Výhrady k vyjadreniu predsedu Súdnej rady SR

55 prečítaní

Výhrady k vyjadreniu predsedu Súdnej rady SR

o kritériách pre kandidátov z radov sudcov na zvolenie za člena Súdnej rady SR sudcami všeobecného súdnictva

V rámci rozhovoru v Denníku N (uverejneného pod názvom „Predseda súdnej rady Mazák: Je koniec vybavovania na súdoch“) odpovedal i na otázku týkajúcu sa kandidátov na nových členov súdnej rady.

V odpovedi je uvedené (v súvislosti s nesúhlasným názorom členky súdnej rady Marcely Kosovej), že „… povedal som z mladšej a staršej generácie … Prihováram sa celej sudcovskej komunite, ktorá bude voliť, aby uvážila, že za minulosťou treba urobiť hrubú čiaru aj tak, že sa nedostane do súdnej rady nikto, kto mal hoci aj neformálne kontakty s prostredím, z ktorého sa vygenerovali tie kriminálne skutky. Nikto, na kom leží tieň, hoci len podozrenia, že mal kontakty s Mariánom Kočnerom, Monikou Jankovskou a ďalšími ľuďmi, ktorí sú momentálne stíhaní. Je to legitímna výzva. Potrebujeme tam mať ľudí, ktorí budú pôsobiť dôveryhodne“.

Úvodom považujem za nevyhnutné poukázať na platnú právnu úpravu volieb sudcov za členov súdnej rady výlučne sudcami všeobecného súdnictva.

Ústava zakotvuje právo každého sudcu byť zvolený (pasívne volebné právo – čl. 141a ods. 1 písm. a/ ústavy). Ide o realizáciu ústavou garantovaného základného práva a slobody (politické právo – čl. 26 až 32 ústavy).

Súčasne platí ústavný zákaz spôsobovať komukoľvek ujmu na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody, ktoré sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, keďže sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach (čl. 12 ods. 1, 4 ústavy).

Ide o ústavný princíp rovnosti všetkých pred zákonom, ktorý je základom ochrany pred diskrimináciou (napr. PL.ÚS 12/2014).

Uchádzanie sa o ústavnú funkciu člena Súdnej rady SR znamená realizovať základné právo prístupu k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 ústavy).

Prístup za rovnakých podmienok (podľa konštantnej judikatúry) znamená, že nemožno ani v procese aplikácie práva preferovať alebo diskriminovať niektoré subjekty pred inými pri ich uchádzaní sa o verejné funkcie, t.j. sťažiť, uľahčiť alebo znemožniť uchádzanie sa o funkciu (napr. PL.ÚS 35/03, II.ÚS 161/03, III.ÚS 75/01).

Je teda zrejmé, že ide o navádzanie sudcov (voličov), aby volili kandidátov len z mladšej a strednej generácie (t.j. vynechali tzv. staršiu generáciu), čo obsahovo jednoznačne znamená presadzovanie protiústavného konania diskrimináciou časti sudcov z povolania pri uchádzaní sa o zvolenie za člena súdnej rady, čo je jednoznačným porušením ústavnej požiadavky „za rovnakých podmienok“, t.j. porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy.

Prezentovaný názor bývalého predsedu Ústavného súdu SR prirodzene vyvoláva otázku, či ide o neznalosť ústavy a judikatúry ústavného súdu (je to asi takmer vylúčené) alebo politicky motivovanú deštrukčnú snahu prípadne polarizovať interpersonálne vzťahy v justícii, hoci judikatúra ústavného súdu je príkazom na jeho striktné dodržiavanie všetkými orgánmi verejnej moci, lebo judikatúra sa považuje za zákon v materiálnom zmysle (napr. PL.ÚS 21/00, PL.ÚS 6/04).

Tento návrh možno (pravdepodobne) má za cieľ dosiahnuť aj vytvorenie situácie o rozdelení sudcovského stavu na dve kategórie, t.j. tzv. vhodných (dobrých) a nevhodných (zlých) sudcov podľa kritérií dosiahnutého veku, čo je jasne diskriminačné.

K názoru, že „sa nikto nedostane do súdnej rady … na kom leží tieň, hoci len podozrenia, že mal kontakty s Mariánom Kočnerom“ musím uviesť osobitný postreh.

Širokej verejnosti je známe, že prof. Mazák bol za člena súdnej rady zvolený poslancami národnej rady na návrh poslaneckého klubu politickej strany SaS, ktorej je predsedom súčasný podpredseda vlády Richard Sulík.

Tento mal nespochybniteľné mnohé osobné stretnutia (kontakty) s Mariánom Kočnerom, najmä v období, keď bol predsedom národnej rady (rok 2010 – 2012) a mal s ním komunikovať i o voľbách generálneho prokurátora SR národnou radou.

Ak teda prof. Mazák rigorózne prezentuje názor, že žiaden sudca, ktorý mal akýkoľvek kontakt s M. Kočnerom nemá byť zvolený za člena súdnej rady, je otázne, prečo potom prijal návrh (podporu) na svoje zvolenie za člena súdnej rady od tohto politického subjektu, ktorého predseda je osoba s rozsiahlymi kontaktmi s Kočnerom. Výrazne to spochybňuje (vylučuje) zásadovosť jeho postoja.

