Dôrazný protest proti nepravdivým informáciám o hodnotiacej činnosti prvých členov hodnotiacich komisií zvolených
Súdnou radou SR
Na základe novely zák. č. 385/2000 Z.z. (statusový zákon) bolo zakotvené oprávnenie súdnej rady voliť a odvolávať členov hodnotiacich komisií (§ 27b ods.2 cit. zák.).
Za prvých členov hodnotiacich komisií uvedeným postupom boli zvolení sudcovia – JUDr. Roman Rizman, JUDr. Juraj Sopoliga, JUDr. Zoltán Szalay (Hodnotiaca komisia č. 1), JUDr. Eva Barcajová, JUDr. Tatiana Biedniková a JUDr. Eva Železníková (Hodnotiaca komisia č. 2).
Predmetom ochrany občana v zmysle ustanovenia § 11 OZ (právo na ochranu svojej osobnosti, najmä občianskej cti) je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je svojou prácou a činnosťou známy a nielen občianskej cti v užšom slova zmysle.
Uvedená ochrana nesporne spadá pod ústavnú ochranu, keďže ide ústavou zaručené základné právo (čl. 19 ods. 1 ústavy), ktoré je zhodné s medzinárodnou úpravou. K zásahu do občianskej (profesionálnej cti) dochádza spravidla realizáciou základného práva na slobodu prejavu inou osobou (čl. 26 ods.1 ústavy, čl. 10 ods.1 Dohovoru), ktoré je ale obmedzené (čl. 26 ods. 4 ústavy, čl. 10 ods.2 Dohovoru) aj povinnosťou rešpektovať (zabezpečiť) ochranu povesti iných osôb i ochranu mravnosti, keďže mravnosť je nezlučiteľná s klamstvom.
Šírenie nepravdivých informácií nepožíva preto ústavnoprávnu ochranu v zmysle konštantnej judikatúry (porušenie kritérií čl. 26 ods. 4, čl. 10 ods. 2 Dohovoru).
Aj sudca (ústavný činiteľ), ako každý občan, má garantované práva brániť sa proti zverejňovaniu nepravdivých skutkových tvrdení o jeho osobe (napr. PL ÚS 12/09, PL ÚS 7/96).
Platí všeobecný európsky štandard (i podľa judikatúry ESĽP) o povinnosti kritika dôkazne preukázať pravdivosť svojho tvrdenia (znášať dôkazné bremeno), pričom pri kritike konania verejne činných osôb, ktorým chýba vecný základ (oznámenie nepravdivých skutočností) ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti porušením práva na osobnú (profesionálnu) česť.
Z verejne prístupných informácií vyplýva, že predseda Súdnej rady SR prof. JUDr. Ján Mazák, PhD. a členka súdnej rady JUDr. Katarína Javorčíková médiám oznámili, že hodnotenie sudcov prvých hodnotiacich komisií (t.j. Hodnotiaca komisia č. 1 a 2) hodnotenia „nerobili korektne“ a bola tam i „falošná kolegialita“.
Uvedená členka súdnej rady zároveň vo svojom oznámení z 11.1.2022 (adresované všetkým sudcom) uviedla aj nasledovné: „…že prvýkrát si hodnotiace komisie spoločne vytvárajú rovnaký manuál“, t.j. pracujú na konkrétnych zásadách hodnotiacej činnosti tak, aby postupovali rovnako pri získavaní podkladov na hodnotenie sudcov v rôznych situáciách alebo pozíciách… a aby používali rovnaké hodnotiace kritéria. Členovia majú pravidelné týždenné stretnutia, kde si vymieňajú skúsenosti a zosúlaďujú svoju prácu“.
Vyššie uvedení členovia prvých hodnotiacich komisií, ktorí boli zvolení súdnou radou (Hodnotiaca komisia č. 1 a Hodnotiaca komisia č. 2) dôrazne protestujeme proti oznámeniu jednoznačne nepravdivých (klamlivých) informácií o našej činnosti.
Zdôrazňujeme, že vždy sme dôsledne postupovali podľa zákonných kritérií hodnotenia sudcov (§ 27a – 27h zák. č. 385/2000 Z.z.), pričom sme interpretovali a aplikovali zákonné ustanovenia v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona, keďže sa musí dokonca od doslovného znenia odchýliť, ak to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť, ústavne súladný výklad (čl. 152 ods.4 ústavy), t.j. uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (napr. III. ÚS 72/2010, I.ÚS 351/2010).
