S t a n o v i s k o
Sudcovskej rady Krajského súdu v Nitre s podporou pléna sudcov Krajského súdu v Nitre k návrhu súdnej mapy
Vzhľadom k rozsahu súdnej reformy, ktorá je najvýraznejšia za posledných viac ako 20 rokov, je potrebné podotknúť, že napriek tak výraznej zmene, zámer predloženého rozsahu reformovať justíciu, zostal sudcom a pracovníkov súdov, ktorých sa tiež dotýka, do jeho verejného prezentovania ministerkou utajený, neprebehala o ňom žiadna diskusia a do pracovnej skupiny, ktorá vypracovala predloženú verziu, bol vybraný úzky okruh ministerkou vybraných sudcov a do tejto pracovnej skupiny nebol prizvaný nikto zo Súdnej rady SR, stavovskej organizácie. Do prípravy súdnej mapy neboli zapojení ani zástupcovia odborového zväzu justície, zástupcovia kooperujúcich subjektov – prokuratúry, advokácie, polície, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy.
Napriek tomu, že reforma súdnej mapy sa pripravovala roky, už v minulosti na nej pracovali pracovné skupiny vrátane sudcov a boli pripravené podklady, z týchto sa nevychádzalo a táto reforma súdnej mapy sa od nich výrazne odlišuje.
Aj keď bol spustený projekt váženia prípadov, ktoré malo poskytnúť podklady o zaťaženosti sudcov, nečakalo sa na jeho výsledky a tak nebol do súdnej mapy zakomponovaný.
Pokiaľ je cieľom súdnej mapy zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie, takýmto spôsobom sa tieto ciele nenaplnia, na Krajskom súde v Trnave by po zrušení Krajských súdov v Bratislave, Nitre a Trenčíne malo pracovať viac ako 200 sudcov, čo spolu s administratívnym aparátom predstavuje viac ako 600 ľudí, pričom vybudovanie a sfunkčnenie súdu trvá roky a kým by sa na takto novovytvorenom súde situácia stabilizovala, došlo by k poklesu rýchlosti rozhodovacej činnosti.
So špecializáciou sudcov súhlasíme, avšak na krajských súdoch je špecializácia v civilnej a trestnej agende už teraz riadne zabezpečená. Menší nápad na obchodnom a správnom úseku by sa mohol dosiahnuť aj bez vynaloženia značného množstva finančných prostriedkov upravením kauzálnej príslušnosti krajských súdov pre tieto agendy, napríklad štyri krajské súdy by vybavovali agendu obchodnoprávnu a štyri krajské súdy agendu správnu, tým by sa zvýšila proklamovaná špecializácia aj v uvedených agendách.
Z predkladanej reformy súdnej mapy nie je zrejmé, z akého dôvodu možno očakávať zrýchlenie súdneho konania, keď práve po rokoch enormného nápadu na krajských súdoch a jeho zvládnutia len vďaka dlhodobej a systematickej práci sudcov a odborno – administratívneho aparátu, dochádza k jeho poklesu a situácia na krajských súdoch sa tak stabilizovala, celková dĺžka konania sa skracuje a na krajských súdoch sú vytvorené podmienky pre výkon práce a špecializáciu sudcov.
Reforma súdnej mapy je veľmi nákladná, pričom nie je vôbec zrejmé, či sa na správe súdov ušetria časom nejaké peniaze a či by mala aj takýto efekt. Naopak, máme pocit, že navrhovaná súdna mapa je výlučne politickou a nie občianskou požiadavkou /objednávkou/.
V súčasných podmienkach, keď sa justícia spamätala po predchádzajúcich zemetraseniach, ktoré boli spôsobené spoločenskými i politickými zmenami ( privatizácia, zmena vlastníckych pomerov, časté novelizácie, atď.), nie je nevyhnutne potrebné uskutočňovať zmeny tak, ako to vyplýva z materiálu súdnej mapy, ktorý pre jeho všeobecnosť nie je riadne pripravený a nemôže priniesť ním očakávaný efekt. V súčasnosti je možné finančné prostriedky v justícií vynaložiť oveľa efektívnejšie, napríklad na nahradenie opotrebovanej výpočtovej techniky na súdoch a jej rozšírenie tak, aby bolo možné zabezpečovať súdne konanie aj elektronicky (videokonferencie, osobitné miestnosti na výsluchy maloletých poškodených a pod.) a v neposlednom rade na adekvátne ohodnotenie odborno – administratívneho aparátu.
Nové súdne obvody sťažia prístup občanov k súdom väčšími vzdialenosťami, v dôsledku čoho vzniknú nielen občanom, ale aj štátu ďalšie náklady pri právnom zastúpení advokátmi, znalečnom a tlmočnom a nákladoch na vykonávanie prevozu obvinených. Dané pripravovaný materiál súdnej mapy úplne ignoruje.
Súdna mapa neobsahuje vytvorenie detašovaných pracovísk, tak ako to v súčasnosti pani ministerka prezentuje, preto sme presvedčení, že ide len o účelovú argumentáciu zameranú na momentálne upokojenie situácie zamestnancov súdov, sudcov a verejnosti z dochádzania a postupom času, budú aj tieto pracoviská zrušené, pretože inak by rušenie týchto súdov nemalo význam.
K pretrhnutiu korupčných väzieb, ktoré sú uvádzané v materiáli ako jeden z dôvodov, bez akýchkoľvek konkrétnych okolností (kde, kto a kedy) uvádzame, že nesúhlasíme s tým, aby súdna mapa a reforma súdnictva bola chápaná ako kolektívne potrestanie všetkých sudcov za konanie niektorých sudcov, ktoré je nám známe z médií. Protiprávne konanie a korupčné konanie kohokoľvek, vrátane sudcov, ktoré rozhodne odsudzujeme, musí byť posudzované individuálne. Len zmena súdnej mapy konanie sudcov, ktorí sa takto správajú, nezmení a je teda na orgánoch činných v trestnom konaní, aby bolo takéto konanie sudcov dôsledne vyšetrené.
Preto navrhujeme ponechať súčasne platný stav organizácie krajských a okresných súdov (za súčasného zrušenia okresných súdov s malým počtom sudcov, na ktorý nie je možné dosiahnuť špecializáciu). Opodstatnenosť existencie Krajského súdu v Nitre je daná nielen historicky už od 19. storočia, ale aj dosiahnutými výsledkami od jeho znovuobnovenia v roku 1997, pričom už od roku 1991 existoval ako pobočka Krajského súdu v Bratislave.
