ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 25. februára 2025 (*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zmrazenie alebo zníženie platov vo vnútroštátnej verejnej službe – Opatrenia osobitne zamerané na sudcov – Článok 2 ZEÚ – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Povinnosť členských štátov stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Zásada nezávislosti sudcov – Právomoc zákonodarnej a výkonnej moci členských štátov stanoviť pravidlá určenia odmeňovania sudcov – Možnosť odchýliť sa od týchto pravidiel – Podmienky “
V spojených veciach C‑146/23 [Sąd Rejonowy w Białymstoku (Okresný súd Białystok, Poľsko)] a C‑374/23 [Adoreikė](i),
ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Sąd Rejonowy w Białymstoku (Okresný súd Białystok, Poľsko) (C‑146/23) a Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) (C‑374/23) z 10. marca a 1. júna 2023 a doručené Súdnemu dvoru 10. marca a 13. júna 2023, ktoré súvisia s konaniami:
XL
proti
Sąd Rejonowy w Białymstoku (C‑146/23),
a
SR,
RB
proti
Lietuvos Respublika (C‑374/23),
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe, C. Lycourgos, M. L. Arastey Sahún, N. Jääskinen, D. Gratsias a M. Gavalec (spravodajca), sudcovia E. Regan, J. Passer, Z. Csehi a O. Spineanu‑Matei,
generálny advokát: A. M. Collins,
tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. marca 2024,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– XL, vo vlastnom mene,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,
– litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, S. Grigonis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann, A. Steiblytė a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 13. júna 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2, článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov, a to vo veci C‑146/23 medzi XL, sudcom, na jednej strane a Sąd Rejonowy w Białymstoku (Okresný súd Białystok, Poľsko) na druhej strane a vo veci C‑374/23 medzi SR a RB, dvoma sudkyňami, na jednej strane a Lietuvos Respublika (Litovská republika) na druhej strane, ktoré sa týkajú výšky ich platu.
Právny rámec
Poľské právo
3 Článok 178 Konstytucja Rzeczypospolitej Polskiej (Ústava Poľskej republiky) týkajúci sa nezávislosti sudcov stanovuje:
„1. Sudcovia sú pri výkone svojich funkcií nezávislí a sú viazaní len ústavou a zákonmi.
2. Sudcom sa poskytujú pracovné podmienky a odmeňovanie zodpovedajúce dôstojnosti ich funkcie a rozsahu ich povinností.
3. Sudcovia nesmú byť členmi žiadnej politickej strany alebo odborov, ani nesmú vykonávať verejnú činnosť, ktorá je nezlučiteľná so zásadou nezávislosti súdov a sudcov.“
4 Ustawa – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 (Dz. U. z roku 2001, č. 98, položka 1070), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej vo veci C‑146/23 (ďalej len „zákon o organizácii všeobecných súdov“), obsahuje článok 91 týkajúci sa odmeňovania sudcov, ktorý znie takto:
„…
1c. S výhradou odseku 1d je základný ročný plat sudcov odvodený od priemernej mzdy počas druhého štvrťroka predchádzajúceho roka, ktorú v [Dziennik Urzędowy Rzeczypospolitej Polskiej ‚Monitor Polski‘ (Úradný vestník Poľskej republiky ‚Monitor Polski‘)] uverejňuje predseda [Głównego Urzędu Statystycznego (Ústredný štatistický úrad, Poľsko)], v súlade s článkom 20 bodom 2 [ustawa o emeryturach i rentach z Funduszu Ubezpieczeń Społecznych (zákon o dávkach v starobe a invalidite z fondu sociálneho zabezpečenia) zo 17. decembra 1998 (Dz. U. z roku 1998, č. 162, položka 1118].
1d. Ak je priemerný plat uvedený v odseku 1c nižší ako priemerná mzda uverejnená za druhý štvrťrok predchádzajúceho roka, ako základ na určenie základného platu sudcov sa použije táto suma.
2. Základný plat sudcu je stanovený v platových triedach, ktorých výška sa určí vynásobením multiplikačného koeficientu a základu na výpočet základného platu uvedeného v odseku 1c. Základné platové triedy pre jednotlivé sudcovské miesta a multiplikačné koeficienty používané na určenie úrovne základného platu sudcov v jednotlivých triedach sú uvedené v prílohe k tomuto zákonu.
…
6. Sudca má nárok na príplatok za výkon funkcie v súvislosti s jeho funkciou.
7. Okrem toho sa plat sudcov mení na základe príplatku za odpracované roky, ktorý je vo výške 5 % základného platu od šiesteho roku výkonu funkcie a každoročne sa zvyšuje o 1 %, až pokiaľ nedosiahne 20 % základného platu.
…“
5 Podľa článku 8 ustawa o szczególnych rozwiązaniach służących realizacji ustawy budżetowej na rok 2022 (zákon o osobitných opatreniach na vykonávanie zákona o rozpočte na rok 2022) zo 17. decembra 2021 (Dz. U. z roku 2021, položka 2445, ďalej len „sprievodný zákon k rozpočtu na rok 2022“):
„1. V roku 2022 je základom pre stanovenie základného platu sudcov uvedeného v článku 91 ods. 1c [zákona o organizácii všeobecných súdov] priemerná mzda v druhom štvrťroku 2020, uverejnená v oznámení predsedu Ústredného štatistického úradu.
2. Základ uvedený v odseku 1 sa zvyšuje o 26 [poľských zlotých (PLN) (približne 6 eur)].
3. Ak sa v osobitných ustanoveniach odkazuje na základ pre určenie základného platu sudcov uvedený v článku 91 ods. 1c [zákona o organizácii všeobecných súdov], zodpovedá tento základ v roku 2022 priemernej mzde v druhom štvrťroku 2020, uverejnenej v oznámení predsedu Ústredného štatistického úradu a zvýšenej o 26 PLN.
4. Ak sa v osobitných ustanoveniach odkazuje na plat sudcov, tento plat za rok 2022 zodpovedá platu vypočítanému v súlade s odsekmi 1 a 2.“
6 Článok 8 ustawa o szczególnych rozwiązaniach służących realizacji ustawy budżetowej na rok 2023 (zákon o osobitných opatreniach na vykonávanie zákona o rozpočte na rok 2023) z 1. decembra 2022 (Dz. U. z roku 2022, položka 2666, ďalej len „sprievodný zákon k rozpočtu na rok 2023“) stanovoval:
„1. V roku 2023 predstavuje základ pre výpočet platov sudcov uvedený v článku 91 ods. 1c [zákona o organizácii všeobecných súdov] sumu 5 444,42 PLN (približne 1 274 eur).
