mapa2

Stanovisko Sudcovskej rady Krajského súdu v Košiciach k projektu Reforma súdnej mapy

546 prečítaní

Dňa 11.11.2020 bol sudcom Krajského súdu v Košiciach  doručený na oboznámenie materiál vypracovaný Ministerstvom spravodlivosti SR označený ako Reforma súdnej mapy, ktorý bol  9.11.2020  predstavený predsedom krajských súdov  a predsedovi Špecializovaného trestného súdu SR (na ich prvom pracovnom stretnutí k reforme súdnej mapy) a  10.11.2020  bol predstavený aj predsedom Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Súdnej rady SR, ako aj verejnej ochrankyni práv.

             Následne dňa 13.11.2020 bola zrealizovaná videokonferencia pre sudcov z obvodu Krajského súdu v Košiciach (podobne v ďalších termínoch pre jednotlivé obvody ostatných krajských súdov), počas ktorej ministerka spravodlivosti osobne predstavila zámery reformy súdnej mapy a prezentovala záujem otvorene sa so sudcami o nej rozprávať a vypočuť si argumenty a prípadné pripomienky k nej.

           Jednalo sa o prvú prezentáciu materiálu Reforma súdnej mapy, kedy sa prvýkrát  sudcovia mohli oboznámiť  nielen s konkrétnym návrhom na zmenu súdnej mapy zo strany ministerstva a  s kritériami a cieľmi tejto reformy. Doposiaľ neboli sudcom predostreté ani čiastkové výstupy a  nemali  žiadnu možnosť vyjadriť sa k úvahám o tom, ako stanovené ciele  dosiahnuť.

Priestor na prezentovanie názorov sudcov Krajského súdu v Košiciach v rámci videokonferencie nemožno považovať za dostatočný pre krátkosť času na prípravu, sťažené možnosti pripojenia a zvolenú formu komunikácie, ktorá neumožnila sudcom vyjadriť názor v primeranom rozsahu. Vychádzajúc z vyjadrenia ministerky spravodlivosti, ktorá túto prezentáciu označila za začiatok diskusie o navrhovaných zmenách a vyzvala sudcov na predloženie pripomienok, veriac, že táto výzva na diskusiu nie je len formálna, Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach zaujala nasledovné stanovisko k Reforme súdnej mapy:

        V prvom rade považujeme za potrebné  vyvrátiť medializované tvrdenie, že  sudcovia nevzniesli výhrady k Reforme súdnej mapy.   Ak takéto neboli doposiaľ  zaregistrované, je tomu tak iba pre nedostatočne poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k navrhovaným zmenám. Sudcovia majú záujem viesť konštruktívnu diskusiu založenú na  vecných argumentoch, ktorá sa podľa vyjadrení ministerky spravodlivosti iba začala. Veríme preto, že sa naše stanovisko vezme do úvahy pri rozhodovaní o zmene súdnej mapy.

         Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach nespochybňuje potrebu určitých zmien v organizácii súdov, najmä  vo vzťahu k správnemu súdnictvu, teda zriadeniu Najvyššieho správneho súdu a prvostupňových správnych súdov. Rovnako nie je spornou nutnosť reorganizácie tzv. malých okresných súdov, o ktorej otázke už v predchádzajúcom období  prebehla aj diskusia so sudcami, avšak iba  vo všeobecnej rovine.

        Predložený návrh reformy súdnej mapy  prináša ďalšie zásadné zmeny  bez toho, aby na ich príprave participoval sudcovský stav. Nie je nám známe, ktorí sudcovia sa mali podieľať ako členovia pracovných skupín na vypracovaní konkrétnych kritérií a modelu odhadovania počtu špecializovaných sudcov, na základe čoho sa mala optimalizácia  začať, ako to uvádza preložený materiál. Sudcovia Krajského súdu v Košiciach nemajú vedomosť ani komplexný dokument podrobne zdôvodňujúci návrh novej súdnej mapy, na ktorý Reforma súdnej mapy odkazuje a ktorý mal byť  vo februári 2020 predložený na diskusiu.  Ministerstvom spravodlivosti SR doposiaľ nebola predložená žiadna hĺbková analýza,  založená  na štatistických údajoch   odôvodňujúcich potrebu navrhovaných zmien, ktoré  budú finančne, materiálne, časovo aj personálne extrémne náročné a dotknú sa nielen sudcov, ale aj administratívneho aparátu.  