Pri osobe Moniky Jankovskej je prirodzené, že jej kolegovia (sudcovia) mali minimálne pracovný vzťah (prichádzali s ňou do kontaktu). Táto skutočnosť ale nedovoľuje ich diskrimináciu aj z dôvodu, že podľa zákona a konštantnej judikatúry samotný vzťah kolegiality medzi sudcami nepripúšťa ani vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania o veci iného sudcu, ako účastníka konania (m.m. IV.ÚS 124/2010).

V tejto súvislosti je otázne,  či by sa to nemalo týkať aj bývalej štátnej tajomníčky Márie Kolíkovej.  

Za tejto situácie sa výrazne javí, že ide o prezentovanie viac ako účelového (nie účelného) názoru presadzovateľom politických zámerov súčasnej vládnej koalície v justícii, ktorá i podľa  oficiálneho stanoviska EAJ, CCEJ, Komisára EK pre spravodlivosť schválila ústavné zmeny výrazne znižujúce štandardy nezávislosti súdnictva a sudcov rešpektovaných v krajinách EÚ (okrem Poľska a Maďarska).

Pre lepšie spoznanie výrazných povahových čŕt predsedu súdnej rady považujem za vhodné ilustračne uviesť viaceré jeho skutky (prejavy), ktorých pravdivosť je ľahko preukázateľná.

Ide o skutky súvisiace s realizáciou základného práva na slobodu prejavu (čl. 26 ods. 1 ústavy, čl. 10 ods. 1 Dohovoru), ktoré je obmedzené kritériami uvedenými v čl. 26 ods. 4 ústavy, čl. 10 ods. 2 Dohovoru.

Z ich textov a konštantnej judikatúry ústavného súdu a ESĽP je zrejmé, že sloboda  prejavu je obmedzená i v záujme ochrany mravnosti (morálky) a ochrany povesti iných osôb.

Je zrejmé, že s mravnosťou (morálkou) nie je zlučiteľné klamstvo (lož) a preto šírenie nepravdivých skutkových tvrdení nemôže požívať ústavnú ochranu slobody prejavu (napr. PL.ÚS 12/09).

Prof. J. Mazák, ako je to v súčasnosti verejnosti známe, osočil (očiernil) osobu sudcu Najvyššieho súdu SR JUDr. Františka Moznera (zástupcu SR v Poradnom výbore európskych sudcov – CCEJ) v liste adresovanom predsedníčke uvedeného výboru (november 2020), že „je sudca podozrivý z pokusu o spoluprácu s tými, ktorí sú vo väzbe za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“.

Je pozitívne, že v predmetnom rozhovore pre Denník N uznal Mazák, že ide o veľkú chybu a osobné zlyhanie (zbytočný útok), za čo sa aj dotknutému sudcovi ospravedlnil, v dôsledku čoho JUDr. Mozner vzal späť žalobu na ochranu osobnosti.

Vzniká ale otázka, prečo sa ospravedlnil až po výrazne dlhšom časovom období po podaní žaloby (žaloba podaná začiatkom roka 2021) a aké skutočnosti mu bránili ospravedlniť sa v období predžalobnej výzvy na ospravedlnenie sa.

Osobne vysoko oceňujem názor predsedu Najvyššieho súdu SR JUDr. Jána Šikutu, že ospravedlnenie sa sudcovi za uvedené ohováranie (zásah do občianskej a profesionálnej cti) „v žiadnom prípade však nie je spôsobilé reparovať naštrbené renomé vrcholnej inštitúcie všeobecných súdov, … pričom v slušnej spoločnosti sa za takéto vyjadrenie vyvodzuje zodpovednosť“.

Ďalším skutkom je nepravdivý verejne prezentovaný názor, že generálny prokurátor je súčasťou výkonnej moci, čo nezodpovedá konštrukcii ústavy (výkonná moc je zakotvená v šiestej hlave a prokuratúra v ôsmej hlave), pričom rozsiahla záväzná judikatúra ústavného súdu konštatovala, že prokuratúra nie je súčasťou výkonnej, súdnej ani zákonodarnej moci.

Považujem to za potrebné uviesť z dôvodu, že ide o prezentovanie (informovanie) protiústavného názoru širokej občianskej verejnosti osobou práva znalou, ktorá ako ústavný činiteľ má povinnosť rešpektovať zásadnú skutočnosť, že v demokratickom štáte občania prirodzene očakávajú pravdivé informácie najmä od ústavných činiteľov. Opačný prístup ústavných činiteľov vedie totiž k erózii základov demokratického štátu i k znižovaniu dôvery občanov v právny štát a spravodlivosť.

V konaní o ústavnej sťažnosti, za prítomnosti mnohých občanov i novinárov na verejnom zasadnutí ústavného súdu v spore I.ÚS 575/2016, ako právny zástupca prezidenta republiky A. Kisku oznámil nepravdivú informáciu o zásadnej právne významnej skutočnosti pre rozhodnutie ústavného súdu.

