slub

Kritické poznámky k novej vyhláške o výbere sudcov

351 prečítaní

Autor:                             Jelinková Dudzíková Dana

Výňatok zo zverejnenia v Zo súdnej praxe 1/2023

Problematika súladu s GDPR

Výklad pojmu „osobné údaje“ uchádzača vo výberovom konaní v judikatúre Súdneho dvora EÚ

Súdny dvor EÚ (ďalej len „SDEU“) v rozsudku z 20. decembra 2017 vo veci C-434/16, Peter Nowak proti Data Protection Commissioner (EU:C:2017:994) vyslovil právny názor na interpretáciu pojmu „osobné údaje“ uchádzača vo výberovom konaní.[1] Pán Nowak bol účtovný praktikant, ktorý neuspel na skúške, ktorá bola organizovaná írskou komorou účtovníkov. Podľa vnútroštátneho zákona o ochrane údajov podal pán Nowak žiadosť o prístup, pokiaľ ide o všetky osobné údaje, ktoré sa ho týkajú a ktoré má v držbe komora účtovníkov. Komora účtovníkov pánovi Nowakovi poskytla niektoré dokumenty, ale odmietla mu odovzdať jeho kópiu skúšky z dôvodu, že neobsahuje osobné údaje, ktoré sa ho týkajú, v zmysle zákona o ochrane údajov. Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko) rozhodujúci o odvolaní podanom pánom Nowakom položil SDEU otázku, či sa má článok 2 písm. a) smernice 95/46/ES vykladať v tom zmysle, že za takých podmienok, o aké išlo vo veci samej, písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, predstavujú osobné údaje týkajúce sa uchádzača v zmysle tohto ustanovenia.

  V prvom rade SDEU uviedol, že na to, aby sa určitý údaj mohol kvalifikovať ako „osobný údaj“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES sa nevyžaduje, aby sa všetky informácie umožňujúce identifikovať dotknutú osobu nachádzali v rukách jedinej osoby. V prípade, keď skúšajúci nepozná identitu uchádzača pri hodnotení jeho odpovedí v rámci skúšky, samotný subjekt, ktorý skúšku organizuje, v tomto prípade komora účtovníkov, disponuje potrebnými informáciami, ktoré mu umožňujú bez ťažkostí alebo pochybností identifikovať tohto uchádzača prostredníctvom jeho identifikačného čísla uvedeného na kópii skúšky alebo na vrchnom liste tejto kópie, a tak mu priradiť jeho odpovede.

  V druhom rade SDEU konštatoval, že písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške predstavujú informácie, ktoré súvisia s jeho osobou. Obsah týchto odpovedí totiž odzrkadľuje úroveň znalostí a schopností uchádzača v danej oblasti, prípadne aj jeho myšlienkové pochody, úsudok a kritické myslenie. Okrem toho cieľom získavania uvedených odpovedí je zhodnotiť odborné schopnosti uchádzača a jeho spôsobilosť vykonávať predmetné povolanie. Navyše, použitie týchto informácií, ktorého výsledkom je najmä úspech alebo neúspech uchádzača na predmetnej skúške, môže mať vplyv na jeho práva a záujmy, keďže môže určiť alebo ovplyvniť napríklad jeho šance na prístup k želanému povolaniu alebo zamestnaniu.

 Pokiaľ ide o poznámky skúšajúceho týkajúce sa odpovedí uchádzača, SDEU konštatoval, že tieto poznámky rovnako ako odpovede uchádzača na skúške predstavujú informácie, ktoré sa ho týkajú, keďže odzrkadľujú názor alebo hodnotenie skúšajúceho týkajúce sa individuálneho výkonu uchádzača na skúške, najmä jeho znalostí a schopností v predmetnej oblasti. Cieľom uvedených poznámok je navyše zdokumentovať hodnotenie skúšajúceho týkajúce sa výkonu uchádzača a tieto poznámky môžu mať na uchádzača vplyv.

