sa vedú proti rozhodnutiam Ministerstva financií SR, keď v prvom stupni rozhodol Úrad vládneho auditu Zvolen, resp. na preskúmanie disciplinárnych konaní exekútorov, pričom v územnom obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici ma sídlo aj Finančné riaditeľstvo SR a Hlavný banský úrad má sídlo v Banskej Štiavnici.
Nie je neznámy názor, že justícia je konzervatívna sústava štátnych orgánov (najmä súdov), ktorej systémová zmena si vyžaduje, okrem súladu s vlastnými zámermi vlády, zvýšenú pozornosť a osobitne intenzívne uváženie dopadov aj z toho hľadiska, že nejde o zmenu sústavy orgánov podriadených výkonnej moci, pričom s iniciatívou zásadnej zmeny prichádza práve výkonná moc a to bez skutočnej diskusie so sudcami, ktorých sa zmena najviac týka. Súdna moc (s rešpektovaním trojdelenia moci) predstavuje samostatnú zložku moci v štáte, s ktorou by mohla exekutíva viac kooperovať pri tak zásadných zmenách, aké sa plánujú, o čo sa usilujeme týmto stanoviskom. Preto žiadame Ministerstvo spravodlivosti SR o stiahnutie návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov z legislatívneho procesu a začatie procesu spracovania nového návrhu, vychádzajúceho zo širokého konsenzu relevantných subjektov (okrem exekutívy najmä sudcov, prokurátorov, advokátov, odborných zástupcov orgánov verejnej správy, akademickej obce a iných), a zabrániť tak oktrojovaniu novej právnej úpravy. Nejde totiž o formálnu zmenu nejakej právnej úpravy, ale o zákon, podľa ktorého má nanovo fungovať sústava súdnictva v Slovenskej republike. Pri nedosiahnutí zhody alebo aspoň väčšinového súhlasu zúčastnených strán so základnými aspektmi návrhu novej súdnej mapy nový systém nemôže fungovať na zdravých základoch a tým ani dobre.
Čo sa týka dopytu po spravodlivosti v oblasti správneho súdnictva v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici bol za rok 2019 nápad v registri „S“ 545 vecí a v registroch „Sa“ 109 vecí, v roku 2020 – už poznačenom pandémiou nového Coronavírusu Covid – 19 v registri „S“ 321 vecí a v registri „Sa“ 121 vecí. Ide o nápad pre viac sudcov než v súčasnosti na Správnom kolégiu Krajského súdu v B. Bystrici je, preto bolo vyhovené požiadavke na dvoch stážistov, ktorí boli Súdnou radou SR odsúhlasení. Tento štatistický ukazovateľ je jedným, ktoré sa posudzujú v súlade s Revidovaným usmernením o vytváraní súdnych máp s cieľom podporiť prístup k spravodlivosti v kvalitnom justičnom systéme prijatým 6. decembra 2013 na 28. plenárnom zasadnutí komisie CEPEJ. Podľa tohto usmernenia je v ekonomickej teórii otázka reorganizácie súdov z hľadiska ich veľkosti a umiestnenia známa ako riadenie dodávateľského reťazca (Supply Chain Management). Existujú celé stovky praktických aplikácií tohto konceptu v množstve rôznorodých kontextov, ktoré sa v konečnom dôsledku javia byť veľmi podobné koncepcii súdnych máp. Manažéri systémov verejnej dopravy musia pri navrhovaní máp trás a zastávok zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi blízkosťou cestujúcich k miestam ich záujmu a únosným počtom liniek a zastávok. V zdravotníctve musia rozhodovacie orgány strategicky rozmiestniť nemocnice tak, aby zabezpečili rýchlu a ľahkú dostupnosť prvej pomoci a špecializovaných oddelení, ale zároveň musia vytvoriť štruktúry minimálnej veľkosti zabezpečujúce správnu kombináciu zdravotníckych kapacít a potrebného vybavenia. Investori do sietí posilňovní by sa mali snažiť pokryť čo najviac lokalít v meste, ale zároveň musia optimalizovať vzťah medzi investíciami do ich vybavenia a očakávaným prílevom klientov. Presne ako v situáciách, ktoré musia riešiť prevádzkovatelia v uvedených oblastiach, aj geografické rozmiestnenie súdov predstavuje problém vyváženosti rôznych faktorov:
· Prístup k spravodlivosti z hľadiska blízkosti súdov k občanom.
