Definícia reklamácie v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR

Súd:                           Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Spisová značka:                4Stk/7/2024
Identifikačné číslo spisu:     1019201093
Dátum vydania rozhodnutia:     19. novembra 2024
Meno a priezvisko:             JUDr. Monika Valašiková
Funkcia:                       predsedníčka senátu, sudkyňa spravodajkyňa
ECLI:                          ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201093.1
 
 
 
 
  
 
 
	ROZSUDOK
 
	Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petera Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobkyne: Ing. Anna Horárová, nar. XX.XX.XXXX, miesto podnikania Námestie Biely Kríž 1110/5, 831 02 Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Námestie Biely Kríž 3, 831 02 Bratislava, IČO: 30 853 290, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo SK/0482/99/2018 zo dňa 20. júna 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/171/2019-97 zo dňa 9. novembra 2023, takto 

	rozhodol:

 
	Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/171/2019-97 zo dňa 9.11.2023 sa zrušuje a vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 

	Odôvodnenie

 
	I. Konanie pred správnym súdom 

	1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Bratislave (ďalej aj alebo správny súd) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a rozhodnutie žalovaného: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0056/01/2018 zo dňa 20.8.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 

	2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 

	3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, číslo P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 vyplýva, že zo strany žalobcu nebol predložený žiadny relevantný doklad, ktorým by preukázal vybavenie predmetnej reklamácie spotrebiteľa do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, a teda žalobca a ani jeho právny zástupca žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnili zistené protiprávne konanie. Spotrebiteľ p. B.. D. R. v e-maile zo dňa 09.06.2016 (odoslanom z e-mailovej adresy D..R.@gmail.com s predmetom „Faktury, schodza“) žiadal preverenie úhrad faktúr z FPÚaO - spotrebiteľ v úvode predmetného e-mailu namietal: „nakolko ste mi do dnesneho dna neodpovedali, ako ideme riesit neoznamene fakturovanie Vasich prac, poziadali sme pravnika, aby sa vyjadril k opravnenosti fakturovania schodzi a podania ziadosti na stavebny urad.“ a v závere e-mailu uviedol: „...trvame na tom, ze faktury nemali byt z fondu oprav uhradene a ziadame vratenie penazi do fondu oprav“. S prihliadnutím na obsah predmetného e-mailu má orgán dozoru za to, že spotrebiteľ si prostredníctvom e-mailu zo dňa 9.6.2016 uplatnil reklamáciu zameranú na vady poskytovanej služby - t. j. služby poskytované správcom bytového domu, a preto bol účastník konania povinný vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. Orgán dozoru zároveň dodal, že reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené. Telefonické reagovanie na reklamáciu spotrebiteľa nemožno považovať za vybavenie reklamácie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala vybavenie reklamácie spotrebiteľa p. B.. D. R. v lehote 30 dní odo dňa jej uplatnenia v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. 

	4. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu vyplynulo, že námietka žalobkyne, v ktorej uviedla, že e-mail p. B.. D. R. zo dňa 09.06.2016 svojim obsahom nie je reklamáciou preskúmal predmetný e-mail spotrebiteľa p. B.. D. R. zo dňa 09.06.2016 (odoslaný z e-mailovej adresy D..R.@gmail.com s predmetom „Faktury, schôdza“), v ktorom žiadal o preverenie úhrad faktúr z FPÚaO a zistil, že z obsahu e-mailu vyplýva, že spotrebiteľ si prostredníctvom e-mailu uplatnil reklamáciu zameranú na vady poskytovanej služby - t. j. služby poskytované správcom bytového domu, a preto bola žalobkyňa povinná vybaviť reklamáciu v súlade so zákonom. Námietku žalobkyne, že z predmetného e-mailu spotrebiteľa nie je zrejmé, ktoré konkrétne položky použité z fondu opráv naďalej napriek predchádzajúcim objasneniam považoval za nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak pre riadne vybavenie reklamácie bolo potrebné doplnenie, resp. bližšie špecifikovanie vytýkaných nedostatkov, bolo v záujme žalobkyne ako predávajúcej tieto od spotrebiteľa vyžiadať a následne preukázateľne vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zmysle zákona. Žalovaný zároveň zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadom vybavenia reklamácie v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa v tomto prípade nesie práve predávajúci. Žalovaný dodal, že reklamáciu možno považovať za vybavenú vtedy, ak predávajúci vie preukázať, že bolo reklamačné konanie ukončené. 

