Návrh zmeny Trestného poriadku

(Návrh)

Zákon

z … 2026,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 308/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 340/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 49/2023 Z. z., zákona č. 111/2023 Z. z., zákona č. 192/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 353/2024 Z. z., zákona č. 150/2025 Z. z., zákona č. 327/2025 Z. z., zákona č. 416/2025 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2026 Z. z. a zákona č. 69/2026 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 ods. 6 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „uložené ochranné liečenie ústavnou formou alebo detencia“.

V § 2 ods. 20 sa za slovo „Ak“ vkladajú slová „podozrivý podľa § 33b, jeho zákonný zástupca,“, vypúšťajú sa slová „podozrivá osoba,“ a za slovo „poškodený“ sa vkladajú slová „jeho zákonný zástupca, dôverník alebo splnomocnenec,“.

§ 2 sa dopĺňa odsekom 23, ktorý znie:

„(23) Orgány činné v trestnom konaní a súd využívajú v prípadoch vhodných na dosiahnutie odčinenia škody spôsobenej trestným činom, obnovu narušených vzťahov a zmierenie medzi poškodeným a obvineným postupy restoratívnej justície, ktoré vo svojich rozhodnutiach zohľadňujú. Použitie postupov restoratívnej justície musí rešpektovať princípy dobrovoľnosti, dôstojnosti a rovnosti strán, pričom jej využitie nesmie byť na ujmu základných práv a slobôd zúčastnených osôb.“.

§ 4 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Záujmové združenia občanov môžu orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom podávať podnety na použitie postupov restoratívnej justície.“.

V § 6 ods. 2 štvrtá veta znie: „Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých, poškodených a ich blízkych osôb, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú, a tiež na to, aby zabránili verejnému šíreniu akýchkoľvek informácií, ktoré by mohli viesť k identifikácii detskej obete, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

V § 9 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

V § 9 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo odseku 2“.

V § 10 ods. 19 sa slová „činiteľa a trestného“ nahrádzajú slovami „činiteľa, trestného“ a za slová „234 Trestného zákona“ sa vkladajú slová „a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona“.

§ 10 sa dopĺňa odsekmi 26 a 27, ktoré znejú:

„(26) Restoratívnou justíciou sa na účely tohto zákona rozumie najmä prístup smerujúci k dosiahnutiu účelu trestného konania, ktorý sa sústreďuje na odčinenie škody spôsobenej trestným činom, obnovu narušených vzťahov a zabezpečenie aktívneho zapojenia poškodeného, obvineného, prípadne komunity a iných osôb do trestného konania.

(27) Postupmi restoratívnej justície sa na účely tohto zákona rozumie najmä mediácia, restoratívna konferencia alebo iné obdobné procesy, ktorých cieľom je dosiahnuť dohodu o spôsobe odstránenia alebo zmiernenia následkov trestného činu.“.

V § 14 sa vypúšťa písmeno p).

Doterajšie písmeno r) sa označuje ako písmeno p).

V § 25 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Pri kontrole dodržiavania obmedzení a povinností môže probačný a mediačný úradník požiadať o súčinnosť Policajný zbor, ktorý mu ju poskytne.“.

V § 28 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak je osobou podľa § 2 ods. 20 poškodený, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu, priberie sa tlmočník pohlavia určeného vypočúvanou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody.“.

Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.

V § 28 ods. 6 sa číslo „4“ nahrádza číslom „5“.

V § 28 ods. 8 sa číslo „6“ nahrádza číslom „7“.

33b vrátane nadpisu znie:

„§ 33b

Podozrivý

(1) Práva podľa tohto ustanovenia sa na podozrivého vzťahujú od okamihu, kedy bol informovaný orgánmi činnými v trestnom konaní o podozrení voči nemu, alebo od okamihu obmedzenia jeho osobnej slobody podľa § 85. S informovaním o podozrení podľa predchádzajúcej vety organy činné v trestnom konaní zároveň podozrivého poučia o jeho právach.

(2) Podozrivý má od okamihu podľa odseku 1 bezodkladne právo

byť poučený o svojich právach; poučenie sa podozrivému v prípade potreby primerane vysvetlí,
na informácie o skutočnostiach zakladajúcich podozrenie voči nemu a o podstatných zmenách týchto informácií; informácie sa podozrivému poskytnú v rozsahu, aký je potrebný na uplatnenie účinného práva na obhajobu,
zvoliť si obhajcu,
právo odoprieť vypovedať,
komunikovať so svojím obhajcom a radiť sa s ním bez prítomnosti tretej osoby pred výsluchom,
žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a radiť sa s ním v priebehu výsluchu; v priebehu svojho výsluchu sa však nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku,
právo na účasť svojho obhajcu na úkonoch podľa § 125, § 126 a § 157 až 159, ak sa pri nich vyžaduje alebo je povolená účasť podozrivého.

(3) Práva podľa odseku 2 písm. e) až g) možno dočasne obmedziť, ak vykonanie takéhoto úkonu nemožno odložiť z dôvodu podstatného ohrozenia trestného konania alebo existencie naliehavej potreby odvrátiť závažné nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby a obhajcu o úkone vyrozumieť.

(4) Podozrivý, ktorý bol obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 má okrem práv podľa odseku 2 aj práva podľa § 34 ods. 4 a 6, právo na naliehavú lekársku pomoc, právo na informácie o dôvodoch obmedzenia slobody a maximálnej lehote, počas ktorej môže byť obmedzený na slobode, kým nebude odovzdaný súdu a právo nazerať do spisov podľa § 69 v rozsahu potrebnom na uplatnenie účinného práva na obhajobu v súvislosti s obmedzením jeho osobnej slobody.

(5) Ak je podozrivým podľa odseku 1 mladistvý, orgány činné v trestnom konaní sú povinné poučiť o jeho právach aj jeho zákonného zástupcu. Na podozrivého podľa predchádzajúcej vety sa ustanovenia § 337 a 338 použijú rovnako.

(6) Ak orgány činné v trestnom konaní prvý krát informujú podozrivého o jeho podozrení podľa odseku 1 počas jeho výsluchu, výsluch prerušia, poučia podozrivého o jeho právach a umožnia mu výkon práv podľa odseku 2.

