1/2024
ROZHODNUTIE
Zmena spôsobu výkonu advokácie a trvanie plnej moci
§ 12 ods. 1, § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z.
Plná moc udelená stranou sporu advokátovi – fyzickej osobe neoprávňuje, aby stranu sporu zastupovala obchodná spoločnosť, v mene a na účet ktorej začal advokát vykonávať advokáciu po udelení plnej moci.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/10/2022 z 27. apríla 2022
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 17Cb/22/2019-75 z 19. septembra 2019 odmietol odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Dunajská Streda č. k. 17Cb/22/2019-47 z 29. mája 2019.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v posudzovanej veci bol odpor podaný po lehote uvedenej v § 121 ods. 5 zák. č. 160/2015 Z.z., nakoľko lehota na podanie odporu začala plynúť dňa 5. júna 2019, skončila dňa 19. júna 2019 a žalovaný podal odpor elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom až dňa 20. júna 2019, teda po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odporu. So zreteľom na uvedené odpor ako podaný oneskorene podľa § 267 ods. 2 písm. a/ CSP odmietol.
3. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 31Cob/38/2020-141 zo 6. augusta 2020 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s poukazom na §§ 378 ods. 1, 396 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
4. Proti tomuto uzneseniu podala dovolanie v mene žalovaného, ako jeho právny zástupca, spoločnosť L.V. s.r.o., v mene ktorej koná ako advokát a konateľ K.S. Navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. V dovolaní uviedla, že zo strany súdu prvej inštancie nemalo dôjsť k vydaniu platobného rozkazu, ale súd prvej inštancie mal postupovať striktne v súlade s kogentným ustanovením § 129 ods. 1 CSP a uznesením vyzvať žalobcu na doplnenie podania v časti chýbajúceho označenia žalovaného, keďže žalobca, v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28. marca 2019, neoznačil žalovaného prideleným identifikačným číslom tak, ako mu to ukladá § 133 ods. 2 CSP. Namietala, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď namiesto vyzvania žalobcu na doplnenie neúplného podania, toto podanie sám doplnil v prospech žalobcu nezákonným spôsobom a následne vydal platobný rozkaz. Ďalej namietala, že žalobcom uvádzané odôvodnenie uplatneného nároku v návrhu na vydanie platobného rozkazu však nielenže vyvoláva pochybnosti, ale toto odôvodnenie je neúplné a nepostačuje na právne posúdenie priznaného nároku, čo je bezpochyby prekážkou na vydanie platobného rozkazu podľa § 265 ods. 1 CSP a je dôvodom pre postup podľa § 138 CSP, alebo podľa § 265 ods. 3 CSP. Tvrdila, že žalobcom predložené zálohové faktúry nepostačujú na unesenie dôkazného bremena žalobcom. Ďalej uviedla, že z hľadiska porušenia práva žalovaného na spravodlivý súdny proces má zásadný význam aj nečinnosť súdu prvej inštancie v čase odo dňa, kedy žalovaný doručil súdu prvej inštancie odpor, až do dňa, kedy súd prvej inštancie doručil žalovanému uznesenie o odmietnutí odporu. Svojou vyše trojmesačnou nečinnosťou súd prvej inštancie prakticky odňal žalovanému možnosť využiť mimoriadny opravný prostriedok – mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podľa § 458 ods. 1 a nasl. CSP, ktoré by mohol generálny prokurátor podať v zmysle § 461 CSP v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti platobného rozkazu. Konštatoval, že teda nebyť uvedenej nečinnosti súdu prvej inštancie, žalovaný by mal k dispozícii účinný prostriedok procesnej ochrany. Uzavrel, že konanie obidvoch súdov má za následok závažné porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže v dôsledku nesprávneho postupu súdu prvej inštancie bolo znemožnené žalovanému uplatňovať základné procesné právo najmä právo vyjadriť sa k žalobcovmu návrhu a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Pokiaľ odvolací súd nevenoval absolútne žiadnu pozornosť namietaným vadám prvoinštančného konania a len formalisticky konštatoval zmeškanie lehoty na podanie odporu o jeden deň, tak prakticky v rozpore so základným princípom spravodlivosti odobril predchádzajúce protiprávne konanie súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého bola žalobcovi priznaná pohľadávka a žalovanému bolo súčasne odňaté nielen základné procesné právo uplatňovať v konaní prostriedky procesnej obrany, ale aj možnosť uplatniť mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému platobnému rozkazu. Namietala, že súdy týmto konaním porušili čl. 2, 6, 16 a 17 CSP. Záverom navrhla, aby dovolací súd podľa § 444 ods. 1 CSP odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobca disponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom exekúcia na majetok žalovaného, ktorý je neziskovou organizáciou by mala likvidačný dopad a taktiež by došlo k ohrozeniu poskytovania sociálnych služieb v prospech odkázaných občanov.