V záverečnej reči zdôraznil, že tzv. Benátska komisia (najvyššia odborná autorita v oblasti ústavného práva EÚ) nepovedala žiaden názor a neodpovedala na tri otázky prezidenta republiky, hoci spravodajca senátu pri podávaní správy o stave veci o nich všetkých prítomných náležite informoval.

V dôsledku uvedeného som sa ohradil, ako jeden zo sťažovateľov, proti uvedenému klamstvu a prečítal som doslovné texty uvedených troch odpovedí Benátskej komisie (viď str. 58 nálezu), v súlade s ktorým ústavný súd vyslovil porušenie ústavného práva kandidátov na sudcov ústavného súdu na prístup k inej verejnej funkcii (rozpor s čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy).

Z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch prof. Mazák uplatnil prvky tzv. pracovnej metódy „účel svätí prostriedky“, t.j. že ak sa má aj klamstvom zabezpečiť presadenie sledovaného zámeru, tak je to dovolené konanie.

Názor prof. Mazáka na uvedené kritériá voľby členov súdnej rady má výrazné črty o snahe vytvoriť prípadný „generačný konflikt“ medzi sudcami  všeobecného súdnictva preferovaním vekového kritéria, ktoré nespochybniteľne porušuje ústavnú zásadu rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie), ktorá je vyjadrená v čl. 30 ods. 4 ústavy formuláciou „za rovnakých podmienok“ (napr. I.ÚS 76/2011).

Asi je zrejmé, že prípadný naznačený konflikt nie je v záujme sudcovského zboru a preukazuje skôr naznačený zámer realizácie politického (mocenského) princípu „rozdeľuj a panuj“.

Považujem za legitímne navrhnúť principiálne odlišný postup pri uvedených voľbách.

Podľa môjho názoru musí sa realizovať len taký postup, ktorý bude súladný s ústavnou úpravou práva sudcu na prístup k ústavnej funkcii člena súdnej rady bez akejkoľvek diskriminácie.

Je preto nevyhnutné zabezpečiť výraznú participáciu orgánov sudcovskej samosprávy pri výbere vhodných (dôveryhodných) kandidátov, keďže samospráva má ústavnú kompetenciu výrazne a účinne sa podieľať na riadení a správe súdov v zmysle zámeru ústavodarcu (ratio constitucionis) zakotveného v čl. 143 ods. 3 ústavy.

Obdobne má participovať i Združenie sudcov Slovenska (najväčšie a oficiálne registrované profesijné združenie na rozdiel od občianskej iniciatívy ZOJ), ktoré má oprávnenie i povinnosť ochraňovať nezávislosť súdnictva, sudcov a presadzovať právny štát podľa mnohých odporúčaní (stanovísk) medzinárodných orgánov z oblasti justície, ktoré majú primeranú mieru právnej relevancie (podľa judikatúry ÚS) v zmysle čl. 1 ods. 2 ústavy (ústavný príkaz). Samozrejme nie je obmedzené právo ostatných oprávnených subjektov na predkladanie návrhov kandidátov.

Objektívne kritéria pre ustálenie (posúdenie) dôveryhodnosti kandidátov sú obsahovo právne upravené v rozsiahlych ukazovateľoch kvality, kvantity, včasnosti konania a rozhodovania, správania sa sudcu podľa zásad sudcovskej etiky vo vzťahu ku kolegom, odborného justičného aparátu, účastníkom konania i na verejnosti, podľa ktorých sa vykonáva hodnotenie sudcu. Umožňuje to spoznať jeho charakter, schopnosť zvládnuť konflikt a nepodľahnúť tlaku (tzv. kritéria kvality uchádzača).

Kandidáti by sa obligatórne mali prezentovať najmä profesným životopisom, motiváciou ku kandidatúre, verejne proklamovať (verejný prísľub), že pri činnosti člena súdnej rady dôsledne budú postupovať podľa záväznej judikatúry ústavného súdu, ESĽP i uvádzaných medzinárodných odporúčaní v záujme presadzovania výrazného zlepšovania mnohých nedostatkov podmienok výkonu súdnictva (legislatívnej úpravy, personálny stav, materiálne a priestorové vybavenie a pod.), ktoré sú vo výlučnej kompetencii, a tým aj zodpovednosti len orgánov výkonnej a zákonodarnej moci.

Takýto pozitívny postup môže účinne napomôcť k vytváraniu podmienok pre realizáciu práva občanov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonným sudcom len  na nezávislom  a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, 2 ústavy) a súčasne urobiť hrubú čiaru za sústavnými snahami niektorých predstaviteľov politickej moci (a ich nominantov) o nežiaducu politizáciu justície.


V Košiciach dňa 1.2.2022

JUDr. Juraj Sopoliga

                                                           člen  Súdnej rady SR zvolený sudcami (r. 2002-2012)

                                                                  čestný prezident Združenia sudcov Slovenska

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Tituly a hriechy

Ďalší článok

Prečo som podpísala výzvu na odstúpenie Jána Mazáka z postu predsedu Súdnej rady SR

Latest from Články

Rímsky unikát Bratislava

Patrik Števík, sudca Okresného súdu Bratislava II. Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí rozhodol, že do