pero

Sloboda prejavu sudcu predmetom vypočutia na súdnej rade

166 prečítaní

Vážení kolegovia, ponúkam „chuťovku“ z kuchyne súdnej rady. 

16. bodom programu druhé zasadnutia súdnej rady dňa 15. 02. 2023 bolo vykonanie dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti členky súdnej rady, Dany Jelinkovej Dudzíkovej, a tí, ktorí moje prepisy čítajú, zbystrite a čítajte alebo vypočujte si od 7 hod. 29 min. do 9 hod. 23 min. zvukový  záznam: 

JUDr. Jelinková dňa 18. O8. 2022 požiadala o preloženie na Správny súd v Bratislave, a v decembri svoju žiadosť zobrala späť, nakoľko je však samotný akt podania žiadosti o preloženie spúšťačom preverovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti a dohľad v kontrolnej komisii dopadol bez problémov, sadla do kresla pre „hosťa“. 

Iste ste si všimli, že pri niektorých členoch súdnej rady volím prepis zvukového záznamu doslovnou citáciou ich prednesu, pri niektorých tak robím z dôvodu, že ani po opakovanom vypočutí zvukového záznamu, pointu ich prednesu neviem uchopiť a pri niektorých z dôvodu, aby som sa vyhla osočeniu, že som ich prednes naformulovala v inom význame, ako bol mienený.  

Revanšistický proces, ináč to nazvať neviem, zahájila JUDr. Javorčíková povedala, že ide o nepríjemný bod, ale prešla si tým aj dr. Behranová (bola poverená ex ministerkou riadením ešte neexistujúceho Správneho súdu v BA), ktorej aktuálny minister zhodou okolností v deň jej preverovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti pred súdnou radou poverenie odňal (viď môj prepis zo dňa 16. 11. 2022) s tým, že aj keď sú veľakrát názorové oponentky, rozhodne si s ňou nechce vybavovať účty, ale sama pre seba by považovala za zlyhanie svojho mandátu, ak by sa jej neopýtala na nejaké veci, ktoré vo vzťahu k nej považuje za potrebné otvoriť. Uviedla, že každý sudca by si mal slobodu prejavu užívať so zdržanlivosťou a opýtala sa, čo si dr. Jelinková pod zdržanlivosťou predstavuje.

Dr. Jelinková odpovedala, že očakávala takéto smerovanie vypočutia. Povedala, že dodržiavanie zdržanlivosti pri slobode prejavu sudcu si vie predstaviť v ideálnych podmienkach a v ideálnom stave, ale do justície vstúpila v podmienkach (jún 2020), ktoré za ideálne pre jej pracovné nasadenie nepovažuje. Preverovaná bola pred súdnou radou v máji 2020 a dobre si pamätá, ako sa vonku spolu s ostatnými klepala pri 10 hodinovom vypočutí dr. Šikutu a dr. Rumanu a krvi by sa im nedalo dorezať, lebo nevedeli do čoho vstupujú a nevedeli odhadnúť, či je to tak zlé, ako to vyzeralo zvonku, a preto svoju slobodu prejavu po vstupe do systému prispôsobila podmienkam, aké tu boli nastavené. Uviedla, že ak sa niekomu zdá, že jej sloboda prejavu je exponovaná, tak iba reaguje na rovnako exponovanú situáciu, ktorá tu bola, keď do justície vstupovala. Poukázala na to, že do justície vstupovala s absolútne čistými úmyslami a naivne uverila aj magistre Márii Kolíkovej, že ide robiť reformu justície tak, ako by sa malo, teda poriadne, avšak po pol roku pochopila, že naletela a v tom momente sa mohlo zdať, že sa vo svojej slobode prejavu nejakým spôsobom zradikalizovala alebo že nejakým spôsobom prekročila akési hranice, ale považovala to za nevyhnutné, jednak v podmienkach reformy justície a jednak v podmienkach pandemickej situácie, ktorá tu bola, pretože sa vyjadrovala nielen k otázkam justičnej reformy, ale aj k otázkam komunikácie v rámci justície a k etickým otázkam, keďže to vnímala tak, že nemôže kľudne pracovať a kládla si otázku, že kedy by sa mala ozvať, ak nie teraz. 

JUDr. Javorčíková sa opýtala, že kde sú limity tej radikalizácie, pretože verejná kritika má vychádzať z pravdivých skutočností. Uviedla, že berie, že určitá situácia musí mať aj radikálny základ, a opýtala sa, že ak povie nejaký výrok, či si vždy overuje pravdivý základ toho, čo povie.

Dr. Jelinková reagovala, že musí vedieť, o čom sa rozprávajú, pretože nemá rada všeobecné veci, teda či sa rozprávajú o jej komunikácii o súdnej reforme, o ministerke Kolíkovej alebo o čom konkrétne. 

Dr. Javorčíková povedala, že už veľakrát mali názorové prestrelky a poukázala na to, že ZOJ urobila nejaký porovnávací prehľad v 27 štátoch týkajúci sa súdnictva a pripravili k tomu nejaký pracovný materiál a ona (dr. Jelinková) poslala sudcom aj ZOJ mail s tým, že je pravdou, že v tom prehľade je napísané, že najdôležitejšou príčinou zlyhania dôvery v nezávislosť justície je to, že politická moc a výkonná moc ovplyvňujú nezávislosť súdnictva. Pokračovala, že faktom je aj to, že v každom štáte sa to ináč znáša, v každej krajine sú politické pokusy a ide o to, ako tá súdna moc tomu dokáže odolať, ale to je už druhá téma. Poukázala na to, že dr. Jelinková napísala všetkým sudcom, aj im (ZOJ), že čo všetko sa v roku 2020 vo vzťahu k sudcom zmenilo (statusové zákony, zmena ústavy = odňaté príplatky k PN, odmeny, ináč sa nastavili majetkové previerky sudcov) a spomenula tam aj možné zapojenie tajných služieb, pričom zrejme myslela zapojenie NBÚ do previerok sudcov. Poukázala na to, že dr. Jelinková v maily uviedla, že okrem nej, so zmenami a so zásahmi do nezávislosti súdnictva, súhlasili aj ďalší štyria členovia súdnej rady a položila otázku, že keď toto povedala všetkým sudcom, či si overila, aký mala ona a dr. Berthotýová v roku 2020 na tieto zmeny názor, a čo pri pripomienkach presadzovali a či s tým naozaj súhlasili.

Dr. Jelinková odpovedala, že to vysvetľuje výsledkami hlasovania na zasadnutí, ktoré bolo v januári 2023, kde sa hlasovalo o tom, aké stanovisko súdna rada zaujme k poslaneckému návrhu podaného na ÚS. Uviedla, že komentovala výsledky hlasovania, a poukázala na moje  pracné doslovné prepisy zvukových záznamov zo zasadnutí súdnej rady z relevantných bodov pre všetkých sudcov v tejto republike, čím sú vlastne vtiahnutí do deja, pretože sudcovia by nemali čas tieto zasadnutia počúvať s tým, že predtým bolo veľmi prínosné, že nás informovala Mgr. Kosová o tom, čo sa tu deje a ona iba nadviazala na môj prepis z tohto zasadnutia, v ktorom som však nemenovala piatich členov súdnej rady, ktorí sa pri hlasovaní zdržali alebo boli proti. 

Poukázala na to, že v januári 2023 mala súdna rada možnosť vyjadriť svoj názor, či chcú, aby sa ústavný súd zaoberal tými otáznikmi ohľadom ústavnosti. 

Dr. Javorčíková povedala, že mali výhrady k určitej formulácii, ale dr. Jelinková obvinila piatich členov súdnej rady, že podporovali niektoré zmeny v roku 2020, a opäť sa opýtala, či si overila ako hlasovala a aké dávala pripomienky, že bola proti odňatiu príplatkov, že organizovala petíciu medzi sudcami ohľadom NBÚ (tak neviem medzi ktorými, pretože ku mne sa žiadna petícia dr. Javorčíkovej nedostala a o jej existencii som sa dozvedela na tomto zasadnutí) a osobne ju odniesli prezidentovi (prezidentovi Kiskovi skončil mandát v roku 2019…).

Dr. Jelinková uviedla, že pre ňu bolo relevantné ich hlasovanie na pôde súdnej rady a ich podpora stanoviska, ktoré vypracoval predseda súdnej rady (pripomeňme si: návrh stanoviska predsedu súdnej rady bol, že poslancami napadnuté ustanovenia súdna rada nepovažuje za rozporné s ústavou).

Dr. Javorčíková reagovala, že dr. Jelinková teda nešla do vecných argumentov, ale vychádzala z toho, že nesúhlasili s formuláciou jednotlivých pozmeňovacích návrhov.

Dr. Jelinková vysvetlila, že my tri (Kosová, Jelinková a ja) sme navrhli bodu programu: obnovenie záruk nezávislosti justície – ohýbanie práva, odňatie príplatkov k PN, ale hovorí o tom ako predseda súdnej rady pripravil návrh stanoviska smerom k ÚS, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s námietkami navrhovateľov (32 poslancov) a oni piati ho podporili a my ostatní sme ho nepodporili a použila to v tomto kontexte, že súhlasia s napadnutými zákonnými ustanoveniami a nesúhlasia so sťažnosťou. Uviedla, že ona to za súladné s ústavou nepovažuje a má veľa otáznikov, či prijaté zmeny nezasahujú do nezávislosti justície, a preto nemala potrebu ísť spätne do roku 2020, pretože ich jasným prejavom vôle – hlasovaním, súhlasili s navrhnutým stanoviskom predsedu súdnej rady s tým, že toto boli jej myšlienkové pochody.

Dr. Javorčíková citujem zo zvukového záznamu: „dobre pani kolegyňa, čiže vlastne vychádzam z toho, že bol tam nejaký za (neviem čo za) v roku 2020, sa niečo teda stalo a vy ste si jednoduch teda, keďže ste až teraz v súdnej rade, tak ste nepovažovali za potrebné, aby ste konkrétne tie zásahy, ktoré vy tu formulujete si overovali, ale ste vychádzali len z toho, že sme nejaké stanovisko podporili alebo nepodporili (moja poznámka, nešlo o nejaké stanovisko, išlo o stanovisko, ktoré odmietlo všetky námietky navrhovateľov, ktorí podali podnet na ÚS týkajúci sa legislatívnych zmien v justícii). Takže moja otázka, ešte raz, nechcem vyťahovať všetko, čo sme, lebo nie je ani vhodný priestor a ani to nemá žiadny zmysel, ja sa Vás chcem opýtať, že či je Vám také úplne jasné a že či to používate, že keď použijete nejaké vecné, vecné, vecný, tvrdenie faktu, hodnotiace úsudky, samozrejme všetci môžeme mať hodnotiace úsudky, ale či zakaždým si dáte tú námahu a preveríte si ten, či fakt či je pravdivý, potrebujem jasnú odpoveď áno alebo nie“.