	5. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy riadne vyhodnotili skutkový stav, keď uzavreli, že predmetný email je reklamáciou spotrebiteľa p. B.. D. R. zo dňa 09.06.2016 (odoslaný z e-mailovej adresy D..R.@gmail.com s predmetom „Faktury, schôdza“) podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže ním spotrebiteľ preukázateľne voči žalobkyni uplatnil zodpovednosť za vady služby, a to aj s požiadavkou na vrátenie peňazí do fondu opráv. 

	6. Správny súd uviedol, že nemohol prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že bola úprimne presvedčená o tom, že sa nejedná o reklamáciu, a že nebolo jej povinnosťou písomne vybaviť uvedený email. Subjektívne okolnosti majúce pôvod v presvedčení žalobkyne sú irelevantné vo vzťahu k zákonnej definícii pojmu reklamácia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a k povinnostiam žalobkyne podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. 

	7. V prejednávanej veci nebolo žalobkyňou popreté, že na predmetný email neodpovedala písomne; táto skutočnosť teda nebola medzi žalobkyňou a žalovaným sporná. 

	8. Správny súd poukázal na to, že bolo povinnosťou žalobkyne podľa § 18 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa na požiadanie orgánu dozoru preukázať kópiu dokladu o vybavení reklamácie, čo však žalobkyňa neurobila a takýto doklad nepredložila. 

	9. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil právnemu záveru žalovaného, že žalobkyňa porušila § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že reklamáciu spotrebiteľa vybavila v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia. 

	10. Vo vzťahu k výške a primeranosti uloženej pokuty správny súd však prisvedčil dôvodnosti žalobnej námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti odôvodnenia o výške uloženej pokuty. 

	11. Správny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy neobsahujú správnu úvahu vzťahujúcu sa konkrétne na žalobkyňu, ktorou bol orgán verejnej správy vedený pri rozhodovaní o výške pokuty a z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 

	II. Kasačná sťažnosť 

	12. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len sťažovateľ) dňa 13.12.2023 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) z dôvodu, že správny súd pri rozhodovaní podľa jeho právneho názoru porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 

	13. Sťažovateľ zastával názor, že správny súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, keď v predmetnom prípade dospel k záveru, že výška pokuty 500,- eur uložená žalobkyni nebola žalovaným, ako ani orgánom verejnej správy prvého stupňa náležitým spôsobom odôvodnená vo vzťahu k protiprávnemu konania, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť tým, že nevybavila reklamáciu spotrebiteľa. 

	14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že s právnym názorom Správneho súdu v Bratislave nesúhlasí, má za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu je dostatočne odôvodnené a to v súlade s ust. § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach prihliadli na jednotlivé kritéria uvedené v predmetnom ustanovení. Na preukázanie tejto skutočnosti sťažovateľ poukázal na konkrétne body rozhodnutia na stranách 7 a 8 prvostupňového rozhodnutia, v ktorých orgánoch verejnej správy uviedol, aké úvahy ho viedli k uloženiu pokuty žalobcovi práve vo výške 500,- eur. Konštatovania správneho súdu považuje sťažovateľ za subjektívne a má za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia verejnej správy bolo pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadnuté na všetky relevantné okolnosti prípadu. Sťažovateľ trvá na tom, že výška pokuty je riadne odôvodnená a uložená v súlade so zákonom ochrany spotrebiteľa. Tiež tvrdil, že o určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na špecifiká daného konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššie možnej pokute, ktorú správny orgán za porušenie povinnosti môže uložiť až do výšky 66 400 eur. Taktiež uviedol, že bolo prihliadnuté aj na význam sankcie ako takej, ktorou je preventívna ako aj represívna funkcia. Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ zastával názor, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2023 sp. zn. BA- 5S/171/2019-97 bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi v dôsledku čoho sú splnené dôvody pre podanie kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a preto navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tento rozsudok zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie. 

