Zákon, ktorý novelizuje právnu úpravu mimovládnych organizácií, je v rozpore s ústavou
Popis tlačovej správy:
Zákon, ktorý novelizuje právnu úpravu mimovládnych organizácií, je v rozpore s ústavou (tlačová správa č. 55/2025)
Skupina tlačovej správy:
Plenárna
Dátum vydania:
18.12.2025
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2025 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2025 nálezom vyslovil rozpor zákona č. 109/2025 Z. z. s viacerými ústavnými právami podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento zákon uložil mimovládnym organizáciám (ďalej len „MVO“), pokiaľ ich príjmy prekročili stanovenú prahovú hodnotu, povinnosť vypracovať výkaz obsahujúci informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť MVO, ako aj výške ich príspevku. Zároveň stanovil povinnosť uložiť výkaz do verejnej časti registra účtovných závierok. Zákonom bol doplnený aj zákon o slobode informácií tak, že za povinné osoby sa považujú aj MVO, pokiaľ im boli poskytnuté verejné prostriedky.
Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. To nie je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (transparentnosť a boj proti trestnej činnosti). Tieto ciele možno dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami tak, ako tomu bolo v skoršej právnej úprave. Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná. Napokon má potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb.
Hoci uloženie povinnosti viesť a zverejňovať výkazy sama osebe nie je neprimeranou administratívnou záťažou, napadnutá právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a ich ochote prispievať na fungovanie občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom. To môže mať za následok ohrozenie ich fungovania.
Pokiaľ ide o zaradenie MVO medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, zákon bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na MVO, ktoré takýto charakter nemajú. Dôsledkom je neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností, pre ktoré boli MVO založené. S ohľadom na to ústavný súd vyslovil aj rozpor § 39 zákona o nadáciách s ústavou.
Národnou radou deklarované ciele zákona možno dosiahnuť množstvom už existujúcich nástrojov rôznych odvetví práva. Osobitne možno poukázať na zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhom navrhovateľov nevyhovel.
K tomuto nálezu pripojil sudca Miloš Maďar odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku, ako aj odôvodnenia nálezu, a sudca Ivan Fiačan odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia nálezu.