            Akceptujúc nevyhnutné zmeny v správnom súdnictve, Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach v tomto stanovisku vznáša zásadné pripomienky  k návrhu novej súdnej mapy pre všeobecné súdnictvo,  s dôrazom na všeobecné odvolacie súdy (teraz krajské súdy) a konkrétne Krajský súd v Košiciach.

          Cieľom projektu Reforma súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, efektívnosť  (výkon a kvalita), zabezpečiť špecializáciu sudcov pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a vytvoriť lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie pre sudcov a zamestnancov súdov.

           Väčšina zo  stanovených cieľov nemá podľa nášho názoru s navrhovanou zmenou žiadnu súvislosť a nemôže vyvolať zamýšľaný efekt.

1/ Pokiaľ má  projekt prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva, domnievame sa, že vzhľadom na zmätok, ktorý bezpochyby nastane u ľudí zvyknutých na dlhodobo fungujúce inštitucionálne väzby, môže vyvolať ešte väčší pokles dôvery v súdny systém.

Faktom je aj to, že ľudia budú mať geograficky sťažený prístup k súdom, pričom  argument, že sa nepojednáva v každej veci, a že žijeme v dobe elektronickej komunikácie, jednoducho nemôže obstáť, pretože mimo skrátených konaní  musí byť vytvorený procesný priestor pre uplatnenie zásady ústnosti a bezprostrednosti;  zároveň platí, že každý rozsudok sa vyhlasuje verejne. Podľa nášho názoru to znamená, že pri zachovaní zdravého úsudku je potrebné vo väčšine prípadov uvažovať práve nad scenárom, že prístup k súdu bude mať vždy aj osobný rozmer. 

Máme za to,  že úroveň dôvery ľudí v štátne inštitúcie akiste nemožno prehliadať, avšak pokiaľ sa  existujúce usporiadanie súdneho systému nejako podieľa na formovaní dôvery ľudí v justíciu, deje sa tak skôr v pozitívnom smere. Ak sú aj skúsenosti respondentov s rýchlosťou konaní a kvalitou súdnych rozhodnutí rôzne, zaiste nemajú dôvod kritizovať dostupnosť súdov. Nezaznamenali sme žiaden spoločenský dopyt po reorganizácii sústavy súdov a zastávame názor, že deformovanie súdnych obvodov a mixovanie súdnych agiend medzi nimi, nebude nielen obyčajnými ľuďmi, ale ani podnikateľmi, advokátmi a inými osobami zúčastnenými na konaní, vnímané pozitívne.

2/ Vzťah medzi zmenou sústavy súdov a zvýšením ich výkonnosti ministerstvo v návrhu vysvetľuje konštruktom, že „rozdrobené súdy sú menej efektívne“. Na škodu veci tento  argument nie je v návrhu bližšie vysvetlený. Vychádzajúc z nám dostupných informácií, problematické z pohľadu tohto parametra sú predovšetkým veľké obvody. Naopak tzv. malé súdy (napr. Okresný súd Stará Ľubovňa) dlhodobo dosahujú lepšie štatistické ukazovatele, čo do rýchlosti vybavovania sporov i počtu reštančných vecí. Z toho plynie, že nielen veľkosť súdneho obvodu, ale celý rad iných štatisticky exaktných, ale i menej hmatateľných faktorov pôsobí na výkonnosť toho ktorého súdu, nevynímajúc náročnosť kategórie určitých sporov, ktoré sa jednoducho v niektorých obvodoch nikdy nevyskytovali a vyskytovať zrejme ani nebudú.

Je potrebné zdôrazniť, že návrh na jednej strane  poukazuje na odporúčania Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), na druhej strane nezohľadňuje, ani nijako nepracuje so správou CEPEJ, že Slovensko dosahuje v dĺžke konania  lepšie hodnoty ako priemer EU (dispozičný čas – odhadovaný počet dní potrebných na rozhodnutie vecí je nižší ako priemer EU).

