Pohľad na problémy justície
Nie je jednoduché oboznámiť čitateľa, ktorý nemá vedomosť o fungovaní justičného systému a chodu súdov, pár riadkami s tým, čo trápi justíciu a aké sú vhodné a potrebné opatrenia na zabezpečenie zrýchlenia konaní, ich efektivity a skvalitnenia súdnych rozhodnutí, avšak pokúsim sa stručne zhrnúť niektoré problémy justície a načrtnúť ich možné riešenia. Zároveň poukazujem na to, že zmena súdnej mapy, ktorú navrhuje ministerstvo spravodlivosti, nie je spôsobilá uvedené problémy justície vyriešiť.
Mnoho súdov trápi neobsadenosť určených miest sudcov, ktorých počet je stanovený ministerstvom spravodlivosti. Napríklad na Krajskom súde v Bratislave je naplánované, že má na ňom vykonávať prácu 91 sudcov, avšak reálne dlhodobo je vo výkone sudcov 72, teda o 19 sudcov menej, ako by malo byť. Znamená to, že 72 sudcov musí zvládnuť prácu, ktorá množstvom zodpovedá práci 91 sudcov. Pri personálnej poddimenzovanosti niektorých súdov nie je potom možné vyhodnotiť ich efektivitu. Túto môžeme hodnotiť až vtedy, keď bude na všetkých súdoch zabezpečené, aby bol reálne vo výkone ministerstvom stanovený počet sudcov. Keď ministerstvo spravodlivosti hovorí, že máme dostatok sudcov, vychádza pri tomto konštatovaní práve z určených miest ministerstvom. V skutočnosti je však vo výkone sudcov menej, čo sa zákonite musí odraziť na spomalení súdneho konania. Keď sa odstráni tento nedostatok sudcov, pomôže to súdom zbaviť sa starých, tzv. reštančných vecí a prinesie rýchlejšie rozhodovanie. Rušenie súdu a jeho zlúčenie s iným súdom neznamená, že bude menej žalôb, a neznamená automaticky ani potrebu menšieho počtu sudcov, keď tento jeden nový súd bude zastrešovať územný obvod týchto dvoch zlúčených súdov. Nová súdna mapa nepočíta s doplnením chýbajúcich sudcov. V spojitosti s počtom sudcov sa spomína, že dochádza ku poklesu sporov, teda ku znižovaniu súdivosti. Na druhej strane, sa však nepozerá a neberie ohľad na to, že dochádza dlhodobejšie ku zvyšovaniu obtiažnosti prípadov. Pre lepšie posúdenie a určenie adekvátneho množstva sudcov môžu slúžiť výsledky projektu „váženie prípadov“, ktorý nie je ešte ukončený. Na jeho výsledky by podľa môjho názoru bolo žiaduce počkať, nakoľko môžu mať významný vplyv aj na rozhodovanie o reorganizácii súdov.
Ďalším výrazným problémom, s ktorým zápasí justícia, je nedostatok kvalitnej administratívnej sily a jej veľmi nízke finančné ohodnotenie. Plat súdneho asistenta činí cca 500 eur v čistom a vyššieho súdneho úradníka, ktorý musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie, činí cca 800 eur v čistom. Pre nízke platové pomery súdnej administratívy, nie je záujem o tieto pozície, a to najmä vo väčších mestách. Súdy si nemôžu vyberať kvalitu z uchádzačov, ale sú radi, že vôbec niekto príde na výberové konanie. Na mnohých súdoch je nedostatok vyšších súdnych úradníkov a nie je využitý ich odborný potenciál, pričom práca vyššieho súdneho úradníka by mohla sudcu výrazne odbremeniť od vykonávania administratívnej, či ľahšej rozhodovacej činnosti. Pre výkonné a efektívne fungovanie súdneho oddelenia je potrebný tím, ktorý sa skladá zo sudcu, vyššieho súdneho úradníka, súdneho tajomníka a asistenta, čo na mnohých súdoch zabezpečené nie je. Dostatok vyšších súdnych úradníkov, by sa odrazil na zrýchlení a na zvýšení kvality súdnych rozhodnutí, nakoľko sudca by získal viacej času venovať sa štúdiu spisu a príprave rozsudkov. Počty miest administratívnych pracovníkov, ako aj ich platové podmienky určuje ministerstvo
spravodlivosti spolu s ministerstvom financií. Súdy nevedia tieto problémy vyriešiť samé. Razantné rušenie súdov, ktoré prináša nová súdna mapa, problém s nedostatkom administratívnych pracovníkov nevyrieši, ale práve naopak tento problém prehĺbi. Títo pracovníci nebudú schopní každodenne cestovať desiatky kilometrov na nové súdy, čo povedie k ich odchodu z justície.