Dr. Jelinková povedala, že robí všetko pre to, aby jej sloboda prejavu bola realizovaná v súlade s čl. 10 Dohovoru, overuje si informácie, ktoré používa vo svojich blogoch, článkoch. Poukázala na to, že jej sa napríklad nepáčil a vedela, že to bude smerovať k tomuto spôsobu vypočutia, článok, ktorý zverejnil dr. Majerník a dr. Berdisová dva dni predtým, ako mala byť vypočutá v decembri, pretože mala pocit, že to smeruje k tomu, že generálne neprechádza testom pravdovravnosti s tým, že jej to bolo najprv smiešne a potom si povedala, že na základe toho, že napíše, že sa jej javí z vypočutia, že spôsob výkonu mandátu, tak ako je vykonávaný smeruje k tomu, že ľudia, ktorí sa tu posadia, majú povedať to, čo ľudia očakávajú, a na základe toho ako tu sedela, dospela k takému presvedčeniu a za ním si stojí. A to, že na ňu nemá nikto ani Harabina, ani antidiskriminačnú žalobu, ani žiadne špiny, ktoré sa na ňu môžu nalepiť a potom sa tu prezentuje, že neprechádza testom pravdoravnosti, tak tomu nerozumie.

Dr. Javorčíková, citujem zo zvukového záznamu: „ja chcem naozaj jednoduchú (zvýšený hlas) odpoveď. Nemusíme ísť ani do Európy, máme to priamo v tých etických zásadách, že vecná kritika musí vychádzať z pravdivých skutočností. Rešpektujete to alebo nie?“

Dr. Jelinková: Rešpektujem to.

Dr. Javorčíková: ďakujem, stačí mi.

Mgr. Kosová upozornila, že Dr.Behranová v čase vypočutia, bola v pozícii po vyhratom výberovom konaní na predsedu Správneho súdu v Bratislave, bolo jej len odobraté dočasné poverenie, takže to nemalo vôbec žiadny vplyv na to, aby proces riadne bežal, keďže ona nezobrala späť svoj súhlas s tým, že bude predsedníčka tohto súdu. Vysvetlila, že v čase, keď tu bola, nebolo ešte vyhlásené výberové konanie a ani jej nebolo ministrom oznámené, že ju nevymenuje. Odobraté dočasné poverenie nemalo žiaden súvis s tým, že vyhrala výberové konanie, pretože zákon hovorí o tom, že minister mohol poveriť hociktorého sudcu vedením novovznikajúceho súdu  a nemusí to byť ten, kto vyhral výberové konanie.

Dr. Javorčíková reagovala (citujem zo zvukového záznamu): „že je to v tom pomyselnom koši, že keď niekto, sa spustí proces na základe výberového konania alebo na základe čo bola aj dr. Behranová a že odpadne ten dôvod, pretože tu to bolo späťvzaté a faktom je, že v tom čase aj dr. Behranová sa samozrejme, že už nebude a bolo to, povedala, že neuplatní si ten mandát toho výberového konania. Dobre ja som len hovorila, že je to niečo, že potrebujeme dokončiť proces overovania sudcovskej spôsobilosti, ale vlastne už ten samotný dôvod odpadá, to som tým chcela povedať“.

Ja som poukázala na to, že dr. Jelinková prišla do justície v júni 2020 a v januári 2021 som si v mailoch všimla jej meno, teda 9 mesiacov po tom, čo tu bola nová vláda a došlo k legislatívnym zmenám, ktoré podľa mňa neboli v poriadku. Poukázala som na to, že počas celého tohto obdobia nám sudcom nebol daný žiadny mediálny priestor, na rozdiel od dr. Javorčíkovej, ktorá má otvorené dvere do Denníka N a SME, a my sudcovia sme iba počúvali, ako s nami poslankyňa Kolíková komunikuje, napriek tomu, že to pravda nebola a do tohto obdobia vstúpila dr. Jelinková, ktorá začala blogovať a pomenovávala vo svojich blogoch všetky naše výhrady, ktoré sa na verejnosť dostať nemohli a tak došlo k nášmu zoznámeniu. Uviedla som, že bolo pre mňa osobne úžasné, že sa konečne niekto dokáže tomuto postaviť a možno si to aj niekto prečíta, nakoľko blog jej uverejniť museli a poďakovala som jej za to. Povedala som, že asi máme iné videnie sveta, pretože ja považujem to, čo píše Dana za pomenovanie pravdy, jej prejav pre mňa radikálny nie je, naopak a ani ho nepovažujem za kritický, lebo s tým, čo ona písala, som sa stotožnila, pretože vo svojich článkoch pomenúvala to, čo sa dialo s justíciou a s aktívnymi sudcami v tom období, resp. deje sa doteraz a ja som jej za to vďačná a nie som jediná.

Dr. Berdisová v súvislosti s článkom povedala, že vnímala ako konštatovanie faktu, keď dr. Jelinková napísala: „že všimla som si, že takí a onakí uchádzači nedostanú hlas“. Uviedla, že pozícia všetkých nás je ťažšia v tom, že tu vznikla atmosféra nedôvery a premýšľa sa tu, čo prečo niekto robí. Uviedla, že ju zamrzelo aj konštatovanie dr. Jelinkovej, že pre nich robí kancelária súdnej rady nejakú prácu, nakoľko oni si iba štandardne vypýtali od kancelárie zoznam toho, kto ako hlasoval. Opýtala sa, či tých pár viet, ktoré s dr. Majerníkom napísali, pochopila dr. Jelinková tak, že súvisia s jej preverovaním. 

Vysvetlím, o čom hovorila dr. Berdisová: 

Dana Jelinková Dudzíková v jednom článku uviedla, že si všimla, že pokiaľ uchádzači o funkciu sudcu na pôde Súdnej rady nemajú ten správny politický názor, ktorým je, že súdnictvo ako celok trpí korupciou a pokiaľ si dovolia povedať iný názor, ktorým je, že ide o zlyhanie jednotlivcov, nedostanú hlas od politických hráčov na pôde Súdnej rady.

Na uvedené reagovali Dr. majerník a Dr. Berdisová dva dni pred plánovaným vypočutím dr. Jelinkovej v decembri 2022 tak, že falzifikujú jej tvrdenia a predložili prehľad ich hlasovania na zasadnutiach Súdnej rady  (k čomu sa dr. Jelinková vyjadrila tak, že či pre nich robí kancelária Súdnej rady, pretože v tom čase nebol pre všetkých členov Súdnej rady dostupný menný zoznam hlasovania, resp. ja som o tom nevedela, že existuje).

Dr. Jelinková povedala, že sa jej zdalo to načasovanie zvláštne, pretože ten článok vyšiel asi štyri dni pred tým, ako sa sem mala posadiť a pochopila, že týmto smerom budú smerovať nejaké previerky, nakoľko keď sem príde nejaký sudca, tak stále dokola sa tu rieši antidiskriminačná žaloba, boli ste, neboli ste, čo ste urobili, neurobili, t. j. všetky tie justičné krivdy, alebo nánosy, a keďže je krátko v justícii, čakala, aký nános dostane ona. 

Dr. Berdisová povedala, že to tak nebolo, pretože ona bola tiež v decembri 2022 PN, a keď prišiel Danin mail, prešla si vo svojich poznámkach všetky otázky, ktoré boli kladené. Uviedla, že si predstavuje pedantnejšiu prácu s faktami aj od sudcu, nehovorí, že akademicky, ale vyšší štandard presnosti by mal byť, pretože ju tie veci zamrzia. Povedala, že ju mrzí ak odznie informácia, že ona pripravovala nejaké stanovisko, keď ho pripravoval predseda, ktorý je tam podpísaný, a opýtala sa, čo s tým má ona a nemá ani chuť to vyvracať, ale toto ju zamrzelo.

Dr. Jelinková povedala, že ona nekonštatovala, že pre nich pracuje kancelária súdnej rady, ona sa opýtala a odpoveď žiadnu nedostala. Požiadala, že pokiaľ idú po konkrétnej interpretácii toho, čo povedala, tak aby aj ju oni interpretovali korektne. Poukázala na to, že v maily bolo uvedené, že sa pýtala, či boli úkolovaní zamestnanci súdnej rady alebo či bola poskytnutá súčinnosť, pretože ona si v minulosti tú súčinnosť pýtala a nedostala ju.

Dr. Berdisová povedala, že ju zase mrzí, ak niekto spochybňuje a nejde jej o vlastné ego, že dala urobiť robotu niekomu za nich. Vníma to tak, že komunikácia by mala byť taká, že jej dr. Jelinková napíše, či to naozaj písala sama, ale keď sa pošla email všetkým, tak vždy rozmýšľa, či reagovať alebo nereagovať, a keď má pocit, že ju niečo zabolí a dotklo sa to jej ega, tak radšej nereaguje. Nereaguje ani vtedy, ak sa jej zdá, že to nie je konštruktívne a nebuduje to súdnu radu ako inštitúciu a vtedy sa jej zdalo, že na to nebude reagovať, pretože  to vychádza presne z toho typu pochybností, že v súdnej rade sú strany, ktoré do seba búšia.

Dr. Jelinková poukázala na to, že tiež jej nereagovala konkrétne a tiež si našla odpoveď v článku, a preto pokiaľ si s ňou chcela niečo vysvetliť, tak tiež neurobila žiadny úkon, aby sa jej opýtala, prečo to povedala a či to bolo iba to jedno vypočutie a myslí si, že je to vzájomné.