(7) Na výsluch podozrivého podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia o výsluchu obvineného podľa § 121 až 124.

(8) Podozrivý, ktorý je mladistvým alebo ktorý bol obmedzený na osobnej slobode alebo ktorého účasť sa vyžaduje na úkonoch podľa § 125, § 126 a § 157 až 159, má právo na právnu pomoc; ustanovenia § 34 ods. 4 a 40 ods. 2 sa použijú primerane. “.

V § 34 ods. 3 a § 36 ods. 4 sa číslo „2“ nahrádza číslom „4“.

Za § 35 sa vkladá § 35a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 35a

Zákonný zástupca podozrivého

Ustanovenie § 35 sa primerane použije aj na podozrivého podľa § 33b. “.

V § 37 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmena c) až e).

V § 38 ods. 2 sa slová „b), c) alebo písm. d)“ nahrádzajú slovami „b) alebo c)“.

V § 38 ods. 3 sa vypúšťajú slová „alebo písm. d)“.

V § 40 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta.

V § 40 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu prostredníctvom programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, najmä ak vec neznesie odklad a postup podľa odseku 2 je spojený s nadmerným a organizačno-technickým zaťažením. O tomto postupe spíše sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu záznam do spisu.“.

Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako 4 až 8.

V § 44 ods. 2 sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 33b ods. 2 až 4 a“.

V § 46 ods. 1 sa za slová „preštudovať ich“ vkladajú slová „robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí,“.

V § 46 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak bola trestným činom spôsobená škoda na finančných prostriedkoch tvoriacich štátny rozpočet, rozpočet Európskej únie, rozpočet priamo alebo nepriamo spravovaný alebo kontrolovaný Európskou úniou, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet štátneho fondu, rozpočet vyššieho územného celku, rozpočet obce, nárok na náhradu škody môže uplatňovať subjekt, v ktorého pôsobnosti je správa rozpočtu. Na tento účel sa škodou rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenie z rozpočtu podľa prvej vety, a to až do výšky v akej neboli rozpočtu vrátené.“.

Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.

V § 46 ods. 9 písm. e) sa vypúšťa slovo „alebo“.

V § 46 sa odsek 9 dopĺňa písmenami g) a h), ktoré znejú:

„g) porušení podmienok výkonu trestu domáceho väzenia, alebo

h) porušení primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 1.“.

V § 46 ods. 10 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Orgán činný v trestnom konaní alebo súd súčasne s informáciou podľa predchádzajúcej vety poškodenému vhodným spôsobom poskytne aj informáciu o opatreniach prijatých na jeho ochranu podľa tohto alebo osobitného zákona.“.

V § 47 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6) V prípadoch podľa odsekov 2 až 5 sa informácie môžu poškodeným poskytovať aj prostredníctvom tlače, webového sídla príslušného orgánu alebo prostredníctvom podobného informačného kanála; ustanovenie § 6 tým nie je dotknuté.“.

Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.

V § 48a ods. 2 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „dôverník tiež môže poškodenému pomôcť porozumieť poučeniu o právach poškodeného a vyhľadať organizáciu na pomoc poškodeným.“.

Doterajší text § 49 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2 , ktorý znie:

„(2) Na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať o pomoc dôverníka podľa § 48a ods. 2, ak je zvolený.“.

V § 54a ods. 1 sa slová „5 a 7“ nahrádzajú slovami „6 a 8“.

V 65 ods. 8 sa vypúšťajú slová „a súd“ a na konci sa pripája táto veta: „Na doručovanie elektronickými prostriedkami podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.“.

§ 65 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

„(9) Súd môže doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami; na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.“.

§ 66a sa vrátane nadpisu vypúšťa.

V § 69 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Práva spojené s právom podľa odseku 1 možno obmedziť aj vtedy, ak sa týkajú časti spisu obsahujúceho fotografie, obrazové záznamy, zvukové záznamy alebo obrazovo-zvukové záznamy zasahujúce do intímnej oblasti poškodeného, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona; odsek 2 sa použije primerane.“.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.

V § 74 ods. 2 a § 408 ods. 5 sa slová „8 a 9“ nahrádzajú slovami „9 a 10“.

V § 85 sa vypúšťa odsek 5.

Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 5 a 6.

V § 85 odsek 5 znie

„(5) Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania bez prítomnosti tretej osoby; ustanovenie § 40 ods. 4 sa použije primerane. Zadržanej osobe musí byť umožnené uplatnenie práv podľa prvej vety bez zbytočného odkladu. Zadržaná osoba má právo komunikovať so svojím obhajcom a radiť sa s ním bez prítomnosti tretej osoby pred výsluchom podľa odseku 4 a požadovať, aby obhajca bol prítomný pri jej výsluchu podľa odseku 4. Ak je obhajca v lehote podľa odseku 4 nedosiahnuteľný, zadržaná osoba sa vyzve, aby si zvolila iného obhajcu, ktorý je dosiahnuteľný, inak sa jej ustanoví náhradný obhajca podľa § 42.“.

V § 121 ods. 3 sa slová „stíhania, o konaní o dohode o vine a treste, ako aj o podmienkach uloženia trestu prepadnutia majetku, ak bude vznesené obvinenie za niektorý z trestných činov uvedených v § 58 ods. 2 Trestného zákona“ nahrádzajú slovami „stíhania a o konaní o dohode o vine a treste“.

V § 125 ods. 1 sa za slová „Ak výpoveď“ vkladajú slová „podozrivého podľa § 33b alebo“ a za slová „môže byť“ sa vkladajú slová „podozrivý podľa § 33b alebo“.

V § 126 ods. 1 sa za slová „vyzve sa“ vkladajú slová „podozrivý podľa § 33b alebo“.

V § 135 odsek 4 sa slová „rovnakého pohlavia ako je vypočúvaná osoba“ nahrádzajú slovami „pohlavia určeného vypočúvanou osobou“.

V § 139 ods. 1 písm. e) sa vypúšťa slovo „alebo“.