 SDEU rozhodol, že písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, možno podrobiť overovaniu, najmä pokiaľ ide o ich presnosť a nevyhnutnosť ich uchovávania v zmysle článku 6 ods. 1 písm. d) a e) smernice 95/46/ES, a možno ich opraviť alebo vymazať na základe článku 12 písm. b) tejto smernice.

 Priznanie práva na prístup k týmto odpovediam a poznámkam uchádzačovi podľa článku 12 písm. a) tejto smernice slúži na dosiahnutie cieľa tejto smernice spočívajúceho v zabezpečení ochrany práva na súkromný život tohto uchádzača, pokiaľ ide o spracúvanie údajov, ktoré sa ho týkajú, a to nezávisle od otázky, či uvedený uchádzač má alebo nemá také právo na prístup aj podľa vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej na skúšku. SDEU však zdôraznil, že práva na prístup a opravu podľa článku 12 písm. a) a b) smernice 95/46 sa nevzťahujú na skúšobné otázky, ktoré samy osebe nepredstavujú osobné údaje uchádzača (body 56 a 58).

 SDEU rozhodol o veci samej tak, že písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho týkajúce sa týchto odpovedí predstavujú osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

  Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pojem „osobné údaje“ uvedené v článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES znamená akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby („údajového subjektu“); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Definícia pojmu „osobné údaje“ je podľa GDPR obsahom článku 4 ods. 1, podľa ktorého na účely tohto nariadenia „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden alebo viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby.

Vnútroštátne právo

   Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov) sú osobnými údajmi údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

  Podľa § 5 písm. d) zákona o ochrane osobných údajov na účely tohto zákona sa rozumie údajmi týkajúcimi sa zdravia osobné údaje týkajúce sa fyzického zdravia alebo duševného zdravia fyzickej osoby vrátane údajov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave. Podľa § 5 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov na účely tohto zákona sa rozumie súhlasom dotknutej osoby akýkoľvek vážny a slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby vo forme vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu, ktorým dotknutá osoba vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov.

 V zmysle § 13 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov:

a) dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov aspoň na jeden konkrétny účel,

e) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi.

 Podľa § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov právny základ na spracúvanie osobných údajov podľa  odseku 1 písm. c) a e) musí byť ustanovený v tomto zákone, osobitnom predpise alebo v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná; osobitný zákon musí ustanovovať účel spracúvania osobných údajov, kategóriu dotknutých osôb a zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov. Spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, prípadne príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytnú.

  Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov zakazuje spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov. Osobitnými kategóriami osobných údajov sú údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje, údaje týkajúce sa zdravia alebo údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby. Ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov stanovuje výnimky zo zákazu spracovania osobných údajov, medzi ktoré patrí, ak:

  1. dotknutá osoba vyjadrila výslovný súhlas so spracúvaním týchto osobných údajov aspoň na jeden konkrétny účel; súhlas je neplatný, ak jeho poskytnutie vylučuje osobitný predpis,

e) spracúvanie sa týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila,

g) spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu na základe tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu osobných údajov a ustanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby.

Právna úprava výberových konaní na funkciu sudcuje obsiahnutá v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) a vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 307/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu (ďalej len „vyhláška č. 307/2022 Z. z.“).

Podľa § 28 ods. 5 zákona o sudcoch je výberové konanie verejné okrem hlasovania výberovej komisie a psychologického posúdenia. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je orgán administratívne a organizačne zabezpečujúci výberové konanie povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu a kapacitné možnosti.

Výberové konanie pozostáva v prípade hromadných výberových konaní z

  1. písomnej časti, ktorú tvorí písomný test, prípadová štúdia, preklad z cudzieho jazyka, vypracovanie súdnych rozhodnutí,
  2. psychologického posúdenia, ktorého účelom je overiť osobnostné predpoklady uchádzača na výkon funkcie sudcu,
  3. ústnej časti, ktorá pozostáva z predstavenia uchádzača a odpovedí na otázky členov výberovej komisie podľa § 14 vyhlášky č. 307/2022 Z. z.

Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku (§ 28c ods. 2 zákona o sudcoch).

Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania, zvukového záznamu podľa odseku 2 a zoznamu podľa odseku 3 na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania (§ 28c ods. 4 zákona o sudcoch).

Vyhláška č. 307/2022 Z. z., ktorou Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 28f zákona o sudcoch upravuje podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, ktorá vzišla z dielne bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, nadobudla účinnosť 15. septembra 2022 a zrušila predchádzajúcu vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 160/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení vyhlášky č. 224/2017 Z. z. a vyhlášky č. 439/2020 Z. z.

Ohľadom ústnej časti výberového konania sa v dôvodovej správe k novej vyhláške uvádza, že navrhovaná úprava v podstatných rysoch vychádza z existujúcej vyhlášky č. 160/2017 Z. z., prináša však niekoľko zmien. Do normatívneho textu sa preberajú aspekty hodnotenia, ktoré boli doteraz obsiahnuté len v prílohe vyhlášky ako vysvetlivky k hodnotiacemu hárku. Ich význam je však aj normatívny, preto ich treba prevziať do textu. K otázkam členov výberovej komisie dôvodová správa uvádza, že týmto novokoncipovaným ustanovením sa čiastočne vykonáva ďalšia časť splnomocňujúceho ustanovenia – podrobnosti ústnej časti. Doterajšia úprava neobsahovala žiadne pravidlá pre kladenie otázok členov výberovej komisie. Obmedzenie pri tejto činnosti bolo možné odvodzovať len zo zákonom vymedzeného účelu výberového konania. Zároveň však žiadna norma ani programovo neukladala členom výberovej komisie vyčerpať svojimi otázkami celú šírku okruhov, ktoré sa mali výberovým konaním overiť. V odseku 1 sa navrhuje vyjadriť, že hoci účelom otázok má byť preverenie všetkých okruhov, ktoré sa výberovým konaním preverujú (§ 28 ods. 4 zákona o sudcoch), cieľom má byť najmä preverenie tvorivého myslenia, rýchlosti uvažovania a schopnosti rozhodovania. Otázky by teda nemali byť „skúšobného typu“, zamerané na memorované vedomosti, ale diskusné, ktoré by uchádzača podnecovali k hľadaniu a nájdeniu správnej odpovede v komplexnejších súvislostiach. Do odseku 2 sa navrhuje normatívne preniesť doterajšie charakteristiky osobnostných predpokladov, ktoré sú vo vyhláške č. 160/2017 Z. z. vyjadrené len v prílohe, a jasne vyjadriť, že cieľom kladenia otázok má byť aj ohodnotenie uchádzača v týchto charakteristikách. Podstatnú časť týchto charakteristík však člen výberovej komisie môže zistiť aj pozorovaním uchádzača pri kladení iných otázok.Každý člen bude povinný na hodnotiacom hárku vyznačiť, či sa stotožňuje s prípadným záporným odporúčaním psychológa, a uviesť k tomu svoje dôvody.

K samotnému zneniu novej vyhlášky č. 307/2022 Z. z. sa žiada uviesť, že v § 3 ustanovuje zoznam dokladov uchádzača o funkciu sudcu, ktoré sa povinne prikladajú k žiadosti o zaradenie do výberového konania, medzi ktorými sa nenachádza súhlas uchádzača so spracovaním a zverejnením osobných údajov, a to ani vo vzťahu k osobitnej kategórii osobných údajov týkajúcich sa zdravia.

Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 307/2022 Z. z. ústna časť pozostáva z predstavenia uchádzača a z odpovedí na otázky členov výberovej komisie podľa § 14 uvedenej novej vyhlášky. Uchádzač v rámci svojho predstavenia podrobnejšie predstaví svoje doterajšie skúsenosti a dôvody, kvôli ktorým sa uchádza o funkciu sudcu, ktorá sa obsadzuje vo výberovom konaní. Ak psychológ v záveroch psychologického posúdenia uchádzača neodporúčal, môže sa uchádzač vyjadriť aj k obsahu psychologického posúdenia (§ 13 ods. 3 vyhlášky č. 307/2022 Z. z.).