Dr. Berdisová povedala, že má pravdu, a že ju to zamrzelo až tak, že nereagovala, lebo rezignovala a nemala chuť jej posielať tú analýzu, je to tak, a väčšinou už nereaguje. Za dôležité považovala to, ako zmeniť spôsob komunikácie medzi nami, aby sme sa nedémonizovali a v súvislosti so slobodou prejavu poukázala na knihu Právne hrdinstvá, v ktorej sú sudcovia hrdinovia a sudkyne hrdinky, čo v nejakých situáciách urobili a ona s tým konceptom sudcu hrdinu a sudkyne hrdinky, ktorá je protirežimová sa nevie úplne stotožniť, keď Dana hovorí, že keď sa niečo deje, treba sa ozvať. Položila rečnícku otázku, kde je tá hranica, kedy sa majú ozývať sudcovia s tým, že nad tým musíme rozmýšľať a z jej predstavy konceptu sudcu, kde v podstate sudca v istom zmysle slúži tomu režimu a musia byť splnené rôzne ďalšie podmienky na to, aby sa mal ozvať, tak to chápe tak, že je asi posunutá ďalej na to, aby sa aktivovalo to aktívnejšie, čo Dana nazvala radikálnejšie. Uviedla, že podľa nej radikálne to nemá nikdy byť, aby sa to rozšírenie aj tak ako to predpokladá Londýnska deklarácia o etike, aby sa aktivovalo, čiže toto sú dve veci, nad ktorými rozmýšľa aj smerom k nášmu fungovaniu, aj tie generalizácie zovšeobecnenia a tá nepresnosť, toto ju mrzí, a dobre budujeme dôveru a keď už v niečom začíname, nedá sa pracovať normálne vôbec v atmosfére nedôvery a na tom ten orgán proste padá, a preto musíme robiť viac spolu.

Dr. Jelinková poďakovala a povedala, že jej nahrala, aby vysvetlila, prečo zobrala svoju žiadosť o preloženie v decembri späť, pretože tu sa prelína výkon mandátu člena súdnej rady s tým, že nevie, či vyčíta komunikáciu založenú na nedôvere medzi niektorými členmi súdnej rady alebo, či jej vyčíta sudcovskú pozíciu en block. Povedala, že ak je príliš silné slovo radikalizácia, tak navrhla zvoliť slovo „hlasnejšie“, pretože keď vstúpila do justície boli všade hromy – blesky a mala dve možnosti, zaliezť a čakať, kým to prejde, alebo vyliezť von a  čakať, čo sa udeje a začať to riešiť. Nesúhlasila s tým, že sudcovia majú slúžiť režimu, pretože pokiaľ režim nevykazuje znaky právneho štátu alebo smeruje k niečomu, čo sa týka justičného systému alebo nezávislosti, tak kto iný sa má ozvať, ak nie sudcovia? Povedala, že to neberie tak, že slúži vláde, parlamentu v absolútnej poslušnosti, a jednoducho na to musí reagovať, keď je ohrozené fungovanie justície a základné princípy. Poukázala na to, že ona predsa neorganizovala žiadne demonštrácie a nemala rozhovor ani s politickou stranou a nehodnotila politické programy. Položila otázku, že či si vedia predstaviť, že by sa posadila teraz pred voľbami a povedala by, že Hlas, Smer a Republika majú najlepší justičný program? K tomu, že nemá hovoriť pravdu uviedla, že čas vždy ukázal, že v čase, keď sa postavila za nejakú vec, tak tú pravdu hovorila.

Dr. Berdisová povedala, že ten ich článok nehovorí o tom, že nehovorí pravdu, ale že konštatovanie dr. Jelinkovej nezodpovedá dátam s tým, že v istom zmysle používanie pojmu pravda berie so sebou veľký nános, a preto je nutné lepšie rozmýšľať o kúskoch informácií, či sedia alebo nesedia. Poukázala na to, že ona ako režim, režimovosť vníma demokraciu a právny štát, nie vládu a parlament. Prorežimní znamená, že slúžite demokracii a v právnom štáte a tam, kde vníma rozdiel je, že Dana už vnímala, že tu padá právny štát a demokracia a ona si myslí, že sme od toho ďaleko, skutočne ďaleko.

Dr. Jelinková povedala,že presne v tomto sa nestretnú.  

Dr. Berdisová povedala, presne tak, a je to  v poriadku. Uviedla, že pointa tej spätnej väzby je, že keď to berieme z tej premisy, že tu niekto na niekoho útočí a z nejakej nedôvery, keď sa budeme navzájom démonizovať, tak ten orgán sa vlastne rozpadá, čiže to nie je apel na to, že ona niekomu nedôveruje, ale že niektoré tie výroky a konania podľa nej smerujú, participujú na budovaní tej atmosféry nedôvery v orgáne, ktorý má slúžiť potrebám dôveryhodnosti súdnej moci, a to nie je dobré. Povedala, že sú to námety na rozmýšľanie a aj ona nad tým rozmýšľa.

Dr. Jelinková povedala, že v tom článku nikoho neoznačila a nemyslí si, že zasiahla do nejakých osobnostných práv s tým, že si naozaj myslí, že tak ako to ona vnímala a tak ako si to všimla, tak je to tak, ako to napísala. 

Dr. Berdisová súhlasila s tým, že do nikoho osobnostných práv nezasiahla a ani žiadna žaloba o zásahu do týchto práv nešla, ale pointa toho, čo hovorí je v tom, že to participovalo v pokračovaní budovania atmosféry nedôvery.

Dr. Jelinková povedala, že ak týmto článkom spôsobila aspoň to, že si tu každý dá pozor na to, aby prijal kritický názor bez ohľadu na to, aké má subjektívne výhrady, čo má ten človek názorovo na spoločenskú a politickú situáciu povedať, a ak to bolo na toto dobré, tak je spokojná. 

Dr. Berdisová reagovala, že to chápe a rozumie tomu, ale snažila sa povedať, že ona osobne a nevidí to ani u iných kolegov, že fakt ten pohľad nemajú.

Dr. Jelinková povedala, že ona ho má a jej ho z hlavy nikto nezoberie s tým, že si uvedomila, že jej pozícia na tejto stoličke je špecifická, nie je ani doktorka Berthotýová ani doktorka Príbelská, ktoré majú za sebou roky histórie v justícii, ale nemôže sa sem posadiť ako pred výberovú komisiu v tom skrátenom konaní, pretože potrebuje mať oddelenú svoju odbornosť od členstva v súdnej rade a myslí si, že ani z pohľadu zvonku to nie je ideálny stav, pokiaľ sa členka súdnej rady, zjednodušene povedané, výberovom konaní, pretože súdna rada nahrádza hodnotiacu komisiu, psychológa, preklad, ústnu časť, to je strašne veľa funkcií naraz, nepýta sa na názor predsedu súdu na základe žiadosti o preloženie, čiže smeruje ku konkrétnej situácii a je to strašne veľa zodpovedností v jedných rukách, ktoré môžu byť napr. pre sudcov okresných súdov motivačné, ale pre ňu nie, pretože ona považuje za potrebné oddeliť svoju odbornosť. Uviedla, že pre ňu sudcovská spôsobilosť v konaní pred súdnou radou ohľadom preloženia na správny súd má širší pojem, nielen sudcovskú spôsobilosť ako mravný štandard a integritu, ale spôsobilosť súdiť po odbornej stránke a tak ako ona vnútorne má výhrady voči tomu, že to konanie je celkom očistené od toho, že sa ako odborníčka na správne právo a zároveň členka súdnej rady uchádza o nejaký post, tak v niektorých prípadoch to oddeliť nie je dosť dobre možné. Poukázala na to, že to negatívne hľadisko vnímala silnejšie na jeseň, pretože také štartovacie bolesti, aké tu zažila na jeseň pri fungovaní na pôde súdnej rady nečakala, a ani nepredpokladala, že budú takej dĺžky a intenzity. Uviedla, že už má pocit, že sa to nejako utriaslo, ale nebolo jej všetko jedno, pričom to vnímala skôr z toho negatívneho hľadiska, že ona vlastne žiada osoby, voči ktorým realizuje slobodu prejavu kritickým spôsobom a takým, že sa im to nepáči, aby jej povedali, že si dosť dobrá odborníčka, aby sme ťa preložili a prišlo jej to, ako keby ťažko oddeliteľné, ale na druhej strane si povedala, že keď rozmýšľaš týmto smerom, tak rozmýšľaj aj tým smerom, že okrem negatívnych väzieb, tu môžu byť aj pozitívne väzby s niektorými členmi súdnej rady a tým pádom ani tam to nebude celkom objektívne, nezávislé v tom slova zmysle, že nemá za sebou tú kariéru ako dr. Berthotýová a dr. Príbelská. Uviedla, že potom prišiel ďalší pohľad z vonku, keď sa prechádzala po justičnom paláci a niektorí jej povedali, veď koho by nepustili, keď nie teba, čiže to, čo ona vnútorne vnímala ako svoj handicap, že je členka súdnej rady, pretože jej by bolo najjednoduchšie sa sem posadiť ako keď sa uchádzala o post sudkyne na Najvyšší správny súd, kedy sem prišla s ľahkým srdcom, posadila sa, neprešla, tak aj s ľahkým srdcom odišla, ale to, že je členka súdnej rady mení tú situáciu absolútne od základu a pre niekoho to môže byť, že ako členka súdnej rady zneužíva situáciu a chce z toho vyťažiť maximum, ale paradoxne pre ňu je to handicap, a preto nerozumie, či jej slobodu prejavu vyčítajú v súvislosti s ňou ako sudkyňou, alebo ako členkou súdnej rady, avšak nevie, či sa to dá oddeliť, pretože keď tu sedí, tak tu sedí aj ako sudkyňa a tým, že má hájiť veci, ktoré sa týkajú aj politických súvislostí, aj zákonov, aj zásadných vecí, tak samozrejme, že slobodu prejavu vníma širšie.

Dr. Berdisová povedala, že to ukončí záväzkom, že jej neodpovie, pretože nevie, či to vie ešte viac špecifikovať ako to, čo povedala so záväzkom pre seba, že sa bude snažiť pozerať sa na ňu aj ostatných alebo kohokoľvek z nás nejakým novým pohľadom, aby sme sa viac „videli“  a možno je abstraktný, ale vie, čo tento záväzok pre ňu znamená. 

Dr. Jelinková reagovala, že pre ňu akákoľvek výmena názorov nie je smrteľný hriech a smrteľná urážka, aby sa nemohla s niekým rozprávať a v momente, keď príde sem a rieši veci, tak aj ona sa mohla vyjadriť na jej adresu v Denníku N, keď debatovali o jej žalobe na Kolíkovú a tiež by to mohla brať tak, že sa jej to nepáči a vzbudzuje to nedôveru, ale jej je to jedno, pretože sa tu rozprávame o tých bodoch programu, ktoré tu aktuálne máme a je situácia, keď to neposudzuje podľa toho, čo kto povedal, ale ju zaujíma ich názor na konkrétnu vec a to, ako sa s touto vecou vieme posunúť z bodu A do bodu B a je jej úplne jedno, kto tu sedí.

