Námietky – súdna mapa OS Čadca

431 prečítaní

Okresný súd Čadca

 Ul. 17. novembra 1256, 022 01 Čadca

Reforma súdnej mapy – faktické pripomienky.

                Na základe štúdia materiálu týkajúceho sa Reformy súdnej mapy v SR si dovoľujeme uviesť niekoľko faktov. Cieľ reformy, a to zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva , jeho výkonu a kvality, a zároveň zabezpečenie pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie, vítame a je legitímny. Avšak samotný fakt, že Okresný súd Čadca nebol zahrnutý ako samostatný subjekt do štruktúry súdov vnímame ako nesystémový a kontraproduktívny pre obyvateľov Kysúc. Ako už je spomínané v materiáli, okresný súd a región bol na hranici plniteľnosti pre vytvorenie samostatného obvodu. Máme zato, že Okresný súd Čadca spĺňa všetky kritéria ( a po pričlenení okresu Kysucké Nové Mesto do kompetencie Okresného súdu Čadca, tak ako tomu bolo až do roku 2005, by vykazoval všetky podmienky) a žiadame o zváženie zmeny v navrhovanej mape v prospech Kysúc a jej obyvateľov.             

               1.  Cieľom reformy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre  sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené súdy sú menej efektívne a odolné k miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie.

            Okresný súd Čadca, resp. jeho predchodca má významnú históriu a nenahraditeľné postavenie v štruktúre úradov na Kysuciach.  Súd nevznikol v r. 1997 a teda nepatrí medzi súdy historicky neetablované.  Uhorsko v období od r. 1867 do r. 1918 pozostávalo zo žúp a tie zo slúžnovských okresov (zjednodušene nazývanými i okresmi).   Na základe tzv. definitívnej úpravy verejnej správy z 19. januára  r. 1853 došlo k úprave organizácie a pôsobnosti slúžnovských úradov. Tieto sa stali administratívnym a súčasne aj súdnym orgánom v najnižšej inštancii.  Ako vyplýva z archívnych fondov predovšetkým v Štátnom archíve v Bytči, Služnovský úrad v Čadci  pôsobil v Čadci od r. 1859  do 2. 11. 1922,  kedy nadobudol účinnosť zákon. č .  310/1922 Sb. , § 2 , ktorým sa zrušila a zastavila činnosť žúp (komitátov),  ich orgánov, správnych výborov a slúžnovských úradov. Týmto dňom zahájili činnosť župné a okresné úrady zriadené podľa zákona zo dňa 29. februára 1920, č. 126 Sb. z. a n.  

            Zákonom  čl. IV/1869 bolo súdnictvo odlúčené od správy a na základe zákonných opatrení z r. 1871 sa zriadila sieť okresných súdov a v župách kráľovské  súdne stolice (sedrie) ako prvoinštančné  súdy. Súdom druhej inštancie bola kráľovská tabuľa v Budapešti. Najvyšším súdom v krajine,  tiež so sídlom v Budapešti, bola Uhorská kráľovská kúria.

          Okresný súd v Čadci podľa dostupných informácií sídlil v budove nachádzajúcej sa v priestoroch dnes známych ako Pokrok Čadca. Na základe údajov čerpajúcich z „ Dejepisu obce mestečka  Čace (Csacza) a jeho okolia na základe rôznych listín a archívov vypracovaného Rudolfom Matterom“ , dňa 9. júla 1904 nastal z dvora Armina Deuchta požiar  a zhorelo 63 domov a stavísk, okrem iného i hajducký dom, pánsky horouradný dom, okresné árešty, pánsky pivovar a okresný súd.  V  archívoch sa nachádza fotografia, ktorá je prezentovaná ako budova okresného súdu, r. 1905  (viď. fotografia). Či ide o pôvodnú budovu pred požiarom a s nepresným údajom roku, alebo ide  o budovu, v ktorej sídlil súd po požiari,  je ťažké posúdiť.