V záveroch psychologického posúdenia pre hromadné výberové konanie sa psychológ vyjadrí, či uchádzača z hľadiska jeho osobnostných predpokladov na funkciu sudcu odporúča alebo neodporúča a z akých dôvodov (§ 12 ods. 3 vyhlášky č. 307/2022 Z. z.) Podľa § 15 ods. 1 predmetnej vyhlášky s názvom Hodnotenie psychologického posúdenia a ústnej časti, po skončení ústnej časti každý člen výberovej komisie pridelí uchádzačovi na základe jeho odpovedí v ústnej časti

a) za odborné znalosti a všeobecný prehľad najviac desať bodov,

b) za každú súčasť osobnostných predpokladov podľa § 14 ods. 2 najviac dva body.

Hodnotenie podľa odseku 1 a celkový výsledok hodnotenia vyznačí každý člen výberovej komisie písomne na hodnotiacom hárku, ktorého vzor je uvedený v prílohe. Ku každému pridelenému počtu bodov člen výberovej komisie uvedie aj stručné odôvodnenie. Ak sa člen výberovej komisie pri svojom hodnotení odchyľuje od psychologického posúdenia, stručne odôvodní aj dôvody tohto odchýlenia. Hodnotenie člena výberovej komisie nie je možné po oboznámení sa s hodnoteniami ostatných členov výberovej komisie meniť (§ 15 ods. 2 vyhlášky č. 307/2022 Z. z.). Ak psychológ v záveroch psychologického posúdenia uchádzača neodporúčal, člen výberovej komisie na hodnotiacom hárku tiež výslovne uvedie, či sa stotožňuje alebo nestotožňuje so závermi psychologického posúdenia a svoj návrh stručne odôvodní (§ 15 ods. 3 vyhlášky č. 307/2022 Z. z.). Podľa § 17 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 307/2022 Z. z.  prílohami zápisnice, ktoré sa považujú za jej súčasť a ktoré sa zverejňujú spolu so zápisnicou, sú hodnotiace hárky členov výberovej komisie.
 Prílohou k vyhláške je hodnotiaci hárok ústnej časti výberového konania, ktorý obsahuje okrem titulu, mena a priezviska uchádzača, aj body a stručné odôvodnenie odborných znalostí a osobnostných predpokladov, medzi ktoré patria intelektové schopnosti, tvorivosť, komunikačné schopnosti, sebapoznanie, kultivované vystupovanie, dôveryhodnosť, emocionálna stabilita. Ďalej obsahuje časť s týmto znením „ak psychológ v záveroch psychologického posúdenia uchádzača neodporúčal, navrhujem na toto odporúčanie – stotožňujem alebo nestotožňujem sa z týchto dôvodov. Ak psychológ v záveroch psychologického posúdenia uchádzača odporúčal, predošlá tabuľka sa celá vyčiarkne.“

Postavenie výberovej komisie

Pokiaľ ide o postavenie výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu sudcu, možno podľa uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 394/2021-57 z 11. októbra 2022,  tento orgán považovať za orgán verejnej správy v súlade s § 4 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), podľa ktorého sa orgánmi verejnej správy na účely Správneho súdneho poriadku rozumejú štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Kreácia výberovej komisie, ako aj rozsah jej právomoci či spôsob jej rozhodovania v predmetnom konaní vyplýva priamo z § 28 a nasl. zákona o sudcoch, a preto ju možno považovať za orgán verejnej správy sui generis (m. m. III. ÚS 797/2016).