3/ Efekt zvýšenia kvality súdnictva návrh spája so špecializáciou sudcov. Nespochybňujeme, že slovenské súdnictvo potrebuje špecializáciu, avšak návrh neobsahuje analýzu kde, a na ktorých súdoch nie je v súčasnosti špecializácia vôbec alebo nie je dostatočná, resp. prečo ju nie je možné  efektívne vytvoriť. Materiál špecializáciou rieši problém malých súdov, na ktorých pôsobí taký počet sudcov, ktorý neumožňuje rozdeliť medzi nich základné agendy (civilnú, rodinnoprávnu, obchodnú a trestnú).  S uvedeným možno súhlasiť, no tento materiál  vôbec neuvádza  rozsah súčasnej špecializácie vo vzťahu ku krajským  súdom.

Tu z nášho pohľadu treba zdôrazniť, že takáto špecializácia – inými slovami povedané neprelínanie základných agend, na Krajskom súde v Košiciach dlhodobo funguje a  základné agendy sú takto rozdelené na všetkých okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Košiciach.

Tento problém sa týka skutočne nepatrného počtu malých súdov, u ktorých možno ich zlúčením dosiahnuť nápravu bez potreby zasahovať do fungovania ostatných (veľkých) súdov a  meniť súdnu mapu s nákladom stoviek miliónov eur. Ziste existuje aj omnoho jednoduchšie riešenie, ako dosiahnuť na malých odvolacích súdoch neprelínanie základných agiend – práve ich zlúčením.

Snaha o špecializáciu však vôbec neodôvodňuje potrebu zasiahnuť do existujúceho usporiadania obvodov najväčších okresných a krajských súdov, ktoré umožňujú  efektívne a transparentné vybavovanie všetkých základných agend,  napriek tomu sú navrhovanou zmenou postihnuté najviac.

Predloženému projektu chýba aspoň základné vyhodnotenie, akých konkrétnych súdov sa problém so špecializáciou týka. Ako sme už uvádzali, tento problém majú výlučne menšie súdy, preto je legitímne si položiť otázku, či môže  byť nová súdna mapa prínosom pre kvalitu a rýchlosť rozhodovania v tých súdnych obvodoch, ktoré tento problém nemajú.

Návrh príliš zjednodušene vníma súvislosť medzi veľkosťou súdneho obvodu a medzi rýchlosťou a kvalitou jeho rozhodovacej činnosti. Veľký súdny obvod v jeho ponímaní umožní tzv. špecializáciu a tá „…umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí…“ Špecializovaný sudca sa „ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie“. Domnievame sa, že existujúca prax na najväčších súdoch súvislosť medzi rýchlosťou, kvalitou rozhodovania a veľkosťou obvodu štatisticky nepodporuje. Ministerstvo v návrhu neuviedlo konkrétne štatistické údaje, ktoré považujeme za žiaduce, aby boli predložené v rámci verejnej diskusie, vzhľadom na ich zásadnosť.

Opätovne poukazujeme na to, že aj keď návrh odkazuje na odporúčania Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), vôbec nereflektuje skutočnosť, že vytváranie veľkých „mega“ súdov a súdov s celoslovenskou pôsobnosťou (tu v kontexte s vecnou príslušnosťou OS BB v exekučných konaniach a vo veciach elektronických platobných rozkazov)  považuje CEPEJ za rizikové a nabáda k alternatívnym riešeniam.

Vo vzťahu k deklarovanej ambícii zvýšenia kvality rozhodnutí prostredníctvom predkladanej reformy zastávame názor, že ku kvalite rozhodnutí a zjednocovaniu právnej praxe navrhovaná súdna mapa nijako neprispeje, zjednocovanie právnej praxe je v súčasnosti zabezpečené prostredníctvom komunikácie kolégií a grémií okresných a krajských súdov, príp. kolégií Najvyššieho súdu SR, čo priamo vyplýva aj z podstaty ich zriadenia a fungovania.