5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu ho spolu aj s návrhom na odklad vykonateľnosti navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie aj platobný rozkaz aj uznesenie o odmietnutí odporu oneskorene podaného žalovanému riadne doručil, žalovaný mal možnosť proti týmto rozhodnutia uplatňovať zákonom dané opravné prostriedky, teda nie súd znemožnil žalovanému uplatňovať jeho procesné práva, znemožnil si to sám, keď nesprávne vypočítal koniec lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Konštatoval, že všetky ostatné dôvody, ktoré žalovaný vo svojom podaní uvádza, by mohol použiť pri včasnom podaní odporu proti platobnému rozkazu, ale nie v dovolaním napadnutých konaniach. V súvislosti s návrhom žalovaného na odklad uviedol, že žalobca mu na jeho žiadosť povolil splácanie dlhu v mesačných splátkach, prvú splátku za mesiac november 2020 aj zaplatil a teda pri dodržaní splátkového kalendára mu žiadna exekúcia nehrozí. V súvislosti s námietkou, týkajúcou sa označenia žalobcu, upriamil pozornosť na to, že obec Jahodná existuje na území Slovenskej republiky len jedna, takže označenie žalobcu nebolo ani nejednoznačné a ani nezrozumiteľné.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania v zmysle ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. § 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 CSP) pred tým, než pristúpil k vecnému preskúmaniu dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zisťoval, či sú splnené podmienky pre to, aby dovolaním napadnutý rozsudok bol podrobený dovolaciemu prieskumu.
7. Podľa ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
8. Z ustanovenia § 429 ods. 2 CSP vyplýva, že povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
9. Podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.
10. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nevyhnutnou procesnou podmienkou dovolacieho konania je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolateľ musí byť (s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje ust. § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom počas celého dovolacieho konania, nielen pri podaní dovolania. Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné podania dovolateľa boli spísané advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou.
11. Podľa § 89 ods. 1 veta prvá CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
12. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomné splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.
13. Ak nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 písm. a/ až c/ CSP, dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 prvej vety CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. V posudzovanej veci podala dovolanie v mene žalovaného advokátska kancelária L.V., s.r.o. a to bez toho, aby k nemu pripojila splnomocnenie oprávňujúce ju na zastupovanie žalovaného v dovolacom konaní. Keďže v prejednávanej veci advokátska kancelária L.V., s.r.o., nepreukázala súčasne s podaním dovolania svoje oprávnenie zastupovať žalovaného, súd prvej inštancie výzvou zo dňa 24. septembra 2021 vyzval menovanú advokátsku kanceláriu, aby v lehote 10 dní preukázala oprávnenie na zastupovanie žalovaného v dovolacom konaní a to predložením originálu splnomocnenia v listinnej podobe, doložením kópie splnomocnenia elektronickými prostriedkami, autorizovanej kvalifikovaným elektronickým podpisom splnomocniteľa (žalovaného) alebo doložením osvedčovacej doložky o zaručenej konverzii predmetného splnomocnenia, ktorá by osvedčovala skutočnosť, že elektronická podoba splnomocnenia vznikla zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, čo by znamenalo, že má právne účinky originálu. Súd prvej inštancie súčasne advokátskej kancelárii oznámil, že nie je postačujúce doloženie osvedčovacej doložky k pôvodnému splnomocneniu, udelenému žalovaným advokátovi K.S., nakoľko zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že zmenou spôsobu výkonu advokácie (v danom prípade z fyzickej osoby na spoločnosť s ručením obmedzeným) dochádza k prechodu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo splnomocnenia na nový subjekt. Výzva obsahuje aj poučenie, že v prípade nepreukázania oprávnenia na zastupovanie žalovaného v dovolacom konaní niektorým z vyššie uvedených spôsobov, dovolací súd dovolanie odmietne. Výzva bola advokátskej kancelárii úspešne doručená dňa 17. októbra 2021.