	15. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, ktoré doručila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že navrhuje kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietnuť podľa ust. § 459 SSP alternatívne kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP. Mala za to, že v predmetnej veci správny súd neporušil zákon a že zo strany správneho súdu nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci , ako aj že správny súd na posúdenie veci aplikoval správny právny predpis, pričom vzhľadom na absenciu výšky uloženej pokuty, ktorej by zodpovedalo kritériám stanovených v § 24 ods. 5 zák. č. 250/2007 Zb. rozhodol správne a zákonne, keď napadnuté rozhodnutie žalovanej rozsudkom zrušil. 

	III. Konanie na kasačnom súde 

	16. Prejednávaná vec bola dňa 20.09.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy k určenému dňu. Na najvyššom správnom súdu bola vec náhodným výborom pridelená na rozhodnutie do senátu 4S a bola jej pridelená sp. zn.: 4Stk/7/2024 a tento o nej rozhodol v zložení uvedenom záhlaví tohto rozhodnutia. 

	17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ust. § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a 444 SSP) oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a podľa § 440 SSP, 441 SSP v spojení s ust. § 453 SSP a postupom podľa ust. § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru , že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. 

	18. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA- 5S/171/2019-97 zo dňa 09.11.2023, ktorým Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č. SK/0482/99/2018 zo dňa 20.06.2019 v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie , Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0056/01/2018 zo dňa 20.08.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 

	19. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal za preukázané, že dňa 31.08.2017, 08.03.2018 a 16.03.2018 bola na adrese Americká 1, Bratislava inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonaná kontrola účastníka konania Ing. Anna Horárová, Námestie Biely kríž 1110/5, Bratislava Nové Mesto, IČO: 36913961, zameraná na prešetrenie podnetu spotrebiteľa p. B.. D. R., evidovaného pod č. 1182/2016 a na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov. Výsledok vykonanej kontroly je popísaný v inšpekčnom zázname z kontroly zo dňa 31.08.2017 v spojení s inšpekčným záznamom z kontroly zo dňa 08.03.2018 a inšpekčným záznamom z kontroly zo dňa 16.03.2018. 

	20. Pri výkone kontroly a na základe preložených dokladov bolo zistené, že účastník konania ako správca bytového domu na ulici Krížna 6, Bratislava (Zmluva o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008), nevybavil reklamáciu spotrebiteľa p. B.. D. R., bytom L. X, R., uplatnenú prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016, odoslaného z e-mailovej adresy D..R.@mail.com s predmetom „Faktury, schôdza“, zameranú na preverenie úhrad faktúr z FPÚaO, najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. 

	21. Uvedeným konaním došlo podľa názoru žalovaného k porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré zodpovedá žalobkyňa. 

	22. Na základe zisteného a preukázaného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa bolo žalobkyni listom zo dňa 13.06.2018 zaslané oznámenie o začatí správneho konania, doručené dňa 20.06.2018. 

	23. Sťažovateľ konštatoval porušenie povinnosti predávajúcim vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia, keďže pri výkone kontroly na základe predložených dokladov bolo zistené, že žalobkyňa ako správca bytového domu na ulici Krížna 6, Bratislava (Zmluva o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2018), nevybavila reklamáciu spotrebiteľa p. B.. D. R., bytom L. X, R., uplatnenú prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.06.2016, odoslaného z e-mailovej adresy D..R.@mail.com s predmetom „Faktury, schôdza“, zameranú na preverenie úhrad faktúr z FPÚa O najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo jej bola uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 cit. zákona vo výške 500,- eur. 

	24. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave dňa 20.06.2019 č. SK 0482/99/2018 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej inšpekcie bolo potvrdené. Voči tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žaloba. 

	IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu 

	25. Podľa ust. § 1 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, v znení platnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej aj citovaného zákona), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov predávajúcich dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len združenie) a označovanie výrobkov cenami. 

	26. Podľa ods. 2 cit. zákona sa tento zákon vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území SR alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. 

	27. Podľa § 2 písm. l) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby. 

	28. Podľa písm. m/ vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku vyplatením primeranej ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. 

	29. Podľa ust. § 18 ods. 4 cit. zákona, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu, na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa ust. § 2 písm. m/ ihneď, v zložitých prípadoch a najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. 

	30. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP). 

	31. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 

	32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 

	33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 

	34. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce a to najmä z toho pohľadu či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a s takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Správneho súdu v Bratislave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 

	35. Dôvodnosť kasačnej sťažnosti videl senát kasačného súdu v nesprávnosti právneho posúdenia veci podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 

	36. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu, pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide aj vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 

	37. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I ÚS 186/08 uviedol, že právne posúdenie veci sa týka nielen noriem hmotného práva, ale aj noriem procesného práva. 

	38. V preskúmavanej veci úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. SK/0482/99/2018 zo dňa 20.6.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0056/01/2018 zo dňa 20.8.2018, ktorým bola žalobkyni na základe kontroly vykonanej dňa 31.8.2017, 8.3.2018 a 16.3.2018 na adrese Americká 1 pre porušenie povinnosti predávajúcim vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonnej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia uložená pokuta 500,- eur. 

	39. Žalovaný správny orgán konštatoval, že v danom prípade žalobkyňa ako správca bytového domu na ulici Krížna 6 na základe zmluvy o výkone správy č. 2008021 zo dňa 17.10.2008 nevybavila reklamáciu spotrebiteľa (pána B.. D. R., bytom L. X, R.) uplatnenú prostredníctvom e-mailu zo dňa 9.6.2016 v zákonnej lehote, t. j. najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. 

	40. Správny orgán konštatoval, že na základe tejto skutočnosti došlo zo strany žalobkyne k porušeniu ust. § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. 

	41. Ako nesporne vyplýva z odôvodnenia rozsudku správneho súdu tento sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou sťažovateľa ohľadom porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu nevybavenia reklamácie, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že reklamáciu zo dňa 9.6.2016 vybavila v zákonnej lehote. Správny súd nepovažoval odôvodnenie žalovaného za dostatočné , len ohľadom výšky uloženej pokuty a preto preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 

	42. Senát kasačného súdu konštatoval, že nie je možné stotožniť sa s právnym záverom Správneho súdu v Bratislave. 

	43. Podstatnú otázkou, ktorú kasačný súd považoval za rozhodujúcu je skutočnosť, či konanie žalobkyne (nevybavenie mailu Ing. Brunčáka zo dňa 9.6.2016) je možné považovať za reklamáciu, resp. za nevybavenie reklamácie. 

	44. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch sa za reklamáciu považuje uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby. Je zrejmé, že ustanovenie § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa neobsahuje presnú a jednoznačnú definíciu pojmu „reklamácia“, resp. jej náležitosti. Keďže ide o právne neurčitý pojem, jeho výklad je zostáva na konajúcom súde. 

	45. Z teleologického výkladu slova reklamácia je možné ustáliť, že reklamáciou ide o akési uplatnenie námietky, uplatnenie práva, vytýkanie chýb spojených so žiadosťou o nápravu. Reklamácia je teda právne jednanie, v ktorom zmluvná strana záväzkového vzťahu uplatňuje zodpovednosť za vady plnenia. Spôsob reklamácie, jej oprávnenosť ako aj ďalšie náležitosti riešia právne predpisy alebo zmluva. Pokiaľ tomu tak nie je, je nutné v rámci sudcovskej tvorby práva pristúpiť k výkladu tohto neurčitého, či nekonkrétneho pojmu. Podľa názoru kasačného súdu z obsahu podania spotrebiteľa, ktorým tento uplatňuje svoje právo, musí byť jednoznačne zrejmé, čoho sa domáha, aký nedostatok u dodávateľa služby uplatňuje, resp. v čom považuje dodanie služby za chybné, či nedostatočné, ale aj ako si predstavuje spôsob reparácie. 

