pero

Prepis zasadnutia 17. a 18.1.2023

194 prečítaní

Vážení kolegovia,

v dňoch 17. a 18. 01. 2023 sa uskutočnilo prvé zasadnutie Súdnej rady v tomto roku, prinášam info o tom, čo by Vás mohlo zaujať:

  1. Jedným z bodov programu bolo aj prerokovanie návrhu na odvolanie JUDr. Ivana Matela, sudcu ŠTS z funkcie sudcu z dôvodu, že je dlhšie ako rok práceneschopný.

Zákon o zmene ústavy SR, odhlasovaný poslancami aj tými pozitívnymi na covid 19 za igelitom v NR SR dňa 09. 12. 2020, ktorý koaliční poslanci prijali s frenetickým potleskom, o. i. vo vzťahu k súdnej moci zakotvil do čl. 147 ods. 2 ústavy možnosť prezidenta SR  na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti. Na takéhoto sudcu upozorní predseda jeho súdu a predloží návrh súdnej rade.

Tento sudca bol prvou lastovičkou, nakoľko mu ročná PN uplynula v septembri 2022 a v októbri 2022 podal predseda Špecializovaného trestného súdu návrh Súdnej rade.

Tento bod bol prejednaný s vylúčením verejnosti, avšak svoj názor na toto zákonné ustanovenie verejne povedať môžem.

Pani Kolíková, ktorá napriek tomu, že dlhé roky pôsobila na MS SR ako štátna tajomníčka za vlády strany SMER – SD, ani raz neprejavila skutočný záujem o reálne problémy justície a nikdy ju nezaujímal ani dôvod ich vzniku. Po voľbách, ktoré ju katapultovali na ministerskú stoličku sa chopila moci s jasným zámerom, o. i. zlikvidovať fungujúcu sústavu súdov (pretrhnutie korupčných väzieb, špecializácia a pod. populistické floskuly) a najmä nám odňať to, čo nám bolo dlhé roky v oblasti materiálneho zabezpečenia, resp. materiálnych záruk nezávislosti sudcu, priznané. Nestačilo, že nám bol odňatý príplatok k náhrade príjmu a k nemocenskému počas PN z 1 roka na dva mesiace, resp. 60 dní, bolo treba aj bič na sudcu, ktorý je chorý najmenej jeden rok.

My sudcovia v prípade, ak sa vzdáme funkcie sudcu (je jedno z akého dôvodu)  nemáme nárok na podporu v nezamestnanosti, pretože neodvádzame odvody do fondu nezamestnanosti, zo dňa na deň sa teda ocitneme bez príjmu, a po novom, v prípade, ak by niekomu z nás bolo diagnostikované napr. onkologické ochorenie a liečba by presiahla rok, t. j. náš zdravotný stav by stále nedovoľoval nástup do práce a ukončenie PN, má predseda súdu možnosť navrhnúť súdnej rade, aby predložila prezidentovi SR návrh na jeho odvolanie z funkcie sudcu.

V našej republike je každý zamestnanec chránený ust. § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zákazom výpovede zo strany zamestnávateľa v dobe, ak je dočasne uznaný práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, ale cca 1300 sudcov tohto štátu pred zákazom odvolania z funkcie z dôvodu dočasnej práceneschopnosti už nechráni nič. Naopak, ak ochorieme a naša liečba bude trvať najmenej jeden rok, má môj predseda súdu možnosť požiadať súdnu radu, aby odhlasovala návrh, na základe ktorého ma podľa svojho uváženia môže alebo nemusí prezident odvolať.

Pani Kolíkovej prešiel aj návrh skrátiť nám podľa jej názoru vymoženosť, ktorou nedisponuje nikto, žiadny štátny zamestnanec, hasič, policajt alebo ktokoľvek, teda príplatok k nemocenskému po dobu jedného roka, z čoho vyplýva, že ak PN trvá rok a viac, po dvoch mesiacoch je sudca bez akéhokoľvek príjmu a môže sa ísť asi pásť.

Na moju otázku v septembri 2020 na stretnutí pani Kolíkovej so sudcami OS BA 1 (na moju prítomnosť reagovala otázkou, čo tam robím, keďže nie som sudkyňa OS BA 1, a na moju otázku, či sa ako sudca nemôžem zúčastniť stretnutia, na ktorom som predpokladala, že sa budú preberať otázky, ktoré zaujímajú každého sudcu, mi povolila ostať), som sa jej opýtala, či prirovnáva status sudcu so statusom hasiča, policajta, alebo akéhokoľvek štátneho zamestnanca, odpovedala typickou verbálnou smršťou, avšak opäť tradične, sa priamej odpovedi vyhla.

V prípade sudcu Matela, zvíťazil zdravý rozum a všetci prítomní (16 členov) po vyše hodinovej konverzácii so sudcom, hlasovali za odročenie tohto bodu programu na neurčito.

  1. Ďalším zaujímavým bodom programu bolo prerokovanie podnetu vyšších súdnych úradníkov pôsobiacich na súdoch v SR.

Podnet predniesla vyššia súdna úradníčka Barbora Červenková, ktorá pôsobí na KS BA, poďakovala sa za možnosť predniesť požiadavky VSÚ a uviedla, že tvorcom podnetu je dr. Zoltán Valentovič, ktorý už odišiel z justície z finančných dôvodov.

Predsedu súdnej rady zaujímalo, či sa vyšší súdni úradníci obrátili aj na Ministerstvo spravodlivosti, zástupkyňa VSÚ uviedla, že ešte v roku 2019 bol identický podnet doručený štátnej tajomníčke MS SR, ktorá im stroho odpovedala, že bol zaradený medzi ostatné podnety.

Dr. Jelinková v rozprave uviedla, že ju veľmi teší, že sú v akčnom móde, podporuje ich, nakoľko nie je vnútorne spokojná s nastavením hromadných výberových konaní, v ktorých nami vychovaní VSÚ neuspejú, a následne zbytočne prichádzame o mozgový potenciál.

Mgr. Kosová poukázala na to, že už pred vyše rokom to bolo doručené súdnej rade, a preto by sme mali na tom popracovať a pripraviť podnet na legislatívnu radu s tým, že úlohou súdnej rady je venovať sa justícii celej, nielen sudcom a práve máme možnosť ukázať, že nám na nich záleží a že patria do justície.

Predseda súdnej rady povedal, že podnet je vypracovaný tak, že si nevie predstaviť, ako by sa dal ešte vylepšiť s tým, že disponuje mailovou komunikáciou s dr. Palušom, ktorý mu povedal, že nemajú taký podnet a neplánujú ho zaradiť. Poukázal na to, že sme odkázaní na vládu a parlament, lebo nemáme zákonodarnú iniciatívu, pričom celá justičná Európa vie, že VSÚ sú chrbtová kosť každého justičného systému, avšak SR v tomto zaostáva a je potrebné, aby si kompetentní uvedomili, že im patrí dôstojnejšie miesto, vyjadril prekvapenie nad tým, ako sa podceňuje ich pozícia, preto na nich musíme naliehať. Uviedol, že v Bratislave majú oveľa horšiu situáciu ako v menších okresných mestách a prisľúbil, že sa pokúsime nájsť partnera do tejto legislatívnej diskusie, ktorý má politickú moc a ktorý sa pokúsi urobiť niečo pre riadny chod justície. 

Mgr. Kosová upozornila, aby to neskončilo tak, že my dáme tento kvalitný materiál MS SR, oni to opäť zaradia do poradovníka, a naliehala, aby sme urobili  niečo viac. Navrhla podnet doručiť všetkým poslancom alebo členom ústavnoprávneho výboru, mediálne to rozvíriť prostredníctvom súdnej rady s tým, že to, čo povedal predseda súdnej rady vedia všetci a napriek tomu sa s tým roky nič reálne nerobí.

Predseda súdnej rady nápad doručiť poslancom podnet VSÚ odobril.

Ja som sa pripojila k tomu, čo povedal predseda súdnej rady aj Marcela, uviedla som, že  tento perfektný materiál vystihuje zúfalú situáciu VSÚ, o ktorej vieme dlhé roky. Poukázala som na to, že som sa zúčastňovala stretnutí pani Kolíkovej so sudcami (nielen súdu, na ktorom pôsobím), na ktoré chodili aj VSÚ a administratíva a žiadali od nej odpoveď na otázku, kedy sa konečne s ich postavením začne legislatívne niečo robiť. Uviedla som, že problém s VSÚ nevznikol v čase napísania podnetu dr. Valentovičom, keďže je tu dlhé roky, poukázala som na ich mizerný príjem cca 725 eur netto, ktorý nemôže pokryť ani ich základné životné náklady, nielen v Bratislave, ale nikde na Slovensku. Zdôraznila som, že  o platových pomeroch VSÚ, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, vieme roky všetci, a je to hanba. Je nevyhnutné, aby sa tomu už začal niekto skutočne venovať, pretože podnet bol napísaný po dlhodobej frustrácii VSÚ a je na čase, aby sme tento výkrik vypočuli a pomohli im.

Dr. Berdisová súhlasila s tým, že ohodnotenie VSÚ je bizarné, avšak hlasovania sa zdrží, lebo by sme sa mali vrátiť na začiatok a vymyslieť niečo, čo by sa blížilo k ich ašpiráciám, nakoľko inštitút je v slepej uličke, nejde o prípravu na sudcovské povolanie, a nakoľko sa zrušili čakatelia, treba sa vrátiť na začiatok a vytvoriť nový inštitút, ktorý bude smerovať k ich ašpiráciám. Uviedla, že chápe, že je jednoduchšie to posúvať ďalej, ako to vracať.

Dr. Gandžala v podstate súhlasil s dr. Berdisovou, mal výhrady k niektorým inštitútom, ktoré sa v podnete zavádzajú, ale bude za to, aby sa to posunulo ďalej, aby sa s tým začalo pracovať, pretože je potrebné, aby sa ten proces rozbehol a navrhol predložiť podnet  členom ústavnoprávneho výboru s tým, že bude hlasovať za to, aby bol tento návrh predložený ďalej.

Predseda súdnej rady zdôraznil, že ide o podnet, ktorý obsahuje návrhy, ktoré môžu a aj nemusia byť akceptované, ale treba z neho vybrať ťažiskové body a zadefinovať význam VSÚ a navrhol riešiť toto, aj sa vrátiť na začiatok, pretože je podstatné, aby poslanci zauvažovali a aby to zaradili do plánu legislatívnej rady vlády.

Ja som poukázala na to, že zákon o VSÚ bol prijatý v roku 2002, teda pred dvadsiatimi rokmi s tým, že podnet je o. i. o ich postavení a mizerných platoch, a preto som nesúhlasila s vrátením sa na začiatok a žiadala som pokračovať ďalej a urobiť všetko pre to, aby sme im pomohli najviac ako sa dá. Poukázala som na to, že sú veľkou pomocou pre každého sudcu a je najvyšší čas, aby sme im po 20 rokoch skutočne pomohli.

