Dňa 18.11.2020 sudcom Bratislavského kraja bol Ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky predložený návrh analytického centra Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky „Reforma súdnej mapy“, ktorej cieľom je zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva, jeho výkonu a kvality, zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Výsledkom základných cieľov novej sSúdnej mapy má byť špecializácia sudcov a sudkýň, funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov a zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Zabezpečenie uvedených cieľov má zaručiť rozdelenie všeobecných súdov prvého stupňa do tridsiatich obvodov vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach a troch odvolacích súdov. Mapa všeobecných súdov sa má novovytvoriť na základe kritéria kilometrovej, časovej dostupnosti po cestách pre všetkých obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre, kritéria jednoduchosti, kritéria spoločných kultúrnych a regionálnych identít a kritéria dochádzky za prácou. Nemenej významným faktorom ovplyvňujúcim navrhované zmeny je aj nárečový princíp. (napr. str. 22 ods. 3 zmena zaradenia územia Banskej Štiavnice pod OS Zvolen, str. 25 ods. 10 zmena zaradenia obvodu OS Pezinok a OS BA III – Senec pod Trnavský obvod vymedzený trnavskými nárečiami a str. 26 ods. 14. zmena zaradenia územnej pôsobnosti OS Brezno pod Banskú Bystricu z dôvodu prevládania zvolenského nárečia v Horehronskom obvode). Čo sa týka nárečového princípu, presne si rozdelenie sídel a obvodov všeobecných súdov nevieme odôvodniť, keďže podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Neostáva teda iné ako predpokladať zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky návrh zmeny ústavy a zakotviť v nej možnosť vykonávať súdnu moc v jazyku jednotlivých nárečí a jazyku národnostných menšín. Naše iracionálne konštatovanie o zmene ústavy z dôvodu nárečového princípu je zhruba na úrovni podkladov pri modelovaní navrhovaných súdnych obvodov z ktorých vychádza Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a posudzovanie rozdielov v mentalite obyvateľov „Horniakov“ a „Dolniakov“ (napr. str. 24 ods. 6). Zmena súdnej mapy vychádza z potreby sústredenia súdnych obvodov do celkov, ktoré prinesú možnosť vytvorenia špecializovaných sudcov v počte najmenej „traja“ pre všetky štyri nosné agendy (trestná, rodinná, občianska a obchodná). Dovolím si tvrdiť, že uvedenú podmienku s výnimkou veľkého mestského súdu v Bratislave a Košiciach splní len máloktorý z takto vytvorených celkov, resp. ak sú aj podmienky na plnenie, samotný dokument počíta s vytvorením detašovaných pracovísk pre rodinnú agendu čo, de facto prinesie predreformný stav (str. 27 bod 17) zmení sa akurát „záhlavie“ týkajúce sa označenia súdu. Dôvod potreby vytvorenia mestského súdu v Bratislave je práve nesplnenie jedinej podmienky (nevytvorené tri oddelenia v poručenskej agende na jednom z bratislavských súdov str. 34 bod. 3.2 ods. 2) zo strany existujúcich už špecializovaných Bratislavských súdov. Je nepochybné, že vysoká špecializácia v akejkoľvek činnosti obyčajne prinesie zefektívnenie, zrýchlenie a skvalitnenie finálneho výstupu. Podmienkou pre jej efektívne fungovanie je však aj vysoko špecializovaná príprava. Z dokumentu žiadnym spôsobom nevyplýva, ako chce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zmeniť systém všeobecnej prípravy a pretransformovať ho pre potreby špecializovaného rezortu justície. Navrhnutý spôsob reformy justície začína s budovaním „od strechy“. Dokument žiadnym spôsobom nezohľadňuje fakt, že pri vysokej miere špecializácie nastupuje riziko rutiny a následného vyhorenia a tieto samozrejmé fakty opomína. Dochádzka za prácou je jedna z podmienok a hľadísk na ktoré navrhovaná reforma prihliada pri určovaní sídel súdov. Stabilita a nízka miera fluktuácie zamestnancov prináša zvýšenie výkonu rezortu. Nízka miera fluktuácie zamestnancov v justícii nie je zabezpečená nadpriemerným platovým ohodnotením, či špeciálnymi bonusmi pre zamestnancov, tak ako sa to snažia dosiahnuť úspešné spoločnosti so sídlami v hlavných mestách, ale je zabezpečená práve organizačnou štruktúrou a možnosťou rozmiestnenia sídel v oblastiach o ktoré nosný zamestnávatelia nebudú mať nikdy záujem. Práve rozmiestnenie súdov v Slovenskej republike je príkladom efektívneho využitia možnosti lacnejších prenájmov priestorov, nižšej nadobúdacej ceny v prípade zabezpečenia nehnuteľností potrebných na zabezpečenie chodu súdov. Zo strany MS SR síce zaznievajú informácie o zvýšení platového ohodnotenia zamestnancov v justícii avšak bez konkrétnych faktov o rozsahu zvýšenia a čase, kedy sa toto zvýšenie uskutoční. Dokument schválne opomína zverejniť vecné fakty ako sú údaje o výkone a kvalite rozhodnutí jednotlivých súdov z ktorých jednoznačne vyplýva, že najefektívnejšie súdy v Slovenskej republike sú malé a stredne veľké súdy. Tento fakt nevychádza v štatistikách len v tomto období, ale aj zo skúseností v minulosti. Pripomeňme si existenciu Mestského súdu v Bratislave, veľkého súdu Bratislava – vidiek z ktorého vznikli Okresný súd Malacky, Okresný súd Pezinok a Okresný súd Bratislava III a obdobné „mega“ súdy na východe Slovenska. Bez analýzy týchto údajov chce MS SR vytvoriť ešte väčšie celky. Vo vzťahu k deklarovanej ambícii zvýšenia kvality rozhodnutí a zrýchlenia súdneho konania prostredníctvom predkladanej reformy, zastávame názor, že navrhovanými zmenami ku zvýšeniu kvality rozhodnutí, zrýchleniu prostredníctvom predkladanej reformy navrhovaná súdna mapa nijako neprispeje.
JUDr. Pavol Uhrík, podpredseda OS Pezinok
