slub

Združenie sudcov Slovenska v medzinárodnom programe na zvýšenie dôveryhodnosti justície

225 prečítaní

Ako členka Medzinárodného výboru Združenia sudcov Slovenska si dovolím na účely informovania odbornej aj laickej verejnosti priblížiť aktivity Združenia sudcov Slovenska v medzinárodnom programe zameranom na zvýšenie dôveryhodnosti justície. 

Uvedeného programu sa účastní celkom 8 členských štátov Európskej únie strednej a východnej Európy. Konkrétne sa jedná o Slovensko, Česko, Slovinsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Chorvátsko.

Prvopočiatky spolupráce siahajú do druhej polovice roka 2022. Na základe poverenia Celorepublikovej rady ZSS a prezidenta ZSS sme sa s kolegom Marekom Olekšákom zúčastnili prvého osobného stretnutia so zástupkyňou organizácie CEELI, ktorá tento projekt zastrešuje. Zadefinovali sme si očakávania, parametre spolupráce, organizačné otázky. Po úvodnom stretnutí sa konali dve osobné stretnutia v Prahe (december 2022, apríl 2023) za účasti sudcov z vyššie uvedených krajín zapojených do projektu – za účelom diskusie, oboznámenia sa s výsledkami štúdií či rozhodovacej činnosti relevantných európskych autorít, ako aj hľadania riešenia, s prihliadnutím na špecifiká tej ktorej krajiny.

Vytvorila sa pracovná skupina, ktorá zasadala online v júni 2023, za účasti 17 sudcov z vyššie uvedených krajín EU. Z takmer dvojhodinového stretnutia vzišlo zadefinovanie viacerých cieľov programu do budúcna, z ktorých sa azda najväčšej podpore medzi participantami tešil cieľ zorganizovať stretnutie so zástupcami médií, ako aj mimovládnymi organizáciami, zástupcami stavovských organizácií iných právnických povolaní (napr. advokátskych komôr), aby sa zlepšila informovanosť verejnosti o tom, ako fungujú jednotlivé právne inštitúty a súdnictvo. Nepresné či skreslené informovanie o niektorých otázkach odborného, takpovediac technického charakteru, je spôsobilé zdeformovať právne povedomie verejnosti a jej úsudok o fungovaní súdnej moci. 

Tu dávam do pozornosti, že podľa odporúčania v stanovisku Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) č. 25 (2022) o slobode prejavu sudcov z 02.12.2022 okrem združení sudcov, súdnych rád alebo iných nezávislých orgánov majú jednotliví sudcovia etickú povinnosť vysvetľovať verejnosti systém súdnictva, fungovanie súdnictva a jeho hodnoty. Zlepšovaním porozumenia, transparentnosti a tým, že pomáhajú predchádzať skresleným informáciám na verejnosti, môžu sudcovia prispieť k podpore a zachovaniu dôvery verejnosti v súdne činnosti.

Diskutovanou témou  a výzvou bolo (a aj naďalej je) aj to, ako efektívne brániť nezávislosť súdnej moci – aké právne a komunikačné prostriedky sú najvhodnejšie či najúčinnejšie. Do budúcna by sa mal program zaoberať aj tým, ako sa každá krajina vysporiadala s krízou právneho štátu.

Informovala som kolegov zo zahraničia o tom, že aktuálne sa vzhľadom na situáciu – reformy súdnictva a nedostatok komunikácie so sudcami pri jej kreovaní, sústredila pozornosť na Slovensku na vytýčenie hraníc slobody prejavu sudcu. Otázka aktuálne nestojí tak, či sudca môže vyjadriť svoj názor na fungovanie justície alebo právneho štátu, ale ako to má urobiť, aby sa nevystavil riziku disciplinárneho stíhania. Uviedla som, že za posledné tri roky došlo k potrestaniu alebo k iniciovaniu potrestania niekoľkých sudcov za realizáciu ich slobody prejavu, pričom jeden prípad je aktuálne na Ústavnom súde SR. 

Na položené otázku ohľadom úrovne a kvality komunikácie mimovládnych organizácii so zástupcami stavovskej organizácie sudcov, je nutné konštatovať, že úroveň a kvalitu komunikácie nemožno hodnotiť, pokiaľ k žiadnej komunikácii neprišlo. Upozornila som na kauzu vyhotovenia verejného rebríčka výkonnosti sudcov vypracovaného Transparency International Slovensko a to, že tento vyvolal vlnu nesúhlasu, a to najmä preto, že pri zostavovaní tohto rebríčka neboli do tohto procesu zapojení žiadni zástupcovia súdov či ZSS.

Ohľadom straty dôvery a jej získania na okraj uvádzam, že napríklad k strate manažerskej dôveryhodnosti dochádza z dvoch hlavných príčin, a to príliš viditeľného sledovania osobného záujmu, niekedy aj na úkor organizácie, a nedodržania sľubov či pravidiel, vrátane tých, ktoré dané osoby samé vytvorili.[1]

V súvislosti s otázkami týkajúcimi sa dôveryhodnosti justície zo správ o stave právneho štátu členských štátov EU  zverejnených 5.júla 2023 Európskou komisiou vyplývajú nasledovné zistenia. 

Úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva u nás vzrástla, ale je naďalej nízka. Celkovo 34 % širokej verejnosti a 31 % podnikov vníma úroveň nezávislosti súdov a sudcov v roku 2023 ako „pomerne dobrú alebo veľmi dobrú.“ Podľa údajov porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2023 nebadať vo vývoji vnímanej úrovne nezávislosti medzi širokou verejnosťou od roku 2016 jasný trend.  Táto úroveň však vzrástla, a to v porovnaní s rokom 2022 (25 %), ako aj s rokom 2016 (21 %). Vnímaná nezávislosť súdnictva medzi podnikmi zaznamenala mierny nárast v porovnaní s rokom 2022 (30 %), ako aj s rokom 2016 (7 %).

Čo sa týka vnímanej nezávislosti súdnictva, nachádzame sa v približne rovnakej úrovni s Bulharskom, Španielskom, Chorvátskom, Talianskom, Maďarskom, Poľskom. Horšie od nás je na tom Bulharsko, Chorvátsko a Poľsko. Česko má vnímanú nezávislosť 65 % (u širokej verejnosti)/60 % (obchodné spoločnosti). 

Najlepšie je na tom Fínsko 86% verejnosť/88% podnikov si myslí o sudcoch, že sú nezávislí. Podobne dobre je na tom Dánsko (86/85%) a Rakúsko (83/80%).

Aktivity vyššie uvedeného medzinárodného programu budú o pár mesiacov pokračovať. Možno ich hodnotiť jednoznačne veľmi pozitívne a čas ukáže, či a kedy  sa zadefinované ciele podarí pretaviť do praxe.

Dana Jelinková Dudzíková


[1] zdroj: VRCHA, P. Stres a (syndrom) vyhoření u soudcu. 1. vydání. Praha:Leges, 2020, s.63 a odkaz na URBAN, J. 40 manažerských mýtu, ktoré škodí vašemu byznysu a jak se jim vyhnout. Praha. Grada Publishing. 2018, s. 154 a nasl.

1 Comment

  1. Občianska spoločnosť má záujem komunikovať so zástupcami stavovskej organizácie sudcov.
    Žiadame zástupcov súdov a ZSS o zapojenie sa do procesu zostavovania verejného rebríčka výkonnosti okresných súdov, ich senátov a samosudcov, podľa kritéria neodobratia maloletému dieťaťu osobnej starostlivosti jeho otca a jeho matky, pri rozvode manželstva s maloletým dieťaťom, ktorého predlohu vypracovanú súdenými rodinami zo štatistických listov O pripájame.

    V roku 2022 okresné súdy pri rozvodoch manželstiev matiek a otcov maloletých detí v mene SR neodňali takéto percento maloletých detí z osobnej starostlivosti ich otcov a ich matiek:
    88 Martin
    66 Komárno
    60 Malacky
    50 Nové Mesto nad Váhom
    44 Piešťany
    38 Bratislava II
    32 Levice
    29 Košice II
    25 Senica
    25 Bratislava III
    25 Trenčín
    25 Banská Bystrica
    23 Liptovský Mikuláš
    22 Prievidza
    21 Galanta
    21 Žilina
    20 Humenné
    20 Svidník
    18 Bánovce nad Bebravou
    18 Nitra
    18 Zvolen
    17 Prešov
    16 Čadca
    14 Bratislava IV
    14 Poprad
    14 Topoľčany
    13 Trebišov
    12 Veľký Krtíš
    12 Vranov nad Topľou
    11 Dunajská Streda
    11 Rožňava
    11 Brezno
    10 Michalovce
    9 Partizánske
    9 Nové Zámky
    9 Kežmarok
    9 Rimavská Sobota
    8 Revúca
    8 Žiar nad Hronom
    7 Košice I
    5 Stará Ľubovňa
    5 Ružomberok
    3 Košice vidiek
    3 Námestovo
    3 Lučenec
    0 Bratislava V
    0 Dolný Kubín
    0 Pezinok
    0 Považská Bystrica
    0 Skalica
    0 Spišská Nová Ves
    0 Trnava
    0 Bardejov

    Občianska spoločnosť má záujem so ZSS sa osobne stretnúť a konzultovať spôsob rozhodovania vo veci (ne)odňatia maloletých detí z osobnej starostlivosti ich otca a ich matky po rozvode manželstva s maloletým dieťaťom, alebo celkového (ne)odoberania maloletých detí z osobnej starostlivosti ich otcov a ich matiek.

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

Predošlý článok

Správa o stave právneho štátu 2023

Ďalší článok

Prepis z júnového zasadnutia súdnej rady (20. a 21. jún 2023)