reply

Stanovisko Sudcovskej rady Krajského súdu v Nitre

348 prečítaní

S t a n o v i s k o

Sudcovskej rady Krajského súdu v Nitre s podporou pléna sudcov Krajského súdu v Nitre k návrhu súdnej mapy

Vzhľadom k rozsahu súdnej reformy, ktorá je najvýraznejšia za posledných viac ako 20 rokov, je potrebné podotknúť, že napriek tak výraznej zmene, zámer predloženého rozsahu reformovať justíciu, zostal sudcom a pracovníkov súdov, ktorých sa tiež dotýka, do jeho verejného prezentovania ministerkou utajený, neprebehala o ňom žiadna diskusia a do pracovnej skupiny, ktorá vypracovala predloženú verziu, bol vybraný úzky okruh ministerkou vybraných sudcov a do tejto pracovnej skupiny nebol prizvaný nikto zo Súdnej rady SR, stavovskej organizácie. Do prípravy súdnej mapy neboli zapojení ani zástupcovia odborového zväzu justície, zástupcovia kooperujúcich subjektov – prokuratúry, advokácie, polície, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy.

Napriek tomu, že reforma súdnej mapy sa pripravovala roky, už v minulosti na nej pracovali pracovné skupiny vrátane sudcov a boli pripravené podklady,  z týchto sa nevychádzalo a táto reforma súdnej mapy sa od nich výrazne odlišuje.

Aj keď bol spustený projekt váženia prípadov, ktoré malo poskytnúť podklady o zaťaženosti sudcov, nečakalo sa na jeho výsledky a tak nebol do súdnej mapy zakomponovaný.

Pokiaľ je cieľom súdnej mapy zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie, takýmto spôsobom sa tieto ciele nenaplnia, na Krajskom súde v Trnave by po zrušení Krajských súdov v Bratislave, Nitre a Trenčíne malo pracovať  viac ako 200 sudcov,  čo spolu s administratívnym aparátom predstavuje viac ako 600 ľudí, pričom vybudovanie a sfunkčnenie súdu trvá roky a kým by sa na takto novovytvorenom súde situácia stabilizovala, došlo by k poklesu rýchlosti rozhodovacej činnosti.  

So špecializáciou sudcov súhlasíme, avšak na krajských súdoch je špecializácia  v civilnej a trestnej agende už teraz riadne zabezpečená. Menší nápad na obchodnom a správnom úseku  by  sa mohol dosiahnuť aj bez vynaloženia značného množstva finančných prostriedkov upravením  kauzálnej príslušnosti krajských súdov pre tieto agendy, napríklad štyri krajské súdy by vybavovali agendu obchodnoprávnu a štyri krajské súdy agendu správnu, tým by sa zvýšila proklamovaná špecializácia aj v uvedených agendách.

Z predkladanej reformy súdnej mapy nie je zrejmé, z akého dôvodu možno očakávať zrýchlenie súdneho konania, keď práve po rokoch enormného nápadu na krajských súdoch a jeho zvládnutia len vďaka dlhodobej a systematickej práci sudcov a odborno – administratívneho aparátu, dochádza k jeho poklesu a situácia na krajských súdoch sa tak stabilizovala, celková dĺžka konania sa skracuje a na krajských súdoch sú vytvorené podmienky pre výkon práce a špecializáciu sudcov.

Reforma súdnej mapy je veľmi nákladná, pričom nie je vôbec zrejmé, či sa na správe súdov ušetria časom nejaké peniaze a či by mala aj takýto efekt. Naopak, máme pocit, že navrhovaná súdna mapa je výlučne politickou a nie občianskou požiadavkou /objednávkou/.

V súčasných podmienkach, keď sa justícia spamätala po predchádzajúcich zemetraseniach, ktoré boli spôsobené spoločenskými i politickými zmenami ( privatizácia, zmena vlastníckych pomerov, časté  novelizácie, atď.), nie je nevyhnutne potrebné uskutočňovať zmeny tak, ako to vyplýva z materiálu súdnej mapy, ktorý pre jeho všeobecnosť nie je riadne pripravený a nemôže priniesť ním očakávaný efekt. V súčasnosti je možné finančné prostriedky v justícií vynaložiť oveľa efektívnejšie, napríklad na nahradenie opotrebovanej výpočtovej techniky na súdoch a jej rozšírenie tak, aby bolo možné zabezpečovať súdne konanie aj elektronicky (videokonferencie, osobitné miestnosti na výsluchy maloletých poškodených a pod.) a v neposlednom rade na adekvátne ohodnotenie odborno – administratívneho aparátu.

Nové súdne obvody sťažia prístup občanov k súdom väčšími vzdialenosťami, v dôsledku čoho vzniknú nielen občanom, ale aj štátu ďalšie náklady pri právnom zastúpení advokátmi, znalečnom a tlmočnom a nákladoch na vykonávanie prevozu obvinených. Dané pripravovaný materiál súdnej mapy úplne ignoruje.

Súdna mapa neobsahuje vytvorenie detašovaných pracovísk, tak ako to v súčasnosti pani ministerka prezentuje, preto sme presvedčení, že ide len o účelovú argumentáciu zameranú  na momentálne upokojenie situácie zamestnancov súdov, sudcov a verejnosti z dochádzania a postupom času, budú aj tieto pracoviská zrušené, pretože inak by rušenie týchto súdov nemalo význam.   

K pretrhnutiu korupčných väzieb, ktoré sú uvádzané v materiáli ako jeden z dôvodov, bez akýchkoľvek konkrétnych okolností (kde, kto a kedy) uvádzame, že nesúhlasíme s tým, aby súdna mapa a reforma súdnictva bola chápaná ako kolektívne potrestanie všetkých sudcov za konanie niektorých sudcov, ktoré je nám známe z médií. Protiprávne konanie a korupčné  konanie kohokoľvek, vrátane sudcov, ktoré rozhodne odsudzujeme, musí byť posudzované individuálne. Len zmena súdnej mapy konanie sudcov, ktorí  sa takto správajú, nezmení a je teda na orgánoch činných v trestnom konaní, aby bolo takéto konanie sudcov dôsledne vyšetrené.   

Preto navrhujeme ponechať súčasne platný stav organizácie krajských a okresných súdov (za súčasného zrušenia okresných súdov s malým počtom sudcov, na ktorý nie je možné dosiahnuť špecializáciu). Opodstatnenosť existencie Krajského súdu v Nitre je daná nielen historicky už od 19. storočia, ale aj dosiahnutými výsledkami od jeho znovuobnovenia v roku 1997, pričom už od roku 1991 existoval ako pobočka Krajského súdu v Bratislave.

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Otvorený list sudcov Okresného súdu Liptovský Mikuláš

Ďalší článok

Otvorený list župana ministerke

Latest from Články

Rímsky unikát Bratislava

Patrik Števík, sudca Okresného súdu Bratislava II. Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí rozhodol, že do