Prečo sa nechce „vážiť“? V mojich očiach – premárnená šanca spraviť na objektívnych základoch konečne účinnú reformu súdnictva

33 prečítaní

JUDr. Len­ka Pra­žen­ko­vá, autor­ka je bý­va­lá člen­ka súd­nej ra­dy SR  a bý­va­lá pred­sed­níč­ka Súd­nej ra­dy SR, t.č. pred­sed­níč­ka se­ná­tu NS SR

Pre­čo sa nech­ce  „vá­žiť“? V mo­jich očiach – pre­már­ne­ná šan­ca spra­viť na ob­jek­tív­nych zá­kla­doch  ko­neč­ne účin­nú re­for­mu  súd­nic­tva

Nie, ne­boj­te sa, nez­mý­li­li ste si strán­ku, ne­bu­de to  o ne­ja­kej no­vo­roč­nej di­et­ke, ho­ci by sa napr. i  mne ziš­la a nie­len na no­vý rok….. o inom vá­že­ní chcem pí­sať, o ta­kom, kto­ré  by si kaž­dý je­den súd a v ko­neč­nom dôs­led­ku uží­va­teľ sú­du,  za­slú­žil.

Ako bý­va­lá člen­ka súd­nej ra­dy a pred­sed­níč­ka Súd­nej ra­dy SR som sa ak­tív­ne za­pá­ja­la v rám­ci pro­jek­tu Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR  reali­zo­va­ným  so CE­PEJ (Európ­ska ko­mi­sia pre efek­tív­nu jus­tí­ciu), kto­rý mal za cieľ po­mo­cou via­ce­rých, pod­ľa CE­PEJ, os­ved­če­ných nás­tro­jov, ze­fek­tív­niť súd­nic­tvo na Slo­ven­sku. Na Mi­nis­ter­stve spra­vod­li­vos­ti bo­lo vy­tvo­re­ných nie­koľ­ko pra­cov­ných sku­pín za vý­znam­nej účas­ti sud­cov, rôz­nych špe­cia­li­zá­cií i in­štan­čné­ho za­ra­de­nia, ako aj za účas­ti zá­stup­cov Súd­nej ra­dy SR.Osob­ne som bo­la za súd­nu ra­du v kaž­dej pra­cov­nej sku­pi­ne,  aj  vždy spo­lu  s eš­te jed­ným čle­nom súd­nej ra­dy (súd­na ra­da ma­la za­stú­pe­nie po 2 v  kaž­dej sku­pi­ne a o no­mi­ná­ciách čle­nov do kaž­dej pra­cov­nej sku­pi­ny  roz­hod­la súd­na ra­da – uz­ne­se­nia sú zve­rej­ne­né na jej webo­vom síd­le). CE­PEJ vý­znam­ne ko­mu­ni­ko­va­la, aby sa na kaž­dej re­for­me sud­co­via po­die­ľa­li, po­ro­zu­me­li jej a tak ju vo vý­sled­ku ak­cep­to­va­li. Tak  to beží  to­tiž vo  vy­spe­lých de­mok­ra­ciách. Áno, už po­ču­jem proti­ar­gu­men­ty  vy­chá­dza­jú­ce z na­šich reálií, ale nej­dem ich te­raz  vop­red  vy­vra­cať, pre­to­že na iné chcem  pou­ká­zať.Rov­na­ko oce­ni­la aj účasť súd­nej ra­dy v tom­to pro­jek­te.