            Kde skutočne sídlil okresný súd v nasledujúcich rokoch nemáme informácie, ale záujem o zabezpečenie vlastného sídla – budovy pre súd je listinne výrazne zrejmý od roku  1913, nakoľko ako vyplýva z príslušných dokumentov, dňa  27. marca 1916, Čd 517 , bola na základe kúpnopredajnej zmluvy z 13. decembra 1913  a geometrického plánu z 15. decembra 1915 odpísaná parcela A. I m. č. 83/a/1 v pozemkoknihe z vlastníctva grófa Ballestrena Baliet a vložená v prospech Maďarskokráľovského ministerstva spravodlivosti. 

            Dňa 2. apríla 1925 bolo na základe zákona zo dňa 12. augusta 1921, číslo 354 Sb. z. a n. zavedené vlastníctvo uvedenej parcely v prospech Čsl. štátu – rezort  pravosúdia. Uvedená parcela sa stála základnou pre postavenie budovy Okresného súdu v Čadci architektonicky zhodnej s dnešnou podobou. Táto bola postavená v rozmedzí rokov  1935 až 1937, kedy v októbri 1937 bola daná do užívania Čsl. štátu –  rezortu ministerstva spravodlivosti a správy Okresného súdu Čadca.

             Pozostávala   zo suterénu, prízemia, I. poschodia, neobývateľného podkrovia a väznice.  Väzenský dvor bol situovaný v priestoroch medzi Okresnou prokuratúrou v Čadci a budovou Okresného súdu Čadca ( podľa sprostredkovaných informácii boli počas II. sv. vojny v priestoroch väznice stajne pre kone). V suteréne budovy sú archívne priestory, svojho času sa tam nachádzal domovnícky byt, ktorý bol v r. 1974 prestavaný na kancelárie. V budove okrem súdu sídlilo štátne notárstvo i okresná prokuratúra.  Na prízemí súdu bol byt, ktorý slúžil spočiatku pre personál väznice, neskôr v byte býval do r. 1967 zamestnanec súdu.

Budova okresného súdu, rok 1905

2. Nové súdne obvody sú navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Z dlhodobého hľadiska možno od novej súdnej mapy očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:

  • primeraná dostupnosťnová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre chudobnejšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.
  • Okres Čadca
  • Okres Čadca zahŕňa 20 vidieckych sídel a 3 mestá. Hustota obyvateľstva na 1 km2 dosahuje 120 obyvateľov. Čadca sa stala administratívnym, kultúrnym a hospodárskym centrom celého okresu.
  • Rozloha okresu predstavuje je 761 km2, tvorí teda 1,55 % z rozlohy SR a 11,17 % z rozlohy ŽSK. Súčasný približný počet obyvateľov okresu činí 91 630, predstavuje 13,29 % z celkového počtu obyvateľov ŽSK.
  • Okres Kysucké Nové Mesto
  • Okres Kysucké Nového Mesta zahŕňa 13 vidieckych sídel a 1 mesto. Hustota obyvateľstva na 1 km2 dosahuje 191 obyvateľov. Kysucké Nové Mesto je administratívnym a hospodárskym centrom okresu.
  • Rozloha okresu predstavuje je 174 km2. Súčasný približný počet obyvateľov okresu je 33 316.

            Navrhovaný tzv. hornotrenčiansky súdny obvod na základe analýzy dát týkajúcich sa počtu obyvateľov v spádovej oblasti a rozlohy je bezprecedentne najväčší na Slovensku:

Počet obyvateľov v okresoch v tis.:                              Rozloha okresu v km2:

 Žilina                          – 158 000                                                                  815

 Čadca                        – 90 000                                                                  761

 Považská Bystrica     – 62 000                                                                    463 

 Púchov                      – 44 000                                                                     375

 K. N. Mesto               – 33 000                                                                    174

 Bytča                         – 31 000                                                                   282