Pokračoval dr. Majerník:

Povedal, že aj preňho je to trochu nepríjemné, pretože včera povedal, že súdna rada by sa nemala zaoberať sama sebou, ale inými vecami a asi by sa neprihlásil do diskusie a ani by jej asi nepoložil otázku, keby ho do toho svojim spôsobom nezatiahla. Poukázal na to, čo Dana uviedla v texte, že si všimla, že uchádzači o funkciu sudcu na pôde súdnej rady, pokiaľ nemajú ten správny politický názor, ktorým je, že súdnictvo ako celok trpí korupciou a pokiaľ si dovolia povedať iný názor, teda že ide o zlyhanie jednotlivcov, nedostanú hlas od politických hráčov na pôde súdnej rady, tak si nenavrávajme, že tým Dana nemyslela konkrétne aj jeho, a preto požiadal Luciu Berdisovú, aby toto jej tvrdenie falzifikovali, a to aj dokázali, bolo to falzifikované, bodka s tým, že jej vytýka práve to, že svoje hybridné výroky a hodnotiace úsudky nezakladá na pravdivých skutkových tvrdeniach. Poukázal na to, že v jednom blogu uviedla, že v súdnej rady sedia marionety konajúce na pokyn a odvádzajúce desiatky tým, ktorí ich posadili na stoličku, pričom chápe široké medze slobody prejavu, je veľký fanúšik aj preháňania, aj urážania do určitej miery, aj vyvolávania záujmu, len ona patrí do kategórie osôb, ktorá je privilegovaná a mala by byť zdržanlivá. Uviedol, že to, čo je dovolené novinárom a bežným ľuďom, nie je dovolené sudcom a opýtal sa jej, či ho považuje za marionetu, ktorá odvádza desiatok tým, ktorí ho posadili na stoličku. V tomto kontexte uviedol, že je to aj verejnosti známe, že ho volil parlament 84 hlasmi, na návrh Juraja Šeligu a opýtal sa, či si fakt myslí, že Juraj Šeliga alebo už neexistujúca strana Za ľudí ho platí s tým, že ako myslela ten desiatok,  a i keď chápe určitú licenciu a má rád aj preháňanie, požiadal ju o vysvetlenie.

Dr. Jelinková reagovala, že pokiaľ sa jej vyčíta, aby si kontrolovala zdroj informácii, kontext a pravdivosť, tak by to odporúčala aj iným, pretože dr. Javorčíková v rozhovore u Moniky Tódovej „Z druhej ruky“, neuviedla pravdivé informácie, keď spolu s profesorom Mazákom dali bez mandátu pre médiá vyjadrenie, že už fungujú hodnotiace komisie úplne úžasne a náprava konečne prišla s novým politickým vetrom, napriek tomu, že to vôbec nebolo preverené, čiže nerobil sa žiadny výstup zo súdnej rady, neexistoval žiaden hodnotiaci materiál, a pre ňu to bolo jednoducho politické PR, na ktoré bola súdna rada zneužitá, pretože pani Javorčíková bez mandátu a bez nejakého uznesenia od súdnej rady spolu s pánom predsedom vydali vyhlásenie, ako sa doteraz zle hodnotilo, resp. s falošnou kolegialitou a teraz sa už hodnotí konečne správne. Uviedla, že toto vyjadrenie dr. Javorčíkovej sa rozoberalo medzi sudcami v našej justičnej pošte a ona vysvetľovala, že nakoľko podľa novej ústavnej koncepcie môžu byť politickí nominanti v súdnej rade kedykoľvek odvolaní, musia sa o dôveru uchádzať permanentne, tak síce chápe kontext, že všetci chcú pôsobiť ako priami ľudia, ale keď si spojí tieto dve veci a niekto povie, že teraz je tu nový politický vietor a preto to funguje a predtým to nefungovalo, tak si za svojim názorom stojí. Poukázala na vyjadrenie dr. Berdisovej (pozn. menovaná prezidentkou v novembri 2021) v rozhovore v Denníku N u pani Prúšovej, keď nastúpila do súdnej rady, že pani prezidentke povedala, že keď nadobudne dojem, že nejako vybočila z cesty, nech ju kľudne kedykoľvek odvolá. Opýtala sa, či je v poriadku, že dr. Javorčíková s predsedom súdnej rady dali svoje vyhlásenie bez mandátu, a teda či nešlo o prekročenie ich právomocí a opýtala sa, či si vedia predstaviť, že ona by teraz sama vystúpila za súdnu radu a dala hodnotiace vyhlásenie, že teraz tu funguje niečo, čo doteraz nefungovalo?  Poukázala na to, že oni jej teraz kladú za vinu, že napísala, že sa jej niečo javí alebo že si niečo všimla a hneď tu čelí odborným prácam, ale ak by ona dala vyhlásenie bez podkladov, tak čo by nastalo? A v tomto kontexte dala svoje vyhlásenie a za ním si stojí.

Dr. Majerník povedal, že vôbec nerozumel, čo chcela povedať a opýtal sa jej, či si naozaj myslí, že dr. Svetlovská, dr. Mišíková, dr. Bradáč a tí, ktorí boli menovaní vládou a parlamentom, sú marionety konajúce na pokyn a odvádzajúce desiatky tým, ktorí ich posadili na stoličku?

Podľa mňa to Dana vysvetlila zrozumiteľne, jej vyčítali, že sa o nich vyjadruje nepravdivo, resp. poskytuje neoverené informácie, ale u nich to isté neprekáža, t. j. dr. Javorčíková a predseda Súdnej rady, môžu verejnosti poskytnúť akúkoľvek neoverenú, resp. dokonca vymyslenú informáciu (viď ich hodnotenie činnosti hodnotiacich komisií za „ich“ éry a pred nimi, ktoré nevychádzalo zo žiadnych podkladov, pričom Marcela Kosová analýzou, ktorú vtedy urobila  a doručila všetkým sudcom ich tvrdenia vyvrátila), ale to je už v poriadku. 

Dr. Jelinková odpovedala, že v tom kontexte, v akom to odznelo, si za svojim vyjadrením stojí. 

Dr. Majerník sa vyjadril, že nikdy to nechcel povedať, ale povie jej, že keď prvý krát prišiel do súdnej rady, tak v podstate títo politickí nominanti rozčesli v priamej voľbe predsedu NS SR, takže hovoriť o tom, že plnia niekoho pokyny je zavádzajúce a keď ona prichádzala do justičného systému a bola pred súdnou radou preverovaná jej sudcovská spôsobilosť, on si na to veľmi dobre pamätá (mali rúška) a spomína si, že na otázku, zdá sa mu, že Klimenta, alebo predsedu, či ide o systémové alebo individuálne zlyhania (akcia Búrka) odpovedala tak, ako to cítila, bolo to úprimné a vôbec to nebola sociálne žiadaná odpoveď, ale on za ňu hlasoval a prešla a spomína si, že až pri predkladaní prezidentke boli dva hlasy proti, ale prešla a bol rád, že je tu niekto, kto nedáva sociálne žiadané odpovede. Zdôraznil, že tu sa časti verejnosti a časti sudcov podsúva niečo, čo je absolútna lož, že oni sú tu nejakým spôsobom pokynovaní nejakými politikmi, pričom za celú dobu, čo tu sedí, nedostal žiadny pokyn od politika, ani nikto z nich. Uviedol, že sa tu zamieňa korelácia s kauzalitou, pretože to, že on niekedy vyjadrí podporu nejakému videniu predchádzajúcej alebo tejto vlády v justičnom svete, neznamená, že je nimi ovládaný, ale že ich názory korelujú, že je tam nejaká zhoda, a toto ho veľmi mrzí aj v súvislosti s tým, čo napísala aj celej sudcovskej verejnosti, že súhlasili s odňatím príplatkov k PN a k preverovaniu sudcov tajnými službami, pretože oni sa tu vyjadrili, aby za súdnu radu išlo na ústavný súd vyjadrenie, že podľa ich názoru to bolo v súlade s ústavou, ale to sú dva svety, keďže niečo iné je vhodnosť nejakého politického riešenia, s ktorým prichádza výkonná a zákonodarná moc a niečo iné je ich odborný názor, či je to v súlade s ústavou. Zdôraznil, že osobitne ho mrzí, že to tu implikuje, že je on je zástancom bezbrehých previerok majetkov sudcov s možným zapojením tajných služieb a mrzí ho to aj z toho dôvodu, že ona v súdnej rade vtedy nebola, ale bola to jeho kontrolná komisia č. 2 (v zložení Majerník, Mészároš, Zajacová), ktorí sa rok bránili tomu, aby sa SIS a VOS dávali požiadavky na preverovanie majetku sudcov a u kandidátov na sudcov do novely zákona o súdnej rady v roku 2021, nakoľko sa vtedy dôrazne zasadzoval za to, aby bol striktne dodržiavaný zákon, práve vzhľadom na ochranu súkromia sudcov. Vysvetlil, že toto jej vytýka a má pocit, že je trošku tvrdohlavá a nechce si to uznať, že niektoré jej hodnotenia by mali vychádzať z podložených skutkových tvrdení.

Dr. Jelinková povedala, že z jej pohľadu vypočutie dr. Šikutu na post predsedu NS SR prerazilo všetky dná slušnosti a ak toto má byť vypočutie, ktoré má byť v európskej, demokratickej krajine normálne, tak nevie, pretože tu boli osočenia jeho osoby, jeho manželky a zarezonovalo to sudcovskou obcou ako veľký výkričník, pretože to bolo za hranicou všetkého, ale berie, že to bolo divoké obdobie, pretože celý začiatok roku 2020 bol taký divný, všetko sa dialo bez diskusie, nátlakom, na hulváta s tým, že zmeny v justícii boli realizované deformačným účinkom sily na justíciu, a preto nerozumie, čo čakala pani Kolíková a všetci, ktorí tu sedeli v súdnej rade za zákonodarnú a výkonnú moc. Uviedla, že si za tým stojí, i keď z ich strany to asi nebolo tak viditeľné, ale bola tu atmosféra kolektívnej viny, pravidelne vychádzali články (dr. Žilinčík) o tom, že nedošlo k žiadnej sebareflexii a sudcovia si fungujú ďalej a všetci by mali byť ticho, lebo prišla pani Kolíková, ktorá nás prišla zachrániť a zopakovala otázku, čo teda čakali, pretože ak niekto vyvoláva tlak na niekoho, tak automaticky nastupuje protireakcia, a preto ak sa tu teda hovorí, že vypočutie kandidáta na predsedu NS bolo v poriadku, tak z jej pohľadu to tak nebolo a má reakcie na to doteraz. K ústavným zmenám povedala, že ak sú teda nezávislí, nech to vybavia tak, aby to tak bolo napísané, v ústave to tak napísané nie je, a i keď to tu kolegyňa Berdisová vysvetľovala a ona sa s tým nevie stotožniť a za tým si stojí a to, že sa to im nepáči, za to nemôže a treba to reklamovať u pani Kolíkovej. Povedala, že si myslí, že najväčším nešťastím pre justíciu bolo, že práve ona sa dostala k moci, pretože ak by tam bol minister, ktorý by mal trošku komunikačné schopnosti, tak sme sa mohli dostať trošku ďalej, pretože jej sila bola viac v deštrukcii ako v konštruktívnom riešení situácie. K vyjadreniu (pozn. k návrhu poslancov podanom na ÚS k legislatívnym justičným zmenám a k zmene ústavy), či je v súlade alebo nie je v súlade s ústavou, tak ide o zásah do nezávislosti súdnictva a bodka.