14. K odpovedi na výzvu zo dňa 1. novembra 2021 menovaná advokátska kancelária doložila do spisu ako dôkaz o existencii jej oprávnenia zastupovať žalovaného v dovolacom konaní plnú moc v elektronickej podobe, ktorá vznikla zaručenou elektronickou konverziou, ktorou žalovaný dňa 12. júna 2019 splnomocnil advokáta K.S., na jeho zastupovanie v predmetnom konaní, okrem iného aj na vyhotovovanie a podávania opravných prostriedkov. V samotnej odpovedi advokátska kancelária vyslovila názor, že formálnou zmenou spôsobu výkonu advokácie nedochádza k zániku plnej moci udelenej samostatnému advokátovi (R.S., advokát), pokiaľ tento advokát ďalej bez prerušenia vykonáva advokáciu ako jediný spoločník a konateľ advokátskej kancelárie – spoločnosti s ručením obmedzením (L.V., s.r.o.). K.S. uviedol, že v danej veci ako splnomocnený advokát v priebehu konania len zmenil právnu formu – spôsob výkonu advokácie, o čom informoval aj konajúci súd, ktorý nežiadal predloženie novej plnej moci. Poukázal na to, že počas celého konania zastupuje žalovaného ako jeden a ten istý advokát, vykonávajúci pôvodne advokáciu samostatne a neskôr v priebehu konania ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. V prospech správnosti uvedeného záveru poukázal na uznesenie ústavného súdu zo dňa 17. januára 2019 č. k. IV. ÚS 24/2019-16. Zdôraznil, že predložená plná moc zo dňa 12. júna 2019 nie je časovo ohraničená, nezaniká právoplatným skončením konania a vzťahuje sa aj na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov, vrátane dovolania. V tomto kontexte poukázal z opatrnosti aj na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 348/2020 z 5. novembra 2020.
15. Dovolací súd súhlasí s názorom, že plnomocenstvo udelené advokátovi, hoci nie je špecifikované na dovolacie konanie, ale sa v ňom výslovne uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje splnomocnenca okrem iného na podávania opravných prostriedkov, oprávňuje advokáta aj na zastupovanie v dovolacom konaní. Teda aj dovolací súd súhlasí s takým výkladom pojmu opravné prostriedky, že tento zahŕňa tak riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky.