Na vy­svet­le­nie:  CE­PEJ vo svo­jej zá­ve­reč­nej sprá­ve k slo­ven­skej jus­tí­cii od­po­ru­či­la via­ce­ré nás­tro­je na ze­fek­tív­ne­nie súd­nic­tva, na kto­ré by sme sa moh­li  v rám­ci re­for­my súd­nic­tva u nás  na Slo­ven­sku za­me­rať. Bo­lo len na nás, aký vhod­ný  nás­troj/nás­tro­je  si pre  na­še re­for­mné kro­ky vy­be­rie­me.  Na­po­kon Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti  vy­ko­na­lo  vý­ber re­for­mných nás­tro­jov (aj ich množ­stvo,  kom­bi­ná­ciu  a pos­tup­nosť) – ur­či­te by sa da­lo  po­le­mi­zo­vať, či bo­li z od­po­ru­če­ných nás­tro­jov vy­bra­té tie pre  na­še pod­mien­ky naj­efek­tív­nej­šie (ale­bo či bo­la zvo­le­ná správ­na kom­bi­ná­cia nás­tro­jov)  a rov­na­ko, či bo­li správ­ne v rám­ci pro­jek­tu nas­ta­ve­né ča­so­vé míľ­ni­ky, pre tak roz­siah­lu re­for­mu.  Čas však vý­znam­ne up­ly­nul… Nás­led­ne pre kaž­dý vy­bra­tý re­form­ný nás­troj bo­la vy­tvo­re­ná  sa­mos­tat­ná  pra­cov­ná sku­pi­na (niek­to­rá väč­šia, iná men­šia, pod­ľa ná­roč­nos­ti nás­tro­ja), napr. jed­na z pra­cov­ných sku­pín bo­la k nás­tro­ju tzv. hos­ťu­jú­ci sud­ca, ďal­šia k nás­tro­ju – súd­na ma­pa, či iná k tzv. ča­so­vým rám­com.

Som pres­ved­če­ná, že sud­co­via re­for­mu chcú. Sved­čí  o tom aj ich  ak­tív­na účasť v rám­ci pra­cov­ných sku­pín pre jed­not­li­vé nás­tro­je na ze­fek­tív­ne­nie súd­nic­tva, a to do ča­su kým po zme­nách na mi­nis­ter­stve spra­vod­li­vos­ti niek­to­ré pra­cov­né sku­pi­ny ako­si po­ti­chu  za­nik­li  (ale­bo zme­ni­li ob­sa­de­nie), a to bez to­ho, aby dos­pe­li k re­le­van­tné­mu vý­stu­pu ku  kon­krét­ne­mu nás­tro­ju­na ze­fek­tív­ne­nie súd­nic­tva. Všet­ky vý­stu­py eš­te ma­li prejsť dis­ku­siou v rám­ci sud­cov­skej ob­ce  a až nás­led­ne ma­li prejsť dis­ku­siou  v rám­ci riad­ne­ho le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­sus od­bor­nou   i laic­kou ve­rej­nos­ťou. Ten­to  pro­ces už bol ve­rej­ne kri­ti­zo­va­ný, s ná­lep­kou, že riad­ne nep­re­be­hol.

