Kam kráčaš správne súdnictvo ?

Hneď na úvod musím uviesť, že zriadenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj samostatných správnych súdov vítam s tým, že vo vzťahu k ich sídlam sa plne stotožňujem s názormi JUDr. Jeannette Hajdinovej a Mgr. Marcely Kosovej, ktoré uviedli v článku „Súdna mapa inak“. Dôvodov na vznik samostatnej sústavy správnych súdov je viac, odhliadnuc od toho, že si správne súdnictvo po toľkých rokoch samostatnú sústavu súdov zaslúži, je to predovšetkým potreba zastabilizovať stav sudcov, ktorí sa budú venovať výlučne tejto agende (bez toho, aby sa súčasne venovali napríklad obchodnej agende) a tiež je to špecifičnosť samotného procesu, ktorého pravidlá upravuje Správny súdny poriadok.

Účelom tohto článku je poukázať na aktuálnu hrozbu rozpadu personálneho aparátu správneho súdnictva zabezpečovaného sudcami správnych kolégií súčasného Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súčasných krajských súdov v dôsledku už prijatej a navrhovanej zmeny v súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu SR, plánovanou súdnou mapou a navrhovaným zákonom o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní.

Je treba povedať, že v našich radoch (myslím tým sudcov správnych kolégií) sú sudcovia, ktorí sa správnemu súdnictvu venujú dlhé roky, čo znamená, že disponujú špecializáciou práve na danú oblasť súdnictva. Je to práve argument špecializácie, ktorý je v popredí, pokiaľ ide o opodstatnenosť novej súdnej mapy. Preto sa pýtam, prečo my sudcovia špecializovaní na správne súdnictvo, pokiaľ máme záujem v tejto oblasti pokračovať (nie všetci tento záujem prejavujú najmä vzhľadom na pripravovaný zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní a novozriadené sídla správnych súdov) sa máme podrobiť v zmysle nového ustanovenia § 151zg ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., verejného vypočutia pred súdnou radou podľa pravidiel vzťahujúcich sa na verejné vypočutie kandidátov na sudcu ústavného súdu, keď už v súčasnosti a niekoľko rokov rozhodujeme ako sudcovia vo veciach správneho súdnictva? Ďalšou mojou otázkou s týmto súvisiacou je, čo sa stane v prípade, ak súdna rada po verejnom vypočutí konkrétneho sudcu, nerozhodne kladne o jeho preložení bez toho, aby boli spochybnené predpoklady jeho sudcovskej spôsobilosti ? Tento sudca potom zostane na jednom z novozriadených odvolacích súdoch s tým, že sa bude musieť po rokoch pôsobenia v systéme správneho súdnictva špecializovať na civilnú, trestnú alebo obchodnú agendu ? Vychádzajúc z diametrálnych odlišností správneho súdnictva môže byť tento proces pre konkrétneho sudcu nepochybne náročný o to viac v situácii, ak prejavil záujem o správne súdnictvo. V tejto súvislosti mi preto nedá nepoukázať na tiež častý argument vo vzťahu k opodstatnenosti súdnej mapy, a to, že si sudcovia budú môcť vybrať agendu, v ktorej sa budú špecializovať. Pre sudcov správneho súdnictva, ktorí sa budú chcieť i naďalej venovať správnemu súdnictvu, je však táto možnosť neistá, keďže to, či budú alebo nebudú i naďalej rozhodovať v rámci správneho súdnictva bude závisieť od rozhodnutia súdnej rady, ktorá ho prijme na základe verejného vypočutia.

Na základe informácii z jednotlivých krajských súdov mám vedomosť o tom, že niektorí súčasní sudcovia správneho súdnictva na novozriadené správne súdy nemajú záujem prejsť, jednak z dôvodu navrhovaného sídla správneho súdu a tiež a najmä z dôvodu pripravovaného zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, podľa ktorého by v podstate sudcovia mali rozhodovať o otázkach, na posúdenie ktorých je špecializovaný Úrad pre verejné obstarávanie. K tomuto navrhovanému zákonu je potrebné uviesť, že nielen, že nejde o klasický súdny prieskum právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď správny súd v podstate bude rozhodovať o otázkach, ktoré majú byť posudzované samotným orgánom verejnej správy (túto skutočnosť nespochybňuje ani samotný predkladateľ tohto zákona, keď v dôvodovej správe uvádza, že : „Vzťahy vznikajúce v postupe verejného obstarávania sú síce vzťahy verejnoprávne, nejde však o vzťah, v ktorom by druhý účastník vystupoval v pozícii nositeľa moci. Ak teda pri preskúmavaní postupu vo verejnom obstarávaní o týchto vzťahoch nebude rozhodovať úrad, ale priamo súd, bude rozhodovať vo veci, kde bude chýbať jeden z typických prvkov správneho súdneho konania.“), ale navrhovaný zákon obsahuje aj krkolomné lehoty na rozhodnutie správneho súdu (2 mesiace) a na napísanie rozhodnutia (10 dní, s možnosťou predĺženia o 10 dní!), pričom si v tejto súvislosti dovolím uviesť, že stanovené lehoty nezodpovedajú vedomosti o samotnej podstate, priebehu a náročnosti správneho súdnictva vrátane posudzovania odborných otázok týkajúcich sa verejného obstarávania.