Rozhodnutie výberovej komisie prijaté v rámci výberového konania podľa § 29 ods. 1 zákona o sudcoch a vyhlášky č. 160/2017 Z. z. zjavne možno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy definované v § 3 ods. 1 písm. b) SPP a preskúmanie tohto rozhodnutia pred správnym súdom je podľa § 5 ods. 2 SPP jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práva a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Problematické aspekty novej vyhlášky

  1. Súčasťou výberového konania je aj psychologické posúdenie uchádzača o funkciu sudcu (vykonávané profesionálnymi psychológmi), vrátane hodnotenia jeho výsledkov, či už členmi výberovej komisie alebo samotným uchádzačom (§ 13 ods. 3 in fine vyhlášky).
  • Psychologický posudok obsahuje osobitnú kategóriu osobných údajov týkajúcu sa duševného zdravia osoby, ktorá sa psychologickému posúdenia podrobuje. Uchádzač o funkciu sudcu nemá na výber, pokiaľ sa chce zúčastniť výberového konania, psychologické posúdenie je jeho obligatórnou náležitosťou.
  • Žiaden osobitný zákon neupravuje povinnosť vo verejnom záujme zverejňovať osobitnú kategóriu osobných údajov uchádzača o funkciu sudcu týkajúcich sa jeho zdravia. Inými slovami, zákonnosť nakladania s osobitnou kategóriou osobných údajov nie je preukázaná. Zákon o sudcoch uvádza, že psychologické posúdenie nie je verejné. Vyhláška uvádza, že uchádzač v rámci svojej prezentácie môže, ak chce, komentovať závery neodporúčacieho psychologického posúdenia. Uvedenej úprave však chýba jedna podstatná vec, a to sila zákonnej normy, ktorou vyhláška nedisponuje. Spracovanie tejto kategórie osobných údajov sa musí vykonať na základe osobitného zákona. V prípade spracovania údajov o zdraví na základe udelenia súhlasu musí ísť o vyjadrenie slobodnej dobrovoľnej vôle, vyjadrenej dostatočne určito a zrozumiteľne. Tieto údaje sú zverejnené v ústnej časti prostredníctvom zvukového záznamu. Neudelenie súhlasu so spracovaním zdravotných údajov a odmietnutie verejne komentovať závery psychologického posúdenie nesmie byť pričítané na ťarchu uchádzača. Vyhláška ďalej uvádza, že člen výberovej komisie môže konfrontovať závery psychologického posúdenia, bez ohľadu na to, či má odporúčací charakter alebo nie, so svojimi subjektívnymi predstavami o ideálnej osobnosti sudcu, pričom táto konfrontácia sa podľa vyhlášky má diať verejne, a to buď komentovaním na zvukový záznam (túto možnosť môže člen výberovej komisie využiť, ale aj nemusí), alebo poznámkami v hodnotiacom hárku, ktorý sa zverejňuje spolu so zápisnicou, pričom táto činnosť člena výberovej komisie vyplýva priamo z vyhlášky.
  • Uchádzač o funkciu sudcu neudeľuje žiaden osobitný súhlas so zverejnením osobných údajov týkajúcich sa jeho duševného zdravia, a pokiaľ by ho aj udelil, môže ho za daného platného stavu kedykoľvek odvolať.
  • Rešpektujúc výklad práva EU vykonaný rozsudkom SDEU vo veci Nowak, písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho týkajúce sa týchto odpovedí predstavujú osobné údaje. Písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, možno podrobiť overovaniu, najmä pokiaľ ide o ich presnosť a nevyhnutnosť ich uchovávania, možno ich opraviť alebo vymazať. Právna úprava týkajúca sa poznámok skúšajúceho, t. j. člena výberovej komisie o osobe uchádzača o funkciu sudcu a spôsob uchovania, opravy, výmazu takýchto osobných údajov nie je obsahom žiadnej normy so silou zákona.