Súdny systém trápi aj nedostatočne flexibilné a včasné doplnenie sudcu na uvoľnené miesto, či už z dôvodu odchodu sudcu na dôchodok, postúpenia sudcu na súd vyššieho stupňa alebo odchodu na materskú dovolenku. Keď nie je včas uvoľnené miesto obsadené novým sudcom, všetky nevybavené spisy, ktoré ostali po odídenom sudcovi, sa musia prerozdeliť medzi ostatných. Títo sudcovia sú potom neprimerane zaťažení a navýšením počtu spisov v ich oddelení dochádza k objektívnej nemožnosti vybavovať veci v primeranom čase. Nedoplnenie nového sudcu na uvoľnené miesto trvá aj rok, dva, čo je neakceptovateľné pre zabezpečenie riadneho chodu súdu. Rušenie súdov a ich zlučovanie do väčších celkov nerieši tento problém, keď naďalej v rovnakom množstve bude dochádzať k odchodu sudcov do dôchodku, k ich postupu na súdy vyššieho stupňa, či nastupovaní na materskú dovolenku. Pre včasné obsadenie voľného miesta sudcu treba prijať opatrenia na zefektívnenie výberových konaní a posilnenie inštitútu tzv. lietajúceho (hosťujúceho) sudcu.
Odmietam prijať názor, že zatknutie jedného percenta sudcov pre podozrenie z korupčného správania znamená zlyhanie celého justičného systému. Nemyslím si ani, že zrušením súdu a jeho zlúčením s iným súdom sa dá účinne bojovať proti korupcii. Reakciu ministerky spravodlivosti smerom k sudcom, ktorí kritizujú novú súdnu mapu, že tak robia z obavy pretrhnutia ich korupčných väzieb, považujem za bezdôvodnú dehonestáciu ich poctivej a neľahkej práce. Pre zníženie rizika korupčného správania sú tu iné nástroje, ako napríklad majetkové priznania sudcov a ich efektívna kontrola. Tieto kroky boli prijaté. Zavádzajú sa aj vo vzťahu k sudcom trestné činy prikrmovania a ohýbania práva. Domnievam sa, že jedným z nástrojov ako eliminovať riziko korupcie na súdoch, by mohlo byť aj zlepšenie výberu nových sudcov, k čomu by pomohol inštitút justičného čakateľa. Popri jeho odbornej príprave na povolanie sudcu, by bol daný aj priestor psychologicky posúdiť jeho osobnosť a spoznať jeho charakterové črty. Zlepšenie výberových konaní, ich zefektívnenie a zavedenie prípravy kandidáta na sudcu v podobe inštitútu justičného čakateľa, má potenciál priniesť aj vyššiu kvalitu rozhodnutí.