V § 139 sa odsek 1 dopĺňa písmenami g) a h), ktoré znejú:

„g) porušení podmienok výkonu trestu domáceho väzenia, alebo

h) porušení primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 1.“.

V § 139 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Súčasne s informáciou podľa predchádzajúcej vety orgán činný v trestnom konaní alebo súd svedkovi poskytne vhodným spôsobom aj informáciu o opatreniach prijatých na jeho ochranu.“.

V § 155 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o prehliadku tela obzvlášť zraniteľnej obete podľa osobitného zákona, môže ju vykonať len osoba pohlavia určeného touto osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody a len v nevyhnutnej miere.“.

§ 191 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

„f) uložil obvinenému primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 204a ods. 1,“.

V § 196 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak bolo trestné oznámenie podané policajtovi, policajt o podanom trestnom oznámení bez meškania upovedomí prokurátora.“.

V § 196 ods. 2 sa vypúšťapiata a šiesta veta.

V § 200 sa odsek 2 sa dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:

„f) bol trestný čin spáchaný na dieťati, alebo

g) ide o trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona, a to podvod podľa § 221 ods. 2, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, neoprávnené obohatenie podľa § 226, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok podľa § 228, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230, legalizácia výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a, úžera podľa § 235, porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 238, poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240, machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním podľa § 241, marenie konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 a 243, marenie exekučného konanie podľa § 243a, porušovanie zákazu konkurencie podľa § 244, neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c, výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d a trestné činy uvedené v piatej hlave osobitnej časti Trestného zákona.“.

Za § 204 sa vkladá § 204a, ktorý znie:

„§ 204a

Primerané obmedzenia a povinnosti na ochranu života, zdravia, slobody alebo iných práv poškodeného

(1) Ak je to potrebné na ochranu života, zdravia, slobody alebo iných práv poškodeného, môže prokurátor uznesením uložiť obvinenému primerané obmedzenia alebo povinnosti, a to

zákaz kontaktu s poškodeným v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,
nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného alebo v určenom mieste, kde sa poškodený zdržuje alebo ktoré navštevuje,
nevstupovať do bytu alebo iných priestorov, v ktorých sa poškodený zdržiava,
zdržať sa akéhokoľvek správania, ktoré by mohlo ohroziť alebo znepríjemniť život poškodeného.

(2) Prokurátor uloží povinnosti alebo obmedzenia len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa odseku 1 a na dobu najviac 90 dní. Ak trvajú dôvody, pre ktoré boli povinnosti alebo obmedzenia uložené, môže prokurátor ich trvanie uznesením predĺžiť, najviac však vždy o ďalších 30 dní.

(3) Obvinený alebo poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Ak obvinený závažným spôsobom poruší uloženú povinnosť alebo obmedzenie, prokurátor môže podať návrh na vzatie obvineného do väzby alebo na uloženie prísnejšieho opatrenia podľa tohto zákona.

(5) Prokurátor bezodkladne upovedomí poškodeného o uložení, zmene alebo zrušení povinností alebo obmedzení podľa tohto ustanovenia.“.

V § 207a sa vypúšťa odsek 3.

V § 209 odsek 1 znie:

„(1) Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. Ak sa v rámci vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania uskutočnila mediácia, ktorej výsledkom je uzavretie dohody medzi poškodeným a obvineným o náhrade škody, návrh na podanie obžaloby a obsahuje aj informáciu o výsledku mediácie. Policajt so spisom predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak to ich povaha umožňuje a dohodu medzi poškodeným a obvineným o náhrade škody, ak došlo k jej uzavretiu.“.

V § 211 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „nebezpečného prenasledovania podľa § 360a,“.

Pred § 214 sa vkladá § 213a, ktorý znie:

„§ 213a

(1) Pri vybavovaní návrhu policajta podľa § 209 ods. 1 prokurátor zohľadní postoj obvineného k trestnému činu, odstráneniu škody alebo iných škodlivých následkov trestného činu, snahu o urovnanie vzťahov s poškodeným, uskutočnenie restoratívneho postupu a restoratívny výsledok a podľa povahy a závažnosti trestného činu, okolností jeho spáchania a osoby obvineného

trestné stíhanie podmienečne zastaví, ak sú splnené podmienky podľa § 216,
schváli zmier a zastaví trestné stíhanie, ak sú splnené podmienky podľa § 220, alebo
začne konanie o dohode o vine a treste.

(2) Postup podľa odseku 1 má prednosť pred podaním obžaloby.“.

V § 216 ods. 2 sa slovo „päť“ nahrádza slovom „sedem“.

V § 216 ods. 5 sa slová „§ 51 ods. 3 písm. a)“ nahrádzajú slovami „§ 52a ods. 1 písm. a)“ a slová „§ 51 ods. 4 písm. k)“ sa nahrádzajú slovami „§ 52a ods. 2 písm. k)“.

V § 231 písm. o) sa slová „§ 85 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 85 ods. 6“.

§ 231 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie:

„p) vyžiadať si od probačného a mediačného úradníka správu o možnosti uloženia a riadneho výkonu trestu.“.

§ 234 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Obžalobu je možné podať len v prípade, ak nie je možné postupovať podľa § 213a ods. 1.“.

V § 235 písm. e) sa za slová „so skutkom“ vkladá bodkočiarka a slová „na označenie listinných dôkazov sa použijú primerane ustanovenia § 269 ods. 4“.

V § 240 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: „Zároveň sa strany poučia, že listinné dôkazy, ktoré boli sprístupnené najneskôr pri skončení prípravného konania podľa § 208, sa považujú za vykonané aj bez ich čítania na hlavnom pojednávaní, pokiaľ s tým výslovne súhlasia. Jednotlivé listinné dôkazy môžu namietať z dôvodov, že nejde o listinné dôkazy, boli získané nezákonne alebo sú bezvýznamné pre dokazovanie, čo musia stručne odôvodniť.“.

V § 241 ods. 1 písm. j) sa vypúšťajú slová „a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f), a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania“.

V § 252 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak je to potrebné na ochranu práv osôb, najmä s ohľadom na ich vek alebo zdravotný stav, alebo ak to vyžadujú bezpečnostné alebo iné závažné dôvody, možno na hlavnom pojednávaní prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zabezpečiť aj prítomnosť obžalovaného a iných osôb.“.

