Prepis a postrehy zo zasadnutia súdnej rady ku „kauze inzulín“
Vážení kolegovia,
posielam prepis bodu 4 z prvého dňa 6. zasadnutia Súdnej rady, ktorý bol prejednaný dňa 20. júna 2023.
Tento bod mal názov: Prejednanie medializovaných informácií a podnetu zo dňa 02. 05. 2023 týkajúce sa postupu sudkyne Pamely Záleskej na hlavnom pojednávaní dňa 19. 04. v súvislosti s neumožnením podania inzulínu obžalovanému.
Na úvod predseda súdnej rady ozrejmil, že navrhovateľmi tohto bodu programu sú: Ayše Pružinec Eren, Marcela Kosová a Dana Jelinková Dudzíková a za navrhovateľky predniesla a odôvodnila tento návrh Marcela Kosová.
Marcela Kosová uviedla, že sme tento bod programu navrhli na predchádzajúcom májovom zasadnutí, čím sme reagovali na článok Plus 7 dní, teda na medializované informácie s tým, že medzičasom boli tesne po zasadnutí Súdnej rady medializované ďalšie skutočnosti v Denníku N a opätovne článku v Plus 7 dní. Poukázala na to, podklady, ktoré máme k tomuto bodu, zabezpečoval ešte počas májového zasadnutia, skôr ako sme predniesli tento bod pred Súdnou radou, predseda súdnej rady, a preto sa vyjadrí aj k nim, keďže sú zjavne súčasťou tohto bodu, a to vyjadrenie pána predsedu Špecializovaného trestného súdu a ďalšie podklady, ktoré boli zabezpečené. Zdôraznila, že dokonca aj vyjadrenie špeciálneho prokurátora vyžiadal predseda súdnej rady, i keď bolo adresované generálnemu prokurátorovi. Zdôraznila, že napriek tomu, tento bod programu sme navrhli my tri, takže bez toho, aby sme tento bod predniesli, boli získavané nejaké informácie, čo je fajn a teda bude pracovať aj s týmito informáciami. Uviedla, že keď sme navrhovali tento bod programu, tak bol medializovaná nejaká skutočnosť v článku Plus 7 dní pod názvom „Muž na súde skolaboval. Sudkyňa Záleská ignorovala žiadosť o inzulín“. Marcela Kosová zhrnula obsah tohto článku a uviedla, že z neho vyplývalo, že bolo pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, vo veci Lehela Horvátha, ktorý je obžalovaný zo závažnej trestnej činnosti a tento si žiadal pichnúť inzulín, lebo je diabetik a už nevydrží s tým, že v tom čase bol zvukový záznam z hlavného pojednávania, z ktorého vyplýva, že opakovane hovoril, že si musí pichnúť inzulín, tak ako je to uvedené aj v článku, že je diabetik, nevydrží, chce kvôli inzulínu prestávku a potom sa musí najesť, na čo reagovala pani kolegyňa (Mgr. Záleská), že prečíta výpoveď svedka, preloží sa do maďarského jazyka a bude daná ďalšia prestávka, na čo mal reagovať obžalovaný, že je diabetik, nevie sa koncentrovať na pojednávanie a uvádzal, že vo väznici si o 11-tej pichá inzulín. V článku je zároveň uvedené, že pani kolegyňa reagovala, že nie sme vo väznici, sme na hlavnom pojednávaní s tým, že začínali o 9-tej, vykonáva dokazovanie s patričnou prestávkou a opakovali sa teda vyjadrenia obžalovaného, že nie je v takom zdravotnom stave, nedáva pozor, potrebuje si pichnúť inzulín. Uviedla, že článok Plus 7 dní poukázal aj na to, kto je Lehel Horváth, že je to človek, ktorý je spriaznený s mafiánmi a prezývajú ho hrobárom, nakoľko zakopával telá obetí zločineckej skupiny z regiónu Dunajskej Stredy, tzv. Sátorovcov, čiže informoval verejnosť o tom, z čoho je obžalovaný a akú má povesť s tým, že obsahom článku je aj vyjadrenie diabetológa Emila Martinka, ktorý hovorí, že ak má človek dobre nastavený bazálny inzulín, nemuselo by sa v zásade s ním nič stať, ak si nedá jednu dávku, bazálny inzulín nemusí byť nastavený správne a takisto, ak si diabetik podá korekčný inzulín a nenaje sa, dostane sa do hypoglykémie, ktorý sa prejavuje znervóznením, stratou koncentrácie, triaškou, pričom u niekoho sa dokonca ani nemusia syndrómy prejaviť, kedy sa hovorí o syndróme neuvedomenia si hypoglykémie a rovno sa dostane do štádia, že môže stratiť vedomie, keď treba rátať s tým, že kolaps ani nemusí súvisieť priamo s hladinou cukru v krvi, diabetici majú často aj pridružené ochorenia a napríklad vydýchaný vzduch v miestnosti, nervozita zo súdu, nedostatok tekutín môžu spôsobiť závratnú zmenu tlaku a ortostatický kolaps nie je ničím zvláštny s tým, že niektorí diabetici trpia až epileptickými záchvatmi. Z vysvetlenia Emila Martinku zároveň vyplýva, že diabetes sám o sebe je však pre ľudí rizikový a v stresových situáciách, ako súdne pojednávanie, nepochybne, pretože organizmus sa bráni hormónmi, ktoré zvyšujú hodnotu v krvi. Poukázala na to, že Plus 7 dní oslovilo kolegyňu Záleskú, ktorá reagovala vetou, že súd postupoval v súlade so zákonom. Poukázala na vyjadrenie predsedu Špecializovaného trestného súdu, že nie je v jeho silách ani v kompetenciách kontrolovať priebeh každého úkonu, nakoľko koná len na základe kvalifikovaného podnetu a teda už takýto kvalifikovaný podnet v súčasnosti preveruje. Marcela Kosová rozobrala obsah článku v Denníku N zo dňa 19. 05. 2023 redaktorky Veroniky Prušovej, ktorá ju oslovila až po jeho zverejnení, aby sa vyjadrila (Prúšová oslovila aj ďalšie dve navrhovateľky tohto bodu), na čo jej povedala, že nakoľko bol článok už zverejnený, nevidí dôvod na rekciu, na čo reagovala p. Prúšová, že článok napísala na základe toho, čo počúvala na zasadnutí, keď sme sa snažili dostať tento bod na program zasadnutia Súdnej rady a z toho urobila teda článok, a preto oslovila aj ostatné dve predkladateľky až ex post. Uviedla, že jej svoju reakciu poslala, že nemieni odpovedať na jej otázky, na ktoré si už sama v článku odpoveď aj dala. V článku Prúšovej je uvedené, že na sudkyňu „vytiahli“ problém s obžalovanými a Marcela Kosová položila rečnícku otázku, že nevie, prečo použila pani Prúšová takýto výraz, keďže sme nič nevytiahli, ale korektne sme navrhli bod bez toho, aby navrhli uznesenie, ktoré chceme prijať, pretože sme povedali, že sa až na základe rozpravy zistí, či budeme konštatovať, že z pohľadu Súdnej rady pani kolegyňa pochybila alebo nie. Zdôraznila, že nikoho sme do ničoho netlačili a na nikoho sme nič nevytiahli a už vôbec nie ona, ako je v článku uvedené, že opäť na ňu niečo vytiahla a opäť sa stala pani kolegyňa terčom Súdnej rady. Poukázala na to, že nebola súčasťou navrhovateľov toho predchádzajúceho bodu, ktorý sa prejednával marcovom zasadnutí Súdnej rady vo vzťahu ku kolegyni Záleskej a dokonca na tom zasadnutí ani prítomná nebola, a preto sa „opäť jej terčom rozhodne nestala“. Redaktorka Prúšová dala do súvislosti to, že okrem toho, že je terčom Súdnej rady, útočí na ňu aj predseda SMER-u Róbert Fico a Marcela Kosová vyjadrila počudovanie, že netuší, čo má spoločné so zasadnutím Súdnej rady. V článku je zároveň uvedené, že zápisnica z pojednávania a ďalšie podklady vykresľujú príbeh úplne inak s tým, že Denník N mal k dispozícii zápisnicu z tohto hlavného pojednávania, zdravotnú dokumentáciu k danému obžalovanému, vyjadrenie predsedu Špecializovaného trestného súdu, členov senátu, asistentky a aj vyjadrenie, ktoré je súčasťou aj toho, čo vyžiadal pán predseda, príslušníka ZVJS s tým, že nevie, či to už boli predvádzajúci alebo tí, ktorí boli v tej eskortnej miestnosti. Denník N podrobne teda rozobral, že nesedí to, čo uviedol Plus 7 dní, nakoľko to nesedí so zápisnicou z tohto pojednávania, ktorú má k dispozícii, pretože z nej vyplýva, že obžalovaný požiadal o prestávku a dostal ju od 11:30 do 11:51, mal teda 21 minút na to, aby si pichol inzulín, pričom prestávka predchádzala tomu, keď on žiadal o to, aby dostal prestávku, lebo si potrebuje pichnúť inzulín a najesť sa. Denník N ďalej píše, že pred vyhlásením tejto prestávky nejavil obžalovaný podľa sudkyne Záleskej žiadne známky kolabovania ani zhoršenie zdravotného stavu, čo potvrdili aj ďalší 2 sudcovia Ján Buvala a Milan, Milan Cisárik, ktorí zároveň potvrdili, že Horváth ani na jednom z 5 tohtoročných pojednávaní nežiadal o 11-tej prestávku, aby si mohol pichnúť inzulín. V Denníku N sa odkazuje aj na to, že sled udalostí opisuje aj Nadácia „Zastavme korupciu“ v texte s podtitulom „Útoky na sudcov korupčných káuz pokračujú“ a Patrik Kimijan z Via Iuris, ktorý rozobral tento prípad. Uviedla, že Patrik Kimijan z Via Iuris (teda Cesta práva v preklade) poukázal na to, že v reakcii a obrane pani kolegyni Záleskej pod názvom „Príbeh o tom, ako sa rozoberá justícia“ a nazval to „Od hoaxu v bulvári Penty až po Maroša Žilinku“, pričom už z úvodu článku je evidentné, že si zamenil americkú kinematografiu so slovenskou realitou pretože uviedol: „Si predstavte, že ste sudca a máte talár, talár, kladivko“, nakoľko žiadny slovenský sudca nemá kladivko a nie je to ani súčasťou žiadneho zákona ani nejakej vykonávacej vyhlášky spravovacieho poriadku. Uvádza, že máte pojednávanie v závažnej veci i na Špecializovaný PS, a preto predpokladajme, že mal na mysli Špecializovaný trestný súd, Kosová Marcela doplnila, že nevie, ako sa potom môžu vydávať na ŠTS trestné rozkazy, keď sa tam pojednávajú len závažné veci. Uviedla, že vzhľadom na to, že tento pán z Via Iuris poukazuje na bulvár Penty, tak si myslí, že to, čo vyprodukoval, je podstatne nižšej úrovne ako akýkoľvek bulvárny článok, nakoľko obžalovaného označuje za dotyčného, ktorý získal 20 minútovú prestávku, zároveň ho označuje za majsterka, týpka, ktorý sa nevie koncentrovať na pojednávanie s tým, že použil výrazové prostriedky ako WTF (what the fuck) a všetci vieme, čo to znamená, pokračuje rovnakým spôsobom v obrane pani Záleskej, kde poukazuje na to, že pán diabetik je iný level zločinca, je obžalovaný z 5 vrážd a nie je prekvapením, že tomuto hovädu hrozí doživotie, na rozsudok čaká vo väzbe, tak obštrukcie a odrby s prestávkami na inzulín. Späť do súdnej siene sa vracia. Hrobár vás prosí o prestávku na inzulín a vy viete, že ak by ho naozaj potreboval, mohol si ho pichnúť cez prestávku. Marcela Kosová túto stať okomentovala tak, že nevie, ktorý sudca to môže vedieť, pretože nevie, či sme zároveň aj lekári. Popísala ďalší text tohto článku: „že si necháva nasadiť putá o 12:20 a berie si 10 kíl svojich spisov“ a poukázala na to, že touto informáciou nedisponuje ani Súdna rada, a teda nevie, koľko vážili jeho spisy, ktoré mal so sebou, „a neskôr svoju hru bez inzulínu dôsledne dohrá a nechá sa odviezť sanitkou“. O mesiac neskôr sa zrazu na bulvárnom webe v portfóliu Penty poukazuje na to, že Plus 7 dní je v portfóliu Penty a opýtala sa, ktoré médium, okrem RTVS nie je v niekoho portfóliu? Pokračovala, že všetky denníky sú súkromné, Denník N, Aktuality, SME, Pravda a sú v portfóliu nejakých vlastníkov, a preto ak je Plus 7 dní spájané s jeho vlastníkom, tak požiadala, aby boli láskavo spájané všetky ostatné súkromné denníky s ich vlastníkmi, nakoľko alebo je možnosť vlastniť médium a nezasahovať do neho, hoci som vlastník alebo vychádzame z premisy, že niekto zasahuje, lebo nie je v pisateľovej bubline obľúbený alebo je viac obľúbený. Poukázala na to, že Patrik Kimijan dal do úvodzoviek k tomu článku, teda podľa jeho názoru k hoaxom v Plus 7 dní, že ho napísali „novinárky“, novinárky Penty. a ďalej cituje z článku: „Jejda dôležitý fakt, na ktorý sme skoro zabudli. V tejto hre ste sudkyňa, ktorá onehda poslala istého Sláva Haščáka do väzby. Kukláči v Pente v slabo hnedom saku, kto by si to nepamätal“. Kosová Marcela k tejto poznámke pána Kimijana podotkla, že možno si niektorí viac pamätáme rozhodnutie ESĽP k tomuto zásahu. Prečítala pokračovanie článku, v ktorom pán z Via Iuris uvádza: „Článok o vašom krutom zaobchádzaní s hrobárom okamžite šíri členka Súdnej rady, hviezda dezinfo scény na Haščákovom bulváre, Marcela Kosová. Možno vám ustrelí dekel, ale všetky tieto info vrátane ďalších Kosovej názorov v zásade opísali nejaké dezinfo scény. Podotkla, že napriek tomu, že zoznam konšpiračných webov nevytvorila žiadna štátna inštitúcia a je výtvorom súkromných osôb, vždy rešpektovala slobodu slova a slobodu médií a poradila pánovi z Via Iuris nech si zistí, či niekedy nejakému konšpiračnému webu dala rozhovor alebo publikovala, nakoľko ak preberajú niektoré jej názory, je to ich vec a ohradila sa, že nie je nejaká hviezda dezinfo scény. K odkazu Denníka N na vyjadrenie Zuzany Petkovej zo Zastavme korupciu, tak táto uviedla, že kritizovala generálneho prokurátora z dôvodu, že rovnako nekonal vo vzťahu k pani prezidentke a v tomto prípade začal okamžite prešetrovať jeho pravá ruka na Krajskej prokuratúre v Bratislave, v zátvorke sa upriamuje pozornosť na to, že dozoruje aj Čurillovcov. Uvádza, že kauzu inzulín otvorila Pluska a opäť v zátvorke uvádza, že ju vlastní Penty, a preto Marcela Kosová poukázala na to, že aj nadácia Zastavme korupciu je vo vlastníctve konkrétnych osôb, pani Petková ďalej pokračuje, že sa to týka sudkyne Záleskej a v zátvorke uvádza, že vzala Haščáka do väzby s tým, že na tieto informácie odkázal Denník N, ktorý dáva do poriadku hoaxy vypustené Plus 7 dní v prvom článku. Poukázala na to, že Denník N v tom článku hovorí aj o tom, že v lekárskych správach o jeho ošetrení je napísané, že nebol v bezvedomí, z čoho vyplýva, že Denník mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu alebo lekárske správy minimálne RZP, ktorá zasahovala pri páde obžalovaného Horvátha, zároveň Denník N hovorí o tom, že tento bod programu presadili v Súdnej rade tri členky, k čomu Marcela Kosová uviedla, že problém je v tom, a stalo sa nám to už viackrát, že keď navrhneme bod, tak napriek tomu, že zákon hovorí jasne, že sa zaradí do programu, tak my ho musíme presadzovať a vždycky trvá aspoň hodinu a pol, aby sme láskavo presadili jeho zaradenie do programu Súdnej rady. Zdôraznila, že už na predchádzajúcom zasadnutí poukázala na to, keď bod navrhnú 2 členovia Súdnej rady, ktorí nie sú zvolení sudcami, zastupujú iné moci v Súdnej rade, tak napriek tomu, že nie sú 3, sa to zaradí bez ďalšieho s tým, že toto ale nezaujíma žiadne denníky, teda rozdielnosť postupu. Poukázala na to, že Denník N ďalej hovorí o tom, že z vyjadrenia sudkyne Záleskej, predsedu súdu, z čoho vyplýva že mali k dispozícii všetky vyjadrenia, ktoré boli poskytnuté tomuto Denníku, že útoky zo strany Horvátha a rôzne obštrukcie sú bežné. Kosová potvrdila, že obštrukcie sú bežné v každej veci, nielen zo strany obžalovaného Horvátha s tým, že síce nevie posúdiť obštrukcie v civilných, obchodných, správnych veciach alebo v poručenských veciach, ale v trestných veciach sa bežne stretávame s obštrukciami. Uviedla, že na základe toho, že Denník N uviedol, že tie veci, ktoré uviedla Plus 7 dní, teda ten bulvárny týždenník nesedia, tak Plus 7 dní následne 25. 05. 2023 reagovalo na tie tvrdenia v Denníku N, ktorý teda obhajoval postup pani kolegyne a zároveň tvrdil, že Plus 7 dní tam neuvádza pravdy. Pluska poukázala v následnom článku na to, že požiadali dňa 05. mája magistru Záleskú o verifikovanie udalostí a dňa 09. mája im prišla odpoveď s jednou vetou. Poukázala na to, že Pluska požiadala magistru Záleskú, aby im odpovedala na otázku, či je pravda, že musela byť privolaná rýchla zdravotná pomoc k obžalovanému a ak by to pravda bola, žiadali, aby sa Pamela Záleská k tomu vyjadrila, požiadali hovorkyňu, aby jej sprostredkovala otázku, prečo neumožnila pichnúť inzulín a tak ďalej, avšak na položené aj ďalšie otázky, im prišla iba táto odpoveď: „Dobrý deň od hovorkyne. Posielam vyjadrenia sudkyne Záleskej: Súd postupoval v súlade so zákonom“ s tým, že toto bol celý text a na otázky, ktoré jej boli položené neodpovedala, čiže na všetky tieto otázky uvádza Plus 7 dní, že prišla jedna veta. Opätovne poukazuje v tomto článku Plus 7 dní na to, že má Lehel Horváth veľmi zlú povesť a opisuje to, o akú osobu ide. Poukazuje teda na tie rovnaké články, na ktoré poukazuje, resp. tie statusy alebo ako by som to nazvala, na ktoré poukazuje Denník N a nadácia Zastavme korupciu, keďže Denník N dával do súvislosti niektoré akože prepojenia, tak aj Plus 7 dní začalo zase dávať do prepojenia magistru Záleskú s tým, že keďže sa za ňu postavila nadácia Zastavme korupciu a Denník N, tak s oboma v minulosti otvorene komunikovala, diskutovala na protikorupčnom festivale Pucung, ktorý organizovala práve táto nadácia Zastavme korupciu a Denníku N poskytla v minulosti profilový rozhovor a keď Denník N robil anketu ohľadne osobnosti roka 2021, tak riaditeľka nadácie Petková vybrala za osobnosť roka práve sudkyňu Záleskú a ukázalo sa, že ani v tomto prípade Špecializovaný trestný súd neodbil ani nadáciu Zastavme korupciu, ani Denník N jednou vetou s tým, že na žiadosť nadácie o vyjadrenie, reagovala sudkyňa tým, že im preposlala aj údaje zo zápisnice z pojednávania. Denník N zároveň poukazuje na to, že nadácia Zastavme korupciu mala mať zápisnicu ešte skôr, ako ju súd poskytol obžalovanému a jeho obhajcovi, nakoľko táto zápisnica mu bola poskytnutá na základe opakovanej urgencie až 18. mája, hoci o ňu žiadali už 20. apríla. K tomu, čo uviedol Denník N, čo v článku Plus 7 dní nesedí, Pluska odcitovala tú časť z Denníka N a uviedla, že v skutočnosti počas spomínanej 21-minútovej prestávky obžalovaný priestor na aplikovanie inzulínu nemal, nakoľko keď o 11.30 vyhlásila sudkyňa prestávku, lebo obžalovaný potreboval ísť na záchod, z jej verbálneho prejavu bolo zrejmé, že na nič iné priestor nebude, keďže podľa zvukovej nahrávky zabezpečenej rodinou vydala takýto pokyn: „Veliteľ eskorty, poprosím odvezte obžalovaného na záchod a hneď sa s ním vráťte“. Tento pokyn podľa Plus 7 dní nie je zaznamenaný v zápisnici z pojednávania, je ale zachytený na zvukovej nahrávke zabezpečenej rodinou obžalovaného priamo na pojednávaní. Vôbec sa nepočítalo teda s tým, že by hygienická prestávka mala trvať dlhšie než pár minút, natiahla sa iba preto, lebo sa na pojednávaní striedali prokurátori, keď Bohdana Čelovského mal vystriedať Martin Nociar, ktorý však meškal, a preto sa na neho muselo čakať, s čím sa vôbec nepočítalo. Pokiaľ ide o ten následný kolaps alebo odpadnutie, spadnutie obžalovaného, tak obžalovaný sa naozaj inzulínu začal domáhať až po nečakanej dlhšej hygienickej prestávke, teda nie o 11-tej, ako pôvodne informoval Plus 7 dní v tom prvom publikovanom článku, keď čas strávil na toalete a vo zvyšnej sa čakalo na otvorenie pojednávania, kvôli výmene prokurátorov. Pokiaľ ide o vyjadrenie obhajcu Šmidla, tak ten tvrdil, že na pojednávaní bolo vidieť, že obžalovaný nie je v poriadku, hoci sudkyňa, podľa Plus 7 dní, má tvrdiť, že vyzeral v poriadku. Veliteľ eskorty opisuje, že pri páde si udrel hlavu o stenu, k obžalovanému privolali rýchlu zdravotnú pomoc, ale prv sa rozhodol pre jeho prevoz sanitkou zo súdu v Pezinku do nemocnice v Bratislave a zhruba o 17-tej hodine ho prepustili, eskorta ho odviezla do nemocnica a v čase prípravy toho článku Plus 7 dní, keď bol dňa 25. 05. publikovaný, nemala ešte rodina k dispozícii lekársku správu, a preto pokiaľ sa teda poukazuje na to, že nikdy nežiadal prestávku, tak Plus 7 dní píše o tom, že v zápisnici z pojednávania 24. mája 2023 sa uvádza: ,,Po oznámení ďalšej hygienickej prestávky a pred odvedením obžalovaného Lehela Horvátha eskortou, sa začal bez udelenia slova obžalovaný Horváth sťažovať, že sa už potrebuje najesť a aj si rýchlo aplikovať inzulín, pretože už nedokáže vykonávať výsluch svedka s tým, že dôsledkom únavy je spomalený a potrebuje oddych, lebo sa už trasie“. Marcela Kosová k podkladom, ktoré boli zabezpečené ozrejmila, že ide o vyjadrenie členov senátu, teda kolegov sudcov, vyjadrenie asistentky, ktoré boli poskytnuté na požiadanie predsedu Súdnej rady už 18. mája zo strany predsedu Špecializovaného trestného súdu, a nakoľko to máme všetci k dispozícii, nebude to podrobne čítať s tým, že je tam zoznam pojednávaní, ktorý je rovnaký, ako je vo vyjadrení pána špeciálneho prokurátora, dokonca ešte aj graficky je ten zoznam pojednávaní, aj to odôvodnenie kedy, ako, čo, bolo identické, a preto nepovažovala za potrebné oboznamovať aj vyjadrenie pána doktora Lipšica, pána doktora Hrubalu, keďže sú vo vzťahu k tomu pojednávaniu a k tým pojednávaniam, ktoré sa udiali identické. Poukázala na vyjadrenie pani magistry k tomu, ako to prebiehal, ktorá namietla, že určite nespôsobila, resp., že sa ohradila voči tomu, že mala spôsobiť nejaké stresové situácie obžalovaným. K tomuto vyjadreniu Marcela Kosová pripomenula, že nezaregistrovala, ale mohla si to nevšimnúť, že by jej niekto vytýkal, že vytvára stresovú situáciu, pretože to, že pojednávanie je pre minimálne alebo, ešte navyše pre väznené osoby stresujúcou situáciou je objektivizované rozhodnutím ESĽP, a to konštatovalo v konaní Mojsejev verzus Lotyšsko v roku 2006, takže nešlo o to, že by pani kolegyňa spôsobila nejakým svojim osobným konaním obžalovanému stres, keďže už samotné pojednávanie je pre obžalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu, stresujúcou situáciou. Poukázala na vyjadrenia prokurátorov, ktorí boli na danom hlavnom pojednávaní, sudcov doktora Buvalu a Cisárika, ktorí sú kolegami, kde opísali, že neregistrovali, že by mal nejaké zdravotné indispozície s tým, že máme k dispozícii, pričom nevie, keďže nevidela tam súhlas, ale predpokladá, že s vedomím a súhlasom obžalovaného, správy univerzitnej nemocnice na obžalovaného, aj čo sa týka toho zásahu aj následných vyšetrení, ktoré absolvoval po tom, ako bol odvezený RZP-kou na vyšetrenia, z dôvodu ktorého sa v hlavnom pojednávaní v ten deň už nemohlo pokračovať. K vyjadreniu asistentky senátu, ktorá bola prítomná na tom hlavnom pojednávaní a dokonca skonštatovala, že obžalovaný bol orientovaný uviedla Marcela Kosová, že ide o lekársky výraz, a preto nevie, či pani asistentka má aj nejaké zdravotnícke vzdelanie. Uzavrela, že toto nám bolo poskytnuté a zabezpečil to pán predsedu Súdnej rady s tým, že súčasťou vyjadrenia, ktoré nám bolo preposlané, je aj vyjadrenie doktora Daniela Lipšica, ktoré nám poslal to vyjadrenie, ktoré poslal Generálnej prokuratúre vo vzťahu ku konaniu špeciálneho prokurátora Špeciálnej prokuratúry, ktoré však nie je predmetom nášho konania už vôbec nie, aby sme si tu čítali, že čo žiada, ako sa páni špeciálny prokurátor a generálny prokurátor dohadujú ohľadne publikovania na Facebooku.
