reform

Reforma súdnej mapy

285 prečítaní

Reforma súdnej mapy – pripomienky od členov  ZO OZJ pri Krajskom súde v Bratislave

Dopad reformy súdnej mapy na zamestnancov zanikajúcich odvolacích súdov bude veľký, nakoľko nie je z predloženého materiálu Ministerstva spravodlivosti SR  známe ako a akým spôsobom bude riešené administratívne rozloženie zamestnancov. Máme za to, že pri príprave takto zásadnej reformy by mali byť vypočutí zástupcovia zamestnancov. 

V navrhovanej reforme sa v novom zložení súdov a ich špecializácie len okrajovo spomínajú „zamestnanci“, ktorí administratívne pripravujú celé súdne konanie (napr. asistenti, súdni tajomníci, vyšší súdni úradníci). V návrhu vôbec nie je uvedené, ako táto administratíva má byť pripravená na takúto obrovskú reorganizáciu v tak krátkom čase a či vôbec títo pracovníci by boli ochotní prejsť do sídiel nových okresných či krajských súdov za takého finančného ohodnotenia ako je v súčasnosti. Zamestnanci zaradení v súčasnosti na správnom kolégiu, vzhľadom na predloženú Reformu nemajú ani možnosť určenia, že by to mohla byť Trnava, keďže správny súd bude mať sídlo v Nitre.

Čo bude so zamestnancami správy krajského súdu? Krajský súd v Trnave nedokáže obsiahnuť toľko zamestnancov, napr. na pozícii riaditeľ, účtovník, rozpočtár, údržbár, správa majetku a pod. reforma vôbec nespomína ako budú riešení probační a mediační úradníci. Zamestnanci súdneho výkonu, ako aj správy súdu sú zaťažovaní v podstatne väčšej miere a to vzhľadom na veľkosť súdu, náročnosť agendy, či počet zamestnancov.

Obsadenosť súdov zo strany administratívy je aj v súčasnej dobe veľmi zlá, pričom najzásadnejším problémom obsadenia voľných miest je finančné ohodnotenie zamestnanca. Platové ohodnotenie zamestnancov justície (čistý príjem vyššieho súdneho úradníka na úrovni od 726,- € a asistentky od 500,15 €) má stále veľmi ďaleko od vyhovujúceho stavu. Pritom administratívny aparát súdu je ten, bez ktorého by sudcovia nemali pri výkone súdnictva zabezpečené základné pracovné podmienky.

Prípadná zmena miesta výkonu práce z Bratislavy do Trnavy, alebo dokonca do Nitry, bude mať prirodzene veľmi závažné dôsledky nielen na finančný tak aj na  pracovný, ale i súkromný a rodinný život všetkých zamestnancov Krajského súdu v Bratislave. Väčšina zamestnancov so svojimi rodinami je dlhodobo usadená v Bratislave  alebo v jej okolí a takáto zmena by ich zasiahla natoľko, že pre mnohých by ďalšie zotrvanie v služobnom pomere nebolo udržateľné a zrejme by si museli hľadať uplatnenie v iných odvetviach. Väčšina zamestnancov či  vyšších súdnych úradníkov sú matkami alebo otcami detí, ktoré majú svoje predškolské, školské, resp. mimoškolské povinnosti a aktivity, takáto zmena súvisiaca so zmenou miesta pracoviska alebo bývania by mala negatívne dôsledky aj na nich. Prípadné dochádzanie z Bratislavy do Trnavy, nehovoriac už o Nitre, nie je časovo zlučiteľné so starostlivosťou o maloleté dieťa. Prevažná časť asistentiek sú matky samoživiteľky, takého navýšenie výdavkov je pre ne likvidačné.

Osobitosťou Krajského súdu v Bratislave je, že v jeho organizačnej štruktúre je zahrnutá i Justičná pokladnica zabezpečujúca vymáhanie súdnych pohľadávok v rámci všetkých súdov v SR. V materiáli Reforma súdnej mapy sa nenachádza žiadna zmienka o nej a o jej zamestnancoch, medzi ktorými sú vyšší súdni úradníci a administratívny personál.

Zamestnanci Krajského súdu v Bratislave nemajú žiadne istoty ohľadom svojich pracovných miest, na základe čoho vzniká nervozita. Všetko to má negatívny vplyv na prácu, ale aj rodinný život. Justícia sa bez administratívnych pracovníkov nezaobíde.

Pokiaľ ministerstvo disponuje finančnými prostriedkami považujeme za potrebnejšie tieto investovať do administratívnych pracovníkov ako aj vyšších súdnych úradníkov ako aj časť do elektronizácie, ktorá má prispievať k lepšiemu chodu súdu a súdnych konaní a tým aj lepšej informovanosti  zúčastnených a lepšiemu vybaveniu.

Považujeme  za potrebné tieto vzťahy v  súdnej mape doriešiť. Celá reforma sa zaoberá len sudcami a reformou súdov, ale je potrebné doriešiť celú štruktúru súdov. 

Štúdia by mala obsahovať v rámci SR okrem predpokladaného počtu sudcov, tiež aj počet zamestnancov v štátnej a verejnej službe, predpokladaný počet zníženia zamestnancov v členení na osobné výdavky, prevádzkové výdavky vrátane výdavkov  na súdne konanie a vyčíslený rozdiel medzi doterajším finančným vplyvom a navrhovanou reformou.

V Bratislave, 21.01.2021

Vyhotovili:         Habová Viera

                        Ing. Lacko Juraj

za zamestnancov Krajského súdu v Bratislave

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Súdna mapa inak

Ďalší článok

Pripomienky Okresného súdu Svidník

Latest from Články

Tlačová správa

Na ústnom rozporovom konaní konanom dňa 13.10.2021 na Ministerstve spravodlivosti SR neboli odstránené zásadné rozpory uvedené

O súdnej mape trochu inak

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 13.9.2021 predložilo do pripomienkového konania návrh zákona o doplnení niektorých zákonov  v súvislosti