Vo väč­ši­ne pra­cov­ných sku­pín za­me­ra­ných na rôz­ne re­for­mné  nás­tro­je  ze­fek­tív­ne­nia súd­nic­tva sme pô­vod­ne dos­pe­li k zá­ve­ru, že pre  naj­ob­jek­tív­nej­ší  vý­stup pra­cov­ných sku­pín (naj­mä však z pra­cov­nej sku­pi­ny súd­na ma­pa a  pra­cov­nej sku­pi­ny per­so­nál­ne a fi­nan­čné zdro­je na sú­doch), nám k už exis­tu­jú­cim vý­cho­dis­ko­vým úda­jom chý­ba je­den, a to mi­mo­riad­ne dô­le­ži­tý – ob­jek­tív­ne sta­no­ve­né čís­lo efek­tív­nej, resp. maximál­ne mož­nej  za­ťa­že­nos­ti sud­cov v jed­not­li­vých agen­dách (ob­čian­skop­ráv­nej, tres­tnej, ob­chod­nej, ro­din­nej, správ­nej) a z ne­ho vy­plý­va­jú­ce­ho nas­ta­ve­nia veľ­kos­ti jed­not­li­vých súd­nych od­de­le­ní na sú­doch v SR a v ko­neč­nom dôs­led­ku i sú­dov ako ta­kých. Do dneš­né­ho dňa  nik­to ob­jek­tív­ne ne­po­vie  (ani mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti)  aké množ­stvo ve­cí má mať sud­ca maximál­ne v od­de­le­ní  a v jed­not­li­vých agen­dách, aby mo­hol ve­ci vy­ba­vo­vať bez prie­ťa­hov a kva­lit­ne, te­da efek­tív­ne.Ne­ga­tív­ny do­pad to má v ko­neč­nom dôs­led­ku na ob­ča­na, resp.  na kaž­dé­ho uží­va­te­ľa sú­du.Nas­ta­ve­nie súd­ne­ho od­de­le­nia po­va­žu­jem pre aký­koľ­vek re­form­ný zá­mer za kľú­čo­vé, av­šak nie od ze­le­né­ho sto­la, ako sa to ro­bi­lo do­po­siaľ, ale na zá­kla­de os­ved­če­ných a vo vy­spe­lých de­mok­ra­ciách dl­ho­do­bo fun­kčných me­tód. Tie­to me­tó­dy ab­so­lút­ne ob­jek­ti­vi­zu­jú pri­de­ľo­va­nie per­so­nál­nych zdro­jov na sú­doch (na po­zí­cii sud­ca, VSU, ta­jom­ník, či asis­tent) pre jed­not­li­vé ty­py súd­nych agiend, tak­tiež ob­jek­ti­vi­zu­jú pre­roz­de­ľo­va­nie fi­nan­čných pros­tried­kov  a li­mi­tu­jú ma­te­riál­no tech­nic­ké vy­ba­ve­nie na sú­doch. Kaž­dá agen­da  má to­tiž svo­je špe­ci­fi­ká a ur­či­té oso­bi­té po­žia­dav­ky na nas­ta­ve­nie ce­lé­ho súd­ne­ho od­de­le­nia, a to vrá­ta­ne ur­či­tých oso­bi­tých špe­ci­fík  a po­žia­da­viek na ma­te­riál­no-tech­nic­ké za­bez­pe­če­nie.

Na jed­nom  mi­mo­riad­ne za­ují­ma­vom wor­ksho­pe or­ga­ni­zo­va­nom MS SR v spolu­prá­ci so CE­PEJ  k tzv vá­ham prí­pa­dov, som dos­ta­la in­špi­rá­ciu ako ko­neč­ne pr­vý krát v his­tó­rii slo­ven­ské­ho súd­nic­tva čo naj­ob­jek­tív­nej­šie sta­no­viť veľ­kosť od­de­le­nia sud­cu, a to na zá­kla­de už od­skú­ša­nej a fun­gu­jú­cej ve­dec­kej me­tó­dy, na zá­kla­de vý­stu­pov kto­rej sa prio­rit­ne  dá s po­mer­ne znač­nou pres­nos­ťou ur­čiť ob­tiaž­nosť jed­not­li­vých ty­pov súd­nych agiend, te­da VÁHA VECÍ,  do­kon­ca v rám­ci nich aj jed­not­li­vých ty­pov spo­rov,  kto­ré sa rie­šia na tom kto­rom sú­de a z nej vy­plý­va­jú­ca pot­re­ba poč­tu sud­cov a iných od­bor­ných za­mes­tnan­cov na vy­ba­ve­nie tých­to ve­cí na kto­rom­koľ­vek  sú­de. Výs­led­ky vý­sku­mu a zbe­ru úda­jov však je mož­né vy­hod­no­tiť aj z ďal­ších poh­ľa­dov, keď­že  zber úda­jov je mož­né  po­mer­ne ši­ro­ko nas­ta­viť – aj  na úro­veň jed­not­li­vých re­gió­nov a in­štan­cií sú­dov – zis­tiť ob­tiaž­nosť agen­dy na jed­not­li­vých sú­doch a z nej vy­plý­va­jú­cu po­žia­dav­ku na ma­te­riál­ne i per­so­nál­ne zdro­jes roz­lí­še­ním na jed­not­li­vé re­gió­ny i in­štan­cie sú­dov v  ce­lej SR.  Vý­cho­dis­kom je fakt, že nie je „vec ako vec“, te­da, že ani   T vec nie je ako iná T vec, ani C vec ako iná  C vec a pod.. Na jej zá­kla­de sa dá per­so­nál­ne nas­ta­viť  ce­lý súd­ny sys­tém i v ko­neč­nom dôs­led­ku ma­pa sú­dov.Dá sa ur­čiť cel­ko­vá pot­re­ba poč­tu sud­cov, VSU, či asis­ten­tov, a to v re­gió­noch, ako aj ce­lej SR.Na uve­de­ných me­tó­dach dl­ho­do­bo fun­gu­je Ne­mec­ko, Ho­lan­dsko, kto­ré ab­so­lút­ne ne­ma­jú prob­lém s prie­ťah­mi v ko­na­ní a ani s ob­jek­tív­nym pre­roz­de­ľo­va­ním per­so­nál­nych a fi­nan­čných zdro­jov. Ne­dáv­no  aj Iz­rael nas­tú­pil ces­tu re­fo­riem na tom­to zá­kla­de a veľ­mi ús­peš­ne.  Ob­jek­ti­vi­zá­cia pre­roz­de­ľo­va­nia per­so­nál­nych a ma­te­riál­nych zdro­jov  v súd­nic­tve  je to­tiž  mi­mo­riad­ne kľú­čo­vá  a ne­má po­dlie­hať  to­mu, či mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti je v ob­ľu­be mi­nis­tra fi­nan­cií, príp., či pred­se­da sú­du je v ob­ľu­be mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti  a pod.