· Minimálna veľkosť súdu zaručujúca prítomnosť rôznych spôsobilostí a funkcií.
· Znižovanie nákladov, pretože so zdrojmi verejnej správy sa nesmie plytvať, ale naopak ich treba optimalizovať.
· Maximalizácia kvality a primeraná výkonnosť poskytovanej služby.
Justícia je všade odvekou inštitúciou a súdne mapy sú preto v mnohých prípadoch zastarané a neefektívne, a ani veľkosť a kompetencie súdov už nezodpovedajú realitám územia a spoločnosti. Výsledkom sú zjavné anomálie v geografickom rozmiestnení súdov a neefektívne rozdelenie ľudských zdrojov, čo má za následok veľké rozdiely v objeme práce a efektívnosti jednotlivých súdov. Navyše, v mnohých justičných systémoch dochádzalo k nárastu počtu nevybavených vecí a k pomalému ale neúprosnému predlžovaniu „dispozičného času“ v civilnej aj trestnej oblasti (týka sa rovnako aj oblasti správnej), čo je v rozpore so zásadou efektívnej justície (ktorá je cieľom reformy súdnej mapy).
Podľa tohto usmernenia je geografické umiestnenie súdu jedným z kľúčových ukazovateľov na tvorbu súdnej mapy, vzhľadom na potrebu zabezpečiť prístup k spravodlivosti na miestnej úrovni. Prístup verejnosti k spravodlivosti závisí aj od dopravných možností a dostupnosti moderných komunikačných prostriedkov. Ak sa strana konania musí osobne dostaviť na súd, dostupnosť súdu zohráva zásadnú úlohu. Od strán konania by bolo nerozumné očakávať, že budú musieť cestovať príliš dlho. Mala by sa stanoviť norma primeraného času potrebného na cestovanie. Ak sa staršia osoba alebo človek bez auta musí dostaviť na pojednávanie vytýčené na skorú rannú hodinu a pritom nie sú dostupné primerané možnosti dopravy pre osoby, ktoré musia pricestovať z iného mesta, vznikajú problematické situácie, ktoré môžu porušovať právo na rovnaký prístup k spravodlivosti. V snahe zabezpečiť optimálne rozmiestnenie súdov aj v tomto prípade platí zásada čo najkratšej vzdialenosti medzi súdom a všetkými obcami v jeho územnej pôsobnosti. Ďalej uvedený príklad uvádza imaginárnu mapu územia so štyrmi veľkými mestami (A, B, C a D), spomedzi ktorých sa má vybrať mesto, v ktorom bude mať sídlo súd spĺňajúci podmienku najkratšej vzdialenosti pre občanov. Tento problém možno riešiť pomocou tabuľky, v ktorej sa uvádza čas potrebný na cestu autom medzi všetkými štyrmi mestami. Budeme tiež predpokladať, že každé mesto reprezentuje aj všetky menšie mestá v jeho okolí. Od / do v minútach Mesto A Mesto B Mesto C Mesto D Mesto A 0 30 min 35 min 60 min Mesto B 30 min 0 20 min 35 min Mesto C 35 min 20 min 0 20 min Mesto D 60 min 35 min 20 min 0 Spolu 125 min 85 min 75 min 115 min 10/16. Pri výbere spomedzi uvedených štyroch miest je zrejme optimálnym miestom sídla súdu mesto C (ktoré zodpovedá práve geografickému umiesteniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v rámci obvodu tohto súdu ale aj vo vzťahu k obvodu Krajského súdu Žilina), pretože v porovnaní s ostatnými možnými kombináciami je najmenej vzdialené od ostatných troch miest. Objavuje sa aj ďalší prvok na analýzu. Musia všetky služby poskytované súdom zostať na hlavnom súde? Ak sa vrátime k predchádzajúcemu príkladu, na troch miestach, kde by nebol žiadny súd, by mohlo byť užitočné vytvoriť podporné pracoviská na plnenie administratívnych úloh. Tieto otázky bolo nevyhnutné v navrhovanej reforme súdnej mapy riešiť.