2. Ak sa v osobitných ustanoveniach odkazuje na základný plat sudcov uvedený v článku 91 ods. 1c [zákona o organizácii všeobecných súdov], jeho výška na rok 2023 predstavuje 5 444,42 PLN.“
Litovské právo
7 Ustanovenie článku 3 Lietuvos Respublikos teisėjų darbo apmokėjimo įstatymas (zákon o odmeňovaní sudcov Litovskej republiky) zo 6. novembra 2008 (Žin., 2008, č. 131 – 5022, ďalej len „zákon o odmeňovaní sudcov“) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovovalo, že plat sudcov sa vypočíta zo základnej výšky platov vedúcich vnútroštátnych politických predstaviteľov, sudcov, úradníkov a štátnych zamestnancov, ako aj pracovníkov štátnych rozpočtových inštitúcií a obcí, stanovenej na daný rok Parlamentom Litovskej republiky na návrh vlády tohto členského štátu. Táto základná výška nesmela byť nižšia ako základná výška za predchádzajúci rok, pokiaľ neboli vyhlásené výnimočné okolnosti. Musela sa stanoviť s prihliadnutím na priemernú ročnú mieru inflácie v predchádzajúcom roku, ktorá sa vypočítala na základe národného indexu spotrebiteľských cien, výšky minimálnej mesačnej mzdy a vplyvu iných faktorov ovplyvňujúcich úroveň a vývoj priemernej mzdy vo verejnom sektore.
8 Podľa článku 4 ods. 2 zákona o odmeňovaní sudcov sa plat sudcov súdov všeobecných súdov a špecializovaných súdov skladal zo základného platu, príplatku za odpracované roky vo verejnom sektore, odmenu za prácu a pracovnú pohotovosť v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok, ako aj za zastupovanie, a napokon z príplatku za zvýšené pracovné zaťaženie.
9 Odmena sudcov apygardos teismai (krajské súdy, Litva) sa vypočítala vynásobením základného platu platovým koeficientom, ktorý bol podľa hlavy II prílohy k tomuto zákonu pre týchto sudcov 17,2.
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Vec C‑146/23
10 Dňa 4. decembra 2003 bol XL vymenovaný za sudcu Sąd Rejonowy w Suwałkach (Okresný súd Suwałki, Poľsko). Od 3. apríla 2007 vykonáva svoju funkciu na Sąd Rejonowy w Białymstoku (Okresný súd Białystok). Jeho základná odmena pozostáva zo základu pre výpočet jeho základného platu, na ktorý sa uplatňuje multiplikačný koeficient 2,5, a príplatku za odpracované roky zodpovedajúceho 20 % základného platu. Výška základu pre výpočet jeho základného platu bola 5 050,48 PLN (približne 1 181 eur) za rok 2022 a 5 444,42 PLN (približne 1 274 eur) za rok 2023.
11 XL tak poberal mesačný plat vo výške 15 151,44 PLN (približne 3 544 eur) za mesiace júl až november 2022, 15 033,51 PLN (približne 3 517 eur) za december 2022 a 16 333,26 PLN (približne 3 821 eur) za január 2023.
12 Po tom, čo ho jeho zamestnávateľ na jeho žiadosť informoval, že by dostal o 10 000 PLN (približne 2 339 eur) viac, než dostal za obdobie od 1. júla 2022 do 31. januára 2023, ak by jeho plat bol vypočítaný v súlade s článkom 91 ods. 1c zákona o organizácii všeobecných súdov, XL podal žalobu proti Sąd Rejonowy w Białymstoku (Okresný súd Białystok) na tento súd, ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhal zaplatenia tejto sumy spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.
13 Uvedený súd v prvom rade pripomína, že z rozsudku z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses (C‑64/16, EU:C:2018:117, body 42 až 45), vyplýva, že finančné ohodnotenie sudcov platom vo výške zodpovedajúcej významu nimi vykonávanej funkcie predstavuje záruku, ktorá je inherentnou súčasťou nezávislosti sudcov. Tento istý súd sa domnieva, že túto záruku treba dodržať, a to aj vtedy, keď zmeny vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa určenia odmeňovania sudcov vedú k zhoršeniu ich materiálnej situácie z dôvodu trvalého zníženia ich platu.
14 Vnútroštátny súd ďalej zdôrazňuje, že článok 91 ods. 1c zákona o organizácii všeobecných súdov stanovuje, že základný plat sudcov za daný rok sa určuje objektívne na základe priemernej mzdy za druhý štvrťrok predchádzajúceho roka, ako ju oznámil predseda Ústredného štatistického úradu.
15 Dodáva, že tento mechanizmus stanovenia základného platu sudcov bol však nedávno zmenený, a to trikrát. Na rok 2021 tak bol základný plat stanovený vo vzťahu k priemernej mzde za druhý štvrťrok roku „n – 2“, teda priemernej mzde za druhý štvrťrok roku 2019, a nie vo vzťahu k priemernej mzde za druhý štvrťrok roku „n – 1“, teda priemernej mzde za druhý štvrťrok roku 2020, čo malo za následok „zmrazenie“ valorizácie platov sudcov. Pre rok 2022 bola použitá priemerná mzda za druhý štvrťrok roku 2020 spolu so zvýšením o 26 PLN. Napokon pre rok 2023 nebol plat sudcov vypočítaný na základe priemernej mzdy za druhý štvrťrok roku 2022, ale na základe základnej výšky určenej poľským zákonodarcom.
16 Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že poľská vláda odôvodnila tieto zmeny hospodárskou situáciou Poľska zapríčinenou v roku 2021 pandémiou COVID‑19 a v roku 2023 tak touto pandémiou, ako aj inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu. Naproti tomu vo vzťahu k roku 2022 nebol uvedený nijaký osobitný dôvod.
17 Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že prvá predsedníčka Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), predseda Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko) a Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko) podali na Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd, Poľsko) tri samostatné žaloby, ktorými sa domáhali určenia protiústavnosti článku 8 sprievodného zákona k rozpočtu na rok 2023. V rámci týchto troch žalôb sa v podstate tvrdilo, že predmetný článok porušuje záruky, ktoré zaručujú sudcom odmeňovanie zodpovedajúce dôstojnosti ich funkcie, zásadu nezávislosti sudcov, ako aj zásadu ochrany nadobudnutých práv a dôvery v štát. Uvedený článok totiž stanovuje metódu určenia základného platu sudcov, ktorá je v rozpore s ich právom poberať plat určený na základe objektívnych kritérií, ktoré sú nezávislé od akéhokoľvek svojvoľného rozhodnutia zákonodarcu a ktoré zodpovedajú dôstojnosti ich funkcie. Keďže základná výška platu sudcov je každoročne určovaná zákonodarcom, model prijatý na určenie tohto odmeňovania je do určitej miery nepredvídateľný. Okrem toho, hoci „zmrazenie“ platov malo byť zavedené dočasne, jeho pokračovanie v roku 2023 preukazuje úmysel natrvalo znížiť plat sudcov, a to v rozpore s článkom 178 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky. Napokon akýkoľvek zásah do fungovania a organizácie súdnictva môže byť vykonaný len výnimočne a musí byť výsledkom zosúladeného postupu zákonodarnej moci a súdnej moci.