16. Dovolací súd však nesúhlasí s názorom advokátskej kancelárie L.V., s.r.o., že predložená plná moc v elektronickej podobe, ktorá vznikla zaručenou elektronickou konverziou, udelená žalovaným advokátovi K.S. oprávňuje na zastupovanie žalovaného túto advokátsku kanceláriu. Dovolací súd je toho názoru, že advokát K.S. – fyzická osoba a advokátska kancelária ako spoločnosť s ručením obmedzeným nie je jeden a ten istý subjekt. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 24/2019-16 zo 17. januára 2019. Naopak z odôvodnenia tohto uznesenia ústavného súdu (strana 9 odôvodnenia) vyplýva, že s právnym názorom sťažovateľky vo 4. rade a sťažovateľa v 5. rade (týka sa existencie ich právneho zastúpenia po tom, ako ich advokát zmenil spôsob výkonu advokácie z fyzickej osoby na obchodnú spoločnosť) o formálnoprávnom nedostatku ich právneho zastúpenia v priebehu konania pred všeobecnými súdmi, ústavný súd súhlasil, avšak konštatoval, že vzhľadom na okolnosti prípadu tento nedostatok nevykazuje takú intenzitu, aby bolo možné zmysluplne uvažovať o jeho presahu do ústavnoprávnej roviny. Skutočnosť, že v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným ide o odlišný subjekt, potvrdzuje aj ustanovenie § 12 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého iná právnická spoločnosť ako verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, o prípad ktorý ide v prejednávanej právnej veci, nie je oprávnená poskytovať právne služby alebo vykonávať advokáciu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že právne služby je oprávnená poskytovať a advokáciu vykonávať spoločnosť, pričom ustanovenie určuje, ktorá. Pôvodný advokát K.S. teda iba koná ako konateľ v mene tejto obchodnej spoločnosti. Tento názor potvrdzuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Cdo/256/2005 z 25. apríla 2006 (strana 8 odôvodnenia rozsudku), keď konštatoval, že pri výkone advokácie spoločnosťou s ručením obmedzeným nevstupuje klient do právnych vzťahov založených zmluvou o poskytnutí právnych služieb s advokátom, t.j. s fyzickou osobou, ktorá reálne právne služby poskytuje, ale v tomto právnou vzťahu vystupuje na strane poskytovateľa právnych služieb spoločnosť s ručením obmedzeným. Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú totiž advokáciu v mene a na účet spoločnosti.
17. O tom, že ide o dva odlišné subjekty svedčia aj dve rozdielne pridelené identifikačné čísla, IČO: XX, pridelené advokátovi K.S. a IČO: XX, pridelené právnickej osobe L.V. s.r.o.
Obidvom subjektom bolo taktiež pridelené odlišné daňové identifikačné číslo.
18. Zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii ani iný právny predpis neobsahuje podobné ustanovenie ako napr. Obchodný zákonník v § 69b, upravujúce zmenu právnej formy spoločnosti (podľa § 69b ods. 1 Obchodného zákonníka zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká). Neobsahuje teda podobnú úpravu zmeny v spôsobe výkonu advokácie s totožnými právnymi následkami, teda, že by vychádzala z koncepcie právnej kontinuity pred a po zmene formy výkonu advokácie ako je tomu pri obchodnej spoločnosti pred a po zmene jej právnej formy, teda, že spoločnosť ako právnická osoba zostáva zachovaná. Podobne aj z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. vyplýva, že advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným. V prejednávanej právnej veci advokátska kancelária L.V. s.r.o. na výzvu súdu prvej inštancie a to po poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, predložila súdu plnú moc udelenú dňa 12. júna 2019 advokátovi K.S. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným bol oprávnený podať dovolanie v mene žalovaného ako jeho zástupca. Podľa názoru dovolacieho súdu ju predložená plná moc, udelená advokátovi, vykonávajúcemu advokáciu samostatne, k takémuto úkonu neoprávňuje, nakoľko ide o dva odlišné subjekty. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o výnimku uvedenú v ustanovení § 429 ods. 2 CSP, nebolo v dovolacom konaní preukázané povinné zastúpenie advokátom v zmysle § 429 ods. 1 CSP. Aj z § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. vyplýva, že postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je prekážkou pre výkon advokácie fyzickou osobou, teda, aby advokát – fyzická osoba poskytoval právne služby samostatne.
19. So zreteľom na to, že nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nepreukázaní splnomocnenia advokátskej kancelárie L.V. s.r.o. na zastupovanie žalovaného v dovolacom konaní, ktorý zostal i napriek výzve súdu prvej inštancie do vydania tohto uznesenia neodstránený, dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. e/ CSP odmietol.