Často skloňovaným pojmom je toho času, v súvislosti s návrhom novej súdnej mapy, špecializácia sudcu. V prvom rade by som zdôraznila, že sudcovia podpísaní pod otvoreným listom, ktorým žiadajú stiahnuť a prepracovať návrh novej súdnej mapy, nespochybňujú dôležitosť špecializácie sudcov na rôzne právne odvetvia. Musím však poukázať aj na to, že špecializácia na súdoch existuje, nejde vôbec o zavedenie čohosi nového, sudcovia sa rozdeľujú na trestných, obchodných, civilných, poručenských (rodinných) a správnych. Samozrejme, že sú tu aj súdy, najmä menšie, na ktorých sa špecializácia zabezpečiť na každú vyššie uvedenú agendu nedá. Neznamená to ale automaticky, že nie sú tieto súdy výkonné a neposkytujú spravodlivú a rýchlu ochranu porušeným právam účastníkov. Pri takomto menšom súde je potrebné posúdiť jeho efektivitu a v závislosti od tohto posúdenia rozhodnúť buď o jeho ponechaní, alebo o jeho zlúčení s iným súdom. Ako vhodné riešenie pre
zabezpečenie špecializácie aj na menšom súde, by mohlo byť ponechanie takéhoto súdu len pre rodinnú, civilnú a trestnú agendu a určenie cez funkčnú príslušnosť, že obchodnú agendu bude rozhodovať napríklad iba okresný súd v sídle súdu krajského. Prečo nie je na niektorých súdoch zavedená úplná špecializácia, môže byť aj otázkou nedostatočnej úpravy v rozvrhu práce, čo sa dá ľahko napraviť. Pre zabezpečenie náhodného výberu sudcu nie je ani nevyhnutné, aby na súde pôsobili najmenej traja sudcovia jednej agendy, ako prezentuje ministerstvo spravodlivosti. Náhodný výber je zabezpečený už pri výbere z dvoch sudcov. Nespochybňujem, že špecializácia sudcov je jedným z nástrojov na zvýšenie kvality rozhodnutí a zrýchlenie konania, avšak určite nie jediným a zázračným prostriedkom. Aj najlepšie špecializovaný sudca, ak nebude mať vytvorené vhodné podmienky k práci a bude mať pridelený neprimeraný počet prípadov na rozhodnutie, nebude schopný veci riešiť bez zbytočných prieťahov.
V oblasti rodinného práva považujem za potrebné pre zefektívnenie súdnych konaní zaviesť na všetkých súdoch prvej inštancie tzv. „cochemskú prax“, čo predstavuje akúsi zmierovaciu fázu konania predchádzajúcu súdnemu pojednávaniu, vykonávanú za účasti rodičov, súdneho úradníka, sociálneho pracovníka a psychológa. Ku zavedeniu tejto praxe nie je potrebné výrazným spôsobom rušiť okresné súdy. Nová súdna mapa neznamená zefektívnenie konaní v rodinnej agende, ale obávam sa, že práve v tejto oblasti zrušenie mnohých okresných súdov prinesie rodičom a maloletým deťom sťažený prístup ku spravodlivosti. Za nevyhnutnú považujem aj zmenu zákonnej úpravy ohľadom výkonu rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí, nakoľko terajšia úprava je nevyhovujúca.
Je ešte množstvo tém, o ktorých je potrebné diskutovať, ako napríklad technické vybavenie súdov, ich elektronizácia a zlepšenie procesných kódexov.
Radikálne a unáhlené rušenie súdov, ktoré prináša nová súdna mapa, nie je podľa môjho názoru zázračným nástrojom na zrýchlenie a skvalitnenie súdnych rozhodnutí, ale drahým experimentom. Sudcovia nevyjadrujeme nesúhlas s touto reformou z dôvodu, že sa nám nechce dochádzať za prácou na vzdialenejší súd, ale z dôvodu veľkého rizika, že práve občanovi sa prístup ku spravodlivosti výrazne sťaží. Pre rýchlejšiu, kvalitnejšiu spravodlivosť a dostupnú pre všetkých, je potrebné prijímať vyššie načrtnuté opatrenia, ktoré sú lacnejšie a predstavujú investície do ľudských zdrojov. Optimalizáciu siete súdov je nutné vykonať, avšak domnievam sa, že v menšom rozsahu oproti návrhu ministerstva spravodlivosti, a iným spôsobom.
JUDr. Nadežda Wallnerová
sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