V § 252 ods. 3 a § 293 ods. 6 sa slová „trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažný zločin“.

V § 255 ods. 3 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak zistí, že obžalovaný a poškodený majú záujem o vykonanie mediácie, môže dať na jej vykonanie pokyn a určí primeranú lehotu.“.

V § 256 ods. 2 prvá veta znie: „Ak bola medzi obvineným a poškodeným uzavretá dohoda o náhrade škody, predseda senátu na ňu poukáže, inak vyzve poškodeného, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom rozsahu.“.

§ 269 vrátane nadpisu znie:

„§ 269

Listinné dôkazy

(1) Listinným dôkazom sú písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorým sa vykonáva dokazovanie.

(2) Listinné dôkazy sa vykonávajú ich prečítaním na hlavnom pojednávaní a to tak, že sa prečíta ich časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti a umožní sa do nich nazrieť stranám a ak je to potrebné aj svedkom a znalcom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Listinné dôkazy, ktoré boli stranám sprístupnené najneskôr pri skončení prípravného konania podľa § 208, sa so súhlasom procesných strán v zmysle § 240 ods. 3 považujú za vykonané bez ich čítania na hlavnom pojednávaní okamihom ich pripustenia do dokazovania súdom podľa odseku 6.

(4) Zoznam listinných dôkazov podľa odseku 3, ktoré sa majú vykonať na hlavnom pojednávaní, podáva prokurátor v obžalobe a musí obsahovať označenie listinných dôkazov a to číslom strán v spise, na ktorých sa tieto listinné dôkazy nachádzajú.

(5) Zoznam listinných dôkazov podľa odseku 3 môžu podať aj iné strany trestného konania v lehote podľa § 240 ods. 3, ak boli stranám známe v čase doručenia výzvy.

(6) Súd o navrhnutých listinných dôkazoch a o námietkach rozhodne na hlavnom pojednávaní a zaznamená do zápisnice poukazom na čísla strán v spise, ktoré listinné dôkazy sa považujú za vykonané bez ich čítania, a ktoré boli vylúčené, spolu s dôvodmi vylúčenia. Súd môže rozhodnúť o vylúčení listinného dôkazu z dokazovania aj bez námietky a dôvody svojho rozhodnutia uvedie do zápisnice.

(7) Súd môže prečítať akýkoľvek listinný dôkaz navrhnutý procesnými stranami zahrnutý do dokazovania, ak to považuje za nevyhnutné na objasnenie skutkového stavu.

(8) Ak sa hlavné pojednávanie koná v neprítomnosti obžalovaného, ustanovenia odsekov 3 až 7 platia rovnako.

(9) Listinné dôkazy, ktoré predloží strana až v konaní pred súdom, súd bezodkladne doručí ostatným stranám na oboznámenie a na hlavnom pojednávaní sa vykonajú podľa tohto ustanovenia a to čítaním alebo v prípade súhlasu procesných strán vykonaním bez ich čítania.

(10) Súd je povinný sám vykonať listinné dôkazy, ktoré sa viažu na rozhodnutie o treste alebo ochrannom opatrení.

(11) Listinné dôkazy, ktoré boli predložené niektorou zo strán až v odvolacom konaní, musí súd bezodkladne doručiť ostatným stranám na oboznámenie. O ich vykonaní rozhodne odvolací súd na verejnom zasadnutí alebo neverejnom zasadnutí, a to buď ich prečítaním alebo v prípade súhlasu procesných strán vykonaním bez ich čítania. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane.“.

V § 274 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Poškodený je počas záverečnej reči oprávnený uviesť aké následky mal trestný čin na jeho život z krátkodobého ako aj dlhodobého hľadiska. Toto právo prislúcha aj dedičom poškodeného, ktorý v dôsledku trestného činu zomrel.“.

V § 293 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Prítomnosť iných osôb môže byť zabezpečená aj prostredníctvom videokonferenčného zariadenia; § 252 ods. 1 sa použije primerane.“.

V § 299a ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak súčasťou spisového materiálu nie je vyjadrenie lekára z odboru psychiatrie alebo odborný lekársky posudok, súd vyzve prokurátora k jeho doplneniu najneskôr do 24 hodín, inak návrh prokurátora zamietne.“.

V § 299a ods. 3 sa za slovo „zariadení,“ vkladajú slová „spravidla v obvode súdu, ktorý príkaz vydal,“.

V § 299a odsek 4 znie:

„(4) Prokurátor a zdravotnícke zariadenie sú povinní skúmať počas trvania predbežného príkazu, či dôvody umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadenia trvajú, alebo či sa zmenili. Ak pominul dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, prokurátor obvineného ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom. Príkaz podľa predchádzajúcej vety môže vydať prokurátor aj na návrh zdravotníckeho zariadenia. Ak je zároveň daný dôvod väzby, postupuje sa podľa § 86.“.

§ 299a sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Zmeniť zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa predbežný príkaz vykonáva, možno iba s písomným súhlasom súdu.

(6) Zoznam zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonávajú predbežné príkazy na umiestnenie v zdravotníckom zariadení, vedie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.“.

V § 336 sa za slovo „obhajcu“ vkladajú slová „od okamihu podľa § 33b ods. 1, najneskôr však“.

V § 353 ods. 2 písm. e) sa vypúšťajú slová: „ak s tým obvinený súhlasí,“.

V § 353 odsek 3 znie:

„(3) Ak samosudca ukladá trestným rozkazom trest povinnej práce, pred jeho vydaním môže vyžiadať od probačného a mediačného úradníka správu o možnosti uloženia a riadneho výkonu tohto trestu.“.

V § 408 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) je obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.“.

V § 408 ods. 3 sa za slovami „odo dňa“ vypúšťa čiarka a slová „keď rozhodnutie uvedené v odseku 1 nadobudlo právoplatnosť“ sa nahrádzajú slovami „nariadenia výkonu trestu“.

V § 412 ods. 5 sa číslo „5“ nahrádza číslom „6“.

