Dvaja špičkoví právnici sa pre HN zhodli na tom, že prezidentka na Ústavnom súde neobstojí.
Ešte koncom januára podala prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 s Ústavou a medzinárodnými dohovormi.
Hlava štátu namieta, že terajšie znenie kontroverzného paragrafu a právomoci, ktorými disponuje generálny prokurátor Maroš Žilinka, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Dvaja špičkoví právnici sa pre HN zhodli na tom, že prezidentka na Ústavnom súde neobstojí.
Skôr jej nevyhovejú
Paragraf 363 Trestného poriadku sa stal za ostatné roky najdiskutovanejším, no najmä po tom, čo generálna prokuratúra zrušila obvinenia Vladimírovi Pčolinskému, Jaroslavovi Haščákovi či Zoroslavovi Kollárovi. Vďaka nemu môže generálny prokurátor zastaviť aj vyšetrovanie trestného činu. No treba tiež povedať B, a to že v praxi ho prokuratúra využíva už roky a pomerne často. Maroš Žilinka sa bráni, že bez tejto kompetencie by bol „iba obyčajným prokurátorom so sekretárkou“.
Podľa sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka z návrhu prezidentky vyplýva jej nespokojnosť s využívaním ustanovenia 363 zo strany generálneho prokurátora.
O Bašternákových majetkoch začnú súdy rozhodovať už o týždeň. Ide o luxusné nehnuteľnosti či motorky Čaputovej nespokojnosť však podľa Šamka nevytvára žiadny rozpor s Ústavou. Hlava štátu má podľa neho len iný uhol pohľadu na možné využívanie či úpravu ustanovenia 363. „Ústavný súd však nie je generálny prokurátor a ani zákonodarca, aby mohol tieto prezidentkine názory zrealizovať,“ dodáva Šamko.
„Argumenty pána doktora Šamka sa mi zdajú vecne správne,“ reaguje pre HN ústavný právnik Marek Káčer, ktorý sa nedávno vyjadril aj v tom smere, že by bol za zrušenie sporného paragrafu. Podobne ako Šamko, aj on predpokladá, že Ústavný súd návrhu prezidentky skôr nevyhovie ako vyhovie.
Nevydarená právna norma
„To, že paragraf 363 nie je protiústavný, však neznamená, že by sa nemal zmeniť alebo úplne zrušiť v štandardnom legislatívnom procese, napríklad preto, že je príliš vágny,“ vysvetlí ústavný právnik Káčer.
S tým súhlasí aj Šamko. Domnieva sa, že Trestný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť od januára 2006 a ktorý už prešiel množstvom zmien a doplnkov, „je vyslovene nevydarená právna norma“.
Otvorene hovorí, že skôr než za jednotlivé zásahy zákonodarcu či Ústavného súdu do nej, by stálo za úvahu prijatie úplne nového Trestného poriadku, „v rámci ktorého môže byť vedená aj debata o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípravnom konaní či o prípadnom súdnom prieskume právoplatných meritórnych rozhodnutí prokurátora pri vybraných trestných činoch,“ dodáva sudca.
Bráni súdom?
Hlava štátu napríklad namieta, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 nie je preskúmateľné. A tiež sa domnieva, že toto ustanovenie neprimerane a nedôvodne preferuje nepreskúmateľný právny názor jednej osoby v reťazci oprávnených orgánov, teda súdov.
Sudca Šamko kritizuje tento názor alebo mýtus o tom, že „o všetkom by mali rozhodovať súdy“ a že generálny prokurátor postupom podľa paragrafu 363 bráni konaniu pred súdom a rozhodnutiu nezávislého súdu.
Podľa neho ide o zásadný omyl, a to aj u prezidentky.
„Úlohou policajta a prokurátora v prípravnom konaní nie je obviniť konkrétnu osobu ‚za každú cenu‘, urobiť len niekoľko procesných úkonov výlučne v neprospech obvineného a ukončiť vyšetrovanie či účelovo hodnotiť dôkazy v neprospech obvineného a potom vec ‚hodiť‘ na súd, nech sa obvinený bráni až v konaní pred súdom,“
argumentuje Šamko. A dodáva, že takýto výklad je popretím úlohy policajta a prokurátora v prípravnom konaní a zrejmým porušením ustanovení Trestného poriadku.
Bašternákov byt v Bonaparte má po nájomcovi Ficovi opäť nového vlastníka. Je ním známy podnikateľ „Celkom určite by však nemalo byť dôvodom na zásah do ustanovení Trestného poriadku to, že určitá skupina osôb sa nestotožňuje s tým, ako generálny prokurátor využíva svoju kompetenciu v zmysle paragrafu 363 v jednotlivých prípadoch, respektíve, že si ‚dovoľuje‘ kontrolovať niektorými médiami a politikmi vyvolenú súčasť prokuratúry, ktorá kritiku nesie ťažko,“ vysvetlí sudca.
Aj v minulosti ho využívali
Súčasná vládna garnitúra považovala takúto právomoc generálnej prokuratúry za priveľkú, a tak sa vo svojom programovom vyhlásení vlády zaviazala spomínaný paragraf oklieštiť. Minister spravodlivosti Viliam Karas nevidí dôvod na jeho zrušenie, no nevylúčil, že prípadné zmeny tohto paragrafu ešte budú predmetom odborných diskusií.
V minulosti napríklad paragraf 363 využil generálny prokurátor na stiahnutie obvinenia Michala Havrana za článok o súčasnom poslancovi Kuffovi. Bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár zase dostal z väzby aktivistov
Greenpeace, ktorí obsadili ťažobnú vežu. V roku 2020 sa generálny prokurátor zaoberal viac ako 500 podaniami na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Z 523 podaní vtedy bolo zrušených 83.
https://hnonline.sk/slovensko/96069957-ustavny-sud-nie-je-generalny-prokurator-ani-zakonodarca-abymohol- zrealizovat-caputovej-nazory-tvrdi-samko