Dr. Majerník reagoval, že ona si teda myslí, že prišla doba temna a napriek tomu, bol zvolený predseda NS, pretože on si tú diskusiu pamätá, zaznela rôzna škála rôznych otázok, možno tam boli otázky jedného typu, ktoré ona považuje za trošku tvrdšie, ale sama povedala, že sa nebojí tvrdých otázok a má pocit, že presadzuje dvojaký meter na seba a na iných s tým, že môže kľudne kritizovať aj jeho, lebo nie je snehová vločka, ale keby tu bola taká doba takého temna, aká tu bola predtým v justícii, tak by to vyzeralo trošku inak (moja poznámka, podľa mňa to bola a naďalej doba temna je).

Dr. Jelinková uviedla, že nehovorí, že nastala doba temna, ale bola šanca zmeniť veci k lepšiemu ale nie nátlakovým spôsobom, ktorý poštval proti sebe celú justíciu, lebo to bolo znásilnenie justície, nebola to súdna reforma a teraz vidíme tie výsledky, na správnych súdoch nemá kto súdiť, nehovorí sa o tom, že keď sú preradení rodinní sudcovia, zostávajú po nich nevybavené veci na krajských súdoch, civilisti dostanú balíček poručenských vecí a tomu sa dalo predísť, a preto písala svoje blogy a v každom jednom blogu bolo povedané, aby sme si nepremrhali šancu urobiť veci poriadne, nie rýchlo a nátlakom ale diskusiou, ktorá však bola vypnutá. Povedala, že nehovorí to, čo myslí dr. Majerník, že dobu temna nahradila ešte väčšia doba temna, ale spôsob, akým sa to uchopilo bol najhorší, aký sa mohol zvoliť. 

Ja som sa opýtala, či tu skúmame predpoklady sudcovskej spôsobilosti Dany Jelinkovej alebo si tu s ňou opačná strana vybavuje účty, keďže sa jej pýta iba na to, čo sa im nepáčilo, nakoľko si nepamätám, že by sme takýmto spôsobom niekedy viedli diskusiu, resp. takýmto spôsobom skúmali predpoklady sudcovskej spôsobilosti u kohokoľvek iného. Zareagovala som na dr. Majerníka, pretože z toho, na čo sa jej pýtali, to vyzeralo, že ju vinia z toho, že sudcovia k nim nemajú dôveru (k politickým nominantom v súdnej rade), čo mala spôsobiť svojimi blogmi, resp. využili možnosť, že si musela sadnúť na stoličku a byť vypočúvaná. Uviedla som, že nikto z nich momentálne v justícii nepôsobí, dr. Berthotýovú a Svetlovskú, ktoré sú na NS, resp. NSS a ktorých sa súdna mapa alebo konanie poslankyne Kolíkovej žiadnym spôsobom dotknúť nemohlo, resp. ak sa ich aj dotklo, počas celej doby sa ani raz verejne neozvali, tak nemajú predstavu o tom, ako sudcovia vnímali to, čo sa tu dialo od marca 2020. Povedala som, že sa o nedôveru sudcov v súdnu radu postarali oni sami, keďže sudcovia sledovali, akým spôsobom boli odvolaní, resp. vyzvaní na odstúpenie ich predchodcovia zastupujúci zákonodarnú a výkonnú moc, akým spôsobom boli do súdnej rady dosadení oni, čím si žiadnu dôveru získať nemohli. Požiadala som, aby nevinili Danu Jelinkovú z toho, že oni nemajú dôveru z dôvodu, že ona niečo napísala v rokoch 2021 – 2022 sudcom a ak sa ich dotklo, že napísala, aký postoj mali piati členovia súdnej rady k stanovisku na ÚS, tak som poukázala na to, že dr. Javorčíková disponuje každým mojim prepisom zo zasadnutia súdnej rady, napriek tomu, že nemá mať prístup k sudcovskej pošte, ale vie, že každý sudca si môže prečítať, čo kto povedal a aké stanovisko zaujal k jednotlivým témam, ktoré sa tu prejednávajú, a teda aj to, ako sa vyjadrila dr. Javorčíková k požiadavke ÚS zaujať stanovisko k podnetu 32 poslancov týkajúci sa legislatívnych zmien v justícii. To jest, že súhlasila s návrhom uznesenia predsedu súdnej rady, že podnet poslancov je vo vzťahu ku každej námietke nedôvodný.

Dr. Majerník povedal, že je mu to nepríjemné, že to v kontexte môže vyzerať tak, že si vybavuje účty, ale naozaj si nevybavuje účty a naozaj sa držal toho, že skúmame morálny štandard a integritu a snažil sa poukázať na to, že sudca môže kľudne využívať slobodu prejavu, ale je potrebné, aby vychádzal z pravdivých skutkových tvrdení a na to sa snažil poukázať. Povedal, že rozumie tomu, že časť sudcov nepožíva dôveru k súdnej rade a možno aj kvôli tomu, ako tu on vystupuje s tým, že on je v súdnej rade reprezentant zákonodarnej moci a snaží sa, aby tu odzneli expertne komfortné názory, ktoré prihliadajú na potreby občanov. Uviedol, že sa nebráni a kľudne si sadne na stoličku, na ktorej sedí práve Dana a môžeme si tu urobiť kolečko a môžeme sa ho pýtať, aby sa tu niekto necítil, že si s ním niekto vybavuje účty. K článku povedal, že sa necíti byť dotknutý, len si myslí to, čo si myslí Lucia Berdisová, že aj toto znižuje dôveryhodnosť justície, keď sa produkujú nepravdivé tvrdenia. 

Marcela Kosová poukázala na to, že v takej situácii, v akej práve sú politickí nominanti bola, pretože je funkčne v súdnej rade najstaršia (od roku 2017) a nepočúvali nič iné, len to, že to bola dohoda krajských súdov a že plnia pokyny predsedov krajských súdov, pričom sa mohla aj rozkrájať, že to tak nie je, že voľby boli tajné, že sudcovia ju zvolili preto, lebo sa sami rozhodli, lebo ju poznali v nitrianskom kraji, kde pracovala 10 rokov, aj v Bratislave, kde vtedy pracovala už ďalších 15, ale nepomohlo nič, žiadne ubezpečenie, ako tvrdí dr. Majerník, že neplní nikoho pokyny, pretože to isté hovorila aj ona, že je sama sebou a nikdy by neplnila nikoho pokyny, ale nikto, kto nechcel, jej neveril. Poukázala na svoj vzťah s dr. Žilinčíkom, ktorý keď čokoľvek povedala, vyslovila akýkoľvek názor, bol presvedčený, že je to z dôvodu, že plní niekoho pokyn s tým, že tomu sa nevyhnú a je to iba na nich, pretože, ak on, Eva Mišíková ubezpečí niekoho, že to tak nie je, tak to je pre sudcov málo, pretože oni to čítajú z ich rozhodnutí. Uviedla, že to napísala aj v jednom článku, že ich sem nominovali politici a to, ako vykonávajú svoj mandát, je iba na nich, a sudcovia to čítajú, či ich to zaujíma alebo nie, či to robia pre sudcov alebo nie s tým, že s dr. Žilinčíkom sa začali normálne baviť asi po 2 rokoch, keď mu zavolala, lebo potrebovala poradiť v jednej etickej veci a on si myslel, že si robí srandu, ale vysvetlila mu, že naozaj potrebuje radu, pretože v problematike etiky nie je doma s tým, že postupne sa síce ľady rozpúšťali, i keď mali naďalej rozdielne názory, ale už to bolo konštruktívne a mala pocit, že už jej veril, že jej ide o vec a nie o to, že tu chce niekoho chrániť alebo plniť niekoho pokyny. Zdôraznila, že sa tomuto nevyhnú, ani ona sa tomu nevyhla s tým, že to nie je o Dane, ktorá to pomenováva s tým, že majú právo si myslieť, ak sa im sa zdá, že to niekedy pomenováva hrubšie, ale to, že si to myslia aj sudcovia, Dana nespôsobila, ale celkový situácia a je to na nich, čo s tým urobia. 

Ja som ešte doplnila, že sudcovia, s ktorými ja prichádzam do kontaktu, či už osobne alebo písomne sa k dr. Majerníkovi predo mnou o ňom nikdy nevyjadrovali, ale pokiaľ sa tu oni ohradzujú,  voči tomu, čo píše Dana, tak som im položila otázku, čo robili oni, keď Kolíková v každom rozhovore tvrdila, že skorumpovaný je každý sudca, ktorý nechce súdnu mapu, pretože nechce pretrhnúť korupčné väzby a opýtala som sa, kto z nich zo súdnej rady sa zastal kompletne celej justície? A odpovedala som si. Nikto. 

Dr. Jelinková povedala, že si pamätá, pretože má zasadnutia napočúvané, a preto pozná príbeh o kartelovej dohode, ktorú dr. Berthotýová pravidelne používala ohľadom konkrétnych vecí, kedy nedochádzalo k prerokovaniu vecí v najlepšom záujme súdnictva, pretože dochádza ku kartelovým dohodám mimo zasadnutia súdnej rady. K tomu, že ona má prispievať k zníženiu dôveryhodnosti justície, pretože podľa ich úsudku to, čo napíše, nie je pravda uviedla, že ona predsa neovplyvňuje myslenie všetkých ľudí v tejto republike a ani myslenie všetkých sudcov s tým, že píše to, čo si myslí alebo na základe toho, čo zažila, alebo na základe toho, čo si prečítala. Uviedla, že pokiaľ má byť výsledkom tohto vypočutia to, že prestane realizovať slobodu svojho prejavu, tak sa obáva, že od svojho trendu neupustí a bude veľmi rada, keď už nebude musieť písať, pričom aj teraz píše menej a konečne sa jej dobre pracuje, pretože ju neobťažujú nejaké politické ataky, keď jej snom je iba pracovať a neriešiť nič iné, iba prácu. 