V § 413 ods. 3 sa slovo „súd“ nahrádza slovami „okresný súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „ústavnou formou“.

V § 413 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak odsúdený vo výkone detencie trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú by pokračovanie vo výkone trestu odňatia slobody neplnilo svoj účel, okresný súd, v obvode ktorého sa detencia vykonáva, môže na návrh riaditeľa detenčného ústavu rozhodnúť o upustení od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia ústavnou formou.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

V § 413 ods. 5 sa slová „2 alebo odseku 3 “ nahrádzajú slovami „2, 3 alebo 4“.

V § 414a sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„(5) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

V § 415 ods. 1 sa v druhej vete za slová „návrh odsúdeného“ vkladajú slová „alebo záujmového združenia občanov“, za slovo „odsúdený“ sa vkladajú slová „alebo záujmové združenie občanov“ a na konci sa pripája táto veta: „Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže záujmové združenie občanov podať návrh o podmienečné prepustenie až po uplynutí šiestich mesiacov od zamietnutia.“.

V § 416 odsek 1 znie:

„(1) O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil, zrušia uložené primerané obmedzenia a povinnosti alebo probačný dohľad alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. O zrušení primeraných obmedzení a povinností alebo probačného dohľadu rozhodne súd na návrh odsúdeného, prokurátora, probačného a mediačného úradníka alebo aj bez takéhoto návrhu.“.

V § 416 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 5, ktoré znejú:

„(2) Zamietnuť návrh iba z dôvodu neuplynutia lehoty stanovenej v zákone pre zrušenie uloženého primeraného obmedzenia alebo povinnosti alebo probačného dohľadu, môže súd mimo verejného zasadnutia.

(3) Návrh na zrušenie uloženého primeraného obmedzenia alebo povinnosti alebo probačného dohľadu môže odsúdený podať len vtedy, ak k nemu pripojí kladné stanovisko probačného a mediačného úradníka, ktorý vykonáva kontrolu tohto primeraného obmedzenia alebo povinnosti alebo vykonáva probačný dohľad nad odsúdeným; inak súd o takomto návrhu nerozhodne a vráti ho odsúdenému s poučením o povinnosti pripojiť k nemu uvedené stanovisko probačného a mediačného úradníka.

(4) Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil alebo že sa rušia primerané obmedzenia a povinnosti alebo probačný dohľad môže so súhlasom prokurátora urobiť aj súd.

(5) Ak bol návrh odsúdeného na zrušenie uloženého primeraného obmedzenia alebo povinnosti alebo probačného dohľadu zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti zamietavého rozhodnutia; to neplatí, ak bol návrh zamietnutý len z dôvodu, že doposiaľ neuplynula lehota ustanovená zákonom na zrušenie uloženého primeraného obmedzenia, primeranej povinnosti alebo výchovného opatrenia.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 6.

§ 419 znie:

„§ 419

(1) O tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, zrušia uložené primerané obmedzenia a povinnosti alebo probačný dohľad alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby. O zrušení primeraných obmedzení a povinností alebo probačného dohľadu rozhodne súd na návrh odsúdeného, prokurátora, probačného a mediačného úradníka alebo aj bez takéhoto návrhu. Zamietnuť návrh iba z dôvodu neuplynutia lehoty stanovenej v zákone pre zrušenie uloženého primeraného obmedzenia alebo povinnosti alebo probačného dohľadu, môže súd mimo verejného zasadnutia.

(2) Návrh na zrušenie uloženého primeraného obmedzenia alebo povinnosti alebo probačného dohľadu môže odsúdený podať len vtedy, ak k nemu pripojí kladné stanovisko probačného a mediačného úradníka, ktorý vykonáva kontrolu tohto primeraného obmedzenia alebo povinnosti alebo vykonáva probačný dohľad na odsúdeným; inak súd o takomto návrhu nerozhodne a vráti ho odsúdenému s poučením o povinnosti pripojiť k nemu uvedené stanovisko probačného a mediačného úradníka.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Rozhodnutie o tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, že sa rušia uložené primerané obmedzenia a povinnosti alebo probačný dohľad, môže so súhlasom prokurátora urobiť predseda senátu.

(6) Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje podľa § 408.“.

Za § 433 sa vkladá § 433a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 433a

Zaistenie výkonu peňažného trestu

(1) Ak je obvinený stíhaný za trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie peňažného trestu, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor zaistiť určitú sumu na majetku obvineného. Pri zaistení výkonu peňažného trestu sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 89a, § 90 a § 94 až 96g.

(2) Ak súd uložil peňažný trest rozsudkom alebo trestným rozkazom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, môže príkazom zaistiť určenú sumu na majetku obvineného do výšky uloženého peňažného trestu.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(4) Ak pominuli dôvody na zaistenie výkonu peňažného trestu, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie výkonu peňažného trestu v určenom rozsahu, zaistenie na majetku obvineného sa obmedzí. O zrušení alebo obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.“.

V § 435 odsek 3 znie:

„(3) Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, nariadi súd na verejnom zasadnutí uznesením výkon náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.“.

V § 435a ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Predseda senátu preruší výkon trestu domáceho väzenia, ak dôjde k zmene miesta, na ktorom sa má trest domáceho väzenia vykonať; dôvod takého prerušenia pominie, ak je možné pokračovať vo výkone trestu domáceho väzenia na novom mieste.“.

V § 435a ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ak je dôvodom rozhodnutia podľa odseku 2 zmena miesta, na ktorom sa má trest domáceho väzenia vykonať, predseda senátu zároveň rozhodne, že pokračovať vo výkone trestu domáceho väzenia sa bude na novom mieste; predseda senátu tiež môže nanovo určiť čas, v ktorom sa má obvinený zdržiavať vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov. Ustanovenie § 53 ods. 3 Trestného zákona tým nie je dotknuté.“.

§ 437 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Ak na základe návrhu o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podaného odsúdeným nie je nevyhnutné vykonať jeho výsluch, rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti môže so súhlasom prokurátora urobiť predseda senátu.“.