V nadväznosti na označené usmernenie je podstatnou skutočnosť, že správne súdy rozhodujú aj v sociálnych veciach, kde pre účastníkov konania je dostupnosť súdu z hľadiska vzdialenosti a nákladov s tým spojených obzvlášť dôležitá. Ide spravidla o účastníkov s nízkymi príjmami (fyzické osoby poberajúce dávky, prípadne dôchodky, ktoré sa domáhajú práve ich priznania, alebo zmeny v ich prospech), často o osoby s poškodeným zdravím (poberajúce alebo domáhajúce sa invalidných dôchodkov, resp. pozostalostnej, úrazovej a inej renty a pod.), čo sú faktory fatálne sťažujúce pre túto zdravotne postihnutú časť obyvateľstva dostupnosť súdu úmerne s rastúcou vzdialenosťou. Obdobne sa to týka aj podnikateľov a právnických osôb, ktoré sa dožadujú ochrany svojich práv na správnom súde a nie je vzhľadom na predchádzajúce časti tohto stanoviska dôvod zvyšovať im náklady zväčšovaním vzdialenosti správneho súdu od ich sídla, čo sa obdobne týka aj nákladov právnej pomoci poskytovanej advokátmi. Efektívnosť by sa nemala merať len z hľadiska súdov, ale najmä z hľadiska osôb, ktoré sa na súde domáhajú ochrany svojich práv. V správnom súdnictve sa to týka aj orgánov verejnej správy, ktorým sa značne zvýšia náklady a rovnako tak a spomenutých advokátov (v správnom súdnictve sa vo väčšine prípadov vyžaduje kvalifikované právne zastúpenie advokátom). Pokiaľ by bol správny súd pre súčasný obvod banskobystrického krajského súdu umiestnený v Žiline (obdobne v Nitre alebo v Košiciach), z okresov Rimavská Sobota, Poltár, Veľký Krtíš, Lučenec, ale aj Brezno a pod. ide o vzdialenosť, ktorá mnohým doslova odníma prístup k správnemu súdu. Napríklad obec Telgárt, okres Brezno je vzdialená od Žiliny 171km. Z toho vyplýva, že geografická poloha správneho súdu je podstatne výhodnejšia v Banskej Bystrici, ktorá nie je natoľko vzdialená od Žilinského kraja. Napríklad Banská Bystrica je od Čadce (najvzdialenejšie okresné mesto) vzdialená len 119 km. Banská Bystrica je dopravným uzlom v rámci stredoslovenského súdneho obvodu, je dostupná cestovaním autobusom, vlakom aj osobným motorovým vozidlom z každej strany, pričom však dostupnosť mesta Žilina z niektorých vzdialenejších obcí banskobystrického kraja je značne problematická.
Podľa Národného integrovaného reformného plánu (Moderné a úspešné Slovensko) výzvou slovenského súdneho systému môže byť aj nedostatočná právna pomoc najzraniteľnejším skupinám, podobne ako je napríklad v oblastiach zdravotníctva alebo sociálnych služieb⁷⁴. ⁷⁴ ÚHP (2020): Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením
Túto otázku nemožno vnímať len izolovane z hmotnoprávneho hľadiska, ale dotýka sa aj prístupu k súdu. To znamená, nie je možné nastolenú otázku zľahčujúco zodpovedať tým, že priemerný občan sa stane účastníkom konania pred súdom raz možno dvakrát za život a z tohto dôvodu otázka vzdialenosti súdu od jeho bydliska nie je taká dôležitá. Nie je podstatné, koľkokrát za život sa občan obráti na súd, ale dôležitá je otázka, aké podmienky mu budú vytvorené na to, aby sa mohol efektívne a účinne domôcť svojich práv, keď sa naň rozhodne obrátiť. Práve na dosiahnutie takého výsledku, so zohľadnením efektivity a špecializácie súdov v priliehavom obsahu a rozsahu, je potrebné reformu súdnej mapy zamerať. Zohľadniť by sa malo aj to, že Banská Bystrica je tradičným geograficky predurčeným centrom bývalého stredoslovenského kraja (ktorý zahŕňal i súčasný Žilinský kraj), čo pri lokalizácii sídla správneho súdu v Žiline zohľadnené nebolo.
So zohľadnením uvedených zásadných pripomienok možno korigovať návrh reformy súdnej mapy a zriadiť správny súd v Banskej Bystrici pre územné obvody Krajských súdov v Banskej Bystrici a v Žiline, nakoľko sú pre to omnoho lepšie predpoklady, než na zriadenie správneho súdu v Žiline, z hľadiska personálneho t.zn. odbornosti sudcov a následnej efektivity a kvality rozhodovacej činnosti, ako aj z hľadiska dostupnosti. Po primeranom doplnení doterajšieho správneho kolégia sudcami (najlepšie so zohľadnením výsledkov projektu „Váženie prípadov“), ktorým (ani po zohľadnení novely verejného obstarávania, by nebolo nutné dosiahnuť počet 30 sudcov) by bolo možné zriadiť správny súd v Banskej Bystrici za priaznivejších podmienok ako v Žiline, resp. možno uvažovať o zriadení správnych súdov v oboch mestách, predstavujúcich samostatné regióny s dostatočným vlastným nápadom vecí.