                             ——————————————————————————-  

 Spolu                        418 000                                                                     2 870

            Na základe uvedeného je zrejmé, že v porovnaní s ostatnými navrhovanými súdnymi obvodmi je 2 až 3 krát väčší napr.

 oravský                      – 139 000 obyvateľov a rozloha 1 659 km2,

 liptovský                    – 129 000 a 1987 km2,

 turčiansky                  – 96 000 a 735 km2,

 dolnonitrianský          – 231 000 a 1 467 km2,

 dolnotrenčiansky       – 209 000 a 1 493 km2 a pod.)

            Pokiaľ reforma má priniesť vyššiu dôveryhodnosť v justícii, sme za potrestanie a vylúčenie tých, ktorí ju znižujú. Sme proti kolektívnej zodpovednosti za nezákonné skutky iných. Zrušením Okresného súdu Čadca, resp. jeho zlúčením s Okresným súdom Žilina, by bola aplikovaná na nás kolektívna zodpovednosť, sudcovia, súdni pracovníci, občania Kysúc by doplatili na niečo, za čo nemôžu. Personálnu dôveryhodnosť nemožno dosiahnuť zrušením súdu, ale odbornou a morálnou kvalitou sudcov a súdnych pracovníkov (kvalitou vzdelania, výberových konaní a pod.).

            Je zrejmé, že zabezpečenie kvalitných služieb v súdnom výkone pre tak veľký súdny obvod je problematické. Obyvatelia tohto súdneho obvodu budú neprimerane znevýhodnení v podmienkach dostupnosti ústavného práva súdiť sa oproti iným.

            3. Okrem hraničnej veľkosti, ktorá by mohla spôsobiť nedostatok špecializovaných sudcov, bol hlavný dôvod začlenenia pomerne dobrá dostupnosť Čadce do Žiliny. Hoci je v súčasnosti úsek medzi Žilinou a Čadcou kvôli kamiónovej doprave smerujúcej po tomto hlavnom ťahu do Poľska silne vyťažený, medzi oboma mestami existuje kvalitné železničné prepojenie a spolu s autobusmi tam cez pracovné dni premáva denne až 55 priamych spojov s dÍžkou trvania od 21 minút.

            Uvedený argument berie do úvahy a zaoberá sa len dostupnosťou mesta Čadca a mesta Žiliny. Neberie do úvahy ten fakt, že železnica spája úzky okruh obcí a rozhodujúca časť z týchto  je odkázaná na dopravu autobusovú a je limitovaná  prestupovaním v dopravnom uzle,  teda v Čadci. Najoptimistickejšia varianta dostupnosti Čadce z ¾ územia okresu je časovo definovaná v rozsahu 40 až 50 minút a v rozsahu cca 20 km. Z uvedeného vyplýva, že dostupnosť  Žiliny obyvateľstvom  sa pohybuje v rozsahu  30 – až  100 minút a v prípade cestnej dopravy a kolón  je táto doba minimálne o 30 min. dlhšia.       

            Nakoľko Žilinský samosprávny kraj leží na významnej dopravnej križovatke, doprava zohráva významnú funkciu pre celkový rozvoj región, ako aj pre zabezpečenie dostupnosti práce a služieb. Hustota cestnej, ale aj železničnej siete ŽSK je mierne pod slovenským priemerom. Hlavným problémom je nedobudovanosť  severo-južných a východo-západných medzinárodných dopravných koridorov na území kraja. ŽSK prechádzajú nasledovné dopravné koridory.