Po vý­raz­nej pod­po­re exper­tov zo  CE­PEJ k na­mi  pre­ja­ve­nej sna­he vy­brať sa tiež tou­to ces­tou  vá­že­nia prí­pa­dov a nao­zaj zob­jek­ti­vi­zo­vať čís­la, kto­ré inak bo­li pre­važ­ne ur­čo­va­né od ze­le­né­ho sto­la, ale­bo ni­jak, som v spolu­prá­ci s Ana­ly­tic­kým cen­trom MS SR a  bý­va­lej člen­ky súd­nej ra­dy M.Ko­so­vej, nie­koľ­kok­rát obiš­la sú­dy SR (tr­va­lo to nie­koľ­ko me­sia­cov), vied­la dis­ku­sie so sud­ca­mi, ve­ľa sme sa pý­ta­li, ve­ľa sa nás pý­ta­li, ve­ľa  sme po­čú­va­li, ve­ľa sme vy­svet­ľo­va­li, ale po­zor –  aj sme ve­ľa zoh­ľad­ňo­va­li  pod­ľa pri­po­mie­nok, aby bol pro­jekt správ­ne nas­ta­ve­ný na náš práv­ny a jus­tič­ný  sys­tém (aby ref­lek­to­val na skú­se­nos­ti praxe),  pod­mien­ky a cie­le. Od­vie­dol sa kus veľ­mi dob­rej prá­ce zo stra­ny všet­kých za­in­te­re­so­va­ných. Vá­ha prí­pa­dov sa tak, ako kaž­dá iná re­for­ma,  bez pod­po­ry sud­cov a ich ak­tív­ne­ho za­po­je­nia ro­biť ne­dá. Tú­to na­šu sna­hu veľ­mi oce­ni­la aj spolu­pra­cu­jú­ca exper­tka zo CE­PEJ, kto­rá sa tiež dis­ku­sií na sú­doch v čas­ti zú­čas­tni­la.