Navrhovaná nová právna úprava nezohľadňuje pri správnych súdoch ani zriadenie detašovaných pracovísk v sídlach obvodov súčasných krajských súdov, v ktorých nebude sídlo novo zriadeného prvostupňového správneho súdu, a to za účelom využitia existujúceho odborného potenciálu sudcov súčasných správnych kolégií. Pritom však považujeme za potrebné doplniť, že detašované pracoviská môžu byť len dočasným riešením, ktoré z dlhodobého hľadiska nič nerieši.
Podľa dôvodovej správy cieľom reformy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Z predloženého návrhu zákona, aj vzhľadom na uvedené, nemožno zistiť v čom sa uvedené podmienky zlepšujú, na základe akých dôvodov a príčin. Návrh vychádza zo zriadenia troch správnych súdov v súdnych obvodoch, ktoré sa neprekrývajú s územnosprávnym členením SR, pričom v správnom súdnictve sa preskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy organizovaných práve podľa územných obvodov samosprávnych krajov (VÚC). Podľa mapy č.4 sídiel a obvodov správnych súdov obvod Okresného súdu Rimavská Sobota má spadať pod Správny súd v Košiciach; obvod Okresného súdu Banská Bystrica má spadať pod Správny súd v Žiline a zvyšné tri obvody (OS Lučenec, OS Zvolen a OS Žiar nad Hronom) majú spadať pod Správny súd v Nitre.
O odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňových orgánov verejnej správy rozhoduje v množstve oblastí verejnej správy okresný úrad v sídle kraja, teda v danom prípade Okresný úrad Banská Bystrica, prípadne iné odvolacie – (druhostupňové) orgány, napr. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica, orgány Banskobystrického samosprávneho kraja na zverenom úseku prenesenej štátnej správy (školstvo, zdravotníctvo) a iné. Proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánov verejnej správy je v drvivej väčšine prípustný riadny opravný prostriedok, ktorého využitie je obligatórnou podmienkou pre možnosť domáhať sa preskúmania ich zákonnosti v správnom súdnictve (viď § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku – SSP), teda žalovaným je Okresný úrad Banská Bystrica a ďalšie (druhostupňové) orgány pôsobiace vnútri územnosprávneho Banskobystrického kraja (viď § 180 SSP). Súdny prieskum sa však podľa navrhovanej reformy má uskutočňovať na niektorom z troch správnych súdov, výrazne vzdialených od Banskej Bystrice.
Navrhovanou úpravou navyše zjavne dôjde k disproporciám, ktorých právne dôsledky je v súčasnosti do dôsledkov ťažké čo i len odhadovať. Napríklad preskúmanie zákonnosti správneho aktu vydaného orgánom verejnej správy v Rimavskej Sobote by podliehalo prieskumnej právomoci miestne príslušného Správneho súdu Košice (príslušnosť je založená sídlom prvostupňového orgánu verejnej správy), pričom odvolacím orgánom je Okresný úrad Banská Bystrica, prípadne iný odvolací orgán. V prípade iného orgánu verejnej správy, napríklad so sídlom v Brezne, ktorý taktiež spadá do územného obvodu Okresného úradu B. Bystrica, by bol miestne príslušným už Správny súd Žilina. Obdobne v prípadoch prvostupňových orgánov verejnej správy so sídlom v Lučenci alebo vo Zvolene by bol príslušný Správny súd Nitra. To znamená jeden orgán verejnej správy – napríklad Okresný úrad Banská Bystrica so všetkými svojimi pôsobnosťami by podliehal prieskumnej príslušnosti všetkých troch správnych súdov, čo vzhľadom na zjednocovanie praxe aspoň v rámci územného obvodu tohto orgánu vyvolá iste mnohé len ťažko riešiteľné otázky a pochybnosti.
Záverom tejto časti uvádzajme, že sa v plnej miere stotožňujeme s materiálom spracovaným KS Bratislava „Súdna mapa inak“.