Mgr. Kosová povedala, že keď sa prijímal zákon o VSÚ, mal byť senát sudcu nastavený tak, že sudca – VSÚ – odborný poradca, technický poradca a asistent sudcu, ako zapisovateľka, a existovali čakatelia ako príprava na sudcu, potom zasiahla Žitňanská tým, že zrušila čakateľov, ktorí mali byť odbornou prípravou na sudcu, tvrdiac, že tento inštitút podporuje rodinkárstvo, a následne sa to začalo z inštitucionálneho hľadiska kriviť, justiční čakatelia sa stali VSÚ, pričom celý tento systém vniesol úplne inú dimenziu, ako to bolo pôvodne myslené. Uviedla, že VSÚ síce majú možnosť ísť na justičnú skúšku, ale majú problém sa dostať do systému, a preto ak máme povedať, že VSÚ je príprava na sudcu, nakoľko reálne justičných čakateľov nemáme, a VSÚ, ktorých si my vychováme, neuspejú v našich hromadných výberkách, ale uspejú v iných výberkách na právnické profesie, tak o nich prichádzame, a aj preto by sme mali akýkoľvek štart podporiť.

Predseda súdnej rady súhlasil, aby sa rekoncipovalo postavenie VSÚ, pretože všetko ide na ich škodu s tým, že súhlasí aj s argumentmi Marcely a dr. Berdisovej. Povedal, že v roku 2002 bol systém justície tak, ako bol nastavený, oveľa viac premyslený, toto je slepá ulička, a preto treba urobiť niečo.

Dr. Majerník povedal, že si veľmi váži, ak je vo verejnom záujme urobené niečo naviac a  pochválil predkladateľku. K platu VSÚ povedal, že všetci prítomní súhlasia, že ohodnotenie VSÚ je tragické,  ale má rozpaky to podporiť, lebo vždy bol za to, aby bolo justícia otvorená, aby do nej prichádzali advokáti, aby sa tie povolania preskupovali s tým, že § 7 podnetu nevie podporiť, možno s 99 % by však súhlasil.

Mgr. Kosová reagovala, že presne toto hovorila na začiatku, že my to môžeme iba posunúť MS SR, a navrhla vytvoriť z ich podnetu niečo, čo sa posunie MS. Nestačí, že tu hovoríme, ako im rozumieme, ale nemôžeme to podporiť, pretože to je VSÚ na tri veci. Zdôraznila, že sme si všetci vedomí toho, že to celé neprejde, pretože všetci vieme, ako prebieha legislatívny proces.

Dr. Gandžala povedal, že aj on má výhrady, ale teraz nemá ambíciu povedať, že sa stotožňuje s celým návrhom a poukázal na to, že my nemáme legislatívnu iniciatívu, ale vníma to tak, že to nie je konečný produkt, ale ide o podrobne spracovanú tématiku, ktorá môže byť základnou bázou pre legislatívny proces. Poukázal na to, že čas plynie, vidíme aká je rozkolísaná doba a čím skôr to príde, tým skôr sa s tým začne pracovať.

Dr. Jelinková povedala, že sa nemôže ubrániť pocitu, že robíme domácu úlohu za pani Kolíkovú, toto bola jej úloha, nakoľko toto mal byť kľúčový moment, ktorý mala zavnímať, bez VSÚ sa nepohneme, ak sa máme vrátiť na začiatok, tak si priznajme, že súdna reforma bola spackaná, máme krásne nové budovy, v ktorých sa môžeme naháňať, ale nebude mať v nich kto súdiť, a preto by si vypýtala časť platu exministerky Kolíkovej.

Nasledovali rôzne názory na znenie uznesenia, za ktoré sme mali hlasovať, na ktorom sme sa napokon zhodli a bolo prijaté 15 – timi hlasmi, 1 člen súdnej rady sa zdržal.

Predseda súdnej rady ešte pred hlasovaním povedal, že podporí každý návrh, len aby sa to pohlo ďalej s tým, že je dobre, že žiadajú veľa, lebo aspoň niečo dostanú.

Zástupkyňa VSÚ záverom poďakovala za podporu aj za slová kritiky a poznamenala, že oni nie sú legislatívci, ale VSÚ, ktorí s tým zákonom už robia, vychádzali z tretej časti zákona o prokurátoroch z roku 2001 a snažili sa priblížiť aspoň k nejakému modelu, ktorý reálne funguje. Sú pripravení na akúkoľvek diskusiu a poukázala na to, že sa opomína aj ďalší administratívny aparát, bez ktorého by sa ani oni nepohli.

Ďalším bodom programu bola prijatie stanoviska súdnou radou k disciplinárnemu konaniu vedenému na NSS SR.

Problém vznikol kvôli formulácii niektorých otázok NSS, ku ktorým sme mali prijať stanovisko, nakoľko boli položené tri otázky, z ktorých jedna bola formulovaná tak všeobecne, že sa na ňu nedalo odpovedať.

Napokon sa odhlasovalo „odročenie“ tohto bodu na februárové zasadnutie a členom bolo uložené poslať pripomienky alebo návrhy do 03. 02. 2023.

Bodom 8 bolo schválenie nominácie dr. Bebeja, ktorého navrhol podpredseda súdnej rady do pracovnej skupiny MS SR, ktorá má začať pracovať (už aj začala) na novele zákona o Justičnej akadémii, na základe žiadosti ministra.

Za jeho poverenie na zastupovanie súdnej rady v pracovnej skupine, hlasovali všetci prítomní členovia.

Bod 9

Predseda Ústavného súdu SR požiadal Súdnu radu SR o doručenie písomného stanoviska k uzneseniu zo dňa 12. 10. 2022, PL. ÚS 12/2022, ktorým bola prijatý návrh skupiny 32 poslancov NR SR, v ktorom namietajú  nesúlad viacerých ustanovení v zák. č. 422/2020 Z. z., ktorým bola zmenená ústava.

Pozývam Vás kolegovia k zaujímavej rozprave k tomuto bodu, nakoľko vyslovené názory prihlásených o nich veľa prezrádzajú. Poďme teda na to:

Pre tých, ktorí nie sú oboznámení s týmto uznesením, resp. ani s návrhom skupiny poslancov uvádzam v skratke, že ÚS odmietol ich návrh v týchto častiach:

  • Odňatie právomoci ÚS dávať súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora
  • novelizované znenie ústavy, podľa ktorého je súdna rada SR ústavným orgánom sudcovskej legitimity
  • novelizované znenie ústavy, podľa ktorého za člena súdnej rady možno ďalej ustanoviť iba osobu, ktorá nie je sudcom
  • novela justičnej novely ústavy, ktorá bola doplnená tak, že „predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať
  • súhlas sudcu s preložením sa nevyžaduje pri zmene sústavy súdov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva
  • za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie, okrem prípadov, ak by tým bol spáchaný trestný čin; disciplinárna zodpovednosť sudcu tým nie je dotknutá.

    ÚS zároveň nevyhovel návrhu na pozastavenie účinností napadnutých ustanovení justičnej novely a zákona o reforme súdnictva.


ÚS SR prijal návrh poslancov na ďalšie konanie v tejto časti:

  • ktorou navrhovatelia namietali možnosť preverovať majetkové pomery sudcov za obdobie predchádzajúcich 60 mesiacov, najviac však za obdobie výkonu funkcie sudcu z dôvodu, že kontrolná komisia súdnej rady je oprávnená vyzvať sudcu, aby objasnil nielen svoje majetkové pomery a pôvod zdrojov majetku, ale aj majetkové pomery a pôvod zdrojov svojho plnoletého aj neplnoletého dieťaťa a manžela, s ktorým žije v domácnosti
  • ktorou poslanci namietli nesúlad zákona o reforme súdnictva novelizujúceho zákon o sudcoch a prísediacich – odňatie príplatku k náhrade príjmu a k nemocenskému počas PN sudcom a prokurátorom, ktorý im patrí, avšak najdlhšie po dobu 60 dní
  • pravidlá výberového konania na voľné miesta sudcov NSS, realizované súdnou radou do 31. 12. 2021, t. j. spôsob vzniku funkcie sudcu NSS

Členom súdnej rady bolo doručené dňa 04. 01. 2023 Stanovisko, ktoré vypracoval predseda súdnej rady, na zasadnutí sa vyjadril, že „stanovisko sme vypracovali“, avšak okrem seba ďalších autorov neuviedol, spolu s prílohou k uzneseniu, o ktorom sme mali hlasovať na zasadnutí dňa 17. 01. 2023.

Aby ste rozumeli, k čomu sa jednotliví členovia súdnej rady vyjadrovali v diskusii, tak vysvetlím, že v prílohe k Stanovisku súdnej rady, je uvedených 5 bodov s týmito závermi (v každom bode je návrh súdnej rady, návrhu 32 poslancov nevyhovieť)

  • k majetkovému preverovaniu sudcov (novela zákona o súdnej rady v časti § 27ha ods. 3 písm. d/ a § 27 ha ods. 6 – preverovanie majetkových pomerov sudcu za obdobie predchádzajúcich 60 mesiacov najviac však za obdobie výkonu funkcie sudcu) bol návrh Stanoviska taký, že nová právna úprava zefektívnila postup súdnej rady a zaviedla predvídateľný a férový proces kontroly majetkových priznaní a pôvodu majetku – autor (autori) Stanoviska súdnej rady navrhli návrhu nevyhovieť
  • odňatie príplatku k náhrade príjmu a k nemocenskému + odmeny (§ 78a zák. č. 385/2000 Z. z.) – pri tomto bode predkladateľ Stanoviska iba poukázal na nález ÚS PL. ÚS 102/2011 – 212 (odmeny sú nenárokovateľné) a k odňatiu príplatkov na rozhodnutie ÚS SR PL. ÚS 10/06
  • k vzniku funkcie sudcu NSS – navrhovateľ stanoviska za súdnu radu uviedol, že napadnuté ustanovenia nepovažuje za rozporné s ústavou

Toto odznelo v rozprave:

Dr. Jelinková namietla procesný postup, ktorým bol tento bod zaradený do programu zasadnutia súdnej rady, keď návrh stanoviska bol doručený členom súdnej rady až dňa 04. 01. 2023. Uviedla, že jeho zaradeniu mala predchádzať diskusia na pracovnom stretnutí, nakoľko si to takáto téma zasluhuje s tým, že síce pochybuje, že sa zhodneme na nejakom stanovisku, pretože niekto tu sedí z titulu zákonodarnej a výkonnej moci a súhlasí s legislatívnymi zmenami, ktoré sa tu udiali a je s nimi stotožnený. K odňatiu príplatku nemocenského poukázala na to, že sudca nie je produkt, ktorý keď má vadu, tak ho odložím a poviem mu tak sa oprav, lebo my ťa potrebujeme, tak sa to predsa nerobí, verejne sme s tým nesúhlasili, ale už nám to nepomohlo, k zmenám došlo bez akejkoľvek diskusie. Poukázala na to, že všetci dobre vieme, ako sa udiali ústavné aj legislatívne zmeny, veď tu sa nikto nestihol ani spamätať a bolo to prijaté, najprv sa navodila atmosféra strachu a princíp kolektívnej viny, aby boli všetci ticho a nikto sa neodvážil čokoľvek povedať, a následne sa bez diskusie prijali zmeny, ktoré súviseli s reformou súdnictva. K preverovaniu majetkových pomerov sudcov uviedla, že tak ako je uzákonené má pochybnosti o tom, že sa dbá na ochranu súkromia a osobných údajov sudcu, otázne je, či ostatných osôb, ktoré sa preverujú, zapojenie tajných služieb do preverovania sudcov by malo byť spravené takým spôsobom, aby bolo vylúčené zneužitie, aby bolo predvídateľné, transparentné a aby každý jeden, kto je preverovaný, mal prístup ku každej jednej informácii, aby sa k nej vedel vyjadriť. Uviedla, že to nehovorí ona, ale stanovisko CCJE č. 21 z 09. 11. 2018, a dáva pochybnosti o tom, či stanovisko súdnej rady, ktoré je tu prichystané, je skutočne v súlade s európskymi štandardami. Poukázala na to, že stanovisko CCJE hovorí, že má byť nulová tolerancia ku korupcii celkovo v rámci spoločnosti, ale zároveň je nevyhnutné budovať kultúru rešpektu k špecifickej úlohe súdnictva v spoločnosti. Požiadala o vysvetlenie, resp. odpoveď na otázku, akým spôsobom od roku 2019, kedy vznikali podozrenia, budovala zákonodarná, výkonná moc a samozrejme médiá, kultúru rešpektu k špecifickej úlohe súdnictva v spoločnosti? Sama si odpovedala, že žiadnym spôsobom, sudcovia boli verejne dehonestovaní ako celý stav. Poukázala na svoju osobnú skúsenosť, keď v máji 2020 pri preverovaní pred Súdnou radou si ako jediná dovolila povedať, že nevzhliada kolektívnu vinu a nemieni nikoho odsudzovať len na základe nejakých hysterických mediálnych náznakov, bola 15 min. „grilovaná“ a jeden z členov súdnej rady jej nedal hlas (nepamätá si kto), avšak po hlasovaní ju niekto z členov súdnej rady (tiež si nepamätala kto) potľapkal a povedal jej, že sa bál, že neprejde, lebo povedala vlastný názor, a či si uvedomuje svoju odvahu, na čo odpovedala, že si myslela, že keď sa jej pýtajú, tak to môže povedať. Skonštatovala, že situácia, keď sa prijímala súdna reforma, nebola vôbec v súlade s európskymi štandardami. Uviedla, že stanovisko CCJE zároveň uvádza, že boj proti korupcii nemôže byť použitý nikdy na to, aby boli spôsobené zásahy do nezávislosti súdnictva, zároveň hovorí, že podporujú to, aby sa vytvorili základné kontroly, ktoré môžu byť založené na tom, aby sa dávali majetkové priznania, pričom sú všeobecné mantinely pri preverovaní kandidátov, ktoré by mali byť založené na výpise z registra trestov a finančnej situácie, osobitná pozornosť by sa mala venovať, ak sú zapojené tajné služby s tým, že v takých prípadoch by mal mať každý prístup k akejkoľvek informácii, ku ktorej sa dopracovala táto forma previerky a zároveň by mal mať sudca možnosť kontrolovať, či sa s týmito informáciami narába len na úrovni nezávislého orgánu alebo osoby a samozrejme by mal mať právo na podanie opravného prostriedku, na základe výsledkov tejto kontroly s tým, že akákoľvek korupcia aj v súdnictve by mala byť riešená na základe právnej normy, ktorá je v rámci trestného práva, tzn., že žiadne osobitné previerky majetkových pomerov nemôžu byť odôvodnené ako náhrada za nejaké trestné konanie, lebo OČTK majú povinnosť konať, ak sa niečo takéto vyskytne, a my sa tu nemáme pasovať do role, ktorá nám neprináleží. CCJE zároveň tvrdí, že by mala byť venovaná osobitná pozornosť miere previerok medzi kandidátmi na sudcu, ktorí idú do systému a tých, ktorí už v systéme sú. V žiadnom prípade v rámci boja proti korupcii medzi sudcami by nemala byť akákoľvek interferencia tajných služieb a nemala by zasahovať  do ich činnosti, a preto preverovanie majetkových pomerov tak, ako je to stanovené, si zasluhuje vykonať test ústavnosti ústavným súdom, aby sme si boli istí, či spôsob, akým realizujeme tieto previerky sú v súlade s ústavou, európskymi štandardami a stanoviskom CCJE. S poukazom na Nález ÚS z 30. 1. 2019, položila otázku, že či to zákonodarca dotiahol do zdarného konca.

Uviedla, že sa s navrhovaným stanoviskom stotožniť nemôže, a preto zaň určite nezahlasuje, lebo je proti základným princípom, ktoré sme verejne prezentovali a toto hlasovanie iba ukáže tú polarizáciu, o ktorej zvykne hovoriť a za ktorú je inými členmi súdnej rady kritizovaná, pretože sú témy, kde je konflikt záujmov medzi nami vypuklý, avšak vlastný tieň prekročiť nemôžeme. Uviedla, že má obavu, že pre niektorých je nezávislosť súdnictva až na druhom mieste a navrhla, aby si každý zvážil, aké stanovisko k hlasovaniu zaujme, pretože to bude aj výrazný signál vo vzťahu k našim či už voličom, alebo tým, ktorí nás poverili k výkonu nášho mandátu.

Dr. Majerník reagoval na dr. Jelinkovú a uviedol, že nemá rád argumentáciu anekdotami, presne si pamätá, kedy vstupovala do súdneho systému a jej príbeh je pekným dôkazom toho, že tu žiadny hon na čarodejnice nebol, pretože to, že povedala svoj názor ho vôbec nešokovalo. Uviedol, že sa tu nenamieta to, že sudcovia sú preverovaní tajnými službami, ale rozpor s ústavou, on žiadny problém s ústavou nevidí a ani nič o tajných službách.

Dr. Príbeľská sa vyjadrila k bodu 4 navrhovaného stanoviska (k navrhovateľmi namietanému vzniku funkcie sudcu NSS, ktorý bol v porovnaní s ostatnými kandidátmi na iné súdy všeobecného súdnictva uľahčený tak, že je neakceptovateľný). Uviedla, že nám je iste známe, že bola signatárkou nesúhlasu s kreovaním NSS, považovali vznik funkcie sudcu za diskrimináciu vo vzťahu k vzniku funkcie sudcu všeobecného súdu, najmä z pohľadu sudcov správneho kolégia NS s tým, že žiadali, aby sa predseda SR obrátil na ÚS, čo sa nestalo. Napriek tomu, že s touto zákonnou úpravou nesúhlasila, do výberového konania sa prihlásila, a preto je zvedavá, ako ÚS rozhodne. Uviedla, že za navrhované stanovisko určite hlasovať nebude, pretože by tým zradila svoje princípy.

Predseda súdnej rady povedal, že ak by ÚS vyslovil nesúlad, tak by sme museli zrušiť NSS alebo prijať legislatívne opatrenie, čo je nepredstaviteľné.

Dr. Jelinková uviedla, žeje si vedomá svojich limitov v ústavnom práve, a preto je presvedčená, že táto téma mala prejsť diskusiou na pracovnom stretnutí. Ak hovorila o preverovaní tajnými službami, tak to hovorila v súvislosti s tým, čo je na ÚS napadnuté, a týka sa konania vo veciach preverovania majetkových pomerov sudcu (§ 27ha zákona o súdnej rade) a pôvodu zdrojov plnoletého a neplnoletého dieťaťa sudcu, že sa namieta zásah do súkromia aj iných osôb ako je sudca, a v tom kontexte sa dotkla aj preverovania tajnou službou, a využila príležitosť upozorniť na stanovisko CCJE.

Dr. Berdisová nesúhlasilas názorom dr. Jelinkovej, že v súdnej rade niekto zastupuje výkonnú a zákonodarnú moc, pretože oni ich reprezentujú, a to je niečo iné. Povedala, že ani my sudcovskí (zvolení do súdnej rady sudcami) nezastupujeme sudcov, pretože oni nie sú tí, kto nám dáva pokyny, preto vykonávame svoj mandát autonómne, keďže nie sme vodítkom, ktorým prevádzame názory nejakej skupiny sudcov, ktorá nás zvolila do súdnej rady a ani oni nie sú vodítkom, ktorým by prevádzali názory tých, ktorí ich menovali alebo zvolili do súdnej rady. Uviedla, že je rozdiel medzi tým, čo je vhodné a čo je ústavné v úprave ústavy, na ktorej v užšej skupine participovala s tým, že možno niečo nie je úplne vhodné, ale nemyslí si, že aj nesúladné s ústavou, preto so stanoviskom v zásade súhlasí, i keď by niečo formulovala ináč, ale hlasovať zaň nebude. Uviedla, že navrhovali, aby sa sudca mohol oboznámiť aj s tým, čo zistila SIS, a tak to bolo predložené vláde, avšak potom sa to vypustilo, pretože prevážil záujem na ochrane utajovaných skutočností, a či je to vhodné a problematické z hľadiska ústavy, sa uvidí. Zdôraznila, že referenčnou normou je ústava, avšak chápe, že sa používa aj názor CCJE, ale je to orgán zložený zo sudcov.

Predseda súdnej rady povedal, že nesúhlasí s tým, že Dr. Berdisová nebude hlasovať. Poukázal na to, že v pléne ÚS nebola vylúčená sudkyňa, ktorá sa priamo podieľala na tvorbe zákona, ktorý bol na ÚS napadnutý, a povedal, že to nie je žiadny dôvod na vylúčenie, a to je kvalitatívne úplne iná situácia s tým, že pani Berdisová nemala žiadny vplyv na výsledný návrh novely ústavy, pretože bola iba v pozícii poradkyne, čo je diametrálne odlišné postavenie ako poslankyňa a sudkyňa ÚS.

Dr. Berdisová reagovala a uviedla, že si nemyslí, že je právna prekážka, aby nehlasovala. Nehlasuje preto, aby nebol výsledok kontaminovaný právne.