Na­ko­niec sa sud­co­via bez akých­koľ­vek vý­hod do pro­jek­tu ak­tív­ne  pus­ti­li i v rám­ci je­ho príp­ra­vy, za­po­ji­li sme aj štu­den­tov PF UK ( PF UK na pro­jek­te tiež vý­znam­ne po­moh­la), bo­li sme z his­to­ric­kej chví­le nad­še­ní, sud­co­via za­ča­li pro­jek­tu  ve­riť ako nie­čo­mu zmys­lupl­né­mu a oča­ká­va­li je­ho do­kon­če­nie, vy­hod­no­te­nie a na je­ho zá­kla­de nas­ta­ve­nie ce­lé­ho sys­té­mu. Žiaľ, aj na­priek ús­tnym  prís­ľu­bom pa­ni mi­nis­ter­ky pri mo­jom od­cho­de z fun­kcie pred­sed­níč­ky súd­nej ra­dy, sa v tom­to his­to­ric­ky vý­znam­nom,  nád­her­ne roz­beh­nu­tom a sud­ca­mi v tom ča­se pri­ja­tom pro­jek­te ne­pok­ra­čuje  ( áno, ro­zu­miem  ar­gu­men­tu sťa­že­nia pro­jek­tu pre Co­vid, no  v ko­neč­nom dôs­led­ku cel­kom neob­sto­jí, pre­to­že  sú­dy aj po­čas Co­vi­du ko­nať mu­se­li, sí­ce bo­li ur­či­té re­ži­mo­vé opat­re­nia, ale na­ďa­lej sa vo ve­ciach ko­na­lo a roz­ho­do­va­lo), ho­ci dnes už mys­lím nie je žia­den dô­vod na ne­pok­ra­čo­va­nie…

Na­viac  bez to­ho, aby bo­li  zob­jek­ti­vi­zo­va­né kom­plexné úda­je, za­ča­li sa  škr­tať sú­dy na ma­pe Slo­ven­skaho­ci v rám­ci pô­vod­nej pra­cov­nej sku­pi­ny k súd­nej ma­pe, sme k zá­ve­ru pre no­vé nas­ta­ve­nie súd­nej ma­py a kon­krét­nym škr­tom  ne­dos­pe­li. Dô­vo­dom bo­la ab­sen­cia niek­to­rých pot­reb­ných úda­jov  k vy­hod­no­te­niu  efek­ti­vi­ty sú­dov, a tak sme  ob­jek­tív­ny zá­ver o us­po­ria­da­ní súd­nej ma­pyv pô­vod­ne zria­de­nej ko­mi­sii nep­ri­ja­li.

Navr­ho­va­lo sa len vo všeo­bec­nos­ti škr­tať  nee­fek­tív­ne sú­dy (napr. veľ­mi ma­lé), pri­čom efek­ti­vi­tu bo­lo tre­ba  u jed­not­li­vých sú­dov (aj u veľ­mi ma­lých) vy­hod­no­tiť, prí­pad­ne  za­ťa­že­nosť  a špe­cia­li­zá­ciu na nich s cie­ľom zvý­še­nia efek­ti­vi­ty rie­šiť pre­su­nom, či zú­že­ním roz­sa­hu agiend, kto­ré by na men­ších sú­doch ma­li byť vy­ba­vo­va­né( napr. len ob­čian­skop­ráv­na a ro­din­ná).No­vá a per­so­nál­nym ob­sa­de­ním mys­lím, že do­po­siaľ mi­nis­ter­stvom spra­vod­li­vos­ti uta­je­ná pra­cov­ná sku­pin­ka  k súd­nej ma­pe však, ne­nad­via­za­la na tie­to na­še od­po­rú­ča­nia a aj bez všet­kých pot­reb­ných úda­jov(as­poň do dneš­né­ho dňa re­le­van­tné úda­je k škr­tom dos­ta­toč­ne od­pre­zen­to­va­né ne­bo­li) dos­pe­la k škr­tom na súd­nej ma­pe – ako bo­la pre­dos­tre­tá v pri­po­mien­ko­vom ko­na­ní a nás­led­ne tre­tia ver­zia ma­py (tá­to  ver­zia pod­ľa mo­jich in­for­má­cii vô­bec ne­bo­la dis­ku­to­va­ná na sú­doch) ne­dáv­no pred­lo­že­ná i v parla­men­te, a tak to aj vo vý­sled­ku za­tiaľ do­pad­lo….