Predseda Súdnej rady udelil slovo Pamele Záleskej: (budem citovať zo zvukového záznamu):
„Príjemný dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predseda. Vážení, vážené členky Súdnej rady, vážení členovia súdnej rady. Dávno sme sa nevideli. Som veľmi rada, že je taká mimoriadna pozornosť venovaná mojej rozhodovacej činnosti. Vždy veľmi rada prídem a vždy veľmi rada vysvetlím, ak sú nejaké pochybnosti alebo ak vystávajú nejaké skutočnosti, ktoré sú nejasné. Bolo mi doručené predvolanie alebo teda pozvánka, v ktorom stálo, že sa mám vyjadriť k medializovaným informáciám a teda k podnetu z 02. mája 2023. Čomu dosť dobre nerozumiem. Teraz potom rozsiahlom oboznámení tých skutočností už viem, čo bolo medializované. Môžem sa však vyjadriť k tomu podnetu z 02.mája 2023, pretože bol mi doručený prostredníctvom predsedu Špecializovaného trestného súdu s výzvou, aby som sa v lehote 10 dní k nemu vyjadrila. Ja som tak urobila 16. mája 2023. To znamená, jediné moje vyjadrenie k celej tejto nazvime to pracovne, že kauza inzulín, je zo 16. mája 2023 a doručovala som ho 2 subjektom. Doručovala som ho pánovi predsedovi Špecializovaného trestného súdu, pretože podanie bolo zaregistrované v agende Spr a bolo mi teda umožnené oboznámiť sa s tým, čo tvrdí podávateľ toho podnetu. Ak si dobre spomínam, boli to deti obžalovaného Lehela Horvátha. Následne si pamätám, že tá, tá, tá moja veta, to jedno vyjadrenie, že súd postupoval v súlade so zákonom bolo v reakcii na myslím, že týždenník Plus 7 dní. Vzhľadom na charakter tých otázok a vzhľadom na to, že som ja tejto záležitosti nepripisovala vôbec žiadny význam, som sa vyjadrila stručne, jasne a z môjho pohľadu aj výstižne a následne prišla požiadavka z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Tá prišla ale až niekedy po 16. máji, kde ma hovorkyňa opätovne žiadala, že Tlačová agentúra Slovenskej republiky chce moje stanovisko, pretože naň čaká, lebo už reagovali na publikované články v týždenníku Plus 7 dní. Ja som teda tak, ako to mám vždy vo zvyku, vybavovala vec sama. Zdvihla som slušne telefón a zavolala som tomu redaktorovi z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, že aby sa na mňa nehneval, že naozaj nemám časový priestor na to, aby som teraz vypracovávala nejaké nové vyjadrenie pre médiá, ale že mám k dispozícii vyjadrenie, ktoré som už vyhotovila pre predsedu v rámci tej agendy Spr a že teda, ak mu to nebude prekážať, že mu pošlem toto oficiálne vyjadrenie, ktoré sa vybavovalo v rámci prešetrovania toho podnetu na Špecializovanom trestnom súde. No a Tlačová agentúra Slovenskej republiky toto moje vyjadrenie celé prevzala a boli sme dohodnutí s pánom redaktorom, že ak by ešte nad rámec toho, čo som sa v písomnom vyjadrení vysporadúvala s tými závažnými podozreniami vo vzťahu k môjmu konaniu počas toho hlavného pojednávania dňa 19. apríla 2023 niečo bolo potrebné, tak nech mi to napíše na do mailu, že sa budem tomu venovať. Keďže mi nenapísal, pardon, predpokladám, že to moje písomné vyjadrenie mu postačovalo. Ja chcem možno pripomenúť, aj keď si nemyslím, že to treba, ale možno bude fajn keď to zaznie. Hlavné pojednávanie v tejto trestnej veci vediem už tretí rok, to znamená, že nebolo mojou úlohou, ale ani zámerom robiť analýzu všetkých hlavných pojednávaní. Mám tým predovšetkým na mysli hlavné pojednávania, ktoré predchádzali vyhláseniu v poradí prvého odsudzujúceho rozsudku. Takže v tom vyjadrení som zamerala svoju pozornosť na hlavné pojednávanie, ktoré súd vykonal po tom, ako bola vec na Najvyššom súde Slovenskej republiky zrušená a vrátená. Bolo to vlastne aj kvôli tomu, aby sa aktualizoval zdravotný stav obžalovaného, aby som sa zbytočne nevyjadrovala k 3 roky starým veciam. Hlavné pojednávanie je verejné. Myslím si, že aj táto trestná vec je veľmi zaujímavá. Chodia tam často zástupcovia médií. Pravidelne sa hlavných pojednávaní zúčastňujú príbuzní obžalovaného. Ja vás pozývam na to hlavné pojednávanie. Tá vec je zaujímavá. Zaujímavý je aj pán obžalovaný. Ťažko by sa mi hľadali slová, aby som opísala, aký to je zážitok. Treba si to prísť pozrieť. Naplánovaných je myslím ďalších 12 termínov hlavných pojednávaní. Ja sa tomu nebránim. Ideme na zvukový záznam. Vyhotovujeme zápisnicu o hlavnom pojednávaní. Ja mám nemám čo skrývať, ale ak dovolíte, v krátkosti teraz v rámci toho, čo bolo odprezentované. Ja sa toho, ja zotrvávam na tom písomnom vyjadrení. Nemám tam čo zmeniť. Proste tie skutočnosti z môjho pohľadu. Ja som sa vyjadrovala k tomu, čo sa dialo v pojednávacej miestnosti na hlavnom pojednávaní, čo sa dialo následne, všetko je zdokumentované, ak je nejaký rozdiel medzi 16. májom, kedy som sa vyjadrovala a dnešným dňom, tak pribudlo tam výsledok šetrenia, ktoré vykonával štatutár Špecializovaného trestného súdu. Bol to najskôr predseda, neskôr poveril podpredsedu Špecializovaného trestného súdu, aby to vyhotovil. Nie je mi známe, že by po nejakej inej línii, teda po línii prokurátorskej sa niečo riešilo. Aj keď viem, že predseda súdu poskytoval moje vyjadrenie aj špeciálnemu prokurátorovi. Rozhodne popieram, že by som komukoľvek poskytla zápisnice o hlavnom pojednávaní. Už vôbec nie lekárske správy. Tieto prílohy boli poskytnuté len predsedovi Špecializovaného trestného súdu. To znamená, do médií a to nielen do médií, do jedného média konkrétne do Tlačovej agentúry Slovenskej republiky išlo len moje písomné vyjadrenie a aby som bola presná, má 5 strán. V podstate na konci sa uvádza, aké prílohy ja ale doručujem a predkladám na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení predsedovi Špecializovaného trestného súdu. Rozhodne nie iným subjektom. A pokiaľ ide o skutočnosti, aby som reagovala, že mi bolo vytýkané, že mne nikto nevytýkal. Výzva pána predsedu sa týkala, aby som sa vyjadrila k podnetu z 02. mája, to znamená, ak som ja sa vyjadrovala k tomu, že som si nie vedomá žiadnej takej skutočnosti, ktorá by vytvárala podklad pre moju zaujatosť, neschopnosť nestranného prístupu, alebo ktorá by viedla k ohrozeniu života obžalovaného, k vytváraniu stresových situácií, upieraním možnosti prejaviť názor alebo požiť lieky, túto skutočnosť som uviedla do úvodzoviek. Z toho vyplýva, že ide o citáciu. To zanemená, ja som sa ohradzovala voči tvrdeniam, ktoré vyplývali z toho podnetu z 02. mája 2023. Som sa ja neohradzovala voči niečomu, čo by mi nebolo vytýkané. Práve som reagovala a ten podnet a dala som si záležať, aby som nepopisovala len vytrhnúť z kontextu udalosti z 19. apríla 2023, ale toto znamená, aby moje vyjadrenie nebolo strohé a aby nebolo v pozícii, že moje tvrdenie je proti tvrdeniu obžalovaného. Čo už samo o sebe je dosť absurdné. Ale aby bolo vidieť a poznať aká je atmosféra na tom hlavnom pojednávaní, s čím všetkým sa súd vysporadúva a aj ja ako predsedníčka senátu, ktorá je zodpovedná za vedenie hlavného pojednávania a aby bolo z toho aj zrejmé, prečo bola moja rekcia v čase o 12-tej hodine 11. minúte, to znamená, keď obžalovaný prvý krát v ten deň a vôbec prvý krát na hlavnom pojednávaní uviedol súdu informáciu, že potrebuje si pichnúť inzulín, pretože si ho pichá pravidelne o 11-tej hodine. Čiže som spravila analýzu, aby bolo zrejmé, že súd nedisponoval vedomosťou ani poznatkom o nejakej pravidelnosti, s ktorou by mal prerušiť hlavné pojednávanie práve a jedine v čase o 11-tej hodine. Posledná moja poznámka. Vôbec, či nastal posun od toho 16. mája 2023, teda s výnimkou toho, že pán predseda Špecializovaného trestného súdu prostredníctvom podpredsedu vyrozumel podávateľov podnetu, že nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by tvorili podklad pre vyvodzovanie akéhokoľvek opatrenia voči mne ako predsedníčke senátu. Je vo veci podaná námietka zaujatosti, ktorú podal pán obžalovaný voči mne. O tej námietke súd rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 02. júna 2023, aktuálne sa celý spisový materiál nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky v dôsledku potreby rozhodnutia o sťažnosti obžalovaného. To znamená, je to neprávoplatne vybavené len na súde prvého stupňa a včera mi bolo doručené z trestnej kancelárie Špecializovaného trestného súdu, boli mi doručené 2 dožiadania a to znamená, že som sa dozvedela, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Pezinku vedie pod číslom vyšetrovacieho spisu 0RP 160/1 BIS PK 2023 konanie, ktorého podkladom je trestné oznámenie obžalovaného Lehela Horvátha za, ak dovolíte zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa paragrafu 326 Trestného zákona. To je však nový skutok. Ten sa týka hlavného pojednávania, ktoré prebehlo na Špecializovanom trestnom súde 24. mája a zároveň som vyzvaná, aby som predložila podklady k, k tomu, k tým udalostiam z 19. apríla, kde mám byť teda podozrivá zo spáchania trestného činu mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie a, a myslím, že to je všetko. Čiže pani vyšetrovateľka ma žiada o poskytnutia zápisnice, zvukového záznamu. Žiada ma o oznámenie nacionálií členov senátov a asistentky senátu. To znamená, že vo veci zrejme prebieha nejaké konanie. O čom teda ja viem od včera. K tej námietke som sa už vyjadrila, že tá nie je právoplatne rozhodnutá a aktuálne ďakujem za pozornosť. Neviem čo by som ešte k tomu povedala. Som pripravená samozrejme zodpovedať na otázky, ak nejaké budú.“
Predseda Súdnej rady (citované zo zvukového záznamu):
„Ďakujem. Predtým, než otvorím rozpravu k tomuto bodu požiadam o, dovoľte mi, aby som upozornil na článok 12, 10 bod rokovacieho poriadku Súdnej rady Slovenskej republiky. Tento bod znie takto: ,,Ak sa člen Súdnej rady v rozprave odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho na to upozorní. Ak napriek tomu pokračuje v odchyľovaní sa od prerokovaného bodu programu, odníme mu slovo. Rozhodnutie predsedu je konečné“. Predmetom tohto bodu je výlučne postup sudkyne Pamely Záleskej na hlavnom pojednávaní dňa 19. 04. 2023 v súvislosti s neumožnením podania inzulínu obžalovanému. Prosím, aby rozprava sa držala tohto bodu programu. Tento bod 10 budeme musieť začať používať len so zreteľom na to, aby sme boli plne koncentrovaní na vyriešenie problému, ktorý je nastolený v tom ktorom bode programu. Otváram rozpravu a v rozprave vystúpi najprv pán Majerník“.