V § 445 odsek 1 znie:

„(1) Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu zdravotníckemu zariadeniu príslušnému na výkon uloženého druhu a formy ochranného liečenia podľa osobitného predpisu. Zdravotnícke zariadenie bezodkladne informuje súd o začatí výkonu ochranného liečenia. Ak súd uložil ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ústavnou formou, nariadi zároveň po jeho skončení aj doliečovanie ambulantnou formou. Ak bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, predseda senátu nariadi, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody. Doliečovanie ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona sa začne až po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody; v takom prípade sa ustanovenie § 446a nepoužije.“.

V § 445 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ak súd uložil viac druhov ochranných liečení, nariadi predseda senátu výkon tak, aby výkon psychiatrického ochranného liečenia a sexuologického ochranného liečenia spravidla predchádzal výkonu protialkoholického ochranného liečenia, protitoxikomanického ochranného liečenia a ochranného liečenia patologického hráčstva. Výkon ochranných liečení ambulantnou formou nasleduje po výkone ochranných liečení ústavnou formou.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

§ 445 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Zmeniť zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranného liečenie vykonáva, možno iba na základe dohody zdravotníckych zariadení a s písomným súhlasom súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil.“.

V § 446 ods. 1 sa za slovo „senátu“ vkladá slovo „okresného“.

§ 446 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Ak súd rozhoduje o zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú, môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad páchateľom a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 52a ods. 1 a 2 Trestného zákona. Páchateľ, ktorému súd zmenil formu ochranného liečenia z ústavnej formy na ambulantnú, je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak mu súd takúto kontrolu nariadil. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 74 ods. 5 Trestného zákona platí primerane.“.

V § 446a ods. 2 a 4 sa za slová „nebezpečný z dôvodu “ vkladá slovo „pretrvávajúcej“.

V § 446a ods. 6 sa číslo „2“ nahrádza číslom „1“.

V § 446b ods. 1 sa za slovo „môže“ vkladá slovo „okresný“.

V § 446c ods. 1 sa za slovo „vykonávať,“ vkladá slovo „okresný“.

V § 448 odseky 1 až 3 znejú:

„(1) Ak ochranné liečenie naplnilo svoj účel, rozhodne súd o prepustení z ochranného liečenia. Ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť, rozhodne súd o ukončení ochranného liečenia. O prepustení z ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, alebo aj bez takéhoto návrhu predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie podľa tohto odseku znalecký posudok, alebo odborné lekárske vyjadrenie, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia.

(2) Ochranné liečenie ústavnou formou uložené podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa končí uplynutím doby podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona; to neplatí ak súd rozhodol o jeho predĺžení podľa § 446c alebo o jeho ukončení aj skôr, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak dosiahnutie jeho účelu je možné aj pred uplynutím doby podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona. Zdravotnícke zariadenie bezodkladne informuje súd, ktorý ochranné liečenie nariadil, o skončení ochranného liečenia a jeho výsledkoch. Ak bolo ochranné liečenie podľa § 446c predĺžené, o skončení ochranného liečenia a jeho výsledkoch zdravotnícke zariadenie bezodkladne informuje aj okresný súd, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva.

(3) Predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, a ak ide o mladistvého obvineného najmenej raz za šesť mesiacov, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať. Na účely preskúmania dôvodov trvania ochranného liečenia si súd vyžiada najneskôr 20 pracovných dní pred rozhodnutím podľa predchádzajúcej vety od zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je obvinený umiestnený, lekársku správu o zdravotnom stave obvineného.“.

V § 448 ods. 4 sa číslo „2“ nahrádza číslom „1“.

V § 462 ods. 2 sa za slovo „rozhoduje“ vkladá slovo „okresný“.

V § 462 odsek 6 znie:

„(6) Ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie, súd rozhodne o umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu alebo rozhodne o predĺžení predbežného príkazu vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť a odsúdený pokračuje v uloženom ústavnom ochrannom liečení.“.

V § 463 ods. 1 sa slovo „Súd“ nahrádza slovami „Okresný súd“, za slovo „ročne“ sa vkladá čiarka a slová „a v prípade ak ide o mladistvého odsúdeného najmenej raz za šesť mesiacov,“ a na konci sa pripája táto veta: „Na účely preskúmania dôvodov trvania detencie si súd vyžiada najneskôr 20 pracovných dní pred rozhodnutím podľa predchádzajúcej vety od detenčného ústavu, v ktorom je odsúdený umiestnený, lekársku správu o zdravotnom stave odsúdeného.“.

V § 553 ods. 1 sa za slovo „poškodeného“ vkladá čiarka a slová „okrem trov podľa § 557 ods. 3,“.

V § 553 ods. 4 a 5, § 555 ods. 1 a 4 a § 558 ods. 1 sa slová „ods. 6“ nahrádzajú slovami „ods. 7“.

§ 555 ods. 1 sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) trovy podľa § 557 ods. 3.“.

§ 557 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak odsúdený neuhradí poškodenému trovy podľa odseku 1 alebo odseku 2, takéto trovy znáša štát.“.

V prílohe sa vypúšťajú body 1 a 3.

Doterajšie body 2 až 20 sa označujú ako body 1 až 18.

Čl. II

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 117/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákona č. 47/2024 Z. z., zákona č. 214/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 341/2024 Z. z., zákona č. 353/2024 Z. z., zákona č. 363/2024 Z. z., zákona č. 23/2025 Z. z., zákona č. 150/2025 Z. z., zákona č. 157/2025 Z. z., zákona č. 327/2025 Z. z., zákona č. 416/2025 Z. z., zákona č. 44/2026 Z. z. a zákona č. 69/2026 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Nadpis prvej časti druhej hlavy znie:

„DRUHÁ HLAVA

OBMEDZENIA, POVINNOSTI A SANKCIE“.

Nadpis prvej časti druhej hlavy prvého dielu znie:

„ Prvý diel

Druhy obmedzení, povinností a sankcií“.

Pred § 31 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 30a

Obmedzenia a povinnosti

(1) Obmedzenia a povinnosti sú obmedzenia osobnej slobody, obmedzenia na iných právach odsúdeného, alebo povinnosti plniť, konať, zdržať sa, strpieť, ktoré môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin.