Pod­ľa mňa,žiaľ, navr­ho­va­ná ma­pa je pre­már­ne­ná šan­ca kva­lit­nej a nao­zaj efek­tív­nej zme­ny  súd­nic­tva,  kto­rá ak bu­de schvá­le­ná v navr­ho­va­nej po­do­be bu­de stáť vy­na­lo­že­nie ne­ma­lých pros­tried­kov bez ga­ran­cie ich  efek­tív­ne­ho vy­na­lo­že­nia. Te­da  ako sme zvyk­li ho­vo­riť : opäť re­for­ma for­mou po­kus om­yl. Pre­čo sa ziš­lo z ces­ty? Pre­čo sme nech­ce­li vi­dieť vý­sled­ky vá­že­nia prí­pa­dov?Od­ha­li­la by sa dl­ho­do­bo uk­rý­va­jú­ca prav­da o za­ťa­že­nos­ti sud­cov,  či re­gio­nál­nych roz­die­loch v za­ťa­že­nos­ti, či v za­ťa­že­nos­ti v rám­ci  jed­not­li­vých súd­nych agiend a pod­di­men­zo­va­ní sys­té­mu  (či už na pos­toch sud­cov ale­bo VSU, či iné­ho od­bor­né­ho apa­rá­tu)? Mož­no nie….. bez do­kon­če­nia váh to však ne­zis­tí­me…Pre­čo sa dis­ku­sie k súd­nej ma­pe vied­li len „ ako­že “ (vy­chá­dzam z ve­rej­ných kri­tík) a pre­čo sa ne­do­ká­za­lo us­tú­piť od niek­to­rých pod­ľa opo­nen­tov neú­čel­ných a ne­re­for­mných kro­kov?

Ako už bo­lo po­ve­da­né súd­ne spo­ry ne­rie­šia bu­do­vy me­ga­sú­dov, ale sud­co­via a za­mes­tnan­ci v nich, kto­rí však pot­re­bu­jú prio­rit­ne vy­tvo­riť pod­mien­ky. Ne­mys­lím no­vé­me­ga­bu­do­vy, ale sta­bil­né súd­ne od­de­le­nia, s dos­ta­toč­ným od­bor­ným apa­rá­tom a ma­te­riál­no – tech­nic­kým vy­ba­ve­ním zod­po­ve­da­jú­cim ak­tuál­nej tech­nic­kej do­be, aby sa vý­kon  súd­nic­tva  efek­tív­ne ro­biť dal a po­tom kaž­dý, kto sa na súd ob­rá­ti,  bu­de môcť mať roz­hod­nu­tie v pri­me­ra­nej do­be.

Sud­co­via a os­tat­ní za­mes­tnan­ci sú­dov dob­re ve­dia, kde sú v sys­té­me chy­by, čo ho br­zdí a vša­de vo vy­spe­lých de­mok­ra­ciách je hlas jus­tí­cie re­le­vant­ný a ak­cep­to­va­ný. Žiaľ u nás je to dl­ho­do­bo inak, a to v ko­neč­nom dôs­led­ku na úkor ob­ča­na, resp kaž­dé­ho uží­va­te­ľa sú­dov.   Po­kiaľ ne­dôj­de k nez­my­sel­ným a neú­čel­ným škr­tom na ma­pe sú­dov, stá­le je čas zís­kať re­le­van­tné pod­kla­dy a nas­tú­piť na ces­tu ze­fek­tív­ne­nia súd­nic­tva. Kaž­dá ta­ká­to zme­na to­tiž bu­de   nás všet­kých  stáť ne­ma­lé pe­nia­ze, veď po­ži­ča­né pros­tried­ky  z EU  bu­de­me mu­sieť raz vrá­tiť. 