Andrej Majerník uviedol, že na predchádzajúcom zasadnutí Súdnej rady konštatoval to, čo je zrejmé, že pokiaľ 3 členovia Súdnej rady predložia návrh na doplnenie programu, predseda navrhne takýto bod do programu a zároveň avizoval to, že nebude hlasovať alebo nebude navrhovať jeho vypustenie, pretože veril, že pri tomto bode programu sa využije čas na zmysluplnú diskusiu aj o tom, v akom procesnom rámci tu vlastne tento bod prejednávame. Uviedol, že očakával, že v priebehu jedného mesiaca navrhovateľky sformulujú návrh uznesenia, z ktorého by bolo zrejmé, akú právomoc Súdna rada pri prejednávaní tohto bodu programu v podstate vykonáva s tým, že mal taký pocit, že sme si tu vytvorili určitú prax, a to v tom zmysle, že pokiaľ príde nejaký podnet zo strany tretej osoby týkajúci sa sudcu, tak ho budeme posudzovať v rámci ustanovení zákona o Súdnej rady, čo znamená, že buď ho vyhodnotíme ako nejaký podnet, ktorý je podnetom v striktnom zmysle paragrafu 27 h), teda dohľadu na predpokladmi sudcovskej spôsobilosti v 2 aspektoch, organizovaný zločin, prípadne majetkové pomery a v prípade tak, ako sa to stalo precedenčnom prípade tu prítomnej pani sudkyne môžeme tento podnet vyhodnotiť aj tak, že sa jedná o tzv. iný podnet a v rámci dohľadu na spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti a bude nasledovať také štádium, kde sa v prvom rade Súdna rada uznesie na tom, či takýto podnet považuje za dôvodný a takto sa potom otvorí v podstate vykonávanie dohľadu. Uviedol, že mu stále nie je jasné, čo má byť predmetom prerokovania postupu pani sudkyne na uvedenom pojednávaní, teda či to smeruje k tomu, že Súdna rada sa zaoberá týmto podnetom oznamovateľom ako iným podnetom podľa zákona o Súdnej rade alebo podľa Ústavy a pripomenul, že takto to nevyplývalo ani z textu toho podnetu a pochopil to tak, že predseda Súdnej rady v zmysle toho, ako bol napísaný ten podnet to poňal tak, že sa jedná len o podnet, aby prípadne on využil svoje návrhové oprávnenie na podanie disciplinárneho návrhu, prípadne, že sa jednalo o nejaký podnet týkajúci sa podozrenia zo spáchania trestného činu sudkyne. uviedol, že toto je prvá vec, ktorá ho zamestnáva a myslel si, že sa bude v prvom rade diskutovať o tomto, pretože naozaj nevie, či táto diskusia potom nemá smerovať k tomu, že sa tu budú hodnotiť novinové články jedného denníka, druhého denníka, tretieho denníka, prípadne nejaké vyjadrenia nejakej osoby na Facebooku. Opýtal sa navrhovateliek, kde to vlastne smeruje, pretože má pocit, že sa tu jedná o nejakú fishing expedition, rybársku výpravu, ktorá teda v zásade nie je prípustná a že sa tu teraz len zbierajú nejaké ďalšie informácie, ktoré by mohli nejakým spôsobom vytvarovať potom ďalší postup, prípadne, že sa tu vytvorila pôda na to, aby sa tu prezentovali určité názory k publikovaných článkom. Považoval za potrebné zareagovať na Marcelu Kosovú, ktorá viackrát spomenula, že Patrik Kimijan je z Via Iuris (Andrej Majerník je členom Rady Via Iuris) s tým, že prvý krát si ani nespojil meno tejto osoby s Via Iuris, a až potom mu došlo, že pracuje pre Via Iuris, avšak pozrel si ten facebookový status aj teraz a nikde sa tam neuvádza, že uvedená osoba vystupovala v mene Via Iuris. Uviedol, že sme stále demokratický štát a každý má dobré právo využívať slobodu prejavu a pokiaľ jeho hodnotiace úsudky alebo skutkové tvrdenia majú taký charakter, že sú nepravdivé, je tu celý rad prostriedkov ako sa voči tomu brániť, a preto mu pripadá trošku také lacné viackrát pri jeho meno spomenúť Via Iuris a podsúvať tu, že sa jednalo o nejaké stanovisko tejto organizácie. Zdôraznil, že to tu hovorí aj preto, lebo činnosť Via Iuris sleduje, pretože je v Rade Via Iuris a nevie o tom, že by zaujali k tomuto prípadu oficiálne stanovisko.
Predseda Súdnej rady dal slovo dr. Bradáčovi, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou, na čo reagovala Marcela Kosová a uviedla, že dr. Bradáč bol prihlásený ešte na začiatku a ona sa prihlásila priamo k vystúpeniu Andreja Majerníka, a preto by rada dostala slovo, keďže sa priamo prihlásila k vystúpeniu Andreja Majerníka, pričom predchádzajúce faktické poznámky mali byť zrušené, keďže predseda povedal, že nemáme na čo reagovať.
Predseda Súdnej rady: „Prečo, prečo tak nervózne hovoríš. Však urobil som chybu teraz. Tak ja si ju priznám“.
Marcela Kosová reagovala, že nehovorí nervózne, nakoľko je zvyknutá na dvojaký meter, keď práve pri našom bode opakovane upozorňuje na to, ako bude upozorňovať, že sa odchyľujeme a rada by využila svoje 2 minúty.
Predseda Súdnej rady:
„Neriaď, neriaď ty zasadnutie. Riadim ho ja. Lebo ja máš faktickú poznámku…
Marcela Kosová, následne svoje dve minúty dostala:
Uviedla, že nepredpokladala, že dr. Majerník bude vystupovať negatívne vo vzťahu k pánovi z Via Iuris s tým, že na to, že je z Via Iuris neupozornila ona, ale Denník N, ktorý odkázal na jeho status a operoval s ním vo svojom článku Denníka N, z ktorého citovala a ak je tento jeho facebookový status korektný a spĺňa slobodu prejavu slova, tak fajn, pričom neočakávala práve preto, že je v rade Via Iuris, že by zaujal k nemu k kritický postoj. k tvrdeniu dr. Majerníka, že oboznamovala články poukázala na názov bodu programu, teda ako reakciu na medializované informácie s tým, že iniciatíva predsedu súdnej rady vo forme žiadostí a vyjadrení, ktoré žiadal, neboli k dispozícii navrhovateliek, pretože to bola výlučne vlastné rozhodnutie predsedu a nevie, prečo nevyžiadal správu od generálneho prokurátora a v akom stave je to šetrenie, ktoré vykonáva on alebo napríklad nezavolal sem deti pána Horvátha. Namietla, že predseda sa rozhodol, čo bude žiadať, pričom je to mimo dispozíciu toho, čo my sme navrhovali. K otázke položenej dr. Majerníkom, čo chceme sledovať uviedla, že nie raz sme si odvodili svoju kompetenciu priamo z Ústavy a Súdna rada je ústavný organ sudcovskej legitimity a má bdieť na to, aby nebolo zasahované do nezávislosti súdnej moci a aby sa v očiach verejnosti nediskvalifikovala. Uviedla, že nebude navrhovať uznesenie, keď nevie, ako táto rozprava dopadne, nakoľko je dôležité, čo povie magistra Záleská a zároveň je dôležité, aké budeme mať podklady a kľudne môžeme navrhnúť uznesenie, že všetko bolo v poriadku s tým, že nevie prečo to tlačia do toho, aby sme tu navrhli uznesenie, že v čom ona a čo porušila a pokiaľ ide o ten podnet detí, tak tým podnetom predseda predsa disponoval minimálne 2, 3 týždne predtým, ako sme my tento bod navrhli.
Ľudovít Bradáč uviedol, že sa prihlásil ešte pred otvorením rozpravy a v podstate, ak by mu to slovo bolo umožnené, čo správne nebolo, tak by reagoval na kolegu Majerníka a to znamená, že aj teraz bude naňho reagovať, nakoľko to, čo nadniesol, mal pripravené aj on. Poukázal na to, že keď sa tento problém pred mesiacom otvoril, tak hodil do pľacu poznámočku, noticku, že či je rozumné tak precitlivo reagovať na všelijaké mediálne výstupy, pretože vtedy sme ešte nemali to penzum znalostí a vedomostí o tomto prípade, ale na program sa to dostalo a dnes to prejednávame, pričom všetci sme mali možnosť si prečítať všetko to, čo tu bolo tak obsiahlo referované s tým, že sa sústredí len na to, čo si prečítal v rámci tých výpovedí tých priamych účastníkov, ktorí boli na tom pojednávaní (kolegov, zapisovateľky alebo asistentky, dozorujúceho prokurátora, príslušníka ZVJS) a nenašiel žiadne neštandardné konanie zo strany sudkyne Pamele Záleskej s tým, že to, čo sa potom popísalo a vyšlo mediálne na povrch, je niečo, čo si môže prečítať, ale nemusí. Uviedol, že mnoho z tých vecí si prečítal a názor na to si vie urobiť aj sám. Vzniesol pochybnosť, že či tieto mediálne výstupy sú vecou, ktoré by sa mali prejednávať tak zoširoka na zasadnutí Súdnej rady a zopakoval, že preňho bol postup kolegyne Záleskej úplne štandardný, čo potvrdzujú všetky výpovede priamych účastníkov tohto pojednávania.
Dana Jelinková Dudzíková:
Na úvod zauvažovala, čím začne, nakoľko svoje vystúpenie chcela začať tým, že sa ostro ohradí proti tomu, čo sa mediálne podsúva, že si niekto zasadol, že sa niekto stal terčom a uvádzajú sa tu hodnotiace úsudky k úmyslu zaradeniu tohto bodu, že sa jedná o nejaké cielené zaradenie, aby sa získavali informácie za iným účelom s tým, že si myslí si, že toto je presne tá živná pôda, ktorú potrebujú niektoré novinárske výplody. Citovala: „Sudkyňa Záleská sa stala terčom Súdnej rade aj u Žilinku. Na sudkyňu opäť vytiahli, znovu sa zamerali niektoré členky Súdnej rady“ s tým, že v kontexte toho, čo povedal dr. Majerník, sa rozhodla reagovať na toto. Uviedla, že kolegyňa tu bola v marci preto, lebo ten bod zaradil pán predseda Súdnej rady a ostro sa ohradila proti tomu, že ona alebo niekto iný na tejto pôde, si cielene z niekoho urobil terč a už teda vôbec nie teda z kolegyne alebo z akejkoľvek inej osoby. Uviedla, že za najpodlejšie ľudské vlastnosti považuje zákernosť, zlý úmysel a zneužívanie Súdnej rady na vybavovanie si osobných účtov alebo na nejaké konania, ktoré tu kolega Majerník naznačil, že tu simulujeme nejaké právne úkony a opätovne sa proti tomu ostro ohradila s tým, že ju mrzí, že to použil vlastne aj člen Súdnej rady, pretože už presne vidí, ako to bude interpretované, a preto to hovorí verejne, všetkým tým, ktorí to takýmto spôsobom interpretujú to, čo sa tu deje, aj členom Súdnej rady a predovšetkým kolegyni Záleskej a napriek tomu, že v rozprave nemá na ňu hovoriť, je potrebné, aby to tu odznelo. Poukázala na uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 114 z roku 2021 z 03. júna 2021, ktoré bolo prijaté a ktorému sa venovali vážení kolegovia ešte bez nej a jeho obsahom bolo, že „Súdna rada Slovenskej republiky má z verejne dostupných zdrojov informácie o tom, že niektorí sudcovia nerešpektujú vyhlášky v ÚVZ a tak ďalej. To znamená, že pokiaľ si dobre pamätám… do jej prejavu zasiahol predseda súdnej rady:
„Pani Jelinková. Prvý krát pristúpim k tomu, že uplatním ten článok 12 bod 10. Predmetom je postup Pamely Záleskej. Vy tu začínate rozvíjať témy, ktoré s prerokovaným bodom programu nemajú…
Dana Jelinková Dudzíková nesúhlasila a predseda súdnej rady pokračoval:
„Pani, pani Jelinková ja vás upozorním len raz a potom budem pokračovať ďalej. Venujte sa postupu Pamely Záleskej na hlavnom pojednávaní 19. apríla 2023 s tým, že neumožnila podať inzulín. To je, to ste navrhli ako bod programu. Vy teraz už rozoberáte témy protiepidemické opatrenia, uznesenia. To vôbec s tým nemá nič spoločné.
Dana Jelinková Dudzíková následne pokračovala:
Poďakovala, že sleduje to, aby tu bol konečne dodržaný rokovací poriadok, lebo má pocit, že nie vždy je. Uviedla, že reagovala na vyjadrenia, prečo sa venujeme medializovaným informáciám a dostáva sa na začiatok, aby dôvodnosť toho, že tu teraz sedíme preukázala dvoma vetami, že nie je ani prvý krát a podľa nej ani posledný krát, kedy tu táto Súdna rada sedí, pretože z medializovaných informácií niečo vyplynulo a napríklad v tomto prípade si nepýtali ani vyjadrenie, keďže tu nesedel ani jeden z tých sudcov, ktorých sa toto vyjadrenie týkalo, pretože správne považovali za potrebné reagovať v záujme prijímania opatrení na posilňovanie dôvery verejnosti v súdnictvo a zaujali ste stanovisko. Poukázala na to, že sme sa zaoberali aj mediálnymi výstupmi, ktoré sa týkali kolegov Harabina a Fila s tým, že my máme etickú povinnosť ako Súdna rada vysvetľovať verejnosti stanovisko CCJE z 02. decembra 2022, ako má súdnictvo a justícia fungovať. Uviedla, že si zobrala slovo preto, aby vylúčila akýkoľvek zlý úmysel alebo zneužitie tejto pôdy a aby poukázala na to aj pani kolegyni s tým, že pani novinárke Prušovej ohľadom kolegyne opakovane zdôrazňovala, že sa jedná o štandardný postup, ktorý tu nastal tisíckrát pred kolegyňou a nastane ešte tisíckrát po kolegyni.