4/ Okrem uvedeného návrh poukazuje aj na eliminovanie korupčných podnetov dávajúc do súvislosti korupciu a podobu súdnych obvodov. Ministerstvo spravodlivosti SR zastáva názor, že čím je súd alebo jeho obvod menší, tým viac podlieha korupčným vplyvom. Inak zrejme nemožno interpretovať úvahu, že „rozdrobené súdy príliš zrástli s regionálnym prostredím, nedokázali sa vyrovnávať s pribúdajúcimi výzvami a neboli dosť odolné voči tlaku okolia“. Ministerstvo zároveň vychádza z akejsi prezumpcie, že v Košiciach a v Bratislave je miera korupcie či korupčných podnetov vyššia než v iných krajských mestách, čo možno vyvodiť z vyjadrenia, že „absencia odvolacieho súdu v mestách Bratislava a Košice zvyšuje pravdepodobnosť nezávislosti v prerušení väzieb a v oddelení prvostupňových a odvolacích súdov v týchto dvoch najvýznamnejších hospodárskych centrách, ktoré bezpochyby čelia vysokému tlaku a riziku korupčného prostredia“.

V štúdii však chýba akýkoľvek faktický podklad pre obe konštatovania, a bez vecného základu sa nedá s týmto názorom polemizovať inak, než  vyslovením rovnako nepodloženej úvahy, že organizačné zaradenie sudcov samo o sebe nevytvára korupčné prostredie a rozhodne nemá vplyv na odolnosť sudcov voči korupčným vplyvom.

Ministerstvo neskrýva, že motiváciou navrhovaného usporiadania je aj snaha pretrhnúť korupčné väzby. V abstraktnej podobe  takto prezentovaný zámer z pohľadu širokej verejnosti určite nevyzerá zle, pokiaľ ale túto úvahu skonfrontujeme s realitou, objektívne vzaté, jej zmysel sa úplne vytratí. Očakávanie, že len v dôsledku presunutia  pracoviska sudcov do Prešova (kde budú pracovať na tých istých spisoch), sa pretrhnú ich vzťahy v Košiciach, z ktorých každý má aký taký korupčný potenciál, je skutočne len iluzórne.

Nie je nám zrejmé ani to, z akého dôvodu nie je rovnako riešený potenciál existencie súčasných, resp.  prípadný v budúcnosti vznikajúcich korupčných väzieb v Prešove.

5/ Ak ministerstvo v návrhu prezentuje zámer zabezpečiť lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie pre sudcov a zamestnancov súdov, je nutné uviesť, že z obsahu materiálu vôbec nevyplýva, ako má byť uvedenou zmenou tento cieľ dosiahnutý. V štúdii sa nenachádza ani  zmienku o tom, aký bude mať zmena sústavy súdov konkrétny dopad na celkový počet sudcov, odborných pracovníkov a administratívneho personálu. Nie je zrejmé, či sa počíta s presunom všetkých zamestnancov súdov, ani ako bude zohľadnené ich každodenné cestovanie z miesta bydliska na nové pracovisko (napr. príspevkom na cestovné). Materiál neobsahuje analýzu súčasnej mobility zamestnancov  z miest ich bydliska na dnešné súdy a dopady  zmeny  pri nových súdoch, teda zmeny vzdialenosti dochádzania a s tým spojenú finančnú náročnosť.

Zároveň je možné konštatovať, že  v prípade realizácie navrhovaných zmien nemožno rozumne počítať s tým, že na pracoviská nástupníckych súdov mimo miesta bydliska budú zamestnanci dochádzať tak, ako na pôvodné súdy zrušené. Jedná sa o  stovky odborných zamestnancov, ktorí zrejme prídu o zamestnanie, a ktorých bude potrebné nahradiť novými pracovníkmi.

Zo štúdie v tejto spojitosti nevyplýva, ako si ministerstvo reálne predstavuje prácu sudcov zrušených súdov, ktorých agenda prejde na súd v inom meste, a tiež, či v úvahách reflektovalo, že sústredenie veľkého počtu sudcovských pozícií a odborných pracovných miest do menších miest môže viesť k vzniku problému s ich obsadením tak, ako je tomu v súčasnosti napríklad na najvyššom súde.