V rám­ci his­tó­rie už nie­koľ­kok­rát bo­li za­ve­de­né rôz­ne nás­tro­je a zme­ny v jus­tí­cii, av­šak le­gi­tím­ne vy­hod­no­te­nie ich účin­ku ako­si pok­ryv­ká­va. Ta­ké­to prie­bež­né vy­hod­no­co­va­nie re­for­mných zmien a nás­tro­jov po­va­žu­jem za veľ­mi dô­le­ži­té.

 Aj v sú­čas­nej  pre­bie­ha­jú­cej súd­nej re­for­me je jed­ným z už le­gis­la­tív­ne pri­ja­tých a do praxe za­ve­de­ných nás­tro­jov tzv. Hos­ťu­jú­ci sud­ca (vo­či kto­ré­mu som v niek­to­rých de­tai­loch náš­ho práv­ne­ho nas­ta­ve­nia uvied­la svo­je vý­hra­dy, kto­ré  na­po­kon potvr­di­li aj od­bor­ní­ci zo  CE­PEJ  v rám­ci upo­zor­ne­ní na to, akým chy­bám sa má­me vy­hnúť, pre­to­že  už pri tom­to nás­tro­ji v niek­to­rých kra­ji­nách nas­ta­li – skrát­ka,  aby sme sa pou­či­li z chýb dru­hých a ne­ro­bi­li vlas­tné, no  neus­pe­la som v pl­nom roz­sa­hu). Po­ma­ly je čas za­čať hod­no­tiť efek­ti­vi­tu toh­to nás­tro­ja tak, ako bol vy­mo­de­lo­va­ný pre na­še súd­nic­tvo mi­nis­ter­stvom spra­vod­li­vos­ti…….rov­na­ko aj zria­de­ný exekuč­ný a upo­mí­na­cí súd – čo pri­nie­sol a za aké pros­tried­ky, a te­da, či bo­lo za­ve­de­nie tých­to in­šti­tú­tov účel­né, efek­tív­ne. Je to dô­le­ži­té aj pre ďal­ší pos­tup v re­for­mách.  Ja  netvr­dím, že uve­de­né in­šti­tú­ty nie sú efek­tív­ne, tvr­dím len to, že ob­jek­tív­ne ich efek­ti­vi­ta po ich za­ve­de­ní  do praxe  vy­hod­no­te­ná za­tiaľ ne­bo­la. Kaž­dý re­form­ný   nás­troj by mal byť ta­ké­mu­to vy­hod­no­te­niu prie­bež­ne pod­ro­be­ný, len tak sa po­su­nie­me po­zi­tív­nym sme­rom. Do­sia­hol sa te­da cieľ ze­fek­tív­ne­nia súd­nic­tva za­ve­de­ním tých­to nás­tro­jov?  Vra­ca­jú sa nám do tých­to in­šti­tú­tov vlo­že­né fi­nan­čné pros­tried­ky v po­do­be po­zi­tív­ne­ho po­su­nu v efek­ti­vi­te vý­ko­nu súd­nic­tva? Ne­vy­hod­no­te­nie je  na ško­du ve­ci, ak si nech­cem my­slieť, že to nie­ko­mu vy­ho­vu­je ale­bo, že sku­toč­ný  cieľ zmien bol iný ako zvý­še­nie efek­ti­vi­ty súd­nic­tva…..

Na zá­ver len zhr­niem, že  pre kaž­dú re­for­mu má byť prio­rit­né, aby uží­va­teľ sú­dov, kto­rý sa na súd ob­rá­ti, v ko­neč­nom dôs­led­ku,  pod po­zi­tív­nym vply­vom re­for­my,  dos­tal včas­nú spra­vod­li­vosť  na zá­kla­de kva­lit­ne vy­pra­co­va­né­ho a zá­kon­né­ho roz­hod­nu­tia. Zme­na súd­nej ma­py je len jed­ným, nie je­di­ným, z mož­ných re­for­mných nás­tro­jov, av­šak len v prí­pa­de, že z tej­to ma­py zmiz­nú – bu­dú zru­še­né nee­fek­tív­ne sú­dy (to­to vy­hod­no­te­nie mi dnes pri tej­to ma­pe chý­ba).

