mapa

Reforma súdnej mapy

364 prečítaní

Dňa 18.11.2020 sudcom Bratislavského kraja bol Ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky predložený návrh analytického centra Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky „Reforma súdnej mapy“, ktorej cieľom je zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva, jeho výkonu a kvality, zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Výsledkom základných cieľov novej sSúdnej mapy má byť špecializácia sudcov a sudkýň, funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov a zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Zabezpečenie uvedených cieľov má zaručiť rozdelenie všeobecných súdov prvého stupňa do tridsiatich obvodov vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach a troch odvolacích súdov. Mapa všeobecných súdov sa má novovytvoriť na základe kritéria kilometrovej, časovej dostupnosti po cestách pre všetkých obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre, kritéria jednoduchosti, kritéria spoločných kultúrnych a regionálnych identít a kritéria dochádzky za prácou. Nemenej významným faktorom ovplyvňujúcim navrhované zmeny je aj nárečový princíp. (napr. str. 22 ods. 3 zmena zaradenia územia Banskej Štiavnice pod OS Zvolen, str. 25 ods. 10 zmena zaradenia obvodu OS Pezinok a OS BA III – Senec pod Trnavský obvod vymedzený trnavskými nárečiami a str. 26 ods. 14. zmena zaradenia územnej pôsobnosti OS Brezno pod Banskú Bystricu z dôvodu prevládania zvolenského nárečia v Horehronskom obvode). Čo sa týka nárečového princípu, presne si rozdelenie sídel a obvodov všeobecných súdov nevieme odôvodniť, keďže podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Neostáva teda iné ako predpokladať zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky návrh zmeny ústavy a zakotviť v nej možnosť vykonávať súdnu moc v jazyku jednotlivých nárečí a jazyku národnostných menšín. Naše iracionálne konštatovanie o zmene ústavy z dôvodu nárečového princípu je zhruba na úrovni podkladov pri modelovaní navrhovaných súdnych obvodov z ktorých vychádza Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a posudzovanie rozdielov v mentalite obyvateľov „Horniakov“ a „Dolniakov“ (napr. str. 24 ods. 6). Zmena súdnej mapy vychádza z potreby sústredenia súdnych obvodov do celkov, ktoré prinesú možnosť vytvorenia špecializovaných sudcov v počte najmenej „traja“ pre všetky štyri nosné agendy (trestná, rodinná, občianska a obchodná). Dovolím si tvrdiť, že uvedenú podmienku s výnimkou veľkého mestského súdu v Bratislave a Košiciach splní len máloktorý z takto vytvorených celkov, resp. ak sú aj podmienky na plnenie, samotný dokument počíta s vytvorením detašovaných pracovísk pre rodinnú agendu čo, de facto prinesie predreformný stav (str. 27 bod 17) zmení sa akurát „záhlavie“ týkajúce sa označenia súdu. Dôvod potreby vytvorenia mestského súdu v Bratislave je práve nesplnenie jedinej podmienky (nevytvorené tri oddelenia v poručenskej agende na jednom z bratislavských súdov str. 34 bod. 3.2 ods. 2) zo strany existujúcich už špecializovaných Bratislavských súdov. Je nepochybné, že vysoká špecializácia v akejkoľvek činnosti obyčajne prinesie zefektívnenie, zrýchlenie a skvalitnenie finálneho výstupu. Podmienkou pre jej efektívne fungovanie je však aj vysoko špecializovaná príprava. Z dokumentu žiadnym spôsobom nevyplýva, ako chce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zmeniť systém všeobecnej prípravy a pretransformovať ho pre potreby špecializovaného rezortu justície. Navrhnutý spôsob reformy justície začína s budovaním „od strechy“. Dokument žiadnym spôsobom nezohľadňuje fakt, že pri vysokej miere špecializácie nastupuje riziko rutiny a následného vyhorenia a tieto samozrejmé fakty opomína. Dochádzka za prácou je jedna z podmienok a hľadísk na ktoré navrhovaná reforma prihliada pri určovaní sídel súdov. Stabilita a nízka miera fluktuácie zamestnancov prináša zvýšenie výkonu rezortu. Nízka miera fluktuácie zamestnancov v justícii nie je zabezpečená nadpriemerným platovým ohodnotením, či špeciálnymi bonusmi pre zamestnancov, tak ako sa to snažia dosiahnuť úspešné spoločnosti so sídlami v hlavných mestách, ale je zabezpečená práve organizačnou štruktúrou a možnosťou rozmiestnenia sídel v oblastiach o ktoré nosný zamestnávatelia nebudú mať nikdy záujem. Práve rozmiestnenie súdov v Slovenskej republike je príkladom efektívneho využitia možnosti lacnejších prenájmov priestorov, nižšej nadobúdacej ceny v prípade zabezpečenia nehnuteľností potrebných na zabezpečenie chodu súdov. Zo strany MS SR síce zaznievajú informácie o zvýšení platového ohodnotenia zamestnancov v justícii avšak bez konkrétnych faktov o rozsahu zvýšenia a čase, kedy sa toto zvýšenie uskutoční. Dokument schválne opomína zverejniť vecné fakty ako sú údaje o výkone a kvalite rozhodnutí jednotlivých súdov z ktorých jednoznačne vyplýva, že najefektívnejšie súdy v Slovenskej republike sú malé a stredne veľké súdy. Tento fakt nevychádza v štatistikách len v tomto období, ale aj zo skúseností v minulosti. Pripomeňme si existenciu Mestského súdu v Bratislave, veľkého súdu Bratislava – vidiek z ktorého vznikli Okresný súd Malacky, Okresný súd Pezinok a Okresný súd Bratislava III a obdobné „mega“ súdy na východe Slovenska. Bez analýzy týchto údajov chce MS SR vytvoriť ešte väčšie celky. Vo vzťahu k deklarovanej ambícii zvýšenia kvality rozhodnutí a zrýchlenia súdneho konania prostredníctvom predkladanej reformy, zastávame názor, že navrhovanými zmenami ku zvýšeniu kvality rozhodnutí, zrýchleniu prostredníctvom predkladanej reformy navrhovaná súdna mapa nijako neprispeje.

JUDr. Pavol Uhrík, podpredseda OS Pezinok

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Pripomienky k návrhu novely Zákona o sídlach a obvodoch súdov.

Ďalší článok

Vyjadrenie Okresného súdu Partizánske k súdnej mape

Latest from Články

Rímsky unikát Bratislava

Patrik Števík, sudca Okresného súdu Bratislava II. Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí rozhodol, že do