(2) Druhy obmedzení a povinnosti sú ustanovené v § 52a.“.

Doterajší text § 32 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Trest nespojený s odňatím slobody je trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach a trest vyhostenia.“.

Nadpis prvej časti druhej hlavy druhého dielu znie:

„Druhý diel

Základné zásady ukladania obmedzení, povinností a sankcií“.

V § 34 ods. 4 prvej vete sa za slovo „poškodeným“ vkladajú slová „najmä formou mediácie,“.

Za § 35 sa vkladá § 35a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 35a

Zásady ukladania obmedzení a povinností

(1) Popri treste nespojenom s odňatím slobody, ochrannom opatrení alebo tam, kde to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis, môže súd uložiť obmedzenia alebo povinnosti podľa § 52a ods. 1 a 2, ktorých účelom je najmä náprava páchateľa a odstránenie škodlivého následku trestného činu.

(2) Pri ukladaní obmedzení alebo povinností sa prihliadne na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, príčinu spáchania trestného činu a jeho následok, pohnútku, postoj páchateľa k trestnému činu a na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

(3) Ak súd ukladá odsúdenému povinnosť nahradiť škodu, môže mu uložiť aj niektorú z povinností podľa § 52a ods. 2 písm. c), d) alebo písm. e).

(4) Ak odsúdený nedodržiava uložené obmedzenia, neplní uložené povinnosti, alebo nesplní uloženú povinnosť v určenej dobe, súd môže rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.“.

V § 36 sa za písmeno m) vkladá nové písmeno n), ktoré znie:

n) zúčastnil sa mediácie s poškodeným podľa osobitného predpisu alebo súhlasil s účasťou na mediácií s poškodeným podľa osobitného predpisu, avšak k mediácii nedošlo z dôvodu nesúhlasu poškodeného,“.

Doterajšie písmená n) až p) sa označujú ako písmená o) až r).

§ 39 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Súd môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa odsekov 4 a 5, iba ak páchateľ nahradil škodu poškodenému alebo uzavrel s poškodeným alebo s jeho splnomocnencom dohodu o náhrade škody alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, ak bola škoda alebo ujma trestným činom spôsobená, a zároveň páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti, ak taký výnos získal.“.

V § 51 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 7.

V § 51 ods. 6 sa slová „odseku 3 písm. f)“ nahrádzajú slovami „§ 52a ods. 1 písm. i)“ a slová „odseku 4 písm. a)“ sa nahrádzajú slovami „§ 52a ods. 1 písm. j)“.

V § 51 ods. 7 sa slová „odseku 4 písm. h)“ nahrádzajú slovami „§ 52a ods. 2 písm. h)“.

Za § 52 sa vkladajú § 52a a 52b ktoré znejú:

„§ 52a

(1) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze

účasti na určených verejných podujatiach
požívania alkoholických nápojov,
požívania iných návykových látok ako alkoholu,
stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
držania a chovu zvierat,
vedenia motorových vozidiel,
účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,
kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,
priblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov a zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa osoba zdržiava alebo ktoré navštevuje.

(2) Povinnosti spočívajú najmä v príkaze

zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese,
vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržiava alebo ktorý protiprávne obsadil,
nahradiť v určenej dobe spôsobenú škodu vrátane ekologickej ujmy alebo so súhlasom poškodeného do určenej doby odstrániť škodlivý následok trestného činu, alebo nahradiť poškodenému preukázateľné náklady na odstránenie škodlivého následku,
vykonať v určenej dobe opatrenia alebo zaplatiť náhradu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane životného prostredia,
zaplatiť v určenej dobe dlh alebo zameškané výživné,
osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom sociálnemu výcviku, výchovnému programu alebo inému obdobnému programu,
podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok alebo závislosti na hazardných hrách, hraní na hracích automatoch a uzatváraní stávok,
podrobiť sa v určenej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
zamestnať sa v určenej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,
dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane,
osobne vykonať verejnoprospešnú činnosť,
zložiť peňažnú sumu na účet súdu určenú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného predpisu.

§ 52b

(1) Ak odsúdený, ktorému bol uložený probačný dohľad, vedie v skúšobnej dobe riadny život a dodržiavaním obmedzení a plnením povinností podľa § 52a ods. 1 a 2 preukázal polepšenie, môže súd uložené obmedzenia a povinnosti zrušiť, ak možno očakávať, že povedie riadny život i bez nich; rovnako môže zrušiť uložený probačný dohľad, ak už nie je potrebné sledovať a kontrolovať správanie odsúdeného probačným a mediačným úradníkom.

(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 môže súd vydať najskôr po uplynutí jednej tretiny uloženej skúšobnej doby, najmenej však po šiestich mesiacoch jej plynutia. Ustanovená skúšobná doba zostáva rozhodnutím podľa prvej vety nedotknutá.“.

V § 53 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6) Ak súd ukladá trest domáceho väzenia súčasne ustanoví náhradný trest odňatia slobody vo výmere až na štyri roky, pre prípad, že by odsúdený nedodržiaval podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, nedodržiaval uložené obmedzenia alebo nesplnil uložené povinnosti, alebo maril výkon kontroly technickými prostriedkami. Náhradný trest odňatia slobody nesmie presahovať hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri danom trestnom čine.“.

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.

V § 53 odsek 7 znie:

„(7) Ak odsúdený počas výkonu trestu domáceho väzenia neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z tohto trestu alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd rozhodne o nariadení výkonu náhradného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať trest domáceho väzenia v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti.“.

V § 54 sa číslo „300“ nahrádza číslom „400“.

V § 55 ods. 1 sa slová „jedného roka“ nahrádzajú slovami „18 mesiacov“.

V § 56 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie § 34 ods. 6 tým nie je dotknuté.“.

V § 66 ods. 3 sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods. 3“.