Dr. Jelinková poukázala na to, že na stanoviská CCJE sa predsa odvoláva aj ÚS vo svojich nálezoch (našla dva), nebagatelizovala by to a nepáči sa jej to, stanovisko CCJE je súčasťou aj zásad sudcovskej etiky, je to v prílohe a my sa k tomu hlásime, je to poradný orgán Rady Európy, a to, že je zložený zo samých sudcov ho nediskvalifikuje, práve naopak, sú tam zástupcovia všetkých členských štátov, pracovné skupiny pracujú veľmi precízne, hľadajú sa tam prieniky, že čo je spoločné a čo by malo platiť za každých okolností. Ich výstupy na konkrétne problémy trvajú aj rok a musíme ísť jedným smerom s ústavnými štandardami, nie sme predsa Poľsko.

Dr. Berdisová reagovala, že nechce zhadzovať význam stanovísk CCJE, pretože dáva pohľad na to, aký pohľad má sudcovská komunita z rôznych krajín.

Mgr. Kosová položila otázku, či teda brať naše stanovisko k tomuto dianiu na ÚS ako referenčné, pretože podľa § 86 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nás ÚS mohol aj nemusel osloviť, keďže nie sme účastníkmi tohto konania, ale asi vyhodnotil, že spadáme do kategórie „iné orgány verejnej moci“, a preto buďme radi, že ich zaujíma náš názor. Položila rečnícku otázku, že ak dáme stanovisko, či môžeme navrhovať, ako má ÚS rozhodnúť. K jednotlivým bodom navrhovaného uznesenia súdnej rady, povedala, že nemôže a nebude hlasovať ani za uznesenie a ani jeho prílohu. Poukázala na bod 2 navrhovaného uznesenia (navrhovatelia spochybnili ústavnosť koncepcie preverovania majetkových pomerov rodinných príslušníkov sudcu, plnoletého aj neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, pričom zdôraznili, že táto musí rešpektovať ústavnú úpravu ochrany súkromia tak, aby sa nezakotvili prvky zabezpečujúce metódy policajného štátu) s tým, že má veľký problém, že by sa mal preverovať majetok plnoletého dieťaťa. Uviedla, že plnoleté dieťa sudcu je napr. brigádujúcim študentom a nevie si predstaviť, akým právom by mohla ísť do jeho majetku s tým, že majetok neplnoletého dieťaťa predsa spravuje jeho rodič. Problém videla v tom, že ideme do veci, pretože ak má sudca nejaký majetok z nepoctivých zdrojov, tak nemôže ísť o oficiálny príjem a je podozrenie, že nadobudol majetok z nepoctivých zdrojov, tak vlastne kopírujeme trestné konanie a toto by nemala preverovať kontrolná komisia súdnej rady, najmä za situácie, keď nesudcovia aj sudcovia v súdnej rade, ktorí národnej rade podávajú iba jednoduché majetkové priznanie, neporovnateľné s majetkovým priznaním, ktoré sme povinní podávať my sudcovia, idú do hĺbky majetkových pomerov sudcov.

K navrhovateľmi namietanej neústavnosti zmeny zák. č. 385/2000 Z. z. (odmeny a odňatie príplatku k náhrade príjmu a k nemocenskému počas PN nad 60 dní) poukázala na to, že ÚS v roku 2005 povedal, že odmeny sú nenárokovateľné, a preto nemôže ísť o nesúlad s ústavou s tým, že odmeny sa vyhadzovali a prihadzovali do zákona viackrát a v roku 2011 bola zrušená možnosť dávať sudcom odmeny, napriek tomu, že situácia bola jasne špecifikovaná a hovorila o tom, že nejde o odmeny za výkon funkcie sudcu, ale boli jasne stanovené kritériá, ktoré stanovovali sudcovské rady a hlasovali o tom sudcovi, ktorému mali byť udelené, čo však neznamená, že nejaký sudca aj odmenu dostal, keďže žiadne euro na odmeny samozrejme neprišlo. Nemohlo sa stať, aby nejaký predseda súdu svojich ľudí odmeňoval ako sa mu chce. K odňatiu príplatku poukázala na to, že to všetko spadá do ústavou garantovanej nezávislosti sudcov a uviedla viacero stanovísk rôznych európskych inštitúcii, ktoré tvrdia, že musia byť zachované garancie ochrany pred rizikovými okolnosťami, ako je choroba, materstvo, invalidita a smrť, otcovská dovolenka, aj pre vyplácanie starobného dôchodku a pod. Poukázala na spôsob, akým sme sa o tomto návrhu my sudcovia dozvedeli, keďže nikto z nás nevedel, že sa niečo takéto chystá, nakoľko nám nikto o tomto návrhu zákona nepovedal a už vôbec nie ministerka, ktorá vtedy tvrdila, že nie je jeho autorom a ani nevedela, že je v legislatívnom procese. Spomenula podpisovú akciu, ktorá bola doručená prezidentke, do národnej rady a ministerke a výsledok bol, že to úplne nezrušili, stiahli to na 2 mesiace a povedali, že je to dočasné kvôli pandémii. Uviedla, že išlo o bezprecedentný zásah, nakoľko nebolo preukázané, že by sa PN hromadne zneužívali, aby si sudcovia mohli rok užívať a nechať preplácať a v súčasnej situácii, keď za posledné dva roky odišlo do predčasného dôchodku toľko sudcov naraz, koľko neodišlo za posledných 30 rokov, ostali zaťažení sudcovia, ktorým nárok na dôchodok ešte nevznikol, následkom čoho sú sudcovia vyhoretí a zákonodarná moc im povie, že my ti preplatíme iba dva mesiace a potom sa musíš vrátiť v plnej sile, je aroganciou a svojvôľou moci, keďže to nebolo s nikým konzultované. A preto súhlasila s navrhovateľmi (32 poslancov, ktorí sa obrátili na ÚS).

K modelu vzniku funkcie sudcu NSS Marcela Kosová uviedla, že tak subjektívne výberové konanie na funkciu sudcu nezažila ani ako členka výberovej komisie, ani ako členka súdnej rady s tým, že ju trošku zamrzelo, že predseda súdnej rady nevyužil možnosť obrátiť sa na ÚS, najmä v kontexte toho, že keď sa naňho ako poradcu prezidenta Kisku obrátila ZOJ (dr. Javorčíkova a dr. Trenčan boli priamo u prezidenta) v súvislosti s namietanými plošnými previerkami sudcov, tak ústami p. Mazáka bolo povedané, že veď nech si to teda justícia vyrieši sama s poukazom na to, že veď predsedníčka súdnej rady už má takúto kompetenciu (išlo o novú kompetenciu). Výber sudcov na NSS bol proces, s ktorým nemôže povedať, že nemá problém, a i keď je súdna rada kreovaná všetkými troma zložkami verejnej moci, nepovažuje sa ona  sama za takú autoritu v oblasti súdnictva, aby mohla nahradiť odborné výberové konanie, ktoré sa robí aj na okresné a krajské súdy a posúdiť, či ten – ktorý uchádzač odpovedá správne na otázky zo správneho práva. Poukázala na to, že dve členky súdnej rady, ktoré sa správnemu súdnictvu venujú kandidovali, a preto sa nemohli zúčastniť výberového procesu s tým, že nemôže tvrdiť, že išlo o štandardný proces, i keď vtedy povedal ÚS, že sa prelínajú prvky výberovej komisie a hearingu na sudcov ÚS, avšak NSS je súčasťou všeobecného súdnictva na rozdiel od ÚS, a preto sa hearing a následná voľba kandidátov parlamentom, v ktorom ide absolútne o politickú vôľu, porovnávať nedá.

Dr. Majerník kvýhradám, ktoré uviedla Marcela Kosová povedal, že síce rozumie, ale ide o výhrady vhodnosti. Súhlasil, že sa mohol nájsť iný, možno lepší spôsob výberu sudcov NSS, avšak nevidí v tom žiadnu protiústavnosť. Poukázal na to, že bol jeden z veľkých kritikov zákona, ktorým sa mal meniť zákon o súdnej rade, a ktorým sa navrhovalo preverovať majetkové pomery sudcov, pretože tú úpravu nepovažuje za tú najlepšiu, avšak zákonodarca zareagoval na celospoločenskú potrebu a treba to rešpektovať a čo mal robiť, keď slávnym nálezom z roku 2014 sa v podstate ÚS vyslovil, že nijaký žiadny orgán to nemôže robiť, iba súdna rada a ako mal zabezpečiť tento proces, ak by do preverovania neboli zahrnutí aj najbližší rodinní príslušníci. Tiež má veľa nápadov, ako to vylepšiť, najmä ochranu súkromia týchto osôb, ale špecificky vo väzbe aj na to, čo sa napáda si myslí, že je to stále v hraniciach proporcionality.

Dr. Jelinková podporila v plnom rozsahu príspevok Marcely Kosovej a zopakovala, že tie zmeny boli urobené bez akejkoľvek diskusie a tzv. šokovou terapiou, keď sa tu vytvorila atmosféra strachu. V súvislosti s odňatím príplatkov k PN a k náhrade príjmu poukázala na to, že prílohou bola aj podrobná štatistika, koľko pripadá PN na jedného sudcu s tým, že táto právna úprava bola prijatá v prvom Sulíkovom kilečku, teda išlo o ekonomický nástroj a nie ako reforma justícia a pamätá si, ako prišla v roku 2020 prišla pani Kolíková na KS BA a prirovnala sudcov ku štátnym zamestnancom, hasičom a policajtom. Myslí si, že nezávislosť hasičov, policajtov a sudcov je diametrálne odlišná.

Dr. Javorčíková k preverovaniu majetkových pomerov sudcov uviedla, že súhlasí s navrhovaným stanoviskom, je to prísne a transparentne nastavené, pred prijatím tejto právnej úpravy to bolo také pole neorané, teraz sú pevne nastavené zákonné kritériá, kedy môže pristúpiť kontrolná komisia k širšiemu preverovaniu. Poukázala na to, že napádaná právna úprava zefektívnila postup súdnej rady a zaviedla transparentný proces kontroly majetkových priznaní a navrhla v tejto časti návrhu nevyhovieť, tak ako je uvedené v stanovisku. K odmenám sudcov uviedla, že toto už bolo prejudikované a stotožnila sa s navrhovaným stanoviskom, ktoré sa zaoberá prieskumom vykonaným v minulosti ústavným súdom so záverom, že odmena je nenárokovateľná, a preto si nevie predstaviť, ako môže byť tento návrh navrhovateľov užitočný, keď to už raz bolo judikované, ale dobre, ÚS to prijal na ďalšie konanie, takže môže z toho vzniknúť niečo iné. K príplatku nemocenského uviedla, že tam je náš názor pozitívny, pretože je v ňom uvedené, že táto požiadavka navrhovateľov je legitímna.