Marcela Kosová namietla, že predseda súdnej rady mimo zákon zasiahol do prejavu kolegyne Jelinkovej, pretože reagovala na poznámku doktora Bradáča, prečo sú medializované informácie predmetom tohto zasadnutia. K reakcii magistry Záleskej, že ju teší, že sa Súdna rada venuje jej rozhodovacej činnosti, uviedla, že tu nepreberáme jej rozhodovaciu činnosť, ani jej zaujatosť s tým, že ju jej rozhodovacia činnosť a ani žiadneho iného sudcu, nezaujíma a nič také tu práve neriešime. Poukázala na to, že na jednej strane povedala, že sa vždy vyjadruje sama k mediálnym otázkam, avšak vo vzťahu k Plus 7 dní, sprostredkovala hovorkyňa alebo hovorca jednu vetu a vzhľadom na charakter otázok teda nemienila odpovedať. nahlas sa zamyslela, či je vhodné selektovať charakter otázok a rozhodnúť sa, či na ne odpoviem alebo nie, alebo prečo teda v jednom prípade postupovala tak a v druhom prípade poskytla všetky vyjadrenia, ktoré boli predložené pánovi predsedovi Špecializovaného trestného súdu. K poukazovaniu na to, aký zaujímavý je obžalovaný uviedla, že v trestnom konaní máme všelijakých obžalovaných a aj takých, ako označila magistra Záleská obžalovaného Horvátha (zaujímavých) s tým, že má skutočne dosť svojich pojednávaní, aby sa chodila so záujmom pozerať na osobnosť nejakého iného obžalovaného, v nejakej inej veci. K poukázaniu na to, že sa obžalovaný snažil robiť týmto obštrukcie týmto povedala, že sa snažiť môže, nakoľko je vecou konajúceho sudcu, aby to neodignoroval. Ozrejmila, že včera mala takisto verejné zasadnutia celý deň so 6 odsúdenými vrahmi a pre inú trestnú činnosť a jednému z nich prišlo zle a do sekundy bolo verejné zasadnutie prerušené, bola daná prestávka a po jeho návrate ho upozornila, že akonáhle bude mať akýkoľvek pocit zdravotnej indispozície, má to oznámiť s tým, že to považuje za prirodzené, pretože nie je lekárka a nikde si nedovolí napísať, že sa obžalovaný javil orientovaný, keďže na to nemá vzdelanie. Uviedla, že sa môže na prvý pohľad javiť orientovaný, ale ako sa vyjadril aj ten diabetológ, on sám nemusí tušiť, že mu je zle z iného dôvodu, ako z toho, že mu klesá inzulín, keďže ani tento obžalovaný nie je lekár a nie je spôsobilý vyhodnotiť. Poukázala na to, že pokiaľ má obžalovaný subjektívny pocit, že sa necíti dobre a oznámi mi to, aj keby mal 15 minút predtým prestávku z akéhokoľvek dôvodu, je jej povinnosťou, keďže nie je odborník aby posúdila jeho zdravotný stav, prestávku mu umožniť s tým, že vo finále sa to hlavné pojednávanie aj tak zmarilo a celé poobedie sa nepojednávalo a už sa s ním ďalej nepokračovalo, lebo bol odvezený záchrankou. Nesúhlasila s tým, že je obštrukciou, ak sa sám zvezie k stene alebo sám hodí o zem, pretože aj keby robil obštrukcie a zahral nejakú zdravotnú indispozíciu, na to je spôsob, ako sudca vyhodnotí tento jeho prístup a postoj k celému konaniu v rámci hodnotenia jeho osobnosti v prípade, ak uzná vinu a ukladá trest. Zdôraznila, že predpokladať, že ide o obštrukciu, a preto ignorovať takéto požiadavky obžalovaných je z jej pohľadu nenáležité a pokiaľ magistra Záleská poukázala na to, že mu hrozí závažný trest a snaží sa dostať z väzby, pripomenula, že ide o štandardnú situáciu, ale v tomto prípade už raz rozhodnuté bolo a Najvyšší súd rozhodnutie zrušil, z čoho vyplýva, že nie iba on má vplyv na dĺžku konaniu v tejto veci. Poukázala na konkrétny príklad, obžalovaný 3-krát zahral epileptický záchvat na hlavnom pojednávaní, prvý krát bola zavolaná RZP-čka, druhý a tretí krát sa javilo, že ide obštrukciu, avšak vždy boli privolaní lekári, ktorí povedali, že ide o obštrukciu teda, že nič mu nie je, a preto nie je podstatné, či mal obžalovaný 20 minút predtým prestávku alebo nemal, podstatné je, že sa dožadoval prestávky z nejakého zdravotného dôvodu a navyše, ak by sme aj odignorovali to, že sa mu môže niečo stať alebo že teda mu je zle, tak bolo potvrdené, že sa o tom, že je diabetik vedelo, keď aj eskorta hovorila o tom, že dostal dia stravu, takže nebola novinka, že je diabetik, keďže dostal dia stravu so sebou. Poukázala na právo na obhajobu, pretože ak obžalovaný opakovane na hlavnom pojednávaní tvrdí, že sa nevie sústrediť, nevie sa vyjadrovať k výsluchu svedka, pretože mu je zle, tak minimálne hrozí, že je tým porušené jeho právo na obhajobu reagovať na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Uviedla, že magistra Záleská na jednej strane tvrdila, že nemala dôvod vykonávať nejakú podrobnú analýzu celého tohto diania, lebo neprikladala celej sťažnosti žiaden význam a na druhej strane sme sa v závere dopočuli, že tu analýzu vykonala preto, aby ozrejmila svoj postoj na hlavnom pojednávaní.
Katarína Javorčíková (citácia zo zvukového záznamu):
„Ďakujem za slovo. Ja by som na margo toho, čo povedala kolegyňa Kosová, čo vyplynulo aj z tej celkovej diskusie pociťujem potrebu povedať, že neviem k čomu teda smerujeme týmto, touto diskusiou. Skutočne tomu nerozumiem, lebo vyjadrujeme sa len k tomu, čo bolo medializované, ale predkladateľky nijako nezareagovali na to, čo nám bolo predložené z hľadiska toho, čo bolo šetrené, čo povedal predseda Špecializovaného trestného súdu, čo povedali priami aktéri toho pojednávania, členovia senátu, asistentka a samotná kolegyňa, ktorá to teda vysvetlila. Mne z toho, čo sme teda dostali ako podklady nevyplýva žiadne pochybenie kolegyne Kosovej a už vôbec nie také, že by sme mali nejakým spôsobom riešiť, prepáč neprerušuj ma (Marcela Kosová sa ju snažila upozorniť na omyl v priezviskách), že by sme mali spôsobom riešiť nejaký dohľad podľa Ústavy alebo podľa zákona o sudcoch. Ja som ťa tiež neprerušovala. Takže nie je mi jasný účel, resp. k nejakému uzneseniu akému smerujeme. Či kolegyňa lege artis pojednávala v tom apríli alebo porušila nejaké povinnosti. Predseda Súdnej rady zjavne teda nezistil nič také, pre ktoré by on mal využiť svoj právomoc podávať návrh na disciplinárne konanie. Predseda Špecializovaného trestného súdu tiež nič také nezistil. Takže mne to pripadá ako márnenie času. Čo by sme mohli naozaj využiť zmysluplnejšie v Súdnej rade, keďže máme kopec ďalších uchádzačov, ktorých máme prejednať, pretože ja nevidím žiadny dôvod, aby sme sa takýmto spôsobom venovali jednému pojednávaniu, ku ktorému všetci aktéri, ktorí do toho čo majú povedať povedal, že bolo leg art. Takže keby nebolo vysvetlené ten, ten cieľ teda to uznesenie by som rada návrh toho uznesenia počula.
Marcela Kosová zdôraznila, nie je povinnosťou navrhovať uznesenia s tým, že ak ju Katarína dobre počúvala, tak opakovane povedala, že nenavrhujeme uznesenie, pretože nevieme, ako táto rozprava dopadne a ak tomu nerozumie, nie je to jej problém. Poukázala na to, že ju opravila preto, lebo povedala, že kolegyňa Kosová neurobila pochybenie, t. j. opravila ju len v mene a neskákala jej do reči s tým, že nebola jediná, ktorá ju opravila, keďže tu neprejednávame jej pochybenie, ale pochybenie kolegyni Záleskej. Namietla, že zďaleka nemáme všetky informácie, ktoré my požadujeme na to, aby sme mohli navrhnúť akékoľvek uznesenie, pretože to, že sa pán predseda rozhodol, že si vyžiada informácie od predsedu Špecializovaného trestného súdu a od pána doktora Lipšica, neznamená, že my sme navrhli takýto postup s tým, že pokiaľ chceme mať všetky informácie, máme minimálne 3 návrhy, čo ešte potrebujeme vyžiadať k tomu, aby sme sa mohli objektívne vyjadriť k tomu, či v konaní pani doktorky Záleskej v reakcii na požiadavku akéhokoľvek obžalovaného v tejto veci, konkrétne pána Horvátha, nebola všeobecne spochybňovaná nezávislosť a nestrannosť súdnictva ako takého, na čo aj poukázala. Uviedla, že jej to inak vysvetliť nevie a ak tomu nerozumie, bude si to musieť sama vysvetliť s tým, že ak toto považuje za marenie času, tak to ju veľmi mrzí, pretože na predchádzajúcom verejnom zasadnutí povedala, že sa stále cíti ako sudkyňa, a preto, ak sa cíti ako sudkyňa, tak by jej na tom, aký má obraz justícia v očiach verejnosti, malo záležať. (Musím to zopakovať, táto pani sa dobrovoľne vzdala funkcie sudcu, len aby mohla zakotviť v súdnej rade, do ktorej ju sudcovia, keď kandidovala, nezvolili, čo jej vôbec nebráni sa tváriť, že je stále sudkyňa!).
Elena Berthotyová uviedla, že svoj príspevok rozdelí do takých 2 častí, prvá časť by sa venovala vlastne tomu, prečo je tu dnes pani sudkyňa Pamela Záleská, keď podľa predložených materiálov, je to prejednanie medializovaných informácií podnetu týkajúceho sa oznámenia spáchania trestného činu a podnetu na podanie disciplinárneho návrhu a teda na základe zverejneného článku Plus 7 dní dňa 05. 05. 2023. Povedala, že tak ako jej predrečníčka Katarína Javorčíková naznačila, že jej chýba návrh nejakého stanoviska alebo uznesenia, tak chýba aj jej, ale nepovažuje to za úplne neodstrániteľný problém, nakoľko keď sa pozrie do minulosti, tak sme podávali ako členovia Súdnej rady v čase, keď už predseda alebo predsedníčka Súdnej rady mala jediná kompetenciu podať disciplinárny návrh, tak sme takýto návrh na konkrétneho sudcu podali a odôvodnili sme ho, avšak nevychádzali sme pravda, z medializovaných informácií, ale z vlastných skúseností a skúseností sudcov, ktorí nás na to upozorňovali a predseda alebo predsedníčka sa rozhodli, či návrh podajú alebo nepodajú, a preto bolo dôležité, čo tu odznelo v rámci prednesu toho návrhu. Poukázala na to, že bola daná možnosť vyjadriť sa pani sudkyni, ktorá sa vyjadrila písomne a pre ňu je teda kľúčové, že sa vyjadrili všetci dotknutí, dá sa povedať účastníci toho pojednávania, dotknutí sudcovia, zapisovateľka. Uviedla, že aj predseda súdu môže podať disciplinárny návrh a mali sme možnosť sa oboznámiť aj kompletne so zápisnicou z pojednávania, dokonca aj so zdravotnou alebo časťou zdravotnej dokumentácie toho obžalovaného pána a jej z toho nevyplýva, že by sa sudkyňa Pamela Záleská dopustila konania, pre ktorý by mal byť podaný predsedom Súdnej rady podnet alebo návrh na začatie disciplinárneho konania, pričom inú kompetenciu z hľadiska pôsobnosti Súdnej rady, nevidí. Uviedla, že Marcela Kosová sa vo svojom úvode viac-menej nevenovala vlastne tomu čo sa jej kvázi kladie za vinu, alebo len okrajovo, nakoľko sa skôr venovala medializovaným článkom, ktoré to popisujú s tým, že si v tejto súvislosti vyhľadala, dá sa povedať svoj dnes už starý článok z roku 2015, keď sa venovala aj z časti nejustičnej téme, ale nadväzovala na slobodu slova, kde práve poukázala na to, že sudcovia vyhrali svoj boj o slobodu slova aj vďaka nezávislým médiám a musí povedať, že medzi ne v tom čase patril aj týždenník Plus 7 dní, ktorý sa témam disciplinárnych stíhaní sudcov, prehreškov jeho bývalého predsedu pomerne často a dá sa povedať, veľmi objektívne venoval. Uviedla, že v súvislosti s tým, že sa v roku 2015 začali objavovať informácie o tom, že vlastne tí zahraniční vlastníci sa zbavujú svojich investícií a vlastníkmi slovenských médií sa stáva hŕstka finančných skupín, oligarchov a tak ďalej, tak napísala určité také upozornenie, že čo z toho vyplýva a položila si otázku, že či budú vedieť slobodne písať, najmä keď sa to bude týkať vlastníkov daných médií a že asi sa im bude s takým ťažším perom písať. Zopakovala, že Kosová sa tomu vo svojom prejave venovala, venovala sa v podstate kritike častí niektorých článkov uverejnených v niektorom médiu a iné naopak vyzdvihla, pričom ona už v roku 2015 v tomto svojom článku poukázala na to, že vlastne na Slovensku nemáme žiadnu takú inštitúciu, ktorá by sa vlastne zaoberala alebo mala účinné kompetencie zabrániť neprimeranej koncentrácii médií v rukách ekonomickej skupiny s cieľom zabrániť, aby sa média stali nástrojom na manipuláciu s verejnou mienkou a tak ďalej a ako možné riešenie navrhla taký príklad z Anglicka, kde sa práve prevalil taký škandál s tým, že istý denník sa dostal k súkromnej korešpondencii niektorých aktérov aj bežných občanov a Lord Justice Lawison vypracoval vláde sériu odporúčaní, ktoré sa premiér Cameron zaviazal splniť a spomedzi všetkých spomenula odporúčanie zriadiť nový verejný orgán, ktorý by mal široké sankčné kompetencie, od pokút a korekcií v tlači, až po rozhodnutie o určenie povinnosti ospravedlniť sa. Povedala, že keďže sa táto téma otvorila, nedáva žiaden návrh, ale len v rámci diskusie otvára aj tému, ktorá podľa jej názoru, by bola prázdnou diskusiou, keby sme sa tej najväčšej hrozbe slobode slova nevenovali aj z tohto pohľadu.