4. Podmienky na výkon súdnictva

Okresný súd Čadca – budova

Dvor – parkovisko

Pojednávacie miestnosti – 6

Zasadacia miestnosť a knižnica

Zasadacia miestnosť a knižnica

Miestnosť na výsluch maloletých – prenos do pojednávacej miestnosti
Kancelárie
  1. Materiálne podmienky

      V obvode okresného  súdu k 31.12.2017 malo bydlisko  90.499 obyvateľov a patria sem 3 mestá a 20 obcí ( Čadca, Turzovka, Krásno nad Kysucou, Vysoká nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Raková, Olešná, Podvysoká, Makov, Klokočov, Korňa, Stará Bystrica, Nová Bystrica, Svrčinovec, Dlhá nad Kysucou, Skalité, Radôstka, Oščadnica, Zákopčie, Čierne, Staškov, Dunajov, Klubina ).

            Okresný súd Čadca sídli v budove v blízkosti centra mesta Čadca, na ulici 17. novembra č. 1256. Budova je situovaná do tvaru písmena „U“, pričom najdlhšie rameno budovy – vizuálne charakterizované vstupom do budovy – je umiestnené rovnobežne s ulicou, ktorá je spojená s pešou zónou mesta. Toto rameno hlavnej budovy Okresného súdu Čadca je ukončené hranicou pozemku zabezpečenou oporným múrom a elektronickou bránou. Spojovacie rameno budovy je dané súbežne s ulicou Slovenských dobrovoľníkov.

            Ide o 2-podlažnú budovu so suterénom, prízemím a jedným poschodím. Budova Okresného súdu Čadca je  zapísaná na liste vlastníctva Správy katastra Čadca č. 1687.  Pôvodná časť budovy bola kolaudovaná v roku 1937, pričom súčasť súdnej budovy tvorí aj časť, ktorá bola zrekonštruovaná /bývalá väznica/ v mesiaci jún 2009, a v ktorej sa nachádzajú kancelárie vyšších  súdnych úradníkov a sudcov.

            Na dvore budovy sa nachádza parkovisko určené pre zamestnancov a pred budovou je miesto pre parkovanie vozidiel účastníkov, prípadne ďalších osôb. Vstup do dvora súdu je zabezpečený elektronickou bránou.

            Účastníci konania, ďalšie osoby zúčastnené na súdnom konaní, ako i ostatné osoby majú zabezpečení vstup do budovy cez hlavný vchod z hlavnej ulice. Od hlavného vchodu je možno sa dostať k podateľni súdu, bez toho, aby bolo potrebné vstupovať do ďalších priestorov súdu. Nasledujú vstupné dvere, cez ktoré príslušníci ZVJS umožnia vstup osobám po predchádzajúcej legitimácii a následnej kontrole. Alternatívou vstupu do objektu súdu je vchod cez archív súdu, ktorý je uzamknutý.

            Oproti  hlavného vchodu sa nachádza informačná tabuľa súdu s uvedením údajov podľa § 20 Spravovacieho poriadku. Vo vestibule súdu je umiestnená i úradná tabuľa spĺňajúca požiadavky podľa § 21 Spravovacieho poriadku. Pri vstupe do budovy vykonáva   bezpečnostné kontroly  justičná  stráž počas celej pracovnej doby.  V blízkosti vchodu do priestorov súdu sa nachádza služobná miestnosť príslušníkov justičnej stráže a eskortná miestnosť.

            Na prvom podlaží sa nachádzajú kancelárie riaditeľa správy súdu, podpredsedu súdu, ako aj pokladňa, kancelária probačného a mediačného úradníka a kancelárie súdnych oddelení D, Rob, Ro, Er, ako aj účtáreň. Nachádzajú sa tu tiež kancelárie súdnej tajomníčky oddelenia trestného a tiež 3 pojednávacie miestnosti. Na tomto podlaží sa nachádza tiež archív, cez ktorý je riešený aj alternatívny vstup do objektu okresného  súdu, tento však je uzamknutý.  

            Alternatívny vstup zamestnancov a zboru do objektu okresného súdu je v prípade potreby  riešený cez vchod zo dvora súdu a suterén.  