	46. Z mailu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu .... 

	„Dobrý deň p. Horárova, nakolko ste mi do dnešného dna neodpovedali, ako ideme riešiť neoznámene fakturovanie Vašich prac, požiadali sme právnika, aby sa vyjadril k oprávnenosti fakturovania schôdzi a podania žiadosti na stavebný úrad. Tu je stanovisko právnika: 

	Zmluva o výkone správy je svojou podstatou mandátnou zmluvou. Ako taká má okrem iných podstatnú náležitosť a to určenie odplaty. V ZOVS boa odplata za činnosť správcu jasne a bez výhrad dohodnutá ako cena určená, nie určiteľná. V opačnom prípade by cenník úkonov musel byť súčasťou ZOVS, aby cena za prípadné úkony naviac mohla byť určená dodatočne. Prípadná zmena dojednania o odplate musí byť vykonaná písomnou formou, keďže samotná zmluva je v písomnej forme. Ak si rozoberieme § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vypláva, že sú už zahrnuté v odplate. V náväznosti na zákon 182/1993 je podanie stavebného povolenia a účasť na schôdzach jednoznačné, že svojou povahou patria medzi povinnosti správcu, ktorý plnenie si svojich povinností má zahrnuté v odplate dohodnutej v ZOVS. Schôdza § 8b ods. 2 g) a tiež čl. III ods. 9 ZOVS, a podanie na stavebný úrad § 8b ods. 2 k), keďže obnova domu je v súlade s rozhodnutím vlastníkov jednoznačnou povinnosťou správcu. Správca mohol v ZOVS dojednať odplatu tak, že by cenníkom priloženým k zmluve určil činnosti, za ktoré by odplata bola určiteľná podľa skutočných výkonov. Keďže tak neurobil, má sa za to, že odplata bola určená na všetky činnosti správcu. Vlastníci sú zároveň chránený zákonom o ochrane spotrebiteľa, keďže ZOVS je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou. Úhrada faktúr je teda bezdôvodným obohatením, keďže prišlo k plneniu bez právneho dôvodu. Ako také je správca povinný bez meškania vydať...“ 

	tieto skutočnosti nevyplývajú, jeho obsah teda nie je podľa názoru kasačného súdu možné považovať za reklamáciu, nakoľko týmto podaním sa Ing. Brunčák nedomáhal žiadneho uplatnenia práva, nenamietal žiadne vady služieb ani nič, čo by bolo možné považovať za reklamovanie, resp. namietanie konkrétneho porušenia povinností zo strany žalobkyne. 

	47. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že i keď pojem reklamácia je pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa legálne vymedzený ako „uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby“ (porovnaj § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa), je nesporné, že nie každý úkon spotrebiteľa vyjadrujúci nespokojnosť s tovarom alebo službou je možné bez ďalšieho subsumovať pod pojem „reklamácia“. Uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby musí vykazovať kvalifikovanú mieru konkrétnosti, aby mohla byť predmetom nadväzujúceho prieskumu a vybavenia zo strany povinnej osoby. Osobitne to platí v prípade, ak má mať nevybavenie reklamácie aj verejnoprávny následok spočívajúci v postihu povinnej osoby za správny delikt (tak, ako tomu bolo v súdenej veci). 

	48. Zjednodušene povedané, reklamácia, ktorá nevykazuje kvalifikovanú mieru skutkovej konkrétnosti nemôže byť považovaná za relevantnú pre účely nadväzujúceho postihu poskytovateľa služby alebo tovaru. Vlastný obsah tohto úkonu - vždy v podmienkach konkrétnej veci - je totiž jedným z právnych determinantov možnej deliktuálnej zodpovednosti poskytovateľa tovaru alebo služby. Reklamácia, ktorá vykazuje relevantnú mieru konkrétnosti nepochybne bude môcť byť predpokladom vzniku deliktuálnej zodpovednosti poskytovateľa tovaru alebo služby (ak túto povinná osoba riadne a včas nevybaví). Na strane druhej, všeobecný, abstraktný alebo nedostatočne konkrétny úkon spočívajúci vo formulovaní akejsi nespokojnosti so službami konkrétneho poskytovateľa - bez ich jednoznačného popisu - napr. uvedením vlastného pomenovania služby, dátumu jej poskytnutia (alebo neposkytnutia), vymedzenia jej rozsahu a uvedenie aspoň všeobecnej námietky, v čom mala byť poskytnutá služba nedostatočná alebo vadná, nie je možné - pre účely deliktuálneho konania - považovať za kvalifikovanú reklamáciu. 