Dr. Majerník povedal, že jeho prioritným zámerom nie je mať dôveru sudcov ale prezentovať také názory, ktoré budú zlepšovať súdny systém a zvyšovať jeho dôveryhodnosť a nechce sa zúčastňovať hitparády o populárneho člena súdnej rady a aj keď bude nepopulárny medzi sudcami, on si bude robiť svoju prácu ako zástupca zákonodarcu, a to je v poriadku. Vo vzťahu k Dane a jej vypočutiu povedal, že súčasťou predpokladov sudcovskej spôsobilosti je to, aby mala určitý morálny štandard a integritu a u nej vidí určité nedostatky práve z toho dôvodu, že robí niektoré hodnotiace úsudky bez toho, aby boli podložené solídnymi a pravdivými skutkovými zisteniami a to je jeho výtka.

Dr. Bradáč povedal (z časti citujem zo zvukového záznamu), že napriek tomu, že sa nemáme veľmi radi, nič osobného v tomto nesleduje a dokonca jej svojim hlasovaním nebude škodiť, avšak je presvedčený, že všetko, čo tu doposiaľ odznelo, pretože to tu tak dlhodobo boptná, sem – tam para vyletí s tým, že nesúhlasil s Marcelou, že z ich strany stúpa teplota, keďže na ich strane ešte nikto nezvýšil hlas. Opýtal sa Dany, či si pamätá na ich prvú interakciu, ktorá vznikla vtedy, keď tak posmešne odpovedal na jej sťažnosť na podmienky v zasadačke počas leta, potom si to v salóniku vysvetlili a on sa jej ospravedlnil. Poukázal na to, že v predchádzajúci deň zasadnutia sa ohradil voči jej vyjadreniam na ich stranu stola ako na politických nominantov a to čo si povedali na chodbe chápal do istej miery, ako jej ospravedlnenie, a preto je tu veľká šanca na to, aby dokázali normálne, rozumne a korektne komunikovať aj na pôde súdnej rady. Povedal, že keď ich tu obviňuje, že oni si sami môžu za to, ako ich sudcovia berú, tak oni sú tu zástupcovia výkonnej, zákonodarnej moci a prezidenta, tzn., že oni tu nemusia hájiť čistý odborársky záujem sudcov. Oni sú tu na to, a na ten konštrukt ústavy poukazoval včera (viď jeho príhovor, ktorý som Vám už v predchádzajúcom prepise doručila) smeruje k tomu, aby ten záujem v justičnej politike a na poli súdnictva smeroval v prospech občanov a oni majú svoje názory na to, ako by to malo vyzerať alebo kam by to malo smerovať a vy máte svoje a niekedy sa v tomto smere veľmi ostro stretávame. Povedal, že ju poznal na diaľku cez jej blogy, vystúpenia v televízii a na to, ako krátko je v justícii, si povedal: „no odborne“, s tým, že jej vystúpenia v TV si vyhodnotil ako sudcovský aktivizmus, ale nič proti tomu, to je žiadúce, ale nemalo by to byť pod vlastným súkromným menom sudcovským a vždy by to malo mať krytie nejakej spoločenskej alebo stavovskej organizácie, pretože tak je to obvyklé vo svete a tak sa to praktizovalo aj na Slovensku. Uviedol, že jej odpovede alebo reakcie na niektoré otázky, ktoré sa tu dnes nastolili, posunuli jeho vnímanie jej aktivizmu až do polohy politického aktivizmu, ale nebude to teraz rozoberať a hľadať argumenty, lebo takto to jednoducho vníma a takto to cíti. Opýtal sa jej na otázku slobody slova sudcu a určité mantinely tejto slobody slova, pretože z jej úvodného vyjadrenia pochopil, že jej pole slobody slova sa rozširuje s udalosťami, ktoré prebiehajú v spoločnosti s tým, že ak je presvedčená, že tieto mantinely, ktoré sú vytýčené mnohými dokumentami a normami majú takýto gumový charakter a môže ich takto variabilovať, tak ak by nastala situácia v tejto spoločnosti veľmi katastrofická, skutočná energetická kríza, skutočný politický rozvrat, vojna na hranici nášho štátu, kam by až naťahovala tú slobodu slova, kde by sa mal sudca vyjadrovať a či nemá pocit, že práve sudca by mal v tej spoločnosti ukľudňujúcim elementom a nepodkurovať pod kotol, keď to v tej spoločnosti vrie, keď sú tu politické, ekonomické, kultúrne turbulencie, že práve sudca na piedestále spravodlivosti so zaviazanými očami by mal byť práve tým vyvažujúcim a ukľudňujúcim prvkom.

Dr. Jelinková povedala, že s tým súhlasí a aj to robila, ale oni to asi nevedeli, pretože keď bola najväčšia vlna pandémie k súdnemu prieskumu protipandemických opatrení, nepovedala ani slovo a počkala, kým prejdú prvé dve vlny a pred treťou zverejnila články, ktoré sa týkali prípravy nového pandemického zákona, toho, čo by mal obsahovať a ako by sme sa mali priblížiť k českej právnej úprave. Zdôraznila, že bola ticho, keď bolo najhoršie. K justícii a jej nezávislosti povedala, že nevie, či bolo tak zle, že bolo treba zostať ticho, to tak nepocítila a druhý moment, keď sa ozvala bola obranná zmluva s USA a v momente, keď videla, že sa skončilo MPK, že je to mimo odbornej verejnej diskusie, napriek vnútorným výhradám už bola ticho, pretože vedela, že je sudca a musí byť ticho a bola si vedomá časového momentu, do ktorého môže realizovať slobodu prejavu. Uviedla obdobie jej slobody prejavu je ohraničené MPK alebo obdobím, keď sa tu neumiera. Povedala, že to urobila a regulovala sa, ale pokiaľ oni majú pocit, že mala byť ticho a štát bol v takom rozvrate, že práve tým priliala olej do ohňa, tak ona to tak nevníma a ak to tak bolo, tak žiadala, aby jej o takej situácii povedali. 

Dr. Bradáč reagoval (citujem zo zvukového záznamu), že nemá pocit, že mu odpovedala na otázku, ktorú jej zadal, ale poďakoval aj za toto vyjadrenie s tým, že si myslí, že určité prekročenie tých mantinelov tej sudcovskej korektnosti v otázke uplatňovania slobody slova bola aj tá… či vás niekto nanominoval alebo či sa tam sama nazvala ako expert na medzinárodné právo vo vzťahu k tej obrannej zmluve, tak toto považuje za určité prekročenie, aký má sudca dôvod sa vyjadrovať k medzinárodnej zmluve, pokiaľ to nerobí cez nejakú inštitúciu ako odborný poradca alebo niečo podobné. Vás som zachytil minimálne dvakrát v televízii, kde komentovala vo veľkom a bola vydávaná za veľkú expertku a na koniec sa preukázalo, že nemala pravdu a ani právnu pravdu.

Dr. Jelinková povedala, že pravdu mala a bola to jej požiadavka, aby tam nebolo uvedené, že je sudkyňa KS BA práve preto, že sa nechcela zakrývať sudcovským stavom a práve preto, že bola otvorená veľmi krátka diskusia medzi vianočnými sviatkami a naštudovala si to, pričom vyvrátila tvrdenie ministra obrany, že sa jedná o štandardnú zmluvu, pretože o štandardnú zmluvu v rámci jurisdikcie nešlo, ale nakoľko pochopila, že vôľa je iná, tak bola ticho. Podotkla, že nakoľko sa jej zatiaľ nikto neopýtal na iné aspekty jej osobnosti, oznámila, že na odbornej úrovni ovláda anglický a francúzsky jazyk a je jediný sudca zo Slovenskej republiky, ktorý na mesačnej stáži na Súdnom dvore napísal v živej veci 25 stranový rozsudok vo francúzskom jazyku, s ktorým následne kabinet pracoval ako so spôsobilým rozsudkom pre ďalšie konanie vo veci, pretože jej pán sudca, ktorý bol veľmi prísny a za to mu ďakuje, povedal, že chce, aby tá stáž bola obojstranná, že nielen ona získa vedomosti, ale aj on získa benefit. Poukázala na to, že má prednáškovú činnosť na VŠ v oblasti medicínskeho práva, v apríli začína prednášať správne právo, vzdeláva sa, v apríli ide do Grécka na daňové právo v EÚ a ako jediný sudca v SR sa na tento seminár v anglickom jazyku prihlásila, ináč by toto vzdelávanie cez EJTN prepadlo, má publikačnú činnosť v oblasti práva EÚ a aktuálne aj v otázke kolízie azylového práva a extradičného konania, čiže, keby to niekoho zaujímalo, tak aj toto je ona. 

Ja som povedala, že obrannú zmluvu, ešte predtým ako sa jej Dana začala venovať, som počas 14 dní trvajúceho medzirezortného pripomienkového konania zverejnila tak, že som ju poslala všetkým sudcom SR s mojimi poznámkami. Zmluvy sa následne ujala Dana, porovnala ju s už uzavretými zmluvami tohto typu v okolitých štátoch, poukázala na rozdiely v neprospech SR a následne bola oslovená niektorými médiami. Poukázala som na to, že som nedostala žiadnu negatívnu reakciu od žiadneho sudcu, že čo si to dovoľujem a na čo ich obťažujem nejakou medzinárodnou zmluvou, ktorú má SR uzavrieť.