Ani sku­toč­nosť, že na súd­nej ma­pe by na­šiel mies­to aj  tzv. ma­lý súd nez­na­me­ná, že ten­to súd ne­mô­že ko­nať  efek­tív­ne, a to aj v prí­pa­de, ak na ňom  nie je za­ru­če­ná špe­cia­li­zá­cia na 100% – pod­stat­ná je to­tiž efek­ti­vi­ta toh­to sú­du (t.j.vy­ba­viť pri­me­ra­né množ­stvo ve­cí včas, kva­lit­ne a za pri­me­ra­né nák­la­dy),  sa­moz­rej­me pri dos­ta­toč­nom  (adek­vát­nom) per­so­nál­nom ob­sa­de­ní a ma­te­riál­no – tech­nic­kom vy­ba­ve­ní sú­du zod­po­ve­da­jú­cim dneš­nej do­be. Ak efek­ti­vi­ta sú­du (aj tzv. veľ­ké­ho) je poz­na­če­ná ne­dos­ta­toč­ným per­so­nál­nym ob­sa­de­ním – to­to zjav­ne súd­na ma­pa- te­da pre­sun sú­du z mies­ta A do mies­ta B ale­bo je­ho zru­še­nie, či zlú­če­nie, ne­vy­rie­ši, iba­že by bol,  napr. na  zlu­ču­jú­com sú­de nad­by­tok sud­cov, kto­rý by vy­kr­yl ne­dos­ta­tok sud­cov na zlu­čo­va­nom sú­de – to­to však by bol na dru­hej stra­ne znak do­te­raj­šej  ne­dos­ta­toč­nej a nek­va­lit­nej per­so­nál­nej po­li­ti­ky v súd­nic­tve, pri­čom vo vzťa­hu k uží­va­te­ľo­vi sú­du by to ma­lo efekt vzdia­le­nej­šej spra­vod­li­vos­ti a cel­ko­vo zvý­še­nia nák­la­dov na súd­ne ko­na­nie (to by za­se moh­lo mať ne­ga­tív­ny do­pad  na vy­hod­no­te­nie cel­ko­vej efek­ti­vi­ty zlú­če­né­ho sú­du)  atď. Ta­ký­to ne­dos­ta­tok by však pod­ľa mňa  ne­vy­ža­do­val zme­nu súd­nej ma­py, ale zme­nu  prís­tu­pu k  per­so­nál­nym otáz­kam zo stra­ny mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti.

Tak „od­váž­me prí­pa­dy“, nech aj vá­hy Spra­vod­li­vos­ti  mô­žu  v čo naj­krat­šom ča­se jed­not­li­vé dô­ka­zy, či  ar­gu­men­ty strán v nich­na jed­not­li­vých sú­doch zvá­žiť pri vy­vá­že­nom nas­ta­ve­ní súd­nic­tva, čo bu­de ďal­ší krok k to­mu, aby mo­hol v kaž­dom  prí­pa­de ťar­chou neú­mer­né­ho množ­stva ve­cí ne­za­va­le­ný, nes­tran­ný,  kva­li­fi­ko­va­ný a ve­rej­nos­ťou  vá­že­ný (dô­ve­ry­hod­ný)  sud­ca  roz­hod­núť.

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Vyjadrenie najvyšších súdnych inštitúcii Slovenskej republiky k aktuálnemu dianiu na Ukrajine

Ďalší článok

TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č.52/22

Latest from Články

Rímsky unikát Bratislava

Patrik Števík, sudca Okresného súdu Bratislava II. Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí rozhodol, že do