Rozhovor s JUDr. Martinom Vladikom, predsedom senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
V rozhovore s JUDr. Martinom Vladikom, rešpektovaným spisovateľom a skúseným sudcom najvyššej súdnej inštancie, sa dozvedáme, aké boli začiatky jeho tvorby, ako prebieha tvorivý proces, čo má literárna činnosť spoločné so sudcovskou profesiou, aké sú jeho odporúčania pre mladých sudcov a aké má plány do budúcna.
Kedy ste sa začali venovať písaniu ? Aké boli začiatky ? Inklinovali ste už od začiatku k poézii ? Kde čerpáte inšpirácie ?
Písaniu poézie som sa začal venovať počas stredoškolského štúdia na gymnáziu. Avšak vzťah k literatúre a slovenčine som nadobudol a inklinoval k nim už na základnej škole. Inšpiráciu čerpám z nášho každodenného života z osudov ľudí z negatívnych alebo pozitívnych emócií, ktoré má počas dňa postretnú. Inšpiruje ma spoločenské a politické dianie na Slovensku.
Ako u Vás prebieha tvorivý proces ? Je to nárazové či skôr konštantné nutkanie vyjadriť sa prostredníctvom umeleckej realizácie ?
Môj tvorivý proces začína poznávaním života, jeho zachytávaním a spoznávaním životných osudov ľudí, uznávaním našej súčasnosti a našej každodennosti. Môj systém tvorby spočíva v zaznamenaní a zapisovaní podnetov. Tieto podnety si odkladám a po čase sa k nim vraciam. Hľadám vhodné námety pre tvorbu a hlušinu zahadzujem a už nikdy sa k nej nevraciam. Až potom nastáva u mňa samotný proces tvorby, cizelácia, hľadanie vhodných slov s poukazom na rytmus jednotlivých básní a ich estetiku. Ide mi o to, aby moja poézia mala reflexívny charakter prostredníctvom voľného verša a ide mi hlavne o zachytenie našej súčasnosti, každodennosti, ide mi o pointu, myšlienku a aby výsledný tvar básne mal skratkovitý charakter.
Ste členom Spolku slovenských spisovateľov ? V čom je umelecké prostredie odlišné od sudcovského a čo majú naopak spoločné ?
Prostredia sudcovské a umelecké nemajú nič spoločné. Sú to dva odlišné svety.
Čo pre Vás písanie znamená ?
Písanie pre mňa znamená radosť, racionálne využitý voľný čas a psychohygienu po práci sudcu.
Je dôležité pre sudcu dokázať skĺbiť emocionálnu stránku osobnosti s racionálnou alebo na tom pri práci sudcu až tak nezáleží ?
Nemám pocit, aby som potreboval skĺbiť emócie s ráciom. Pri práci sudcu na tom až tak nezáleží. Emócie musí mať sudca pod kontrolou.
Ovplyvňuje charakter Vašej sudcovskej práce Vašu umeleckú tvorivosť ? Myslím v tom zmysle, či sú obdobia zvýšeného pracovného tempa, kedy Vás to k tvorbe ťahá viac alebo v tom nie je žiadna spojitosť ?
Moja sudcovská práca neovplyvňuje moju literárnu činnosť. Sú to dve rôzne oblasti. Žiadna spojitosť medzi nimi u mňa neexistuje.
Máte nejaké nesplnené plány, čo sa týka tvorby ? Niečo, čomu by ste sa chceli venovať ?
V poslednom čase ma mimoriadne potešilo, že v oblasti poézie sme s majstrom Petrom Pollágom získali titul najkrajšej knihy Slovenska za rok 2025 za výber z mojej celoživotnej erotickej tvorby pod názvom „Zahalený erotikon“. Majstrovi Petrovi Pollágovi sa podaril mimoriadny výtvarný počin pokiaľ ide o ilustrácie nachádzajúce sa v tejto knihe. Každý človek má nejaké nesplnené plány, keďže som nemal čas na prozaickú tvorbu a preto sa v budúcnosti chcem venovať písaniu prózy.
Čo by ste odkázali generácii mladých, začínajúcich sudcov ? Aké hodnoty by mali mať na pamäti ?
V každej tvorivej činnosti človeka, ak má byť úspešný, je potrebný talent. Platí to v sudcovskom povolaní a poslaní ako aj umeleckej tvorbe. Zvyšok je už iba práca, práca na zdokonaľovaní svojej odbornosti a celoživotnom štúdiu. V prvom rade túto prácu musí mať človek rád. Mať k nej vzťah ako aj musí mať vzťah k spravodlivosti. Bez toho to nejde. Ľudia, ktorí majú enormný vzťah k majetku a k peniazom by nikdy nemali vykonávať povolanie a poslanie sudcu.
Vydali ste dvanásť básnických zbierok. Aké máte najbližšie plány týkajúce sa Vašej tvorby ?
Celý život zbieram materiál o živote a tvorbe maliara Zemplína a Michaloviec Teodora Jozefa Moussona, ktorý pôsobil v mojom rodnom kraji a v meste Michalovce. Tento môj rodný kraj mu navždy učaroval, hoci bol cudzinec, maďar francúzskeho pôvodu. Začal som písať životopis o jeho dramatickom živote. S poukazom na reálie Zemplína, ktorý mal rád. Takisto mám v pláne napísať poviedky z obdobia môjho pôsobenia v justícii v občianskoprávnej oblasti a zmapovať históriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov!
Rozhovor vykonala JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