Dr. Javorčíková bola ihneď opravená predsedom súdnej rady, pretože v stanovisku sa nekonštatuje, že požiadavka navrhovateľov je legitímna, ako sa mylne domnievala diskutujúca, ale to skonštatoval ÚS vo svojom rozhodnutí PL. ÚS 10/2006. Po upozornení zobrala svoju argumentáciu späť, pretože to pochopila tak, že návrh v tejto časti podporujeme.

K vzniku funkcie sudcu NSS iba odcitovala znenie navrhovaného stanoviska, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnila (t. j., že vznik funkcie sudcu NSS prostredníctvom vypočutia pred súdnou radou, aj sudcu NS, bol OK).

Dr. Mészároš sa potešil, že si nás ÚS váži a oslovil nás. Povedal, že všetky problémy, ktoré sú obsahom návrhu už boli prejudikované. K preverovaniu majetkových pomerov povedal, že ÚS nechce od nás vykonanie testu proporcionality, ale chce vedieť, aké máme my skúsenosti z kontrolných komisií. K odňatiu príplatku k nemocenskému povedal, že ide slabé zákonné práva a k zrušeniu odmien povedal, že s odmenami boli zlé skúsenosti, keďže tu bola doba, keď predseda súdu dával svojim sudcom odmeny. Povedal, že odmenou pre všetkých sudcov v Európe je privilegovaná vysoká mzda, a aj našou odmenou (slovenských sudcov) je vysoká mzda, ktorú nám nemôžu znížiť, keď aj  to už bolo judikované. K vzniku funkcie sudcu NSS uviedol, že aj spôsob výberu sudcov je už judikovaný uznesením ÚS, sp. zn. II. ÚS 450/2021. Poukázal na to, že nemáme povinnosť odpovedať ÚS (na rozdiel od zákonnej povinnosti vo vzťahu k NSS SR), t. j. ak neodsúhlasíme navrhované stanovisko, tak iba odpíšeme, že sme nič neprijali a ÚS rozhodne aj bez nás, čo by bola škoda.

Predseda súdnej rady vo faktickej poznámke povedal, že názor dr. Mészároša je totožný so Stanoviskom, ktoré vypracovali (ktoré nám bolo doručené 04. 01. 2023 ako návrh stanoviska – odpovede Ústavnému súdu a o ktorom sme išli hlasovať) a je koncipované z pohľadu dovtedajšej rozhodovacej činnosti ÚS a ESĽP, keďže všetky otázky už boli vyriešené a zmeniť ju neprichádza do úvahy, pretože na to by museli byť oveľa vážnejšie dôvody, ako sú uvedené v návrhu skupiny poslancov.

Dr. Jelinková reagovala, že jej v navrhovanom stanovisku chýba judikatúra Súdneho dvora, poukázala na jeho rozhodnutie v súvislosti s portugalskými sudcami, ktorí úspešne namietali, že z ekonomických dôvodov nemôže dôjsť k zmrazeniu ich odmien alebo iných majetkových práv.

Dr. Berthotyová povedala, že dr. Mészároš vlastne zodpovedal jej dilemu. Ku kreovaniu NSS poukázala na to, že namietala, že k okrúhlemu stolu neboli sudcovia pozvaní s tým, že jedna z mocí (výkonná) nemôže ignorovať tú druhú a odmietnuť kooperáciu s jednou zo zložiek trojdelenia moci. Poukázala na rozhodnutie ÚS, sp. zn. II. ÚS 450/2021, ktoré zodpovedalo otázku 18 – tich sudcov NS SR, ktorí namietali vznik funkcie sudcu NSS, keď konštatovalo, že postupom súdnej rady („výberové konanie kandidátov na sudcu NSS realizované súdnou radou“) nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky na prístup k volenej funkcii a rešpektuje ho. Uviedla, že jej tiež chýba v navrhovanom stanovisku judikatúra Súdneho dvora a poukázala na jeho rozhodnutie z 01. augusta 2022, ktoré riešilo prejudiciálnu otázku položenú Krajským správnym súdom vo Viľnuse a žiadal výklad čl. 7 písm. c) Smernice o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. Národné právo v Litve totiž prikazovalo nielen riaditeľom verejných inštitúcii, ktorí pracovali s verejnými zdrojmi uvádzať na internete svoje majetkové pomery, ale touto povinnosťou zaviazal aj jej rodinných príslušníkov (manžel, druh, družka a iné blízke osoby, vrátane detí). Rozsudok určil a stanovil podmienky, za akých to môže fungovať a analogicky to je možné použiť aj pri majetkových priznaniach sudcu a pri strete s právom na súkromie a povedal, že čl. 7 písm. c) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave, ktorá upravuje online zverejnenie vyhlásenia o súkromných majetkových pomeroch, ktoré je povinný podať nielen riaditeľ inštitúcie financovanej z verejných zdrojov, ale aj najmä, ak sú takýmto spôsobom zverejňované menovite údaje o manželke, druhovi, družke, či deťoch, alebo blízkych osobách. Navrhla doplniť naše stanovisko o tieto závery s tým, že je zvedavá, aký test proporcionality vykoná ÚS pri zohľadnení aj tohto rozhodnutia.

Predseda súdnej rady povedal, že rozsudok, na ktorý poukázala sa vôbec nedotýka našej právnej úpravy, ktorá je ústavná a zákonná. Uviedol, že to môžeme doplniť, ale nerád by plietol ÚS.

Dr. Príbeľská uviedla, že tiež rešpektuje rozhodnutie ÚS (II. ÚS 450/2021), avšak sťažovateľka podala sťažnosť na ESĽP, ktorý ju prijal, takže si budeme musieť počkať s tým, že k otázke kreovania funkcie sudcu NSS bude veľmi cenné mať rozhodnutie pléna ÚS a ak ju argumenty ÚS presvedčia, tak sa zaväzuje to už nevnímať ako problém, ale zatiaľ to problémom pre ňu je.

Predseda súdnej rady doplnil, že ESĽP oznámil sťažovateľke, že prijal jej sťažnosť, nie však že ju prijal na ďalšie konanie, čo je zásadný rozdiel. K portugalským sudcom (rozhodnutie Súdneho dvora, na ktoré poukázala dr. Jelinková) povedal, že tam išlo o platy, nie o odmeny alebo inú formu materiálneho zabezpečenia.

Dr. Majerník súhlasil s tým, že rozsudok ESĽP (Viľnus) sa netýka nášho prípadu, lebo sa dotýka príbuzných riaditeľov verejných inštitúcií, pričom kontrola sudcov a ich majetkových pomerov je naliehavejšou potrebou a hlavne tam nešlo o spravovanie osobných údajov pri ich analýze a zbere, ale ich zverejňovanie a súhlasil s tým, že súdna rada musí dôsledná, čo spracúva a čo zverejňuje.

Predseda súdnej rady povedal, že na februárovom zasadnutí by sme to mali otvoriť a navrhnúť zmenu zákonnej úpravy, že všetko sa to môže zhromaždiť na súdnej rade, ale publikovať v rozsahu, ktorý platí pre poslancov a ďalších ústavných činiteľov a verejných funkcionárov. Uviedol, že sa musíme toto snažiť presadiť, pretože je to nemysliteľné, nútia nás publikovať majetkové priznania spôsobom, ktorý neprináša žiadny prospech, iba zbytočné útoky voči sudcom a sudkyniam s tým, že to myslí úprimne, keď sa viaceré podnety ukázali ako neopodstatnené.

Dr. Gandžala povedal, že bol pri tvorbe tohto stanoviska, dohodli sa, že to uchopia cez judikatúru ÚS, avšak zatiaľ za toto stanovisko hlasovať nebude, i keď ho technicky považuje za pekne spracované, ale má zásadné výhrady k bodu 3 (odňatie príplatkov) a súhlasil s Marcelou. K odmenám poukázal na to, že následnou úpravou bola eliminovaná možnosť tých, ktorí ich prideľovali, nakoľko boli stanovené kritéria pri splnení ktorých mohla byť sudcovi odmena priznaná. Zásadnú výhradu mal k tomu, že v určitom období odmeny boli, potom neboli, a preto niektorí sudcovia boli diskriminovaní v súvislosti so životným jubileom, nakoľko máme skupinu sudcov, ktorí spadli do obdobia, keď boli odmeny zasa zrušené a žiadnym spôsobom im to nebolo kompenzované. Poukázal na to, že pri udelení odmeny napr. pri dosiahnutí veku (napr. 50 rokov) ide o objektívnu skutočnosť a nie o nejaké ovplyvňovanie, podstatným však je, pričom Marcela mu zobrala licenciu na to, čo chcel povedať (☺), že išlo o tvrdú aroganciu výkonnej a zákonodarnej moci. Má veľa kolegov, ktorí majú napr. malé deti, k tomu úvery a zároveň problém vysporiadať sa so svojou chorobou a ešte musia riešiť svoj sociálny status, zabezpečenie rodiny a pod., a preto odôvodniť odňatie príplatku len argumentáciou, že zákonodarná a výkonná moc túto možnosť má, je veľká ale veľká arogancia moci vo vzťahu k sudcom, ktorých  status je osobitý (možnosť podnikania, získať príjmy a pod.), a preto s týmto zásadne nesúhlasí. Uviedol, že to bol výstrel od pása zo strany parlamentu, bola taká atmosféra voči sudcom, že čo by sme im neurobili zle (sudcom), tak im poďme zobrať príplatky, keďže to nebolo vyargumentované tým, že je to zneužívané a poukázal na štatistiku, ktorá preukazovala opak s tým, že nebolo ani preukázané, že to zruinuje štátny rozpočet. Išlo vyslovene o útok na sociálny status sudcov pri ťažkej životnej situácii, a preto nebude hlasovať za prijatie tohto stanoviska.

Ja som nadviazala na dr. Gandžalu s tým, že súhlasím som so všetkým, čo povedal a za toto stanovisko určite hlasovať nebudem, pretože je principiálne proti môjmu presvedčeniu. Pripomenula som, že v apríli 2020, mesiac a pol po policajnej akcii Búrka pani Kolíková šupla do zákona o opatreniach v súvislosti s covidom návrh, aby nám v skrátenom legislatívnom konaní boli odňaté príplatky. Poukázala som na v priebehu pár hodín zorganizovanú sudcovskú akciu, pri ktorej sa ozvali sudcovské rady všetkých súdov (opravujem, nie všetkých, ale väčšina) a napísali nesúhlasné stanovisko a o 21 hod. vo štvrtok pani Kolíková doručila všetkým sudcom mail „ako ste sa už dozvedeli z médií“, ide o odňatie príplatku a dĺžku ich priznania ešte prehodnotím. V júni 2020 nám zase oznámila, že berie odmeny nám a prokurátorom a ako povedal podpredseda a my sme to hlásali aj v spoločnej sudcovskej pošte, išlo o vrcholnú aroganciu moci, trestanie sudcov, keď atmosféra vo vzťahu k nám sudcom bola nastavená tak, že za 13 obvinených sudcov sme boli označovaní všetci za skorumpovaných a táto atmosféra sa niesla celou spoločnosťou a pani Kolíkovou bola arogantne a zákerne využitá na to, aby nám odňala príplatky aj odmeny, teda to, čo sme mali garantované. Položila som otázku, že aké výhody my vlastne máme, okrem 13. a 14. platu a príplatku pri PN, ktorý som napr. ja nikdy nevyužila, pretože som 20 rokov nebola na PN. K odmenám som povedala, že je neuveriteľné, že sudca nemôže dostať finančnú odmenu pri dosiahnutí svojho životného jubilea a pripomenula som výrok pani Kolíkovej: „Ja mám odmeňovať sudcov ?“.