           6/ Predložený návrh neobsahuje ani  žiadnu ekonomickú analýzu projektu.  Nemožno z neho vyvodiť, aká je finančná náročnosť zrušenia jednotlivých okresných a krajských súdov  a nie je v ňom ani zmienka o spôsobe zabezpečenia vhodnej budovy nových, oveľa väčších súdov.

            7/ Vo vzťahu k všeobecným odvolacím súdom je potrebné zdôrazniť, že v projekte Reforma súdnej mapy je týmto venovaných 10 riadkov, z ktorých sa vôbec nedozvedáme kritériá pre rozhodnutie zriadiť  odvolací súd v Prešove, Trnave a Banskej Bystrici. Ako jediný dôvod je uvedené, že ide o spádové centrá Východoslovenského obvodu, Stredoslovenského obvodu a Západoslovenského obvodu.

Mesto Prešov pritom nebolo nikdy spádovým centrom Východoslovenského regiónu, rovnako ako mesto Trnava nebolo spádovým centrom Západoslovenského kraja.

Všeobecný poukaz na centrálnu polohu Prešova, Trnavy a Banskej Bystrice v jednotlivých vytváraných oblastiach je rozporuplný, najmä pokiaľ samotný materiál predstavujúci navrhované zmeny obsahuje tvrdenie o tom, že dôležitejšia je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia, nie fyzická blízkosť budovy súdu.

8/ Okrem uvedenej centrálnej polohy sa z materiálu dozvedáme  iba jediný dôvod pre zrušenie Krajského súdu v Košiciach (a tiež v Bratislave), a to potrebu pretrhnúť väzby medzi prvostupňovými a odvolacími súdmi v týchto dvoch najvýznamnejších hospodárskych centrách v záujme predídenia korupcie.

Prečo takéto väzby medzi okresnými a krajskými súdmi v Trnave, B. Bystrici a Prešove môžu existovať, projekt nevysvetľuje. Prezumuje sa tu tak korupcia na súdoch so sídlom v Košiciach a Bratislave.  

Ide o jediné kritérium pre zrušenie týchto dvoch krajských súdov, ktoré kritérium pre tvorbu súdnej mapy Komisia Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti súdnictva (CEPEJ) v Revidovanom usmernení o vytváraní súdnych máp, prijatom dňa 6.12.2013, neuvádza ani ako dodatočný faktor a toto kritérium nebolo zohľadnené v žiadnom z členských štátov Rady Európy pri tvorbe súdnej mapy.

9/ Ani ďalšie ministerkou spravodlivosti dodatočne (nad rámec projektu) prezentované kritérium – zabrániť koncentrácii justičných orgánov v jednom meste (argumentácia, že v Košiciach je ústavný súd, bude tu mestský súd aj správny súd, tak odvolací súd musí byť v Prešove, lebo tam bude len okresný súd) nenachádza podklad v Revidovanom usmernení o vytváraní súdnych máp, prijatom dňa 6.12.2013 CEPEJ -om a ani v realizácii súdnych máp v členských štátoch Rady Európy.

V štúdii postrádame akúkoľvek komparáciu so súdnymi systémami krajín Európskej únie. Pokiaľ by sme sa čo i len okrajovo na ne pozreli, vyplynuli by nám z toho dva zásadné momenty, ktoré ministerstvo svojou reformou neguje: Za prvé – v každej európskej krajine sú odvolacie súdy v najväčších mestách, hlavné mesto nevynímajúc a za druhé – v žiadnom z európskych štátov vychádzajúc z usporiadania nevidia korupčné väzby len v regionálnom usporiadaní. Koncentrácia justičných orgánov rôznych stupňov vo veľkých mestách – metropolách je  prirodzeným javom vo všetkých európskych krajinách a súvisí aj s územnou organizáciou iných inštitúcií, ktoré  so súdnictvom úzko spolupracujú (polícia, prokuratúra, väzenstvo) a orgánov verejnej správy. Len ako príklad uvádzame napríklad mesto Berlín, kde sídli viac ako 20 súdov, pričom niektoré z nich aj v jednej budove.