18 Vnútroštátny súd, ktorý sa ako zamestnávateľ XL domnieva, že nie je oprávnený neuplatniť sporné vnútroštátne ustanovenia, súhlasí s tvrdeniami uvedenými v predchádzajúcom bode. V prejednávanej veci by zásah do nezávislosti sudcov spočíval v trvalom „zmrazení“ ich platu za posledné tri roky a v priebehu roka 2023 vo faktickom opustení mechanizmu určenia odmeňovania sudcov, ktorý je založený na priemernej mzde za druhý štvrťrok predchádzajúceho roka, ako je stanovený v článku 91 ods. 1c zákona o organizácii všeobecných súdov. Vnútroštátny súd sa domnieva, že tento trvalý, opakovaný a významný vývoj odmeňovania sudcov je neodôvodnený vzhľadom na stabilnú situáciu verejných financií Poľskej republiky a jeho cieľom je ohnúť nezávislé a autonómne súdnictvo, aby konalo svojvoľne v súlade s politickými hľadiskami diktovanými výkonnou a zákonodarnou mocou.
19 Rovnako ako XL sa vnútroštátny súd domnieva, že rozsudky z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses (C‑64/16, EU:C:2018:117), a zo 7. februára 2019, Escribano Vindel (C‑49/18, EU:C:2019:106), nemožno uplatniť na prejednávanú vec, keďže v prejednávanej veci je výnimka z mechanizmu určenia odmeňovania sudcov trvalá, a nie dočasná, ako vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, a týka sa najmä sudcov, čo v týchto veciach neplatilo.
20 Za týchto podmienok Sąd Rejonowy w Białymstoku (Okresný súd Białystok) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 2 [ZEÚ], v ktorom sa stanovujú hodnoty, na ktorých je založená [Európska ú]nia, s odkazom na dodržiavanie zásad právneho štátu, a článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ] v spojení s článkom 47 [Charty], ktorý sa týka zabezpečenia účinnej súdnej ochrany členskými štátmi založenej na práve na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, vykladať v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom obmedziť rozpočtové výdavky vedie k odchýleniu sa od mechanizmu určenia odmeňovania sudcov na základe objektívnych kritérií, nezávislých od svojvoľných zásahov výkonnej a zákonodarnej moci, a spôsobuje trvalé zníženie úrovne odmeňovania sudcov, čím porušuje ústavné záruky zabezpečujúce sudcom odmeňovanie zodpovedajúce dôstojnosti ich funkcie a rozsahu ich povinností a záruky výkonu spravodlivosti nezávislými súdmi a nezávislými sudcami?“
21 V odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o informácie týkajúce sa najmä prípadného vplyvu rozsudku Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd) z 8. novembra 2023 (vec č. K 1/23), ktorým bol konštatovaný nesúlad článku 8 sprievodného zákona k rozpočtu na rok 2023 s článkom 178 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky, na návrh na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd uviedol, že trvá na tomto návrhu, keďže Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd) nepreskúmal, či je tento článok 8 v súlade so zásadou nezávislosti sudcov, ako je uvedená v odseku 1 tohto článku 178. Okrem toho sa tento rozsudok týka len sprievodného zákona k rozpočtu na rok 2023, zatiaľ čo spor vo veci samej zahŕňa aj určenie, či je sprievodný zákon rozpočtu na rok 2022 v súlade s touto zásadou.
Vec C‑374/23
22 SR a RB, ktoré sú sudkyňami na Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius, Litva), podali žalobu o náhradu škody proti Litovskej republike na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhali zaplatenia náhrady škody vo výške 74 286,09 eura v prípade SR a vo výške 95 620,17 eura v prípade RB. Tvrdia, že stanovenie ich odmeňovania závisí od politickej vôle výkonnej a zákonodarnej moci a že je v rozpore najmä s ústavnou zásadou nezávislosti sudcov.
23 SR a RB namietajú, že neexistuje právny mechanizmus, ktorý by súdu alebo sudcovi umožňoval prinútiť výkonnú a zákonodarnú moc stanoviť dôstojné odmeňovanie založené na vnútroštátnych hospodárskych ukazovateľoch a zodpovedajúce zodpovednosti sudcov, ako aj prísnym obmedzeniam, ktoré sú im uložené, najmä pokiaľ ide o výkon inej činnosti.
24 Litovská republika tvrdí, že plánovanie štátneho rozpočtu, a najmä výšky platov štátnych úradníkov a pracovníkov vo verejnom sektore patrí do právomocí vlády, ktoré sú stanovené Ústavou Litovskej republiky. Okrem toho základná výška platov týchto úradníkov a pracovníkov je každoročne stanovená v závislosti od zdrojov a finančných obmedzení štátu, v dôsledku čoho štát nemohol zvýšiť túto základnú výšku platov rýchlejšie, ako to urobil. Okrem toho od roku 2018 do roku 2023 sa uvedená základná výška platov pravidelne zvyšovala a mala priamy hospodársky vplyv na mzdy v súkromnom sektore a na priemernú vnútroštátnu mzdu, ako aj významný vplyv na rast mzdových nákladov súdov. Tento členský štát sa napokon domnieva, že stanovenie režimu odmeňovania sudcov patrí do diskrečnej a výlučnej ústavnej právomoci štátu a jeho inštitúcií.
25 Vnútroštátny súd uvádza, že podľa článku 3 v spojení s prílohou k zákonu o odmeňovaní sudcov, sa plat sudcov apygardos teismai (krajské súdy) vypočíta vynásobením základnej výšky platu, ktorá predstavovala 181 eur na rok 2022 a 186 eur na rok 2023, mzdovým koeficientom 17,2, pričom tento koeficient sa od 1. októbra 2013 nezmenil s výnimkou sudcov apylinkės teismai (okresné súdy, Litva).
26 Bez zohľadnenia príplatku za odpracované roky platy sudcov apygardos teismai (krajské súdy) predstavovali 2 440,85 eura (brutto) za rok 2008 a 2 362 eur (brutto) za rok 2021 vzhľadom na daňovú reformu, ku ktorej došlo v roku 2019. Hoci sa teda zdá, že platy sudcov vzrástli približne o 8 % za trinásť rokov, nominálna odmena sudcu sa v skutočnosti znížila o 3,2 %, a to len na základe tejto daňovej reformy. Okrem toho od konca roka 2021 sa plat sudcov znižuje a približuje sa vnútroštátnej priemernej mzde. V prvom štvrťroku 2022 bola totiž vnútroštátna priemerná mzda 1 729,90 eura a priemerný plat sudcu 3 113,20 eura. Okrem toho sudcovia podliehajú pomerne prísnym povinnostiam spočívajúcim najmä v bezchybnom správaní, vo výkone ich funkcie za rovnaký mesačný plat, bez ohľadu na ich pracovnú záťaž, a v nevykonávaní iných činností s výnimkou činností súvisiacich so vzdelávaním a tvorbou.
27 Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že podľa odporúčaní týkajúcich sa maximálnej výšky odmien za pomoc advokáta alebo advokátskeho koncipienta v občianskoprávnych veciach, ktoré v roku 2004 schválil minister spravodlivosti Litovskej republiky a Rada Litovskej advokátskej komory, je výška hodinovej odmeny pre advokáta 179,9 eura, zatiaľ čo výška hrubej hodinovej odmeny sudcu apygardos teismas (krajský súd, Litva), bez príplatku za odpracované roky, je približne 20 eur. Takýto rozdiel predstavuje diskrimináciu, ktorá je v rozpore so zásadou rovnosti, ako aj s článkom 2 ZEÚ, na ujmu týchto osôb vo vzťahu k právnikom vykonávajúcim porovnateľné povolania.
28 Vnútroštátny súd napokon uvádza, že z rozsudku z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses (C‑64/16, EU:C:2018:117), vyplýva, že nezávislosť sudcov znamená, že odmeňovanie vnútroštátnych sudcov sa určuje na základe kritérií nezávislých od svojvoľných zásahov výkonnej a zákonodarnej moci a že výška platu sudcov je primeraná významu funkcií, ktoré vykonávajú, čo nie je prípad prejednávanej veci.
29 V tejto súvislosti tento súd tvrdí, že je povinný overiť, či vnútroštátny systém odmeňovania sudcov, ktorý priamo závisí od politickej vôle zákonodarnej a výkonnej moci, je v súlade s právom Únie a zaručuje hodnoty chránené článkom 2 ZEÚ, ako aj zásadu nezávislosti súdov zakotvenú v článku 47 Charty.
30 Za týchto podmienok Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa hodnoty demokracie, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a spravodlivosti zakotvené v článku 2 ZEÚ a ustanovenia článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ vykladať v tom zmysle, že priznávajú zákonodarnej a výkonnej moci členských štátov neobmedzenú a výlučnú diskrečnú právomoc stanoviť prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy odmeňovanie sudcov vo výške, ktorá závisí výlučne od vôle zákonodarnej a výkonnej moci?
2. Majú sa ustanovenia článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ako aj ustanovenia článku 47 [Charty], ktorý sa týka najmä nezávislosti súdnictva, vykladať v tom zmysle, že umožňujú členským štátom zaviesť prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy pravidlá, podľa ktorých sú platy stanovené pre sudcov nižšie než odmeny alebo tarify stanovené štátom pre iné právnické povolania?“
Konanie na Súdnom dvore
31 Rozhodnutím Súdneho dvora z 23. januára 2024 boli veci C‑146/23 a C‑374/23 spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.
O právomoci Súdneho dvora a prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑374/23
32 Litovská vláda vo svojich písomných pripomienkach v prvom rade tvrdí, že Súdny dvor nemá právomoc rozhodovať o otázkach položených vnútroštátnym súdom, keďže právo Únie neupravuje ani výšku platu vnútroštátnych sudcov, ani spôsoby určenia, výpočtu alebo vyplácania tohto platu.
33 Táto argumentácia sa však v skutočnosti týka výkladu ustanovení primárneho práva Únie, ktoré vnútroštátny súd uviedol vo svojich otázkach. Výklad týchto ustanovení pritom zjavne patrí do právomoci Súdneho dvora podľa článku 267 ZFEÚ. Hoci totiž organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do ich právomoci, členské štáty sú pri jej výkone povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. mája 2021, Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“ a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 111, ako aj z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, body 57 a 58], najmä keď stanovujú pravidlá určovania platov sudcov.
34 Okrem toho článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má z vecného hľadiska uplatniť na každého sudcu alebo vnútroštátny súd, ktorí môžu rozhodovať v otázkach týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania práva Únie, a teda spadajúcich do oblastí, na ktoré sa vzťahuje toto právo v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 36, ako aj citovanú judikatúru). Tak je to najmä v prípade dvoch žalobkýň vo veci C‑374/23, ktoré sú sudkyňami na Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius).
35 Z uvedeného vyplýva, že otázky položené vo veci C‑374/23 patria do právomoci Súdneho dvora.
36 V druhom rade litovská vláda namieta neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že položené otázky nijako nesúvisia so skutkovými okolnosťami a predmetom sporu vo veci samej, a preto požadovaný výklad nie je nevyhnutný na rozhodnutie tohto sporu. Zdôrazňuje tak, že v prejednávanej veci nie je spochybnené žiadne vnútroštátne opatrenie osobitne zamerané na zníženie platov sudcov a že počas dotknutého obdobia platy litovských sudcov pravidelne narastali.
37 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za vydávané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydať svoj rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, že pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť o takých otázkach, keďže pri nich platí domnienka relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 18. mája 2021, Asociația „Forumul Judecătorilor din România“ a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, body 115 a 116, ako aj citovaná judikatúra).
38 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe o náhradu škody podanej proti Litovskej republike, v rámci ktorej sa v podstate tvrdí, že diskrečná právomoc, ktorou disponuje zákonodarná a výkonná moc tohto členského štátu pri určení odmeňovania sudcov, porušuje zásadu ich nezávislosti. V tejto súvislosti chce vnútroštátny súd na účely rozhodnutia o tejto žalobe vedieť, či sú podmienky určenia tohto odmeňovania, ako aj jeho výšky v súlade s touto zásadou, ktorá vyplýva z článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ako aj z článku 47 Charty.
39 V dôsledku uvedeného sa odpoveď na otázky položené vo veci C‑374/23, ktoré sa týkajú výkladu týchto ustanovení, javí ako nevyhnutná na to, aby vnútroštátny súd mohol rozhodnúť spor vo veci samej.
40 Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑374/23 je prípustný.
O prejudiciálnych otázkach
41 Na úvod treba zdôrazniť, že v rozsahu, v akom sa druhá otázka vo veci C‑374/23 týka výkladu článku 47 Charty, predpokladom priznania práva na účinný prostriedok nápravy v danom prípade je, že osoba, ktorá ho uplatňuje, sa dovoláva práv alebo slobôd zaručených právom Únie alebo že je proti nej vedené stíhanie, ktoré predstavuje výkon práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty [rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 34 a citovaná judikatúra].
42 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však nevyplýva, že SR a RB spĺňajú jednu alebo druhú z týchto podmienok.
43 V súlade s článkom 51 ods. 1 Charty sa teda článok 47 Charty ako taký neuplatňuje vo veci C‑374/23. Keďže však článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá všetkým členským štátom povinnosť stanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany najmä v zmysle článku 47 Charty, toto posledné uvedené ustanovenie sa musí na účely výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ náležite zohľadniť [rozsudky z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19, EU:C:2021:311, body 44 a 45, ako aj z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, body 36 a 37].
44 Po tomto spresnení treba otázky položené vo veciach C‑146/23 a C‑374/23, ktoré treba preskúmať spoločne, chápať tak, že ich cieľom je v podstate zistiť, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov bráni tomu, aby:
– na jednej strane zákonodarná a výkonná moc členského štátu v právnej úprave tohto členského štátu na základe voľnej úvahy stanovovali pravidlá určenia odmeňovania sudcov,
– na druhej strane sa zákonodarné a výkonné orgány členského štátu odchyľovali od pravidiel tohto členského štátu, ktoré objektívne vymedzujú pravidlá určenia odmeňovania sudcov, tým, že rozhodnú o zvýšení týchto odmien o menej, ako je stanovené v týchto pravidlách, alebo dokonca o zmrazení alebo znížení výšky uvedených odmien.
45 V tejto súvislosti ani článok 2, ani článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, ani nijaké iné ustanovenie práva Únie neukladá členským štátom povinnosť zvoliť si presný ústavný model upravujúci vzťahy a vzájomné pôsobenie medzi jednotlivými zložkami štátnej moci, najmä pokiaľ ide o definíciu a vymedzenie ich právomocí. Podľa článku 4 ods. 2 ZEÚ Únia totiž rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch. Členské štáty sú však pri výbere svojho ústavného modelu povinné rešpektovať požiadavky, ktoré pre ne vyplývajú z práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 43 a citovanú judikatúru].
46 V súlade s ustálenou judikatúrou pripomenutou v bode 33 tohto rozsudku, hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do ich právomoci, členské štáty sú pri jej výkone povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, a najmä z článku 2, ako aj z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 38 a citovanú judikatúru]. Platí to najmä pri rozhodovaní o pravidlách určenia odmeňovania sudcov.
47 Článok 19 ZEÚ, ktorý vyjadruje hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 ZEÚ, zveruje vnútroštátnym súdom a Súdnemu dvoru úlohu zaručiť plné uplatňovanie práva Únie vo všetkých členských štátoch, ako aj súdnu ochranu, ktorá osobám podliehajúcim súdnej právomoci z tohto práva vyplýva. Na tento účel je prvoradé zachovanie nezávislosti týchto orgánov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie), C‑824/18, EU:C:2021:153, body 108 a 115, ako aj citovanú judikatúru].
48 Požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je neoddeliteľne spojená s poslaním súdnictva, vychádza z podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktoré má zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a ako záruka zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu (rozsudky z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 49, ako aj z 29. júla 2024, Valančius, C‑119/23, EU:C:2024:653, bod 46).
49 Pojem nezávislosť súdov najmä predpokladá, že dotknutý orgán vykonáva svoje súdne úlohy samostatne, nikomu hierarchicky nepodlieha alebo nie je podriadený a od nikoho neprijíma akékoľvek príkazy alebo inštrukcie, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia. Rovnako ako neodvolateľnosť členov príslušného orgánu aj finančné ohodnotenie týchto členov platom vo výške zodpovedajúcej významu nimi vykonávanej funkcie predstavuje záruku, ktorá je inherentnou súčasťou nezávislosti sudcov (rozsudky z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C‑64/16, EU:C:2018:117, bod 44 a 45, ako aj zo 7. februára 2019, Escribano Vindel, C‑49/18, EU:C:2019:106, bod 66).
50 Konkrétnejšie, podľa zásady deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 124; z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19, EU:C:2021:311, bod 54, ako aj z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 42].
51 Samotná skutočnosť, že zákonodarná a výkonná moc členského štátu sú zapojené do určenia odmeňovania sudcov, však sama osebe nemôže vyvolať závislosť sudcov od týchto právomocí ani vyvolať pochybnosti o ich nezávislosti alebo nestrannosti. Ako zdôraznila Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri zostavovaní svojho rozpočtu a rozhodovaní medzi jednotlivými položkami verejných výdavkov. Táto široká miera voľnej úvahy zahŕňa určenie metódy výpočtu týchto výdavkov, a najmä odmeňovania sudcov. Vnútroštátne zákonodarné a výkonné orgány majú totiž najlepšie predpoklady na to, aby zohľadnili osobitný sociálno‑ekonomický kontext členského štátu, v ktorom sa má zostavovať tento rozpočet a zaručiť nezávislosť sudcov.
52 Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa odmeňovania sudcov však nesmú u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolávať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú (pozri analogicky rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19, EU:C:2021:311, body 56 a 57).
53 Na tento účel môžu charty, správy a iné dokumenty vypracované orgánmi Rady Európy alebo v rámci systému Organizácie Spojených národov poskytnúť relevantné usmernenia na účel výkladu práva Únie v prípade vnútroštátnych ustanovení prijatých v tejto oblasti.
54 Pokiaľ ide v prvom rade o pravidlá určenia odmeňovania sudcov, je po prvé v súlade so zásadou právnej istoty dôležité, aby tieto pravidlá boli stanovené zákonom, ktorý môže stanoviť účasť sociálnych partnerov, najmä organizácií zastupujúcich dotknutých sudcov. V tejto súvislosti transparentnosť legislatívneho postupu prispieva k zabezpečeniu nezávislosti sudcov.
55 V tejto súvislosti bod 11 „Základných zásad nezávislosti súdnictva“, ktoré prijal siedmy Kongres Organizácie Spojených národov o predchádzaní trestnej činnosti a zaobchádzaní s páchateľmi, ktorý sa konal v Miláne od 26. augusta do 6. septembra 1985, stanovuje, že primerané odmeňovanie sudcov musí byť „zaručené zákonom“. Rovnako odporúčanie CM/Rec(2010)12 Výboru ministrov Rady Európy s názvom „O sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť“, prijaté 17. novembra 2010 (ďalej len „odporúčanie Výboru ministrov z roku 2010“), v bode 53 uvádza, že „základné pravidlá systému odmeňovania profesionálnych sudcov musia byť stanovené zákonom“.
56 Okrem toho zásada nezávislosti sudcov v spojení so zásadou právnej istoty vyžaduje, aby pravidlá určenia ich odmeňovania boli objektívne, predvídateľné, stabilné a transparentné, aby sa vylúčil akýkoľvek svojvoľný zásah zákonodarnej a výkonnej moci dotknutého členského štátu.
57 Po druhé, ako je uvedené v bode 49 tohto rozsudku, poberanie platu sudcami, ktorého výška je primeraná významu funkcií, ktoré vykonávajú, predstavuje inherentnú záruku ich nezávislosti.
58 V tejto súvislosti z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 7. februára 2019, Escribano Vindel (C‑49/18, EU:C:2019:106, body 70, 71 a 73), vyplýva, že úroveň odmeňovania sudcov musí byť vzhľadom na sociálno‑ekonomický kontext dotknutého členského štátu dostatočne vysoká na to, aby im bola priznaná určitá hospodárska nezávislosť, ktorá ich môže chrániť pred rizikom, že prípadné vonkajšie zásahy alebo tlaky by mohli narušiť neutralitu rozhodnutí, ktoré majú prijať. Výška tohto odmeňovania tak musí byť takej povahy, aby chránila sudcov pred rizikom korupcie.
59 V bode 54 odporúčania Výboru ministrov z roku 2010 sa uvádza, že „odmeny sudcov musia byť úmerné ich funkcii a zodpovednosti a musia byť zároveň dostatočné, aby ich chránili pred tlakom zameraným na ovplyvňovanie ich rozhodnutí“. Bod 57 dôvodovej správy k tomuto odporúčaniu spresňuje, že „primeraná úroveň odmeny je kľúčovým prvkom boja proti korupcii sudcov a jej cieľom je chrániť sudcov pred tlakom, ktorý by mohol byť vyvíjaný“.
60 Odmeňovanie sudcov sa tak môže líšiť v závislosti od počtu odpracovaných rokov a povahy funkcií, ktoré sú im zverené. V každom prípade musí byť vždy v súlade s významom funkcií, ktoré vykonávajú.
61 Posúdenie primeranosti odmeňovania sudcov predpokladá, že okrem bežného základného platu sa zohľadnia aj rôzne príplatky a príspevky, ktoré poberajú, najmä za odpracované roky alebo za povinnosti, ktoré sú im zverené, ale aj prípadné oslobodenie od príspevkov na sociálne zabezpečenie.
62 Okrem toho primeranosť odmeňovania sudcov sa musí posúdiť s prihliadnutím na hospodársku, sociálnu a finančnú situáciu dotknutého členského štátu, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov. Z tohto hľadiska je vhodné porovnať priemerný plat sudcov s priemernou mzdou v uvedenom štáte, ako sa zdôrazňuje najmä v Správe o hodnotení európskeho justičného systému, vypracovanej v roku 2020 Komisiou Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (CEPEJ) (s. 68).
63 Ako navyše vyplýva z tejto správy (s. 67), s cieľom zabezpečiť nezávislosť sudcov a v širšom zmysle kvalitu súdnictva v právnom štáte „v politikách v oblasti justície by sa mali zohľadňovať aj platy a mzdy iných právnických profesií, aby sa povolanie sudcu stalo atraktívnym pre vysokokvalifikovaných právnikov z praxe“. Nemožno však z toho vyvodiť, že zásada nezávislosti sudcov bráni tomu, aby bol plat sudcov stanovený na nižšej úrovni, než je priemerná odmena iných právnikov, najmä tých, ktorí vykonávajú slobodné povolanie, akými sú advokáti, keďže títo sa zjavne nachádzajú v odlišnej situácii ako sudcovia.
64 Po tretie pravidlá určenia odmeňovania sudcov musia byť predmetom účinného súdneho preskúmania v súlade s procesnými pravidlami stanovenými právom dotknutého členského štátu.
65 V druhom rade, pokiaľ ide o možnosť zákonodarnej a výkonnej moci členského štátu odchýliť sa od vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá objektívne definuje pravidlá určenia platov sudcov, tým, že sa rozhodne zvýšiť tento plat v menšom rozsahu, než stanovuje táto právna úprava, či dokonca zmraziť alebo znížiť uvedený plat, prijatie takýchto derogačných opatrení musí tiež spĺňať určité požiadavky.
66 Po prvé derogačné opatrenie, ako opatrenie uvedené v predchádzajúcom bode, musí byť, podobne ako všeobecné pravidlá týkajúce sa určenia odmeňovania sudcov, od ktorého sa odchyľuje, stanovené zákonom. Okrem toho pravidlá odmeňovania sudcov stanovené v tomto derogačnom opatrení musia byť objektívne, predvídateľné a transparentné.
67 Po druhé uvedené derogačné opatrenie musí byť odôvodnené cieľom všeobecného záujmu, akým je požiadavka odstránenia nadmerného deficitu verejných financií v zmysle článku 126 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C‑64/16, EU:C:2018:117, bod 46, a zo 7. februára 2019, Escribano Vindel, C‑49/18, EU:C:2019:106, bod 67).
68 Ako však uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, možnosť členského štátu odvolávať sa na takúto potrebu nevyžaduje, aby bolo voči členskému štátu začaté konanie na základe Protokolu č. 12 o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ.
69 Rozpočtové dôvody, ktoré odôvodnili prijatie opatrenia odchyľujúceho sa od všeobecných právnych predpisov v oblasti odmeňovania sudcov, musia byť jasne stanovené. Okrem toho s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných okolností by sa tieto opatrenia nemali osobitne zameriavať len na členov vnútroštátnych súdov a mali by byť súčasťou všeobecnejšieho rámca, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa na vynakladanom rozpočtovom úsilí podieľal väčší počet osôb pôsobiacich vo vnútroštátnej verejnej službe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C‑64/16, EU:C:2018:117, bod 49, a zo 7. februára 2019, Escribano Vindel, C‑49/18, EU:C:2019:106, bod 67).
70 V tejto súvislosti bod 54 odporúčania Výboru ministrov z roku 2010 stanovuje, že „ochrana pred znižovaním platov sudcov musí byť predmetom špeciálnej právnej úpravy“. Naproti tomu, ako spresňuje bod 57 dôvodovej správy k tomuto odporúčaniu, „ustanovenie týkajúce sa neznižovania platov sudcov osobitne nebráni zníženiu platov v rámci verejných politík, ktorých cieľom je všeobecné zníženie platov osôb pôsobiacich vo verejnej službe“.
71 Ak teda členský štát prijme opatrenia na obmedzenie rozpočtu, ktoré sa týkajú jeho úradníkov a zamestnancov vo verejnej správe, môže v spoločnosti vyznačujúcej sa solidaritou, ako to zdôrazňuje článok 2 ZEÚ, rozhodnúť o uplatnení týchto opatrení aj na vnútroštátnych sudcov.
72 Po tretie v súlade so zásadou proporcionality, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie [rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20, EU:C:2022:168, bod 31], musí byť derogačné opatrenie, ako opatrenie uvedené v bode 65 tohto rozsudku, spôsobilé zaručiť dosiahnutie sledovaného cieľa všeobecného záujmu, musí sa obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, a nesmie byť neprimerané uvedenému cieľu, čo znamená zvážiť význam tohto cieľa a závažnosť zásahu do zásady nezávislosti sudcov.
73 Z tohto dôvodu opatrenie takejto povahy, hoci sa zdá vhodné na uskutočnenie cieľa všeobecného záujmu uvedeného v bode 67 tohto rozsudku, musí zostať výnimočné a dočasné, keďže sa nesmie uplatňovať nad rámec doby nevyhnutnej na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa, akým je odstránenie nadmerného deficitu verejných financií.
74 Okrem toho vplyv tohto opatrenia na odmeňovanie sudcov nesmie byť neprimeraný sledovanému cieľu.
75 Po štvrté zachovanie nezávislosti sudcov si vyžaduje, aby napriek tomu, že sa voči nim uplatňuje opatrenie obmedzujúce rozpočet, a aj keby takéto opatrenie bolo spojené s existenciou vážnej hospodárskej, sociálnej a finančnej krízy, úroveň odmeňovania sudcov bola vždy v súlade s významom funkcií, ktoré vykonávajú, aby zostali chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť rozhodovania a ovplyvniť ich rozhodnutia, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 49 tohto rozsudku.
76 Po piate derogačné opatrenie, ako opatrenie uvedené v bode 65 tohto rozsudku, musí podliehať účinnému súdnemu preskúmaniu za podmienok uvedených v bode 64 tohto rozsudku.
77 Hoci v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ neprináleží Súdnemu dvoru uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, Súdny dvor môže na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu poskytnúť usmernenia vyplývajúce zo spisov v konaniach vo veci samej, ako aj z predložených písomných pripomienok, ktoré tomuto súdu umožnia rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. júna 1991, Newton, C‑356/89, EU:C:1991:265, bod 10; zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija, C‑83/14, EU:C:2015:480, bod 71, ako aj zo 7. novembra 2024, Centro di Assistenza Doganale Mellano, C‑503/23, EU:C:2024:933, bod 85).
78 Vo veci C‑146/23 prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či, ako tvrdila poľská vláda pred Súdnym dvorom, opatrenia odchyľujúce sa od článku 91 ods. 1c zákona o organizácii všeobecných súdov, ktoré sa uplatňovali v rokoch 2022 a 2023, zodpovedali cieľu všeobecného záujmu spočívajúcemu v prerozdelení rozpočtových zdrojov v kontexte pandémie COVID‑19, agresie Ruskej federácie voči Ukrajine a z toho vyplývajúceho bezprecedentného zvýšenia cien energie.
79 Vzhľadom na to, že článok 8 sprievodného zákona k rozpočtu na rok 2022 a článok 8 sprievodného zákona k rozpočtu na rok 2023 sa osobitne týkali odmeňovania sudcov a prokurátorov, takéto opatrenia treba na prvý pohľad považovať za opatrenia, ktoré môžu ohroziť zásadu nezávislosti sudcov. Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku a vzhľadom na skutočnosti uvedené poľskou vládou pred Súdnym dvorom však nemožno vylúčiť, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, že tieto opatrenia, hoci sa osobitne zameriavajú na sudcov, patria do rámca širších reforiem, ktoré sa dotýkajú aj odmeňovania iných kategórií úradníkov alebo zamestnancov verejnej správy. Podľa týchto skutočností by uvedené opatrenia v skutočnosti mohli byť určené na to, aby sa s odstupom času na sudcov vzťahovali obmedzujúce rozpočtové opatrenia, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch vzťahovali na iné kategórie úradníkov alebo zamestnancov verejnej správy.
80 Okrem toho sa zdá, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, že obe vnútroštátne ustanovenia uvedené v predchádzajúcom bode sa uplatňovali len počas jedného roka. Zdá sa teda, že mzdové opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, mali výnimočnú a dočasnú povahu, čo podľa všetkého potvrdzuje skutočnosť, že mechanizmus výpočtu platov stanovený v článku 91 zákona o organizácii všeobecných súdov nebol zrušený a opäť sa uplatňoval v roku 2024, ako uviedli poľská vláda a Komisia na pojednávaní pred Súdnym dvorom.
81 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, tiež vyplýva, že s výhradou overenia vnútroštátnym súdom tieto opatrenia nemali za následok zbavenie XL práva na odmenu, ktorá bola vzhľadom na hospodársky, sociálny a finančný kontext dotknutého členského štátu a na priemernú mzdu v tomto členskom štáte primeraná významu funkcií, ktoré vykonáva. Hoci sa totiž tieto opatrenia mohli premietnuť do straty kúpnej sily XL, podľa informácií uvedených v tomto spise sa nezdá, že by znížili výšku jeho odmeny, ktorá bola zmrazená v roku 2021, a vzrástla o 4,37 % v roku 2022 a o 7,8 % v roku 2023. Poľská vláda a Komisia navyše zdôraznili, že zahrnutím rôznych príplatkov, ako aj oslobodenia poľských sudcov od platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktoré predstavuje úsporu takmer 14 % hrubej mzdy, ich odmena počas tohto obdobia predstavovala trojnásobok priemernej mzdy v Poľsku.
82 Napokon návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy w Białymstoku (Okresný súd Białystok) vo veci C‑146/23, stačí na potvrdenie možnosti účinného súdneho preskúmania mzdových opatrení, o ktoré ide vo veci samej.
83 S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa teda nezdá, že by článok 8 sprievodného zákona k rozpočtu na rok 2022 a článok 8 sprievodného zákona k rozpočtu na rok 2023 porušovali požiadavky vyplývajúce zo zásady nezávislosti sudcov, ako vyplýva z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ.
84 Pokiaľ ide o vec C‑374/23, z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom na jednej strane vyplýva, že stanovenie platu sudcov apygardos teismai (krajské súdy) je založené na právnom základe, a to na článku 3 zákona o odmeňovaní sudcov, ktorý stanovuje, že základná výška tohto platu je každoročne stanovená zákonodarnou a výkonnou mocou na úrovni, ktorá nemôže byť nižšia ako úroveň z predchádzajúceho roka, a že sa musí zohľadniť súbor objektívnych kritérií, ako je ročná miera inflácie za predchádzajúci rok, ktorá závisí od národného indexu spotrebiteľských cien, výška minimálnej mesačnej mzdy a vplyv iných faktorov ovplyvňujúcich úroveň a vývoj priemernej mzdy vo verejnom sektore. Na druhej strane vzhľadom na tieto skutočnosti a s výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa tieto pravidlá zdajú byť objektívne, predvídateľné, stabilné a transparentné.
85 Za predpokladu, že vnútroštátny súd chce spochybniť primeranosť platu, ktorý poberajú SR a RB, v bode 62 tohto rozsudku bolo uvedené, že primeranosť odmeňovania sudcov sa musí posudzovať s prihliadnutím na hospodársku, sociálnu a finančnú situáciu dotknutého členského štátu a porovnaním priemerného platu sudcov s priemerným platom v uvedenom štáte.
86 Ako však vyplýva zo Správy o hodnotení európskeho justičného systému, ktorú v roku 2022 vypracovala CEPEJ (s. 80), v roku 2020 zodpovedal priemerný hrubý plat litovských sudcov na začiatku kariéry 2,1‑násobku priemernej hrubej mzdy v Litve a 2,9‑násobku tejto priemernej hrubej mzdy v prípade sudcov Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva).
87 Je pravda, že vnútroštátny súd poukazuje aj na daňovú reformu, ku ktorej došlo v roku 2019, ktorá viedla k zníženiu nominálnej odmeny týchto sudcov. Keďže v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je žiadna zmienka o tejto reforme, odvolávanie sa na jej uplatnenie na sudcov nemôže samo osebe stačiť na vyvodenie záveru o existencii porušenia zásady nezávislosti sudcov.
88 V dôsledku toho a s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa vo veci C‑374/23 nezdá, že by pravidlá určenia platov, ktoré SR a RB poberali počas obdobia, o ktoré ide vo veci samej, porušovali túto zásadu.
89 Napokon návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius) v tejto veci, stačí na potvrdenie možnosti účinného súdneho preskúmania mzdových opatrení, o ktoré ide vo veci samej.
90 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na otázky položené vo veciach C‑146/23 a C‑374/23 odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov nebráni tomu, aby:
– na jednej strane zákonodarná a výkonná moc členského štátu určovali odmeňovanie sudcov, pokiaľ toto určovanie nepatrí do výkonu svojvoľnej právomoci, ale je založené na podmienkach, ktoré:
– sú stanovené zákonom,
– sú objektívne, predvídateľné, stabilné a transparentné,
– zabezpečujú pre sudcov odmeňovanie, ktoré zodpovedá významu funkcií, ktoré vykonávajú, vzhľadom na hospodársku, sociálnu a finančnú situáciu v dotknutom členskom štáte a priemernú mzdu v tomto členskom štáte, a
– môžu byť predmetom účinného súdneho preskúmania v súlade s procesnými pravidlami ustanovenými v práve tohto členského štátu;
– na druhej strane sa zákonodarná a výkonná moc členského štátu odchýlili od vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá objektívne definuje pravidlá určenia odmeňovania sudcov, tým, že sa rozhodnú zvýšiť ich platy v menšom rozsahu, než stanovuje táto právna úprava, či dokonca zmraziť alebo znížiť výšku uvedených platov, pokiaľ takéto derogačné opatrenie nepatrí do výkonu svojvoľnej právomoci, ale:
– je stanovené zákonom,
– stanovuje objektívne, predvídateľné a transparentné pravidlá odmeňovania,
– je odôvodnené cieľom všeobecného záujmu sledovaným v rámci opatrení, ktoré sa s výhradou riadne odôvodnených výnimočných okolností netýkajú špecificky sudcov, ale všeobecnejšie ovplyvňujú odmeňovanie kategórií úradníkov alebo zamestnancov verejnej správy,
– je nevyhnutné a striktne primerané na dosiahnutie tohto cieľa, čo predpokladá, že zostáva výnimočné a dočasné a nemá vplyv na primeranosť odmeňovania sudcov vo vzťahu k významu funkcií, ktoré vykonávajú, a
– môže byť predmetom účinného súdneho preskúmania v súlade s procesnými pravidlami ustanovenými v práve tohto členského štátu.
O trovách
91 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnymi súdmi, o trovách konania rozhodnú tieto vnútroštátne súdy. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov nebráni tomu, aby:
– na jednej strane zákonodarná a výkonná moc členského štátu určili odmeňovanie sudcov, pokiaľ toto určenie nepatrí do výkonu svojvoľnej právomoci, ale je založené na podmienkach, ktoré:
– sú stanovené zákonom,
– sú objektívne, predvídateľné, stabilné a transparentné,
– zabezpečujú pre sudcov odmeňovanie, ktoré zodpovedá významu funkcií, ktoré vykonávajú, vzhľadom na hospodársku, sociálnu a finančnú situáciu v dotknutom členskom štáte a priemernú mzdu v tomto členskom štáte, a
– môžu byť predmetom účinného súdneho preskúmania v súlade s procesnými pravidlami ustanovenými v práve tohto členského štátu;
– na druhej strane sa zákonodarná a výkonná moc členského štátu odchýlili od vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá objektívne definuje pravidlá určenia odmeňovania sudcov, tým, že sa rozhodnú zvýšiť ich platy v menšom rozsahu, než stanovuje táto právna úprava, či dokonca zmraziť alebo znížiť výšku uvedených platov, pokiaľ takéto derogačné opatrenie nepatrí do výkonu svojvoľnej právomoci, ale:
– je stanovené zákonom,
– stanovuje objektívne, predvídateľné a transparentné pravidlá odmeňovania,
– je odôvodnené cieľom všeobecného záujmu sledovaným v rámci opatrení, ktoré sa s výhradou riadne odôvodnených výnimočných okolností netýkajú špecificky sudcov, ale všeobecnejšie ovplyvňujú odmeňovanie kategórií úradníkov alebo zamestnancov verejnej správy,
– je nevyhnutné a striktne primerané na dosiahnutie tohto cieľa, čo predpokladá, že zostáva výnimočné a dočasné a nemá vplyv na primeranosť odmeňovania sudcov vo vzťahu k významu funkcií, ktoré vykonávajú, a
– môže byť predmetom účinného súdneho preskúmania v súlade s procesnými pravidlami ustanovenými v práve tohto členského štátu.
