| Organizácia: | NSS SR (Najvyšší správny súd Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K dvojinštančnosti disciplinárneho konania |
| Dátum vytvorenia: | 02.07.2021 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Nespracovaná |
| Pripomienka: | Disciplinárny poriadok navrhuje disciplinárne konanie ako jednoinštančné s jediným (mimoriadnym) opravným prostriedkom a to obnovou konania. Takéto nastavenie právnej úpravy by nebolo v právnom poriadku Slovenskej republiky výnimočné, ale korešpondovalo by s disciplinárnym konaním vykonávaným Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktoré je tiež jednoinštančné s možnosťou obnovy konania (§ 221 a nasl. a § 214 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky). Na rozdiel od disciplinárneho konania uskutočňovaného Ústavným súdom Slovenskej republiky voči štyrom vrcholným predstaviteľom najvyšších súdov by osobná pôsobnosť disciplinárneho poriadku však bola oveľa širšia a zahŕňala by niekoľko tisíc osôb (sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov). Disciplinárna pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pritom nemá povahu typickej právomoci správneho súdu vo všeobecnosti, ale predstavuje skôr pokus slovenského ústavodarcu a zákonodarcu nájsť vhodné riešenie úpravy disciplinárnych konaní voči osobám vykonávajúcim verejnú moc v rámci širšieho ponímania justície. Disciplinárne trestanie určitých profesijných skupín sa svojou povahou pohybuje na pomedzí vyvodzovania trestnoprávnej i pracovnoprávnej zodpovednosti. Práve táto skutočnosť je určujúca vo vzťahu k aplikácií ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na disciplinárne konanie (ďalej len „Dohovor“). Kedy uprednostniť trestnoprávny a kedy pracovnoprávny pohľad by sa zrejme malo odvíjať od povahy hroziacej, resp. uloženej sankcie. Z pohľadu Dohovoru by sa mal disciplinárny poriadok predovšetkým vysporiadať s požiadavkou inštančného postupu. Na jednej strane je vo všeobecnosti dané právo na účinný opravný prostriedok v občianskoprávnych (teda aj pracovnoprávnych) i trestných veciach (Čl. 13 Dohovoru) a súčasne nie je dané právo na odvolanie v trestných veciach, ak v prvom stupni rozhodoval najvyšší súd (Čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru). Vzhľadom na svoj dopad je najprísnejšou sankciou ukladanou v disciplinárnom konaní pozbavenie funkcie. Zatiaľ čo ostatné sankcie možno vnímať aj v pracovnoprávnom kontexte v porovnaní s napomenutím, či znížením platu má pozbavenie funkcie nesporne trestnoprávný charakter ekvivalentný so zákazom činnosti. Preto by bolo namieste najmä pri takomto druhu sankcie upraviť účinný opravný prostriedok. Je otázne, či by obnova konania spĺňala podmienky účinného opravného prostriedku, keďže základným predpokladom jej úspešného uplatnenia je, že vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, t.j. nové. S odkazom na uvedené by preto bolo možné uvažovať o zavedení atypického (asymetrického) odvolacieho konania s tým, že odvolanie by bolo prípustné len voči rozhodnutiu, ktorým by disciplinárne obvinený bol uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia a súčasne by mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia funkcie sudcu, prokurátora, súdneho exekútora alebo notára. O odvolaní by mohol rozhodovať odvolací disciplinárny senát zložený z piatich sudcov najvyššieho správneho súdu, pričom predsedom senátu by bol predseda najvyššieho správneho súdu alebo podpredseda najvyššieho správneho súdu, teda fakticky by pôsobili dva odvolacie senáty. Na odvolacie konanie by sa primerane vzťahovali ustanovenia Trestného poriadku. Na podanie odvolania by teda nebol oprávnený navrhovateľ a to i s ohľadom na navrhované znenie poslednej vety § 19 ods. 1 disciplinárneho poriadku, v zmysle ktorej „Disciplinárny senát nie je návrhom na uloženie disciplinárneho opatrenia viazaný.“ Takéto nastavenie inštančného postupu by jednak relevantne zabezpečilo ochranu subjektívnych práv disciplinárne obvinených a súčasne by nemalo zásadný negatívny dopad na zaťaženosť senátov najvyššieho správneho súdu. |
Zásadná pripomienka Najvyššieho správneho súdu SR k návrhu disciplinárneho poriadku
Latest from Články
Súd: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Spisová značka: 5Stk/10/2023 Identifikačné číslo spisu: 5022200355 Dátum vydania rozhodnutia:
IV. ÚS 442/2024 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša
(Návrh) ZÁKON z … 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o