Hlasovanie za návrh uznesenia, ktoré schvaľuje navrhnuté Stanovisko dopadlo takto:

ZA hlasovali 5, PROTI – 7, ZDRŽALI sa 3, nehlasoval 1, návrh uznesenia nebol teda prijatý.

Výstup k žiadosti ÚS je teda taký, že nedávame žiadne stanovisko.

Druhý deň zasadnutia – 18. 01. 2023

Prvým bodom bolo prijatie uznesenia, že berieme na vedomie vznesenie obvinenia vo veci zasahovania do nezávislosti súdu a nebezpečného vyhrážania.

Predseda súdnej rady oboznámil toto trestné konanie a uviedol, že svedčí o tom, že OČTK a NAKA neberie na ľahkú váhu zasahovanie do nezávislosti súdu a nebezpečné vyhrážanie sa sudcom.

Do rozpravy sa neprihlásil nikto a uznesenie, že toto trestné stíhanie berieme na vedomie a že predsedovi súdnej rady bolo uložené sledovať toto trestné stíhanie a informovať o jeho výsledku bolo prijaté.

ZA hlasovalo všetkých 15 prítomných členov súdnej rady.

Ďalším bodom programu bol náš návrh (Kosová, Jelinková a ja), týkajúci sa uloženia povinnosti predsedovi súdnej rady predložiť na najbližšom zasadnutí návrh legislatívnych zmien týkajúci sa obnovenia záruk nezávislosti súdnictva v súvislosti s európskymi štandardami uvedenými v Stanovisku Predsedníctva Poradnej rady sudcov zo dňa 09. 12. 2020, v Rezolúciách Európskej asociácii sudcov zo dňa 02. 09. 2021 a septembra 2022 a v správach Európskej komisie o právnom štáte za roky 2021 a 2022.

Zároveň sme našim návrhom navrhovali prijať uznesenie, v zmysle ktorého bude prijaté, že súdna rada apeluje na výkonnú a zákonodarnú moc, aby legislatívnou činnosťou obnovila záruky nezávislosti súdnictva v súlade s európskymi štandardami uvedenými v stanoviskách  vyššie uvedených európskych inštitúcií.

Návrh predniesla dr. Jelinková

Poukázala na písomné zdôvodnenie návrhu tohto bodu programu s tým, že viaceré európske autority, ako aj Správa európskej komisie odporúčajú, akým spôsobom má byť upravená tak, aby záruky zachovania nezávislosti justície ostali zachované, poukázala na vyhlásenie ZSS k 30. výročiu vzniku SR, v ktorom sa žiadalo, aby sa uvedenými záležitosťami naše autority zaoberali. Uviedla, že aj súdna rada iba zobrala na vedomie obidve rezolúcie EAJ, v decembri  skonštatovala vo svojom uznesení, že si „uvedomuje“, ale uvedené nie je dostatočné. Za najväčší problém, ktorému by zákonodarná a výkonná moc mala venovať pozornosť, a poukázala na to aj rezolúcia EAJ, je trestný čin ohýbania práva, ktorý je pre jeho vágnosť a zneužiteľnosť v bežnom živote, nástrojom nespokojných účastníkov konania na špekulatívnu zmenu zákonného sudcu a pod. „Poistku“, že do tohto procesu vstupuje súdna rada, ktorá dáva súhlas na trestné stíhanie, nepovažujeme ani my ako predkladateľky, ani európske inštitúcie za dostatočné, práve preto, že na to nadväzuje ďalšia výtka týkajúca sa ústavných zmien vo vzťahu k súdnej rade. Napriek aktuálnej politickej situácii je však teraz vhodné načasovanie, pretože sú teraz legislatívne otvorené trestné kódexy a uviedla, že nesúhlasíme s uznesením navrhnutým predsedom súdnej rady práve z dôvodu, že nepovažujeme za dostatočne určité, že návrh na vypustenie TČ ohýbania práva bude odôvodnený všeobecnými výhradami a máme za to, že výstup súdnej rady by nemal odkazovať na všeobecné výhrady, ale mali by tam byť konkrétne odôvodnenia.

Predseda súdnej rady povedal, že nami navrhované uznesenie, že súdna rada apeluje na výkonnú a zákonodarnú moc, aby legislatívnou činnosťou obnovila záruky nezávislosti súdnictva v súlade s európskymi štandardami uvedenými v stanoviskách  vyššie uvedených európskych inštitúcií, je veľmi všeobecné a nesplniteľné a chýba tomu akýkoľvek podklad, nakoľko Správa európskej komisie neuvádza, že žiada obnoviť záruky nezávislosti súdnictva, alebo že tu nie sú záruky, Poradná rada európskych sudcov tiež nekonštatuje, že záruky zanikli a treba ich obnoviť, preto považuje takéto uznesenie za nevykonateľné.

Dr. Javorčíková povedala, že návrh predsedu súdnej rady je určitý a efektívny, vyjadruje, čo v takejto situácii môže súdna rada urobiť a že stačí oprášiť naše pripomienky, ktoré sme dávali do ústavy a vykonávacích predpisov k ústave, kde presne namietali to, čo zrejme namietame my, navrátenie súhlasu ÚS so vzatím sudcu do väzby, kreovanie členov súdnej rady a rozhodovaciu imunitu. K TČ ohýbania práva povedala, že asi by mal minister spravodlivosti konať a pokiaľ ide ústavu najmä o kreovanie členov súdnej rady si myslí, že je veľmi rozumná a navrhla, aby sa k tomuto vytvorila napr. 3 členná pracovná komisia, aby to nebolo len na predsedovi a aby sa to dalo na aprílové zasadnutie.

Predseda súdnej rady povedal, že lehota je inštruktívna a keďže predčasné voľby budú v septembri (bol 18. január a predseda už vedel, kedy voľby budú) je to problematické.

Dr. Jelinková uviedla, že návrh nášho uznesenia je preto taký, aký je, aby sa tu na pôde súdnej rady pripravili podklady a nesúhlasila s tým, aby sme sa teraz vzdali nejakej debaty. Nesúhlasila ani s tvrdením predsedu súdnej rady, pretože to, čo je uvedené v stanoviskách európskych inštitúcií, sú jednoznačne výčitky, takže nerozumie prehodeniu tých priorít, a vlastne v zmysle jeho návrhu, ktorý odobrila dr. Javorčíková, sa priorita prípravy legislatívnych materiálov sústreďuje na ústavnoprávny rozmer, čiže na odvolanie členov súdnej rady a ťažisko sa presúva na toto, a na druhú koľaj sa dáva a absolútne odignoruje právne odôvodnenie vo vzťahu k trestnému činu ohýbania práva, ale to je to, čo vieme teraz riešiť a čo v určitom okamihu celkom zatriaslo so sudcovskou obcou, veď sme videli čo sa dialo s dr. Kapinajom, a to bolo online v priamom prenose, čo musel on prežívať a je veľa prípadov, kde sudcovia nevyhoveli nároku, tak ako bol uplatnený a šikanovali štátne orgány, toto bolo predvídateľné riziko a na toto sme upozorňovali a stalo sa to. Navrhla podporiť tento náš návrh s tým, že ak by predseda súdnej rady nevedel pripraviť legislatívne podklady, tak my to urobíme, len treba začať. Minimálne to bude signalizovať aj MS, že sa tohto chcem zúčastniť.

Dr. Príbeľská poukázala na to, že pripravovala pripomienky za NS a aj ako členka súdnej rady k zmene ústavy, jednoznačne vtedy zhodne aj s dr. Moznerom, ktorý dával pripomienky k ústave aj k trestným kódexom, aj ona k ústave, pretože nikto z NS sa vtedy na to nepodujal, napádala preložiteľnosť sudcov, regionálny princíp volieb do súdnej rady, odvolanie členov súdnej rady bez uvedenia dôvodu, je to vypracované a mohlo by to pomôcť a môžeme sa k tomu vrátiť.

Predseda súdnej rady povedal, že preložiteľnosť sudcov bola už vyriešená zákonom a ostatné otázky sa netýkajú obnoviteľnosti záruk nezávislosti. Uviedol, že sa nemáme tváriť, že tu zanikli záruky a že ich treba obnoviť, neštylizujme sa do pozície, že my sme tu takí ako v Poľsku a Maďarsku, to zďaleka nie sme. Uvítal to, čo povedala dr. Príbeľská, ale to sa týkalo pripomienkovania, nie podnetu. Je to to, o čo sa snaží, aby súdna rada získala exkluzívne postavenie v pripomienkovacom konaní

Dr. Berdisová sa vyjadrila k odvolateľnosti členov súdnej rady s tým, že niektorí z nás sa zúčastňovali rozporových konaní a komunikovali s MS v čase, keď ona bola poradkyňa a myslí si naďalej, že záruky neboli narušené, že tam prebiehal balans smerom k vyvodzovaniu zodpovednosti na ústavnej úrovni. Uvažovala tak, že dlhodobo súdna rada fungovala tak, že členovia súdnej rady sú odvolateľní bez uvedenia dôvodu a až prišlo jedno rozhodnutie, že súdna rada je nezávislý orgán a dr. Mészároš dával odlišné stanovisko, ako to treba vymedziť. Poukázala na to, že aj CCJE občas hovorí o nezávislosti, občas o autonómnosti súdnej rady. Dlhodobo tu bola doktrína, že odvolateľnosť problém nie je, potom zase, že problém je, bolo to vnímané tak, že je to právna alternatíva, ako to usporiadať s tým, že ona navrhovala verziu, v zmysle ktorej by boli členovia súdnej rady, volení parlamentom, vládou a menovaní prezidentom vymeniteľní po zmene týchto orgánov a keď sa nemení, nemôžu byť odvolaní.