Predseda Súdnej rady – citujem:
„Ďakujem. Poprosím pani Kosovú, aby mi nezasahovala do riadenia zasadnutia. Pani Berthotyová reagovala na predkladaciu správu s tým, že predkladacia správa citovala články, ktoré sa venovali postupu pani sudkyne Záleskej a pani Berthotyová reagovala na to isté, ako médiá treba vnímať, keď sa skúmajú takéto postupy. Takže z môjho hľadiska som nemal dôvod, aby som ju upozornil na to, že sa odchyľuje od predmetu rokovania.
Marcela Kosová reagovala a povedala, že to, že má právo zasiahnuť, kedy sa rozhodne do prejavu je jeho vec, ale ona má právo mať na to svoj názor v rámci rozpravy, nakoľko tu nie sme v nejakej diktatúre, kde on velí a my potichu počúvame. Zdôraznila, že ak teda nebol toho názoru, že toto vystúpenie nebolo mimo a vystúpenie Dany Jelinkovej bolo mimo, tak ona je opačného názoru, lebo dostať sa k nejakým anglickým prejavom, je teda úplne mimo, mimo toho, čo sme navrhovali. Namietla, že ona citovala jednotlivé mediálne výstupy, ktoré odrážajú konanie konkrétneho sudcu a majú vplyv na to, ako verejnosť vníma sudcov všetkých, a to bolo motiváciou, a preto aj súčasťou toho návrhu sú medializované výroky. Uviedla, že snáď všetci vieme, že aj keď je súčasťou podnetu detí obžalovaného Horvátha trestné oznámenie, ním sa zaoberať nebudeme, lebo nemáme v kompetencii riešiť trestné oznámenia. K tvrdeniu, že podľa dr. Berthotýovej, bol v tom čase Plus 7 dní ešte nezávislý a teraz už je závislý, uviedla, že všetky denníky sú závislé a keď dr. Berthotýová rozhodne, že Denník N, Aktuality, SME, Pravda alebo čokoľvek je nezávislý, hoci ho vlastní súkromný majiteľ, je jej osobné nastavenie. Podotkla, že to nie je objektivizované, že ktoré súkromné médium je všeobecne nezávislé a ktoré nie, nakoľko sú všetky v súkromných rukách.
Dana Jelinková Dudzíková, sa pekne poďakovala kolegyni Berthotyovej za jej príspevok do diskusie a zároveň vzniesla námietku diskriminácie pri realizácii slobodu prejavu a výkone svojho mandátu.
Elena Berthotyová, sa síce prihlásila, ale vzápätí sa odhlásila.
Ja som povedala, že som naozaj prekvapená z toho, čo sa tu práve odohráva s tým, že tu sedím už rok, nevynechala som ani jedno zasadnutie a ani raz sa nestalo, aby predseda súdnej rady otvoril rozpravu k nejakému bodu programu upozornením na to, aby sme sa neodkláňali od témy, pričom v tomto prípade sa to stalo prvý krát. Uviedla som, že dôvod, pre ktorý tu sedí magistra Záleská sme si vysvetlili. Sú medializované informácie o tom, ako malo prebehnúť pojednávanie a o tom, ako sa pani magistra ako predsedníčka senátu mala rozhodnúť neposkytnúť prestávku pánovi obžalovanému okamžite, ako to potreboval. Vyjadrila som počudovanie nad prejavom Javorčíkovej, ktorá deň po tom, ako vyšiel Otvorený list Patrika Števíka a zhodou okolností na druhý deň sme mali zasadnutie, išlo tiež o medializovaný článok a ona okamžite na zasadnutí Súdnej rady navrhovala, aby sme tento bol zaradili do programu a riešili Patrika Števíka. Poukázala som na to, že v deň, keď vyšiel jeho Otvorený list, stihla ZOJka v ten istý deň naňho upozorniť na svojej stránke a konštatovala, že dokonca je možné, že bude voči nemu vyvodená aj disciplinárna zodpovednosť a teraz sa tu pani Javorčíková tvári, že je veľmi prekvapená, prečo tu riešime medializované informácie o jednej sudkyni. Povedala som, že pokiaľ sa tu hráme na orgán sudcovskej legitimity a im vadil (politickým nominantom a aj niektorým členom, ktorí bolo zvolení sudcami) Števíkov Otvorený list a v prípade napríklad Šamka vadilo, že zverejnil threemu, tak pri pani magistre Záleskej vadí veľkej väčšine sudcov opakovane medializované informácie o jej činnosti a vyjadrila som prekvapenie, že nemajú záujem to tu riešiť. Poukázala som na to, že jedna vec je „inzulín“, druhá vec je, že tento obžalovaný bol predtým pani magistrou prirovnaný k psovi a ani to nikomu na pôde súdnej rady neprekážalo. O námietke zaujatosti, ktorú na ňu podal, rozhodoval senát Najvyššieho súdu s tým, že sa pri tejto pani sudkyni toleruje všetko. Uviedla som, že neviem ako prebehlo to pojednávanie a nechcem aby spochybňovať to, čo ona povedala a určite si nedovolím spochybňovať vyjadrenia zainteresovaných, zapisovateľky, ďalších členov senátu, ale mali by sme tým práve v tomto kontexte zaoberať, lebo meno pani Záleskej pred 3 rokmi známe nebolo. Dnes už známe je a nie iba z dôvodu kauzy inzulín, ale aj z dôvodu, že jej meno súviselo s jej rozhodovacou činnosťou, na ktorú nás pozýva sa pozerať a ktorá bola medializovaná a ani vtedy sme sa tomu nevenovali. Povedala som, že naozaj nemám záujem, pretože mám rovnako ako Marcela Kosová dosť vlastnej práce a ona nie jediná upracovaná, ako sa tu minule vyjadrovala. Poukázala som na to, že kvôli jej rozhodovacej činnosti alebo nerozhodovacej činnosti, čo bolo tiež medializované, musel byť prepustený obžalovaný Dora, ktorý bol na 25 rokov práve ňou odsúdený, a to z dôvodu, že nevypracovala v zákonnej lehote rozhodnutie. Zdôraznila som, že meno magistry Záleskej rezonuje v médiách opakovane a je pravda, že v niektorých médiách kriticky a vo vybraných médiách, ako je Denník N a najnovšie aj nadácia Zastavme korupciu sa vyjadruje samozrejme v jej prospech a dehonestuje nás, ktoré sa snažíme tomu venovať práve z dôvodu, ako sa môžu ľudia pozerať a dôverovať justícii, keď sú medializované takéto informácie o jednom sudcovi a je jedno, ktoré médium to medializuje a nikto to nerieši a to je dôvod, prečo sme navrhli tento bod programu a k akému uzneseniu sa dopracujeme a ako povedala opakovane Marcela uvidíme, ako dopadne táto rozprava.
Katarína Javorčíková (citujem zo zvukového záznamu):
„Veľmi stručne. Na prekvapenie kolegyne Pružinec chcem povedať, že predsa podstatou môjho prednesu bolo to, že predkladateľky nevyhodnotili materiálne dôkazy, ktoré medzičasom boli zadovážené. Stále hodnotia len tie články a uniká mi podstata potom tohto, tejto diskusie, pretože sa to nevyhodnotilo to, o je podstatné. Čo preukazuje, že konala kolegyňa Záleská lege artis. A neviem prečo to máme rozoberať do, zo všetkých strán, to čo je tu jasne povedané v tých podkladoch. To mi chýba a toto je podstata môjho prednesu.
Ján Gandžala, povedal, že tento bod zaradil do programu už na minulé zasadnutie Súdnej rady, vtedy otvoril program a považoval ho za zmysluplný a dôvodný, ale teraz, po tom úvodnom antré od predkladateliek, po vyjadrení Andreja, ktorý v podstate naznačil, že nie je zrejmý smer a po celej tej diskusii, sa aj on už trošku stráca, čo je zámerom prejednávania tohto bodu, resp. či sa od pôvodne zamysleného zámeru sa neodkláňame. Povedal, že už pri tom antré bol veľmi podrobný, až analytický rozbor mediálnych výstupov, čo môže byť ako podnet, lebo sa spomínal Števík, pri ktorom bol mediálny výstup podnetom, ale nemôže to byť predmetom zasadnutia. A ak áno, tak musí znieť aj taký bod programu, že tu budeme teraz analyzovať mediálne výstupy, ale my tu riešime nejaké konanie pani doktorky, ktoré malo nejaké dôsledky a bolo mediálne prezentované, ale na to, aby sme teraz robili analýzu a hodnotili tie články, s ktorými môžeme súhlasiť, nemusíme a kategorizovali, ktorý článok je objektívny, neobjektívny, kde sú objektívni novinári, kde nie sú, si myslí, že nie je vôbec predmetom tohto bodu alebo nemalo byť. Poukázal na to, že sme tu viacerí mnohoroční sudcovia a každý máme určitý spôsob vedenia pojednávaní a samozrejme musíme byť riadení procesnými predpismi, ale samotná realizácia toho pojednávania sa môže trošku líšiť. Marcelka to správne povedala, že ona má zhodou okolností čerstvé skúsenosti, kde nejaký obžalovaný mal nejaké zdravotné problémy, prerušila a povedal, že nespochybňuje, že keď bude mať v budúcnosti pani sudkyňa takýto problém, tak preventívne už po tomto, čo má skúseností a zážitky, tiež možno bude takto reagovať. Ona reagovala v tej dobe tak, ako reagovala a teraz my musíme riešiť jeden aspekt, ak je to trestný čin, tam nemáme kompetencie začínať trestné stíhanie, a preto sa bavme len o tom, ako vnímame ten jej postup. Zvýraznil, že každý sudca má rôznu empatiu a rôzne skúsenosti a ona na základe týchto svojich daností sa v tom momente rozhodla týmto spôsobom ako sa rozhodla, že vtedy neprerušila to pojednávanie a prerušila ho ja neviem o 20 minút neskôr. Záverom povedal, že nevie teraz, kam smeruje táto naša diskusia a čo chceme dosiahnuť, pretože ak sa bavíme len o podnete, tak sa vráťme k tomu podnetu a neanalyzujme články, tie berme ako impulz na to, že sme začali tento bod, ale neanalyzujme to.