	49. V súlade so skoršou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri 

	sp. zn. 8Sžo/389/2010 zo dňa 09. decembra 2010), kasačný senát rozhodujúci v tejto veci poukazuje na to, že ako každý právny úkon, „musí aj samotná reklamácia spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu vymedzené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň musí spĺňať náležitosti osobitné, vyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto náležitosti patrí predovšetkým označenie subjektov oprávneného a povinného, okamžik reklamácie, t.j. zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty a samotný obsah reklamácie, t .j. práva a povinnosti subjektov reklamácie.“ 

	50. Práve v uvedenej právnej veci pritom NS SR v kontexte reklamácie tvoriacej predmet súdenej veci uviedol, že „Z listu spotrebiteľky [...] je zrejmý [a] prejav vôle smerujúci k vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi objednávateľom diela (spotrebiteľka) a zhotoviteľom (žalobca). List obsahuje aj [b] označenie subjektov reklamácie a [c] zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty vyplýva z časových údajov [...] v liste. Vo vzťahu k samotnému obsahu reklamácie [d] je potrebné, aby oprávnený vymedzil svoje požiadavky, [e] stručne ich odôvodnil a [f] uviedol rozsah svojich nárokov.“ (pozn.: zvýraznenie a písmená kritérií pridané kasačným senátom rozhodujúcim v tejto veci). 

	51. Kasačnému senátu sa pritom javí, že reklamácia spotrebiteľa (B.. R.) vo veci tvoriacej predmet tohto konania neobsahuje žiadnu konkrétnu špecifikáciu služby, ktorá by mu bola poskytnutá v rozpore so zákonom, príp. zmluvou o výkone správy. Slovné spojenie použité ako základ žiadosti: „riešiť neoznámené fakturovanie Vašich prác“ - nepochybne nie je možné akceptovať ako dostatočné vymedzenie predmetu reklamácie. Podľa kasačného súdu, spotrebiteľ (B.. R.) mal v reklamácii minimálne uviesť, o aké faktúry sa jedná, a to vymedzením ich čísla, príp. predmetu fakturácie a uvedením fakturovanej sumy a - podľa kasačného súdu - mal uviesť aj rozsah, v akom tieto faktúry spochybňuje (celkom, príp. len niektoré fakturované služby - a ak len niektoré, ktoré a pod.). Ak by tieto údaje nemal k dispozícii, mohol poukázať na faktúry napr. uvedením dňa ich úhrady a pod. Ak mal B.. R.alej napr. za to, že poskytovateľ služby nemal fakturovať „podanie žiadosti na stavebný úrad“, mal v reklamačnom úkone špecifikovať žiadosť, ktorú mala žalobkyňa ako poskytovateľka služby podať (a zrejme následne fakturovať). 

	52. Rezignovanie spotrebiteľa na dostatočné vymedzenie toho, čo reklamuje, sekundárne dopadá nielen na povinnosť, ale fakticky aj na objektívnu možnosť, resp. nemožnosť poskytovateľa služby predmetnú reklamáciu preskúmať a riadne ju vybaviť. Vyššie uvedená a požadovaná miera konkrétnosti reklamácie pritom nie je samoúčelná, keďže táto môže determinovať aj spôsob vybavenia reklamácie - napr. aj v kontext posúdenia toho, či boli dodržané zákonné lehoty na uskutočnenie príslušného reklamačného úkonu vo vzťahu ku konkrétnej reklamovanej službe (k tomu pozri tento rozsudok vyššie - citovaná časť rozsudku najvyššieho súdu - sp. zn. 8Sžo/389/2010) a pod. Týmto kasačný súd netvrdí, že identický test by bol relevantný napr. v súkromnoprávnej rovine (ak by sa spotrebiteľ napr. domáhal v civilnoprávnom režime nárokov z vadného plnenia), poukazuje však na to, že predmetom konania pred správnym súdom (a aj kasačným súdom) je v konečnom dôsledku zákonnosť správneho trestania. 