Dr. Majerník povedal, že sa v zásade zhoduje s tým, čo povedala dr. Berdisová. Povedal, že máme nejaké názory, ale musíme byť však citliví, pretože ak sú tu nejaké výhrady zo strany európskej komisie, tak sa tým musíme zaoberať. Uviedol, že dr. Jelinková síce nadobudla dojem, že tu ide o snahu dať na druhú koľaj otázku trestného činu ohýbania práva, ale z návrhu stanoviska predsedu súdnej rady má práve opačný dojem. Povedal, že zo Správy európskej komisie vyplýva, že chce od nás nejakú akciu, pričom zo stanoviska predsedu vyplýva, že navrhuje vypustenie tohto paragrafu, teda viac ako požaduje komisia. Poukázal na to, že v súdnej rade bol aj v roku 2020 a napriek tomu, že je nálepkovaný ako politický reprezentant, tak to vnímal v súdnej rade tak, že tu bola unisono naprieč zhoda medzi všetkými členmi súdnej rady, že tu bola veľká skepsa a veľká nechuť do toho ísť, a preto ak sme teraz v stave, že sa dokážeme zhodnúť, že ide vzhľadom na naznačenú prax, o skôr negatívum ako pozitívum, tak to tak naformulujme, keďže sa zhodneme, že to asi nebol úplne najšťastnejší nápad. Navrhol, aby sme my tri ako predkladateľky podali návrh, ako legislatívne zabezpečiť nezávislosť súdnej rady cez inštitút odvolávania nominovaných členov súdnej rady inými mocami, a aby sme to dali na papier. Povedal, že sa rozprával o tom s viacerými ústavnými právnikmi, nielen s dr. Berdisovou a každý mu povedal, že je to dvojsečná vec, pretože každé riešenie má svoje výhody a nevýhody, a bolo viacero riešení, jedným bolo, že každý člen súdnej rady bude môcť byť odvolaný iba na základe nejakých kvalifikovaných skutočností, nie pochybení, ale takýto katalóg má aj svoje nevýhody, lebo dokážete byť zavretý v takej situácii, na druhej strane tu boli aj také názory, že by sa malo umožniť aspoň tým trom mociam urobiť zmenu v súdnej rade v prípade, ak by došlo k ich novému kreovaniu (nová vláda, nový parlament, nový prezident), čím by sa zabezpečila reprezentatívna funkcia týchto troch mocí, tzn. aby sa zabezpečila reprezentácia týchto nových mocí cez ich nových členov v súdnej rade, lebo o to tu ide v súdnej rade, my sa tu v dobrom zrážame, na jednej strane ide o náš pohľad zvnútra (členov zvolených sudcami), a ide o dobrý pohľad a na druhej strane ich pohľad, ako reprezentantov tých troch mocí. Uviedol, že on sa tomu nebráni, a požiadal, aby sme nepresúvali bremeno legislatívnych návrhov na predsedu súdnej rady, ale samé máme prísť s nápadom, ako si to predstavujeme a potom sa môžeme o tom baviť.

Predseda súdnej rady poukázal na to, že Európska komisia preverila obsah tohto trestného činu – ohýbanie práva aj v nemeckom trestnom zákonníku, pričom nepovedala, že chce, aby sme ten paragraf zrušili, o tom v správe nie je žiadna zmienka, že by narušil záruky nezávislosti súdnictva, alebo o tom, že záruky nie sú dostatočne silné, komisár pri ich osobnom stretnutí iba povedal, že chce záruky, na čo predseda súdnej rady vysvetlil, že zárukou je súdna rada, ktorá je veľmi silný orgán, ktorý to dokáže eliminovať. Uviedol, že je o tom x článkov a sú 4 prípady, keď boli odsúdení sudcovia za ohýbanie práva, primárne to rieši reštriktívne český Nejvyšší správni soud ČR, ktorý za ohýbanie práva odsúdil sudcu ako disciplinárne previnenie. 

Dr. Gandžala povedal, že nami navrhované uznesenie je všeobecné, môže mať deklaratórnu povahu alebo nejakú PR funkciu. K odvolávaniu členov súdnej rady, ktorí nie sú volení sudcami, nemá jednoznačný názor, pretože nová garnitúra má mať asi legitimitu na to, aby tam boli tí, ktorí ich reprezentujú s tým, že v súdnej rade je to našťastie vybalansované tým, že je v nej polovica sudcov. Uviedol, že odvolaný člen súdnej rady by mal aspoň vedieť dôvod svojho odvolania s tým, že citlivejšie vníma prijatie trestného činu ohýbania práva, pričom v čase jeho zaradenia do nášho právneho poriadku nebol členom súdnej rady, ale aktívnym sudcom a vnímal to vtedy aj teraz veľmi negatívne. Povedal, že sleduje aj akademické debaty k tomuto ustanoveniu a má aj veľa relevantných výstupov k tomuto trestnému činu vo vzťahu k sudcom a všetci majú vážne pochybnosti a pripojil sa k stanovisku, ktoré napísal predseda súdnej rady. Zdôraznil, že v súčasnej politickej situácii nevie predpokladať, aký to bude mať význam, pretože najbližší rok žiadnu efektivitu nevidí, avšak vo vzťahu k sudcom to bude vyznievať asi dobre, že niečo takéto robíme a nič nám teda nebráni, aby sme to predložili a aby to mala nová vláda už na stole.

Ja som povedala, že tento bod sme navrhli z dôvodu, že je momentálne otvorený trestný kódex, a preto sme považovali za vhodné na toto upozorniť, napriek tomu, že politická situácia je búrlivá. K porovnávaniu s nemeckou právnou úpravou som poukázala na to, že v Nemecku sa tento trestný čin vzťahuje na všetkých, ktorí majú rozhodovaciu právomoc, avšak na Slovensku je zavedený výlučne vo vzťahu k sudcom a rozhodcom, čo je zásadný rozdiel.

Predseda súdnej rady reagoval tak, že síce súhlasí s tým, čo som povedala, ale nemáme si zamieňať pripomienkové konanie s tým, čo sa tu hovorí. Povedal, že bol aj verejne proti tomuto ustanoveniu po celý čas.

Dr. Jelinková poukázala na to, že súdna rada bola ústavnými zmenami z roku 2020 tak „prekopaná“, že ani nejaví znaky nezávislosti, dokonca netreba, aby bola nezávislá, stačí, ak je autonómna, ale je to vec, ktorú my teraz nevieme vyriešiť. Trestný čin ohýbania práva vieme v akej situácii bol prijímaný, prečo a v akom spěchu. Navrhla bod A doplniť konkrétnymi výhradami, pretože, ak toto príde na MS, tak všeobecné výhrady nebudú stačiť a  týmto sa diskvalifikujeme. Poukázala na to, že sme nikdy nedávali takýto výstup k legislatívnym zmenám, a aby sa na MS nečudovali, že čo nám to sem prišlo zo súdnej a náš podnet odložili. Navrhla prejednať tento bod na zasadnutí vo februári s tým, že pripravíme konkrétne výhrady k tomuto zákonnému ustanoveniu. Poukázala na to, že čechom, portugalčanom a sudcom z ďalších krajín, s ktorými sa stretla na stáži na Súdnom dvore, musela tento trestný čin vygoogliť, pretože jej neverili, že takýto trestný čin a v takomto znení, bol schválený v jednom európskom demokratickom štáte.

Dr. Bebej navrhol prepojiť obidva návrhy v bode A, teda nami navrhovaný bod A uznesenia a aj predsedu, keď rešpektujeme to, že nemáme zákonodarnú iniciatívu.

Predseda súdnej rady zdôraznil, že slovo „upevňuje“ sudcovskú nezávislosť je nepatričné, pretože nikto nenamietal, že tu nie sú záruky alebo že nie sú dostatočne silné s tým, že vypustenie § 326a TZ nemá žiadny súvis so sudcovskou nezávislosťou, ktorá je funkčným princípom právneho štátu. Povedal, že to môže pokojne urobiť, ak sa mu to uloží, ale problém je v tom, že to budú vonku čítať ľudia, ktorí týmto inštitútom, definíciám, pojmom a kategóriám rozumejú a povedia, čo vy chcete, že upevňujete záruky nezávislosti súdnictva, veď my sme Vám to nevytýkali, je to veľmi citlivé. Poukázal na to, že my to tu síce môžeme urobiť, ale profesionalita je v EÚ tak vysoká, že nemôžeme len tak voľne používať tieto termíny.

Dr. Jelinková povedala, že nesúhlasí s predsedom súdnej rady, pretože toto je tá situácia, keď z neho hovorí skôr politik, nakoľko sa bráni prijatiu a ide mu o to, aby to nevyzeralo tak, že tu došlo k ohrozeniu nezávislosti súdnictva, resp. že bolo siahnuté do záruk nezávislosti súdnictva, ktoré treba obnoviť, a vníma to tak, že ide skôr o obhajobu tých krokov, resp. vyhýbanie sa problému. Poukázala na rezolúciu EAJ z 02. 09. 2021, v ktorej je uvedené, že nalieha na slovenské autority, aby prijali vhodné opatrenia v súlade s európskymi štandardami a v záujme slovenských občanov sa obnovili všetky vyššie uvedené záruky nezávislosti súdnictva, do ktorých bolo zasiahnuté práve tými krokmi aj trestným činom ohýbania práva, čiže obnovenie je absolútne na mieste. Uviedla, že ak si naozaj myslí, že tento trestný čin je skutočne navyše a zbytočný a naozaj podporuje túto našu iniciatívu, tak nevidí dôvod, prečo by sa odôvodnenie nemohlo prepracovať, nakoľko tak, ako je to naformulované a odôvodnené iba všeobecnými výhradami, je na hodenie do koša a diskvalifikačné.

Predseda súdnej rady povedal, že je prisilné tvrdiť, že jeho návrh je diskvalifikačný iba z dôvodu, že vypustenie tohto ustanovenia odôvodnil všeobecne známymi výhradami, nakoľko to myslel tak, že by k tomu pripojil všetky výhrady, ktoré boli doposiaľ k § 326a TZ prezentované, nič iné, čo súdna rada neodobrila. Opätovne poukázal na to, že všetci boli proti tomu, aby sa do nášho právneho poriadku implementovalo toto ustanovenie.

Dr. Javorčíková podporila návrh dr. Bebeja s tým, že ak by sme hlasovali o návrhu predsedu súdnej rady, tak opätovne navrhla zriadiť pracovnú komisiu.