Predseda súdnej rady (citujem zo zvukového záznamu): „Pozrite sa, tá situácia je veľmi delikátna a veľmi by som povedal aj užitočná. Som hlavný koordinátor tvorby vzorového etického kódexu správania sa členov súdnych rád pôsobiacich v EÚ. V pondelok sme mali zasadnutie online, kde sme zhodou okolností rozoberali dva princípy, princíp lojality, ktorého súčasťou je princíp slušnosti a dohodli sme sa, že v podstate budeme trvať na tom, že ak je členom súdnej rady sudca, musí plniť nielen povinnosti sudcu, ale aj člena súdnej rady. To moje východisko smeruje k čomu. Ja od pani sudkyne mám všetky maily, keby som mal urobiť list jej urážlivých výrokov na moju adresu, urážok, bol by pomerne dlhý. Nikdy som na ne nereagoval. Napísala mi, že som marioneta vládnej moci v čase, keď som jej pomáhal rozbehnúť projekt výučby francúzskeho jazyka pre sudcov a ma takým spôsobom urazila, že som jednoducho vycúval z toho projektu, ale nikdy som sa neozval. Dodnes. Pýtam sa preto a jednu ukážku dám z nedávnej doby. Dostal som mail, ktorý mi bol poslaný, mimochodom sa dostal do kancelárie: „Hlava Hydry svojvôle sa vystrkuje aj z pôdy súdnej rady, tak mi teda dovoľte realizovať moju povinnosť pokúsiť sa ju rozšliapať“. Prepáčte, čo to je za vyjadrovanie? A hlava Hydry svojvôle spočíva v tom, že vytýka pani Jelinková, že súdna rada nekooperuje so sudcovskými radami pri tvorbe stanovísk k etickým otázkam. Čo to je za vyjadrovanie? Ale hovorím, takých by som tu mohol uviesť viacero, ja som na to nikdy nereagoval, nie som urážlivý (moja pozn. všimnite si, že pred chvíľou povedal, že ho urazila marioneta tak, že vycúval z projektu vzdelávania sudcov vo francúzštine) a budem úprimný, ja som už výroky z tohto prostredia zaradil, tam kde som zaradil výroky pána Harabina, ktorý ma ošpinil, ja sa ma pýtali, prečo nežalujem tieto veci, no prečo? Neprikladám im význam, ale toto je princíp lojálnej spolupráce, že členka súdnej rady povie, že na pôde súdnej rady vystrkuje sa Hydra, hlava Hydry a ona ju bude rozšliapavať? Tak prepáčte, to skutočne, aj pôsobím 20 rokov vonku, ja nepôsobím prvý rok, ja sa rozprávam s ľuďmi, ktorí sú z inej úrovne, toto keby sa stalo, tak to proste by nikto neveril, ale hovorím, mohol by som citovať a ja na také maily som neodpovedal, len, ale vrátim sa k úvodu Ludvika Bradáča, ani toto všetko ma nevedie k tomu, že by som nejakým spôsobom poškodil kolegyňu, to neprichádza do úvahy. Len by som bol rád, aby tu bol pokoj, aby sa hovorila pravda, aby sa hovorila aj tvrdá pravda, aby sme sa kritizovali, ale prečo nie slušne? Však táto vetička, literárna o tej Hydre, tak muselo to tam byť napísané? A ešte sa to dostalo do kancelárie súdnej rady a bohvie kde kade. Viete ono pani Jelinková, trošku by ste mali mať úcty aj k mojim šedinám a ja som v živote aj niečo dokázal tiež, vy tu hovoríte nejaké veci, tak elementárnu slušnosť by si zaslúžil ten predseda súdnej rady, ktorý bol mimochodom zvolený všetkými súčasťami súdnej rady, od súdnej, ktorá ma navrhla, cez legislatívu a exekutívu. Toto keď budeme dodržiavať, môžeme zabudnúť na dnešné zasadnutie alebo ho brať ako priateľskú kolegiálnu rozpravu. 

Dr. Jelinková reagovala že ten mail opätovne vytrhol z kontextu, pretože citovala Rudolfa Iheringa, napísala celý citát, ktorý je na stránke súdna moc alebo za právny štát, a to v súvislosti s tým, že predseda súdnej rady sa pre média vyjadril nepravdivo v súvislosti s kauzou „Števík“, keď verejne povedal, že nemá žiadnu spätnú väzbu od sudcovskej rady Okresného súdu Bratislava II, ako reagovali na Výzvu prezidentke, autorom ktorej bol sudca Števík, teda, že nebol potrestaný, čo nebola pravda a následne sa je nepáčila ani kritika, ktorú spustil kolega Majerník, pretože to vyzeralo tak, že snáď sudcovské rady a sudcovia sú podriadení súdnej rade a mali by zasalutovať pri každom uznesení, ktoré sa týka etických otázok. Povedala, že si to interpretovala tak, že je tam vnútorný hnev, ale teraz ako by sa upustilo od toho, že chceme zistiť pravdu, ak to teda bolo a prečo to tak odznelo, či neodpovedal ten Okresný súd Bratislava II a na koniec sa tá konverzácia z počiatočnej témy, kde nastala chyba, že verejnosť bola zavedená nepravdivou informáciou, sa zrazu pretransformovala na to, že my sme to mali hneď vedieť, veď oni majú takúto informačnú povinnosť. Uviedla, že presne o to ide, že sa súdna rada odtrhla od súdnej moci a od justície, a preto si dovolila ten citát, pretože z tej konverzácie jej vyplynulo, že súdna moc je podriadená súdnej rade, a preto to v článku potrebovala otočiť, že naopak súdna rada sa má viacej snažiť priblížiť justícii, a to, že si jej výrok, že niekomu povedala, že má hlavu Hydry svojvôle zobral osobne uviedla, že reagovala literárne a ešte mala pocit, že je to jeden z jej milších mailov, ale ako vidí, mýlila sa. 

Vysvetlím, išlo o rozhovor predsedu súdnej rady zo začiatku januára 2023 s moderátorkou Hanzelovou, v ktorom na jej otázku, čo je so Števíkom odpovedal, že ani predseda OS BA II a ani sudcovská rada tohto súdu doposiaľ nereagovali. 

Sudcovskú radu OS BA II toto vyjadrenie nenechalo chladnou a predsedovi súdnej rady doručili list, v ktorom uviedli všetko na pravú mieru, čím vyvrátili nepravdivé tvrdenia predsedu súdnej rady v danom rozhovore. Následne sa spustila medzi členmi súdnej rady v mailovej komunikácii „prestrelka“, v ktorej predseda súdnej rady a aj dr. Majerník tvrdili, že v podstate bolo povinnosťou sudcovskej rady OS BA II okamžite informovať súdnu radu, resp. jej predsedu o opatreniach, ktoré prijali. My tri sme nesúhlasili, pretože takáto povinnosť sudcovskej rade z ničoho nevyplýva a najmä si to vyriešili skoro mesiac predtým, ako sa „Števík“ vôbec dostal na program súdnej rady. Som presvedčená, že sudcovia nie sú povinní sledovať program zasadnutí a už vôbec nie zasadnutia súdnej rady. Reakciou dr. Jelinkovej bol článok s vyššie uvedeným nadpisom. 

Predseda súdnej rady: pokúsim sa citovať zo zvukového záznamu, nemal zapnutý mikrofón, a preto mi prepáčte, ak vety budú nedokončené alebo nezrozumiteľné, nakoľko je ho strašne slabo počuť. „Pani sudkyňa…nepočuť, čo hovorí….potrebujete rozšliapnuť hlavu Hydre….opäť nie je nič počuť, iba Danu Jelinkovú, ktorá povedala, že je to v tej vete, tak to použila… predseda súdnej rady: sloboda prejavu… ja som v živote…. neviem čo, ale dr. Jelinková, ktorá mikrofón zapnutý mala, takže ju je počuť povedala, že ju v médiách osočil, ale dávno na to zabudla, pretože každý deň začína od nuly… pokračuje nezrozumiteľne predseda súdnej rady…

Dr. Jelinková reagovala, že si myslí, že toto, že tu sedí je zneužitie situácie, pretože ak má niekto o nej pochybnosti, tak ich prosí, aby dali podnet na disciplinárne potrestanie, alebo podnet do etickej komisie, z ktorej sa nechá vylúčiť a požiadala ich, aby okolo nej nevytvárali nátlakové prostredie a domnienku, že zlú povesť, ktorú môže mať v niektorých očiach súdna rada zapríčinila ona svojimi vyjadreniami. Povedala, že sa snaží komunikovať v rámci svojich možností tak ako najlepšie vie, pričom komunikačné schopnosti prispôsobuje tomu, či sa riešia veci v rámci súdnictva alebo ako členka súdnej rady a požiadala ich preto, aby iniciovali jej potrestanie, ináč jej to pripadá ako nátlak a keď ho cíti, tak sa protitlak dostaví. Uviedla, že ona predsa nemôže byť zastrašovaná, pretože oni ako členovia súdnej rady jej niečo vytknú a naznačia jej, že no je toho dosť, ale dávam Vám šancu, pretože ona tu nebude na podmienku.

Dr. Gandžala povedal, že je rád tejto dlhej diskusii, pretože v nej odznelo to, čo bolo potrebné, aby odznelo, pričom je pravda, ako povedal dr. Majerník, že všetci členovia súdnej rady a my sudcovia ešte zvlášť, máme určité exkluzívne postavenie (pozn. to naozaj?), nik nám nebráni povedať svoje názory a publikovať, sme ústavní činitelia a to by malo v sebe niesť určitú noblesu aj v komunikácii. Spomenul, že aj pri jeho voľbe za podpredsedu súdnej rady uviedol, že si váži, že v súdnej rady sú rôzne názorové prúdy a veľmi sa teší na vecnú diskusiu, pretože aj v senáte, v ktorom jeden prednesie svoj názor a druhí dvaja iba prikývnu, sa človek nič nové nedozvie. Uviedol, že konflikt je v podstate zdroj vývoja spoločnosti a tu ide o to, že kritika musí byť vecná a musí vychádzať z faktov a zároveň musí byť slušná, pričom môže byť kľudne aj tvrdá. Poukázal na svoju osobnú skúsenosť, keď sa riešilo, že súdna rada sa snaží šetriť a jedna nemenovaná členka súdnej rady povedala, že i keď sa hovorí, že sa šetrí, tak Gandžala dostal preplatených 75 eur (za použite vozidla do miesta jeho bydliska z BA), i keď to bola pravdivá info, tak to vyznelo úplne opačne. Išlo o banálnu vec, ale nevedel sa brániť, pretože nemá prístup na justice.sk. Povedal, že aj deň predtým sme dokázali diskutovať vecne, bez toho, aby niekto niekoho urážal, a preto aj túto debatu vníma ako prínos, možno nie vo vzťahu k dr. Jelinkovej, ale ako celkový prínos, aby sme si na takejto platforme vysvetlili, že čo chceme a neverí, že vy (neviem koho mal na mysli) chcete niečo iné. 

Dr. Jelinková povedala, že teda nevie, či predmetom tohto vypočutia je to, aby sme vychádzali dobre. Dr. Gandžala povedal, že tak to nemyslel. Pokračovala, že ona v zásade nechce s nikým vychádzať zle a nemyslí si, že je ten typ človeka, ktorý by chcel niekomu cielene ublížiť. Povedala, že ju do tohto kresla posadili sudcovia, keď bola v justícii rok a trištvrte a pre ňu to je neskutočné, nečakala to od konzervatívneho stavu a mala pocit, keď kandidovala, že si to nezaslúži, pretože pre justíciu ešte neurobila dosť, ale tú dôveru dostala preto, lebo je taká aká je a nebude sa meniť kvôli tomu, že niektorým členom súdnej rady sa to nepáči. Zdôraznila, že ju do súdnej rady posadili sudcovia preto, lebo publikovala, komunikovala a snáď tí sudcovia majú taký hodnotiaci úsudok, koho tu chcú mať, kto ich má reprezentovať, pretože ak by sa za ňu hanbili, tak ju sem neposadia. 

