Autor: Dana Jelinková Dudzíková
Postrehy a poznámky k vystúpeniu zahraničných hostí k téme sudcovských previerok
Hlavné zhromaždenie Združenia sudcov Slovenska
Hotel Patria, Štrbské Pleso, 12.10.2023
Mikael Sjoberg, prezident Európskej asociácie sudcov (EAJ):
Pripomenul, že EAJ prijala v septembri 2021 a v roku 2022 rezolúcie vo vzťahu k Slovensku (a legislatívnym zmenám v oblasti justície), ktoré však nepomohli. Odkazom na medzinárodné dokumenty zdôraznil, že súdne rady musia byť nezávislé v ich postavení. Podľa vyjadrenia CCJE, pokiaľ ide o previerku sudcov, jedná sa o záležitosť, pri ktorej musí súdna rada zohrať dôležitú úlohu ochrany nezávislosti súdnictva. Podľa CCJE previerky sudcov musia byť vykonané nezávislým orgánom. Uviedol, že v Dánsku (je prezidentom stavovskej organizácie sudcov v Dánsku) nie je žiaden osobitný proces previerok sudcov, okrem previerok odbornosti pri uchádzaní sa o post sudcu. Pri politických náznakoch o inom type previerok sa proti takýmto snahám protestovalo.
Libor Vávra, prezident Soudcovskej unie ČR:
Sudcovia v Česku vypĺňajú majetkové priznania, ktoré odosielajú na najvyšší súd, a to pod sankciou možného disciplinárneho postihu. Majetkové priznanie je neverejné a nepodlieha režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pravidelné znalostné previerky sudcov vykonávané hodnotením pri uchádzaní sa o vyššiu sudcovskú funkciu osobitnou komisiou kreovanou predsedom súdu resp. ministrom spravodlivosti zrušil ústavný súd ako neoprávnený zásah výkonnej moci do moci súdnej, keďže predsedu súdu menuje minister. Ústavný súd ČR tiež vyslovil záver, že je v rozpore s deľbou moci, pokiaľ sudca stážuje alebo iný spôsobom spolupracuje s ministerstvom spravodlivosti. Považuje sa to za disciplinárne previnenie bez ďalšieho. Minister tak v otázkach justície komunikuje priamo s predsedami krajských súdov a vyšších súdov, pričom prakticky ku všetkým týmto rokovaniam je prizvaná Soudcovská unie. Ohľadom previerok sudcov neexistuje žiadna osobitná procedúra okrem splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní.
Bogdan Jedrys, Poľsko, Justitia:
V Poľsku nie je žiaden osobitný proces previerok sudcov. Previerky sudcov boli vykonané v čase transformácie spoločnosti v prechode režimov z komunistického do demokratického režimu. Previerky sudcov narážajú na limity stanovené požiadavkou na neodvolateľnosť sudcov a zodpovedaním otázky: Kto má byť sudcom sudcov?
Orsola Szántai, zástupkyňa stavovskej organizácie v Maďarsku:
Žiadne systémové problémy ohľadom preverovania sudcov nie sú indikované. Ohľadom národnej bezpečnostnej kontroly sudcov, neexistuje žiaden osobitne kreovaný orgán pre sudcov. Túto úlohu zastáva predovšetkým predsedu súdu a aktivuje sa v prípade uchádzania sa o post či funkciu resp. pri zmene deklarovaných pomerov alebo v prípade začatia trestného konania proti sudcovi, nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva a pod. Výsledkom tohto procesu však nemôže byť ukončenie funkcie sudcu a je preskúmateľný opravnými prostriedkami. Majetkové priznanie sa podáva pri vstupe do funkcie a potom v pravidelných 3 ročných intervaloch, okrem prípadu, pokiaľ dôjde k výzve na podanie mimoriadneho majetkového priznania na základe osobitného odôvodneného podnetu. V posledných 15 rokoch boli dva prípady nedostatočného vysvetlenia majetkových prírastkov, ktoré vo výsledku môžu byť dôvodom na ukončenie funkcie sudcu. Spomenula kódex o integrite sudcov. Na súdoch pôsobia tzv. integrity officers, ktorí sa spolupodieľajú na vzniknutých situáciách týkajúcich sa integrity konkrétnych sudcov na súde.
Gerhard Reissner, Rakúsko:
Preverovanie sudcov je aktuálne prezentované ako spôsob na zvýšenie dôveryhodnosti justície. Avšak podľa odporúčania orgánov Rady Európy z 90tych rokov by sa previerky sudcov mali realizovať len v prípade režimových zmien a nie zmien parlamentu. V súčasnosti sa preverovanie sudcov predstavuje ako spôsob boja proti korupcii. Na to však máme prostriedky disciplinárneho, trestného konania, ako aj prostriedky deklarovania majetku sudcov. Preverovanie sudcov je často široko koncipované, záruky proti jeho zneužitiu sú slabé. Navyše odôvodnenie rozhodnutia spočíva len vo výsledku hlasovania.
Gunter Woratsch, Rakúsko:
Preverovanie sudcov v dnešných časoch je potrebné vykladať v kontexte aktuálnej doby a situácie, ktorá je zneužívaná niektorými vládami. Previerky sudcov sú používané aj ako populistický argument. Dôležité však je zabrániť ich zneužívaniu. Problémom je, že niekedy je argument boja proti korupcii používaný ostatnými mocami na zakrytie ich vlastnej korupcie. Dôležitá je úloha sudcovských stavovských organizácií. V minulosti sme sa potýkali s neobmedzenou mocou predsedov súdov, dnes sa môžeme potýkať so zneužívaním moci súdnou radou. Stavovské organizácie sudcov musia bojovať proti takýmto javom.
V Bratislave dňa 16.10.2023
Dana Jelinková Dudzíková
Autentický live prenos s vystúpeniami všetkých zúčastnených je prístupný na linku:
