nazor

Vyjadrenie Okresného súdu Partizánske k súdnej mape

342 prečítaní

Sudcovia Okresného súdu Partizánske sú v súčasnosti za zachovanie Krajského súdu v Trenčíne a Okresného súdu Partizánske. Nejde pritom o hľadisko fyzickej dostupnosti súdu občanovi. Z pohľadu toho, ako často občan príde za život do budovy súdu v porovnaní napríklad s cestovaním na odborné lekárske vyšetrenia, je otázka vzdialenosti premietnuc ju na obvody, ktoré majú v dôsledku reformy vzniknúť, marginálna. Dôvody sú iné.

Zmyslom každej reformy je nevyhnutnosť zmeny prekonaného systému, ktorý už vyčerpal všetky efektívne a hospodárne zmeny, ktoré so sebou nesie doba. V tomto prípade ide o „reformu“ len po trinástich rokoch (2008), pričom je potrebné uviesť, že ak tak bolo v minulosti nemusí byť pravidlom pre aj pre budúcnosť, že zmeny v oblasti súdnictva sa budú  diať na základe požiadavky politickej.   Rovina politická by mala byť až na poslednom mieste, a len preto, že tieto zmeny realizuje moc zákonodarná. 

Nesporným motorom zmien by mala byť snaha o efektívnu, nezávislú a odbornú justíciu. V čom spočíva zaostalosť súčasného systému no najmä výhoda systému nového nebolo na odbornej úrovni vyargumentované.

Jedným z dôvodov, o ktorý sa opiera reforma justície a zmena súdnych obvodov je akési prerušenie „miestnych väzieb“, ktoré by mali existovať na rozdrobených súdoch. Tu je len potrebné uviesť, že hovoriť o miestnych väzbách v podmienkach rozlohy Slovenska a jeho zaľudnenosti a ponúknuť riešenie v podobe zníženia počtu súdnych obvodov z 54 na 30 je pohľadom na šírenie možnej korupcie (lebo asi to má zákonodarca na mysli), šíriacej sa v 21. storočí rýchlosťou konského povozu.  Rovnako ako náhodné prideľovanie spisov medzi minimálne troch sudcov v tej istej agende uvedené  Reforme súdnej mapy je v podstate ničím iným než preventívnym opatrením založeným na nedôvere v nestrannosť a nezávislosť sudcu, ktorú je pritom možné stále namietať v každom konaní oprávnenými účastníkmi. Motívom súdnej reformy by nemala byť nedôvera v justíciu, a ak justíciu zvyčajne predstavujú v očiach ľudí sudcovia – tak nedôvera v sudcov.

Racionálny argument sa javí byť špecializácia sudcov na konkrétnu agendu, čo samozrejme na súdoch malých nie je možné.  Neboli však predložené  štatistické výkazy o tom, či to má skutočne dopad na rýchlosť vybavovania agendy na malých súdoch, či a akým spôsobom bola zistená menšia kvalita súdnych rozhodnutí práve na súdoch, ktoré sa reformou rušia. So špecializáciou sa ale spája aj nevýhoda v podobe ťažšieho prechodu sudcu na dosiaľ neprideľovanú agendu, personálne otázky spojené s prechodom sudcov na novo obsadené súdy, kde Čierny Peter sa vkladá do rúk predsedom týchto súdov pri nejasnej systemizácii miest nie len sudcov, ale celej administratívy.

V neposlednom rade reforma súdnej mapy mala mať vyriešenú praktickú stránku a to za alternatívy, či  budú alebo nebudú ponechané detašované pracoviská. Praktickou stránkou je napríklad riešenie jednotnej podateľne pri viacerých niekoľko desiatok kilometrov vzdialeného súdu a detašovaného pracoviska (operatívne prevážanie pošty, spisov, praktická a najmä efektívna práca s elektronickým spisom a komunikácia nie len súdov, ale všetkých dotknutých elektronicky, je pre znalého reality stále vecou vedeckej fantastiky). Otázka, či veci na takýchto súdoch a ich detašovaných pracoviskách budú prejednávané podľa princípu miestneho, alebo vecného sa priam núka. Zodpovedanie takýchto otázok je zásadné, nemožno ich riešiť za pochodu a už vôbec by nemali byť riešené ad hoc na úrovni predsedu toho ktorého súdu.

Obeťou nedokonalostí, odlaďovania podstatných vecí za pochodu, a v podstate každej reformy, ktorá predpokladá zmeny v obvode súdov, presuny personálne nie len na úrovni sudcu, ale celej administratívy, u ktorej  nemožno hovoriť o ani len o finančnej motivácii a v súčasnosti vlastne o žiadnej k akejkoľvek zmene, je občan. V tomto prípade jeho právo na súdnu ochranu. Za situácie, za ktorej sa zmeny predkladajú sa nedá ubrániť pocitu, že úprimný a čestný zámer na zvýšení dôveryhodnosti súdnictva, jeho výkonu a kvality sa na silu oblieka do  neobrúsenej a na obe nohy pokrivkávajúcej reformy, ktorej praktický dôsledok môže byť pravý opak. Zhoršenie vymožiteľnosti práva, prechodné obdobie postihnuté personálnymi úbytkami  sudcov či iných odborných zamestnancov a problémami spojenými s pretváraním reformy v realitu.

Pokiaľ bude zákonodarcom presadená zmena v súčasnej podobe, bez širšej a odbornej diskusie, je prakticky jedno či bude Okresný súd  Partizánske  spojený s Okresným súdom Bánovce nad Bebravou či Prievidza, pretože tak i tak pôjde o pokus, ktorého praktické  následky nemožno predvídať. Sme toho názoru, že tak otázka dôveryhodnosti justície ako aj zvýšenie kvality a výkonu súdnictva nestojí na znížení počtu súdov, ale audite toho, čo v tomto systéme, ktorý existuje efektívne je a čo možno zlepšiť. Z tohto dôvodu možno aj namietať prečo reforma predbehla jeden z najdôležitejších auditov, ktorý prezentovalo samotné ministerstvo spravodlivosti, kde sa zisťuje zaťaženosť sudcov. V spojení s informáciami o výkone a špecializácii už na existujúcich súdoch by bolo možné odpovedať na otázku, či je riešením práve nová súdna mapa.

Sudcovia OS Partizánske s navrhovanou reformou súdnej sústavy nesúhlasia. Dôvodom nesúhlasu s takou rozsiahlou reformou súdnictva je tá skutočnosť, že navrhovaná reforma neobsahuje relevantnú analýzu, ktorá by preukazovala funkčnosť novozriadených súdov a väčšiu špecializáciu sudcov. Tiež v nej absentujú presvedčivé údaje o zrýchlení súdneho konania a vybavovaní reštančných vecí. Nie je tiež zrejmé ako bude prebiehať prechod jednotlivých sudcov na novozriadené súdy, akým spôsobom sa budú prerozdeľovať súdne spisy, v akých budovách budú sídliť nové súdy, prípadne ktoré súdy budú ponechané ako detašované pracoviská a dokedy,  s akým obsadením sudcov a administratívy a s akým druhom agendy. Ponechanie týchto riešení na nových predsedov súdov nepovažujú za správne a účinné a majú za to, že všetky tieto otázky by mal riešiť priamo navrhovaný zákon o zmene sústavy súdov.  Tiež nie je zrejmé, kde a koľko administratívnych zamestnancov zostane , lebo už v súčasnosti je dlhodobým problémom obsadenie miest kvalitnou administratívou, ktorej príprava a vzdelávanie je dlhodobým procesom vzhľadom na špecifiká justičného prostredia.

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Reforma súdnej mapy

Ďalší článok

Vyjadrenie k novej súdnej mape zamestnancov Krajského súdu v Trenčíne

Latest from Články

Rímsky unikát Bratislava

Patrik Števík, sudca Okresného súdu Bratislava II. Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí rozhodol, že do