Dr. Mészároš začal tým, že sa  mu veľmi páčil príspevok prof. Brostla na Otvorení justičného roka, ktorý otvoril svoj príspevok slovami: Sine ira et studio, teda bez hnevu a zaujatia (doslovný preklad je bez hnevu a vášne, moja pozn.), a potom pokračoval vo svojom príspevku a začal kritikou. Vo vzťahu k Dane povedal, že nejde o žiadnu odplatu, ale o skúmanie integrity a to, že nie sme zaujatí, ani kolega Majerník sa prejavilo tým, že pokiaľ išlo o tú časť integrity, ktorá bola predmetom kontrolnej komisie, prešla bez problémov a neboli na ňu žiadne otázky. Povedal, že chce, aby sa vytvárali dobré kolektívne vzťahy, nakoľko doposiaľ za 44 rokov mal vždy s každým celkom dobré vzťahy, ale chce zvýrazniť, keď už každý povedal, čo mu leží aspoň sčasti na srdci, a to je otázka rozdeľovania na politických a nepolitických nominantov. Uviedol, že sa ohradil hneď, keď to prvý krát počul a opýtal sa, či čítala odporúčania Benátskej komisie vo vzťahu k nezávislosti súdnictva. Dr. Jelinková povedala, že ak to čítala, tak si to nepamätá, pretože teraz sa venovala skôr slobode prejavu, tomuto nie. Dr. Mészároš teda pripomenul, že hovorí o tom, že nesmieme pripustiť, aby iba sudcovia boli v súdnych radách v Európe, ale aby bola polovica kreovaná tak, ako je u nás. Opýtal sa, že či vie, aký je zmysel tohto delenia, pretože Benátska komisia hovorí, že justícia to nie je iba záležitosť sudcov, ale aj prokurátorov, advokátov, notárov a najdôležitejšie je, že miliónov občanov. Povedal, že vždy obhajoval  záujmy sudcov, slobodu prejavu a ona ako keby v tých svojich prácach, veľmi často hovorí o politických nominantoch, čím vytvára nálady a to nie je správne a je za to, aby sa to nerobilo, pretože je za to, aby sme sa pokúsili, tak ako je to normálne s inými, aby tu nebola žiadna nenávisť medzi nami, pretože potom sa nedá pracovať. Tak ako to povedala dr. Berdisová, voči ktorej nepočul od nikoho ani jedno zlé slovo. Povedal, že nechce otvárať tie otázky, i keď je veľmi veľa vyjadrení, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie (a toto je to, kolegovia, urobí nástrel, avšak konkrétne nič nepovie a nevytkne), pretože je mu to jedno, nakoľko ho ľudia poznajú, aj sudcovia ho poznajú a aj im píšu sudcovia, nie toľko ako nám, ale padne to veľmi dobre, lebo vidia, že sa snažia byť korektní aj voči nim. Uviedol, že by bolo vhodné trochu sebareflexie pri zdržanlivosti, nech hovorí a píše, ale ide o to, čo je bežné v Európe a v civilizovanom svete, že sudcovia sú zdržanlivejší, ale on to u nej nevidí. Povedal, že sa rozhodol, že na jej prípisy (v pošte medzi členmi súdnej rady) nebude reagovať a povedal si, že pokiaľ to bude pokračovať, tak bude praktizovať kresťanskú lásku a keď doňho hodí kameňom, tak… nezrozumiteľný záver.

Ja som povedala, že nemôžem nereagovať na dr. Mészároša, pretože začínam mať pocit, že toto je apelom na to, keďže oni, keď sa im teda nepáči politickí nominanti, tak nominanti jednotlivých zložiek moci, okrem súdnej, majú pocit nejakej nenávisti, ktorú ja za pol roka sedenia v súdnej rade skutočne nepociťujem. K navrhovanej sebareflexii a zamysleniu sa nad sebou, som požiadala, aby si teda všetci nastavili zrkadlo, nakoľko evokujú, že oni sa vo vzťahu k nám nikdy ničoho nedopustili, ale iba my vo vzťahu k nim, a tak to predsa nie je. Pripomenula som dr. Mészárošovi, ako na nedávnom zasadnutí súdnej rady osočil Mgr. Kosovú tým, že jej povedal, že klame a nie prvý krát, ale klamala už tretí krát, vzápätí mu bolo dokázané, že klamal on. Pripomenula som predsedovi súdnej rady jeho rozhovory v rokoch 2020 – 2022, v ktorých sa vyjadroval o skorumpovanej justícii, ako sme my sudcovia po roku 1989 zneužili výhody, ktoré sme dostali a požiadala som ich, aby si aj oni všetci zrkadlo nastavili (zabudla som povedať, ako boli signatári výzvy za právny štát prirovnaní predsedom súdnej rady ku koronavírusu a iné) a požiadala som ich, aby apelovali a začali od seba. 

Predseda súdnej rady poukázal na interné dokumenty, v ktorých máme napísané jednu vetu… opäť nezrozumiteľné, tak neviem, akú vetu. Povedal, že hovoriť do všelijakých médií, že on je nesudca, no dobre, 13 rokov na všeobecnom súde, 14 rokov na ústavnom súde, hoci najprv v pozícii súdneho poradcu, na súdnom dvore atď., toto je zbytočné, sme si rovní, oslovujme sa Ján Mazák, pretože s drvivou väčšinou si týkam a som pre nich Jano a necíti sa byť nikým iným, len rovným medzi rovnými. 

Dr. Bebej povedal, že nemáme síce k dispozícii stroj času, a opýtal sa, ak by bola v situácii a mala sumu dnešných vedomostí vo vzťahu k článku, ktorý spomínal dr. Majerník, či by urobila niečo inak, alebo by konala rovnako.

Dr. Jelinková odpovedala, že by urobila to isté, čo urobila. Na záver zhodnotila svoje vypočutie tak, že išlo o otázky, ktoré v prevažnej miere nesúviseli so skúmaním predpokladov jej sudcovskej spôsobilosti, väčšina otázok, ak nie všetky sa týkali výkonu jej mandátu členky súdnej rady a nespokojnosti tých osôb, ktorých výkon kritizovala pri obrane nezávislosti súdnictva a pri bránení toho, prečo ju sudcovia do tohto kresla posadili, čiže predmet tohto vypočutia nebol zameraný na ňu ako na sudkyňu, ani na jej morálny štandard a integritu, ale išlo o vybavovanie si osobných účtov a snahu o jej verejnú diskreditáciu ako členky súdnej rady.

Dr. Bradáč povedal, že pri tomto dlhom maratóne vidí, že u nej schopnosť sebareflexie a sebakorekcie absolútne nefunguje. Povedal, že začal veľmi zmierlivo a bol presvedčený, že jej neublíži, ale berie svoj názor späť a bude hlasovať tak, ako si teraz myslí a ako to teraz cíti. 

Dr. Jelinková na úplný záver povedala, že to bol pre ňu predvídateľný scenár a v ničom ju neprekvapil. Povedala, že z jej pohľadu vykonáva funkciu sudcu aj v osobnom, aj v pracovnom živote najlepšie ako vie, nenazvala obžalovaného ani sviňou, ani psom, čo doposiaľ nikoho na pôde súdnej rady nezaujalo, nehodnotila politické programy ako dr. Javorčíková, nevstupovala do politického života žiadnym spôsobom, a jediné, čím sa previnila je, že sa dotkla ega jednotlivých členov súdnej rady a s tou nálepka, ktorú sa jej tu snažia dať, že hovorí nepravdy, navrhla nech si kľudne pracujú, ale ona svoje postoje nemení a nebude chodiť na pôdu súdnej rady s tým, že má byť ticho, aby sa ostatní cítili komfortne pri výkone funkcie člena súdnej rady.

Hlasovanie dopadlo takto: 

ZA: Mazák, Gandžala, Berdisová, Majerník, Kosová, Farkaš, Kunay, Pramuková, Mišíková a ja

PROTI: 0

Zdržal sa: Bradáč, Javorčíková a Mészároš – 3

Nehlasoval: Bebej – 1

Neprítomní: Svetlovská, Príbelská, Berthotýová (+ D. Jelinková Dudzíková, ktorá samozrejme o sebe nehlasovala)

Tak vážení kolegovia, urobte si na toto vypočutie názor sami. Chybou je, že nedokážem do prepisu preniesť atmosféru, ktorá na zasadnutiach panuje, dokonca aj keď počúvam zvukový záznam zisťujem, že nezachytáva reálny tón hlasu diskutujúceho, čiže nevystihuje emócie, aké tam reálne sú.  Doposiaľ som sa snažila prejaviť úctu k šedinám tak, ako žiadal Danu predseda súdnej rady pri tomto vypočutí, a preto som nepísala o obraze, akého som svedkom na každom zasadnutí súdnej rady (nevynechala som ani jedno od 01. 07. 2022), teda že na každom zasadnutí si v prítomnosti „hosťa v kresle“ veselo drieme dr. Javorčíková, dr. Bradáč a pripája sa dr. Mészároš. Striedajú sa. A ja sa prepadávam od hanby.

Zároveň som si všimla, že pokiaľ sa druhej strane pripomenie ich konkrétne správanie sa na súdnej rade voči nám, zvolenými sudcami, alebo ich konkrétne vyjadrenia pre média, ktoré sú v absolútnom rozpore s faktami, tak v záujme „uspania“ nastolenej témy, vo svojich diskusných príspevkoch ju ignorujú. Výborný ťah. To je asi súčasťou mediálnych tréningov… 

Z tohto vypočutia som sa spamätávala pomerne dlho, preto mi aj dlho trvalo, kým som sa odhodlala si to opäť vypočuť a prepísať to. 

Dr. Jelinková to však ustála, a vo svojich názoroch, napriek vyvíjanému nátlaku (v podstate odvolaj, čo si povedala alebo napísala), zostala konzistentná. 

Prajem pekný víkend

Ayše Pružinec Eren

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Rozhodnutie – Nález III. ÚS 593 2022

Ďalší článok

Analýza právnickej fakulty o právomociach vlády SR alebo prečo nemohla vláda SR legálne darovať lietadlá Mig – 29 Ukrajine