Alternatívne máme za to, že riešenie, ktoré je navrhnuté v „Pripomienkach Sudcovskej rady pri Krajskom súde v Trenčíne k tzv. novej súdnej mape“, schválených Sudcovskou radou Krajského súdu v Trenčíne v časti týkajúcej sa odvolacích súdov by bolo možné aplikovať aj pre správne súdy, čím by sa zachoval odborný potenciál všetkých špecializovaných sudcov vykonávajúcich agendu správneho súdnictva a zároveň by bola zabezpečená nevyhnutná kontinuita rozhodovacej činnosti v oblasti správneho súdnictva.
2/ Zásadné pripomienky k § 9 ods. 4 návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Z hľadiska sudcov správnych kolégií je potrebné poukázať najmä na ich dehonestujúce postavenie, ktoré im z návrhu zákona vyplýva. Podľa navrhovaného znenia práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov, ktorí boli pridelení na krajské súdy na voľné miesto sudcu vsprávnom kolégiu určené ministrom spravodlivosti po 1. januári 2021, prechádzajú od 1. apríla 2022 z
- Krajského súdu v Nitre na Správny súd v Nitre,
- Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Žiline,
- Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach.
Návrh teda nerieši postavenie doterajších sudcov správnych kolégií, ktorí sú napriek ich mnohoročnej praxi, stovkám vydaných rozhodnutí a absolvovaným výberovým konaniam a pod. v podstate v rovnakom postavení v porovnaní s kýmkoľvek, kto by mohol mať (po splnení formálnych predpokladov) záujem u funkciu sudcu správneho súdu. Takáto právna úprava je pre týchto sudcov neprijateľná. Absurdná je najmä predstava, že dlhoročný sudca správneho kolégia správneho súdu, sa v prípade záujmu o prechod na správny súd bude musieť povinne podrobiť podmienkam výberového konania spočívajúcim v prípadovej štúdii a vyhotovení písomného rozhodnutia, napriek tomu, že vo svojej praxi správneho sudcu vyriešil stovky prípadov a vydal stovky rozhodnutí, ktoré by za optimálnych podmienok museli výberovej komisii postačovať na vytvorenie si obrazu o odbornej pripravenosti sudcu na výkon funkcie na správnom súde. Obdobne požadovanie vypracovania testu s otázkami z celej oblasti právneho poriadku a prekladu právneho textu z cudzieho jazyka je pre praktizujúceho sudcu nepochopiteľné, ako aj skutočnosť, že by sa mal podrobiť v zmysle nového (pripravovaného) ustanovenia § 151zg ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., verejnému vypočutia pred súdnou radou podľa pravidiel vzťahujúcich sa na verejné vypočutie kandidátov na sudcu ústavného súdu, keď už v súčasnosti a niekoľko rokov rozhoduje ako sudca vo veciach správneho súdnictva, na čom sa nič nezmení ani na príslušnom Správnom súde. Prijateľným riešením by bol pohovor výberovej komisie s takýmto uchádzačom o funkciu sudcu správneho súdu spojený s oboznámením sa komisie s jeho doterajšou praxou, jej výsledkami a prípadne s jeho hodnotením zo strany nadriadeného (predsedu súdu a pod.). Navrhujeme aj z týchto dôvodov návrh zákona stiahnuť z legislatívneho procesu a zásadne prepracovať tak, aby sa zohľadnil fakt, že sudcovia správnych kolégií krajských súdov už sú sudcami a tomu sa prispôsobili osobitosti takého „vnútorného“ výberového konania, čím by nebola nijako dotknutá možnosť uchádzať sa o funkciu sudcu aj „nesudcom“, avšak za iných, prísnejších kritérií, ktoré sudcovia už spĺňajú.
Uvedenými zásadnými pripomienkami poukazujeme na podstatné skutočnosti, ktorými je nutné sa zaoberať, aby riešenie umiestnenia a územných obvodov správnych súdov v rámci reformy súdnej mapy nastolilo optimálny stav, teda aby boli zavedené súdne obvody nových prvostupňových správnych súdov tak, aby boli primerané všetkým požiadavkám, ktoré by mali byť pri zmene súdnej mapy zohľadnené, vrátane zaťaženia sudcov takým nápadom, ktorý objektívne môžu vybaviť v primeranom čase. Pokiaľ budú veci vybavené primerane vzdialeným správnym súdom, v primeranom čase a súčasne kvalitne, dosiahne sa tým aj zlepšenie obrazu justície v očiach verejnosti.
sudcovia Správneho kolégia
Krajského súdu v Banskej Bystrici