Dr. Mészároš povedal, že obsahom nášho návrhu je návrh na obnovenie záruk nezávislosti súdnictva, avšak súdna rada už ku všetkým týmto problémom (ohýbanie práva, odvolanie členov súdnej rady bez uvedenia dôvodu) stanovisko zaujala a bolo doručené všetkým štátnym orgánom. Povedal, že sa necíti byť ohrozený, keby aj bol odvolaný, tak nemôže byť odvolaný bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, takže to nemôže byť realizované doslovne tak, ako to je v ustanovení uvedené. Je to síce slabé a treba to posilniť. K ohýbaniu práva poukázal na argumentáciu súdnej rady, že je to nenáležité, nadbytočné, vágne a zbytočné ustanovenie, ale na tento trestný čin sú záruky a tými je súdna rada, bez ktorej nemôže obžalovať nikoho. Ďalšou zárukou je § 363 – generálny prokurátor a ak by to aj prešlo cez nás, tak sami sudcovia formujú tento trestný čin, a preto je otázne, či je to tak akútne, ako niekto tvrdí, alebo chceme obnoviť niečo, k čomu sme sa už vyjadrili. Myslí si, že nejde o obnovenie záruk, ale o ich posilnenie. Zopakoval, že k týmto veciam sa už vyjadrili aj na pracovnom stretnutí v tom období a je zbytočné, aby sme sa opakovali.

Dr. Príbeľská reagovala, že ak je záruka súdna rada, tak nemáme väzobnú záruku a zároveň sme mali výkladové problémy, ako budeme postupovať a čo musíme doriešiť.

Dr. Majerník saospravedlnil, že sa prihlásil druhýkrát, ale túto tému považuje za veľmi dôležitú a je rád, že sme ju my ako navrhovateľky otvorili. Ak je tu obava, že by sa dala predsedovi súdnej rady biela karta, akým spôsobom odôvodní vypustenie tohto ustanovenia z právneho poriadku, tak navrhol preformulovať návrh uznesenia s tým, že je v súdnej rade zhoda na vypustení tohto trestného činu z právneho poriadku. Povedal, že primárne v súdnej rade reprezentuje verejnosť ako prijímateľa tej služby, ktorú súdna moc robí. Je za to, aby bol tento TČ vypustený z TZ, ale rozumie prečo zákonodarca tento TČ zaviedol, i keď nesúhlasí so spôsobom, akým to urobil, nakoľko disciplinárne konania si neplnili svoju úlohu. Vtedy tvrdil, že je to reakcia, možno trochu politicky nedočkavá s riešením aj svojvoľných rozhodnutí v rámci disciplinárnych konaní a pokiaľ bude riadne fungovať disciplinárne konanie a je rád, že vznikol NSS, a pokiaľ sa budú riadne prejednávať aj takéto pochybenia sudcov, tak nie je absolútne žiadny priestor na to, aby tu tento paragraf bol. Povedal, že sú mu známe len tri rozhodnutia NSS v tejto oblasti, ktoré sudcov oslobodili, iba raz došlo k odsudzujúcemu rozsudku iba napomenutím. Ak bude mať verejnosť pocit istoty, že sa s takýmito vážnymi pochybeniami, akým je svojvoľné aplikovanie práva, vysporiada disciplinárne súdnictvo, nebude tu ani politická objednávka na to, aby tu také ustanovenie bolo. Uviedol, že podľa neho nezávislosť ako atribút, by nemal patriť súdnej rade a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora z roku 2021 proti Malte, pričom tu nie je na to, aby polemizoval so stanoviskom EAJ a ich odporúčaním, ale zdá sa mu, že nezávislosť súdnej rady je zachovaná, pretože my všetci tu nie sme kreovaní zákonodarnou a výkonnou mocou a tým prostriedkom na zabezpečenie tej nezávislosti, ktorú od nás požadujú, nemusí byť len spôsob, akým sú odvolávaní a vymenovaní členovia súdnej rady inými mocami, ale aj také ustanovenia, inšpirujúc sa rozhodnutím o Malte, že by zákon o súdnej rade napr. hovoril, že členovia súdnej rady nie sú viazaní príkazmi, a sú to veci na diskusiu.

Dr. Jelinková poďakovala dr. Majerníkovi za jeho návrh s tým, že prínos NSS v disciplinárkach určite každý víta. Uviedla, že pozná rozhodnutie o Malte, v ktorom bolo neúspešne namietané, že prezident vstupoval do procesu menovania sudcov a to, že my subjektívne a objektívne vnímame nezávislosť členov súdnej rady je jedna vec, ale prekáža jej definícia súdnej rady tak ako je vymedzená v dôvodovej správe, že je to autonómny justičný orgán, ktorý realizuje justičnú politiku štátu.

Dr. Berdisová k pojmu nezávislosti uviedla, že je to skôr škála a to, o čom sa rozprávame je škála a pojem autonómnosť mal vystihnúť mieru na tej škále, ktorá je odlišná od sudcovskej nezávislosti, keď sa aplikuje právo na konkrétne rozhodovanie a ako autorka tej časti dôvodovej správy, je to podľa nej tak a aj z rozhodnutia ÚS vyplýva, že je to vôľovo rozumový orgán, a že toto je justičná politika, ale nie v tom zmysle, že špinavá politika, lebo politika nie je špinavá vec a hľadáme koncepčné riešenia. Je tu justično koncepčný orgán a toto čo robíme, je presne to, a v tom zmysle nepotrebuje nezávislosť v zmysle aplikácie práva na fakty, ale potrebuje iný typ, ktorý tam je pomenovaný ako autonómnosť ako škála v rámci nezávislosti, a preto aj výber toho slova autonómny, aby sa to rozlíšilo od tej sudcovskej nezávislosti, ktorú máme pri rozhodovaní, pretože to je iný typ nezávislosti.

Kolegovia, ja nie som akademik a teoretik a pri tomto vysvetlení som sa úplne stratila. Verím, že vy budete úspešnejší.

Mgr. Kosová povedala, že máme právo si myslieť, že sme nezávislí, ani ona si nemyslí, že sme od niečoho závislí, ale ak chceme ísť do tejto hĺbky, tak musíme urobiť zásadnú analýzu fungovania a kreovania súdnych rád v Európe, pretože napr. sa poukazuje, že ak je volený člen parlamentom, je tam potrebná ústavná väčšina, aby tam nebol ani domnelý dojem politického vplyvu. Poukázala na to, že ani ÚS nás tak uchopiteľne nedefinoval, aby bolo každému jasné, čo vlastne sme. Uviedla, že dôvodovou správou nie sme viazaní, tá hovorí o určitom nastavení zákonodarcu pri príprave nejakého ustanovenia a súdna rada môže vlastnou praxou napomôcť definícii, čo vlastne súdna rade je. K prijatiu TČ ohýbania práva povedala, že veľmi ľahko „prešiel“, všetci to síce namietali, ale všetko bolo ignorované, a preto navrhla pripraviť zásadný materiál na ďalšiu komunikáciu, nakoľko tam hrozí veľa vecí aj v súvislosti s tým, že ÚS už nedáva súhlas na vzatie sudcu do väzby. Uviedla, že darmo my povieme, že odmietneme trestné stíhanie, pretože to už môže byť sudca aj dva mesiace vo väzbe, lebo tam je povedané, že musí ísť o právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia, čo niekedy trvá aj tri mesiace, kým sa rozhodne o sťažnosti, a preto je tam veľa problémov, a zároveň sú tu náznaky, že to môže byť použité účelovo, aby bol sudca odstavený od nejakej kauzy a my to nevieme ovplyvniť. Navrhla, že to malo byť urobené riadne, ale nie je, lebo ten § je vágne definovaný a zdôraznila, že ani garancie nie sú bohvieaké, pretože vidíme tie trestné oznámenia, čo stačí na odstavenie sudcu od rozhodovania, a to už nie je sranda, keďže sudca je už očiernený.

Predseda súdnej rady povedal, že táto debata je síce veľmi dobrá, ale odborná a mala by byť predmetom pracovného stretnutia, lebo toto sa tu nedá vyriešiť. Mali by sme odložiť tento bod programu a pripraviť niečo, o čom budeme rokovať. Môžeme vytvoriť pracovnú skupinu, teda k trom predkladateľkám pridať dvoch ďalších členov súdnej rady a môže sa tomu venovať vo februári, v marci, apríli, napriek tomu, aká je politická situácia, to nás nemusí zaujímať. Môžeme komplexne zhrnúť všetky naše výhrady a pripraviť podnet. Zdôraznil, že nikto nepovažuje § 326a TZ za útok proti nezávislosti súdov, nejde tu o žiadne obnovovanie záruk nezávislosti ale o to, že sú výhrady, že záruky tu nemáme. Navrhol nebaviť sa o zárukách, ale o tom, že z hľadiska právnej istoty sudcu je oveľa bezpečnejšie sa vyhnúť takýmto zárukám, ktoré sú síce ako Lajos povedal, ale keď máme iné ustanovenia, ktoré sa dajú úspešnejšie využiť, máme aj disciplinárny súd, ktorý môže formovať tieto doktríny.

Dr. Jelinková zdôraznila, že práve preto, že sa teraz stretávajú expertné skupiny, ktoré otvárajú trestné kódexy, mali by sme to pripraviť na február a dovtedy pripraviť vecné odôvodnenie, prečo navrhujeme tento TČ vypustiť.

Predseda súdnej rady povedal, že aj materiál k odvolávaniu členov súdnej rady by sa mohol venovať tejto záležitosti, ak to my tri považujeme za nutné, k tomu Mgr. Kosová povedala, že my sme sa sústredili na TČ ohýbanie práva a nie na odvolávanie členov súdnej rady a to je mimo tento bod a bola by rada, aby prípravou k bodu – odvolanie členov súdnej rady bez uvedenia dôvodu, sme poverené neboli, pretože sme fokusovali celý tento bod na TČ ohýbanie práva.

Predseda súdnej rady dodal, že vypustenie tohto § pomôže najviac psychologickému aspektu.

Dr. Mészároš ešte navrhol prebrať to na pracovnej porade.

Bolo odhlasované, že sa to odkladá na neurčito a nám bolo uložené predložiť materiál na februárové zasadnutie.

Mgr. Kosová medzičasom doručila súdnou radou požadovaný materiál k TČ § 326a TZ nielen všetkým sudcom, ale najmä členom súdnej rady a predseda súdnej rady sľúbil, že tento bod zaradí už na februárové zasadnutie súdnej rady (14. a 15. februára 2023).

Týmto kolegovia prepis z prvého zasadnutia súdnej rady v tomto roku končím.

Nasledovalo prerokovanie žiadostí sudcov o preloženie na výkon funkcie na Správne súdy v BA, BB a KE.

Okrem jedinej žiadateľky, JUDr. Neviďanskej z KS BA, boli preložení všetci sudcovia bez problémov.

Pri hlasovaní o preložení JUDr. Neviďanskej sa raritne 13 členov súdnej rady zdržalo a 4 hlasovali proti.

Pre tých, ktorých by sa zaujímali o dôvody daného výsledku uvádzam, že vypočutie tejto sudkyne sa začína od 9 hod. 30 min. a 20 sekundy zvukového záznamu.

S pozdravom

Ayše Pružinec Eren

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Rozhodovacia činnosť  v oblasti azylu podľa databázy EUAA – rešerš

Ďalší článok

Dôkazné bremeno v daňovom konaní