V súvislosti s navrhovaným zákonom, vychádzajúc z poznania správneho súdnictva, pokiaľ ide o už v súčasnosti daný predmet súdneho prieskumu, si dovolím tvrdiť, že jeho aplikácia zahltí správne súdnictvo a tým naruší plnenie základnej funkcie správneho súdnictva, ktorou je ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom v demokratickej spoločnosti ide o nezastupiteľnú funkciu v podobe kontroly výkonnej moci mocou súdnou, ktorá týmto bude oslabená. Konkrétne fyzické a právnické osoby, ktoré sa budú domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy vrátane ochrany proti inému zásahu a nečinnosti orgánov verejnej správy, sa k rozhodnutiu správneho súdu nebudú môcť dostať v primeranom čase, pričom často ide o ich existenčné otázky (správne žaloby v sociálnych veciach, vo veciach správneho trestania,vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ale aj v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia správcu dane, ktorým bol napríklad daňovému subjektu určený rozdiel dane v nemalej výške a pod.). Je potrebné si uvedomiť, že podanie správnej žaloby nemá zo zákona odkladný účinok (okrem prípadov, ak osobitný zákon odkladný účinok priznáva, resp. priznať odkladný účinok môže aj správny súd na návrh žalobcu), čo znamená, že právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy je aj vykonateľné, bez ohľadu na podanie správnej žaloby. Práve preto je rýchlosť rozhodnutia správneho súdu veľmi dôležitá. Prečo však má byť preferované rozhodovanie správneho súdu vo veciach verejného obstarávania na úkor napríklad sociálnych, azylových, stavebných a daňových vecí ? Sú tieto menej dôležité ?

Preto sa pýtam, kam správne súdnictvo kráča… Bude vôbec po 1. auguste 2021, resp. po 1.7.2022 schopné zabezpečovať základné právo fyzických a právnických osôb na spravodlivý súdny proces v tejto oblasti súdnictva, pokiaľ ide o rýchlosť samotného konania vrátane zabezpečenia kvalitných súdnych rozhodnutí, čo je základný cieľ novej súdnej mapy ? Kto sa bude na správnom súdnictve podieľať ? Budú to dlhoroční sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorí podľa novej právnej úpravy, konkrétne ustanovenia § 151 zf zákona č. 385/2000 Z. z. majú prejsť bez akýchkoľvek výnimiek výberovým konaním, hoci väčšina z nich prešla až tromi výberovými konaniami a v podstate budú na rovnakej štartovacej čiare (vrátane sudcov krajských súdov, ktorí prejavia záujem o výkon tejto funkcie), spolu s tými, ktorí sa prihlásia do výberového konania mimo súdneho systému? Budú na samostatných správnych súdoch pôsobiť doterajší sudcovia správnych kolégií krajských súdov, ktorí sú zorientovaní v problematike správneho súdnictva, vedia čo správne súdnictvo obnáša, poznajú jeho aktuálnu rozhodovaciu činnosť a zabezpečia tak v primeraných lehotách samotný účel správneho súdnictva?

Zastávam názor, že práve vzhľadom na špecifičnosť, náročnosť a význam správneho súdnictva, by malo byť prioritou Ministerstva spravodlivosti SR súčasných sudcov správnych kolégií motivovať a zabezpečiť im riadne podmienky na výkon svojej funkcie tak, aby sa na výkone správneho súdnictva aj naďalej podieľali. Je potrebné s nimi diskutovať a poskytnúť im záruky, že sa ich výkon funkcie, už v súčasnosti náročný, ešte nesťaží (mám na mysli zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní). Rovnako je potrebné uvedomiť si, že bez súčasného personálneho aparátu správneho súdnictva je jeho ďalšie pokračovanie prostredníctvom Najvyššieho správneho súdu SR a samostatných správnych súdov skutočne len ťažko realizovateľné.

Naozaj mi na riadnom fungovaní správneho súdnictva záleží a preto mi nezostáva nič iné, iba veriť tomu, že sa na výkone správneho súdnictva budú i naďalej podieľať práve tí, ktorým správne súdnictvo, tak ako mne, prirástlo k srdcu, pričom spoločne prispejeme k tomu, že v súčasnosti dobre naštartovaná úroveň správneho súdnictva zostane zachovaná a v najbližšom období sa bude len a len zvyšovať.

JUDr. Anita Filová
predsedníčka obchodnosprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave