Súd:                                              Krajský súd Bratislava

Spisová značka:                             6Cob/178/2024 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324203855 Dátum vydania rozhodnutia:                                                                      16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:       JUDr. Marta Barková

ECLI:                                             ECLI:SK:KSBA:2024:1324203855.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Denník Štandard s.r.o., so sídlom Mierové námestie 4, 911 01 Trenčín, IČO: 44 432 011, právne zastúpený: G. Lehnert, s. r. o., so

sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762, proti žalovanému: Konšpirátori.sk,

občianske združenie, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava, IČO: 52 115 186, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, o ochranu dobrej povesti a o ochranu pred nekalou súťažou, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 71Cb/98/2024 – 260 zo dňa 23.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 71Cb/98/2024 – 260 zo dňa 23.07.2024 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 71Cb/98/2024 – 260 zo dňa 23.07.2024 (ďalej len ako „napadnuté uznesenie“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

• Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), § 325 ods. 1 a ods. 2 CSP, § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP a čl. 26 ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ako „Ústava SR“).

• V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2024 žalobca žiadal, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť odstrániť z webového sídla žalovaného akúkoľvek zmienku o spravodajskom portáli žalobcu D. (ďalej aj ako „portál žalobcu“), povinnosť doručiť žalobcovi ospravedlnenie za zásah do jeho dobrej povesti a uverejniť ho tiež na svojej webstránke, ako aj zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie 30 000 eur. Súčasne týmto podaním žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Súd ukladá žalovanému, aby odstránil z webového sídla Y. a na ňom zverejnených zoznamov stránok so sporným obsahom slovné označenie webového portálu/webovej domény žalobcu D. a jej prípadných subdomén, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“

V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že preukázal, že jeho portál sa ocitol v zozname (databáze) webových stránok so sporným, neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, ktorý žalovaný sprístupňuje na svojom webovom sídle Y. (ďalej aj ako „zoznam“ alebo aj ako „databáza“). Z uvedeného konania žalovaného bolo podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný priamo a na verejne prístupnom mieste (portáli s návštevnosťou dosahujúcou za 8 rokov jeho existencie už takmer 600 000 užívateľov) označil žalobcu, resp. jeho

spravodajský webový portál/webovú doménu D. za webstránku so sporným obsahom, v dôsledku čoho je žalobca verejne prezentovaný ako nedôveryhodný prevádzkovateľ spravodajského portálu s pochybným obsahom. Takéto označenie žalobcu vzbudzuje nedôveru u verejnosti, ktorá portál

T. navštívi a prečíta si zoznam webov s pochybným obsahom, v ktorom figuruje žalobca na 287. mieste, s negatívnym hodnotením komisie 6.9 bodov z 10 možných. Zverejnenie webovej domény žalobcu ako nedôveryhodného spravodajského portálu preukázateľne vzbudilo nedôveru a pochybnosti u obchodných partnerov žalobcu (IAB Slovakia). Informáciu o zaradení portálu žalobcu do zoznamov na webe Y. preukázateľne citovali a komentovali vo vzťahu k žalobcovi konkurenčné spravodajské portály (ktoré tým zvýšili závažnosť tohto zásahu žalovaného), ktoré prezentovali žalobcu v očiach verejnosti v negatívnom svetle. Podobné články by nikdy neboli vznikli, ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu na strane žalovaného, ktorý neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu. Žalobca pritom ponúka verejnosti štandardný mediálny obsah, skôr konzervatívneho zamerania, čo zodpovedá novinárskym štandardom vyspelých demokracií, pričom transparentne zverejňuje nielen mená autorov svojich článkov a redakcie, ale aj zloženie svojich vlastníkov. Žalobca je zároveň členom Asociácie tlačených a digitálnych médií a jeho redaktori sa pri práci riadia etickým kódexom novinára. Zaradením portálu žalobcu do zoznamu tak žalobcovi bezprostredne hrozí ujma spočívajúca v poklese počtu reálnych užívateľov a predplatiteľov portálu, strate obchodných príležitostí žalobcu a v zásahu do dobrej povesti žalobcu. Predovšetkým však, pretrvávaním tohto stavu môže byť povesť žalobcu poškodená až do tak značnej miery, že bez nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému odstrániť zo zoznamu portál žalobcu, bude ťažké (vzhľadom na nepredvídateľnosť dĺžky súdneho konania vo veci samej) narušenú povesť žalobcu reparovať a konečná ochrana žalobcu poskytnutá rozhodnutím vo veci samej by tak už nemusela byť pre žalobcu efektívna. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení je zabrániť tomu, aby sa postavenie žalobcu naďalej zhoršovalo, keďže ani napriek opakovaným výzvam žalobcu nedošlo k požadovanej náprave zo strany žalovaného. Naopak, negatívne dôsledky pre žalobcu zaradením portálu na zoznam a uverejňovanie zoznamu naďalej pretrvávajú, čo negatívne ovplyvňuje jeho podnikateľskú činnosť.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.05.2024 popieral skutkové tvrdenia, ako aj právnu argumentáciu, ktoré žalobca v rámci procesného útoku uviedol v žalobe a návrhu na neodkladné opatrenie. Popieral všetky nároky uplatnené prostredníctvom žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odmietal názor, že by z jeho strany došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na dobrú povesť. Dôvodom založenia žalovaného, ako aj vzniku webovej stránky F., bola predovšetkým snaha upozorňovať širokú verejnosť na rôzne formy stupňujúceho sa šírenia hybridných hrozieb v online priestore. Webová stránka F. obsahuje okrem iného aj zoznam adries webových stránok, ktoré žalovaný vyhodnotil na základe hĺbkovej analýzy ako webové stránky so sporným, neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom. Webové stránky konkrétne hodnotia členovia hodnotiacej komisie žalovaného. Nejedná sa o náhodný zhluk ľudí, ale o skupinu erudovaných fyzických osôb, ktoré tak robia vo svojom voľnom čase a v rámci občianskych aktivít, pričom na relevantné hodnotenie webových stránok majú dostatočné vzdelanie, skúsenosti aj vedomosti. Činnosť projektu T. je realizáciou základných práv žalovaného na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií. Vecná a legitímna kritika rôznych dezinformačných webových portálov prispieva k ochrane demokracie a právneho štátu. Žalovaný mal za to, že aktivity projektu sú zároveň v plnom súlade s dlhodobými aktivitami všetkých orgánov verejnej moci v rámci Slovenskej republiky, a to v snahe ochrániť jednak vnútornú bezpečnosť štátu, a súčasne aj spoločnosť pred účelovou a umelo vyvolávanou radikalizáciou. Činnosť a aktivity žalovaného predstavujú realizáciu jeho základných práv na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií, ktoré mu garantuje Ústava SR, Listina základných práv a slobôd, a rovnako tak aj medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná. K dodržiavaniu ochrany dobrej povesti právnických osôb pristupuje žalovaný vždy zodpovedne a s mimoriadnou vážnosťou. Aktivity žalovaného nie sú v žiadnom prípade zamerané na akúkoľvek svojvoľnú či účelovú stigmatizáciu webových stránok zaradených do zoznamu. Poukázal na to, že jeho činnosť predstavuje neziskovú občiansku iniciatívu, ktorej výhradným cieľom je hodnotiť (podľa ním určených transparentných kritérií) obsah webových stránok sprostredkúvajúcich informácie širokej verejnosti. Hodnotenia obsahu webových stránok zo strany žalovaného nie sú svojvoľné. Jednotlivé hodnotenia sú vždy založené na rozsiahlom, relevantnom a preskúmateľnom skutkovom základe, podľa pravidiel zverejnených na webovej stránke F. Žalovaný má Ústavou SR a inými vyššie uvedenými predpismi garantované právo kritizovať, a vecnú a podloženú kritiku aj verejne šíriť. Zaradenie akejkoľvek webovej stránky do zoznamu má zároveň len čisto odporúčací charakter vyjadrujúci subjektívny názor žalovaného, resp. názor zhmotňujúci hodnotenie webovej stránky hodnotiacou komisiou. Zoznam ako

prejavený názor nemá ambíciu byť všeobecne akceptovateľnou normou. Každá osoba si môže vždy slobodne spraviť na akúkoľvek z hodnotených webových stránok svoj vlastný názor.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v danom prípade nedospel k záveru, že by žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Po preštudovaní listinných dôkazov založených do spisu súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že v danom prípade neexistuje bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi sporovými stranami formou požadovaného neodkladného opatrenia, nakoľko táto nebola relevantným spôsobom zo strany žalobcu osvedčená. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že mu hrozí ujma spočívajúca v poklese počtu reálnych užívateľov a predplatiteľov portálu D. v dôsledku zaradenia portálu žalobcu na zoznam stránok so sporným obsahom nijako neosvedčil. Nedoložil do spisu napr. žiadne údaje o tom, akú návštevnosť/ počet predplatiteľov mal jeho portál pred zaradením na zoznam stránok so sporným obsahom a akú po zaradení na tento zoznam. Jeho obavy v tejto rovine majú preto len charakter domnienok a predpokladov, ktoré sami o sebe nepredstavujú zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je výnimočným a zrýchleným prostriedkom súdnej ochrany. Žalobca taktiež neosvedčil ani ďalšie svoje tvrdenie, a to, že konaním žalovaného stratil obchodné príležitosti. Ako príklad uviedol, že najväčšie slovenské digitálne združenie IAB Slovakia pôsobiace v oblasti digitálne reklamy a digitálneho prostredia neschválilo jeho žiadosť o prijatie za člena združenia, pričom hlavným dôvodom malo byť zaradenie žalobcu na zoznam T.. Je síce pravdou, že uvedené združenie neprijalo žalobcu za svojho člena, avšak uvedenie stránky žalobcu na zoznam T. bolo jedným z viacerých dôvodov, prečo sa tak stalo, čo vyplýva z listu IAB Slovakia adresovanému žalobcovi (v spise na č.l. 220). Ako hlavný dôvod neprijatia žalobcu do združenia sa v tomto liste uvádza predovšetkým skutočnosť, že web žalobcu je bez online inzercie (čo je jedným z hlavných dôvodov fungovania a iných podporných aktivít združenia), ako aj nesúlad s Etickým kódexom internetových médií. To znamená, že zaradenie webstránky žalobcu na zoznam stránok so sporným obsahom vedeným žalovaným nie je jediným a ani najpodstatnejším dôvodom, prečo toto združenie neprijalo žalobcu za svojho člena. Žalobca okrem toho poukázal aj na emailovú správu zo dňa 05.10.2023 od I. T. (Head of Digital Media Solutions, Slovakia), v ktorej tento žalobcovi tvrdí, že zaradenie na zoznam T. predstavuje vážny problém ohľadom spolupráce so spoločnosťou, ktorú zastupuje a so sieťovými agentúrami. Z uvedenej správy však nijak nevyplýva, že k spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou Digital Media Solutions, Slovakia (či inou konkrétnou obchodnou spoločnosťou) by aj reálne došlo, nebyť zaradenia žalobcu na zoznam T.. Rovnako z nej nie je zrejmé, aká konkrétna ujma mala žalobcovi vzniknúť z toho, že k vzájomnej spolupráci napokon nedošlo. Žalobca už neuviedol žiadne iné konkrétne obchodné príležitosti, o ktoré by v dôsledku konania žalovaného prichádzal. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neosvedčil, že z dôvodu zaradenia webstránky žalobcu na zoznam vedený žalovaným by mu aktuálne vznikala ujma v tak značnom rozsahu, že by to odôvodňovalo bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi sporovými stranami neodkladným opatrením. Keďže neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, v prípade rozhodovania súdu o jeho nariadení sú kladené zvýšené nároky na presvedčivosť návrhu a osvedčenie všetkých relevantných predpokladov na jeho nariadenie, čo sa v danom prípade nestalo.

Súd prvej inštancie ďalej považoval za potrebné uviesť, že zoznam stránok so sporným obsahom na stránke F. má výslovne odporúčací charakter, je vyjadrením slobodného názoru žalovaného, čiže vo svojej podstate ide o realizovanie ústavného práva na slobodu prejavu (zakotveného v článku 26 Ústavy SR). Mal za to, že žalobca neosvedčil spojitosť medzi stratou používateľov svojej webstránky, či stratou príjmov z reklamy a zaradením na zoznam stránok so sporným obsahom žalovaným. Používateľ internetových stránok má možnosť vybrať si medzi širokým spektrom internetových spravodajských webov, preto ak aj došlo k zníženiu návštevnosti webstránky žalobcu (čo nebolo nijak osvedčené), je to prejavom slobodnej vôle čitateľa samostatne sa rozhodovať, čiže nemožno to automaticky pripisovať činnosti žalovaného. Aj reklamné prostredie je založené na konkurencii súťažiteľov na trhu, to znamená, že aj zadávateľ reklamy musí mať možnosť slobodnej voľby a hodnotenia webu, kde svoju reklamu umiestni, čo vyplýva zo samotnej logiky trhovej konkurencie (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/2027/2020 zo dňa 31.08.2020). Je pritom ovplyvňovaný rôznymi faktormi a názormi iných subjektov, ktoré v konečnom dôsledku formujú jeho mienku a ďalšie rozhodovanie sa. Rovnako v tomto smere nie je prekvapivé, že iné spravodajské weby informovali o zaradení portálu žalobcu na predmetný zoznam žalovaného. Takéto konanie je prejavom slobodnej realizácie predmetu ich činnosti, aj keď to nie je žalobcovi po vôli. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že predovšetkým s ohľadom na realizáciu slobody prejavu, zaradenie žalobcu na zoznam stránok so

sporným obsahom vedený žalovaným nie je možné posúdiť ako nekalosúťažné, či inak narúšajúce hospodársku súťaž. Na webstránke žalovaného sa totiž jasne uvádza, že je na samotnom jednotlivcovi, či s predmetným zoznamom súhlasí a či ho bude využívať. Vzhľadom na uvedené preto súd nevidel žiaden relevantný a vážny dôvod na to, aby takéto konanie žalovaného – čiže prejav jeho slobodného názoru umiestniť subjekty na zoznam stránok so sporným obsahom – predstavovalo nezákonný zásah do dobrej povesti žalobcu na trhu so spravodajskými webovými portálmi a medzi širokou verejnosťou. Súd prvej inštancie subsidiárne považoval za potrebné uviesť, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po viac ako polroku po tom, ako ho žalovaný zaradil na zoznam stránok so sporným obsahom, čo je už samo osebe v príkrom rozpore s potrebou bezodkladnosti úpravy pomerov medzi sporovými stranami ako základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. V predmetnom prípade tak rovnako ani nemožno hovoriť o bezprostrednom nebezpečenstve vzniku značnej ujmy na strane žalobcu.

Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že v duchu postulátov prirodzeného práva a možnosti slobodnej voľby má každý človek právo hlboko nesúhlasiť so zámerom a obsahom iniciatívy žalovaného. Dokonca má právo iniciatívu žalovaného vnímať ako neetickú. Ale aj takto hodnotená iniciatíva žalovaného má v slobodnej a demokratickej spoločnosti právo na existenciu a ochranu. V žiadnom prípade neznamená, že žalobca, ktorý bol zaradený na zoznam žalovaného je z tohto dôvodu automaticky konšpirátorom v akomkoľvek význame slova alebo webstránkou so sporným obsahom. A to najmä preto, že iniciatíva žalovaného má subjektívny charakter, keďže ide o názor určitej záujmovo-hodnotovej skupiny. A to aj napriek snahe žalovaného prezentovať svoje názory ako objektivizované. Za účelom zachovania hodnoty slobody prejavu a dodržiavania demokratických princípov je žalobca povinný strpieť predmetnú aktivitu žalovaného. Zvlášť, ak žalobca je subjekt, ktorý svojím predmetom činnosti dobrovoľne vstupuje do verejného priestoru a podstatným spôsobom ho formuje. O tom, či je žalobca konšpiračným médiom v akomkoľvek význame slova alebo médiom so sporným obsahom rozhoduje nakoniec výlučne každý z nás na základe slobodnej voľby. Každý jednotlivec môže so závermi žalovaného súhlasiť alebo ich odmietnuť a rozhodnúť sa, akým smerom sa bude uberať jeho vnútorný postoj pretavený do akejkoľvek činnosti, ktorá bude v súlade so zákonom. Základnou paradigmou európskeho kultúrneho priestoru a jadrom slobody európskeho človeka je sloboda prejavu založená na starogréckej parrhesii, ktorej posolstvo sa stalo neoddeliteľnou súčasťou mnohých medzinárodných dokumentov a rozhodnutí ESĽP. Na uchovanie tejto jedinečnej ústavnej hodnoty, ktorá je predpokladom demokratického zriadenia je preto nevyhnutné, aby žalobca strpel aj také prejavy, ktoré sú pre neho v súlade so zákonom obťažujúce, nepríjemné alebo také, ktoré žalobca považuje za nepravdivé. Ochrana slobody prejavu má preto absolútnu prednosť pred jej obmedzením z dôvodov, ktoré žalobca uvádza vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je v rozpore so zásadami vnímania slobodných a demokratických procesov, aby sa žalobca pokúšal riešiť úbytok čitateľov alebo podporovateľov tým, že sa snaží zakázať pre neho nepohodlný oponentský prejav žalovaného, nech by aj bol akokoľvek tematicky či obsahovo pochybný, avšak pokrytý prirodzenoprávnou a zákonnou úpravou slobody prejavu demokratického zriadenia a princípmi právneho štátu. V demokratickej spoločnosti vystavuje konečné vysvedčenie mediálnemu priestoru sám občan a nie konkurent, či protivník. Rozhodujúce faktory, ktoré majú dopad na tvorbu úsudku občana a na jeho správanie sú miera intelektuálnej uvedomelosti občana, jeho schopnosť samostatne kriticky myslieť a úroveň jeho zodpovednosti. V slobodnej a demokratickej spoločnosti je vylúčené zbavovať občana možnosti slobodne sa rozhodnúť medzi rôznymi názorovými prúdmi tým, že štát svojím autoritatívnym zásahom odstráni myšlienkový prejav alebo zdroj, ktorý má potenciál ovplyvniť mienku občana, pokiaľ tento prameň pôsobenia neopúšťa zákonný rámec ultima ratio. Sloboda prejavu je tak dôležitá a nepostrádateľná hodnota demokratickej spoločnosti, že jej obmedzenie je možné iba výnimočne a iba z veľmi vážnych dôvodov. Obmedzovanie slobody prejavu zo strany jednej z mocí v štáte len preto, že sa žalobcovi nepáči zaradenie na zoznam stránok so sporným obsahom a z toho plynúce následky, by bolo neprimeraným zásahom do slobody prejavu hraničiacim s cenzúrou. Činnosť žalovaného patrí do pluralitného názorového spektra, ktoré neoddeliteľne patrí do výbavy demokratickej formy politického zriadenia, ku ktorému sa Slovenská republika hlási.

S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

• Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca dňa 20.08.2024 včas odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi žalobcom navrhované neodkladné opatrenie a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

K otázke osvedčenia hroziacej ujmy – poklesu návštevnosti portálu D. žalobca v odvolaní uviedol, že závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s osvedčeným skutkovým stavom, nakoľko predložil relevantné údaje o návštevnosti portálu, a to aj pred jeho zaradením na zoznam, pričom z nich jednoznačne vyplýva pokles jeho návštevnosti. K zaradeniu portálu do zoznamu prišlo dňa 07.11.2023 a žalobca predložil údaje z IAB monitoru o návštevnosti portálu za celý mesiac november 2023 a za mesiace december 2023 a január 2024. Poukázal na to, že údaje z IAB monitoru predložil aj žalovaný, a to vrátane údajov za september a október 2023 a február až jún 2024, pričom žalobca pravdivosť týchto žalovaným predložených údajov z IAB monitoru nepoprel, a teda sa považujú za nesporné. Záver súdu prvej inštancie o tom, že v súdnom spise neboli predložené žiadne údaje o návštevnosti portálu pred jeho zaradením na zoznam bol teda zjavne nesprávny. Žalobca mal za to, že z predložených údajov o návštevnosti portálu pred a po jeho zaradení na zoznam, je zrejmý pokles návštevnosti a hoci sa návštevnosť portálu začala postupne opäť zvyšovať, nikdy nedosiahla úroveň z novembra 2023. Žalobca tak mal za to, že osvedčil nielen hrozbu ujmy spočívajúcej v hrozbe poklesu návštevnosti jeho portálu ale priamo preukázal aj vznik ujmy spočívajúcej v skutočnom poklese návštevnosti portálu, ktorý nastal po zaradení do zoznamu.

K otázke osvedčenia hroziacej ujmy – strate obchodných príležitostí, žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, v zmysle ktorého žalobca nemal osvedčiť, že by konaním žalovaného stratil obchodné príležitosti. Poukázal na to, že jedným z troch hlavných dôvodov, pre ktoré nebol prijatý za člena najväčšieho slovenského digitálneho združenia IAB Slovakia, bolo aj zaradenie portálu žalobcu na zoznam, a preto považoval za zrejmé, že aj keď IAB Slovakia uviedla aj iné hlavné dôvody nesúhlasu jeho členov s prijatím žalobcu do tohto združenia, tento dôkaz preukazuje, že došlo k vážnemu zásahu do dobrej povesti žalobcu u jeho konkurentov a potenciálnych obchodných partnerov, ktorí sú členmi združenia. Uviedol, že IAB Slovakia dôvody svojho odmietnutia nijako kvalitatívne nerozlišuje a všetky tri označuje za „hlavné“. Mal za to, že osvedčil, že jeho zaradenie na zoznam bolo jedným z rozhodujúcich dôvodov, pre ktoré s ním IAB Slovakia odmietlo spolupracovať, a teda ak by aj odstránil ostatné vytýkané nedostatky, stále by tu existovala prekážka v podobe jeho zaradenia na zoznam. Žalobca ďalej poukazoval na to, že ujmu na svojej dobrej povesti osvedčoval aj vyjadrením mediálnej agentúry EssenceMediacom Slovakia s.r.o. z októbra 2023, ktorá z dôvodu zaradenia žalobcu na zoznam, odmietla s ním spolupracovať. Za rozhodné v tomto prípade žalobca považoval to, že jeho zaradenie do zoznamu bol postačujúci dôvod na to, aby agentúra ukončila komunikáciu so žalobcom ohľadom možnej spolupráce. Osvedčenou ujmou je v tomto prípade ujma na dobrej povesti žalobcu, keď s ním v dôsledku jeho zaradenia na zoznam iné subjekty odmietli spolupracovať, čím je podstatne sťažený výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Zdôraznil, že odmietnutie spolupráce mediálna agentúra odôvodnila tak, že by spoluprácu so žalobcom neobhájila u svojich klientov a zdôraznila závažnú skutočnosť, že zoznam na stránke T. táto agentúra aj sieťové agentúry „defaultne požívajú ako základ exclusion listu“. Zaradenie na zoznam tak viedlo k vzniku závažnej ujmy na dobrej povesti žalobcu. Poukázal tiež na svoju komunikáciu s mestom Nitra zo dňa 22.07.2024, ktorú bez svojej viny nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko k tejto komunikácii došlo len deň pred vydaním napadnutého uznesenia. Z tejto komunikácie vyplynulo, že mesto Nitra odmietlo dať redaktorovi žalobcu odpoveď na štandardné novinárske otázky s odôvodnením, že neposkytuje informácie médiám zaradeným v zozname. Aj z tohto dôkazu podľa žalobcu vyplynulo, že zaradenie na zoznam vážnym spôsobom obmedzuje jeho činnosť ako spravodajského média, čo ďalej zvýrazňuje vážnosť zásahu do jeho dobrej povesti, ako aj do jeho súťažného postavenia a zároveň sa táto ujma postupne zväčšuje.

Žalobca zdôraznil, že mal povinnosť osvedčiť, že mu v dôsledku zaradenia na zoznam bezprostredne hrozí vznik ujmy a nie aj to, že mu aktuálne aj nejaká ujma vznikla, ktorej vznik však tiež osvedčil. Existencia bezprostredne žalobcovi hroziacej ujmy vyplýva z objektívneho skutkového stavu, ktorý založil svojím konaním žalovaný, a teda zo samotného zaradenia žalobcu na zoznam na portáli T. s významnou návštevnosťou, ktoré bolo dokonca medializované, pričom mnohé sieťové agentúry, ako aj iné subjekty vychádzajú pri vylúčení web portálov z ich reklamných kampaní ako aj z akejkoľvek spolupráce s nimi štandardne zo zoznamu žalovaného. Uviedol, že jeho zaradením do zoznamu bol

verejne označený ako nespoľahlivý a neseriózny subjekt, ktorý si nezaslúži dôveru verejnosti ani príjmy z inzercie, čo je konanie spôsobilé poškodiť povesť žalobcu do takej miery, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bude ťažké, vzhľadom na nepredvídateľnú dĺžku konania vo veci samej, narušenú povesť žalobcu reparovať, a preto konečná ochrana poskytnutá meritórnym rozhodnutím už nemusí byť pre žalobcu efektívna. Žalobca poukázal na to, že pre neho ako spravodajské médium je návštevnosť jeho portálu najdôležitejším ekonomickým ukazovateľom a tiež je pri výkone svojej činnosti odkázaný aj na spoluprácu s verejnoprávnymi subjektami, ktorých osvedčené odmietnutie spolupráce so žalobcom z dôvodu jeho zaradenia na zoznam podstatne negatívne zasahuje do jeho činnosti tým, že mu znemožňuje jej riadne vykonávanie. V zmysle uvedené mal žalobca za to, že mu nielen hrozí značná a bezprostredná ujma, ale, že mu ujma aj vznikla a hrozí mu jej rozširovanie. Rovnako mu v dôsledku jeho zaradenia na zoznam vznikla ujma na jeho dobrej povesti.

K otázke včasnosti požiadania o neodkladnú ochranu, jeho bezodkladnosti a k proporcionalite, žalobca v odvolaní uviedol, že podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s časovým odstupom z dôvodov, ktoré mu nemožno prikladať na ťarchu, nakoľko konal dôsledne tak, aby sa vyhol súdnemu sporu so žalovaným a opakovane ho mimosúdne vyzval na nápravu protiprávneho stavu. Poukázal tiež na to, že pred podaním návrhu zmenil právneho zástupcu, a teda k zdržaniu v príprave návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prispeli na jeho strane ospravedlniteľné dôvody. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na predpokladanú celkovú dĺžku konania vo veci samej. Žalobca tiež odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.01.2021, sp. zn. III. ÚS 422/2021, ktorý vyslovil, že bez ďalšieho samotný atribút bezodkladnosti neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, naopak môže ísť o potrebu upraviť pomery, ktoré pretrvávajú aj dlhšie časové obdobie, preto iba z dôvodu, že sa žalobca nedomáhal ochrany návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ale až po istom čase existencie tohto stavu, nemôže súd túto podmienku považovať za nesplnenú. Žalobca tak mal za to, že podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia včas, keďže hodnoverne osvedčil potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu pretrvávajúcu už dlhšie časové obdobie a bez jej poskytnutia bude zásah do dobrej povesti žalobcu, aj v prípade jeho úspechu vo veci samej, už len ťažko napraviteľný. Žalobca ďalej uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie spĺňa podmienku dočasnosti, nakoľko jeho nariadením sa vytvorí len dočasný stav do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie spĺňa tiež princíp proporcionality, keďže v dôsledku jeho nariadenia by žalovanému nehrozila žiadna ujma ani vynaloženie neprimeraných nákladov, či neprimerané obmedzenie.

Žalobca ďalej poukázal na záver súdu prvej inštancie, že zoznam má výslovne odporúčací charakter a je len jeho vyjadrením slobodného názoru realizujúceho jeho ústavné právo na slobodu prejavu, ako aj na závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorými sa nestotožnil. Pre posúdenie, či žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a či je daná dôvodná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu nepovažoval žalobca za rozhodné, či má iniciatíva žalovaného subjektívny charakter. Za podstatné považoval, že žalovaného iniciatíva je verejná, pričom ju podporuje viacero významných reklamných agentúr, zadávateľov reklamy a voči žalobcovi konkurenčných médií; že má širokú publicitu, nakoľko rozhodnutia komisie žalovaného sú zverejňované v médiách s veľkou publicitou; že sám žalovaný svoj zoznam prezentuje ako výsledok objektívneho a nestranného posúdenia vykonaného nestrannými odborníkmi; že žalovaný prezentuje zoznam ako objektívne označujúci a zverejňujúci nedôveryhodné médiá s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, v dôsledku čoho je jeho iniciatíva spôsobilá negatívne zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a spôsobiť mu vážnu ujmu na jeho dobrej povesti (aj jeho súťažnom postavení), keďže významnou časťou verejnosti, podnikateľských subjektov a dokonca aj verejnoprávnych subjektov je táto iniciatíva vnímaná ako objektívna (resp. dostatočne dôveryhodná) a zverejňujúca nedôveryhodné médiá s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, nakoľko sa významná časť verejnosti „odporúčaniami“ žalovaného nekriticky riadi a zároveň žalovaný tak koná v postavení súťažiteľa, nakoľko svojou iniciatívou vstupuje na trh digitálnej inzercie a trh spravodajských webových portálov, kde negatívnym spôsobom zasahuje do postavenia žalobcu, čiže sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži, aj keď nie je podnikateľom. Konanie žalovaného ako súťažiteľa žalobca považoval voči nemu za zjavne protiprávne, ktorému nemožno bez ďalšieho priznať právnu ochranu s poukazom na „právo slobodnej voľby“ iných subjektov.

Žalobca tiež považoval za zrejmé, že bez riadneho odôvodnenia hodnotenia portálu žalovaným, ktoré má byť tvrdeným podkladom pre jeho zaradenie na zoznam, žalovaný aj bez ďalšieho napĺňa kritéria nepravdivých, ničím nepodložených tvrdení, keďže toto hodnotenie, jeho vyjadrenie, pravidlá pre jeho udelenie, ako aj proces jeho udelenia, je netransparentné a objektívne nepreskúmateľné, teda zjavne účelové a svojvoľné. Poukázal na to, že zo stránky T. nevyplýva ani k akému názoru mali jednotlivý členovia komisie dospieť pri údajnom hodnotení portálu žalobcu, ani určené dôvody, pre ktoré mal byť žalobca zaradený na zoznam žalovaného. Zoznam žalovaného teda nie je výsledkom objektívneho a nestranného posúdenia, čo pripustil aj súd prvého stupňa. Členmi komisie žalovaného sú osoby so zjavným konfliktom záujmov, keďže komisia aj iné orgány žalovaného sú zložené prevažne zo zástupcov médií konkurenčných voči žalobcovi a dokonca aj žalovaným predložený odborný posudok bol vypracovaný osobou zaujatou voči žalobcovi. Preto v konečnom dôsledku žalovaný považoval posudok aj hodnotenie komisie za v celom rozsahu nedôvodné a zaujaté a mal za to, že tak hodnoverne osvedčil, že žalovaného kritika žalobcu je neoprávnená. Žalobca mal za to, že žalovaný svojím protiprávnym konaním zasahuje do jeho práva na ochranu jeho dobrej povesti (§ 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) bez toho, aby takéto tvrdenia a jeho zaradenie na zoznam napĺňali znaky objektívnej a oprávnenej kritiky. Zároveň žalovaný ako súťažiteľ týmto konaním sleduje poškodenie hospodárskych záujmov žalobcu, a teda koná v rozpore s dobrými mravmi súťaže v zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka a jeho konanie napĺňa aj znaky nekalosúťažného konania vo forme zľahčovania podľa § 50 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že, ak by aj súd dospel k záveru, že v tomto štádiu konania nie je možné osvedčiť, že konanie žalovaného je nekalou súťažou, je nepochybné, že súd prvého stupňa bol povinný posúdiť skutkový stav osvedčujúci dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia aj z hľadiska neoprávneného zásahu žalovaného do dobrej povesti žalobcu podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

Žalobca považoval za nepochopiteľnú súdom prvej inštancie konštatovanú absolutizáciu práva na slobodu prejavu žalovaného pred právom žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti, do ktorej mu žalovaný svojou iniciatívou neoprávnene zasiahol. Právo na slobodu prejavu nie je absolútnym právom a nebol dôvod na to, aby súd prvej inštancie uprednostnil právo na slobodu prejavu pred právom žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti, nakoľko navrhované neodkladné opatrenie spĺňa princíp proporcionality. Poukázal na to, že konanie žalovaného, žalobcom tvrdená protiprávnosť konania žalovaného, jeho následky a z nich plynúce nároky síce budú predmetom konania vo veci samej, avšak žalobca žiadal o predbežnú ochranu aj preto, aby konečná ochrana poskytnutá právoplatným rozhodnutím vo veci samej mohla byť pre neho ešte efektívna. Zdôraznil, že jeho zaradenie na zoznam a pretrvávanie na zozname negatívne ovplyvňuje jeho podnikateľskú činnosť a významne poškodzuje jeho dobrú povesť a súťažnú pozíciu, na druhej strane žalovanému uložením navrhovanej predbežnej povinnosti žiadna ujma nevznikne a jeho právo na slobodu prejavu sa obmedzí nanajvýš len dočasne a v primeranom rozsahu.

• K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 01.10.2024 a uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a zákonné. K otázke ohľadom ne/osvedčenia údajného poklesu návštevnosti portálu F. a to v príčinnej súvislosti so zaradením portálu F. do zoznamu na F. žalovaný uviedol, že až do mája 2024 (šesť mesiacov po zaradení portálu F. do zoznamu na F.) sa návštevnosť portálu F. nijako významnejšie nemenila a z aktuálnych štatistík IAB Gemius vyplýva, že už počas augusta 2024 (v období po podaní odvolania) návštevnosť portálu F. opätovne rástla. Žalovaný tak mal za to, že žalobca nielenže neosvedčil reálny pokles návštevnosti portálu F., ale že k žiadnemu reálnemu poklesu návštevnosti tohto portálu po zaradení do zoznamu na F. ani nedošlo. Poukázal na to, že bez ohľadu na to, že portál F. je už bezmála rok zaradený do zoznamu na F. jeho návštevnosť aktuálne dosahuje rekordnú úroveň. Nad rámec uvedeného žalovaný zdôraznil, že jeho právo na vecnú a relevantnú kritiku žalobcovho portálu nemôže byť determinované žiadnymi štatistikami návštevnosti portálu F. Nie je možné delegitimizovať právo žalovaného na slobodu prejavu len na základe skutočnosti, že to kritizovanému subjektu subjektívne nevyhovuje. Ako to aj konštatoval súd prvej inštancie, je právom žalovaného vecne kritizovať žalobcu aj v prípade, kedy sa žalobca s touto kritikou nestotožňuje a kedy mu neprináša osoh. Rovnako tiež platí, že aj pokiaľ by zaradenie portálu F. do zoznamu na F. malo za následok pokles návštevnosti, táto skutočnosť by bola spôsobená konaním tretích osôb – čitateľov, ktorých časť by sa slobodne rozhodla nekonzumovať obsah portálu F. Žalovaný mal za to, že nie je možné v tomto konaní odvodzovať od konania tretích osôb príčinnú súvislosť so zaradením portálu

F. na zoznam a aj pokiaľ by sa dala preukázať príčinná súvislosť, platí zároveň že legitímna kritika, ktorá spôsobí pokles návštevnosti portálu F., nie je porušením právnej povinnosti a nie je možné takto odôvodniť civilnú sankciu.

K otázke údajnej straty obchodných príležitostí žalobcu žalovaný uviedol, že v liste združenia IAB Slovakia sú uvedené tri dôvody odmietnutia členstva žalobcu, pričom jedným z týchto dôvodov je aj slobodné rozhodnutie združenia IAB Slovakia riadiť sa odporúčaniami žalovaného, ktorý však žalobca účelovo povyšuje nad ostatné dôvody. Žalovaný poukázal na to, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca na portáli F. podľa vlastných vyjadrení nikdy neposkytoval a ani poskytovať neplánuje akýkoľvek reklamný priestor (resp. priestor na online inzerciu) a práve táto skutočnosť je pritom skutočným rozhodujúcim dôvodom pre neprijatie žalobcu za člena IAB Slovakia, ako združenia webových portálov poskytujúcich online reklamný priestor. Zároveň žalobca v odvolaní účelovo banalizuje aj ďalší dôvod odmietnutia členstva v IAB Group, a to že žalobca podľa ich názoru nedodržiava Etický kódex novinára. Žalovaný mal za to, že predmetná skutočnosť teda v konečnom dôsledku potvrdzuje, že žalobca a jeho portál F. nemajú vo všeobecnosti dobrú povesť, a to bez ohľadu na to, čo o obsahu portálu F. tvrdí žalovaný. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného primerane platia aj pre žalobcom predloženú komunikáciu s reklamnou agentúrou EssenceMediacom Slovakia s.r.o.. Mal za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval (s poukazom na absenciu reklamného priestoru na portáli F.), že z dotknutej komunikácie nie je vôbec zrejmé, či vôbec by došlo k prípadnej spolupráci medzi žalobcom a predmetnou reklamnou agentúrou, a pokiaľ aj áno, tak v čom konkrétne by táto spolupráca vlastne spočívala. Ku komunikácii žalobcu s mestom Nitra, žalovaný uviedol, že uvedený dôkaz potvrdzuje len to, že tretia osoba považuje projekt žalovaného za dôveryhodný, a že sa slobodne a dobrovoľne rozhodla nekomunikovať so žalobcom. V prípade, že sa žalobca akýmkoľvek spôsobom nestotožňuje s postojom mesta Nitra, má k dispozícii niekoľko rôznych právnych prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže domáhať odpovedí od mesta Nitra na ním položené otázky. Rozhodnutie mesta Nitra neodpovedať na otázky žalovaného je rozhodnutím subjektu odlišného od žalovaného, a nie je na základe neho možné žiadať v tomto spore uloženie civilnej sankcie žalovanému v podobe cenzúry relevantnej a vecnej kritiky aktivít žalobcu.

Žalovaný konštatoval, že žalobca odôvodňuje údajnú existenciu hrozby bezprostrednej ujmy poklesom návštevnosti portálu F., pričom však v realite dosahuje aktuálna návštevnosť portálu F. historicky rekordnú úroveň a stratou príjmov z reklamy/inzercie na portáli F. pričom je však medzi stranami nesporné, že žalobca nikdy žiadnu reklamu/inzerciu na portáli F. neposkytoval, a ani poskytovať neplánuje. Žalovaný tiež poukazoval na to, že každý spravodajský webový portál v rámci Slovenskej republiky môže z hľadiska financovania svojej činnosti fungovať v zásade len dvoma spôsobmi. Môže byť financovaný z príjmov reklamy, z príjmov predplatného alebo prípadne kombináciou oboch týchto zdrojov, pričom vzhľadom na uvedené žalovaný považoval za zrejmé, že v prípade žalobcovho portálu

F. budú reálnym zdrojom financovania príjmy z predplatného. Akákoľvek prípadná ujma žalobcu môže teda z hľadiska jeho činnosti spočívať nanajvýš v poklese príjmov z predplatného. Žalobca však svoj procesný útok týmto spôsobom vôbec nesmeruje a namiesto toho poukazuje v rámci procesného útoku na nepodstatné skutočnosti. Samotná návštevnosť portálu je tak pre ekonomický úspech portálu žalobcu irelevantná.

K otázke oneskorenia podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom žalovaný poukázal na celkový časový kontext podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s tým, že žalovaný zaradil portál F. do zoznamu na F. na sklonku októbra 2023. Prakticky obratom (ešte v októbri 2023) žalobca adresoval žalovanému prvú predžalobnú výzvu. Žalovaný na prvú predžalobnú výzvu bezodkladne reagoval písomnou odpoveďou, pričom žalobcovi oznámil, že jednotlivým požiadavkám žalobcu nevyhovie, a to ani čiastočne. Predmetnú odpoveď oficiálne prevzal žalobca stále ešte počas novembra 2023 a od tejto chvíle žalobca nepodnikol žiadne právne kroky voči žalovanému až do mája 2024 (t. j. 6 mesiacov). Až v máji 2024 adresoval žalobca žalovanému ďalšiu predžalobnú výzvu (s prakticky zhodnými nárokmi a zhodným odôvodnením), na ktorú žalovaný opätovne reagoval tak, že jednotlivým požiadavkám žalobcu nevyhovie, a to ani čiastočne a až následne žalobca pristúpil k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný tak mal za to, že žalobca sa s návrhom neponáhľal najmä z dôvodu, že mu v skutočnosti nikdy nevznikla ani nehrozila akákoľvek bezprostredná ujma.

K otázke tvrdeného nekalosúťažného konania žalovaný zdôraznil, že zoznam má výlučne odporúčací charakter, čo je uvedené v úvodnej časti zoznamu, ako aj na viacerých iných miestach webovej stránky

F. Je teda výhradne na konkrétnych inzerentoch, či sa budú posudkami a zoznamom žalovaného riadiť, alebo ich budú naopak ignorovať. Žalovaný poukázal na to, že je subjektom súkromného

práva, občianskym združením zriadeným za účelom napĺňania cieľov stanovených v stanovách združenia a nedisponuje akoukoľvek právomocou alebo spôsobmi, ako by mohol ovplyvňovať a riadiť ekonomické správanie subjektov v rámci marketingového prostredia. Zdôraznil, že svojou činnosťou legitímne vykonáva slobodu prejavu a prezentuje svoje názory odvodené zo skutkových základov konkretizovaných v hodnotiacom posudku a nekritizuje činnosť žalobcu a obsah jeho portálu svojvoľne a nepodložene, ale svoje závery podkladá relevantnými zdrojmi a vysvetleniami, ako k nim dospel. Uviedol, že jednotlivé kritériá odôvodňujúce zaradenie toho-ktorého portálu do zoznamu na F. sú verejne dostupné na jeho stránke. Žalovaný uviedol, že nikde neprezentuje, že len závery jeho hodnotiacich posudkov sú jediné správne a smerodajné, ale plne rešpektuje názorovú rôznorodosť spoločnosti na rôzne politické a spoločenské otázky. Hodnotiaci posudok k portálu F. je zverejnený aj na webovej stránke F. a žalovaný ho pravidelne aktualizuje o aktuálne zistenia sporného obsahu na portáli. Žalovaný mal za to, že kritika portálu žalobcu nie je z jeho strany svojvoľná a nedochádza k stigmatizácii tohto portálu len pre jeho existenciu. Kritiku portálu žalovaný považoval za vecnú a podloženú množstvom relevantných podkladov, z ktorých objektívne možno vyvodiť legitímnosť tejto kritiky. Žalovaný tiež namietol, že so žalobcom nie sú súťažiteľmi na trhu, resp. žalovaný nie je súťažiteľom sám o sebe, nakoľko sa jedná o občianske združenie (neziskovú občiansku iniciatívu), sledujúce svojou činnosťou ciele ustanovené v stanovách združenia a nevykonávajúce hospodársku činnosť. Žalovaný nekoná v rámci hospodárskej súťaže a nesleduje svojimi aktivitami žiaden svoj ekonomický záujem, preto nie sú v danom prípade naplnené základné predpoklady generálnej klauzuly nekalej súťaže, nehovoriac o tom, že žalovaný jednak nekoná v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, keď vykonáva legitímnu kritiku obsahu žalobcovho portálu F. a zároveň svojím konaním ani nemôže nadobudnúť akýkoľvek (či už majetkový alebo iný) prospech. Žalovaný tiež odmietol akúkoľvek zaujatosť členov hodnotiacej komisie voči žalobcovi, či jeho portálu. Zdôraznil, že kritika portálu F. nie je zameraná na stigmatizáciu tohto portálu pre jeho existenciu, ale smeruje výhradne voči obsahu portálu na základe konkrétnych dôvodov a množstva konkrétnych príkladov s podrobným a vecným odôvodnením. Jedná sa o legitímnu a právom aprobovanú kritiku žalobcom šírených naratívov, ktoré v demokratickom a právnom štáte nemožno označiť za prejav požívajúci absolútnu ochranu slobody prejavu. Žalovaný mal za to, že to čo sa žalobca snaží vykresliť ako údajné nekalosúťažné konanie, je v realite len realizáciou práva na slobodu prejavu. Vecná a legitímna kritika určitého subjektu zo strany občianskeho združenia nepredstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a žalovaný zároveň nesúťaží so žalobcom, a ani so žiadnym iným subjektom. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade neexistuje naliehavá spoločenská potreba, aby bolo žalovanému znemožnené informovať verejnosť prostredníctvom webovej stránky F. o spornej činnosti žalobcu. Mal za to, že existuje verejný záujem na informáciách o šírení hybridných hrozieb a iných dezinformácií či myšlienok popierajúcich vzájomnú toleranciu a verejnosť má právo tieto informácie prijímať, a žalovaný má právo tieto informácie verejnosti sprostredkúvať a poukazovať na ne.

Žalovaný zdôraznil, že z hľadiska potenciálnej ujmy na nemajetkových právach žalovaného je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobilý privodiť mimoriadne závažnú ujmu, a to predovšetkým na základných právach a slobodách žalovaného garantovaných mu Ústavou SR. Prípadné súdne obmedzenie možnosti vecne kritizovať šírenie konšpirácií a dezinformácií by v danom prípade privodilo nielen nedôvodnú cenzúru žalovaného, ale v konečnom dôsledku aj znemožnenie napĺňania cieľov stanovených v stanovách žalovaného. V neposlednom rade by sa tiež jednalo o hrubé obmedzenie aktuálnej a legitímnej celospoločenskej diskusie o téme šírenia (zhrňujúco povedané) dezinformácií a závažný zásah do práva verejnosti na slobodné šírenie informácií.

Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave s tým, že viaceré rôzne senáty krajského súdu už pritom v predmetných konaniach opakovane deklarovali, že činnosť žalovaného je legitímnou kritikou a právom aprobovaným výkonom slobody prejavu podľa čl. 26 Ústavy SR a nezávisle od seba opakovane konštatovali, že prípadným bezdôvodným obmedzením činnosti žalovaného vo vzťahu ku kritizovaným subjektom by došlo k mimoriadne závažnému zásahu do práv žalovaného a neodôvodnenej cenzúre žalovaného.

Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade neexistuje legitímny dôvod, pre ktorý by mala byť sloboda prejavu žalovaného obmedzovaná a žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, preto žiadal aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, a aby zároveň priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

• K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 04.10.2024. Poukazoval na to, že v mesiaci september 2024 jeho portál nedosahoval historicky rekordnú úroveň návštevnosti, ale v skutočnosti ešte nižšiu návštevnosť ako v mesiaci august 2024. Tvrdenie žalovaného o historicky rekordnej návštevnosti portálu standard.sk v septembri 2024 tak žalobca považoval za nepravdivé, rovnako ako jeho tvrdenie o tom, že k žiadnemu reálnemu poklesu návštevnosti portálu žalobcu po zaradení do zoznamu stránok so sporným obsahom zverejneného na stránke Y. nedošlo. Žalobca zároveň podotkol, že týždenné štatistiky IAB Monitor za mesiac september 2024 predložené žalovaným zároveň predstavujú neprípustný dôkaz v odvolacom konaní, nakoľko v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (teda ku dňu 23.07.2024). Popieral tiež tvrdenie žalovaného, že k zaradeniu portálu žalobcu do zoznamu na stránke Y. došlo na konci októbra 2023. Počas októbra 2023 bol portál žalobcu zaradený len v tzv. šedej zóne. Dňa 24.10.2023 zaslal žalobca žalovanému výzvu na odstránenie jeho portálu zo šedej zóny. V odpovedi žalovaného zo dňa 07.11.2023 bol žalobca informovaný, že jeho portál bol preradený zo šedej zóny do zoznamu, teda negatívnejšej kategórie. Následne, v dňoch 07. a 08.11.2023 o zaradení portálu žalobcu do zoznamu informovali spravodajské portály s veľkou publicitou. K otázke poskytovania reklamného priestoru na portáli D. žalobca uviedol, že v skutočnosti nikdy netvrdil, že o poskytovanie reklamného priestoru na portáli nemá záujem, alebo že ho poskytovať ani neplánuje. Mal za to, že o opaku svedčí aj konanie žalobcu, ktorý požiadal o členstvo v združení IAB Slovakia, ktoré je najväčším slovenským digitálnym združením pôsobiacim v oblasti internetovej reklamy a digitálneho prostredia, ako aj predložená komunikácia žalobcu s mediálnou agentúrou EssenceMediacom Slovakia s.r.o. z októbra 2023. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný popiera existenciu nekalosúťažného konania z jeho strany tvrdiac, že nie je súťažiteľom, napriek tomu sám vo svojom vyjadrení opakovane priznáva, že členovia hodnotiacej komisie prispievajú k tvorbe obsahu média konkurenčného vo vzťahu k žalobcovi. Poukázal tiež na to, že v liste IAB Slovakia zo dňa 01.07.2024 sa píše o nesúlade s Etickým kódexom internetových médií, a nie s Etickým kódexom novinára, pričom z neho nie je zrejmé, v čom má tento údajný nesúlad spočívať. Žalobca ďalej zdôraznil, že on ani iný subjekt nemôžu mesto Nitra donútiť na spoluprácu, či už pri dobrovoľne poskytovaných rozhovoroch a stanoviskách pre médiá alebo iných mediálnych aktivitách, môže sa len domáhať poskytnutia informácií výlučne zákonným spôsobom a v zákonnom rozsahu (napríklad v zmysle zákona o slobode informácií). Je pritom úplne zjavné, že žalobca ako spravodajské médium, rovnako ako ostatné médiá, pri svojej činnosti plne závisí od spolupráce tretích subjektov (vrátane verejných subjektov) poskytovanej na dobrovoľnej báze; ak ju žalobca nezíska, jeho novinárska činnosť je tým sťažená až znemožnená. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že svojou činnosťou vykonáva legitímnu kritiku jeho činnosti, ktorá údajne nenesie znaky akejkoľvek difamácie alebo očierňovania žalobcu a jeho portálu. Toto tvrdenie však aj bez podrobného odôvodňovania objektívne nezodpovedá skutočnosti, nakoľko žalovaný verejne označuje portál žalobcu za médium šíriace napríklad nenávisť voči LGBTI osobám, kremeľskú propagandu, antisemitické konšpirácie a pod. Ide teda o zjavne nepravdivé, difamačné a očierňujúce tvrdenia, ktoré žalovaný verejne o žalobcovi a obsahu jeho portálu rozširuje. Žalobca tiež poukázal na to, že rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave nepredstavujú také rozhodnutia, z ktorých by odvolací súd mal vo svojej rozhodovacej praxi vychádzať ako z ustálenej judikatúry. Zdôraznil, že každý súd (aj odvolací) je povinný vychádzať zo zisteného skutkového stavu, ktorý je podkladom pre jeho rozhodnutie a ktorý je v každej veci jedinečný, pričom považoval za zrejmé, že osvedčený skutkový stav v tejto veci svedčí v prospech žalobcu, a preto je dôvodné, aby mu odvolací súd vyhovel.

• Žalovaný následne doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní zo dňa 16.10.2024. Z tohto dôvodu odvolací súd na toto podanie žalovaného už neprihliadol. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci postupoval podľa § 329 ods. 1 CSP a umožnil žalovanému sa k odvolaniu žalobcu voči napadnutému uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadriť (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2020, sp. zn. 4Obdo/22/2020).

• Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

• Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

1. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

1. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

1. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

1. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

1. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

1. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

1. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

1. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

1. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či

a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami

b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)

c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)

d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav

e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)

f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

• Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa (žalobcu) o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.

• Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

• Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný ako prevádzkovateľ projektu konspiratori.sk a webovej stránky F., ktorej súčasťou je online databáza označená ako Zoznam stránok so sporným obsahom zaradil dňa 07.11.2023 webový portál D. ktorého prevádzkovateľom je žalobca, na predmetný zoznam pod poradovým číslom 287 a s negatívnym hodnotením hodnotiacej komisie 6.9 bodov z 10 možných. O uvedenej skutočnosti následne informovali v dňoch 07.-08.11.2023 spravodajské weby s celoslovenskou pôsobnosťou (M.). Dňa 02.05.2024 žalobca vyzval žalovaného, aby v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy odstránil z webového portálu T. akúkoľvek zmienku o webovom portáli žalobcu, aby sa mu písomne ospravedlnil a zdržal sa akéhokoľvek konania, ktorým by mohol zasiahnuť do jeho dobrej povesti, alebo mu spôsobiť inú ujmu. Listom zo dňa 10.05.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho jednotlivým požiadavkám nie je možné vyhovieť.

• Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia bola žalobcom tvrdená potreba bezprostredne upraviť pomery strán sporu, pričom sa domáhal do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, aby súd žalovanému uložil povinnosť odstrániť z webového sídla Y. a na ňom zverejnených zoznamoch stránok so sporným obsahom slovné označenie webového portálu/webovej domény žalobcu D. a jej prípadných subdomén.

• Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.

• Odvolací súd uvádza, že sa v zásade stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia a na tieto odkazuje, okrem záverov uvedených odvolacím súdom v bode 29. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a nebolo osvedčené, že existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť úpravy pomerov strán, a to z dôvodu, že žalobca neosvedčil, že z dôvodu zaradenia jeho webového portálu D.k na zoznam vedený žalovaným by mu hrozila alebo vznikala ujma v takom značnom rozsahu, že by to odôvodňovalo bezodkladnú potrebu upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

• K odvolacej námietke žalobcu, že osvedčil hroziacu, ako aj existujúcu ujmu spočívajúcu v poklese návštevnosti portálu D. odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil, že by mu v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia v súvislosti s poklesom návštevnosti jeho portálu D. vznikala alebo bezprostredne hrozila ujma v takom rozsahu,

že by to odôvodňovalo potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z listinných dôkazov (č.l. 33-34, 41 a 199 s. spisu) a nesporovaného vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.07.2024 (str. 4, č.l. 239) mal odvolací súd osvedčené, že počet skutočných používateľov portálu žalobcu D. počas mesiacov september 2023 až november 2023 rástol zo 740 680 na 1 142 112 skutočných používateľov, následne klesol na 974 240 skutočných používateľov v decembri

2023, do marca 2024 narástol na 1 091 680 skutočných používateľov, v apríli 2024 predstavoval počet skutočných používateľov portálu žalobcu 877 792, v máji 2024 predstavoval počet skutočných používateľov 958 400 a v júni 2024 predstavoval počet skutočných používateľov portálu žalobcu 778 880. S poukazom na uvedené nemal ani odvolací súd na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, že k uvedeným zmenám, resp. výkyvom v počte skutočných používateľov portálu žalobcu došlo v príčinnej súvislosti so zaradením tohto portálu na zoznam žalovaného, nakoľko hoci návštevnosť priamo v mesiaci november 2024 bola na portáli žalobcu v sledovanom období do rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) najvyššia, z uvedených nesporovaných údajov vyplýva, že v ďalších mesiacoch december 2023 až jún 2024 sa návštevnosť portálu menila, pričom aj opätovne rástla. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca neosvedčil pokles návštevnosti webového portálu D., ktorý by bol v priamej príčinnej súvislosti s jeho zaradením na zoznam a v tejto súvislosti hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcu. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

• K odvolacej námietke žalobcu, že osvedčil hroziacu, ako aj existujúcu ujmu spočívajúcu v strate obchodných príležitostí a zásahu do jeho dobrej povesti, odvolací súd uvádza, že predmetnú tvrdenú okolnosť žalobca odôvodňoval neprijatím za člena digitálneho združenia IAB Slovakia, emailovou komunikáciou s mediálnou agentúrou EssenceMediacom Slovakia s.r.o. a odmietavým stanoviskom mesta Nitra. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade neprijatia žalobcu za člena digitálneho združenia IAB Slovakia z jeho listu adresovaného žalobcovi (č.l. 220 s. spisu) vyplynulo, že predmetné združenie označilo tri hlavné dôvody, pre ktoré členstvo žalobcu v združení nebolo schválené, a to, že webový portál žalobcu je bez online inzercie, čo je jedným z hlavných dôvodov fungovania a iných podporných aktivít združenia IAB, nesúlad s Etickým kódexom internetových médií a uvedenie portálu na webe T.. Z uvedeného listu IAB Slovakia teda vyplýva, že jediným hlavným dôvodom na neprijatie žalobcu za člena združenia nie je uvedenie portálu žalobcu v zozname, ale boli tu aj ďalšie dva dôvody, ktoré so zaradením portálu žalobcu na zoznam nesúviseli a pre ktoré bolo členstvo žalobcu v združení IAB Slovakia zamietnuté. Žalobca tak neosvedčil, že zaradením jeho portálu na zoznam došlo k strate obchodnej príležitosti a výlučne v tej súvislosti k zamietnutiu jeho členstva v združení IAB Slovakia. Žalobca tiež hrozbu a vznik ujmy v podobe straty obchodnej príležitosti a zásahu do dobrej povesti odôvodňoval emailovou komunikáciou zo dňa 05.10.2023 s mediálnou agentúrou EssenceMediacom Slovakia s.r.o. (konkrétne s I. T.) (č.l. 256 s. spisu). Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z uvedenej emailovej komunikácie nevyplýva, že k spolupráci s uvedenou agentúrou by nebyť zaradenia do zoznamu aj reálne došlo a teda, že existuje priama súvislosť so zaradením portálu žalobcu na zoznam a stratou obchodnej príležitosti. Medzi stranami zároveň nebolo sporné, že v danom čase žalobca reklamu, resp. inzerciu na portáli

D. neposkytoval. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní uvádzal, že nikdy netvrdil, že o poskytovanie reklamného priestoru na portáli nemá záujem, resp. že ho poskytovať ani neplánuje, odvolací súd uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce, aby žalobca osvedčil reálnu existenciu hrozby vzniku ujmy na jeho strane, teda nie hypotetickú hrozbu odôvodnenú prípadným budúcim poskytovaním reklamného priestoru na portáli D.

Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému zásahu do jeho dobrej povesti v súvislosti so zamietnutím členstva v združení IAB Slovakia, so stanoviskom mediálnej agentúry, ako aj v súvislosti s odmietavým stanoviskom mesta Nitra zo dňa 22.07.2024 (§ 366 písm. d) CSP) odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, ale jedná sa o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je zo strany žalobcu osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej alebo vznikajúcej ujmy. Posúdenie spornej otázky, či zaradením portálu žalobcu do zoznamu vedeného na webovom portáli T. došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, teda či k zaradeniu portálu na zoznam došlo na základe nepravdivých tvrdení alebo neoprávnenej kritiky, ktorá má difamačný charakter, však bude v danom prípade predmetom riadneho dokazovania a posúdenia súdu prvej inštancie v konaní a rozhodovaní vo veci samej.

S poukazom na uvedené odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v súvislosti so zaradením portálu D. do zoznamu vedeného na portáli T. na účely rozhodovania o nároku na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil takú hrozbu alebo vznik ujmy na jeho strane, ktorá by odôvodňovala bezodkladný zásah zo strany súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia a neosvedčil, že by v dôsledku zaradenia portálu žalobcu na zoznam došlo k súvisiacemu poklesu jeho návštevnosti, neosvedčil vznik alebo bezprostrednú hrozbu ujmy spočívajúcej v strate obchodných príležitostí, alebo že bol na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený zásah do dobrej povesti žalobcu jeho zaradením na zoznam do takej miery, že by sa mu neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu, ktorá by v prípade jeho úspechu v konaní spočívala v odstránení závadného stavu, ospravedlnení a priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, resp., že by konečná ochrana poskytnutá meritórnym rozhodnutím súdu už nemusela byť pre žalobcu efektívna. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

• K odvolacej námietke žalobcu, že na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odvolací súd uvádza, že na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bol osvedčený základ nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Posúdenie spornej otázky, či konanie žalovaného voči žalobcovi je nekalou súťažou a konaním v hospodárskej súťaži nebolo v tomto štádiu konania osvedčené a bude predmetom ďalšieho konania a posúdenia uplatneného nároku súdom vo veci samej. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že ako neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby môže byť vyhodnotené nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca namietal kritéria, tvrdenia a výsledky hodnotiacej komisie žalovaného rozhodujúcej o zaradení daného portálu na zoznam stránok so sporným obsahom na stránke T. a mal za to, že hodnotenie, jeho vyjadrenie, pravidlá pre jeho udelenie a proces jeho udelenia je netransparentné, nepreskúmateľné a účelové a členmi komisie sú osoby so zjavným konfliktom záujmov, jedná sa o sporné otázky, ktoré budú predmetom riadneho dokazovania súdu v konaní vo veci samej.

Odvolací súd v danom prípade zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že žalovaný je subjektom súkromného práva a ním vedený zoznam stránok so sporným obsahom na webovom portáli T. má (výslovne) odporúčací charakter a je na posúdení každého jednotlivca, či s predmetným zoznamom súhlasí, stotožňuje sa s ním a bude ho využívať alebo naopak tento zoznam nebude pre neho hodnoverný, relevantný, nestotožní sa s ním a nebude sa ním riadiť. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že portál žalobcu bol zaradený na zoznam stránok so sporným obsahom vedený na portáli žalovaného T., a že uvedenú skutočnosť tri označené subjekty (združenie IAB Slovakia, mediálna agentúra a mesto Nitra) vyhodnotili ako pre nich problematickú vo vzťahu k žalobcovi. Samotné posúdenie otázky, ktoré z dvoch základných práv, a teda právo žalobcu na ochranu dobrej povesti a právo žalovaného na slobodu prejavu a slobodu informácií, bude mať v danom konkrétnom prípade prednosť však bude rovnako predmetom riadneho dokazovania a rozhodovania súdu vo veci samej, nakoľko presahuje rámec rozhodovania súdu pri neodkladnom opatrení.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že nijakým spôsobom neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej aj s poukazom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré v danom prípade nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca na účely posúdenia dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil ním tvrdené dôvody, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

• Záverom odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom po viac ako pol roku po zaradení portálu žalobcu na zoznam je v príkrom rozpore s potrebou bezodkladnosti úpravy pomerov strán sporu a v tejto súvislosti sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.01.2021, sp. zn. III. ÚS 422/2021, v zmysle ktorého „…samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov“. Odvolací súd zdôrazňuje, že otázka potreby bezodkladnosti úpravy pomerov sa posudzuje s ohľadom na konkrétne

skutkové okolnosti danej veci. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca sa pokúšal vec dvakrát vyriešiť mimosúdne, a preto odvolací súd nepovažoval návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaný približne po pol roku od zaradenia portálu žalobcu do zoznamu za bez ďalšieho oneskorene podaný. Uvedená skutočnosť však nebola spôsobilá ovplyvniť záver odvolacieho súdu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to zohľadňujúc, že sám súd prvej inštancie uvedený (nesprávny) záver uviedol len subsidiárne, pričom za rozhodné pre posúdenie dôvodnosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd plne v zhode so súdom prvej inštancie považoval neosvedčenie bezprostredného nebezpečenstva hrozby alebo vzniku ujmy na strane žalobcu do takej miery, že by to odôvodňovalo bezodkladnú potrebu upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením.

• V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zároveň uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, a preto zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

• Z návrhu ani priložených listinných dôkazov nemal odvolací súd za dostatočne osvedčené základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

• S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP a § 380 CSP) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

• O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a v súvislosti s odvolaním podaným proti napadnutému uzneseniu, rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

• Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).