            Na druhom podlaží sú situované kancelárie predsedu súdu so sekretariátom, ako aj kancelárie súdnych oddelení C, Cb, P a T. Sú tu tiež kancelárie dozornej úradníčky a personalistu, ako aj informačné centrum. Okrem toho sú tu ďalšie 3 pojednávacie miestnosti.  Na druhom podlaží v zrekonštruovanej časti, sa cez dvere, ktoré oddeľujú priestory, kde sa pohybujú účastníci konania, nachádzajú kancelárie sudcov.  V zrekonštruovanom podkroví sa nachádza priestranná zasadacia miestnosť.

            Na každom podlaží sa nachádzajú sociálne zariadenia a kuchynka. Na chodbách súdu sú umiestnené  kamery,  pričom príslušníci  justičnej stráže môžu vizuálne sledovať pohyb na chodbách okresného súdu nepretržite prostredníctvom centrálneho pultu kamerového systému so záznamovým zariadením.

            V suteréne budovy je registratúrne stredisko – archív – v ktorom sú  spisy prehľadne uložené v regáloch podľa rokov a agend. Práce spojené s úschovou súdnych spisov zabezpečuje archivárka. Celková orientácia v budove súdu je dobrá, kancelárie  pôvodnej časti  súdu a pojednávacie miestnosti  sú prehľadne označené. 

            Sudcovia aj ostatní pracovníci súdu majú k dispozícii svetlé miestnosti, zariadené primeraným kancelárskym nábytkom. Každý sudca má svoju kanceláriu. Funkčné sú aj miestnosti pre ostatných pracovníkov, ktoré v prevažnej miere svojou vybavenosťou dosahujú vysokú  úroveň.

            Pre účely súdnych  pojednávaní  je zriadených celkovo 6 pojednávacích miestností, ktoré svoju úpravou v zásade zodpovedajú požiadavkám uvedených v prílohe č. 7 k Spravovaciemu poriadku. Okrem štandardného vybavenia je v nich technické zariadenie určené na vyvolanie veci,  privolanie príslušníkov justičnej stráže – zvukové i svetelné –  a v trestných veciach i technické zariadenie určené na zaznamenávanie priebehu súdneho pojednávania.  Celkový vzhľad pojednávacích miestností pôsobí veľmi dobrým dojmom.

            Pracovňa predsedu súdu spolu so sekretariátom sa nachádzajú na inom podlaží, ako  kancelária podpredsedu súdu, sú však zariadené dôstojne a primerane, pôsobia veľmi dobrým dojmom. Je na zváženie, či priestorové možnosti súdu neumožňujú také rozloženie kancelárii, aby bolo možné  jednotlivé organizačné útvary zariadiť vo vzájomnej blízkosti.

            Okresný súd je vybavený výpočtovou technikou, všetci sudcovia, zamestnanci štátnej služby a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme,  majú počítače so štandardným vybavením, ako i možnosťou využívať programy dostupných  právnych predpisov. Je nutné konštatovať, že ide o denne používanú techniku. Počítačmi sú tiež vybavené pojednávacie miestnosti. Aktuálne je v používaní 67 PC a 57 tlačiarní . Každý sudca disponuje digitálnym diktafónom. Súd v súčasnej dobe disponuje 11 ks digitálnych diktafónov zn. PHILIPS. Rozmnožovanie súdnych písomností je realizované na piatich kopírovacích strojoch, ktoré sú umiestnené v  priestoroch súdu, bez zriadenia samostatnej rozmnožovne. Ďalej je na súde k dispozícii 2 ks skartovacích strojov, 1 ks skener. Nahrávacie zariadenia pre trestné veci sú zabezpečené v pojednávacích miestnostiach č. 29 a č. 51. V pojednávacej miestnosti č. 29 je k dispozícii TV prijímač, video a DVD prehrávač.