V § 68 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2 ktorý znie:

„(2) Ak je nariadená kontrola technickými prostriedkami podmienečne prepustený je počas skúšobnej doby povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov. Opustiť svoje obydlie môže len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do skúšobnej doby.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

§ 68 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

„(7) Ak odsúdený, ktorému bol uložený probačný dohľad, vedie v skúšobnej dobe riadny život a dodržiavaním obmedzení a plnením povinností podľa § 52a ods. 1 a 2 preukázal nápravu, môže súd uložené obmedzenia a povinnosti primerane zrušiť, ak možno očakávať, že povedie riadny život i bez nich; rovnako môže zrušiť uložený probačný dohľad, ak už nie je potrebné sledovať a kontrolovať správanie odsúdeného probačným a mediačným úradníkom.

(8) Rozhodnutie podľa odseku 7 môže súd vydať najskôr po uplynutí jednej tretiny uloženej skúšobnej doby, najmenej však po šiestich mesiacoch jej plynutia. Ustanovená skúšobná doba zostáva rozhodnutím podľa prvej vety nedotknutá.“.

V § 73 odsek 1 znie:

„(1) Súd uloží psychiatrické ochranné liečenie, sexuologické ochranné liečenie, protialkoholické ochranné liečenie, protitoxikomanické ochranné liečenie alebo ochranné liečenie patologického hráčstva v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.“.

V § 73 ods. 3 sa pred prvú vetu vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Podľa odseku 2 písm. c) môže súd uložiť iba protialkoholické ochranné liečenie, protitoxikomanické ochranné liečenie alebo ochranné liečenie patologického hráčstva.“.

V § 74 ods. 4 sa za slovo „účel“ vkladá čiarka a slová „ak tento zákon neustanovuje inak“.

V § 74 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá a tretia veta, ktoré znejú: „Doba podľa predchádzajúcej vety začína plynúť dňom začatia výkonu ochranného liečenia. V odôvodnených prípadoch o predĺžení ochranného liečenia rozhodne súd.“.

V § 131 ods. 4 poslednej vete sa slová „vykonávací právny predpis“ nahrádzajú slovami „všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky“.

V § 135d sa slová „§ 135 ods. 2“ nahrádza slovami „§ 135c ods. 2“.

§ 326a sa vrátane nadpisu vypúšťa.

V § 348 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

„m) dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, ktorým marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia, na základe ktorého je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, najmä tým, že bez povolenia opustí určené miesto pobytu,“.

Za § 377 sa vkladá § 378, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 378

Porušenie práv digitálnym falšovaním

(1) Kto poruší právo na ochranu osobnosti inej osoby tým, že neoprávnene poskytne, zverejní alebo sprístupní tretej osobe mediálny obsah vytvorený alebo upravený prostredníctvom počítačového programu, ktorý vyvoláva dojem verného zobrazenia osobnostných prejavov tejto osoby a tým jej spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

verejne,
na chránenej osobe,
a spôsobí takým činom značnú škodu,
s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech, alebo
závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu, alebo
spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

(4) Čin uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak bol vykonaný na účel vedeckých, výskumných, vzdelávacích, umeleckých aktivít, informovania o aktuálnych alebo historických udalostiach alebo na iné obdobné účely, ak je z vytvoreného obsahu zrejmé, že bol vytvorený na tieto účely.“.

Slová „§ 51 ods. 3 a 4“ sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „§ 52a ods. 1 a 2“.

Čl. III

Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 597/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 495/2010 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 171/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 374/2015 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 285/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z., zákona č. 62/2020 Z. z., zákona č. 106/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 172/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2024 Z. z. a zákona č. 270/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 4 ods. 1 sa vypúšťa písmeno k).

Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k).

2. § 27hi sa vrátane nadpisu vypúšťa.

Čl. IV

Zákon č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) v znení zákona č. 321/2018 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. § 3 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Odsúdený je povinný nastúpiť na výkon trestu povinnej práce najneskôr do 30 dní odo dňa nariadenia výkonu trestu podľa odseku 4, ak predseda senátu z dôležitého dôvodu neurčí inú lehotu.“.

2. V § 8 ods. 1 sa za slovo „rozsahu“ vkladajú slová „alebo bez vážneho dôvodu nenastúpi na výkon trestu povinnej práce v lehote podľa § 3 ods. 5“.

Čl. V

Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z. a zákona č. 157/2025 Z. z. sa mení takto:

V § 5 ods. 10 sa slová „ustanovenie § 40 ods. 2 všeobecného predpisu o trestnom konaní sa pritom nepoužije“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 4 Trestného poriadku sa použije primerane“.

Čl. VI

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z., zákona č. 353/2024 Z. z., zákona č. 157/2025 Z. z., zákona č. 416/2025 Z. z. a zákona č. 29/2026 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 3 sa za slová „podľa § 372a“ vkladá čiarka a slová „porušenie práv digitálnym falšovaním podľa § 378“.

Za § 30 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 30a

Výkon peňažného trestu

(1) Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdená právnická osoba povinná zaplatiť peňažný trest, vyzve ju predseda senátu, aby ho zaplatila do 15 dní, a upozorní ju, že inak pristúpi k jeho vymáhaniu.

(2) Pohľadávka štátu z uloženého peňažného trestu je splatná

uplynutím času, na ktorý súd odložil výkon peňažného trestu alebo odvolaním povolenia odkladu výkonu peňažného trestu,
nezaplatením, čo i len jednej splátky, ak súd povolil splácať peňažný trest po častiach,
márnym uplynutím lehoty podľa odseku 1 v ostatných prípadoch.

(3) Súd môže uzavrieť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu podľa osobitného predpisu^8a) na účely vymáhania pohľadávky štátu z uloženého peňažného trestu, a to ihneď potom, čo sa stala splatnou.

(4) Súd nemôže upustiť od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

„^8a) § 15 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VII

Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 161/2024 Z. z., zákona č. 179/2024 Z. z., zákona č. 299/2024 Z. z., zákona č. 294/2025 Z. z., zákona č. 329/2025 Z. z., zákona č. 376/2025 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2025 Z. z. a zákona č. 416/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 16 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a to po dobu desiatich rokov od zahladenia odsúdenia“.

2. V § 30a sa za slovo „ustanovení“ vkladajú slová „§ 11 ods. 1 písm. d),“ a za slová „§ 12 ods. 5 písm. d)“ sa vkladá čiarka a slová „ §16a“.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I až VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2027.