V praxi často dochádza k neprimeraným a nezákonným zásahom do práva na ochranu osobnosti uchádzačov o funkciu sudcu (alebo aj sudcov, ak ide o výberové konanie na súd vyššieho stupňa), ako aj do práva na ochranu ich osobných údajov, a to  v dôsledku neuváženého konania členov výberovej komisie, ako aj v dôsledku vyhlášky, ktorá podľa názoru autorky tohto príspevku nepreukazuje zákonnosť spracovania osobných údajov týkajúcich sa duševného zdravia a osobných poznámok členov výberovej komisie k osobe uchádzača, ktoré sa zverejňujú. Nezriedka člen výberovej komisie v rámci ústnej časti komentuje zaznamenaním na zvukový záznam výsledky psychologického posúdenia uchádzača o funkciu sudcu alebo vyvíja nátlak na uchádzača o funkciu sudcu, aby tieto výsledky komentoval on sám, a tým de facto na základe vynúteného súhlasu uchádzača o funkciu sudcu sa prelamuje zákaz zverejnenia údajov týkajúcich sa duševného zdravia. K takýmto prípadom by dochádzať rozhodne nemalo, pretože, okrem iného, tým dochádza k zneužitiu nerovnakého postavenie člena výberovej komisie a uchádzača o funkciu sudcu, ktorý vychádza z dobrej viery, že člen výberovej komisie vykonáva svoju funkciu súladne so zákonom tak, aby nedošlo k nezákonného zásahu do subjektívnych práv uchádzača o funkciu sudcu. Okrem spomínaného zvukového záznamu dochádza k zásahu do práva na ochranu osobnosti sudcu a do práva na ochranu osobných údajov aj zápismi v hodnotiacom hárku, v ktorom sa člen výberovej komisie môže stať oponentom psychologického posudku alebo samozvaným, laickým psychológom, ktorý hodnotí správanie sa osoby uchádzajúcej sa o funkciu sudcu a jeho osobnostné predispozície. V takom prípade je otázne, z akých dôvodov sa psychologický posudok vypracováva, pokiaľ psychologické posúdenie v tých istých bodov osobnostnej výbavy majú vypracovať verejne členovia výberovej komisie – neodborníci.

   Na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov získala autorka tohto príspevku od Ministerstva spravodlivosti SR obsah zadania pre skúmanie osobnosti sudcu, ktoré je pre psychológov smerodajné v rámci výkonu psychologického posúdenia. Psychológ hodnotí intelektuálne dispozície, efektivitu práce, osobnostné dispozície a motiváciu. V rámci psychologického posudku sa psychológ vyjadruje k miere inteligencie, štruktúre osobnosti v jej komplexnej podobe (klady aj zápory), emočnej stabilite, miere racionality, práce so stresom v záťaži a pod. Následne de facto tie isté faktory posudzujú aj členovia výberovej komisie s tým rozdielom, že hoc závery psychologického posúdenia nie sú verejné, výberová komisia svojou činnosťou zverejňuje svoje poznámky týkajúce sa intelektu a osobnosti posudzovanej osoby s tým, že ako už bolo vyššie uvedené, v rámci svojej analytickej činnosti, môže sama verejne rozporovať závery psychologického posúdenia, a to formou verejného zvukového záznamu alebo verejného zápisu v hodnotiacom hárku.

   Z vyššie uvedeného vyplýva potreba zabezpečiť, aby údaje týkajúce sa duševného zdravia a poznámky členov výberovej komisie týkajúce sa uchádzača boli spracované a uchovávané len v súlade so zásadou zákonnosti, čo za daného legislatívneho stavu splnené nie je. Členovia výberovej komisie musia dbať na rešpektovanie práva na ochranu osobnosti a ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby uchádzajúcej sa o funkciu sudcu. Pokiaľ povinnosť zverejnenia údajov o psychickej kondícii uchádzača o funkciu sudcu nevyplýva zo zákona, pri ktorom by prešla testom vyváženia verejného záujmu nad osobnostnými právami, je výberová komisia povinná konať tak, aby svojím postupom do týchto práv nezasiahla verejným komentovaním psychologického stavu uchádzača na zvukový záznam alebo zápisom v hodnotiacom hárku. V opačnom prípade sa výberová komisia vystavuje riziku žaloby.

