Autor: Marcela Kosová
Nič proti titulom. Ja v nich síce záľubu nemám. Nechcem však, aby to vyznelo, že znevažujem ich nositeľov. To určite nie. Je za nimi veľké množstvo driny, intelektu, rozhľadenosti, múdrosti a dôstojnosti ich nositeľov. Osoby disponujúce takýmito vlastnosťami a hodnotami, nemajú záľubu ich „vystrkovať“ pri každej príležitosti či bez príležitosti. Sú osobnosťami s cnostnými vlastnosťami aj bez nich. Mám tú česť takýchto ľudí poznať aj osobne a veľmi si ich vážim. Problém nastáva, aspoň u mňa, keď tituly niektorých osôb poznám lepšie ako svoje vlastné generálie. Žiadny ich prejav, žiadne ich vyjadrenie či názor, sa nezaobídu bez toho, aby nám ich pripomenuli.
Hriechy. V pôvodnom jazyku, v ktorom bola napísaná Biblia, toto slovo znamená minúť cieľ. V náboženskom chápaní ide o skutok, ktorým sa porušujú náboženské príkazy či zákazy. Vo svetskom chápaní by sa dalo povedať, že ide o konanie, chybu či zlý skutok, a to v rozpore s morálkou spoločnosti. Nemať hriechy znamená žiť a konať v súlade s normami. Raz som niekde čítala, že hriech je realita, ktorá sa nikdy nepremlčí. Buďme úprimní, každý má nejaký ten hriešik. Alebo aj dva. Ďalej počítať nejdem.
V centre Viedne je pohrebisko panovníckeho rodu Habsburgovcov. Cisárska hrobka, alebo Kapucínska hrobka. Pod kostolom Panny Márie. Leží tam devätnásť cisárovien, dvanásť cisárov a vraj niekoľko stoviek členov rodiny. Aj Mária Terézia a František Jozef I. Pochováva sa do nej od polovice sedemnásteho storočia. Posledný pohreb bol v roku 2011.
Habsburský rod dodržiaval jeden rituál pred uložením zosnulého Habsburga do hrobky. Veľmi zaujímavý. A poučný. Je o tituloch a hriechoch.
Pohrebný sprievod s rakvou zomrelého prišiel k bráne hrobky. Ceremoniár na čele sprievodu zaklopal na dvere hrobky prvý krát. Kapucín za bránou sa spýtal, kto žiada vstúpiť. Ceremoniár predstavil zosnulého Habsburga všetkými jeho titulmi. Začal tými najdôležitejšími až po tie menej dôležité alebo známe. Mních odpovedal, že nikoho takého nepozná. Ceremoniár preto zaklopal druhý krát. Na rovnakú otázku uviedol všetky tituly zosnulého v skratke. Kapucín znovu odpovedal, že takého nepozná. Ceremoniár preto zaklopal aj tretí krát. Na otázku, kto žiada o vstup, odpovedal: kajúcny hriešnik. A uviedol len meno zomrelého Habsburga. Až vtedy kapucín povedal: toho poznám. Otvoril bránu a vpustil pohrebný sprievod aj so zomrelým dnu…
Nejaký ten hriech nám otvorí bránu do večného pokoja, žiadny titul tú moc nemá.
