Nosenie náboženských symbolov na pracovisku

72 prečítaní

Nosenie náboženských symbolov na pracovisku: verejná správa môže rozhodnúť o zákaze nosenia takýchto symbolov všetkým svojim zamestnancom

Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-148/22 | Commune d’Ans

Nosenie náboženských symbolov na pracovisku: verejná správa môže rozhodnúť o zákaze nosenia takýchto symbolov všetkým svojim zamestnancom

Vnútroštátne súdy skúmajú, či prijaté opatrenia zosúladia slobodu náboženského vyznania s legitímnymi cieľmi, na ktorých je tento zákaz založený V záujme vytvorenia úplne neutrálneho administratívneho prostredia môže verejná správa zakázať viditeľné nosenie akýchkoľvek symbolov odhaľujúcich filozofické alebo náboženské presvedčenie na pracovisku. Takéto pravidlo nie je diskriminačné, ak sa uplatňuje všeobecným a nediferencovaným spôsobom na všetkých zamestnancov tejto správy a obmedzuje sa na nevyhnutné minimum. Zamestnankyni obce Ans (Belgicko), ktorá vykonáva svoju funkciu vedúcej oddelenia prakticky bez kontaktu s užívateľmi verejnej služby, bolo zakázané nosiť na pracovisku moslimskú šatku. V nadväznosti na tento zákaz obec zmenila svoj pracovný poriadok a od svojich zamestnancov teraz vyžaduje dodržiavanie prísnej neutrality: zakazuje sa akákoľvek forma prozelytizmu a nosenie akýchkoľvek nápadných symbolov ideologickej alebo filozofickej príslušnosti všetkým zamestnancom vrátane tých, ktorí neprichádzajú do kontaktu s verejnosťou. Dotknutá osoba sa domáha určenia, že bola porušená jej sloboda náboženského vyznania a že je obeťou diskriminácie. Pracovný súd Liège, ktorý vec prejednáva, sa pýta, či pravidlo striktnej neutrality stanovené obcou vedie k diskriminácii v rozpore s právom Európskej únie . Súdny dvor odpovedá, že politiku striktnej neutrality, ktorú verejná správa ukladá svojim zamestnancom s cieľom vytvoriť v jej rámci úplne neutrálne administratívne prostredie, možno považovať za objektívne odôvodnenú legitímnym cieľom. Rovnako tak je odôvodnená voľba inej verejnej správy v prospech politiky povoľujúcej všeobecné a nediferencované nosenie viditeľných symbolov presvedčenia, najmä filozofického alebo náboženského, a to aj pri kontakte s užívateľmi, alebo zákazu nosenia takýchto symbolov obmedzený na situácie, ktoré si vyžadujú takéto kontakty. Každý členský štát, rovnako vnútroštátne územné celky v rámci svojich právomocí, má totiž priestor na voľnú úvahu pri koncepcii neutrality verejnej služby, ktorú má v úmysle presadzovať na pracovisku, v závislosti od jeho vlastného kontextu. Tento cieľ sa však musí sledovať koherentným a systematickým spôsobom a opatrenia prijaté na jeho dosiahnutie sa musia obmedziť na nevyhnutné minimum. Vnútroštátnym súdom prináleží overiť splnenie týchto požiadaviek.

TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 181/23 V Luxemburgu 28. novembra 2023

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Môže byť členom súdnej rady politik?

Ďalší článok

Pán Mazák si pomýlil Súdnu radu s jednoosobovou eseročkou