  Podľa názoru autorky článku právna úprava vyhlášky v časti týkajúcej sa osobných údajov uchádzača o funkciu sudcu je problematická a nedostatočne reflektujúca na právnu úpravu GDPR a judikatúru SDEU. Za osobitne znepokojujúce z hľadiska GDPR je možné považovať normatívne prenesenie  charakteristiky osobnostných predpokladov uchádzača o funkciu sudcu do tela vyhlášky s jasným vyjadrením, že cieľom kladenia otázok členov výberovej komisie má byť aj ohodnotenie uchádzača v týchto charakteristikách. Napriek nedostatočnej právnej úprave je potrebné, aby si výberová komisia jasne uvedomila limity pre jej výkon ustanovené GDPR, pretože zodpovednosť za zákonnosť výberového konania nesie výberová komisia. V prípade porušenia práva EU je Slovenská republika zodpovedná za škodu spôsobenú jednotlivcovi, ktorá mu takýmto porušením vznikla. Medzi prípady porušenia práva EU členským štátom patrí aj prijatie alebo ponechanie v platnosti legislatívy, ktorá je v rozpore s právom EÚ alebo aplikácia ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku odporujúceho úniovému právu.[2]

  Pre úplnosť sa žiada dodať, že nová vyhláška upravujúca výberové konania na post sudcov obsahuje aj iné nedostatky, z ktorých je vhodné spomenúť dva momenty. Prvým je skutočnosť, že vyhláška priznáva rozdielnu relevanciu znalosti cudzieho jazyka pre uchádzačov v hromadnom výberovom konaní oproti napríklad uchádzačom vo výberovom konaní na správne súdy. Zatiaľ čo pri uchádzačoch v hromadnom výberovom konaní je znalosť jazyka súčasťou bodového hodnotenia úspešnosti uchádzača v písomnej fáze výberového konania, vo výberovom konaní na post sudcu správneho súdu bodové hodnotenie prekladu nezohráva žiaden význam v písomnej fáze výberového konania. Vyhláška tak zakladá nerovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi o post sudcu v závislosti od toho, akého výberového konania sa zúčastnia. Druhý moment, ktorý súvisí aj s problematikou relevancie jazykovej znalosti uchádzača o funkciu sudcu je ten, že vyhláška zaviedla nový systém pre posúdenie úspešnosti uchádzača v písomnej fáze, ktorý je založený na to, že aj keď uchádzač dosiahne minimálny počet bodov v každej fáze písomnej časti a postupuje z jedného kola do druhého, v súčte mu tento parciálny úspech nezaručuje automaticky, že uspel v globále, keďže vyhláška ustanovuje pre hodnotenie celkovej úspešnosti uchádzača v písomnej časti  vyšší počet bodov, ako je súčet minimálneho bodového hodnotenia z jednotlivých fáz písomnej časti. Táto novinka prináša pre uchádzačov o funkciu sudcu vysokú mieru právnej neistoty a pre členov výberovej komisie potenciálne zvýšený výskyt reklamácií bodového ohodnotenia, kedy jednotliví uchádzači oscilujúci nad hranicou minimálneho bodového výsledku z obavy pred nedostatočným celkovým skóre v písomnej časti budú doslova bojovať o každý bod navyše. Osobitne nespravodlivým sa javí, že pre uchádzačov o post sudcu správneho súdnictva ani dokonalá znalosť cudzieho jazyka a maximálny počet bodov získaný v tejto časti výberového konania nezaváži v tom, že pokiaľ získajú len o 2 body vyššie bodové ohodnotenie ich prípadovej štúdie a napísaného rozsudku, v komplexnom ohodnotení písomnej časti úspešní nebudú a nepostúpia do ústnej časti výberového konania. Sumárne by sa dal zhrnúť, že exekutíva nie celkom vyvážene uchopila význam jednotlivých fáz písomnej časti výberového konania.

Podrobnejšie k danej téme – viď zdroj: Zo súdnej praxe 1/2023

JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

sudkyňa Krajského súdu v Bratislave


[1] https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2018-10/fiche_thematique_-_donnees_personnelles_-_sk.pdf str.13

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=198059&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=260819

[2] Jelinková Dudzíková, D.: https://sudnamoc.sk/zodpovednost-statu-za-skodu-sposobenu-jednotlivcovi-porusenim-prava-europskej-unie-organom-vykonu-vnutrostatnej-verejnej-moci/#_ftn16.

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Ústavný súd nie je generálny prokurátor ani zákonodarca, aby mohol zrealizovať Čaputovej názory, tvrdí Šamko

Ďalší článok

TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 42/23