Marcela Kosová, poukázala na to, že tento bod zaradil podpredseda súdnej rady po hodine a pol, a to napriek tomu, že sme to navrhli 3 a muselo sa to zaradiť zo zákona, čiže to malo byť zaradené za 3 minúty. Opýtala sa, prečo to nemáme analyzovať a čo teda máme robiť? Zdôraznila, že musíme predsa dospieť k nejakému záveru s tým, že nepríde s návrhom bodu programu s cieľom a smerom, že ideme dehonestovať magistru Záleskú. ale nechali sme priestor na to, aby sme sa všetci vyjadrili, akým smerom pôjdeme, ako sa to vyvinie s tým, že ešte máme nejaké návrhy a nesúhlasila s tým, že máme všetky podklady. Poukázala na to, že my sme tie podklady nežiadali, ale predseda sa rozhodol, aké podklady ešte zabezpečí. Oslovila pani Javorčíkovú a povedala, že sme nenavrhovali pýtať sa špeciálneho prokurátora, čo bolo na pojednávaní, pretože my prokurátora neriešime, ale riešime situáciu, či máme dostatok informácií na to, aby sme mohli vyhodnotiť postoj pani kolegyne Záleskej vo vzťahu k tomu, že keď si žiadal obžalovaný prestávku zo zdravotných dôvodov a následne spadol, či už išiel rovno alebo nešiel rovno, je to objektívne a zviezol sa na zem, či to má vplyv na to, ako vníma verejnosť celú justíciu alebo konkrétnych sudcov. Povedala, že ona tu nebude udávať smer, ale bude hovoriť svoj názor a keď budeme mať dostatok informácií, tak navrhneme uznesenie, pretože tu nebudem manipulovať Súdnu radu dopredu tým, že bude navrhovať uznesenie, že pani Záleská porušila to a to, lebo to ešte nevie.
Petra Príbelská povedala, že na základe zadovážených podkladov ešte nemá úplný obraz. Vypočula si pani sudkyňu, ale na to, aby sa vedela objektívne k tomu postaviť, chýba jej základná vec, a tou je zvukový záznam z toho pojednávania. Súhlasila s tým, čo hovoril doktor Gandžala, že v podstate by sme asi nemali polemizovať nad tými mediálnymi výstupmi, keďže to nám nenáleží. Uviedla, že vie, že je nejaký zvukový záznam, ale nevie či je to originál a vraj bol na internete, ale ona ho nepočula. Poukázala na to, že by si ho rada vypočula, prípadne videla zápisnice z pojednávania, keďže ten zvukový záznam by možno postačoval na to, aby si definitívne utvrdila nejaký svoj objektívny názor.
Dana Jelinková Dudzíková povedala, že sa pripája k prednesu kolegyne Príbelskej, nakoľko v tomto štádiu informácii, ktoré máme, sú akékoľvek hodnotiace úsudky predčasné a z tohto dôvodu potrebujeme získať viacej informácií a je možnosť vyvrátiť všetky pochybnosti a to je predovšetkým v záujme Špecializovaného trestného súdu a samotnej pani sudkyne, keď z tejto debaty vyplývajú skutočnosti, ktoré môžu byť vykladané aj na jej prospech. Takže toľko.
Marcela Kosová súhlasila s návrhom dr. Príbelskej zabezpečiť zvukovú nahrávku z pojednávania a navrhla osloviť podnecovateľov, aby nám poslala nahrávku z prestávky a ak budú ochotní ešte navrhla požiadať generálneho prokurátora, v akom štádiu je jeho šetrenie.
Lajos Mészáros (citujem zo zvukového záznamu):
„Ďakujem pekne pán predseda. Ja by som začal tým, že ja sa nazdávam, že už máme dostatok informácií aspoň teda pre mňa dostatok informácií, hoci sa nebránim tomu, aby sme si vypočuli zvukový záznam. Ale predovšetkým si musíme ujasniť to, že k čomu potrebujeme tie informácie. Ja to vidím tak, že tie informácie potrebujem ja k tomu, či pani doktorka pri svojom postupe závažne pochybila alebo nepochybila a pokiaľ nepochybila, no tak potom či náhodou nie médiá skreslene podávali verejnosti a či nie kvôli tomu dochádza k tomu teda k negatívnemu posúdeniu justície. Čo sa týka jej postupu. Pre mňa je dôležité, sú dôležití tí aktéri, ktorí boli v pojednávacej miestnosti. Ani jeden zo sudcov, ktorí sedeli pri pani doktorke Záleskej ale ani prokurátor, ale ani asistentka a dokonca ja som sa aj rozprával s jedným novinárom mladým novinárom, ktorý bol prítomný na 19 pojednávaní, na všetkých pojednávaniach v tejto veci je z nášho regiónu, nič neštandardné si nevšimli. Nič také, ktoré my hovoríme. To znamená, že ani jeden sudca by, ani jeden sudca nenamietal, ktorý tam sedel, že treba vyčkať, teda treba prerušiť konania, konanie a nie ešte tých 5 minút. Lebo nebolo vidno tak ,ako to bolo povedané, že nebolo vidno na, na tom obžalovanom, že, že má nejaké problémy, že by sa správal neštandardne. Ja sa nazdávam, mám taký pocit, tak ako aj pani ministerka, ktorá sa vyjadrila tak, že dramatizovanie tejto veci, tohoto postupu, tohoto postupu, ktorý vôbec žiadne závažné pochybenie nebolo aspoň podľa doteraz zistených skúseností, z tých, ktorí tam boli potvrdili, že tam nedošlo k nejakému závažnému porušeniu predpisov. Tak dramatizovanie tejto veci, ja si myslím, že tomu, že to, teda to môže pocítiť sudkyňa a súd ako nátlak. Skutočne ako nátlak na ňu. Ale ja si myslím, že pani doktorka doteraz tie nátlaky vždy ustála a dúfam, že aj, aj v budúcnosti ustojí a chcem povedať, že pokiaľ by sme mali nejaké uznesenie prijať, z toho čo mi je teraz známe, tak práve v prospech súdnictva, v prospech sudkyne, na ktorú sa vyvíja týmto spôsobom nátlak. Lebo pochybenie, ktoré by malo nejaké následky, myslím teraz aj na zdravotné, žiadne také pochybenie tu nebolo. Toto je zveličené. Ďakujem.
Ja som reagovala na doktora Mészárosa, že to, že na mňa strana, obžalovaný, podá námietku zaujatosti alebo trestné oznámenia, naozaj nepovažujem za nátlak. Považujem to za bežnú súčasť prostriedkov, ktoré využívajú, či žalobca, žalovaný alebo v trestnom konaní obžalovaný. Predpokladám, že pani magistra tým, že je sudkyňa Špecializovaného trestného súdu, tak si bola vedomá predtým, ako tam išla, akému nátlaku bude vystavená, aký druh obžalovaných bude súdiť, je za to aj patrične ohodnotená a má patričné výhody. Povedala som, že toto by som naozaj nespomínala, nakoľko ak neustojí nátlak, tak potom nech nerobí robotu, ktorú robí. Povedala som, že pointa celého toho je predsa to a v tom nevidím žiadny nátlak, že deti tohto obžalovaného podali tento podnet z dôvodu, že v dôsledku neposkytnutia zdravotnej prestávky ich otec skolaboval a bola mu privolaná RZP-ka s tým, že si myslím, že toto je dôvod, pre ktorý vyšiel aj ten jeden článok a následne ochranné články z iných denníkov, že sa na pojednávaní udiala takáto udalosť a práve túto udalosť by sme mali vyšetriť. Z podkladov, ktoré zabezpečil predseda súdnej rady, z toho, čo hovorí alebo napísala magistra Záleská a ostatní vyplýva, že postupovala správne, ale je potrebné sa vžiť do situácie toho obžalovaného, ktorý oznámi, že potrebuje prestávku, nevie sa sústrediť, má diabetes a pokiaľ toto konanie trvá tri roky, tak nerozumiem, že sa o tom diabetes ešte nikdy nezmienil a neviem si predstaviť, že ja prestávku neumožním, lebo ako sudca chcem ešte vykonať nejaký úkon, ktorý predpokladám, že bude vykonaný veľmi rýchlo a ten obžalovaný to vydrží, ale on to nevydrží a odpadne. A tu je pointa celého problému.
Predseda Súdnej rady (citujem zo zvukového záznamu):
„Chcem vám povedať jednu zásadnú vec z môjho hľadiska. Máme tu vyjadrenie sudkyne, sudcov v senáte, asistentky, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, lekárov a správu, vyjadrenie špecializovaného prokurátora, ktoré bolo odobrené generálnym prokurátorom bezvýnimočne bolo odobrené a teraz si ja kladiem otázku. Ten sumár tých dôkazov, viete si predstaviť, že by bol vyvrátený nejakým spôsobom tak, že keďže z tých dôkazov vyplýva, že sa nedopustila pani sudkyňa žiadneho pochybenia, že by sme z obyčajného zvukového záznamu, ktorý je kopírovaný v zápisnici alebo tá celá suma, že by bola niečím vyvrátená? Lebo ja si to neviem predstaviť, ani teoreticky, nie že prakticky, pretože by ste potom povedali, že X ľudí vo veľmi vysokých pozíciách aktuálne prítomných a dokonca aj ten novinár, čo hovoril pán Mészáros vlastne klamú. Toto je proste niečo čo, čo každému človeku nemusí to byť ani právnik ani sudca, stačí keď niekto logicky uvažuje. Sumár toho, čo sme získali pri preverovaní postupu pani sudkyne Záleskej nie je podľa môjho názoru vyvrátiteľný žiadnym iným dôkazom a znovu podčiarkujem, generálny prokurátor odobril vyjadrenie špeciálneho prokurátora v celom rozsahu.
Marcela Kosová, povedala, že aj ona chce povedať jednu zásadnú vec, ktorou je to, že nemáme dostatok informácií, aby sme sa mohli dnes relevantne vyjadriť a navrhnúť uznesenie, pretože kľudne to uznesenie môže byť také, ako povedal doktor Mészáros s tým, že to opakuje druhý krát, že nevie, aké uznesenie navrhneme, či bude smerovať k tomu, že magistra Záleská je podrobená lynču alebo pochybila. Odmietla tvrdenie, že zápisnica z hlavného pojednávania kopíruje zvukový záznam, nakoľko odkedy sa nahrávajú hlavné pojednávania, tak zápisnica je skrátenou verziou a nekopíruje všetko to, čo sa udialo na hlavnom pojednávaní s tým, že zvukový záznam sa nenahráva počas prestávky, a preto navrhujeme, aby bol vypýtaný aj zvukový záznam od detí Horvátha, ktorí tiež boli prítomní a hoci nie sú vysoko postavení ústavní činitelia, boli prítomní v pojednávacej miestnosti. Poukázala na to, že ak na jednej strane hovoríme, že sa predsa nebudeme zapodievať mediálnymi výstupmi, ale na druhej strane hovoríme, že novinár, ktorý tam bol, potvrdil, že sa nič nestalo, tak alebo tým novinárom veríme alebo im neveríme, alebo niektorým veríme, niektorým neveríme a to, že ani jeden z prítomných sudcov nevidel nejakú zdravotnú indispozíciu, tak ani ona včera nič nevidela na tom odsúdenom za vraždu, ktorý si požiadal o prerušenie verejného zasadnutia, pretože vyzeral úplne normálne, a potvrdili by a napísali by to takisto aj jej prísediaci kolegovia – sudcovia a napísal by to aj prokurátor, že nejavil žiadne známky toho, že je indisponovaný zdravotne. K tomu, že podľa tvrdenia predsedu súdnej rady, generálny prokurátor odobril stanovisko špeciálneho prokurátora, povedala, že nevie, odkiaľ toto je, pretože generálny prokurátor sa vyjadril vo vzťahu k tomu, že prokurátor Špeciálnej prokuratúry nepochybil a vôbec sa nevyjadroval k postupu pani magistry Záleskej a to, že nám tu pán špeciálny prokurátor v rovnakom formáte ešte aj vizuálne poslal to, ako a kedy sa pojednávalo, ako pán predseda Špecializovaného trestného súdu, neznamená vôbec nič, pretože to isté vyjadrenie sme mali od kolegov pani Záleskej, od asistentky a od predsedu Špecializovaného trestného súdu. Zopakovala, že nemáme všetky informácie na to, aby sme sa mohli objektívne rozhodnúť a dnes navrhnúť, či už také alebo onaké uznesenie a to napriek tomu, že mnohí z vás to už majú vyriešené. Povedala, že my to vyriešené nemáme, a preto navrhujeme odročiť tento bod programu a vyžiadať, či už sa stretneme v júli alebo v auguste, teda do najbližšieho zasadnutia Súdnej rady, správu od Generálnej prokuratúry, v akom štádiu je to preverovanie, pretože nám to o môže pomôcť, či už na jednu alebo na druhú stranu. Navrhla vyžiadať si zvukovú nahrávku z hlavného pojednávania z toho dňa a zároveň požiadať podnecovateľov, aby nám poskytli nahrávku z tej prestávky alebo z toho konca pojednávania, kde bolo povedané eskorte, za akým účelom je tá prestávka, tak ako to bolo uvedené v jednom z tých medializovaných článkoch. Uviedla, že pokiaľ to bude potrebné a pani magistra bude ochotná prísť aj na to ďalšie zasadnutie, samozrejme budeme len radi a následne potom ako budeme mať všetky tieto podklady navrhneme uznesenie. K tvrdeniu dr. Berthotyovej, že sme reagovali na mediálne informácie, poukázala na to, že Súdna rada reagovala na medializované informácie a na základe toho dokonca vykonávala vlastné šetrenie a dr. Berthotyová chodila s Dušanom Čimom pravidelne do Nitry a študovali spis s threemou a na základe toho sa potom Súdna rada uzniesla a v tom čase aj teraz, má disciplinárnu návrhovú právomoc len predseda, resp. predsedníčka Súdnej rady, to sa nezmenilo. Poukázala na to, že vtedy doktorka Praženková rešpektovala uznesenie Súdnej rady, aby podala návrh a to, že tie osoby boli teraz oslobodené, na to sme vplyv nemali. Zdôraznila, že súdna rada vtedy vykonávala vlastné šetrenie a vychádzali sme z medializovaných informácií. (no, kolegovia, tak to je fakt peklo, tak kvôli „búrkovým sudcom“ sa členovia súdnej rady zahrali na vyšetrovateľov, ale v tomto prípade nebolo potrebné preverovať vôbec nič).