Z vyššie uvedeného usmernenia pritom vyplýva, že pri tvorbe súdnej mapy musí byť zohľadnený celý komplex relevantných kritérií, uvedených v usmernení a rozhodnutie zrušiť súd nemôže vychádzať výlučne z jedného kritéria, naviac CEPEJ – om ani nezadefinovaného a členskými štátmi Rady Európy neaplikovaného.

V zmysle správy CEPEJ sa  majú rušiť  súdy malé a nedostatočne výkonné, čo v súčasnom usporiadaní krajských súdov nemožno vztiahnuť na KS v Košiciach a Bratislave.

10/ Porovnanie všetkých  kritérií pre tvorbu súdnej mapy, prezentovaných v projekte, svedčí v prospech sídla Krajského súdu v Košiciach, a nie v Prešove.

a/ Špecializácia sudcov – Krajský súd Košice má dlhodobo zabezpečenú špecializáciu vo všetkých druhoch hlavnej agendy, vrátane agendy poručenskej ako jeden z dvoch súdov v SR (druhým je KS BA, ktorého zrušenie je paradoxne tiež navrhované). Pri vyššom počte sudcov (56) oproti KS Prešov (41) je špecializácia na vyššej úrovni. Sudcovia KS Košice, zaradení do jednotlivých kolégií, rozhodujú veci výlučne svojej agendy a nie sú členmi senátov iných kolégií, pričom každý sudca je členom iba jedného senátu. Sudcovia KS Prešov sú členmi  2 až 5 senátov nielen príslušného kolégia, ktorého sú členmi, ale aj senátov iných kolégií  –  členovia obchodnoprávneho kolégia sú členmi aj občianskoprávnych a správnych senátov, členovia občianskoprávneho kolégia sú členmi aj správnych senátov.

Vzhľadom na rôznorodosť agendy na KS Košice v porovnaní s KS PO, kde sudcovia ani ostatní zamestnanci  vôbec nemajú skúsenosti s niektorými druhmi agendy ( napr. konkurz a reštrukturalizácia), je odborný potenciál sudcov a ďalších zamestnancov KS Košice  pre dosiahnutie cieľa reformy – zvýšenie výkonu a kvality rozhodovacej činnosti, nepochybne vyšší.

b/ Dostupnosť  KS Košice je nepochybne lepšia ako dostupnosť KS Prešov, čo je nakoniec zohľadnené v projekte tak, že správne súdy prvej inštancie sa navrhujú zriadiť v meste Košice z dôvodu lepšieho dopravného spojenia pre účastníkov (potreba zúčastniť sa pojednávaní).

Mesto Prešov sa nenachádza na hlavnom železničnom uzle (potreba prestupov v obci                                            Kysak) a chýba tak priame vlakové spojenie do mesta z mnohých častí východného Slovenska.

c/ Historické aspekty – Košice ako druhé najväčšie mesto SR a druhé hospodársky najvýznamnejšie mesto SR boli vždy spádovým centrom východoslovenského regiónu.

Krajský súd je v meste Košice nepretržite od roku 1948 a v období od roku 1960 do roku 1997 bol jediným krajským súdom pre východoslovenský kraj. Preto ak reforma má ambíciu obnoviť stav pred 1.1.1997, je potrebné ponechať krajský súd pre  východoslovenský kraj v Košiciach.

Z  historického kontextu  možno poukázať na to, že o len experimentálnom charaktere alokovania justičnej aktivity do Prešova svedčí napríklad zriadenie krajinskej tabule v Prešove (tiež v Trnave) v rámci súdnej reformy v roku 1723 a tiež hlavného súdu v Prešove v období druhej svetovej vojny. Žiaden z ich nemal dlhú životnosť.

Naproti tomu v Košiciach  je popri kráľovskom okresnom súde, kráľovskej súdnej stolici (sedrie) od roku 1890 zriadená tiež kráľovská tabuľa – vo svojej podstate vyšší druhoinštančný súd. V Prešove bola (len) sédria  a v Trnave ani tá. Z toho vyplývajú tri zásadné historické konotácie:

– prerušuje sa minimálne 140 ročná tradícia odvolacích súdov v Košiciach a v Bratislave

– presun justičnej aktivity do Prešova sa historicky už dvakrát neosvedčil, jednoducho preto, že nemal nikdy opodstatnenie a mal vždy (aj v prípade tejto reformy) len politické dôvody  

– v minulosti sa zriaďovanie sídiel a obvodov súdov viditeľne riadilo kritériami potrebnosti a účelnosti. V Košiciach vedľa seba vždy fungovali súdy rôznych inštancií (od konca 18. storočia do roku 1948) dokonca až tri. 