	53. Práve v súvislosti s uvedeným napokon kasačný súd dopĺňa, že si je vedomý skutočnosti, že právne posúdenie veci v tomto konkrétnom prípade presahuje rámec námietok formulovaných sťažovateľom, poukazuje však zároveň na to, že sa jedná o vec správneho trestania, kde kasačný súd nie je viazaný kasačnými bodmi. Naopak, aj v zmysle rozhodovacej praxe veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 5. júna 2024), ktorá vychádza z pozitívnoprávnej úpravy, „vzhľadom na skutočnosť, že kasačnému súdu v rámci konania o podanej kasačnej sťažnosti prislúcha právomoc skúmať aj okolnosti uvedené v § 195 SSP (v spojení s § 453 ods. 2 SSP), a to nad rozsah kasačných dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti“, kasačný súd sa aj v tomto konaní venoval otázkam relevantným pre skúmanie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu en bloc, a to napriek tomu, že sťažovateľ (žalovaný) v kasačnej sťažnosti napádal len záver správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení uloženej pokuty. Ako v tej istej veci uviedol veľký senát, v tomto kontexte je irelevantné, kto kasačnú sťažnosť podal, keďže „kasačný senát svoju prieskumnú činnosť v takýchto prípadoch zameriava na okolnosti, ktoré môžu byť relevantné práve v súvislosti s § 195 SSP (v spojení s § 453 ods. 2 SSP). Tento postup kasačného súdu je determinovaný existenciu plnej jurisdikcie správneho súdu, ako aj nadväzujúcou ochranou subjektívnych práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, ale aj verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP).“ 

	54. V tejto súvislosti senát najvyššieho správneho súdu prisvedčil právnemu názoru žalobkyne, že žalobkyňa takýto list dôvodne nemohla považovať za reklamáciu. Pokiaľ teda nedošlo k adekvátnemu uplatneniu práva zo strany spotrebiteľa, nemožno hovoriť ani o porušení povinností zo strany dodávateľa služby a jeho následnému sankcionovaniu. 

	55. Pre úplnosť je treba uviesť, že súčasťou administratívneho spisu je aj list B.. R. zo dňa 25.7.2016 doručený žalobkyni dňa 3.8.2016 označený ako „reklamácia neoprávneného odúčtovania,“ z obsahu ktorého by bolo možné vyvodiť, že sa jedná o reklamáciu ohľadom neoprávneného odúčtovania finančných prostriedkov, avšak z výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaného je dostatočne jasné, že tento žalobkyňu sankcionoval za nevybavenie tohto podania, ale za nevybavenie mailu zo dňa 9.6.2016, ktorý však ale senát najvyššieho správneho súdu ako reklamáciu nevyhodnotil. 

	56. Na základe vyššie uvedeného najvyšší správny súd uzatvára, že zo strany Správneho súdu v Bratislave došlo k nesprávnemu (nedostatočnému) právnemu posúdeniu veci, keď uvedený mail v zhode s nesprávnym právnym posúdením správneho orgánu považoval za reklamáciu, a to bez toho, aby skúmal a vysporiadal sa s tým, či predmetný úkon je možné považovať za reklamáciu pre účely § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa. 

	57. Na základe vyššie uvedených skutočností preto senát Najvyššieho správneho súdu rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ust. § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 

	58. O trovách konania rozhodne podľa ust. § 467 ods. 3 SSP správny súd. 

	59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). 

	Poučenie: 
 
	Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.