            Telefónna služba je zabezpečená cez podateľňu súdu bez samostatnej funkcie spojovateľky. Správu budovy zabezpečujú zamestnanci.  Čistenie budovy je zabezpečované externou firmou na základe elektronickej aukcie. Ochrana osôb v budove súdu je zabezpečovaná prostredníctvom príslušníkov justičnej stráže počas pracovnej doby s už spomenutým kamerovým systémom so stálym záznamom. Centrálny pult kamerového systému so záznamovým zariadením je umiestnený v miestnosti justičnej stráže. Rekonštruovaná časť budovy je zabezpečená v plnom rozsahu EPS( elektronickým protipožiarnym systémom ) a ZPS ( zabezpečovacím poplachovým systémom ), pôvodná časť budovy – vstupy sú zabezpečené ZPS systémom a archívy EPS systémom, ktoré sú napojené na Centrálny pult ochrany na polícii a cez GMS bránu na určených zamestnancov. Budova a majetok súdu nie sú poistené.  

            Zamestnanci súdu majú možnosť využívať programy právnych predpisov, pričom na prehlbovanie vedomostí slúži aj knižnica súdu a literatúra zabezpečovaná predovšetkým na základe požiadaviek a posúdenia ich oprávnenosti.

            Záverom možno konštatovať, že materiálne podmienky na výkon rozhodovacej, a s tým súvisiacej administratívnej činnosti na Okresnom súde Čadca sú dobré, k čomu nepochybne prispela aj rekonštrukcia budovy. V rámci možností je rozmiestnenie kancelárii  zosúladené tak, aby zodpovedali chodu jednotlivých súdnych oddelení a ich rozmiestnenia. 

            Celkové výsledky práce súdu možno hodnotiť ako uspokojivé, na čom sa podieľa účinná a efektívna riadiaca práca vedenia súdu, ako aj celkový prístup k výkonu funkcie sudcu jednotlivými sudcami a plnenie si povinností administratívnym personálom a ostatnými zamestnancami súdu.

            K podmienkam na výkon práce sudcov a súdnych pracovníkov patria materiálne podmienky (budova Okresného súdu Čadca a ostatné materiálne podmienky na výkon práce sudcov) a personálne podmienky (zodpovedajúci počet sudcov a súdnych pracovníkov).

V nadväznosti na uvedené kritérium materiálne podmienky by sa zrušením Okresného súdu Čadca zhoršili, vzhľadom k nedostatočnej kapacite budovy Okresného súdu Žilina a vyšším trhovým cenám nehnuteľností v Žiline v porovnaní s Kysucami. Dochádzka sudcov a súdnych pracovníkov na Okresný súd Žilina nezrýchli, ale sťaží konanie (vzdialenosť, pravidelné dopravné zápchy v súvislosti s výstavbou diaľnice). Z rovnakých dôvodov sa sťaží dochádzka občanov na Okresný súd v Žiline zvlášť ekonomicky slabších vrstiev, čím sa im sťaží aj reálna dostupnosť uplatniť svoje právo osobne alebo prostredníctvom advokáta.

Zrušenie Okresného súdu Čadca (resp. zlúčenie s Okresným súdom Žilina) neznamená zlepšenie, ale zhoršenie personálnych podmienok pre výkon práce sudcu. Prináša radikálne zníženie počtu sudcov, VSÚ, administratívy. Z praxe Okresného súdu Čadca (preukázanej štatistickými výkazmi) je zrejmé, že práve personálne poddimezovanie (dlhodobé PN, materské dovolenky) spôsobilo nárast počtu starých, reštančných vecí. Po vyrovnaní počtu sudcov Okresného súdu Čadca sa rapídne znížil stav reštančných vecí. Zlepšenie personálnych podmienok je teda v priamej úmere s možnosťou zabezpečenia zastupovania počas dlhodobých PN, materských dovolenkách, stáži. Zrušenie Okresného súdu Čadca, zlúčenie s Okresným súdom Žilina z uvedených dôvodov nebude mať pozitívny, ale negatívny vplyv na personálne podmienky, výkony sudcov.