Potieranie historických faktov a nerešpektovanie súčasného postavenia mesta Košice ako metropoly východného Slovenska a druhého najväčšieho mesta v Slovenskej republike je neprípustné a diskriminačné.

c/ Kvalita rozhodovacej činnosti – z hľadiska kvality rozhodovacej činnosti KS Košice stabilne dosahuje veľmi dobrú kvalitu.

d/ Veľkosť súdu – z hľadiska kritérií pre tvorbu súdnej mapy Komisie Rady Európy pre   hodnotenie efektívnosti súdnictva (CEPEJ) v Revidovanom usmernení o vytváraní súdnych máp, prijatom dňa 6.12.2013, je Krajský súd Košice s počtom sudcov 56 optimálne veľkým súdom z hľadiska objemu práce, ktorú musí vykonať a pracovnej zaťaženosti sudcov, kým KS Prešov s počtom 41 sudcov je na dolnej hranici intervalu (40 – 80 sudcov).

11/ V projekte vôbec nie je zohľadnená tá skutočnosť, že zrušenie Krajského súdu v Košiciach bude mať nepriaznivé sociálne a ekonomické dopady na väčšiu skupinu zamestnancov (cca 191), ako v prípade zrušenia KS PO (144).

Úplne bezprecedentným je zlúčenie malého súdu s väčším tak, že sa zachová pôvodne menší súd, ako je to navrhované v prípade KS KE A KS PO, naviac v rozpore s ukazovateľmi tvorby súdnej mapy stanovenými komisiou CEPEJ v Revidovanom usmernení o vytváraní súdnych máp, prijatom dňa 6.12.2013.

Výsledkom navrhovanej reformy je zrušenie dlhodobo funkčných, personálne vybavených, odborne erudovaných, historicky dlhodobo existujúcich krajských súdov v Košiciach a v Bratislave, so špecializáciou na všetky druhy agendy, vrátane agendy poručenskej, ktorá na ostatných krajských súdoch chýba a uprednostnenie nedávno vzniknutých súdov (KS Prešov a Trnava), na ktorých vzhľadom na počet sudcov a množstvo agendy sa za dobu ich existencie nepodarilo zabezpečiť špecializáciu na všetky druhy agendy a rozhodovanie sudcov výlučne v agende kolégia, ktorého sú členmi.

Možno teda uzavrieť, že navrhovanou zmenou sa zrušujú práve súdy (KS Košice a KS Bratislava), ktoré spĺňajú kritéria stanovené CEPEJ – om v  Revidovanom usmernení o vytváraní súdnych máp prijatom dňa 6.12.2013, sú dlhodobo funkčné, špecializované a produktívne, aby sa zabezpečila špecializácia na súdoch, na ktorých  nie je.

Reforma súdnej mapy podľa prezentovaných motívov nevyplýva z konkrétnej spoločenskej objednávky danej dopytom ľudí po zmene. Je založená na existencii sčasti abstraktných a sčasti  so samotnou podstatou zmeny kauzálne neprepojených súvislostí, ktoré v konfrontácii s realitou a s racionálnymi argumentmi neobstoja. Aktuálne sa javí, že  navrhovaná zmena má výlučne politický základ a tomu zodpovedá aj jej obsahové zdôvodnenie.

JUDr. Andrea Galdunová

predsedníčka Sudcovskej rady

Krajského súdu v Košiciach

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Reforma súdnej mapy – obchodné súdnictvo v košickom kraji

Ďalší článok

Výpis uznesenia zo zasadnutia pléna Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.11.2020

Latest from Články

Tlačové vyhlásenie

Kolíkovej rozhodnutie čelí žalobe  pre netransparentnosť Sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková podala dňa 11.11.2022 správnu žalobu proti