Predseda Súdnej rady (citujem zo zvukového záznamu):
„Ďakujem pekne. Takže je tu uznesenia, aby sme odložili tento bod rokovania a zadovážili tie 3 dôkazy ako bolo, boli navrhnuté. Prosím, ak dovolíte ja sa vrátim k tomu, čo je tie, ten zvukový záznam slovenského generálneho prokurátora nemôže nič zmeniť, na tom, čo už máme. Lebo generálny prokurátor ozaj odobril vyjadrenie špeciálneho prokurátora aj intervenujúceho prokurátora z hľadiska skutkového. Čiže je to tak. Pokiaľ ide o nahrávku podnecovateľov, ktorú urobili počas prestávky, to nie je postup sudkyne Pamely Záleskej na hlavnom pojednávaní. To sa týka niečoho, čo si nahrali mimo hlavného pojednávania a my skúmame jej postup na hlavnom pojednávaní. Takže z môjho aspektu toto uznesenie teda nemôžem podporiť. Ale predtým než uzavriem rozpravu, dávam ešte záverečné slovo pani sudkyni Záleskej ak chce niečo povedať“.
Pamela Záleská“
„Ďakujem pán predseda za slovo. Nepovažujem za potrebné už nič viac povedať“.
Predseda Súdnej rady:
Ďakujem pekne. Čiže končím rozpravu a dávam hlasovať. Prosím. Akože nebol priestor? No však kľudne ako samozrejme ale, že nebol priestor? Bolo možnosť, tak ja neviem, že čo teraz hovoríš. Však keď… A dokonca si sa prihlásila o faktickú poznámku iba a faktické poznámky sa otázky nedajú dávať. Ale nech, je to posledné zasadnutie nech sa ti páči.
Katarína Pramuková:
Opýtala sa magistry Záleskej, či to jej vnímanie a vyhodnotenie tej konkrétnej situácie, to konkrétne konanie prípadne nekonanie na tom pojednávaní, o ktorom tu teraz hovoríme, či môže mať vplyv na vierohodnosť, prípadne na nevierohodnosť justície? Opýtala sa, či aj na základe medializovaných článkov, či nemôžu byť negatívne alebo pozitívne vnímaní sudcovia a či to nemôže byť vnímané tak, že všetci sudcovia sme tu nejakí odľudi a že v prípade, že niekomu príde na pojednávaní zle alebo má nejakú zdravotnú indispozíciu a sa neodročí pojednávanie, či si myslí, že to mohlo mať vplyv aj na bežnú verejnosť, teda, že tá vierohodnosť tým vašim konaním alebo nekonaním alebo odročením, neodročením, mohla ovplyvniť nejakú verejnú mienku vo vzťahu k všetkým sudcom?
Pamela Záleská (citujem zo zvukového záznamu):
„Ďakujem pekne za otázku. Vážená pani kolegyňa rozhodne, že to vnímam ako spôsobilé ovplyvniť mienku predovšetkým predpokladám mienku o mne. Nevylučujem, že z toho článku si môže niekto začať myslieť, že by to snáď vrhať zlé svetlo na justíciu v širšom kontexte ako len vo vzťahu ku mne ako k individuálne popisovanej sudkyni. Práve preto zvažujem právne kroky, pretože pokiaľ píšu médiá o tom, či som vzala niekoho do väzby, nevzala niekoho do väzby, uložila mu 8 rokov, uložila mu trest odňatia slobody na doživotie alebo ho oslobodila, na to majú médiá právo a je to tak správne. Ale pokiaľ médiá vyprodukujú článok založený na lži a to ešte myslím, že používam veľmi slušné slovo, tak je asi mojou dokonca aj úlohou sa brániť a ja preto tieto právne kroky zvažujem. Ale to nebolo predmetom dnešného môjho predvolania na Súdnu radu ani môjho vypočutia. Ale ešte by som možno k vašej otázke dodala, že ja som teda pozorne počúvala tú rozpravu z veľkej časti sa mi zdalo, že tu asi nemám byť prítomná, pretože ja som na úvod svojho odprezentovania sa alebo umožnenia vyjadriť sa k predmetu prejednania povedala, že sa v celom rozsahu pridržiavam alebo teda zotrvávam na mojom takmer 5 stranovom vyjadrení písomnom. Ja som sa nikde nezmieňovala o obštrukciách obžalovaného. Ja som sa nikde nesťažovala na mediálny lynč. Ja som nikde nenamietala, že o tom boli publikované články. Ja dokonca som ani raz nezmienila nič v tom smere, že by mi prekážalo, že je to predmetom prejednania. Práve naopak. Som povedala, že ja to uvítam, keď sa to objasní a prešetrí. Pričom asi je nám všetkým zrejmé, že ja nezodpovedám za obsah publikovaných, či už printových správ alebo iných správ. Samozrejme, že to nevnímam ako nátlak. Znova sa vraciam. Ja som v písomnom vyjadrení sa venovala v samostatnom odseku aj tomu, že predsa teraz o 5 dní bude 15 rokov čo mám tu česť obliekať sudcovský talár a ja tie spôsoby obrany obžalovaných poznám. Čiže ja som sa nesťažovala ani raz na konkrétne na tohto obžalovaného. Len popisujem svoje rozhodnutie a vraciam sa teda asi trošku k meritu, že ak má byť predmetom vášho rozhodovania, či ja som odoprela niekomu aplikovať si inzulín. Znova v písomnom vyjadrení som jasne povedala, že nie, pretože takáto požiadavka na mňa vznesená nebola a nebola na mňa vznesená opakovane. Čiže pokiaľ tu niekto rozsiahlo prezentoval čo, kde, kdo napísal. Prepáčte, ja sa tým naozaj nezaoberám. Pokiaľ kritizujú moju rozhodovaciu činnosť. Pokiaľ, ale o mne vyjde článok, ktorý je založený celý na výmysloch a je, je, je jednoducho živo podávaný obraz o mne, ja aj za každú sudkyňu aj za každého sudcu, ktorý by bol vystavený takejto medializácii na základe nepravdivých informácií zvažujem právne kroky, pretože si to tá situácia pýta. Ale máte pravdu. Samozrejme, že aj takéto články môžu vrhať teraz nie konkrétne zlé svetlo na mňa, aj keď primárne na mňa, pretože ja som bola podpísaná, ako no veď asi to tu nemá význam opakovať, ale asi to vychádza aj z toho, že teda som mala niekoho mučiť a neľudsky s ním zaobchádzať. Prípadne mu znemožňovať niečo tak absolútne prirodzené, ako je aplikovať si liek. Takisto to podsúvanie tých informácií, že či ja som vedela, nevedela. Veď ja som znova v písomnom vyjadrení jasne povedala, celý senát vie, že ide o diabetika. Že to je zachytené aj v zápisnici o hlavnom pojednávaní. Ale nie, že ide o diabetika, ktorý by na báze pravidelnosti si aplikoval inzulín o 11-tej hodine. Ak je toto predmet, či som pochybila, nepochybila, samozrejme ja sa tomu nebránim. Sama som myslím, že v rámci dnešnej prezentácie spontánne uviedla, že je tam k tomu aj zvuková nahrávka, pretože ju súd vyhotovuje. Myslím, že si ju vypočul predseda Špecializovaného trestného súdu aj podpredseda Špecializovaného trestného súdu. Bude ju teraz pýtať pani vyšetrovateľka z Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Nech sa páči poďme sa na to pozrieť, že či to, čo bolo medializované a čo vyvolalo tú hystériu a pritom ja sa nesťažujem, veď prišla som a znova opakujem, kedykoľvek rada prídem, kedykoľvek rada vysvetlím. Ale posledná poznámka k vašej otázke. Neviem ovplyvniť a ani neskúmam motiváciu, s akou vyšiel ten prvý článok, ktorý bol spúšťačom celej tejto, opakujem to pracovne nazvime to kauzy inzulín. Ďakujem veľmi pekne za slovo. To je všetko čo som chcela povedať k vašej otázke.“
Predseda Súdnej rady SR:
„Dobre. Ďakujem pekne. Predkladám návrh na uznesenie, ktoré zodpovedá tomu, čo predniesla Marcela Kosová. Súdna rada Slovenskej republiky za A), odkladá rokovanie o bode číslo 4 schváleného programu 6. zasadnutia Súdnej rady Slovenskej republiky na najbližšie zasadnutie súdnej rady, za B), ukladá predsedovi súdnej rady vyžiadať si zvukový záznam z hlavného pojednávania konaného 19. 04. 2023 a vyžiadať si zvukový záznam od podnecovateľov z prestávky počas hlavného pojednávania v tento deň a vyžiadať z Generálnej prokuratúry, v akom štádiu je preverovanie a záverečné šetrenie prejednávanej veci:
ZA hlasovalo 7 – Farkaš, Kosová, Kunay, Jelinková, Príbelská, Pramuková, Pružinec
PROTI – 3 – Bradáč, Javorčíková, Mazák
ZDRŽALI SA – 5 – Berdisová, Berthotyová, Bebej, Gandžala, Mészáros
NEHLASOVAL – 1 – Majerník
Predseda súdnej rady skonštatoval, že uznesenie nebolo prijaté, poďakoval pani sudkyni za jej účasť na zasadnutí a doplnil: „Len pre informáciu verejnosti, vzhľadom na to, že sa pani sudkyňa zúčastnila tohto zasadnutia a nezúčastnila sa prijímacieho pokračovania na Právnickej fakulte Karlovej univerzity, išlo o doktorandské štúdium, tak jej zamietli prihlášku! Ona obetovala i osobný úspech pri ďalšom vzdelávaní sa, tomu, že bola tu dnes. To je informácia pre verejnosť, aby sme videli, aká je sudkyňa Pamela Záleská a poprosil, aby Marcela Kosová do toho nevstupovala všelijakými poznámkami. Ja som považoval za potrebné, pretože pani sudkyňa tu nemusela vôbec byť! Takže ja som len ocenil to, ako sa správa jedna sudkyňa Slovenskej republiky“.
Tak kolegovia, na túto prekvapivú „záverečnú reč“ predsedu súdnej rady, ktorú mu neumožňuje ani rokovací poriadok súdnej rady, zareagoval môj žalúdok a mieril k hrtanu. Keď sa ukľudnil, overila som si informácie, ktoré predseda súdnej rady považoval za potrebné oznámiť verejnosti!
Zistila som, že prihlášky na doktorandské štúdium na PF Karlovej univerzity v Prahe bolo možné podať do 30. 04. 2023.
Prvý termín prijímacích pohovorov bol dňa 06. 06. 2023, druhý termín bol dňa 20. 06. 2023.
Nevysvetlené ostalo, prečo magistra Záleská neospravedlnila svoju neprítomnosť na zasadnutí súdnej rady dňa 20. 06. z dôvodu, ktorý by predseda súdnej rady určite akceptoval (prijímačky na doktorandské štúdium) a napokon, prečo ju predseda súdnej rady predvolal na utorok dňa 20. 06., keď zasadnutie pokračovalo aj dňa 21. 06. 2023 (streda) s tým, že v prípade, ak sa nám nepodarí prejednať všetky bodu programu počas týchto dvoch dní, budeme pokračovať aj vo štvrtok dňa 22. 06. 2023.
Takže konštatovanie predsedu súdnej rady, že magistra Záleská obetovala osobný úspech pri ďalšom vzdelávaní sa (odkiaľ vie predseda súdnej rady, že by bola úspešná, je tiež záhadou), keď sa zúčastnila zasadnutia súdnej rady dňa 20. 06. 2023, je podľa môjho názoru úmyselným zavádzajúcim tvrdením.
Ayše Pružinec Eren
Posledná poznámka pani Pružinec Eren je jasne zákerná, čo nie je u trojlístka z KS BA (nezabudnime pridať „volených sudcami“). Predseda súdnej rady ASI zle formuloval vetu, ASI mysle že „obetovala ŠANCU na osobný úspech….“ ale (v čase dovoleniek je to hádam dovolené?) بعض الجمال to perfektne zapadlo do ich dezolačnej činnosti. Alebo je to obyčajná závisť, pretože iným stačí vzdelávanie na seminároch vlastného súdu?