Považujeme za neakceptovateľné (zarážajúce, arogantné), že kolegyňa bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie so všetkými členmi Hodnotiacej komisie č. 1 a Hodnotiacej komisie č. 2 (ktorých činnosť kritizuje), dovoľuje si oznámiť nepravdivú informáciu, že „prvýkrát si hodnotiace komisie vytvárajú „rovnaký manuál“, t.j. pracujú na konkrétnych zásadách hodnotiacej činnosti tak, aby postupovali rovnako pri získavaní podkladov na hodnotenie sudcov v rôznych situáciách a pozíciách a aby používali rovnaké hodnotiace kritériá.
Oznamujeme, že pred začatím i v priebehu celého obdobia vykonávania hodnotenia sme všetci členovia týchto komisií nielen vzájomne osobne komunikovali (mnohé osobné stretnutia, vzájomné predkladanie návrhov písomných textov pri jednotlivých typoch hodnotení, zhodný postup zabezpečovania podkladov hodnotenia, viaceré telefonické rozhovory), ale aj konzultáciu (komunikáciu) s predsedníčkou súdnej rady, sa zjednotili pri postupe realizácie hodnotenia sudcov. Súčasne sme každoročne predsedníčke súdnej rady zaslali podrobnú písomnú správu o priebehu a výsledkoch hodnotenia za jednotlivý kalendárny rok, čo bolo následne oznámené členom Súdnej rady SR, pričom neboli vznesené žiadne výhrady k týmto správam.
V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že pri rozhodnutí ústavného orgánu platí ústavnú prezumpcia (fikcia) o jej súlade s ústavou do rozhodnutia ústavného súdu o vyslovení protiústavnosti rozhodnutia.
Musíme v stručnosti zdôrazniť, že pre výsledok hodnotenia „výborný“ zákonodarca zakotvil dosiahnutie 86-100 bodov. Predseda súdu má výlučné oprávnenia prideliť hodnotenému sudcovi najviac 35 bodov.
Hodnotiaca komisia je oprávnená prideliť najviac 35 bodov na základe stanoviska orgánu výkonu súdnictva (odvolacie, dovolacie senáty), orgánov sudcovskej samosprávy a z vlastných poznatkov.
Pri prieskume súdnych spisov náhodne vybratých komisiou v zákonom určenom počte (najmenej 10 a najviac 15) a 5 spisov vybratých hodnotených sudcov je prípustné prideliť najviac 30 bodov.
Súčasne sa obligatórne vychádza zo stavu a príčin starších nevybavených vecí, prieťahov v konaní a z ročného štatistického výkazu sudcu, ktorého vzor zverejňuje ministerstvo spravodlivosti (nejde o svojvoľné kritériá hodnotiacej komisie), ktoré obsahuje 12 záväzných kritérií (§ 27 ods.2 cit. zák.).
Všetky naše hodnotenia sú nespochybniteľné v súlade so zákonnými kritériami.
Zákonodarca neupravil oprávnenie pre hodnotiacu komisiu nerešpektovať (prehodnocovať) uvedené stanoviská sudcovskej samosprávy, orgánov výkonu súdnictva i predsedu súdu. Pri neexistencii závažných pochybení v rámci vykonaného prieskumu (§ 27d cit. zák.) nie je zákonom dovolené hodnotiacej komisii výrazne znižovať bodové hodnotenie, takže pri inom postupe ide o svojvoľné rozhodovanie.
Z odôvodnenia našich hodnotení súčasne vyplýva, že sme vždy náležite (konkrétne) uvádzali všetky zákonom požadované kritéria pri hodnotení sudcu.
Trváme preto v celom rozsahu na správnosti a zákonnosti výsledkov našich hodnotení sudcov, takže verejne prezentované tvrdenie, že sme hodnotenia nerobili korektne a zároveň z falošnej kolegiality je absolútne nepravdivou informáciu (klamstvom). Zároveň sme sústavnou a rozsiahlou vzájomnou komunikáciou vytvorili (t.j. ako prví) spoločný mechanizmus zabezpečovania podkladov pre obsah i texty odlišných typov hodnotení.
Oceňujeme postoj členky súdnej rady JUDr. Marcely Kosovej prezentovaný v jej otvorenej reakcii na list JUDr. Javorčíkovej, v ktorom predovšetkým opodstatnene poukázala na skutočnosť, že kritika našej činnosti sa oznámila bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy práce našich hodnotiacich komisií súčasnou súdnou radou.
Dovoľujem si úprimne zaželať súčasným členom troch hodnotiacich komisií realizovanie náročnej činnosti vždy v plnom súlade so zákonnými kritériami, čo im môže zabezpečiť účinnú právnu ochranu pred ich prípadným osočovaním na základe akýchkoľvek dôvodov (motívu).
V Košiciach dňa 20.1.2022
JUDr. Roman Rizman
JUDr. Juraj Sopoliga
JUDr. Tatiana Biedniková
JUDr. Eva Železníková