Na Okresnom súde Čadca k 31. 10. 2020 vykonáva:

–  funkciu sudcu 11 sudcov oproti plánovaných 12

–  štátnu službu 39 zamestnancov, z toho 36 vo výkone

–  práce vo verejnom záujme 5 zamestnancov.

Obsadenosť súdu zodpovedá princípom obsadzovania pracovných miest na súdoch v zmysle príslušných právnych noriem.

            Na základe štatistických údajov za rok 2018 Okresný súd Čadca bol:

a) na 17. mieste zo 46 okresných súdov počte nápadu na 1 sudcu vo vybavovaných agendách, teda v prvej polovici,

b) na 14. mieste zo 46 okresných súdov počte rozhodnutých vecí  na 1 sudcu vo vybavovaných agendách, teda v prvej polovici,

c) na 17. mieste zo 46 okresných súdov počte vybavených vecí na 1 sudcu vo vybavovaných agendách, teda v prvej polovici,

d)  na 11.  mieste zo 46 okresných súdov počte nápadu v hlavných agendách  na 1sudcu,

teda v prvej polovici,

e) na 12. mieste zo 46 okresných súdov počte rozhodnutých vecí na 1 sudcu v hlavných agendách agendách, teda v prvej polovici.

Na základe uvedeného  je možné konštatovať, že Okresný súd Čadca má svoje miesto v štruktúre súdov, patrí medzi vyťaženejšie súdy.

Záver.

            1.  Okresný súd Čadca v rôznych organizačných podobách ( napr.  v rámci slúžnovského úradu) a rozsahu umožňuje občanom Kysúc realizovať svoje právo súdiť sa a napĺňať spravodlivosť dokázateľne už  od r. 1859. Už za Rakúsko – Uhorska bol región vnímaný ako región, ktorý si zasluhuje svoje inštitucionálne zázemie. Nikdy v minulosti nebol spochybňovaný štatút regiónu Kysúc z hľadiska politického ako i spoločensko-ekonomického, a teda orgány reprezentujúce štátnu moc v danom regióne mali vždy svoje miesto, teda i súd .  

            2. Zánikom okresného súdu v okrese Čadca bude jednoznačne a nezastupiteľne  sťažené ústavné právo občana súdiť sa  za primeraných a rovnakých podmienok platiacich pre občanov v iných regiónoch, ale nie pre Kysučanov. Sme jeden z mála regiónov, ktoré „súdna mapa“ vymaže z mapy súdov (napr. región „Orava“ aj po zrušení Okresného súdu Námestovo bude mať naďalej v regióne Okresný súd Dolný Kubín, na rozdiel od regiónu „Kysúc“). V tejto súvislosti treba uviesť, že obvod Kysucké Nové Mesto je obvodom „regiónu Kysúc“, patril pod Okresný súd Čadca a navrhujeme teda takto umelo roztrhnutý región Kysúc sceliť, vrátiť obvod Kysucké Nové Mesto pod Okresný súd Čadca a zachovať tak pre ucelený región Kysúc súd.

            3. Vzniknutý hornotrenčiansky obvod bude svojim záberom pre cca 418 000 občanov a na rozlohe 2 870 km2 cudzorodým organizmom , je 2 až 3 krát väčším ako ostatné obvody , teda je  nemožné poskytovať služby obyvateľstvu v požadovaných rozsahoch.

            4. Dopravná dostupnosť  súdu v Žiline obyvateľstvu Kysúc je vo väčšine   prípadov komplikovaná, ide o hornatý kraj,  v zime dopravne komplikovaný, s neustálymi zápchami. Pre využitie železnice je potrebné minimálne u ¾ obyvateľstva prestupovanie.  

            5. Hornotrenčiansky obvod bude zamestnávať cca 290 zamestnancov, minimálne 140 z nich bude  musieť byť umiestnených  v budovách  mimo terajšieho Okresného súdu Žilina. Vysoké  náklady na zabezpečenie podmienok pre výkon súdnictva nevyvážia možné úspory .

            6. Súčasné podmienky na výkon súdnictva na Okresnom súde Čadca sú viac ako štandardné, rekonštruovaná budova, pojednávacie miestnosti, elektrické vedenie, strecha, nádvorie – zabezpečené parkovanie zamestnancom, má dostatočné archívne priestory. Zamestnanci sedia max. po dvaja, sudcovia po jednom. Budova má EZS, PES, kamerový systém , samostatnú kotolňu, zasadaciu miestnosť – vzdelávaciu miestnosť, miestnosť na výsluch maloletých.   Súd je situovaný do cca 50 m od prokuratúry ,  PZ a notárov.  Zamestnanecký stav je stabilizovaný.

            7. Výkon súdnictva na Okresnom súde Čadca zabezpečujú fundovaní a vzdelaní pracovníci. Za minulé roky sa výkon skvalitnil, zrýchlil a v celoslovenskom porovnaní sa štatisticky pohybujeme v hornej polovici.

            8. S regiónom Kysúc je spojený aj iný osobitný charakter súdnych sporov (pohraničná oblasť, medzinárodný prvok – ČR, PĽR, čo dáva osobitný charakter civilným, konaniam vo veciach maloletých a trestným konaniam), ale aj osobitný charakter vlastníckych sporov, v dôsledku rozdrobenosti pozemkov práve v lokalite Kysúc (vrátane Kysuckého Nového Mesta) a Oravy. Tým je podľa  nášho názoru daný základ po spojení s Kysuckým Novým Mestom ako regiónom Kysúc na vytvorenie špecializovaných senátov znalých pomerov skutkových a právnych v danej lokalite Kysúc, a to senátu civilného (dochádzka veľkého počtu 50 – 100 spoluvlastníkov na Okresný súd Žilina bude súdne spory predlžovať, predražovať a nie skracovať), senátu P – maloleté deti (ťažko si predstaviť matky, ktoré nemajú finančné prostriedky na výživu, ako si zvyšujú ekonomické náklady cestovaním na veľké vzdialenosti na Okresný súd Žilina, prakticky v mnohých prípadoch by sa im odňal prístup ku spravodlivosti z ekonomických dôvodov, treba tiež podotknúť, že v tomto regióne bola vždy vysoká miera nezamestnanosti a v tejto súvislosti rovnako dôležitú úlohu zohráva medzinárodný prvok – určovanie otcovstva vo vzťahu k občanom ČR, PĽR, určovanie výživného vo vzťahu k občanom ČR, PĽR), senátu trestného (po spojení s regiónom Kysuckého Nového Mesta by tento senát spĺňal všetky zákonné podmienky na počet sudcov, anonymný výber sudcov a naviac by išlo o senát znalý osobitných pomerov v danom regióne, vrátane medzinárodného prvku).

               Veríme, že zachovanie Okresného súdu Čadca by napĺňalo  zámer vlády a išlo by o prirodzene spádový, kultúrne identický, primerane dostupný súd. Navrhujeme opätovne pričleniť okres Kysucké Nové Mesto pod príslušnosť Okresného súdu Čadca,  a tak napraviť umelé pričlenenie tohto v. r. 2005 pod Okresný súd Žilina. Takto definovaný súd o 12 sudcoch (terajší plán) by mohol zabezpečiť i špecializáciu a naplniť i ideu kvalitného a rýchlejšieho rozhodovania.

Zamestnanci Okresného súdu Čadca                                    V Čadci, dňa 16. 11. 2020

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Vyjadrenie sudcov a zamestnancov Okresného súdu Čadca

Ďalší článok

Stanovisko zamestnancov Okresného súdu Čadca

Latest from Články

Rímsky unikát Bratislava

Patrik Števík, sudca Okresného súdu Bratislava II. Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí rozhodol, že do